Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by Mgr. Dušan Čimo

Legislation area – Občianske právoVlastnícke právo k nehnuteľnostiam

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/170/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320200361
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5320200361.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne W. U., rodenej Š., narodenej XX. L. XXXX, P. Q.
XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Štrbákom, Čadca, Raková 1445, proti žalovaným 1/ L. A.,
narodenému XX. T. XXXX, P. Q. XX, 2/ I.. I. A., narodenej XX. G. XXXX, P. Q. XX, 3/ J. B., narodenému
XX. T. XXXX, P. Q. XXX, 4/ D. B., narodenému X. J. XXXX, P. Q. XXX a 5/ L. B., narodenému XX. T.
XXXX,P.Q.XXX,zastúpenýmadvokátomMgr.LukášomKysuckým,Žilina,Kamenná3607/29,ourčenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Žilina (predtým na Okresnom súde
Čadca) pod sp. zn. CA-5C/6/2020, o dovolaní žalovaných 1/ až 5/ proti rozsudku Krajského súdu Žilina
z 22. marca 2023 sp. zn. 7Co/199/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania vo výške

určenej súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 16. mája 2022 sp. zn. 5C/6/2020
určil, že podľa geometrického plánu č. 31/2019 z 10. septembra 2019 vyhotoviteľa I.. T. U., P. XX, XXX
XX A., úradne overeného Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor dňa 15. septembra 2019 pod
č. 1315/2019, pôvodne parcely a to parcela CKN XXXX/XXX o výmere 67 m2 - zastavaná plocha a

nádvorie a parcela CKN XXXX/XXX o výmere 15 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, kat. územie P.
Q., zapísaná na LV č. XXXX a novovytvorené parcely a to CKN XXXX/XXX o výmere 256 m2 - orná
pôda, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XX o výmere 788 m2 - orná pôda, kat. územie P.
Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 16 m2 - ostatná plocha, ktorá je časťou
pôvodnej parcely CKN XXXX/XX o výmere 23 m2 - ostatná plocha, kat. územie P. Q., zapísané na LV č.
XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 12 m2 - ostatná plocha, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN

XXXX/XXX o výmere 30 m2 - ostatná plocha, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN
XXXX/XXX o výmere 98 m2 - orná pôda, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XX o výmere
788 m2, orná pôda, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX a novovytvorené parcely a to parcela
CKN XXXX/XXX o výmere 73 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN
XXXX/XXX o výmere 96 m2, zastavaná plocha a nádvorie, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX,
parcela CKN XXXX/XXX o výmere 125 m2 - orná pôda, ktorá je súčasťou pôvodnej parcely CKN XXXX/

XX o výmere 328 m2 - orná pôda, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/
XXX o výmere 8 m2 - ostatná plocha, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XX o výmere 33
m2 - ostatná plocha, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere
33 m2 - orná pôda, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XXX o výmere 69 m2 - orná pôda,
kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 11 m2, orná pôda, ktorá
je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XX o výmere 328 m2 - orná pôda, katastrálne územie P. Q.,

zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 4 m2 - ostatná plocha, ktorá je časťou
pôvodnej parcely CKN XXXX/XX o výmere 33 m2 - ostatná plocha, kat. územie P. Q., zapísané na LVč. XXXX a novovytvorené parcely a to parcela CKN XXXX/XXX o výmere 70 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XXX o výmere 102 m2 - zastavaná plocha a
nádvorie, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 70 m2 - orná

pôda, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XXX o výmere 258 m2 - orná pôda, kat. územie P.
Q. zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 22 m2 - ostatná plocha, ktorá je časťou
pôvodnej parcely CKN XXXX/XXX o výmere 83 m2 - ostatná plocha, kat. územie P. Q., zapísané na
LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 13 m2 - orná pôda, ktorá je časťou pôvodnej parcely
CKN XXXX/XXX o výmere 258 m2 - orná pôda, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, ktoré sú

totožné s časťou PKN parcely XXXX identickej s parcelou EKN XXXX o výmere 2512 m2 - orná pôda,
kat. územia P. Q., pôvodne zapísané na LV č. XXXX, patria do výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok
I). Určil tiež, že parcela CKN XXXX/XX o výmere 271 m2 - trvalé trávnaté porasty, kat. územie P. Q.,
zapísaná na LV č. XXXX, ktorá je totožná s časťou PKN parcely XXXX, identickej s parcelou EKN XXXX
o výmere 2512 m2 - orná pôda, katastrálne územie P. Q., pôvodne zapísané na LV č. XXXX, patrí do
výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok II) a napokon rozhodol, že žalovaní v 1/ až 5/ rade sú povinní

nahradiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III).

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaní 1/ a 2/ sú podľa katastra nehnuteľností
zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v katastrálnom území P. Q. (parciel registra
C č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX a XXXX/XXX na liste vlastníctva č. XXXX), žalovaný

3/ výlučným vlastníkom ďalších nehnuteľností v rovnakom katastrálnom území (parciel registra C
č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX) a žalovaný 4/ výlučným vlastníkom
nehnuteľností taktiež v katastrálnom území P. Q. (parciel registra C č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/
XXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX), všetci ako nadobúdatelia na základe kúpnych zmlúv
uzavretých s predávajúcim žalovaným 5/, a že žalovaný 5/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností v

katastrálnom území P. Q. registra C č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX na základe potvrdenia jeho vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného úradu
Čadca (jeho pozemkového a lesného odboru) č. OÚ-CA-PLO-2014/7249-02/Pa z 23. júla 2014 podľa
geometrického plánu č. 21/2013 zo 14. júna 2014 vyhotoveného I.. L. Š., úradne overeného Okresným
úradom Čadca 14. júla 2014 pod číslom 636/2014.

3. Mal za preukázané, že vlastníctvo žalovaného 5/ k nehnuteľnostiam bolo potvrdené rozhodnutiami
Okresného úradu Čadca, pozemkového a lesného odboru č. OÚ-CA-PLO-2014/7249-02/Pa z 23.
júla 2014 a č. OÚ-CA-PLO-2013/87-002/Pa z 8. novembra 2013 a rozhodnutím Obvodného
pozemkového úradu v Čadci č. 661-002/2012-Bz z 30. augusta 2012, z ktorých vyplýva, že žalovaný 5/

nadobudol vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám registra C katastra nehnuteľností z pôvodných
pozemkovoknižných parciel č. XXXX a č. XXXX geometrickými plánmi č. 21/2013 a č. 26/2009,
vyhotovenými I.. L. Š., č. 33/2013 vyhotoveným T. T., č. 59/2017 vyhotoveným Š. B. a č. 8/2014, 2/2016
a 5/2016 vyhotovenými F. W.. Z geometrického plánu predloženého žalobkyňou, vypracovaného I.. T.
U. č. 31/2019 z 10. septembra 2019 potom vyplýva, že parcely registra C katastra nehnuteľností č.

XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č.
XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č.
XXXX/XXX a č. XXXX/XXX sú identické s parcelou registra E katastra nehnuteľností č. XXXX a podľa
znaleckého posudku I.. L. B. č. 8/2020 parcela registra C katastra nehnuteľností č. XXXX/XX totožná s
tou istou parcelou registra E. Žalobkyňa vyhlásením o vydržaní z 1. augusta 2018 č. N 126/2008, Nz

32705/2018 spísaným notárkou JUDr. Katarínou Čarneckou preukázala, že jej právny predchodca L. U.
osvedčil,žejevlastníkomnehnuteľnostivkatastrálnomúzemíP.Q.registraEč.XXXX,zapísanejnaliste
vlastníctva č. XXXX pod B1 v celosti. Ona sa dedením po manželovi L. U. stala vlastníčkou nehnuteľnosti
parcely registra E katastra nehnuteľností č. XXXX o výmere 2512 m2, zapísanej na liste vlastníctva
č. XXXX v 1/1 (osvedčenie notárky JUDr. Kataríny Čarneckej o dedičstve č. k. 5D/480/2009-38, Dnot

214/2009). Z obsahu predloženého osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva bolo podľa súdu prvej
inštancie zrejmé, že manžel žalobkyne nadobudol nehnuteľnosť po svojom otcovi J. U. (rozhodnutie
Okresného súdu v Čadci č. D855/92) a ten ju nadobudol po svojom otcovi T. U. (rozhodnutie Štátneho
notárstva v Čadci č. D173/69), ktorý ju nadobudol kúpnou zmluvou z 9. novembra 1936 od T. W..
Vzhľadom k tomu, že predloženým geometrickým plánom č. 31/2019 I.. T. U. a znaleckým posudkom I..

L. B. č. 8/2020 bolo preukázané, že časti predmetných parciel boli vytvorené z parcely registra E katastra
nehnuteľností č. XXXX a pozemkovoknižnej parcely č. XXXX, ktoré nadobudli do vlastníctva právni
predchodcovia žalobkyne, súd považoval žalobu v celom rozsahu za dôvodnú, keďže k nadobúdaniu
vlastníctvaktýmtoparcelámžalovaným5/vkonaníoobnoveevidencieniektorýchpozemkovaprávnychvzťahov, v ktorom bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) došlo na základe
nesprávnej identifikácie parciel, ktorá vychádzala z toho, že tieto zodpovedajú pôvodným parcelám č.
XXXX a č. XXXX, čo bolo vyvrátené geometrickým plánom I.. T. U. a znaleckým posudkom I.. L. B.. Súd

prvej inštancie preto nepovažoval za dôvodné vypočuť svedkov na zistenie toho, ako boli predmetné
nehnuteľnosti užívané, keďže rozhodujúcou skutočnosťou bol zápis vlastníckeho práva žalovaného 5/ v
katastri nehnuteľností na základe nesprávnej identifikácie pri vydávaní rozhodnutí pozemkových úradov
v Čadci (Okresného úradu Čadca, pozemkového a lesného odboru a Obvodného pozemkového úradu
v Čadci) v rámci vyhotovenia ROEP v obci P. Q..

4.Právnesúdprvejinštanciesvojerozhodnutieodôvodnilpoukazomnaustanovenia§132ods.1zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 137 písm. c) a §
151 ods. 1 aj zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“) a § 7 ods. 6 a 7 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.).

5. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie len „nižšie súdy“)
rozsudkom z 22. marca 2023 sp. zn. 7Co/199/2022 na odvolanie žalovaných 1/ až 5/ potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie s tým, že jeho neoddeliteľnou súčasťou je geometrický plán vyhotovený I.. T. U. č.
31/2019 z 10. septembra 2019 overený Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom 15. septembra

2019 pod č. 1315/2019. Žalobkyni priznal proti žalovaným 1/ až 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

6. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vyjadrenými v bodoch 14. až 21.
odôvodnenia jeho rozsudku. Po preskúmaní veci, dôvody uvedené žalovanými v odvolaní (ktorými bol

viazaný v zmysle ustanovenia § 380 ods. 1 CSP) nepovažoval za také, ktoré by spochybnili skutkové
a právne závery súdu prvej inštancie.

7. Odvolací súd vychádzal z toho, že žalobkyňa vo veci žiadala určiť jej vlastníctvo k nehnuteľnostiam,
ktoré odvodzovala z toho, že v žalobe uvádzané parcely alebo časti parciel registra C katastra

nehnuteľností sú identické s parcelou registra E katastra nehnuteľností č. XXXX, ornou pôdou o výmere
2512 m2, ktorá bola vytvorená z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX a ktorú nadobudli jej
právni predchodcovia na základe skutočností uvedených v žalobe, čo žalovaní v konaní nespochybnili.
Podľa žalobkyne vlastnícke právo žalovaných 1/ až 5/ (predtým len žalovaného 5/) bolo nedôvodne
potvrdené rozhodnutiami Okresného úradu Čadca, pozemkového a lesného odboru a Obvodného

pozemkového úradu v Čadci v dôsledku nesprávnej identifikácie parciel na základe geometrických
plánov č. 21/2013, č. 26/2009, č. 33/2013, č. 59/2017, č. 8/2014, č. 2/2016 a č. 5/2016, ktoré boli
podkladom pre vydávanie rozhodnutí týchto správnych orgánov v procese ROEP-u v obci P. Q., podľa
ktorých mali byť uvádzané parcely registra C katastra nehnuteľností totožné s pozemkovoknižnými
parcelami č. XXXX a č. XXXX vo vlastníctve žalovaného 5/. Súd prvej inštancie vychádzal z výsledkov

vykonaného dokazovania znaleckým posudkom I.. L. B. č. 8/2020, z ktorého vyplýva, že parcela registra
C katastra nehnuteľností č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 271 m2 je totožná s časťou
parcely registra E katastra nehnuteľností č. XXXX a geometrickým plánom č. 31/2019 I.. T. U., podľa
ktoréhoparcelykatastranehnuteľnostívovlastníctvejednotlivýchžalovaných,konkretizovanévbode17.
odôvodnenia rozsudku, boli vytvorené (niektoré v celosti, niektoré v časti) z pôvodnej pozemkovoknižnej

parcely č. XXXX vo vlastníctve právnych predchodcov žalobkyne. Odvolaciu námietku žalovaných, že
geometrický plán I.. T. U. č. 31/2019 nepotvrdzuje, že predmetné nehnuteľností zodpovedajú pôvodnej
pozemkovoknižnej parcele č. XXXX, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, keďže v jeho popisnej
časti sa uvádza, že „parcely CKN XXXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX boli súčasťou pôvodnej parcely pkn. č. XXXX“ a v konaní nebolo

preukázané, že to tak nie je. Odvolací súd považoval za správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie
nevykonať dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalovanými o užívaní nehnuteľností, resp. na
preukázanie vlastníctva k pôvodným pozemkovoknižným parcelám vo vlastníctve žalovaného 5/, keď
vo veci nebolo sporným, že v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov
k nim podľa zákona č. 180/1995 Z. z. bolo potvrdené vlastníctvo žalovaného 5/ pozemkovoknižných

parciel č. XXXX a č. XXXX, ak sa v konaní preukazovalo vlastníctvo žalobkyne na základe jej tvrdení
o nadobudnutí vlastníctva k uvádzanej pozemkovoknižnej parcele a parcele registra E č. XXXX od jej
právnych predchodcov, ktoré v konaní spochybnené neboli.8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ až 5/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie, ktoré
odôvodnili ustanovením § 420 písm. f) CSP. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal im nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu

100 % (?).

9. Dovolatelia namietali, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch nimi navrhnutých svedkýň L. U. a Ľ.
F., ktoré mali preukázať užívanie predmetných nehnuteľností, resp. vlastníctvo k nim a to, že odvolací
súd považoval tento postup súdu prvej inštancie za správny. Nižšie súdy sa odmietli zaoberať vecou

samou vo vzťahu k ich tvrdeniam, čím porušili právo na spravodlivý súdny proces, vrátane ich práva
preukázať v konaní nadobudnutie vlastníctva predmetných nehnuteľností vydržaním.

10. Dovolatelia ďalej vytýkali (primárne odvolaciemu súdu a sekundárne súdu prvej inštancie)
arbitrárnosť rozhodnutia, keď nižšie súdy sa nevysporiadali s ich argumentáciou o vydržaní predmetných
nehnuteľností. Preto podľa nich napádaný rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, čo zakladá jeho

nepreskúmateľnosť. V tejto súvislosti poukázali na recentnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky (sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08, I. ÚS 226/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06,
III. ÚS 260/06, III. ÚS 36/2010, I. ÚS 114/08 a II. ÚS 344/2019), podľa ktorej súd musí dbať na celkovú
presvedčivosť rozhodnutia, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým
na základe týchto dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v

neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

11. Žalobkyňa navrhla dovolanie odmietnuť podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP ako neprípustné.
Uviedla, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj
„najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

§ 420 písm. f) CSP nie je nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je vždy
vecou súdu, nie strán sporu. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky navrhované
dôkazy, alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi konania možnosť konať

pred súdom (R 37/1993). Navyše, odvolací súd sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku k námietke
postupu súdu prvej inštancie o nevykonaní výsluchu svedkov navrhnutých žalovanými o užívaní
predmetnýchnehnuteľností,resp.napreukázanievlastníctvakpôvodnýmpozemkovoknižnýmparcelám
(č. XXXX a č. XXXX) vyjadril, že predmetom konania bolo preukázanie vlastníctva žalobkyne na
základe tvrdení o nesprávnej identifikácii parciel v rámci ROEP-u a potvrdenia nadobudnutia vlastníctva

žalobkyne k pozemkovoknižnej parcele a parcele registra E katastra nehnuteľností č. XXXX od právnych
predchodcov žalobkyne. Z uvedeného vyplýva, že dôkaz navrhnutý žalovanými (výsluch svedkov) nemá
vo veci význam a je nadbytočný, nakoľko rozhodujúce skutočnosti boli doterajším konaním spoľahlivo
zistené alebo vyvrátené.

12. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1
CSP) podali žalovaní, v ktorých neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpení
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,
že dovolanie je treba odmietnuť.

13. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

14.Podľaustanovenia§420CSPjedovolanieprípustnéprotikaždémurozhodnutiuodvolaciehosúduvo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný

opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.15. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

16. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom
dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou

dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP v spojení s § 431 CSP). V dôsledku
tejto viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolatelia vymedzili v dovolaní
uplatneným dovolacím dôvodom.

17. Dovolatelia v prejednávanej veci vyvodzovali prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f)

CSP, namietajúc nedostatočným odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu spočívajúcim v tom, že sa v
ňom súd nevysporiadal s ich tvrdeniami o vydržaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam,
okrem toho vytýkali tiež nevykonanie nimi navrhnutého dokazovania.

18. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm. f) CSP,

sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to
v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou
práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich
práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované

právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady
súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva
na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v
zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj

z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv
spojených so súdnou ochranou práva zaručených Ústavou (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. Ústava
Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov). Ide tu napríklad o právo na verejné
prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán

v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o
riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

19. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre

rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z toho vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v
zmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť tiež nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu (I. ÚS
105/06, III. ÚS 330/2013, 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018 - bod 26. a 5Cdo/57/2019 - body 9. a 10.) alebo
prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe
zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo

argumentovaťkotázke,ktorásasohľadomnaprávnynázorodvolaciehosúdujavilaprejehorozhodnutie
významná, resp. rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,
porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov).

20. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nie je významný

subjektívny názor dovolateľa, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia.
Rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo
(3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017 a 8Cdo/73/2017).

21. K námietkam dovolateľov proti nevykonaniu navrhnutého dokazovania výsluchom svedkýň L. U.

a Ľ. F.V., ktoré mali preukázať užívanie predmetných nehnuteľností, t. j. k námietkam proti zistenému
skutkovému stavu veci dovolací súd uvádza, že podľa jeho konštantnej judikatúry nie je dôvodom
zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP len paušálne vyznievajúce
tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom (či skutočnom) stave veci súdmi, nevykonaní všetkýchnavrhovaných dôkazov alebo o nesprávnom vyhodnotení niektorého dôkazu (napríklad 3Cdo/26/2017,
4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017 a 8Cdo/187/2017).

22. K prevažujúcej argumentácii dovolateľov o nedostatkoch pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu
súdom prvej inštancie tak dovolací súd uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý
by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri zisťovaní skutkového stavu veci nižšími súdmi a jeho
skutkovými závermi. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a
rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu,

že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (podľa § 442 CSP
dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd). Dovolaním sa preto nejde
úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených nižšími súdmi ani prieskumu nimi vykonaného
dokazovania.

23. Ak dovolateľ v dovolaní namieta, že odvolací súd nevykonal potrebné dokazovanie, podstatou
dovolacieho prieskumu nie je prehodnocovanie skutkového stavu veci dovolacím súdom, ale kontrola
postupu nižších súdov pri jeho zisťovaní a hodnotení. Otázka, či súd pri zisťovaní skutkového stavu
rešpektoval ústavno-procesné zásady (napr. zákaz tzv. deformácie dôkazu a opomenutia dôkazu,
zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia dôkazov) je otázkou procesnoprávnou, ktorá

môže byť prezentovaná dovolaciemu súdu v dovolaní ako prípustný a dovolený dovolací dôvod podľa
ustanovenia § 420 písm. f) CSP. V preskúmavanej veci však dovolací súd pri hodnotení dôkazov takúto
vadu nezistil.

24. V danej veci súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovení §§ 194 a 204 CSP a vykonal

dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu. Skutkové zistenia z
výsluchu žalobkyne a listín súd podrobne popísal v odôvodnení svojho rozsudku, najmä v bodoch
15. až 17. a 20. Osobitne v bode 20. odôvodnenia rozsudku uviedol, čoho sa žalobkyňa domáhala,
aké skutočnosti tvrdila a ako sa vo veci vyjadrili žalovaní, aké prostriedky procesnej obrany použili
a najmä to, že v rozhodnutiach pozemkových úradov v Čadci, z ktorých žalovaní odvodzovali

svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, bolo potvrdené nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním k pozemkom podľa stavu registra E katastra nehnuteľností a to k parcelám č.
XXXX a XXXX, a v prejednávanej veci sa riešil spor o vlastníctvo parcely registra E katastra
nehnuteľností č. XXXX. Zdôraznil tiež, že žalobkyňa nespochybňovala vlastnícke právo žalovaného 5/
k častiam pozemkovoknižných parciel č. XXXX a XXXX, ale zlú identifikáciu parcely registra E katastra

nehnuteľností č. XXXX. Zlú identifikáciu parciel žalobkyňa preukázala geometrickým plánom I.. T. U.
č. 31/2019, ako aj znaleckým posudkom I.. L. B.. Súd prvej inštancie k uvedenému poukázal na to,
že žalovaní proti takejto dôkaznej situácii žiadnym spôsobom nebrojili, t. j. nepredložili žiaden dôkaz o
správnosti identifikácie parciel v geometrických plánoch I.. L. Š. č. 21/2013 a č. 26/2009 a nevyvrátili
dôkazy predložené žalobkyňou.

25. Odvolací súd následne v odôvodnení napádaného rozsudku (v bode 8.) dostatočne vysvetlil, aký
význam mali zistenia z dokazovania vykonaného I. znaleckým posudkom I.. L. B. č. 8/2020, z ktorého
zistil, že parcela registra CKN č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 271 m2 je totožná s
časťou EKN parcely č. XXXX a II. geometrickým plánom I.. T. U. č. 31/2019, z ktorého zistil, že parcely

registra CKN špecifikované v bode 17. odôvodnenia rozsudku, boli vytvorené (niektoré v celosti, niektoré
v časti) z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX. Odvolací súd sa teda vyjadril k námietkam
žalovaných, že geometrický plán I.. T. U. nepotvrdzuje tvrdenia žalobkyne, že predmetné parcely
zodpovedajú pôvodnej pozemkovoknižnej parcele č. XXXX - tak, že ich nepovažuje za dôvodné, keďže
v geometrickom pláne I.. T. U., v popisnej časti sa uvádza, že „parcely CKN XXXX/XXX, XXX, XXX, XXX,

XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX boli súčasťou pôvodnej parcely
pkn. č. XXXX“, a oni (žalovaní) nepreukázali, že tomu tak nie je.

26. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Návrhy na
vykonanie dokazovania predkladané účastníkmi konania nie sú pre súd záväzné a je na súde, aby

tieto návrhy posúdil a rozhodol, ktoré dôkazy vykoná. To platí aj pri posudzovaní námietky žalovaných,
že nedošlo k vypočutiu nimi navrhnutých svedkýň na zistenie skutočností o užívaní predmetných
nehnuteľností a o vlastníctve pôvodných pozemkovoknižných parciel žalovaným 5/ v súvislosti s
vyhotovením registra obnovenej evidencie pozemkov, nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalovaný 5/bol vlastníkom pozemkovoknižných parciel č. XXXX a XXXX katastrálneho územia P. Q.. Predmetom
konania však bolo preukazovanie vlastníctva žalobkyne na základe jej skutkového tvrdenia, že pri
vyhotovovaní registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území, o ktorom je reč, boli

parcely nesprávne identifikované a potvrdenia vlastníctva pozemkovoknižnej parcely a parcely registra
E katastra nehnuteľností č. XXXX jej právnych predchodcov, čo v konaní spochybnené nebolo.

27. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu veci zisteného súdom prvej inštancie
a okolnosti identifikácie parciel v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k

nim podľa zákona č. 180/1995 Z. z. považoval za správne vyhodnotené. Stotožnil sa aj s postupom súdu
prvej inštancie, ktorý nevykonal dokazovanie výsluchmi navrhnutých svedkýň, ktoré pre rozhodnutie
neboli významné, ak neboli navrhnuté na preukázanie v konaní podstatných tvrdení o nesprávnej
identifikácii tých parciel, vlastnícke právo ktorých bolo predmetom konania podľa zákona č. 180/1995
Z. z.

28. Dovolací súd po dôkladnom preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že oba nižšie súdy pri
zisťovaní skutkového stavu (dokazovaní aj jeho hodnotení) rešpektovali už vyššie spomenuté ústavno-
procesné zásady, náležitým spôsobom zistili skutkový stav a po náležitej interpretácii relevantných
právnych noriem aj ich aplikácii rozhodli a svoje rozhodnutia tiež odôvodnili tak, že ich skutkové a právne
závery nejde považovať za svojvoľné, neudržateľné, ani prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces.

29. Z odôvodnení rozhodnutí oboch nižších súdov, chápaných v ich organickej jednote ako celok
(I. ÚS 259/2018), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy pri nich vychádzali,
akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k

právnemu posúdeniu veci. V odôvodnení napádaného rozsudku odvolací súd ním prijaté rozhodnutie
taktiež náležite (objektívne uspokojivo) vysvetlil a vysporiadal sa i s odvolacími námietkami žalovaných
o nevykonaní navrhnutého dokazovania.

30. Vzhľadom na uvedené dovolací súd považoval námietky dovolateľov z hľadiska prípustnosti a

dôvodnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP za neopodstatnené a preto dovolanie podľa
§ 447 písm. c) CSP ako neprípustné odmietol.

31. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.