Rozhodnutie – Ochrana osobnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823200525
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5823200525.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v
spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., B. D. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Miroslavom
Bachyncom, advokátom so sídlom Podbiel 177, proti žalovanému: A. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., F. XXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom

Ružomberok, A. Bernoláka 1417/6, o ochranu osobnosti, na základe odvolania žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/32/2023-289 zo dňa 26.11.2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie o s t á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku II. o čiastočnom zamietnutí
žaloby.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti (výroky I. a III.) zrušuje a vec mu v rozsahu zrušenia

vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému
povinnosť na najbližšej výročnej členskej schôdzi Dobrovoľného hasičského zboru v C., najbližšom
pléne miestne príslušnej Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky
a v najbližšom vydaní obecných novín C. G., po tom čo nadobudne právoplatnosť tento rozsudok,

ospravedlniť sa žalobkyni, a to
v nasledovnom znení: Ospravedlňujem sa A. B., že som o nej na výročnej členskej schôdzi
Dobrovoľného hasičského zboru v C. dňa 26.3.2022 vyhlásil, že okradla Dobrovoľný hasičský zbor C.
o 1.700 EUR. Tiež sa ospravedlňujem, že som na pléne Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej
ochrany Slovenskej republiky v C. dňa 21.10.2022 o nej vyhlásil, že spreneverila 1.700 EUR. Tieto moje
vyhlásenia neboli pravdivé (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.).

2. S poukazom na aplikáciu § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ustanovenia citované
v napadnutom rozsudku) okresný súd východiskovo vymedzil zákonné predpoklady nevyhnutné na
vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti
fyzickej osoby.

3.1. Nadväzne, za preukázané z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil, že obe strany
sporu sa osobne zúčastnili zasadnutia výročnej členskej schôdze DHZ C. dňa 26.3.2022 a zasadnutia
pléna Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky v C. dňa 21.10.2022.
Žalobkyňa bola v posudzovanom čase členkou a pokladníčkou DHZ C., pričom vznikli pochybnosti o
tom, čo sa stalo so sumou cca 1.700 EUR, ktorou malo disponovať DHZ C.. Bolo tiež nesporným, že
medzi stranami sporu sú zlé medziľudské vzťahy, obe strany podali vo vzťahu k druhej strane sporu,

či už priamo alebo nepriamo, na príslušné orgány dobrovoľnej protipožiarnej ochrany viacero podaní,
dopytov, podnetov, sťažnosti, atď., ako aj trestné oznámenia na orgány činnév trestnom konaní, a to aj vo vzťahu k ochrane pred ohováraním a urážaním na cti. DHZ C. podalo vo
vzťahu hospodáreniu s predmetnou sumou cca 1.700 EUR trestné oznámenie, ktoré bolo odložené.
3.2. Vo vzťahu k jednotlivým dôkazným návrhom okresný súd uzavrel, že pokiaľ bolo oboma stranami

predložených množstvo čestných vyhlásení, osoby poskytujúce tieto čestné vyhlásenia neboli riadne
poučené o dôsledkoch poskytnutia úmyselne nepravdivého vyhlásenia a z predkladania čestných
vyhlásení sa v zásade stala „anketa popularity“ strán sporu. Súd preto na tieto písomné vyhlásenia
neprihliadal.
3.3. Súd prvej inštancie vykonal výsluch svedkov (5 svedkov navrhnutých každou zo strán sporu),

ktorých riadne poučil o ich procesných, ako aj trestnoprávnych právach a povinnostiach svedka.
3.4. Nezohľadňoval výsluch svedka H. H., nakoľko aj z jeho výsluchu bolo zistené, že minimálne v
minulosti mal konfliktný vzťah so žalovaným a súd mal jeho výpoveď za zaujatú. Nevykonal ďalej
výsluchy ďalších navrhovaných svedkov - I. C., J. B., K. B., L. F., L. F., ako ani výsluchy všetkých
osôb prítomných na schôdzach dňa 26.3.2022, 21.10.2022 a 19.11.2022. Mal totiž za to, že strany sa
pri navrhovaní rozsahu dokazovania neriadili zásadou hospodárnosti súdneho konania a za situácie,

kedy súd okrem oboch strán sporu vypočul aj 10 ďalších svedkov, by ďalšie výsluchy osôb prítomným
na miestach a v časoch, kde a kedy malo podľa žalobkyne dôjsť k zásahu do jej práv, boli neúčelné,
nehospodárne a nadbytočné.
3.5. Napokon, okresný súd nevykonal ani dôkaz oboznámením sa žalobkyňou predloženými
nahrávkami. Tieto nahrávky mali podľa vyjadrenia žalobkyne zachytávať situácie v dňoch 31.3.2022

a 22.4.2022, pričom však žalobkyňa žalobou poukazovala na konkrétne vyjadrenia žalovaného zo
dňa 26.3.2022, 21.10.2022 a 19.11.2022, vo vzťahu ku ktorým sa domáhala nápravy zásahu do jej
osobnostnýchpráv.Zuvedenýchdôvodovsa nezaoberalanizákonnosťouvyhotoveniatýchtonahrávok.

4.1. Nakoľko sa svedecké výpovede v zásadnej otázke, t. j. či žalovaný povedal

o žalobkyni, že ukradla, resp. spreneverila J. C. sumu cca 1.700 EUR, zásadne líšili, súd prvej inštancie
sa zaoberal riešením otázky, ktoré z výpovedí majú vyššiu pravdivostnú hodnotu.
4.2. V tejto spojitosti vymedzil, že to, či osoba niečo v danom čase počuje, je závislé od mnohých
faktorov, pričom samotná tá skutočnosť, že niečo nepočula neznamená, že to ani povedané nebolo.
Daná osoba len jednoducho v danom momente nemusela byť prítomná fyzicky, nemusela byť prítomná

mysľou, mohla vykonávať inú činnosť ako počúvanie, nemusela dobre počuť, atď. Naopak, na druhej
strane, keď osoba niečo počuje, musela splniť všetky vyššie uvedené predpoklady (musela byť fyzicky
prítomná, nemusela byť prítomná mysľou, musela počúvať, musela počuť dobre a zrozumiteľne, atď.).
Výpovede H. J., E. E., H. F. a L. F. sa preto súdu javili ako komplexnejšie, a to najmä vo vzťahu k
priebehu predmetných zasadnutí a toho, ako prebiehal verbálny konflikt medzi žalobkyňou a žalovaným.

Na druhej strane sa súdu javili výpovede svedkov navrhnutých žalovaným ako výpovede, ktoré sa snažili
vyhnúť konkrétnostiam verbálneho konfliktu medzi stranami sporu na predmetných zasadnutiach. Preto
považoval výpovede svedka H. J., E. E., H. F. a L. F. za dôveryhodné a také, ktoré pravdivo opisovali
priebeh predmetných zasadnutí.

5.1. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že keby aj uvedené slová na adresu žalobkyne predniesol (čo
popieral), bola žalobkyňa ako funkcionárka - pokladníčka DHZ C.
v oblasti svojej pôsobnosti, t. j. pri správe finančných prostriedkov DHZ C., povinná zniesť aj vyššiu mieru
kritiky, bol okresný súd toho názoru, že žalovaný je schopný produkovať aj takú kritiku, ktorá je vecná
a pritom nezasahuje do osobnostných práv žalobkyne.

5.2. V danej veci však žalovaným produkovaná kritika, hoc aj v súvislosti
s výkonom pôsobnosti žalobkyne ako pokladníčky, túto mieru vecnosti prekročila a smerovala aj voči
osobe a cti žalobkyne.
5.3. Vo vzťahu k výrokom žalovaného o tom, že žalobkyňa ukradla, resp. spreneverila cca 1.700 EUR,
ktoré výroky mal žalovaný povedať na zasadnutí výročnej členskej schôdzi DHZ C. dňa 26.3.2022 a

zasadnutí pléna Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky v C. dňa
21.10.2022, mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný takéto výroky predniesol, tieto výroky boli
úmyselne nepravdivé a tým aj neoprávnene zasiahli do cti žalobkyne.

6.1. Nakoľko sa okresný súd nepovažoval za viazaného doslovným znením žalobného návrhu,

modifikoval spôsob, miesto a čas, akým má dôjsť k náprave zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Z
hľadiska dosahu vyjadrení žalovaného na adresu žalobkyne, tieto slová boli prednesené na neverejných
schôdzach dobrovoľných hasičov, takže okruh osôb voči ktorým bola znížená občianska česť bol
vymedzený týmto okruhom osôb.6.2. Pokiaľ žalobkyňa subjektívne pociťuje, že tieto výroky zasahujú aj do jej podnikateľskej činnosti,
rodinného života a bežného života v obci, tak súd prvej inštancie sa
s týmto jej tvrdením nestotožnil, mal za to, že ide o subjektívne pocity žalobkyne, nebol potom dôvod na

ospravedlnenie sa prostredníctvom obecného rozhlasu.
6.3. Naopak, podľa okresného súdu zverejnením článku „Rok 2022 v Dobrovoľnom hasičskom zbore“ v
obecných novinách C. G., ktorého autorom je aj žalovaný, mohlo dôjsť k tomu, že bežný čitateľ týchto
novín mohol nadobudnúť presvedčenie, že zo strany žalobkyne došlo k pochybeniam pri správe peňazí
DHZ C.. V uvedenom článku síce nie je explicitne uvedené, že sa žalobkyňa dopustila krádeže alebo

sprenevery, avšak nepochybne vzbudzuje pochybnosti o čestnosti jej konania. Z uvedeného dôvodu
je potrebné, aby sa žalovaný žalobkyni ospravedlnil aj prostredníctvom obecných novín, v ktorých boli
takéto informácie o žalobkyni uverejnené.

7.1. Čo sa týka žalobkyňou uvádzaného výroku žalovaného, že žalobkyňa je „líška
v kuríne“, súd prvej inštancie primárne posudzoval význam takéhoto slovného spojenia. Toto

alegorické označenie je možné vykladať rôzne, a to na škále intenzity od cudzorodého, resp.
nekompatibilného jedinca v skupine až po zlodeja. Označenie inej osoby týmito slovami má preto
nesporne negatívny význam, avšak intenzita jeho negatívneho dosahu je do veľkej miery zjemnená
použitím antropomorfizácie, ako aj širokým rozpätím významu tohto prirovnania.
7.2. Na základe uvedeného konštatoval, že pokiaľ by aj takýto výraz žalovaný vo vzťahu k žalobkyni

použil, nedošlo by k takej intenzite zásahu do práv žalobkyne, ktorý by bol spôsobilý ohroziť povesť
žalobkyne. Z tohto dôvodu bolo nadbytočné skúmať, či žalovaný takýto výrok predniesol.

8. Ďalej okresný súd argumentoval, že, žalobkyňou uvádzané a žalovaným rozporované tvrdenia,
že žalovaný o nej povedal, že je klamárkou a podvodníčkou, sa taktiež vzťahovali na skutočnosť

sprenevereniasumy1.700EURžalobkyňou.Pokiaľbyteda žalovanýtietohodnotiaceúsudkyajvyslovil,
tak odčinenie týchto výrokov už bolo konzumované výrokom I. tohto rozsudku, ktorým bola žalovanému
nariadená povinnosť žalovanej sa ospravedlniť. Súd preto neskúmal, či žalovaný naozaj tieto výroky
vyslovil, nakoľko by to bolo nadbytočné.

9.1. Súd prvej inštancie ďalej nevzhliadol zásah do osobnostných práv žalobkyne v znení pozvánky
na členskú schôdzu DHZ C., ktorá sa uskutočnila dňa 17.12.2022, kde sa explicitne uvádza ako bod
programu jej vylúčenie z DHZ C., a ktorá pozvánka bola zverejnená na množstve verejným miest v obci
C..
9.2. Náležitosťou každej pozvánky na členskú schôdzu organizácie akou sú aj jednotlivé organizačné

zložky Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky, je aj program takejto schôdze. Tento
program musí byť zároveň aj dostatočne určitý, v opačnom prípade by sa mohlo stať sporným, či sa
bola členská schôdza riadne zvolaná. Podľa programu schôdze sa môžu aj samotní členovia rozhodnúť,
či sa daného zasadnutia členskej schôdze zúčastnia alebo nie. Uvedenie len samotného priezviska
žalobkyne, a to, že sa bude rozhodovať o jej vylúčení z DHZ C., bez uvedenia podrobností na základe

akých argumentov má k rozhodovaniu o dovolaní dôjsť, nie je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných
práv žalobkyne.
9.3. To, že pozvánka bola umiestnená na väčšom počte verejne prístupných miest
v obci C. vyplýva zo samotnej podstaty verejnej pozvánky, ktorá sa vyvesuje tak, aby sa o
nadchádzajúcej členskej schôdzi dozvedel čo najširší okruh osôb. Uvedenú pozvánku zároveň

podpisoval L. M., predseda DHZ, takže ani nie je zrejmé, akým spôsobom mal žalovaný participovať na
jej kreovaní, preto žalovaný prostredníctvom tejto pozvánky nemohol zasiahnuť do osobnostných práv
žalobkyne.

10.1. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na facebookový status manželky žalovaného obsahom, ktorého je

fotografiažalobkynezhotovenázjavnezväčšejvzdialenostiazjavneajbezvedomiažalobkyne,vktorom
je uvedené: „Toto tupelo kto pozná?? ževraj je to milenka môjho mužaaaa /nasleduje emotikom opice s
prekrytými očami a opakované emotikony intenzívneho nekontrolovateľného smiechu/ podala na neho
trestné oznámenie za ohováranie, že to on tvrdí bol vypovedať na polícii /emotikon opice s prekrytými
očami/“, sama žalobkyňa súčasne tvrdí, že toto vyjadrenie zverejnila manželka žalovaného.

10.2. Hoci sa okresnému súdu javilo, že v tomto prípade by mohlo dôjsť k zásahu do osobnostných
práv žalobkyne, je zrejmé, že tohto konania sa nedopustil žalovaný, preto on zaň nemôže niesť ani
zodpovednosť.11.1. Súd prvej inštancie nevyhovel žalobkyni v časti žalobného návrhu, ktorou sa domáhala, aby bol
žalovanýpovinný,zdržaťsatvrdeníotom,žespreneverilafinancieDHZC.,žejeklamárka,podvodníčka,
že je líška v kuríne, že je jeho frajerka.

11.2. Uviedol, že z odôvodnenia žaloby v tejto časti vyplýva, že žalobca sa svojich výrokov voči žalovanej
mal dopustiť na konkrétnych schôdzach, resp. plénach jednotlivých úrovní Dobrovoľnej požiarnej
ochrany SR. Išlo o konkrétne výroky vyslovené žalovaným
v konkrétnom čase a konkrétnom mieste. Pokiaľ by súd nasledoval žalobným návrhom sledovaný zámer
žalobkyne, aj do budúcna a vo veľmi širokom rozsahu by obmedzil akúkoľvek možnosť žalovaného

označiť žalobkyňu uvedenými výrazmi, a to aj
z akéhokoľvek iného dôvodu, ako sú dôvody uvádzané v žalobe a vo vzťahu, ku ktorým bola žalobkyňa
úspešná. Nie je totiž vylúčené, že v budúcnosti sa môže ktorékoľvek z týchto tvrdení stať pravdivým a
súd by takýmto výrokov de facto obmedzil právo žalovaného na slobodu prejavu aj do budúcna.
11.3. Pokiaľ ide o používanie výrazov „klamárka“, „podvodníčka“, „líška v kuríne“ vo vzťahu k výroku
I. rozsudku okresného súdu, za postačujúce považoval nariadené ospravedlnenie, ktoré potvrdzuje

nepravdivosť žalobcom uvádzaných výrazov na adresu žalovanej vo vzťahu k sume 1.700 EUR, v čase
keď vykonávala funkciu pokladníčky DHZ C..

12.1. Ak žalobkyňa tvrdila, že žalovaný o nej verejne tvrdil, že je jeho milenkou, ohrdnutou milenkou,
resp. frajerkou, tieto slová, aj keby ich žalovaný vyslovil, pri uvádzanej intenzite a kontexte, nemohli

podľa okresného súdu zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne.
12.2. Podľa súdu prvej inštancie to, či niekto udržiava mimomanželský, resp. mimopartnerský vzťah,
je súkromnou záležitosťou daných osôb. Súd ani pri najlepšej snahe nedokáže v občianskoprávnom
konaní vykonať také dokazovanie, ktorého by aspoň
s vysokou mierou pravdepodobnosti poskytlo odpoveď na otázku, či došlo k psychickému alebo

fyzickému zblíženiu dvoch osôb do tej miery, že by to bolo možné považovať za neveru. Je vecou dôvery
medzi partnermi ako sa postavia k skutočnosti, že tretia osoba tvrdí existenciu mimomanželského/
partnerského vzťahu s jedným z partnerov. Pokiaľ k nevere nedošlo, tak psychickú ujmu spôsobuje až
ten z partnerov, ktorý takejto skutočnosti uverí a konfrontuje s ňou partnera, ktorý sa mal údajne nevery
dopustiť.

12.3. Je pravdepodobné, že k označeniu žalobkyne za milenku/frajerku žalovaného žalovaným aj došlo,
z výpovedí svedka H. J. však vyplýva, že k uvedenému označeniu dochádzalo aj zo strany žalobkyne
voči žalovanému, pričom tieto označenia nebrali zúčastnené osoby vážne a nepripisovali im dôležitosť.
Uvedený svedok tiež uviedol, že po dedine sa rozprávalo, že žalobkyňa je aj jeho frajerkou. Nakoľko tieto
označenia strany sporu zjavne ani vážne nemysleli, nemohlo dôjsť ani k zásahu do ich osobnostných

práv.
12.4. Pokiaľ žalobkyňa akcentovala v konaní, že je ženou a že by sa k nej mal žalovaný správať z tohto
titulu zdvorilejšie, tak táto skutočnosť v tomto konaní nemala žiaden vplyv. Pravidlá slušného správania
sú na rozdiel od legislatívnych noriem nenormovanými pravidlami konania jednotlivca v spoločnosti a
nie sú právne vymáhateľné.

13. V konaní boli z procesného hľadiska čiastočne úspešné ako aj neúspešné obe strany. Vzhľadom
k charakteru konania však nebolo možné kvantifikovať úspech a neúspech strán sporu. Z uvedeného
dôvodu okresný súd ani jednej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

14.1. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia v napadnutom
rozsahu, vrátenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14.2. Odvolateľ v plnom rozsahu popiera tvrdenia žalobkyne, že sa na jej adresu vyjadril spôsobom ňou
popísaným. V konaní nebolo bez pochybností preukázané, že by sa žalovaný na členskej schôdzi dňa
26.3.2022, alebo pri inej príležitosti vyjadril na adresu žalobkyne hanlivo, urážlivo alebo inak neslušne či

neprípustne. Zároveň odvolateľ zastáva názor, že údajné tvrdenia žalovaného, ktoré mali byť uvedené
na adresu žalobkyne, nemožno považovať za také tvrdenia, ktoré sú objektívne schopné zasiahnuť
do osobnostných práv akejkoľvek fyzickej osoby, nakoľko neprimeraným spôsobom nezasahujú do cti,
osobnej integrity a do dobrej povesti akejkoľvek fyzickej osoby.
14.3. Žalovaná strana je tiež názoru, že súd nesprávne postupoval v rámci dokazovania v konaní, keď

umožnil žalovanému označiť a vypočuť len päť svedkov na preukázanie svojich tvrdení. Nezohľadnil, ba
až ignoroval tvrdenia ďalších osôb (svedkov) uvedených
v žalovaným predložených čestných vyhláseniach. Rozhodnutie súdu je v otázke obsahu čestných
vyhlásení predložených tak žalobcom, ako aj žalovaným prakticky nepreskúmateľné, pretože neuvádzabližšie dôvody, pre ktoré súd neakceptoval jednotlivé písomné stanoviská dotknutých osôb okrem
skutočnosti, či uvedené osoby boli poučené
o dôsledkoch poskytnutia nepravdivého čestného vyhlásenia. Čestné vyhlásenia predložené

v konaní majú zasadnú výpovednú hodnotu na preukázanie pravdivosti tvrdení žalovaného
v konaní.
14.4. Podľa odvolateľa súd ďalej nesprávnym spôsobom zhodnotil vykonané dôkazy, a to najmä v
rozsahu posúdenia hodnovernosti a pravdivosti tvrdení svedkov vypočutých
v konaní. Bez bližšieho odôvodnenia súd „uveril“ tvrdeniam svedkov zabezpečených žalujúcou

stranou, pričom následne, opäť bez jasného a podrobného zdôvodnenia, vyhodnotil tvrdenia svedkov
zabezpečených odvolateľom za nepravdivé. Zároveň, že na pojednávaní dňa 26.11.2024 sa žalovaný
vyjadril k motivácii svedkov žalobkyne vypovedať v neprospech žalovaného, pričom s uvedenými
námietkami žalovaného sa súd v napadnutom rozhodnutí absolútne nevysporiadal.
14.5. Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozhodnutí (jeho bode 20.) uviedol: „Súd je však toho názoru,
že zverejnením článku „Rok 2022 v Dobrovoľnom hasičskom zbore“

v obecných novinách C. G., ktorého autorom je aj žalovaný, mohlo dôjsť k tomu, že bežný čitateľ týchto
novín mohol nadobudnúť presvedčenie, že zo strany žalobkyne došlo
k pochybeniam pri správe peňazí DHZ C.. V uvedenom článku síce nie je explicitne uvedené, že sa
žalobkyňa dopustila krádeže alebo sprenevery, avšak nepochybne vzbudzuje pochybnosti o čestnosti
jej konania. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že je potrebné, aby sa žalovaný žalobkyni ospravedlnil

aj prostredníctvom obecných novín, v ktorých boli takéto informácie o žalobkyni uverejnené“, s týmto
názorom žalovaný zásadne nesúhlasí, keď má za to, že sa jedná o rozhodnutie súdu nad rámec podanej
žaloby (contra petitum), pretože obsah uvedeného článku zverejneného v obecných novinách nebol
predmetom konania ani predmetom dokazovania vo veci samej.
14.6. Okrem toho, podľa tvrdenia žalobkyne uvedených v žalobe zo dňa 22.3.2023 mal žalovaný

zasiahnuť do jej osobnostných práv vyjadreniami na jej adresu v dňoch 26.3.2022, 21.10.2022 a
19.11.2022; ďalej ju mal žalovaný ohovárať a osočovať. Žalobkyňa však v žalobe vôbec neuvádza, že
by žalovaný do jej osobnostných práv mal zasiahnuť článkom zverejnenom v obecných novinách C.
G.. Taktiež žalobkyňa v petite žaloby zo dňa 22.3.2023 nežiadala ospravedlnenie žalovaného za jeho
tvrdenia na adresu žalobkyne v obecných novinách C. G.. Odvolateľ je teda toho názoru, že súd svojím

rozhodnutím prekročil rámec konania stanoveného podanou žalobou, keď prisúdil žalobkyni to, čo v
žalobe nežiadala, pričom obsah dotknutého článku ani nebol predmetom dokazovania vo veci samej.
14.7. Napokon, ohľadne tvrdeného zásahu do osobnostných práv žalobkyne obsahom článku „Rok 2022
v Dobrovoľnom hasičskom zbore“ žalovaná strana zdôrazňuje skutočnosť, že autorom predmetného
článku v obecných novinách C. G. sú okrem žalovaného aj ďalšie osoby, pričom žalovanému nie

je zrejmé, akým spôsobom súd určil skutočnosť, že práve žalovaný, ako jeden z viacerých autorov
dotknutého článku, je zodpovedný za obsah článku vo vzťahu k údajnému zásahu do osobnostným
práva žalobkyne.

15. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť, nakoľko

nesúhlasila so žiadnym z predostretých odvolacích tvrdení žalovanej strany.

16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal
podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP (z tohto titulu nedotknutými ponechal nenapadnutý a samostatný výroky

II. o čiastočnom zamietnutí žaloby) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti zrušil podľa
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa § 391 ods. 1 CSP.

17.1. Obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nezodpovedá tvrdenie odvolateľa, že súd „bez
bližšieho odôvodnenia uveril tvrdeniam svedkov zabezpečených žalujúcou stranou“ a „bez jasného a
podrobného zdôvodnenia, vyhodnotil tvrdenia svedkov zabezpečených odvolateľom za nepravdivé“.
Naopak, súd prvej inštancie jednoznačne pomenoval dôvody (pozri body 4.1., 4.2., resp. 3.4. veta

posledná tohto odôvodnenia), pre ktoré vyhodnotil ako hodnovernejšie výpovede svedkov navrhnutých
žalujúcou stranou. A vo vzťahu k týmto konkrétnym dôvodom (okresného súdu) práve žalovaný v rámci
predloženého opravného prostriedku neprezentuje žiadnu protiargumentáciu.17.2. Obdobne, evidentne subjektívnym a tendenčným je stanovisko žalovaného, v zmysle ktorého
žiadne z jeho prednesov na adresu žalovanej nie je (hypoteticky) spôsobilé zasiahnuť do jej
osobnostných práv. Odvolací súd, v zhode s okresným súdom a na rozdiel od žalovaného totiž považuje

„v merítkach slušnej spoločnosti“ prehlásenie o inej osobe (tu o žalobkyni), že ukradla/spreneverila
finančnú čiastku z cudzích prostriedkov (cca 1.700 EUR) nepochybne za objektívne kvalifikovaný zásah
do dôstojnosti (takto dotknutého/označeného) človeka.

18.1. V ďalšej časti je však odvolacia argumentácia už opodstatnená. Vo všeobecnosti síce náležite

okresný súd vymedzil, že nie je viazaný (doslovne) žalobným petitom, v osobitostiach súdenej veci však
mieru prípustnej modifikácie rozsudočného návrhu prekročil. Vo vzťahu k článku v obecných novinách
C. G. totiž absentuje v žalobe akékoľvek skutkové tvrdenie. Nepochybne z tohto dôvodu žalobkyňa
ani nežiadala ospravedlnenie prostredníctvom tohto média, v celom rozsahu ho „kreoval“ (vrátane
argumentu, že zverejnením článku mohol bežný čitateľ nadobudnúť presvedčenie, že zo strany
žalobkyne došlo k pochybeniam) súd prvej inštancie. Ani následne, v priebehu konania (vyjadrenie

žalobkyne na č. l. 80 a nasl. spisu) nebola doplnená/predostretá argumentácia
v zmysle zásahu do osobnostných práv žalobkyne predmetným článkom (resp. ten nebol ani len
spomenutý), fakticky ho predložila žalobkyňa až v rámci pojednávania konaného 21.3.2024, a to
(explicitne) ako dôkaz skutočnosti, že útoky voči jej osobe pokračovali aj po podaní žaloby.
18.2. Možno teda čiastkovo uzavrieť, že okresným súdom realizovaná úprava petitu zahŕňajúca

aj ospravedlnenie v rámci obecných novín nezodpovedá v žalobe vymedzenému relevantnému
skutkovému deju a ide nad rámec návrhu (ultra petitum, § 216 CSP).

19.1. Obdobne nenáležitým je prístup okresného súdu vo vzťahu k oboma sporovými stranami
(na podporu svojej argumentácie) predloženým čestným prehláseniam. Súd prvej inštancie na tieto

vyhlásenia neprihliadal, keďže „osoby poskytujúce tieto čestné vyhlásenia neboli riadne poučené o
dôsledkoch poskytnutia úmyselne nepravdivého vyhlásenia“. Takto vnímaná koncepcia písomných
vyhlásení (obvykle v sporoch pravidelne označovaných ako „čestné“) nemá oporu v právnej úprave.
Civilný sporový poriadok umožňuje dokazovať tvrdenia akýmikoľvek dôkaznými prostriedkami, pričom
súd má dôkaz len hodnotiť, nie ho popierať, akoby bol sporovou stranou. Odmietnutie vykonať takto

navrhnuté dokazovanie len z dôvodu pomenovaného okresným súdom preto nemôže obstáť.
19.2. Opísané vo svojich dôsledkoch viedlo k zrušeniu (celého) napadnutého výroku, nakoľko nie je
(logicky) možné anticipovať, v prospech ktorej sporovej strany vyznie komplexné hodnotenie zisteného
stavu (t. j. či bude mať súd preukázané, že žalovaný sporné difamačné výroky predniesol) v štádiu
po riadne vykonanom/doplnenom dokazovaní vo vzťahu k čestným prehláseniam (prípadne v ďalšom

nevyhnutnom rozsahu), ktoré (doplnenie dokazovania) je úlohou okresného súdu v ďalšom postupe.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie prípustné n i e j e .