Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121012320
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2121012320.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.

Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
Ukrajina, trvale bytom D. C., E., F. G., D. XX, Ukrajina, t. č. na neznámom mieste, pre prečin ohrozenie
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona, o odvolaní obhajcu obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 18.11.2021, č. k. 0T/286/2021-77, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 17.03.2026 v Trnave takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., Ukrajina, trvale bytom D. C., E., F. G. D. XX, Ukrajina, t.
č. na neznámom mieste,

u k l a d á

podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s
použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 18.11.2021, č. k. 0T/286/2021-77 (ďalej
ajnapadnutýrozsudok)uznalobžalovanéhoA.B.(ďalejlenobžalovaný),zavinnéhozprečinuohrozenie
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 02.11.2021 v čase okolo 08.50 hod. na rýchlostnej ceste R1 na 3,5 km v smere od Trnavy na Nitru,

ako vodič viedol nákladné motorové vozidlo zn. Scania, MPZ PL, EČ: H., spolu s návesom zn. Schmitz,
MPZ PL, EČ: H. XXXX, v ktorom sa nachádzal náklad, a to približne 24.000 kg hliníkového materiálu,
pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a spôsobil dopravnú nehodu, a to tak, že prednou časťou
vozidla narazil do nárazovej zóny po pravej strane, v dôsledku čoho sa vozidlo odrazilo do zvodidielpo ľavej strane, pričom následne bol príslušníkmi DO KDI KR PZ Trnava podrobený dychovej skúške
na zistenie alkoholu v dychu elektrickým meracím prístrojom AlcoQuant 6020 plus č. A409015 časom
o 09:15 hod. s výsledkom 0,78 mg/l alkoholu v dychu a opakovanou skúškou mu bola časom 09:31

hod. nameraná hodnota 0,83 mg/l alkoholu v dychu, čím spoločnosti POLTRANS Import-Export I. J.,
so sídlom ul. Wyzwolenia 48, Rozmierz, Poľsko, IČO: 7561672806, spôsobil poškodením nákladného
motorového vozidla a návesu škodu vo výške cca. 20.000,- € a Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., so
sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35919001, spôsobil poškodením zvodidiel škodu vo výške
cca. 7.000,- €.

Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa §
48ods.2písm.a)Trestnéhozákonaobžalovanéhonavýkonuloženéhotrestuodňatiaslobodyzaradildo
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. A podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosť viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 roky.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obhajca obžalovaného (konanie proti ušlému), v ktorom po
úvodnej rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku obhajca považoval uložený trest za neprimerane
prísny a to z dôvodu, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, nebol priestupkovo prejednávaný,
nemá doposiaľ v evidenčnej karte vodiča žiadny záznam, pred spáchaním skutku viedol riadny život,
priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti a trestný čin úprimne oľutoval. Namietal, že okresný súd

obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a rovnako, že
okresný súd pri ukladaní trestu a určení jeho druhu a výmery neprihliadol na konkrétne okolnosti
prípadu, spôsob jeho spáchania a jeho následok. Obžalovaný si uvedomuje svoje osobné zlyhanie
a spáchanie trestného činu, pričom od začiatku sa k spáchaniu priznával. Namietal aj, že okresný súd
neuviedol akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a akými právnymi úvahami

sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení zákona v druhu trestu a jeho
výmery. V týchto častiach obhajca považuje napadnutý rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný, ak pri
nezmenenej dôkaznej situácii okresný súd v trestnom rozkaze uložil obžalovanému podmienečný trest
odňatia slobody a o dva týždne za tej istej dôkaznej situácie bez prítomnosti samotného obžalovaného
mu výkon trestu zmenil na nepodmienečný. Takéto konanie okresného súdu je podľa názoru obhajcu

neštandardné, nepredvídateľné a arbitrárne, keď navyše pri spáchaní obdobných trestných činov, kde
neprišlo k žiadnemu zraneniu žiadnej osoby ani k jej usmrteniu, je uloženie nepodmienečného trestu
neprimerane prísne a vybočuje z ustálenej praxe pri ukladaní trestov u osôb doposiaľ netrestaných.
Práve uloženie peňažného trestu je podľa obhajoby v súlade so zistenými poľahčujúcimi okolnosťami,
okolnosťami prípadu, osobnými a majetkovými pomermi obžalovaného. Zároveň obhajca obžalovaného

poukázal na zmenu právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2024 a ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia pri posudzovaní trestnosti činu a ukladania druhu a spôsobu jednotlivých trestov.

V rámci konečného návrhu obhajca navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e)
Trestného poriadku zrušiť vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátiť súdu

prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Prokurátor sa k odvolacím námietkam obhajcu obžalovaného písomne nevyjadril.
Po predložení veci na krajský súd predsedníčka senátu vydala opatrenie podľa ustanovenia § 358 ods.
1 Trestného poriadku, že sa proti obžalovanému A. B. bude konať ako proti ušlému, keďže bolo zistené,
že obžalovaný sa skrýva na neznámom mieste, aby sa tak vyhol trestnému konaniu, nakoľko uviedol

vedome adresy na doručovanie, o ktorých sám tvrdil, že sa nich nezdržiaval a ktoré sa nachádzali na
území vojenských konfliktov, kde mohol predpokladať, že akékoľvek doručovanie bude márne.
Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
17.03.2026, keď upovedomenie obžalovaného na verejné zasadnutie bolo zverejnené na úradnej tabuli
súdu a zároveň mu bolo doručované na adresu v Poľsku: K., F. L. M. X, na ktorej by sa mohol zdržiavať,

pretože bolo zistené, že na tejto adrese má registrovanú adresu pobytu platnú do 19.05.2026, avšak
neúspešne.
Verejného zasadnutia sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Verejné
zasadnutie sa vykonalo podľa § 361 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného. V rámci
konečných návrhov prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa §

319 Trestného poriadku. Obhajca obžalovaného navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm.
d), písm. e) Trestného poriadku zrušiť vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 1
Trestného poriadku vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného

v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to
oprávnenou osobou – obhajcom obžalovaného v konaní proti ušlému, postupom podľa § 317 ods.

1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, proti ktorým bolo
podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je

dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere treba uviesť,
že zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd správne vykonal hlavné pojednávanie
v neprítomnosti obžalovaného, keď na tento postup boli splnené zákonné podmienky a tiež dokazovanie
ohľadom tohto výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci

a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
Krajský súd ešte predtým ako predostrie závery ohľadom zákonnosti a primeranosti uloženého trestu
považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného
určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd

vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j.
či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti

pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,

varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd
postupoval nesprávne, keď napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že v dostupných
lustráciách obžalovaný nemá žiadny záznam, obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa §

36 písm. j) Trestného zákona, t. j., že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Vedením
riadneho života sa vo všeobecnosti rozumie stav, kedy obžalovaný dodržiava právny poriadok a ďalšie
základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti, nezneužíva
svoje práva proti spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie v mieste bydliska ani v zamestnaní,
nedopúšťa sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. Jedným zo základných znakov riadneho

vedenia života je dodržiavanie právneho poriadku. V konkrétnostiach prejednávaného prípadu potom
krajský súd konštatuje, že z celého spisového materiálu nevyplývajú žiadne negatívne poznatky o osobe
obžalovaného.
Vo vzťahu k výroku o treste bola hlavnou podstatou odvolacích námietok obhajoby tá skutočnosť, že
trest uložený je neprimerane prísny (pokiaľ ide o druh trestu, i jeho výmeru).

Krajský súd pokiaľ ide o druh a spôsob výkonu trestu konštatuje, že okresný súd nepostupoval správne,
keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, keď argumentoval, že nevzhliadol
dôvody na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. Uviedol, že obžalovaný ako profesionálny vodič nákladného vozidla musí k svojej práci
pristupovať zodpovedne a o to viac si uvedomovať svoju zodpovednosť a povinnosti vyplývajúce

z povahy pracovnej činnosti, ako aj povinnosti ako účastníka cestnej premávky na úseku dopravy.
Pokiaľ sa obžalovaný rozhodol viesť motorové vozidlo v plnej premávke pod vplyvom alkoholu a po
nedostatočnom spánku, ide o hrubé porušenie jeho povinností a absolútne ľahostajný prístup k svojej
práci, a najmä k ostatným účastníkom cestnej premávky, ktorých ohrozil na živote a zdraví. Obžalovaný
pri vedení nákladného vozidla predstavoval pre ostatných účastníkov cestnej premávky o to väčšie

smrteľné nebezpečenstvo, keďže viedol nielen nákladné vozidlo, ale aj náves o hmotnosti približne 24
000 kg, ktorý ak by pri dopravnej nehode zasiahol iného účastníka alebo účastníkov cestnej premávky,
mohol im spôsobiť nezvratné následky až smrť. Tieto okolnosti osoby páchateľa a samotného prípadu
potom podľa názoru okresného súdu vylučujú podmienečný odklad výkonu trestu, a na obžalovaného je
potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. S týmto záverom sa krajský súd nestotožnil

a nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného vplývať výkonom nepodmienečného trestu odňatia
slobody, keďže si to nevyžaduje ani ochrana spoločnosti, ani náprava páchateľa.Pokiaľ ide o povahu spáchaného prečinu, trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky je
ohrozovací trestný čin. Objektom tejto skutkovej podstaty je ochrana života, zdravia a majetku, najmä
pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z

povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné
účinky, vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady
usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených.
Objektívna stránka tohto trestného činu (v tomto konkrétno prípade) spočíva v konaní páchateľa, ktorý v
stavevylučujúcomspôsobilosť,ktorýsiprivodilvplyvomnávykovejlátky,vykonávakonanie,priktoromby

mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku pri výkone zamestnania
alebo inej činnosti, pri ktorých je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný, najmä ak vedie prostriedok
hromadnej dopravy. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný), z hľadiska
subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Krajský súd sa stotožňuje s názorom obhajcu obžalovaného, že v prejednávanom prípade je možné
ukladať iný trest ako trest nepodmienečný (nestotožnil sa však s názorom, že je možné u obžalovaného

ukladať trest peňažný, keďže vzhľadom na skutočnosť, že sa koná proti ušlému, nie je možné zistiť
majetkové a osobné pomery obžalovaného).
Ide totiž o to, že obžalovaný nebol priestupkovo postihnutý, nemá žiadny záznam v odpise registra
trestov a zo spisového materiálu vyplýva, že ide o ojedinelé vybočenie z vedenia riadneho života
obžalovaného. A tak je podľa názoru krajského súdu možné racionálne očakávať, že v prípade uloženia

trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu spolu s trestom zákazu činnosti bude
naplnený účel trestu sledovaný ust. § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie
a s ohľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci
účinok samotného trestného konania.
Pokiaľ ide o výmeru trestu, vymeraný trest odňatia slobody 2 roky je na samej spodnej hranici zákonného

rozpätia (2 – 4 roky, pri znížený hornej hranici trestnej sadzby) a vzhľadom na osobu obžalovaného
a okolnosti prípadu je takýto trest možné podľa krajského súdu považovať za primeraný a spravodlivý.
Skúšobná doba na úrovni 2 rokov je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný spôsobom svojho života
preukázal polepšenie.
Keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, krajský súd

mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa § 61 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne vyžaduje účinná
ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu
trestnej činnosti. Pokiaľ ide 4 ročnú výmeru tohto trestu, krajský súd ju považuje za primeranú nielen
okolnostiam prípadu, ale aj osobe obžalovaného, najmä s poukazom na zistenú hodnotu alkoholu

v dychu obžalovaného, ktorá mala stúpajúcu tendenciu, na skutočnosť, že išlo o profesionálneho vodiča
a na miesto spáchania trestného činu.
K odôvodneniu napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd považuje za potrebné dodať, že je
pravdou, že v tejto veci bol vydaný trestný rozkaz, ktorý bol zrušený, t. j. okresný súd nie je ním viazaný,
ale na druhej strane okresný súd je povinný dať obžalovanému odpoveď v rámci práva na spravodlivý

proces, prečo najprv podmienečný trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom považoval za
dostatočný a zákonný, keď napokon obžalovanému ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody pri
nezmenených skutkových okolnostiach, a takáto úvaha okresného súdu úplne absentuje.
Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako dôvodné,
v dôsledku čoho zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku

napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a následne podľa § 322 ods. 3
Trestného poriadku sám rozhodol o treste pre obžalovaného, keďže výsledky dokazovania vykonaného
pred okresným súdom to umožňovali (nebolo potrebné vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie ako to žiadal obhajca obžalovaného). Krajský súd ukladal trest podľa zákonných
ustanovení účinných v čase spáchania trestného činu, keď nezistil, žeby trest ukladaný podľa Trestného

zákona účinného v čase vyhlásenia tohto rozsudku bol pre obžalovaného priaznivejší, práve naopak,
pri aplikácii Trestného zákona v znení účinnom do 06.08.2024 bolo treba ukladať trest v rozmedzí 2 – 4
roky (horná hranica trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich okolností sa znižovala), podľa Trestného
zákona v znení účinnom od 06.08.2024 by to bolo v rozmedzí 2 – 5 rokov.
Krajský súd považuje ním uložené tresty vo vzájomnej kombinácii za nielen zákonné, ale aj primerané

a spravodlivé, ktoré splnia svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a
zároveň morálne odsúdia konanie obžalovaného.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.