Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101380
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101380.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: OIL JPM, s.r.o.,
so sídlom Hodinínska cesta, Holíč, IČO: 31 644 945, právne zastúpený: Mgr. Mário Arbet, advokát, so
sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-
XX zo dňa 25. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 23.05.2024 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu zo dňa 23.05.2024 o sprístupnenie
informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č.
211/2000Z.z.“aleboako„zákonoslobodeinformácií“),vktorejžalobcažiadalosprístupnenieinformácií,

a to
a) Eviduje sociálna poisťovňa momentálne platiteľa poistného pre osobu: A. B., nar.: 19.2.1979 C. XXXX/
XX XXX XX C. - D. E. A.?
b) Ak eviduje platiteľa poistného, kto je týmto subjektom (identifikačné údaje)?
c) Je v evidencii sociálnej poisťovne pri uvedenej osobe uvedená osoba zamestnávateľa?
d) Je uvedená osoba v pracovnom alebo obdobnom pomere s nejakým zamestnávateľom?
e) Eviduje sociálna poisťovňa v svojom informačnom systéme údaje o zárobku tejto osoby, a aké za aké

obdobie, najmä výšku DVZ?

2. Žalovaný žiadosť zo dňa 23.05.202418 vybavil rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa
30.05.2024, ktorým žiadosti o sprístupnenie požadovanej informácie podľa § 18 ods. 2 zákon o slobode
informácií v znení neskorších predpisov v spojení s § 46 a § 47 Správneho poriadku nevyhovel.

3. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25.

júna 2024, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie sociálnej poisťovne o odmietnutí sprístupnenia
informácie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.05.2024 potvrdil.

II.Žaloba

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti oboch rozhodnutí žalovaného,

ktoré považoval za nezákonné, žiadal ich zrušiť a informácie sprístupniť.

5. Žalobca namietal poukaz žalovaného na § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., teda že ide
o osobné údaje. Údaj o zamestnávateľovi však podľa názoru žalobcu nie je osobný údaj. Ďalším
dôvodom pre neposkytnutie požadovaných údajov je nesprávny výklad § 170 zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“). V zmysle § 170 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. žalovaný môže údaje poskytnúť bez súhlasu dotknutých fyzických a právnickým osôb
tretím osobám, a to v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním
pohľadávok. Žalovaný sa ale nesprávne domnieva, že uvedené ustanovenie sa týka výlučne postúpenia
jeho vlastných pohľadávok. To však z uvedeného ustanovenia vôbec nevyplýva. V civilnom konaní platí
rovnosť a ak by len žalovaný mohol takýmto oprávnením disponovať, išlo by o neprípustné zvýhodnenie

jedného veriteľa nad ostatnými.

III.
Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za
nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

7. Žalovaný nemohol vyhovieť žalobcovi a sprístupniť mu informácie v ním požadovanej podobe, pretože
sú informáciami, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a vykazujú znaky osobných

údajov, súčasne sú informáciami zhromaždenými v informačnom systéme žalovaného, a žalobca
nepredložil súhlas dotknutej osoby, ktorej sa údaje priamo týkajú a tiež neexistuje osobitný právny
predpis, na základe ktorého by žalobcovi mohli byť informácie bez súhlasu dotknutej osoby poskytnuté
a súčasne vo vzťahu k výnimke uvedenej v § 170 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., uvedené ustanovenie
sa týka poskytovania údajov z informačného systému žalovaného v rozsahu potrebnom na výkon

činnosti súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok žalovaného, a teda údaje sa nemôžu
poskytnú žalobcovi na činnosť, ktorá priamo súvisí s činnosťou vymáhania pohľadávok.

IV.
Replika a duplika

8. V replike žalobca zotrval na argumentoch podanej žaloby.

9. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.

Relevantná právna úprava

10. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

11. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť

zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú
spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní
len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej
osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný

zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.

14. Podľa § 170 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon
sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitnýmpredpisom, na plnenie funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a údaje potrebné na hodnotenie
vývojahospodáreniaSlovenskejrepublikyatvorbuahodnotenieefektívnostiaúčinnostiverejnýchpolitík
(ďalej len "analytické údaje") vo vlastnom informačnom systéme. Používanie údajov zhromaždených v

informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne.

15. Podľa § 170 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho
informačného systému len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo
týkajú, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje

podľa odseku 1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám
len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok a
účastníkom konania o nároku na rodičovský dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo
sirotský dôchodok alebo o nároku na ich výplatu, ak ide o osobné údaje uvedené v rozhodnutí, ktoré
sú nevyhnutné na posúdenie nároku na rodičovský dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok
alebo sirotský dôchodok alebo nároku na ich výplatu. Na prenos údajov na výkon sociálneho poistenia

potrebných pre nositeľov sociálneho poistenia členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou
stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, Švajčiarskej konfederácie a štátu, s ktorým
má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, sa nevyžaduje súhlas dotknutej
osoby. Na poskytovanie osobných údajov v súvislosti s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120
ods. 5 sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby.

16. Článok 4 ods. 1 písm. a) NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679
z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe
takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej
len „nariadenie GDPR“) na účely tohto nariadenia: „osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce

sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“); identifikovateľná
fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na
identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na
jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú,
kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby.

17. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 18/2018 Z.z.“) osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej
osobyaleboidentifikovateľnejfyzickejosoby,ktorúmožnoidentifikovaťpriamoalebonepriamo,najmäna
základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko,

identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých
charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu,
psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

18. Podľa § 78 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 18/2018 Z.z. osobné údaje o dotknutej osobe možno získať

od inej fyzickej osoby a spracúvať v informačnom systéme len s predchádzajúcim písomným súhlasom
dotknutej osoby; to neplatí, ak poskytnutím osobných údajov o dotknutej osobe do informačného
systému iná fyzická osoba chráni svoje práva alebo právom chránené záujmy, oznamuje skutočnosti,
ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti dotknutej osoby, alebo sa osobné údaje spracúvajú
nazákladeosobitnéhozákonapodľa§13ods.1písm.c)ae).Ten,ktotakéosobnéúdajespracúva,musí

vedieť preukázať úradu na jeho žiadosť, že ich získal v súlade s týmto zákonom (ods. 6). Ak dotknutá
osoba nežije, súhlas vyžadovaný podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu môže poskytnúť jej
blízka osoba. Súhlas nie je platný, ak čo len jedna blízka osoba písomne vyslovila nesúhlas (ods. 7).

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

19. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,

ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

20. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 29. januára 2026, pretože boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadeniepojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 8. decembra 2025
oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

21. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa
25.06.2024, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného o odmietnutí
sprístupnenia informácie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.05.2024.

22. Správny súd uvádza, že zákon č. 211/2000 Z. z. predstavuje predpis verejného práva, upravujúci
povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených

subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie
v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Je založený
na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú
všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť explicitne stanovený
priamo zákonom č. 211/2000 Z. z., ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva.

23. Povinná osoba nemá povinnosť sprístupniť akúkoľvek žiadanú informáciu. Informáciu povinná osoba
sprístupní iba v takom prípade, ak ju má k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.) a súčasne
nie je daný niektorý zo zákonných dôvodov pre obmedzenie prístupu k informáciám vymedzený v § 8
až § 11 zákona č. 211/2000 Z. z.

24. Z § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. teda vyplýva, že povinná osoba má povinnosť poskytovať len
informácie, ktoré má k dispozícii. Zákon č. 211/2000 Z. z. neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na
základe žiadosti žiadateľov informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Takisto jej zákon
neukladá povinnosť spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní

stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie.

25. V prejednávanej veci bolo kľúčovým posúdenie, či žalovaný môže sprístupniť údaje
o zamestnávateľovi A. B. a údaje o jeho zárobku. V žiadosti žalobca uviedol, že ako advokát zastupuje
obchodnú spoločnosť OIL JPM, s.r.o., ktorá uzatvorila zmluvu o odbere PHM s obchodnou spoločnosťou

JuKol prof s.r.o., a teda jeho činnosť tak priamo súvisí s činnosťou vymáhania pohľadávok. Klient
žalobcu súčasne uzatvoril ručiteľský záväzok s p. A. B., ktorý je konateľom predmetnej obchodnej
spoločnosti a zo strany JuKol prof s.r.o. nebola klientovi žalobcu, ani po dátume splatnosti uhradená
kúpna cena za odobratý tovar. Tým prišlo k porušeniu zákonnej povinnosti kupujúceho plniť si svoje
záväzky a klient žalobcu si splatnú pohľadávku vymáha súdnou cestou, a to voči ručiteľovi predmetného

záväzku. Žalovaný odmietol sprístupniť požadované informácie a to s poukazom na § 9 ods. 1, ods. 2
zákona č. 211/2000 Z.z., § 2 zákona č. 18/2018 a § 170 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.

26. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí má správny súd za to, že žalovaný postupoval
v prejednávanej veci v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z., zákonom č. 461/2003 Z.z. ako aj nariadením

GDPR, keď žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií nevyhovel. Žalobca sa nestotožnil s posúdením
žalovaného, že údaj o zamestnávateľovi je osobný údaj a zastáva názor, že v zmysle nariadenia GDPR
údaj o zamestnávateľovi osobným údajom nie je. V danej veci správny súd poukazuje na článok 4
ods. 1 písm. a) nariadenia GDPR a uvádza, že osobným údajom je vždy jednoznačný („formálny“)
identifikátor, o ktorom v zásade nie sú pochybnosti, avšak osobným údajom je tiež aj „informačný

obsah“ viažuci sa ku konkrétnej osobe. Je potrebné upozorniť na to, že samotný fakt, že na základe
zmieneného„informačnéhoobsahu“sanevievdanomokamihuvyjadriťkonkrétnemenoosoby,ktorejsa
tietoinformácietýkajú,eštenemusíjednoznačneznamenať,ženejdeoinformačnýobsahmajúcipovahu
osobného údaja. Údaj o zamestnávateľovi A. B., ako aj požadovaný údaj o zárobku A. B., sú preto podľa
názoru správneho súdu údaje, ktoré sa týkajú jeho osobnosti a súkromia. V danom prípade ide o znaky,

ktorétvoriasociálnuaekonomickú identitufyzickejosoby,apretonesprístupneniepožadovanýchúdajov
žalobcovi považuje správny súd za správne. Údaj o zamestnávateľovi sa považuje za osobný údaj, ak
je spojený s konkrétnou identifikovateľnou osobou (čo by bol aj prejednávaný prípad).27. K námietke, že žalovaný si nesprávne vyložil § 170 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. správny
súd uvádza, že nie je dôvodná. Správny súd konštatuje, že zákon č. 461/2003 Z.z. je osobitným
právnym predpisom, ktorý upravuje činnosť žalovaného ako verejnoprávnej inštitúcie vrátane postupu

pri vymáhaní a postupovaní pohľadávok žalovaného. Zákon č. 461/2003 Z.z. sa vzťahuje výlučne na
žalovaného a tento zákon nie je všeobecným právnym predpisom vo vzťahu k pohľadávkam, ako to
tvrdí žalobca. Žalovaný postupuje pri vymáhaní a postupovaní pohľadávok výlučne podľa zákona č.
461/2003 Z.z. (§ 148, § 149 zákona č. 461/2003 Z.z.), a teda § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
sa na žalovaného nepoužije. Z dôvodu, že zákon č. 461/2003 Z.z. sa vzťahuje výlučne na žalovaného,

nemôže tento zákon všeobecne upravovať poskytovanie údajov z informačného systému akýmkoľvek
tretím osobám na postúpenie a vymáhanie pohľadávok. Ustanovenie § 170 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z., podľa ktorého je možné bez súhlasu dotknutých osôb poskytnúť údaje tretím osobám údaje
z informačného systému, a to len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním
a postupovaním pohľadávok sa vzťahuje výlučne na pohľadávky žalovaného, ktoré postupuje a vymáha
podľa § 148 a 149 zákona č. 461/2003 Z.z. a za tretie osoby sa považujú právnické osoby, s ktorými

žalovaný uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok.

28. Správny súd navyše pripomína, že žalovaný poskytuje zo svojho informačného systému údaje
aj na účely vymáhania pohľadávok tretím stranám, ale to už na základe osobitných predpisov, ktoré
ukladajú žalovanému takéto povinnosti (napr. Exekučný poriadok). V prípade, že žalobca vymáha svoju

splatnú pohľadávku súdnou cestou, žalovaný poskytne súčinnosť na základe žiadosti súdu. Obsah
požadovaných informácií žalovaný nie je oprávnený sprístupniť na základe žiadosti podľa zákona č.
211/2000 Z.z.

29. Vo vzťahu k § 170 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. k zákonu č. 211/2000 Z.z. správny

súd uvádza, že zákon č. 211/2000 Z.z. je všeobecným právnym predpisom poskytujúcim spoločnú
úpravu, ktorá sa použije vždy, keď neexistuje špeciálna úprava. Zákon o sociálnom poistení však
otázku zhromažďovania, zverejňovania a ochrany osobných údajov upravuje osobitne, teda špeciálne
upravuje v § 170 a § 171. V danom prípade teda ide o konkrétnu úpravu utvárania a používania
informačného systému a zároveň vymedzenie spôsobu používania, spracovávania a poskytovania

údajov zhromažďovaných v informačnom systému Sociálnej poisťovne. Údaje zo svojho informačného
systému môže žalovaný poskytnúť vyslovene len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb,
ktorých sa údaje priamo týkajú, ak zákon o sociálnom poistení alebo osobitný predpis neustanovuje
inak. Z dôvodu, že požadované informácie môžu obsahovať osobné údaje alebo údaje z informačného
systému žalovaného, tak by poskytnutím týchto údajov došlo k zásahu do práva dotknutých osôb

v rozpore či už so zákonom č. 461/2003 Z.z. (ako lex specialis) tak aj so zákonom č. 211/2000 Z.z.
(ako lex generalis). Teda informácie o zamestnávateľovi konkrétnej osoby a údaje o zárobku A. B.
sú informáciami, ktoré sa týkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, informáciami v informačnom
systéme žalovaného, ktorý ich môže poskytovať len v súlade s § 170 zákona č. 461/2003 Z.z. a na
základe týchto informácií či už jednotlivo alebo vo vzájomnej spojitosti možno dospieť k identifikácií

konkrétnych osôb a ich údajov. Vzhľadom na to, že v súlade s § 170 zákona č. 461/2003 Z.z.
žalovaný nedisponuje súhlasom dotknutých osôb, na základe ktorého by mohol žalovaný požadované
informácie poskytnúť a taktiež neexistuje osobitný predpis, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného
požadované informácie sprístupniť bez súhlasu dotknutých osôb, bol záver žalovaného o neposkytnutí
požadovaných informácií správny. Navyše správny súd dodáva, že žalovaný ako povinná osoba nemá

povinnosť si takýto súhlas dotknutej osoby v súvislosti s podanou žiadosťou o sprístupnenie informácií
vyžiadať.

30. Správny súd po preskúmaní administratívneho a súdneho spisu zistil, že nevyhovenie žiadosti
žalobcu o sprístupnenie informácií z vyššie uvedených dôvodov zodpovedalo zákonnej úprave a ich

neposkytnutie tak podľa názoru správneho súdu nepredstavuje negatívny zásah do práva žalobcu na
informácie. Rovnako tak správny súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zahŕňa
a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o
priebehu konania, reaguje na odvolanie žalobcu. Správny súd v procese preskúmavania predmetných
rozhodnutí nevzhliadol absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej správy vo

veci rozhodol. Žalovaný vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré
nebolo možné žiadosti žalobcu vyhovieť, a to aj v kontexte s účelom a zmyslom zákona č. 211/2000
Z.z., vec po právnej stránke správne posúdil a aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 211/2000Z.z., zákona č. 461/2003 Z.z., nariadenia GDPR ako aj zákona č. 18/2018 Z.z.. Na základe uvedených
dôvodov správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

31. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP
tak, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne
si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.