Uznesenie – Hospodárske trestné činy ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623010786
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6623010786.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.
a sudcov JUDr. Štefana Nováka, A. a B. C. D., E., C., v trestnej veci obžalovaného F. G., pre prečin
porušovaniaautorskéhoprávapodľa§283ods.1,ods.2písm.b),d),ods.3Trestnéhozákona,prejednal
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31. júla 2024 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného
a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 33T/23/2023 zo dňa 22. februára 2024,

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), f), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 33T/23/2023 zo dňa 22. 02. 2024 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 33T/23/2023 zo dňa 22. 02. 2024 bol obžalovaný F. G.
uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu porušovania autorského práva podľa § 283
ods. 1, ods. 2 písm. b), d), ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že
v období od 14. 08. 2018 až do 21. 05. 2022, prostredníctvom internetovej siete pod užívateľským

menom „H.“, v mieste svojho vtedajšieho bydliska I. J.. K. XX/XX, A., bez platnej licenčnej zmluvy a bez
potrebných súhlasov nositeľov práv k audiovizuálnym dielam v zmysle § 19 ods. 1, ods. 2, § 118 ods.
1, ods. 3 písm. e) zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, potom ako sa dňa 29. 09. 2014 za použitia
emailu K. zaregistroval na filehostingový server L. , následne nahral na uvedené úložisko celkom 1381
súborov, kedy neoprávnene sprístupnil rôzne chránené audiovizuálne diela v počte 39, čím tak umožnil,
aby mal ktokoľvek k audiovizuálnym dielam voľný prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolí a týmto

konaním spôsobil nositeľom práv k audiovizuálnym dielam a to obchodným spoločnostiam AQS, a. s.,
M. XXXX/X, E. X, ČR, IČO: 25 655 922 škodu vo výške 520,900,- Kč (21.114,71 Eur), BONTONFILM
a. s., Na Poříčí 1047/26, Praha 1, ČR, IČO: 26 737 493 škodu vo výške 308.800,- Kč (12.517,23 Eur),
Cinemart a. s., N. XX/XX, E. X, ČR, IČO: 45 272 514 škodu vo výške 61.700,- Kč (2.501,01 Eur),
HPO Európe s. r. o., B. XXXX/XX, E. X, ČR, IČO: 61 466 786 škodu vo výške 516.280,- Kč (20.927,44
Eur), v zastúpení týchto spoločnosti Českou protipirátskou úniou, Sokolovská 37/24, Praha 8, Česká

republika, IČO: 45 768 706, spôsobil celkovú škodu vo výške 1.407.680,- Kč (57.060,40 Eur).

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 283 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3, 8
Trestného zákona a § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 2.000,- Eur. Podľa § 57
ods. 3 Trestného zákona mu bol pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku

bol poškodený Česká protipirátska únia, so sídlom Sokolovská 37/24, Praha 8, Česká republika, IČO:
45 768 706 s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré písomne
odôvodnil v podstate tým, že skutku, za ktorý bol odsúdený, sa nedopustil. Rozsudok bol vydaný

predčasne, po nesprávnom skutkovom vyhodnotení veci a je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Výrok rozsudku taktiež nenadväzuje na vykonané dokazovanie a obsah spisového materiálu. Podľa
vymedzenia skutku v skutkovej vete mal údajne neoprávnene sprístupniť audiovizuálne diela v počte 39
kusov. Prvé audiovizuálne dielo „ 300: Bitva u Termopyl“ je neexistujúce, nakoľko sa jedná o prázdny
súbor vyplnený 0 bajtmi. V trestnom konaní však nebolo vykonané žiadne znalecké dokazovanie, ktoré

by túto skutočnosť jednoznačne potvrdilo. Na základe zmluvy o pripojení do siete internet je dohodnutá
zmluvná teoretická maximálna rýchlosť nahrávania na adrese I. J.. K. XX/XX v obci A. XX C. za sekundu.
Podľaúdajovzospisovéhomateriálubolarýchlosťnahrávanianiektorýchsúborovnaserverfastshare.cz
viac ako 800 Megabitov za sekundu. Táto rýchlosť viac ako 800 Magabitov za sekundu je z adresy v
Lovinobani objektívne technicky nerealizovateľná a teda spáchanie skutku tak, ako sa mu kladie za vinu,
je objektívne technicky nemožné. Vo svojej výpovedi v procesnej pozícii obvineného zo dňa 30. 05. 2023

uvádzal, že sa pod užívateľským niekom „H.“ pristupovalo aj z iných IP adries. Toto jeho tvrdenie bolo
vo vyšetrovaní preukázané a potvrdené policajtom vykonanou analýzou IP adries. Bolo potvrdené, že IP
adresa X.XX.XXX.X pochádza z Holandska a IP adresa 5.9.18.150 z Nemecka. Uvedené je doložené
Úradným záznamom zo dňa 05. 06. 2023 na č. l. 235. Uvedené preukazuje, že jeho mailová adresa bola
kompromitovaná hackermi, a teda ktokoľvek a odkiaľkoľvek mohol jeho mailovú adresu ako aj nick „H.“

využívať na páchanie protiprávnej činnosti. Bol doložený výstup z web stránky Have I Been Pwned, ktorý
potvrdzuje, že jeho mailová adresa K. bola kompromitovaná a prihlasovacie údaje k nej boli uniknuté.
Doložený výstup bol preložený úradným prekladom, pričom túto stránku kompromitovaných mailov ako
relevantný zdroj informácií oficiálne využíva aj vládna jednotka na riešenie počítačových incidentov
O.. Trestný spis obsahuje jedinú jeho fotografiu, a to získanú vyšetrovateľkou lustráciou v systéme

REGOB. Žiadna iná jeho fotografia v spise neexistuje, tak ako je to nesprávne uvedené v rozsudku pri
jeho údajnej objednávke diela „Myši patří do nebe“. Nikdy toto dielo neobjednával a rozsudok odporuje
elementárne logike. Rovnako nikdy žiadne audiovizuálne diela neobjednával zo stránky alza.cz. Taktiež
audiovizuálne dielo „Na hrane zajtrajška“ si na originálnom DVD nosiči legálne zakúpil, o čom na
súdnom pojednávaní krátkou cestou predložil dôkaz. Rozsudok vychádza z nesprávne tendenčne a

účelovo nadhodnotených jeho počítačových schopností. Skutočnosť, že obchodná spoločnosť PIXBIT
s.r.o., v ktorej bol spoločníkom a konateľom má vo svojom živnostenskom oprávnení počítačové služby,
žiadnym spôsobom kvalitatívne nedokazuje jeho počítačové znalosti a schopnosti, a nie je možné z
toho vyvodzovať záver o jeho predispozícii páchať počítačovú kriminalitu. Skutková veta nemá logiku,
pretože je nelogické, aby sa v roku 2014 registroval na stránke www.fastshare.cz a následne až s

odstupom 4 rokov, v rokoch 2018 až 2022 páchal protiprávnu činnosť neoprávneným zasahovaním do
autorských práv sťahovaním audiovizuálnych diel. Prevádzkovateľ internetovej siete B. I. H. P. vo svojej
písomnej správe zo dňa 12. 06. 2023 na č. l. 219 uviedol, že nevie potvrdiť ani vyvrátiť, či na IP adrese
XX.XXX.XX.XXX došlo k hackerskému útoku a taktiež, nakoľko mu Telekomunikačný zákon č. 351/2011
Z. z. neukladá povinnosť logovať a uchovávať celkovú komunikáciu, nie je možné predložiť bližšiu

prevádzku na sieti. Záverom uviedol, že výška údajne spôsobenej škody 1.407.680,- Kč (57.060,40 Eur)
nie je žiadnym spôsobom objektivizovaná znaleckým dokazovaním. Výška škody je len jednostranne
vyjadrená tvrdením Českej protipirátskej únie, nie je z nej zrejmé z čoho sa skladá a akým spôsobom
bola určená. Pokiaľ sa jedná o škodu v podobe ušlého zisku, tak ušlý zisk musí byť jednoznačne
preukázaný existujúcimi alebo reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých je možné vyvodiť záver,

že protiprávne jednanie skutočne zasiahlo do priebehu konkrétneho deja vedúcemu k určitému zisku.
Ušlý zisk nemôže byť len hypotetický a určený na základe špekulatívneho predpokladu, že všetci, ktorí
využilimožnosťstiahnuťsizadarmonejakéneoprávnenezverejnenédielozdátovéhoúložiska,bysiinak
kúpili originálny DVD nosič tohto diela. Podľa jeho názoru takýmto spôsobom dochádza k uplatňovaniu
nereálnej a v skutočnosti nespôsobenej škody, čo má vplyv aj na trestnoprávnu nadkvalifikáciu skutku.

Na základe vyššie uvedených skutočností, ktoré sa opierajú o obsah spisového materiálu, je jeho
odsúdenie predčasné, nedôvodné a vychádza z nedostatočne vyhodnotených skutkových zistení, ktoré
boli účelovo interpretované v jeho neprospech, čo je aj v rozpore s trestnoprávnou zásadou in dubio
pro reo, čím bolo porušené jeho základné ľudské právo na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci spravodlivo rozhodol.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj splnomocnenec
poškodeného, Česká protipirátska únia, keď v podstate uviedol, že jednotliví poškodení sa s výrokom
o škode napadnutého rozsudku nestotožňujú, pretože majú za to, že výrok bol nesprávne formulovaný,pretože ním okresný súd odkázal na civilný proces nie jednotlivých poškodených, ktorí svoje nároky
prostredníctvom splnomocnenca riadne a včas uplatnili, ale priamo ich splnomocnenca – Českú
protipirátsku úniu, ktorá však žiadny svoj vlastný nárok voči obžalovanému neuplatnila. Česká

protipirátska únia nie je poškodenou osobou, ale len na základe doložených plných mocí a svojich
stanov v tomto konaní zastupuje jednotlivé poškodené spoločnosti, ktoré spoločným prípisom zo dňa
19. 12. 2022 uplatnili prostredníctvom splnomocnenca v adhéznom konaní nároky na náhradu škody
v celovej výške 40.684.400,- Kč (1.644.478,- Eur). Česká protipirátska únia je teda len splnomocnencom
v zmysle § 53 a nasl. Trestného poriadku, nie však priamo poškodeným subjektom. Z tohto dôvodu

okresný súd nesprávne formuloval výrok, ktorým splnomocnenca poškodených odkázal s nárokom na
náhradu škody na civilný proces. Táto skutočnosť bezpochyby vyplýva aj zo skutkovej vety rozsudku,
v ktorej sú ako nositelia práv k audiovizuálnym dielam uvedené priamo poškodené spoločnosti, a to
AQS, a.s., BONTONFILM a.s., Cinemart, a.s., a HBO Europe s.r.o. Výrok o náhrade škody má pritom
vo vzťahu k jednotlivým poškodeným zásadný právny význam, pretože svedčí o riadnom a včasnom
uplatnení nárokov z ich strany a o skutočnosti, že riadne pokračovali v konaní o ich, čo sa prejaví napr.

vo vzťahu k prípadnému posudzovaniu otázky premlčania takých nárokov, pretože týmto výrokom bol
odkázaný odlišný subjekt od poškodených, pričom o ich riadne a včas uplatnených nárokoch nebolo
formálne nijako rozhodnuté. Na základe uvedeného preto navrhol, aby krajský súd zmenil napadnutý
výrok o náhrade škody a odkázal poškodených AQS, a.s., BONTONFILM a.s., Cinemart, a.s., a HBO
Europe s.r.o. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

K podanému odvolaniu splnomocnenca poškodeného sa písomne vyjadril obžalovaný, keď v podstate
uviedol, že podané odvolanie považuje za nesprávne, zmätočné a zavádzajúce. V neprávoplatnom
rozsudku, ktorým bol uznaný za vinného, mu je v skutkovej vete kladené za vinu spôsobenie
škody vo výške 1.407.680,- Kč (57.060,40 Eur). V podanom odvolaní Česká protipirátska únia

uvádza bez akéhokoľvek právneho základu nárok na náhradu škody vo výške 40.684.400,- Kč (cca.
1.644.478,- Eur), čo je zmätočné, nakoľko táto suma nekorešponduje s trestným skutkom, za ktorý bol
neprávoplatne odsúdený. V ostatnej časti vyjadrenia k odvolaniu poškodeného v podstate zopakoval
rovnaké obhajobné argumenty, ktoré uviedol vo vlastnom odvolaní. Preto považuje odvolanie podané
splnomocnencom údajných poškodených za irelevantné a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok

zrušil a vo veci spravodlivo rozhodol tak, že vec vráti súdu prvého stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie, nakoľko sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného a poškodeného bolo podané
včas, v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na
podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
aj poškodeného je dôvodné.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Okresný súd sa však pri odôvodnení napadnutého rozsudku vyššie citovaným ustanovením dôsledne
neriadil. Z odôvodnenia je síce možné zistiť, aké všetky dôkazy na hlavnom pojednávaní súd vykonal,
avšak vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne, len v neprospech obžalovaného.Krajský súd na úvod konštatuje, že zo spisového materiálu je zrejmé, že trestné stíhanie bolo začaté na
základe žiadosti o prevzatie trestného konania z Českej republiky. Zo samotnej žiadosti, ako aj jej príloh

je však podľa názoru krajského súdu nutné konštatovať, že v tom čase vyšetrovací spis neobsahoval
žiadny nespochybniteľný dôkaz o tom, že na filehostingový server L. bolo umiestnených 1.381 súborov,
z ktorých minimálne 1.354 vzhľadom na svoj názov, veľkosť a počet stiahnutí obsahovalo autorsky
chránený obsah (pričom v skutkovej vete napadnutého rozsudku sa uvádza počet 39 chránených
audiovizuálnych diel). Vo vyšetrovacom spise sa síce nachádzajú 2 ks DVD nosičov obsahujúce

kontrolne stiahnutý titul „Myši patří do nebe“. Údaje na DVD však nie sú zahashované a nie je možné
preukázať ich autenticitu ani iným spôsobom (nie je možné preukázať, že toto dielo bolo reálne
stiahnuté z konkrétneho filehostingového serveru, kde ho zdieľal konkrétny používateľ). Pokiaľ ide
o ostatné audiovizuálne diela, tak ako boli spísané v tabuľke predloženej Českou protipirátskou úniou,
podozrenie sa odvíjalo len od názvov súborov, bez akéhokoľvek ďalšieho relevantného dôkazu o tom,
že reálnym obsahom týchto súborov sú audiovizuálne diela chránené autorským právom. Z uvedeného

potom vyplýva, že už v počiatočnom štádiu trestného konania neexistoval žiadny nespochybniteľný
dôkaz, ktorý by preukazoval, že bol spáchaný trestný čin porušenia autorského práva, práv súvisiacich
s právom autorským a práv k databázam tak, ako bol uvedený v trestnom oznámení. Neustálenie
vyššie uvedených podstatných okolností bolo v zjavnom rozpore s ustanovením § 105 ods. 2 zákona
č. 104/2013 Sb. o medzinárodní justiční spolupráci ve věcech trestních, ktorý jednoznačne ukladá

povinnosť zhromaždiť všetky dostupné dôkazy, o ktorých by sa dalo dôvodne predpokladať, že by
umožnili lepšie trestné konanie než na území Českej republiky. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje
aj na znenie článku 21 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach podpísaného
20. apríla 1959 v Štrasburgu, a s poukazom naň zrejme nemalo dôjsť k vyhoveniu žiadosti a prevzatiu
trestného konania.

Ďalej vo vzťahu k samotnej skutkovej vete napadnutého rozsudku krajský súd konštatuje, že z nej
nie je zrejmé, aké konkrétne audiovizuálne diela mal obžalovaný sprístupňovať a ponúkať iným
užívateľom internetu, ani prípadne z akých zariadení tak mal konať (je len zrejmé, že takýchto
diel malo byť 39 a že ich mal ponúkať na filehostingovom serveri L..) Podľa skutkovej podstaty

§ 283 ods. 1 Trestného zákona trestného činu porušovania autorského práva sa dopustí ten, kto
neoprávnenezasiahnedozákonomchránenýchprávkdielu,umeleckémuvýkonu,zvukovémuzáznamu
alebo zvukovo-obrazovému záznamu, rozhlasovému vysielaniu alebo televíznemu vysielaniu alebo
databáze. Z uvedeného je zrejmé, že tu musí existovať konkrétny zvukovo-obrazový záznam, vo
vzťahu ku ktorému musí páchateľ neoprávnene zasiahnuť do zákonom chránených práv týkajúcich

sa konkrétneho zvukovo-obrazového záznamu. Tieto skutočnosti však v skutkovej vete napadnutého
rozsudku absentujú. Rovnako tak z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je ani možné zistiť reálny
obsah súborov, ktoré boli uploadované na filehostingový server. Po uploadovaní sa totiž súbor môže
napr. premenovať, vymazať, mohol byť uploadovaný z média, ktoré nie je k dispozícii, teda reálny obsah
súborov sa nedá zistiť, a to ani prípadným porovnaním vo vzťahu ku objemu dát. Nedá sa teda určiť,

čo bolo reálne obsahom konkrétnych súborov, a ani sa nedá preukázať, ktorá osoba bola reálne v čase
uploadovania užívateľom účtu, pretože nikto nedokáže dokázať, kto konkrétne sedel za klávesnicou,
teda kto konkrétne prípadne uploadoval nejaké súbory na filehostingový server. V tejto súvislosti je
dôležité poukázať na skutočnosť, že počas celého trestného konania nebolo vo veci vykonané znalecké
dokazovanie za účelom prípadnej analýzy súborov, ktoré boli uploadované na filehostingový server,

a ktoré mali niesť názvy audiovizuálnych diel, z akého zariadenia boli tieto súbory uploadované a pod.
Taktiež kontrolné stiahnutia titulu „Myši patří do nebe“ a teda súbory na priložených DVD nosičoch
neboli zahashované, teda nie je možné preukázať ich autenticitu, a ani nedošlo k zaisteniu vecí
(prostriedkov výpočtovej techniky, z ktorých by mohli byť súbory uploadované na filehostingový server),
ani k uchovaniu počítačových údajov.

Čo sa týka nahratých 1.381 súborov na filehostingový server L., z ktorých 39 súborov malo byť
chránených autorským právom, tak zo žiadneho relevantného dôkazu nevyplýva, o aké konkrétne
súbory, a už vôbec nie o aké konkrétne audiovizuálne diela sa jedná. Vo vyšetrovacom spise sa
nachádza len CD nosič, na ktorom je uložený súbor programu MS EXCEL, a z tohto súboru (tabuľky)

by malo byť zrejmé, o aké súbory a aké konkrétne audiovizuálne diela v tejto trestnej veci ide. Krajský
súd však musí opätovne konštatovať, že autenticita tohto súboru, a najmä jeho obsahu, nie je absolútne
žiadnym spôsobom preukázaná, ide o súbor, ktorý do trestného konania predložil splnomocnenec
poškodených – Česká protipirátska únia, z úradného záznamu na č. l. 150 by malo vyplývať, že policajnýorgán vykonal analýzu tohto súboru a dospel k záveru o počte audiovizuálnych diel, počte ich stiahnutí
anásledneajkvýškespôsobenejškody.Takýtosúboraúradnýzáznamvšakvžiadnomprípadenemôžu
slúžiť ako dôkaz v zmysle Trestného poriadku.

Na základe všetkých doposiaľ uvedených skutočností potom krajskému súdu nie je zrejmé, na základe
akých dôkazov dospel okresný súd k záveru, že vina obžalovaného so žalovaného trestného činu bola
preukázaná.

Záverom vo vzťahu k výške škody, ktorá je uvedená v skutkovej vete napadnutého rozsudku krajský
súd konštatuje, že túto podľa jeho názoru nie je možné relevantným spôsobom vyčísliť, pretože pre
jej presné vyčíslenie by bolo potrebné poznať presný reálny počet zvukovo-obrazových záznamov,
ktoré mali byť uploadované, presné označenia (názvy) týchto zvukovo-obrazových záznamov (aby bolo
možné zistiť, za akú cenu sa v danom čase na trhu takéto zvukovo-obrazové záznamy predávajú),
a počet stiahnutí jednotlivých zvukovo-obrazových záznamov z internetu. Tieto skutočnosti však musia

byť preukázané procesne použiteľným spôsobom a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku
o dokazovaní. Výška škody by sa potom vyčíslila výškou sumy, za ktorú sa dá legálna kópia zvukovo-
obrazového záznamu predať, násobenej počtom distribuovaných tzv. pirátskych kópií, ako aj počtom
stiahnutí z internetu. Správne ustálenie výšky spôsobenej škody je pritom relevantné pre správne
posúdenie právnej kvalifikácie skutku.

A napokon, treba prisvedčiť celej argumentácii splnomocnenca poškodených uvedenej v podanom
odvolaní, že okresný súch pochybil, keď s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces
splnomocnenca poškodených, a nie samotné poškodené obchodné spoločnosti.

Vzhľadom na závažné procesné pochybenia okresného súdu, ktoré nemohol krajský súd sám napraviť,
je zrejmé, že okresný súd rozhodol predčasne a bez náležitého objasnenia veci, a nevysporiadal sa so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní pre náležité objasnenie veci preto bude potrebné opätovne

sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré na svoju obhajobu uvádzal obžalovaný, ako aj so
skutočnosťami uvedenými krajským súdom v tomto uznesení, vykonané dôkazy správne vyhodnotiť
z hľadiska ich zákonnosti a teda použiteľnosti pre trestné konanie a v súlade s § 2 ods. 12
Trestného poriadku a následne bude potrebné, aby v odôvodnení rozsudku jasne, logicky a presvedčivo
vyargumentoval jednotlivé skutkové a právne závery, ku ktorým po vykonanom dokazovaní dospel,

uviesť, ako sa vyrovnal nie len s obžalobou, ale aj obhajobou obžalovaného (napr. vo vzťahu ku
kompromitovaniu jeho mailovej adresy, rýchlosti uploadu a downloadu jeho pripojenia na internet).
V neposlednom rade bude potrebné vysporiadať sa aj s argumentáciou splnomocnenca poškodeného,
ktorú uviedol v podanom odvolaní. S poukazom na § 2 ods. 11 Trestného poriadku, pokiaľ okresný súd
dospeje k záveru, že je potrebné vykonať ďalšie dôkazy na náležité objasnenie veci, keďže prípravné

konanie bolo vykonané spôsobom, aký v skratke zhrnul krajský súd už vyššie v tomto uznesení, nič mu
v tom nebude brániť.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm.
a), písm. b), písm. c), písm. f), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok, a vec vrátil

prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to v rozsahu, ako je
uvedené vyššie.
UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.