Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… Judgement was issued on Monday, July 22, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: PB-12P/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722201273
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kovačinová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3722201273.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňa A. B. C., vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská
Bystrica, dieťa rodičov A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G., H. XX/X, právne zastúpenej JUDr. Zdenkou
Hulmanovou,advokátkousosídlomŽilina,Kysuckácesta3aD.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.XXX,I.F.
G., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Rojkom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Železničná

90/12, IČO: 35 658 011, v konaní o úprave práv a povinností voči maloletému dieťaťu, v F. G., na
pojednávaní dňa 22.07.2024, takto

r o z h o d o l :

Maloletý D. E., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia
budú maloletého vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na maloletého D. E., nar. XX.XX.XXXX, výživné vo výške 150,- Eur
mesačne, ktoré výživné sa zaväzuje poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa, v mesiaci vopred

od 04.05.2022.

Zameškané výživné za obdobie od 04.05.2022 o 31.07.2024 vo výške 1.300,- Eur, je p o v i n n ý
splácať v splátkach po 100,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania dlhu,
keď prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým D. E., nar. XX.XX.XXXX, každú stredu od 16.00 –
19.00 hod., a každý párny týždeň od soboty od 08.00 hod. do nedele do 19.00 hod., s tým, že matka
je p o v i n n á maloleté dieťa na styk pripraviť a odovzdať otcovi na adrese trvalého bydliska matky
a otec je p o v i n n ý vrátiť maloleté dieťa v stanovený čas na adresu trvalého bydliska matky.

Matka je p o v i n n á informovať otca o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa zdravia maloletého,
vrátane každej návštevy pediatra alebo odborného lekára, vrátane duševného stavu, predškolských
a školských výsledkov, výchovných a pedagogických opatrení.

Matka má p r á v o odoprieť termín stretnutia maloletého s otcom iba v prípade nevyhovujúceho

zdravotného stavu maloletého a je p o v i n n á umožniť otcovi náhradné stretnutie v najbližšom
možnom termíne v rovnakom rozsahu.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťa sa podaným návrhom domáhal úpravy práv a povinností k maloletému tak,
že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení ho

zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk žiadal upraviť tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým
v párnom týždni: utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 19:30 hod. a sobotu od 08:00 hod. do 19:30 hod.,
v nepárnom týždni v utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 19:30 hod. a nedeľu od 08:00 hod. do 19:30
hod., v párnom roku: 01.01. a 24.12. a 30.12. od 08:00 hod. do 19:30 hod., v nepárnom roku: 25.12. od
08:00 hod. do 19:30 hod. a vo Veľkonočný pondelok od 08:00 hod. do 19:30 hod. Uviedol, že maloletý
je v súčasnosti v osobnej starostlivosti matky, rodičovská dohoda medzi nimi nie je uzatvorená. Na

výživu maloletého prispieva mesačne sumou 100 eur. Medzi rodičmi nedošlo k dohode o úprave styku
k maloletému, matka mu odmieta umožniť stretávanie so synom, resp. umožňuje mu ho v minimálnom
rozsahu. Maloletý má takmer tri roky, otec je spôsobilý sa oňho riadne postarať, preto vidí dôvod na
úpravu styku s maloletým tak, že bude oprávnený stráviť so synom dlhší čas. O rodičovskú dohodu s
matkou sa opakovane snažil, no akúkoľvek dohodu odmieta bez relevantného dôvodu. O uzatvorenie

rodičovskej dohody sa pokúšali aj formou mediácie, táto však bola zo strany matky skončená bez
bližšie špecifikovaného dôvodu. Matka upieranie jeho styku so synom odôvodňuje dodržiavaním režimu
dieťaťa. Toto rešpektuje, no zároveň tvrdí, že to nie je dôvod na upieranie rodičovských práv. Je ochotný
si cez pracovný týždeň dieťa prevziať napr. po obednom spánku na základe telefonátu jeho matky,
no predpokladom je, že matka nebude umelo predlžovať jeho obedný spánok, aby bolo možné ho

vyzdvihnúť v uvedenom čase a zároveň, aby mohol byť včas večer odovzdaný matke, nakoľko nechce,
aby strávil svoj čas s otcom len cestovaním medzi Papradnom a Považskou Bystricou. Cez víkendy a
sviatky, teda dni, kedy bude maloletý s ním celý deň, mu vie zabezpečiť plnohodnotnú stravu, obedný
spánok a bežný režim, ktorý má u matky. Nakoľko je syn kojený, žiada len jediný deň cez víkend, kedy
vynechá jediné obedné kojenie, aby mohol byť celý deň s otcom, pretože si myslí, že cestovanie 4 krát

za deň z F. G. J. F. nie je pre neho vhodné a je úplne zbytočné a najmä v zimnom období navyše
rizikové. Celý deň žiada aj pre to, aby mal syn dostatok času a bez zbytočného stresu (cestovanie
hore dole, odchody – príchody od mamy k mame 4 krát za deň) si mohol tvoriť citové väzby nielen s
otcom, ale aj s blízkou rodinou (babka, teta, bratranci, sesternice, ostatná rodina a priatelia, rovesníci).
Vzhľadom na jeho vek aj kojenie akceptuje jeho súčasnú citovú väzbu na matku, no zároveň si myslí, že

je potrebné a má právo a záujem si túto väzbu s ním vytvárať. V jeho veku je prioritná bežná pestrá strava
a rovnocenný vzťah s oboma rodičmi a po konzultácii s lekárom, detskou psychologičkou, sociálnou
pracovníčkou a vychovávateľkou v jasliach a MŠ bol toho názoru, že vynechané jedno kojenie za týždeň
mu nijako neublíži, ani neohrozí jeho zdravý vývin a vývoj, práve naopak, bude lepšie znášať neskôr
úplné odstavenie od kojenia a prispeje k lepšiemu zvládnutiu samostatnosti napr. pri nástupe do škôlky,

či začleneniu sa do kolektívu. Z týchto dôvodov žiada 1 celý deň cez víkend, neskôr po postupnom
odstavení aj celý víkend, prípadne iné dni, noci, prázdniny a pod. S matkou sa dohodol na výške
výživného vo výške 100 eur, túto sumu jej pravidelne mesačne uhrádza, preto navrhol, aby súd určil
výživné na maloletého vo výške 100 eur. K návrhu otec pripojil plnomocenstvo, rodný list, vyhlásenie
o skončení mediácie.

2. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 23.05.2022 uviedla, že matka s návrhom v podstate
súhlasí, avšak len čiastočne. Pokiaľ ide o výživné, nepozná príjem otca a výživné vo výške 100 eur sa jej
zdalo nízke. Súhlasila s úpravou styku, avšak max. na 1 -2 hod. v týždni a to vzhľadom na vek dieťaťa, na
to že je kojené a citovo naviazané na matku. Poukázala na správanie otca a uviedla, že bude požadovať

odborný posudok na oboch rodičov, nakoľko správanie otca vykazuje charakter týrania voči matke.

3. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 23.05.2022 uviedla, že rodičia navštevujú referát
psychologicko poradenských služieb, keďže je zrejmé, že je medzi nimi rodičovský konflikt, ktorý treba
eliminovať a v prípade, že bude odstránený, je možné že ustúpia aj problémy pri odovzdávaní a aj

problémy maloletého. Navrhla, aby rodičia naďalej navštevovali referát F. s tým, že na konci bude
psychológom poskytnutá správa, avšak bol by potrebný nejaký osobnostný profil rodičov a zároveň
navrhla aj nariadiť znalecké dokazovanie.

4. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.06.2022, č. k. 12P/20/2022 – 51 súd

vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým upravil styk otca s maloletým aždo právoplatného skončenia predmetného konania. Proti tomuto uzneseniu podala matka odvolanie,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 26.10.2022, č. k. 6Cop/43/2022 – 78,
právoplatným dňa 09.11.2022 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.01.2023, č. k. 12P/20/2022 – 127
súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu podal otec
odvolanie,oktoromrozhodolKrajskýsúdvTrenčíneuznesenímzodňa23.03.2023,č.k.27Cop/16/2023

– 149, právoplatným dňa 23.04.2023 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadil
neodkladnéopatrenie:„Otecjeoprávnenýdoprávoplatnéhoskončeniakonaniastretávaťsasmaloletým
D. E., nar. XX.XX.XXXX v každom týždni vždy v stredu v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. a v každom
párnom týždni v sobotu v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme
v mieste bydliska maloletého a na tom istom mieste maloletého dieťa matke včas a riadne odovzdá.
Matke sa ukladá, aby maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripravila a otcovi odovzdala.“

6. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 05.06.2023 namietala pravdivosť predložených Čestných
prehlásení zo strany otca. Uviedla, že p. K., F. H., p. D., p. L., p. M. boli priamo účastný pri preberaní
maloletého každý len 1x a že všetci v čestných prehláseniach nepravdivo opisujú situáciu v rodine,
nakoľko o tejto majú vedomosť len z otcovej strany. Tiež k svojmu vyjadreniu pripojila prehľad

stretnutí maloletého s otcom za obdobie od 01.11.2022 do 12.01.2023 a pri stretnutiach, ktoré sa
neuskutočnili uviedla, že tieto sa neuskutočnili, nakoľko dvakrát bol maloletý chorý a ďalší krát si otec
po maloletého neprišiel. Tiež vo vyjadrení poukazovala na to, že v prípade zhoršeného zdravotného
stavu maloletého, tento konzultuje s ošetrujúcou lekárkou maloletého a na preukázanie tohto tvrdenia
predložila lekárske správy maloletého. Tiež dňa 08.06.2023 doručila súdu listiny – záznam z polície

ORPZ-PB-OPP3-117-001/2022 na preukázanie agresívneho správania otca, vyjadrenie D. E. (starej
matky maloletého) na preukázanie nepravdivých tvrdení otca a D. N., vyjadrenie k úradnému záznamu
č. 2022/246778 a ďalšiu SMS komunikáciu s otcom.

7. Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 12.06.2023 zmenil návrh tak, že otec sa bude s maloletým

stretávať každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý druhý týždeň od soboty od 08.00
hod., do nedele do 19.00 hod., pričom sviatky by zostali tak, ako je uvedené v návrhu. Zároveň žiadal,
aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým cez letné prázdniny a to posledný júlový a posledný
augustový týždeň od pondelka od 08.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Predložil súdu správu od D. O..
Poukázal na to, že zo správania matky vyplýva neprimeraný vzťah k maloletému, neprimeraná snaha

ho chrániť, pretože podľa nej má či už otec, D. O. alebo kolízna opatrovníčka snahu maloletému ublížiť.
Otec tiež uviedol, že od posledného rozhodnutia o neodkladnom opatrení sa s maloletým stretáva tak,
ako to bolo v rozhodnutí určené a problémy maloletého, ktoré udáva matka, u maloletého nevníma.
Jediným problémom je ten, že maloletý od neho nechce odísť.

8. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 12.06.2023 nesúhlasila s navrhovaným stykom.
Poukázala na to, že otec vykazuje direktívne správanie, úplne ignoruje problémy maloletého a odmieta
ich riešiť. Matka vyzýva otca, aby sa stretli a porozprávali a tieto problémy vyriešili, čo však otec
odmieta. Podľa nej je nepochopiteľné, keď otec tvrdí, že maloletý nemá problém, ale napriek tomu oslovil
D. O., že chce vstúpiť do terapie. Matka taktiež uviedla, že problémy sa u maloletého ešte zhoršili.

Maloletá nastúpil do škôlky v septembri minulého roku (2022), avšak vtedy sa začal pokakávať, bol v 3-
mesačnom adaptačnom procese a z tohto dôvodu adaptácia neprebehla. Taktiež aj z iných dôvodov,
matka maloletého stále kojí. Matka predložila vyjadrenie k správe od D. O..

9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 12.06.2023 opätovne mala za to, že v predmetnej veci je

potrebné vykonanie znaleckého dokazovania.

10. Matka vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 01.03.2024 uviedla, že znalec o nej vybral
niektoré skutočnosti zo spisu, ktoré následne ona vyvrátila, prehliadol, resp. zámerne nepoužil dôkazy,
ktoré potvrdzujú násilné správanie otca a ani dôkazy o negatívnom prežívaní maloletého. Otec strávil

u znalca s maloletým cca 15 minút, kedy maloletý vedel, že ona je nablízku a keď za ňou zišiel, chcel
objať, upokojiť a povedal jej, že už chce ísť domov. Ľahká eufória maloletého v prítomnosti otca je podľa
matky obranný mechanizmus maloletého. Okrem toho, že spoločne s otcom chodili na terapie, tieto
otec navštevoval aj sám pre agresívne a násilné prejavy správania a psychologička D. C. povedala, žepotrebujepsychiatrickúpomoc.Otecneodpovedalnaotázkuznalca,čibolpodľamatkynatompsychicky
zle. Ďalej uviedla, že nie je pravdou, že by ho niekedy podviedla a že by mala iný vzťah. Znalec podrobne
u otca neskúmal neznášanlivosť/„výbuch“, o ktorých otec hovoril. Podľa jej názoru otec u znalca klamal.

Podľa matky znalec neaplikoval zistenia u otca na maloletého ako to urobil v jej prípade. Keďže u otca
znalec popisuje okrem iného aj úzkostnú štruktúru osobnosti, znamená to podľa nej, že je úzkostný aj
počas času s maloletým a že svoje pocity menejcennosti a frustráciu prenáša aj na maloletého. Svojou
sebaľútosťou môže podľa matky maloletého manipulovať k tomu, aby sa správal s ohľadom na otcove
prežívanie. Maloletý taktiež vníma u otca narastajúce vnútorné napätie a otcove sklony k agresívnemu

správaniu voči sebe i druhým vzbudzujú u maloletého obavy a vplyvom svojho ohrozenia svoje prejavy
prežívania u otca prispôsobuje. Poukazovala tiež na to, že jej vyšetrenie bolo niekoľkokrát prerušené
zo strany znalca a o tom, že príde i otec maloletého sa dozvedela až na mieste. Maloletý podľa matky
vo veku 4 rokov nevie, čo znamená povahovo (pri otázke ako by matku povahovo opísal – pozn.
súdu). Maloletý nastúpil do materskej školy ale vzhľadom k tomu, že sa neadaptoval a jeho ťažkosti
pretrvávajú, do materskej školy zaradenie podľa matky možné nie je. Podľa matky projektívne interview

je neprimerané veku dieťaťa, otázky sú sugestívne. Dieťa sa otázkam znalca vyhýba, na väčšinu z nich
neodpovedá. Otázky nie sú zamerané na pomenovanie ťažkostí dieťaťa a jeho vzťah k rodičom. Znalec
nereagoval na odpovede maloletého, nepátral po príčinách a ani kontexte jeho odpovedí a napriek
tomu, že konštatoval, že maloletý nie je orientovaný v priestore a čase, mu kládol otázky súvisiace
s priestorom a časom. Namietala, že sa maloletého pýtal, či sa majú rodičia radi. Pri interview dieťaťa

s rodičmi znalec nepreskúmaval vzťah s rodičmi, neprebehla ani vzájomná interakcia, len kládol otázky,
na ktoré odpovedali prevažne rodičia a nesúviseli s ich vzájomným vzťahom. Podľa matky maloletý
nemá vzťahovú väzbu k obom rodičom, pretože pokiaľ by to tak bolo, nakreslil by tiež otca. Znalec tiež
neskúmal prečo nakreslil maloletý seba zamračeného a preto do kresby rodiny nakreslil svoju tetu P. aj
napriektomu,žesňoubývamenejčastoakosotcom.NamietalapoužitiemetódyHandtest,nakoľkotáto

metódapoužívaustaršíchdetíadospelých.Tiežuviedla,žemaloletýcudziemučlovekunepovienaotca,
ktorého sa bojí, nič zlé. Znalec podľa nej dostatočne nepreskúmal podstatné skutočnosti o prežívaní
maloletého a o vzájomných vzťahoch medzi maloletými a rodičmi a výsledky vyšetrení sú v rozpore
s tvrdeniami znalca, jeho interpretáciou.

11. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2024 uviedol, že z vyhotovený znaleckým posudkom súhlasí.
Znalecké dokazovanie bolo vykonané na návrh matky, avšak keďže jeho závery potvrdzujú tvrdenia
otca, matka vzniesla námietky voči zisteniam znalca. Otec tieto považoval za nedôvodné. Matka svojím
postojom potvrdila svoje doterajšie správanie, a to neprimeraný vzťah k maloletému, neprimeranú snahu
ho chrániť, napriek tomu, že týmto postojom maloletému škodí. Otec v zmysle záverov znaleckého

posudku zmenil svoj návrh tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý utorok a štvrtok od 16:00
hod. do 19:00 hod. a každý párny týždeň od soboty od 08:00 hod. do nedele do 19:00 hod. Zároveň
požadoval, aby matke bola uložená povinnosť ho informovať o všetkých dôležitých veciach týkajúcich
sa zdravia maloletého, vrátane každej návštevy pediatra alebo odborného lekára, vrátane duševného
stavu, pred/školských výsledkov, výchovných a pedagogických opatrení. Navrhol, aby matka mala

právo odoprieť termín stretnutia maloletého s otcom iba v prípade nevyhovujúceho zdravotného stavu
maloletého a zároveň aby mala povinnosť umožniť otcovi maloletého náhradné stretnutie v najbližšom
možnom termíne v rovnakom rozsahu.

12. Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 20.03.2024 uviedol, že pokiaľ ide o styk každý týždeň,

navrhuje otec namiesto utorkov a štvrtkov každú stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. Pokiaľ ide o výživné,
otec sa sume 150 eur/mesačne nebráni. Aj zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že vplyv otca na
maloletého je pozitívny, dieťa s otcom problém nemá, neboli preukázané žiadne traumy, ktoré by
maloletému spôsoboval styk s otcom. Rovnako trval na uložení povinností matke, tak ako žiadal otec
v podaní zo dňa 18.03.2024. Predložil súdu USB s fotkami a videami s maloletým.

13. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 20.03.2024 uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí.
Pokiaľ ide o výživné, toto sa jej zdalo vo výške 100 eur ako neadekvátne a žiadala výživné minimálne
vo výške 150 eur. Pokiaľ ide o styk, návrh síce vychádza zo znaleckého dokazovania, avšak toto
matka spochybnila a namietala nedostatočný a nesprávny postup znalca a považovala jeho závery za

nesprávne. Takýto postup nie je podľa nej ani v záujme maloletého a uvedený styk by mu spôsoboval
traumy, ktoré zažíva aj v súčasnosti. Pokiaľ ide o ďalšie povinnosti matky, ktoré otec navrhol, tieto
vyplývajú priamo zo zákona o rodine a nevidí dôvod o nich rozhodovať rozsudkom. Navrhla styk každú
párnu sobotu od 16:00 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti matky. Trvala na výsluchu znalca.14. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 20.03.2024 uviedla, že závery znaleckého
dokazovania nespochybňuje. F. G. je dlhodobý znalec, ktorý k znaleckým posudkom pristupuje

zodpovedne. Pokiaľ by matka trvala na svojich námietkach, navrhla znalca vypočuť. Ako aj zo
znaleckého posudku vyplýva, matka je na maloletého naviazaná viac, než je z psychologického hľadiska
vhodné. Myslí si, že 5 ročné dieťa dokáže byť v prítomnosti otca dlhšie a so stykom 3 hodiny každý
druhý týždeň ako navrhla matky by absolútne nesúhlasila.

15. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 22.07.2024 navrhla vykonať kontrolné znalecké
dokazovanie k znaleckému posudku č. 8/2024 a zároveň aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru
psychiatriavovzťahukotcovi.Súhlasilasozverenímmaloletéhodostarostlivostimatky,avšakvzhľadom
na to, že matka od januára 2024, nemá zamestnanie, došlo k zvyšovaniu výdavkov, navrhla, aby od
mája 2022 do 31.12.2023, určil súd výživné vo výške 150,- Eur a od 01.01.2024, vo výške 200,- Eur
mesačne. Pokiaľ ide o styk, žiadala, aby to odzrkadlilo tvrdenia znalca, že maloletý bude mať problém

odlúčiť sa od matky a aby na prechodné obdobie 6 mesiacov, súd určil styk každý druhý víkend v
sobotu za prítomnosti matky a následne prípadne styk rozšíril, resp. určil bez prítomnosti matky, avšak
bez prespávania. Poukázala tiež na pochybenie kolízneho opatrovníka, ktorý na dnešnom pojednávaní
predložil správu starú 2 roky, nenavštívil maloletého, ani nevykonal pohovor s rodičmi ani s maloletým.
Opätovne poukázala na to, že maloletý nie je pripravený na to, aby u otca prespával. Pokiaľ ide o

informačnú povinnosť a náhradné stretnutia s týmto nesúhlasila. V konaní nebolo preukázané, že by
malo dôjsť k porušeniu informačnej povinnosti, naopak matka vždy otca SMS správou informuje o
zdravotnom stave maloletého a tiež mu vie umožniť náhradné stretnutia.

16. Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 22.07.2024 žiadal súd, aby návrh matky na kontrolné

znalecké dokazovanie zamietol, mal za to, že toto je účelové, škodiace maloletému a v konaní doposiaľ
neboli preukázané skutočnosti, ktoré by diskvalifikovali otca zo starostlivosti o maloletého.

17. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 22.07.2024 nemala žiadne návrhu na
doplnenie dokazovania. Pokiaľ ide o to, že rodinu nekontaktovala a nenavštívila poukázala na to, že

nastúpila do prebiehajúceho konania, celý spis si podrobne preštudovala. Kolegyňa, ktorá odišla do
dôchodku, ju taktiež dôkladne informovala. Pohovor s maloletým nevykonala, nakoľko zo strany súdu
takáto požiadavka nebola a rodičia ju mohli kedykoľvek kontaktovať, čo v podstate otec aj urobil.
Nesúhlasilasnávrhommatkynavykonaniekontrolnéhoznaleckéhodokazovaniaapriklonilasaknávrhu
otca, prípadne navrhovala nejaké adaptačné obdobie 3 mesiace bez prespania iba v sobotu a v nedeľu

a následne s prespaním.

18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a prečítaním, resp. oboznámením obsahu
nasledovných listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, kolíznym opatrovníkom ako aj
znaleckým dokazovaním vykonaným znalcom F. Q. G. a jeho výsluchom, pričom zistil nasledovný

skutkový stav:

19. Z rodného listu maloletého je zrejmé, že maloletý D. sa narodil dňa XX.XX.XXXX vo Vsetíne, Česká
republika.

20. Z vyhlásenia o skončení mediácie začatej na základe dohody o začatí mediácie č. 2021/102 je
zrejmé, že poverený mediátor vyhlásil mediáciu za skončenú dňom 03.03.2022 z dôvodu, že matka
maloletého nemala skutočný záujem o riešenie predmetu sporu mediáciou a o odstránenie sporných
a konfliktných skutočností, resp. že riešenie situácie len účelovo „naťahovala“.

21. Z potvrdenia o príjme otca od H. H. H. vyplýva, že priemerný mesačný príjem otca v roku 2021 bol
vo výške 1 323,72 eur.

22. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že otcov priemerný hrubý mesačný príjem v roku 2023 bol
vo výške 2 117,18 eur a že matka poberá invalidný dôchodok vo výške 667,20 eur a jej priemerný hrubý

mesačný príjem za obdobie od 07/2023 – 12/2023 bol vo výške 1 314,06 eur.

23. Zo správy k poradensko terapeutickým sedeniam rodičov maloletého od Q. o. z. Nitra je zrejmé,
že v máji 2018 bola D. C. oslovená ohľadne párového poradenstva matkou, za účelom vyjasnenianiektorých vzájomných vzťahových skutočností s otcom. Na prvom sedení sa dohodli, že otec bude
pokračovať v individuálnych terapiách a do konca roku 2018 ich absolvoval niekoľko. Okrem toho mali
viacero párových poradenstiev za prítomnosti oboch rodičov. V nepravidelných časových odstupoch

sa matka v období v rokoch 2019 až 2021 pripomenula niekoľko krát emailom, resp. správou
o skutočnostiach v ich partnerskom vzťahu a prebehli medzi nimi viaceré emailové komunikácie.
V auguste 2021 inicioval párové stretnutie otec a toto prebehlo 05.08.2021.

24.ZosprávyCentraporadenstvapredetiadospelýchodD.O.zodňa19.05.2022 jezrejmé,žemaloletý

navštevuje terapie 1x do týždňa za účelom emočnej stabilizácie maloletého, ktorý javí známky úzkosti
a sebapoškodzovania v dôsledku rodičovského konfliktu. Maloletý mal byť podľa matky pravidelne
svedkom rodičovských konfliktov aj v momentoch páchaného násilia zo strany otca voči matke. D. O.
konštatovala, že maloleté dieťa vo veku troch rokov je síce už zrelé na separáciu od matky, avšak je
ktomunevyhnutnénavodeniebezpečiaatátoseparáciabynemalaprebiehaťnásilnýmspôsobom.Dieťa
potrebuje stabilný a predvídateľný režim, ktorý v ňom umocňuje stabilitu a pocity bezpečia. Striedanie

dieťaťa na styk každý druhý deň, rovnako ako vystavovanie dieťaťa permanentnému rodičovskému
konfliktu (pri preberaní a odovzdávaní) nie je v súlade s jeho zdravým emočným vývinom, nakoľko nie
je kognitívne schopné vyrovnať sa so záťažovou situáciou rodičovského konfliktu a napätia. Odporučila
pred konečnou úpravou styku nariadiť rodičom výchovné opatrenie za účelom ošetrenia vzájomných
rodičovských vzťahov, vyriešenia konfliktu a zefektívnenia vzájomnej komunikácie. Je nevyhnutné, aby

rodičia navzájom kooperovali a pre dieťa vytvárali vzájomné istoty a porozumenie.

25. Z potvrdení o poberaní rodičovského príspevku za rok 2021 a 2022 je zrejmé, že matka poberá
rodičovský príspevok v roku 2021 vo výške 378,10 eur a v roku 2022 vo výške 383,80 eur/mesačne.

26. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 08.07.2021 č. XXX XXX XXXX X bol matke zvýšený
invalidný dôchodok na sumu 514 eur/mesačne.

27. Rozhodnutím Českej správy sociálního zabezpečení zo dňa 09.11.2021 bol matke určený invalidný
dôchodok vo výške 4 403 Kč/mesačne.

28. Z vyjadrenia matky k vyhláseniu o skončení mediácie zo dňa 14.03.2022 vyplýva, že matka
nesúhlasila s dôvodom ukončenia mediácie a o jej skončení sa dozvedela až z e-mailu a namietala
porušenia ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) bod 2 zákona č. 420/2004 Z. z. zo strany mediátora.

29. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že na svojom návrhu trvá. Mal za to, že mu je zo strany matky
odopieraná starostlivosť o syna. Nie je žiadny tyran ani násilník. O maloletého sa vie postarať. Dva
a pol roka ho spoločne vychovávali v jeho domácnosti a preto je u neho zvyknutý a tiež je zvyknutý
na neho. Nikdy mu žiadnym spôsobom neublížil. V súčasnosti sa s ním stretáva tak, ako to vyhovuje
matke. Niekedy sú to utorky a štvrtky poobede cca od 16.00 – 19.00 až 19.30 hod. Zvykne mu napísať

SMS, keď sa zobudí. Občas sa s ním stretáva aj v sobotu doobeda, v nedeľu mu ho nedáva vôbec.
Pracuje v spoločnosti H., H., potvrdenie o príjme predložil. Žije v dome v F., ktorý je jeho vlastníctvom.
Jeho náklady sú nasledovné: pôžičky vo výške 426,- Eur a 122,- Eur mesačne, elektrina 50,- Eur, plyn
50,- Eur, mobil 28,- Eur, internet 20,- Eur, poistka 15,- Eur, poistka maloletého 50,- Eur, okrem toho platí
ročne poistku na domu 136,- Eur, na auto 120,- Eur, vodné a stočné 120,- Eur, dane a smeti 90,- Eur,

satelit 60,- Eur. Okrem maloletého má ešte vyživovaciu povinnosť na dcéru B., vo výške 130,- Eur, ktorá
bude mať 19 rokov, avšak stále študuje. Pokiaľ ide pôžičky, tieto si vzal na kúpu rodinného domu, jeho
prerábku a následne po rozvode s bývalou manželkou na jej vyplatenie z domu. Iné dlhy nemá. Pokiaľ
ide o majetok vlastní dom a auto. Spolužitie s matkou dieťaťa podľa jeho názoru bolo strašné. Svoju
partnerkusipredstavujeúplneinak.Jepravdou,žesahádali,niekedyajpredmaloletým,aleonkoľkokrát

radšej odišiel z domu. Nepije, nefajčí, negembluje, vždy keď prišiel z práce sa venoval maloletému.
Matka je dobrou matkou, je však až moc fixovaná na syna, avšak ako žena je nepoužiteľná. Boli na
úrade práce, kde sa riešili ich vzťahové veci, chodia k psychologičke a boli aj u mediátora. Je pravdou,
že raz sa stalo, že mal samovražedné sklony, vtedy sa opil lebo zistil, že matka mala 13 rokov vzťah
s kňazom s ktorým ho aj podvádzala a vtedy si zavesil na rúru mašľu a poslal jej fotografiu, že ho môžu

prísť zvesiť. Nožom sa matke nikdy nevyhrážal. Normálne si krájal večeru a podľa jej názoru ju naháňal
nožom. S bývalou manželkou sa rozviedli, pretože si nerozumeli. Nikdy však nezhody nemali, ohľadne
B. sa vedeli dohodnúť. Dokonca mal B. zverenú do starostlivosti a táto sa od neho odsťahovala po tom,
ako sa spoznal s matkou maloletého. Podľa otca má maloletý psychické problém kvôli tomu, aké scénybývajú pri jeho odovzdávaní. Chodia s ním k D. R., ktorá povedala, že matka otca maloletým vydiera.
Jeho čistý príjem je cca 1 500 eur, tento sa pohybuje, pretože cez zimu má inú prácu ako v lete. Dcére
B. okrem výživného zasiela ešte sumu 200 eur/mesačne, nakoľko začala študovať na vysokej škole.

Pokiaľ je maloletý u neho, nie je žiadny problém. Maloletý je skvelý, u otca chce dobehnúť všetko, čo
nerobí s mamou. Hrajú hokej, futbal, naháňajú sa, bicyklujú, púšťajú šarkana, chodia plávať na plaváreň.
Maloletý sa neučil bicyklovať bez pomocných koliesok, rád sa vozí po blate a je logické, že sa zašpliecha
a zašpiní. Rovnako aj keď sa naháňajú, tak sa spotí, ale otec ho vždy prezlečie. Keď ho otec prezlečie
z vecí od matky, tieto dá usušiť a vráti ich matke bez opratia, aby nevznikol problém. Otec žije sám,

ale vie navariť, oprať, starať sa o domácnosť. Maloletý sa u neho nepokakáva, raz sa stalo, že boli na
ihrisku a zabudol sa vypýtať a raz boli na lúke a keď ho tam chcel dať kakať, maloletý mu povedal, že
mama mu inde ako na záchod zakázala. Stane sa tiež, že si prdne a šprtne si na slipky, ale u otca sa
normálne vykaká. Podľa informácií otca bol maloletý v klasickej škôlke len 2x po 2 hodiny, takže sa ani
nemal kedy adaptovať.

30. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ ide vzťah s otcom, tento bol problémový hneď od
začiatku. Napríklad boli na dovolenke, pohádali sa a on rukou treskol do steny tak, že si zlomil ruku
alebo napr. vystúpil z auta a dokopal zastávku. Už po rozvode sa chcel obesiť ale sa mu vraj pretrhla
slučka, preto mu našla psychoterapeutku, kde chodili. Naposledy tam boli v auguste minulého roku, táto
sa sama vyjadrila, že potrebuje psychiatrickú pomoc. K otcovi sa nasťahovala až po pôrode, ale stále

tam boli problémy, útoky na jej osobu, žiarlivostné scény. Maloletý bol vždy svedkom toho, ako sa hádali,
ako jej vulgárne nadával, veľakrát sa o neho aj bili, pretože keď chcela odísť, tak jej povedal, že ona
môže ísť, ale maloletého tam nechá. Keď raz povedala, že už je to neúnosné a odchádza, tak vytiahol
nôž, začal sa lúčiť s maloletým a tváril sa, že sa chce bodnúť. S maloletým sa stretáva od septembra
do Vianoc, kedykoľvek chcel. V poslednom čase je však maloletý nonstop v napätí, ubližuje si, keď mu

povie, že má prísť otec, tak nechce jesť, piť, chce aby s ním išla aj ona. Zo začiatku, keď bol s otcom,
vždy jej porozprával, kde boli a čo robili, teraz je však ticho. Potrebuje oveľa dlhší čas na ukľudnenie.
Maloletý ma atopický ekzém a je alergik. Predložila súdu potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku,
rozhodnutia o invalidnom dôchodku, prehľad výdavkov, správu D. D. O., správu Q. I. S. a fotografiu,
ktorú jej zaslal otec a fotografiu ako odpoveď terapeutky. Psychoterapeutov a psychológov rieši od

roku 2018, keď odišla od otca tak s maloletým chodila za ním do F., dokonca na Vianoce tam boli 3
dni, potom sa otec s maloletým stretával sám, avšak nebolo to podľa toho, ako si zmyslela, ale podľa
aktuálnej situácie, keďže maloletý je často chorý, taktiež otec bol chorý. Keď sa však dohodli na styku,
nikdy jej maloletého nevrátil načas. Aj keď bol maloletý chorý, väčšinou sa nezajímal o tom, ako sa
má, ale poskytla mu možnosť, aby ho prišiel navštíviť. Myslí, že otec vie synovi stravu zabezpečiť, je

však v niektorých veciach nezodpovedaný, napr. ho posadil v aute na miesto spolujazdca, alebo prvé
čo príde maloletý k nemu, tak mu dá dole plienku, pretože nie je ešte odplienkovaný. Chcela sa s ním aj
porozprávať, aby tieto veci riešili spoločne, ale on nemal záujem, napísal jej až 3 dni pred pojednávaním.
Maloletý ráno vstane zakaždým inak, naraňajkujú sa a idú von, kde sú cca do 12.00 hod., potom sa
naobedujú a tak do 12.30 hod. ho ide uspať, zaspáva na prsníku. Spáva tak cca dve a pol hodiny do

16.00 hod., potom sa naolovrantuje a do 18.30 – 19.00 hod. sú vonku. Keď ho má otec dovezie ho tak
cca o 19.30 hod., ona mu vtedy musí dať večeru a potom dlhšie trvá kým ho uspí. S otcom si vždy napíšu
SMS, resp. otec napíše v daný deň ráno, či si môže prísť pre maloletého. Keď sa zobudí mu napíše, že
už je hore. Myslí, že je v záujme maloletého, aby sa s otcom stretával, ale vzhľadom na to, čo sa deje nie
tak často. Myslí že maloletý potrebuje nejaký čas na to, aby sa spamätal z toho predchádzajúceho styku.

Pokiaľ ide o výživné, otec jej od januára pravidelne dáva 100,- Eur. S takouto sumou nesúhlasí avšak
nič naviac od neho nepožadovala. Súhlasila s tým, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti
a aj s výživným vo výške 150 eur/mesačne. Do konca roku 2023 pracovala v K. I., jednalo sa o mobilný
hospic, ktorý skončil. Jej príjmy predstavujú sumu 1 515,33 eur a jej výdavky sú nasledovné - byt 250
eur, médiá 39 eur, smeti a daň 8,33 eur, poistky 36 eur, šetrenie 50 eur, šetrenie maloletému 20 eur,

strava 590 eur, drogéria 90 eur, zdravotná starostlivosť 340 eur, oblečenie a obuv 80 eur, cestovné
55 eur a rozvoj osobnosti 290 eur. Maloletý do klasickej školy nechodí, pretože sa tam nezadaptoval,
navštevuje „Lesný klub“, je to niečo ako škôlka a zatiaľ tam chodí 1-krát týždenne, kde platí 166 eur.
Okrem toho navštevuje každý utorok katechetický krúžok a každú stredu „Žabiaka“, ktorú sumu uviedla
vo výdavkoch pod rozvoj osobnosti. V súčasnosti styk prebieha podľa neodkladného opatrenia, keď sa

maloletý od otca vráti ubližuje si, schováva sa, vyberá si postavičky, ktoré ho majú chrániť, nechce jesť.
Keď sa obúvajú, hovorí, že ho bolí bruško, stále sa pokakáva alebo zadržiava kakanie a keď príde od
otca tak sa dlho ukludňuje alebo nič nehovorí. Maloletého dala do klasickej škôlky v 3 rokoch, avšak
neprebehol u neho proces adaptácie. Predtým, ako tam mal ísť celú noc precikal, nechcel vojsť ani cezbránu, nezvládal odlúčenie od nej. S riaditeľkou tomu dali dva týždne, ale potom sa aj pokakával a preto
ho dala do Lesného klubu, kam chodí matka s ním a aj na krúžok „Žabiak“. Pokiaľ ide o katechétsky
krúžok, jedná sa o cirkevný krúžok na cirkevnej škole a tam s ním nie je.

31. Zo SMS komunikácie (čl. 40 – 44 a 98 – 111 a 193 - 206) medzi rodičmi jednoznačne vyplýva, že
ohľadne styku otca s maloletým nepanuje medzi rodičmi zhoda. Otec hoci napíše matke, či sa môže s
maloletým stretnúť, nie vždy mu to matka umožní. Tiež z tejto vyplýva konfliktný vzťah medzi rodičmi
maloletého.

32. Z čestného prehlásenia D. E. (starej matky maloletého) vyplýva, že medzi rodičmi sú konflikty pri
odovzdávaní maloletého.

33. Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica (ďalej len ,,ÚPSVaR“)
zo dňa 24.11.2022 vyplýva, že tohto dňa sa dostavil otec na oddelenie ÚPSVaR, kde oznámil, že od

zrušenia neodkladného opatrenia mu matka syna prestala dávať, pričom naposledy ho mal 05.11.2022
od 09:00-19:00 hod. Uviedol, že keď je so synom, tak sa mu po celý čas venuje a hrajú sa spolu. Otec
ďalej uviedol, že si chce podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa opäť mohol
vídať so synom, nakoľko matka mu sním zamedzuje styk, z dôvodu, že maloletý je chorý. Otec sa
dožadoval zaradenia do CDR, aby niekto videl ako sa správa maloletý pri styku s otcom, že pri ňom

netrpí.

34. Zo správy z poradensko-psychologického procesu psychologičky D. F. R. zo dňa 24.11.2022 je
zrejmé,žerodičiamaloletéhosazúčastnilipsychologickýchkonzultácií,pričomcieľomtohtoporadenstva
bola podpora hľadania dohody rodičov ohľadom starostlivosti o maloletého, vedenie k spolupráci a

urovnaniu sporov v záujme dieťaťa. Spolupráca bola nadviazaná dňa 19.07.2022 a celkovo bolo
realizovaných 10 konzultácií. Otec dieťaťa deklaruje, že má záujem tráviť s dieťaťom čas a aktívne sa
podieľať na jeho výchove. Tvrdí však, že zo strany matky mu je v tom bránené. Otec tiež poukázal na
nezdravé naviazanie matky na syna. Matka dieťaťa prezentuje, že má záujem na tom, aby otec bol
prítomný v živote dieťaťa, ale myslí si, že otec by mal viac rešpektovať potreby syna. Zastáva postoj, že

dieťa má byť dojčené, kým to potrebuje, má mať ustálený režim a nemalo by byť budené z poobedného
spánku. Ďalej bolo osvedčené, že prebudenie maloletého z poobedného spánku za účelom stretnutia sa
s otcom môže dieťa vystaviť jemnej frustrácií, avšak dieťa v tomto vývinovom období už ju môže zvládať.
Rovnako tak ľahké somatické ochorenie (prechladnutie) nemusí predstavovať prekážku styku s otcom,
keďže práve v bežných úkonoch starostlivosti rodiča o dieťa (keď je hladné, chorľavé, nepokojné) sa

vzájomná väzba dieťaťa s rodičom posilňuje.

35. P. T. P. T. zo dňa 30.11.2022 vyplýva, že tohto dňa sa dostavila D. N. - sestra matky a H. D. - sestra
otca na oddelenie ÚPSVaR, ktoré uviedli, že obe boli prítomné pri preberaní maloletého otcom od matky,
pričom tvrdia, že konflikty vyvoláva matka maloletého. Podľa ich názoru, by mal maloletý čo najviac času

tráviť s otcom, ktorý sa mu plne venuje a dokáže sa o neho plnohodnotne postarať. Sestra matky tvrdí,
že matka si maloletého privlastňuje a otca šikanuje a citovo vydiera cez dieťa. Uviedla, že po zrušení
neodkladného opatrenia otec syna nevidel tri týždne, pretože mu to matka neumožnila. Podľa jej názoru
je matka maloletého labilná a potrebuje odbornú pomoc.

36. Z čestných vyhlásení L. D. K., F. H., H. D., B. L., D. C. P., B. D., D. N. a D. N. je zrejmé, že
pri preberaní maloletého otcom od matky, otec nevytvára konflikty. Naopak matka maloletého vytvára
napätie a nervozitu. Matka otcovi bráni v styku s maloletým, napr. tým, že povie, že je maloletý chorý,
alebo že spí. Otec má s maloletým pekný vzťah a má záujem na pravidelnom styku so synom, ktorý je
v prítomnosti otca šťastný.

37. Z listu OR PZ v PB zo dňa 13.07.2022 č. OPP3-117-001/2022 vyplýva, že dňa 06.09.2021 v čase po
20:00 hod. hliadka OO PZ Považská Bystrica preverovala oznámenie vo veci nezhôd medzi matkou a jej
priateľom na adrese F. XXX, kde pri preverovaní danej udalosti bol zistený priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

38. Z vyjadrenia D. E. (starej matky maloletého) vyplývajú jej osobné skúsenosti s konfliktom rodičov
maloletých detí, nakoľko matka maloletého až do jeho narodenia s ňou bývala v spoločnej domácnosti.
Uviedla, že otec maloletého sa často správal agresívne a zastrašoval matku maloletého a ako svedokbola pri takmer všetkých stretnutiach otca s maloletým. Matka maloletého sa počas týchto stretnutí
snažila pre maloletého vytvoriť pozitívnu atmosféru a naopak otec matku ani neodzdraví, v minulosti
jej aj pred maloletým vulgárne nadával, slovne na ňu útočil a zväčša len stupňuje napätie panujúce pri

odovzdávaní maloletého. Podľa nej je pochopiteľné, keď matka uváži, že zdravotný stav maloletého nie
je v poriadku a preto maloletého otcovi neodovzdá, nakoľko je to v najlepšom záujme maloletého, aby
bol doma v kľude a liečil sa. Taktiež poukazovala na nepravdivosť tvrdení jej dcéry D. N. uvedených
v jej čestnom prehlásení. Nakoľko býva v domácnosti s maloletým vie posúdiť, že otec si nepripúšťa,
ako maloletý ťažko prežíva tieto konfliktné situácie a je podľa nej zjavné, že otcovi nezáleží na tom, čo

maloletý prežíva. Záverom uviedla, že najdôležitejšie pre maloletého je, aby jeho rodičia spolu dobre
vychádzali.

39. Matka vo vyjadreniach k úradnému záznamu č. 2022/249828 a č. 2022/246778 zo dňa 27.04.2023
adresovanému ÚPSVaR PB uviedla, že otec počas choroby maloletého (od 05.11.2022), ktorá trvala
dva týždne neprejavil záujem o návštevu maloletého. Žiadal byť s maloletým dňa 20.11.2022 s čím

súhlasila, avšak po zaslaní SMS o zobudení maloletého po neho neprišiel a reagoval podľa matky
útočnou SMS. Ďalšie stretnutie bolo 26.11.2022, kde ju otec maloletého pri jeho preberaní priamo ohrozil
a takmer jej spôsobil zranenie a to čo opisuje jej sestra (p. N.) nie je pravdou, nakoľko pri preberaní
maloletého ani nebola prítomná. Tiež poukazovala na to, že vyjadrenia p. D. sú nepravdivé, nakoľko pri
odovzdávaní maloletého bola prítomná len jedenkrát dňa 16.07.2022. S p. D. vždy komunikovali slušne,

aj po rozchode s jej bratom. Dňa 06.08.2022 prišla p. D. spolu s otcom maloletého i napriek tomu, že
vedel o chorobe maloletého a o tom, že maloletý ostáva doma. Otec bol po príchode verbálne agresívny
a matke maloletého nadával. Konflikty matka nevyvoláva, tak ako to tvrdí p. D.. Od tohto dátumu s ňou
matka do osobného styku už neprišla. Správanie p. N. bolo pri odovzdávaní maloletého (ktorého sa
zúčastnila 5x) rovnaké, ako správanie otca maloletého, nevystúpila z auta, nepozdravila, natáčala na

telefón, maloletému sa neprihovorila ale naopak matku verbálne napadla. Matka nikomu nezakázala
kontakt s maloletým a doteraz ju nikto z otcovej rodiny nijako nekontaktoval, že by mal záujem stráviť
s maloletým čas. Stretávanie otca so synom nezastavila ani po zrušení uznesenia o neodkladnom
opatrení zo dňa 09.11.2022 a v záujme maloletého sa snažila len upraviť čas a frekvenciu stretnutí.

40. Zo správy Centra poradenstva pre deti a dospelých od D. O. zo dňa 08.06.2023 vyplýva, že
u maloletého nezistila nijaké poruchy či patológie. Maloletý je však výrazne poškodený rodičovským
konfliktom, resp. negatívnym vzťahom medzi rodičmi. Plne vníma napätie medzi rodičmi, ako aj
ostatnými rodinnými príslušníkmi, ich vzájomné negatívne nastavenia a odpor, čo mu prirodzene narúša
pocit bezpečia, istotu a rovnako mu bráni v slobodnom a spontánnom prechode od jedného rodiča

k druhému. Nakoľko v tomto veku mozog dieťaťa ešte nie je plne vyvinutý, prežívané napätie sa
premieta v jeho správaní a potrebuje byť uvoľnené. Tento fakt je základom pre indikáciu realizovanej
hrovej terapie. Táto prebieha v špeciálne upravenej miestnosti, kde na stretnutí s dieťaťom je prítomný
len terapeut, možnosť zapojiť sa spočíva v privedení/odvedení dieťaťa v rámci stretnutia. Matka bola
informovaná o snahe otca zapojiť sa do spolupráce s dieťaťom, vyjadrila obavy o narušenie bezpečného

prostredia pre dieťa v rámci terapie, resp. obaja rodičia súčasne. Osobne komunikovala s oboma rodičmi
o to, že túto zmenu potrebuje primárne komunikovať s maloletým, avšak k tomu zatiaľ nedošlo, keďže
stretnutia s maloletým boli prerušené. Stretnutia s maloletým sú primárne zamerané na uvoľňovanie
potlačených emócií a ventiláciu napätia, t. j. k verbalizácii dieťa nie je cielene podnecované. Na
niekoľkých realizovaných stretnutiach maloletý hovoril o zážitkoch z rodičmi ako s matkou, tak aj

s otcom, s oboma v pozitívnom naladení. V súvislosti s otcom napríklad o tom, ako v aute „tata
naviguje“ pri semaforoch – pripraviť sa, pozor, štart; o traktore a pod. Z konfliktných a ťažšie prežívaných
verbalizovaných situácií, že tato mu dáva žuvačky, ktoré má rád, ale mamina sa na to hnevá. V priebehu
stretnutí maloletý nijako neprejavil negatívne väzby k matke či k otcovi. Prirodzene je tu matka
primárnou vzťahovou osobou maloletého, ale aj vzťah na strane otca je nutné bezpečne rozvíjať. Matka

a otec sú v živote maloletého najdôležitejšími osobami a je jedným zo základných práv dieťaťa mať
oboch rodičov. Prejavy maloletého vníma ako dôsledok negatívneho vzťahu medzi rodičmi, nie ako
dôsledok individuálneho prístupu otca, resp. negatívny vplyv otca na dieťa v priebehu svojich stretnutí
nezaznamenala. Avšak vzhľadom k vzájomnému nastaveniu oboch rodičov, nedôvere, spochybňovaniu
a k tendencii vzájomne pred sebou dieťa „chrániť“ odporučila realizovať súdnoznalecké dokazovanie

so zameraním na posúdenie jednak vzťahových väzieb dieťaťa k obom rodičom, ako aj na posúdenie
profilu osobnosti oboch rodičov. Maloletého vníma ako vývinovo zrelého pre návštevu materskej školy,
schopného separácie, dokonca toto obom rodičom výrazne odporúčala. Obdobie nástupu dieťaťa do MŠ
je veľmi dôležitým vývinovým krokom – medzníkom v emocionálnom a sociálnom dozrievaní dieťaťa.V prvom rade odlúčenie od matky a získanie náhradnej vzťahovej osoby, ktorej dieťa bude dôverovať,
prispôsobenie sa novému režimu, pravidlám, nadviazanie nových vzťahov. V prípade maloletého
vnímala, že zaradenie do materskej školy by mu umožnilo ľahšiu orientáciu aj v rodičovskom vzťahu,

zvýšilo kompetencie dieťaťa, schopnosť sebakontroly a posun predpokladala aj po emocionálnej stránke
dieťaťa. K tejto správe matka vo svojom vyjadrení zo dňa 10.06.2023 pokladala vyjadrenia D. O. za veľmi
sugestívne,dôvodomprerušenieterapiejeodmietaniemaloletého,nakoľkotentosapodľamatkybojí,že
na terapii bude otec. Podľa matky má byť prioritou riešenie správania otca, nakoľko maloletý je obeťou,
je traumatizovaný, v dôsledku čoho sa sebapoškodzuje. Tiež uviedla, že D. O. má vedomosť o tom,

že maloletý do MŠ nastúpil, ale proces adaptácie neprebehol a vzhľadom k pretrvávajúcim ťažkostiam
maloletého jeho zaradenie do MŠ nie je možné.

41. Znalec PhDr. Andrej Benkovič vypracoval v konaní znalecký posudok č. 8/2024, v ktorom došiel
k záverom že vo vzťahu matka s maloletým sa interakcia matky z pozorovania javí ako dôverná,
blízka. V súvislosti so starostlivosťou o maloletého prežíva matka obavy, anticipačnú úzkosť, ktorá vo

vzťahu s maloletým vedie k väčšej pripútanosti na maloletého a menšej ochote sa podeliť, či preniesť
zodpovednosť v súvislosti so starostlivosťou o maloletého aj na druhých ľudí. Jedná sa o úzkostný,
nadmerne zaujatý typ väzby matky voči maloletému. Matka používa hyperaktivačnú stratégiu, jedná
sa o stratégiu, ktorej cieľom je zabezpečiť si blízkosť a dostupnosť maloletého za cenu dramatizácie
a zosilnenia vlastného prežívania, a to aj preháňaním hodnotenia nebezpečia. Dá sa povedať, že tento

vzťah má manipulatívny charakter. Maloletý má matku rád a cíti, že aj ona ho má rada. Je pre neho citovo
najbližšou osobou a vzťah s matkou je pre neho primárny a vzťahovo významný. Čo sa týka preferencii
rodičov zo strany maloletého, tak maloletý preferuje matku, čo je v tomto veku aj prirodzene umocnené.
Zo strany matky vo vzťahu k maloletému sa môže podľa znalca jednať o D. syndróm v zastúpení.
Matkou zmieňované problémy maloletého v prežívaní a v doterajšom vývine sú agravované, zveličené.

Vo vzťahu otca s maloletým otec nevníma, že by mal maloletý problémy v správaní a vzťah s maloletým
hodnotí ako úžasný, s tým, že s maloletým sú veľmi málo spolu. Jeho interakcia s maloletým je na
dobrej úrovni, radostne ho privítal, maloletý s otcom komunikuje spontánne, uvoľnene, pri otcovi je
ľahko euforický. Matka k interakcii maloletého s otcom zmienila, že maloletý mal z otca strach, znalec
takéto prežívanie na maloletom vo vzťahu k otcovi nepozoroval. K osobe otca sa maloletý vyjadruje

tak, že spolu robia blbosti, rád za ním chodieva. Otca má rád a cíti, že aj otec ho má rád. Počas
pozorovania vzájomných interakcií maloletého s rodičmi osve, nebolo badať významnejšie rozdiely
v rámci interakcie vo vzťahu maloletého k matke a k otcovi. Manifestovala sa sebaistota maloletého
k obom rodičom, maloletý je spontánny v kontakte aj s otcom aj s matkou, nebolo vidieť signifikantné
rozdiely. Nemal prejavy, že by bol vo vzťahu k jednému či druhému bojazlivejší, submisívnejší, alebo že

by sa stránil jedného alebo druhého rodiča, aj v prítomnosti rodičov bol maloletý otvorený, spontánny,
komunikoval s oboma rodičmi. Aj napriek rozchodu rodičov v nízkom veku maloletého (2 roky) sa dá
konštatovať, že maloletý má vybudovanú citovú vzťahovú väzbu aj s otcom. Otec je pre maloletého
osobou známou, blízkou, dôvernou, v jeho prítomnosti sa cíti bezpečne a jeho správanie je uvoľnené
a spontánne. Čo sa týka realizovania styku s otcom, tak maloletý sa s otcom rád stretáva a otec

nemá na dieťa negatívny vplyv. Čo sa týka osobnostného profilu otca uviedol, že jeho intelektové
schopnosti sa aktuálne nachádzajú v nižšom pásme priemernej inteligencie. Rozumová chápavosť je na
úrovnipopulačnéhopriemeru.Kognitívneschopnostisúintaktné.Osobnosťakcentovanávafektmotivite,
nejedná sa v pravom slova zmysle o patológiu. Agresivita nie je zvýraznená črta jeho osobnosti.
Má tendenciu zadržiavať emócie v sebe, čo s narastajúcou frustráciou vyvoláva vnútorné napätie,

tenziu, resp. dysforické pocity a môže viesť k intrapunitívnemu prežívaniu a správaniu, čo okrem
iného znamená autohostilné a autoagresívne správanie – jedná sa o osobnostnú charakteristiku, nie
o aktuálny stav prežívania. Sebaobraz a sebaprijatie je nestále, v situáciách nezdaru je sebaľútostivý,
neverí si, čo sa prenáša do vnímania jeho sociálnej hodnoty a prijímania jeho osoby druhými. Vo
vzťahoch je neistý, potrebuje viac uistení, neverí, že pre druhých môže byť dostatočne hodnotný.

Uvedené môže spôsobovať nestálosť a to najmä v blízkych, či partnerských vzťahoch. Jeho sociálna
história je poznačená sklamaniami, ktoré v ňom prehĺbili pocity menejcennosti. Základná ingrediencia
konvenčného testovania je zachovaná, apsychotický. Zo psychologického hľadiska nevykazuje nejakú
psychopatológiu, ktorá by bola v rozpore so zabezpečovaním starostlivosti a výchovy maloletého
ako aj jeho psychický vývin. Z hľadiska osobnostných charakteristík je v záťažových situáciách viac

emocionálny, impulzívny a sebaľútostivý. Čo sa týka osobnostného profilu matky uviedol, že jej
intelektové schopnosti sa aktuálne nachádzajú vo vyššom pásme priemernej inteligencie. Rozumová
chápavosťjenaúrovnipopulačnéhopriemeru.Kognitívneschopnostisúintaktné,primeranezachované.
Osobnosť štruktúrovaná v smere introverzie, v interpersonálnych situáciách si drží odstup. Vo vzťahochsa nerada podriaďuje. Nie je príliš závislá na názore druhých, resp. ak je o niečom presvedčená, tak
sa názorom druhých nenechá ovplyvniť, resp. takéto vzťahy opúšťa, či v nich prestáva participovať.
Vykazuje emočné rozlady, ktoré nedosahujú hĺbku afektívnej poruchy. Má nedostatočnú moduláciu

emočného vybitia. V bežných každodenných situáciách sa dokáže ovládať, horšie to je vo vypätých
situáciách, kde kontrola afektu je fragilná, nedostatočná. V takýchto situáciách sa správa neraz
impulzívne, labilne. Je voči sebe menej kritická, môže dochádzať ku skresleniam v sebaobraze
aknáslednýmpocitomnepochopeniazostranydruhých.Základnáingredienciakonvenčnéhotestovania
reality je zachovaná, apsychotická. Zo psychologického hľadiska nevykazuje nejakú psychopatológiu,

ktorá by bola v rozpore so zabezpečovaním starostlivosti a výchovy maloletého. Čo sa týka duševného
stavu dieťaťa uviedol, že na situáciu vyšetrenia sa maloletý adaptoval dobre, dokáže sa odpútať od
rodičov, nevykazuje známky separačnej úzkosti, nevyžaduje prítomnosť matky, či otca. Nevykazuje
známky emocionálnej rozladenosti, afektomotívne dobre komponovaný, stabilný a to aj v nových
situáciách. Počas vyšetrenia sa správa priliehavo, smelo, je spontánny. Dokáže sa podriadiť inštrukciám
k jeho veku primerane, ale aj sám preberá iniciatívu a nastoľuje činnosti. Dieťa je hravé, spontánne,

bez viditeľného napätia alebo inhibície, prejavuje sa bez známok úzkosti alebo strachu. Aj napriek
hravosti a zabiehavosti pozornosti sa dá usmerniť. Kognitívny vývin primeraný, intaktný. Osobnosť
vo vývinovom období predškolského veku. V štruktúre osobnosti nezistil známky psychopatológie, nie
sú prítomné odchýlky emočného, sociálneho a osobnostného vývinu. U maloletého nie je rozvinutá
psychická porucha. Čo sa týka schopnosti rodičov konštruktívne spolupracovať a komunikovať v záujme

maloletéhouviedol,žetátojenielenuotca,výraznenarušená.Zhľadiskaosobnostnýchcharakteristíksú
obaja rodičia viac emocionálnejší, v záťažových situáciách ich emócie viac usmerňujú, čo má dopad na
ich sebareguláciu správania a schopnosť v kľude vzájomne komunikovať a kooperovať. Znalec nezistil,
že by prípadné negatívne prejavy v správaní maloletého po ukončení stretnutia s otcom boli dôsledkom
tohto stretnutia a taktiež ani sklony ku konfabuláciám a manipulácii u otca. Maloletý zmieňuje pozitívnu

osobnú skúsenosť (zážitky) s otcom. Správanie a interagovanie otca s maloletým má na maloletého
pozitívny vplyv. Matka je viac naviazaná na maloletého než by bolo žiadúce, čo môže sekundárne brzdiť
prirodzenú separáciu maloletého od matky. Maloletý je plne zrelý (emocionálne, sociálne) pre návštevu
materskej školy. Vzhľadom k dosiahnutému stupňu vývinu a na základe vyhodnotenia kvality vzťahovej
väzby maloletého k otcovi, je zo psychologického hľadiska maloletý schopný zvládať prespávanie u otca.

Spočiatku znalec odporučil jednu noc, po piatom roku života dve noci.

42. Z fotiek a videí predložených otcom na USB kľúči je zrejmé, že otec s maloletým chodí bicyklovať, do
prírody, púšťať šarkana, trávia čas spolu aj s rodinou. Maloletý je na fotkách a videách viditeľne veselý,
usmieva sa a vyzerá, že si užíva čas strávený s otcom.

43. Zo správy Materskej školy U. XX vyplýva, že maloletý nastúpil do MŠ U. do triedy X.J. O. H. XXXX.
Prítomnýbol05.09.a06.09.2022vdopoludňajšíchhodinách,takžesnímboliveľmikrátko.Zatútokrátku
dobu sa javil ako pomerne kľudné dieťa. Veľmi sa ešte nezapájal do aktivít, ale bol zhovorčivý a nejavil sa
tak, že by mal problém ostať pár hodín bez matky. Ďalšie dni už neprišiel. Prišla ich informovať samotná

matka, že si ho nechá doma, nakoľko sa jej zdá precitlivelý a že majú doma ťažšie obdobie. Odvtedy
s nimi neboli v kontakte.

44. Znalec PhDr. Andrej Benkovič, vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o znalecký posudok, tak
sa pridržiava jeho záverov, ku ktorým dospel. Dňa 10.08.2023, mu bol doručený spisový materiál. Mal

k dispozícii aj zdravotné dokumentácie. Vyšetrenie rodičov ako aj maloletého vykonal dňa 06.10.2023.
V ZP sú označené metódy, ktoré boli použité v rámci diagnostického vyšetrenia, pričom tak u matky
ako aj u otca bol vykonaný anamnestický rozhovor, inteligenčný test, osobnostný dotazník, dotazník
na zisťovanie sociálneho správania sa a projektívny test. Taktiež bolo vykonané pozorovanie vzťahu
maloletého s otcom a s matkou. Pri vyšetrení maloletého boli použité škály sociálneho, osobnostného

vývinu, bolo vykonané pozorovanie, rozhovor a keďže bolo deklarované, že maloletý by mal mať aj
určité známky úzkostných porúch, bola zadaná aj projektívna technika. Pokiaľ ide o spisový materiál,
ktorý mu bol predložený, tento priamo s odpoveďou na zadané otázky nesúvisí, ale poskytol mu určitý
náhľad do problematiky, keďže sú tam rôzne správy z centra poradenstva, zápisnice o pojednávaní,
čestné prehlásenia a podobne. Zaoberal sa tým, ako matka opakovane poukazovala na správanie otca

a správanie maloletého, sledoval, či sa vyšetrením alebo pozorovaním potvrdí strach maloletého z otca,
avšak nepozoroval v jeho prežívaní žiadny strach ani úzkosť. Maloletý sa dokázal odpútať od matky,
konfrontoval aj matku, ktorá zotrvávala na svojich tvrdeniach, ale opätovne uviedol, že vo vzťahu k
otcovi sa dieťa správalo spontánne, nevykazovalo žiadne úzkosti, napätie. Maloletý s otcom dokázalinteragovať bez prítomnosti matky, nezistil, že by styk maloletého s otcom sa nemohol realizovať aj
bez matky. Pokiaľ pri psychologickom vyšetrení otca zistil, že tento je emocionálne prevažne stabilný,
uviedol, že pri procese pozorovania bol emočne stabilný, avšak tak ako uviedol na strane 40 ZP,

osobnosť je akcentovaná, zvýraznená v určitých črtách, má tendenciu zadržiavať emócie, čo môže
viesť k nahromadeniu. Pokiaľ však ide o starostlivosť voči maloletému nebolo zistené nič, čo by ho
zneschopňovalo budovať si vzťah s maloletým, resp. sa o tohto starať. Takouto kontraindikáciou by
mohla byť disociálna porucha osobnosti, prípadne zmiešaná porucha, ale nič také nebolo zistené. Ako
psychológ vie takéto poruchy diagnostikovať, ale tieto by nemali byť zistené len na základe diagnostiky,

psychologickým vyšetrením sa dajú určiť určité črty a charakteristiky, ktoré sa potom uvádzajú a mali
by byť podkladom k ďalšiemu vyšetreniu. Treba vnímať anamnézu, celkové správanie v minulosti.
V čase vyšetrenia otca žiadne samovražedné sklony neboli prítomné, aktuálny psychický stav otca
nebol akútny, neboli zistené žiadne suicidálne tendencie, žiadna disforická depresívna simptomatika,
nebola zistená necitlivosť k potrebám maloletého a teda u otca v súčasnosti hrozba, že by sa mu
to stalo v prítomnosti maloletého, nie je. Čo sa týka námietky matky ohľadom neodpovedania otca

na niektoré otázky/resp. odpovedanie negatívne alebo bagatelizovanie jeho agresívneho správania
uviedol, že sa jedná o vyjadrenie, proti vyjadreniu. Znalecký posudok nemá možnosť tieto vyjadrenia
verifikovať. Znalec sa snažil konkrétnymi otázkami, otca dotazovať na skutočnosti uvedené matkou.
Žiadne negatívne skutočnosti zo psychologického hľadiska nezistil, je zrejmé, že matka vidí otca ako
ohrozenie pri zabezpečovaní starostlivosti o syna. Matka má tendencie zvyšovať riziko, nebezpečie,

držať syna pri sebe, avšak uviedol, že maloletý bol spontánny, veselý, dokázal sa s otcom prehrať a
nevykazoval žiadne psychické poruchy alebo choroby, žiadnu psychopatológiu. Dieťa je schopné byť
začlenené do MŠ a toto úzkostné deti nerobia. Znalec maloletého nevyzval, aby otca nakreslil, ale ho
vyzval, či ho nechce dokresliť, pretože pre neho to, že by ho odmietol dokresliť, je určité zistenie, ktoré
následne treba vyhodnotiť a to, že ho spontánne nenakreslil, ale nakreslil ho dodatočne, znamená to,

že otca nevníma ako prirodzenú súčasť rodiny, čo je logické, keďže rodičia sa rozišli, keď mal 2 roky.
Vzhľadom na vyjadrenia matky znalec očakával odmietnutie otca maloletým, čo sa však nestalo a keď
sa jej spýtal, čo videla, tak mu povedala, že videla, že maloletý sa bojí, ale bál sa to ukázať. Znalec sa
ešte nestretol s tým, že dieťa sa bojí ukázať, že sa bojí. Nezistil, že by maloletý odchádzal nespokojný,
napätý, pozorovanie nebolo prerušené preto, že by maloletý vykazoval obavu, strach alebo, že by sám

chcel stretnutie ukončiť. Maloletý odchádzal spontánne a uvoľnený. Pokiaľ ide o D. syndróm, znalec to
pochopil tak, že sa jedná o hyperaktivačnú stratégiu, teda tendenciu osobu zveličovať, agravovať možné
riziko, úzkostné prežívanie rodiča vo vzťahu k dieťaťu a to popísal na strane 32. Nie je pravdou, že
by v znaleckom posudku neuvádzal Handtest, resp. test apercepcie ruky, je to uvedené v poslednom
odseku na strane 38, to sú v podstate tie škály a aj v časti 2 a 3 ZP. Pokiaľ ide o obrázok a to skutočnosť,

že maloletý sám seba nakreslil s vycerenými zubami, tieto sa všeobecne považujú za prejav agresie,
ale môže to byť aj to, že je v nepohode. Takéto agresívne správanie sa nezistilo. U takýchto malých detí
sa posudzuje predovšetkým, výška postáv, blízkosť, samotná skutočnosť, koho tam dieťa nakreslí. Je
zrejmé, že matku nakreslil ako prvú, teda je to pre neho vzťahovo najvýznamnejšia osobnosť, potom
nakreslil seba, babku a P.. Na jeho výzvu, dokreslil aj otca, pričom nebolo prítomné, že by bol v správaní

agresívny. Ako už uvádzal, nevníma otca ako ohrozujúcu osobu. Pokiaľ ide o samotné vyšetrenie, za
hodinu sa dá zistiť veľa, dieťa sa prejaví vo všetkých situáciách, vie zistiť, či vyžaduje prítomnosť rodiča,
či zvláda určité situácie. On zistil, že maloletý je schopný stretávať sa s rodičom, s ktorým nežije a to aj
bez prítomnosti matky. Ak by sa maloletý stretával v prítomnosti matky, vzhľadom na ich veľké konflikty,
by to opätovne mohlo viesť k napätiu. Pokiaľ ide o otázky kladené na maloletého, začínal otvorenými

otázkami, následne sa ho pýtal konkrétne a to práve preto, že matka na určité veci poukazovala. Nemal
sa to ako inak spýtať 4-ročného dieťaťa, ktoré nie je úplne schopné uchopiť niektoré otázky. Vždy dal
maloletému možnosť voľby, nepodsúval mu odpovede. Maloletý mu rozprával aj o spoločných zážitkoch
s otcom o pozitívnych zážitkoch, čo bral ako vyšší stupeň kvality ich vzťahu. Nedošlo u maloletého k
situácii, že by si ohrýzal kožičky, čo podľa interpretácie matky by sa malo prejaviť práve v takej úzkostlivej

situácii. Nerobil to pri znalcovi ani pri rodičoch. Samotné ohrýzanie prstov ešte neznamená automaticky
strach. Pokiaľ dieťa má strach, z tej miestnosti utečie. Znalcovi sa maloletý javil ako smelý a odvážny. Vo
všeobecnosti je u mal. detí správne, aby mali možnosť rozvíjať svoj vzťah s rodičmi. Z psychologického
hľadiska 5-ročné dieťa vo všeobecnosti dokáže prespať, ak toho rodiča pozná. Mal za to, že konkrétne
u maloletého, by problém s tým byť nemal. Všetko však závisí aj od prístupu druhého rodiča, či s tým

súhlasí, ako dieťa pripraví. Vzťah maloletého s otcom je dobrý, majú svoje zážitky. Otec sa snaží tvoriť
mu program a tento vzťah má potenciál sa rozvíjať. Je zrejmé, že matka má strach o bezpečnosť, zdravie
dieťaťa. Taktiež pripúšťanie iných osôb do života dieťaťa je u nej rigidné, čo môže zväzovať odvážnosť,smelosť dieťaťa. Napriek tomu však takéto známky maloletý neprejavoval. Taktiež znalec nezistil priamo
nejaké manipulovanie maloletého zo strany matky.

45. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

46. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

47. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocity viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvod vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

48. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

49.Podľa§36ods.1zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

50. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

51. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť na úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

52. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

53. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
súdunajlepšízáujemmaloletéhodieťaťa(čl.3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa;čl.5Zákonaorodine).
Pri rozhodovaní o výchovnom modeli treba vždy vziať do úvahy, ktorý z rodičov sa o dieťa doteraz

osobne staral, dbal o jeho citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa ústrednú
osobu, ku ktorej je citovo pripútané, a ktorej dlhodobá neprítomnosť je pre neho frustrujúca. V prípade,
že maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je jedným z prostriedkov
na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnejstarostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie
citových vzťahov, osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom.

54. Na základe vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané, že maloletý v súčasnosti
býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá riadne vykonáva starostlivosť o neho a vzhľadom aj
na skutočnosť, že obaja rodičia sa počas konania dohodli, že maloletý bude zverený do osobnej
starostlivosti matky, s čím vyjadril súhlas aj kolízny opatrovník, súd podľa návrhu zveril maloletého do
osobnejstarostlivostimatky.Zároveňsúdurčil,žeobajarodičiabudúmaloletéhovychovávať,zastupovať

a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

55. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb (jedlo,
ošatenie, obuv,...) ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie,
príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné pobytu a pod.). Tieto potreby sú bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Narodením dieťaťa berie

rodič na seba zodpovednosť starať sa o jeho primeranú výživu, a to do času, kým nie je schopné
samostatne sa živiť. Je teda potrebné rátať s tým, že dieťa rastie a postupom času sú jeho náklady na
jeho výživu, výchovu, vzdelanie a záujmy prirodzene vyššie. Je na rodičoch, aby za každých okolností
dokázali tieto záväzky voči dieťaťu plniť.

56. Pri určení vyživovacej povinnosti rodiča, základným kritériom sú jeho schopnosti a možnosti, ktoré
sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, resp. všetkými ďalšími príjmami, ale tiež jeho
najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zaradením, praxou v doterajších
pracovných pozíciách, jeho celkovou pracovnou vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu zárobkovej
aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod.. Rovnako sa pri určení

výživnéhoprihliadaiktomu,ktorýzrodičovavakejmieresaodieťaosobnestará,keďžeprácaaosobná
starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu
finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho,
ktorého dieťaťa.

57. Po zohľadnení potrieb a veku maloletého, jeho prvoradého záujmu ako hľadiska pri rozhodovaní
vo veciach, ktoré sa ho týkajú a schopností, možností a majetkových pomerov otca a zároveň súhlasu
oboch rodičov s požadovanou výškou výživného, súd považoval za primerané výživné na maloletého D.
sumu 150 eur mesačne, ktoré výživné bude otec poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletého s účinnosťou od 04.05.2022, t. j. od podania návrhu otcom. Súd pri výške výživného

prihliadal na príjem otca (vo výške cca 1 500 eur/mesačne v čistom), ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči
dcére B. a ako aj na jeho výdavky, ktoré sa v súčasnosti ešte zvýšili o sumu 200 eur, ktorú poukazuje
svojej dcére B. z dôvodu jej štúdia na vysokej škole. Súd tiež zohľadnil príjem (vo výške 1 515,33 eur/
mesačne)avýdavkymatkymaloletého,ktorésúvobdobnejvýškeakopríjmyavýdavkyotcamaloletého.
Čo sa týka návrhu matky, aby súd určil výživné vo výške 200 eur od 01.01.2024 z dôvodu, že matka

nepracuje od januára 2024 a že došlo k zvyšovaniu výdavkov, s týmto sa súd nestotožnil. Súdu sa javí
suma 150 eur za dostatočnú a to s poukazom na vek maloletého (5 rokov), t. j. je ešte v predškolskom
veku, táto suma odzrkadľuje aj zvýšenie nákladov na strane matky a súd túto považuje za dostatočnú
na pokrytie odôvodnených potrieb maloletého. Súd zároveň zaviazal otca zaplatiť zameškané výživné
na maloletého za obdobie od 04.05.2022 do 31.07.2024 v celkovej výške 1 300 Eur matke splácať

v splátkach po 100 eur/mesačne, spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania dlhu, keď prvá
splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

58. Čo sa týka úpravy styku ide o inštitút, ktorý sa vyvíja vzhľadom na vek dieťaťa, okolnosti a úprava

styku nie je určená raz a navždy. Súd rozhodnutie o úprave styku v budúcnosti môže modifikovať, práve
s ohľadom aj na skutočnosti, ktoré budú preukazované alebo preukázané ohľadne aktuálneho styku,
teda, či je potrebné styk modifikovať, a to zúžiť alebo rozšíriť do budúcna.

59. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a jednoznačne dospel k záveru,

že úprava styku taká ako žiadal otec vo svojom návrhu je v súlade so záujmom maloletého, a preto
je potrebné styk otca s maloletým určiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Hoci
matka tvrdila, že maloletý sa otca bojí, pričom po jeho návrate od otca je nekľudný, nerozpráva,
pokakáva, nechce jesť či sa sebapoškodzuje, vykonaným dokazovaním nebolo relevantným spôsobompreukázané, že by zhoršený zdravotný stav maloletého bol spôsobený v dôsledku realizácie styku s
otcom, a teda nebolo preukázané, že by styk maloletého s otcom bez prítomnosti matky akýmkoľvek
spôsobom nepriaznivo vplýval na maloletého. Súd tu poukazuje na zistenia znalca PhDr. Benkoviča,

ktorý v znaleckom posudku ako aj vo svojej výpovedi uviedol, že „ takéto prežívanie na maloletom vo
vzťahu k otcovi nepozoroval“ a že „nemal prejavy, že by bol vo vzťahu k jednému či druhému bojazlivejší,
submisívnejší, alebo že by sa stránil jedného alebo druhého rodiča, aj v prítomnosti rodičov bol maloletý
otvorený, spontánny, komunikoval s oboma rodičmi“. K takýmto zisteniam dospela aj psychologička D.
O., čo vyplýva aj z jej správy. Naopak súd má za to, že maloletý má s otcom dobrý, harmonický vzťah

a k tomuto má vytvorenú citovú väzbu, pričom aj z vyjadrenia znalca vyplýva, že maloletý nevykazuje
separačnú úzkosť pri styku s otcom bez prítomnosti matky, nakoľko otec je pre neho vzťahovo blízka
osoba a majú vytvorené citové väzby.

60. Súd nezistil, že by maloletý v dôsledku styku s otcom trpel, ani že by správanie otca (matkou
vytýkaná agresivita otca a jeho sebevražedné sklony, ktoré znalec však u otca počas vyšetrenia nezistil)

určitým spôsobom negatívne ovplyvňovalo zdravotný stav maloletého (jeho sebapoškodzovanie). Toto
nevyplývazožiadnychlistinnýchdôkazovvykonanýchvrámcidokazovania,jednásapretolenotvrdenie
matky, ktoré otec vyvrátil.

61. V intenciách vyššie uvedeného, najmä s poukazom na odporúčanie kolízneho opatrovníka ako aj

na závery znaleckého posudku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že maloletý má s otcom dobrý vzťah,
je to preňho blízka osoba, v jeho prítomnosti je spontánny a hravý, netrpí odlúčením od matky, pričom
v dôsledku styku otca s maloletým dieťaťom nie je ohrozené jeho zdravie a duševný vývin, vyhovel
otcovmu návrhu a rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu od 16.00 -
19.00 hod., a každý párny týždeň od soboty od 08.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Súd tu poukazuje

na znalecký posudok ako aj na výpoveď znalca, v ktorých znalec jednoznačne konštatoval, že „maloletý
je plne zrelý (emocionálne, sociálne) pre návštevu materskej školy a vzhľadom k dosiahnutému stupňu
vývinu a na základe vyhodnotenia kvality vzťahovej väzby maloletého k otcovi, je zo psychologického
hľadiska maloletý schopný zvládať prespávanie u otca“ a odporučil prespávanie počas 1 noci a po 5
roku života zvýšiť na 2 noci. Návrh matky na určenie styku otca s maloletým na každú druhú sobotu

nie je podľa názoru súdu v súlade so záujmami maloletého, čo potvrdil aj samotný kolízny opatrovník,
ktorý s takýmto reštriktívnym návrhom taktiež nesúhlasil. Zároveň súd uložil matke povinnosť maloletého
na styk pripraviť odovzdať otcovi na adrese trvalého bydliska matky a otcovi uložil povinnosť vrátiť
maloletého v stanovený čas na adresu trvalého bydliska matky.

62. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal v prvom rade z potrieb maloletého dieťaťa a rozhodnutie
súdu v tak citlivej otázke ako je stretávanie sa rodičov s dieťaťom a určenie rozsahu vplyvu rodiča na
výchovu dieťaťa, musí sledovať v prvom rade záujmy dieťaťa a nie záujmy rodičov. Prihliadol teda aj
na to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie a upevňovanie vzťahu nie len k
matke, ale aj k otcovi. V konaní bolo preukázané, že matka je viac naviazaná na maloletého než by bolo

žiadúce, čo môže sekundárne brzdiť prirodzenú separáciu maloletého od matky a podľa názoru súdu je
potrebné, aby si maloletý so zvyšujúcim vekom upevňoval a prehlboval aj citový vzťah s otcom, nakoľko
aj tento prispieva k vývinu a vývoju maloletého. Záverom súd poukazuje na tú skutočnosť, že negatívny
vplyv na psychický vývoj maloletého majú skôr pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi.

63. Zároveň súd považoval za potrebné matke uložiť povinnosť informovať otca o všetkých dôležitých
veciach týkajúcich sa zdravia maloletého, vrátane každej návštevy pediatra alebo odborného lekára,
vrátane duševného stavu, predškolských a školských výsledkov, výchovných a pedagogických opatrení.
Súd je presvedčený, že takouto formou bude mať otec vždy prehľad o maloletom a v súvislosti s ním
o akejkoľvek významnej skutočnosti či zdravotnom stave a teda takýmto spôsobom sa podporí aj

schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Rovnako tak matke uložil
právo odoprieť termín stretnutia maloletého s otcom iba v prípade nevyhovujúceho zdravotného stavu
maloletého a uložil jej povinnosť umožniť otcovi náhradné stretnutie v najbližšom možnom termíne v
rovnakom rozsahu, aby sa zamedzilo svojvoľnému odopieraniu styku otca s maloletým zo strany matky
ako aj konfliktom vznikajúcim medzi rodičmi.

64. Na záver súd uvádza, že zamietol návrh matky na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku
a znaleckého posudku z odboru psychiatria, nakoľko považoval ich vykonanie za nadbytočné a
nehospodárne. Znalec F. G. jednoznačne a dostatočným spôsobom zodpovedal otázky matky a jejprávnej zástupkyne a taktiež obsiahlym spôsobom zodpovedal všetky námietky vznesené voči
jeho znaleckému posudku zo strany matky. Znalec nijakým spôsobom neindikoval, že by otcovi
mohla byť diagnostikovaná afektívna porucha tak ako to uviedla právna zástupkyňa matky, práve

naopak vykonaným vyšetrením otca k takémuto zisteniu nedospel. Nad rámec súd uvádza, že
samotná skutočnosť, že sa matka nestotožňuje so závermi znaleckého posudku, nie je dôvodom pre
konštatovanie ich nesprávnosti.

65. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného
súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.

1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).