Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200157
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:5023200157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): V. Y., nar. X. F. XXXX, bytom
M. XXXX/XX, XXX XX W.-B., právne zastúpeného AKSK, s.r.o., so sídlom nám. SNP 15, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov,
so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/005003-003 zo dňa 23. februára 2023, v konaní o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/42/2023-182

zo dňa 15. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého

stupňa“) ako príslušný orgán štátnej správy na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa
§ l ods. l písm. c) a § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 3 písm. k)
a § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie“) rozhodol Rozhodnutím č. OU-MT-OSZP-2022/002271-029-Ha zo dňa 4. mája
2022 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“ alebo „rozhodnutie zo zisťovacieho

konania“) podľa § 29 ods. 2 v spojení s § 29 ods. 11 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
na základe zámeru navrhovanej činnosti „Martinské terasy“, ktorý predložil navrhovateľ MARTINSKÉ
TERASY, s.r.o., Zvolenská 11024/30, 036 01 Martin, IČO: 51 446 481, v zastúpení spoločnosťou Hplus,
a.s., Kollárova 73, 036 01 Martin, IČO: 43 905 374, po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní
navrhovanej činnosti, že navrhovaná činnosť „Martinské terasy“, predmetom ktorej je vytvorenie novej
obytnej zóny, ktorá je podľa územného plánu mesta Martin súčasťou plánovanej výstavby IBV na
východnom okraji mesta, ktorá bude umiestnená na parc. č. C-KN 1321/1, 1321/2, 525/6, 525/8,

525/9-12, 525/13-19, 525/20-27, 525/28-147 v k.ú. E., okres Martin, Žilinský kraj, sa nebude posudzovať
podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.2. Žalobca podal dňa 3. júna 2022 v postavení dotknutej verejnosti podľa § 24 ods. 4 Zákona o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie odvolanie proti Rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého
stupňa. Žalovaný Rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2023/005003-003 zo dňa 23. februára 2023 (ďalej ako

„rozhodnutie žalovaného“) rozhodol o odvolaniach, ktoré podali účastníci konania 1/ L. G., O. XX, XXX
XX W., 2/ R.. V. G., H.., E. XXXXX/X, XXX XX W. - B. a ako spoločné odvolanie 3/ R. Š., M.Á. X, XXX
XX W.; L. O., M. X, XXX XX W.; T. L., M. X, XXX XX W.; R.. V. M., K. X, XXX XX W.; R.. W. M., K.
XX, XXX XX W.; R.. Y. K., K. XX, XXX XX W. F. L. G., O. XX, XXX XX W. tak, že odvolania uvedených
účastníkov konania zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Žalovaný

svoje rozhodnutie vecne odôvodnil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný vo vzťahu k odvolaniu žalobcu
na str. 8 uviedol, že odvolanie žalobcu zo dňa 3. júna 2022, ktoré bolo orgánu verejnej správy prvého
stupňa doručené elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu
verejnej moci dňa 3. júna 2022 a následne bolo do troch pracovných dní v súlade s ustanovením §
19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „Správny poriadok“) doplnené v listinnej podobe dňa 7. júna 2022, žalovaný vyhodnotil ako

oneskorené, teda podané po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, nakoľko z predloženého
spisového materiálu je evidentné, že dátum zverejnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňabol4.mája2022,zčohovyplýva,žepätnástydeňzverejneniarozhodnutiaorgánuverejnejsprávy
prvého stupňa bol 18. máj 2022 a tento deň sa v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 druhej vety Zákona o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie považuje za deň doručenia rozhodnutia. Posledný deň lehoty

na podanie odvolania verejnosťou, ktorá nebola účastníkom zisťovacieho konania, tak pripadol na 2.
júna 2022. Žalobca podal svoje odvolanie e-mailom dňa 3. júna 2022, teda deň po lehote stanovenej
príslušnými ustanoveniami Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

II.

Konanie na krajskom súde

3. Napadnutým rozsudkom správny súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“)
žalobu zamietol. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

4.Vodôvodneníuviedol,žepredmetomsúdnehoprieskumusprávnehosúdunazákladesprávnejžaloby
žalobcu ako zainteresovanej verejnosti podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP je rozhodnutie žalovaného
v časti jeho odôvodnenia, ktorým žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie ako dotknutej verejnosti proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa (zo zisťovacieho konania) vyhodnotil ako oneskorene
podané, keďže žalobca ho podal elektronicky e-mailom dňa 3. júna 2022 (a následne doplnil v listinnej

podobe v lehote podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku), avšak lehota pre jeho podanie v zmysle § 24
ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uplynula dňa 2. júna 2022. Z uvedeného
dôvodu žalovaný vecne neposudzoval odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy prvého stupňa a žalobca nenadobudol postavenie účastníka administratívneho konania.

5. Ako ďalej uviedol správny súd posúdenie otázky účastníctva v konaní má zásadný význam, pretože
v prípade, ak by orgán verejnej správy nekonal so subjektom, ktorému postavenie účastníka konania
vyplýva zo všeobecno-záväzného právneho predpisu, konanie by bolo zaťažené vadou nezákonnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžo/57/2016 zo dňa 31. mája 2017 v tejto
súvislosti uviedol, že „Pre správne konanie samo je veľmi dôležité posúdiť, od ktorého okamihu sa s

konkrétnou osobou koná ako s účastníkom konania, a to najmä z hľadiska posudzovania zákonnosti
vykonaných dôkazov. Za závažnú formálnu vadu konania považuje judikatúra skutočnosť, že účastník
nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, t. j. nemal možnosť uplatniť svoje práva v správnom
konaní.“ Všeobecná úprava účastníctva v správnom konaní je predmetom úpravy Tretieho oddielu
Druhej časti Správneho poriadku, pričom platí, že táto úprava sa uplatní v prípade, ak osobitný zákon

neupravuje okruh účastníkov konania inak (zásada lex specialis derogat legi generali, teda konkrétnejší
zákon deroguje všeobecnejší zákon). Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie osobitne
upravuje v ustanovení § 24 účasť verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní podľa tohto zákona
a aj v následných povoľovacích konaniach, čo predstavuje implementáciu Dohovoru o prístupe k
informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach

životnéhoprostredia(Aarhuskýdohovor).Podľa§24ods.2prvejvetyZákonaoposudzovanívplyvovmá
dotknutá verejnosť postavenie účastníka v konaniach uvedených v Tretej časti a následne postavenie
účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa
odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. V predmetnomprípade z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca neuplatnil postup podľa § 24 ods. 3
Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a teda nebol účastníkom konania pred orgánom
verejnej správy prvého stupňa (zisťovacieho konania). Žalobca v postavení dotknutej verejnosti prejavil

svoj záujem o nadobudnutie postavenia účastníka konania až podaním odvolania proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 24 ods. 4 daného zákona. Podmienkou nadobudnutia
postavenia účastníka konania pre dotknutú verejnosť podľa § 24 ods. 2 v spojení s § 24 ods. 4 Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je, že odvolanie dotknutej verejnosti proti rozhodnutiu zo
zisťovacieho konania musí byť podané včas, keďže zákon spája právne účinky len s včas podaným

odvolaním proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že dotknutá verejnosť
v prípade uplatnenia postupu podľa § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
nebola účastníkom zisťovacieho konania, a teda sa jej nedoručovalo rozhodnutie zo zisťovacieho
konania, Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie osobitne upravuje doručenie rozhodnutia
zo zisťovacieho konania vo vzťahu k dotknutej verejnosti, a to tak, že za deň doručenia rozhodnutia
sa považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15

daného zákona.

6. Ako ďalej konštatoval správny súd v predmetnom prípade bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa zverejnené v súlade s § 29 ods. 15 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
na webovom sídle a úradnej tabuli orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 4. mája 2022, čo nie je

medzi účastníkmi konania sporné. Pätnástym dňom zverejnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvého stupňa podľa § 24 ods. 4 druhej vety Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bol
18. máj 2022, čo je zároveň deň doručenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vo vzťahu
k dotknutej verejnosti, a teda aj žalobcovi. Keďže Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
osobitne neupravuje samotnú lehotu pre podanie odvolania proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania

dotknutou verejnosťou, uplatní sa všeobecná úprava v § 54 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa § 54 ods.
2 Správneho poriadku v spojení s § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak
začala 15-dňová lehota pre podanie odvolania plynúť od 19. mája 2022 a jej posledný deň pripadol na
2. júna 2022. Aby žalobca ako dotknutá verejnosť nadobudol postavenie účastníka administratívneho
konania (vrátane následných povoľovacích konaní) a zároveň dosiahol vecný prieskum jeho odvolacích

námietok proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, musel by podať svoje odvolanie
najneskôr dňa 2. júna 2022. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca podal svoje odvolanie
elektronicky prostredníctvom e-mailu (s následným doplnením v listinnej podobe) až dňa 3. júna 2022, a
teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty pre jeho podanie. Žalovaný preto v napadnutom rozhodnutí
správne vyhodnotil odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa ako

oneskorené. Oneskoreným podaním odvolania žalobca prišiel o právo na vecný prieskum rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa a nenadobudol postavenie účastníka konania a s tým súvisiace
procesné práva.

7. Námietka žalobcu podľa názoru správneho súdu, že žalovaný nesprávne právne posúdil včasnosť

podania odvolania žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, keď podľa tvrdenia
žalobcu mal považovať časový úsek zverejnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa
za procesnú lehotu, avšak nesprávne určil začiatok jej plynutia, je nedôvodná. Žalobca sa mýli, keď v
správnej žalobe uviedol predpoklad, že žalovaný považoval časový úsek pre zverejnenie rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa na webovom sídle a úradnej tabuli orgánu verejnej správy prvého

stupňa za procesnú lehotu, na ktorej plynutie sa použijú pravidlá počítania lehôt podľa § 27 Správneho
poriadku. Pre uvedený predpoklad žalobcu neexistuje opora v zákone a ani v relevantnej časti
odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Ako už správny súd uviedol vyššie, Zákon o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie v § 24 ods. 4 osobitne upravuje podmienky, za ktorých môže dotknutá verejnosť
podať odvolanie proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania a tým nadobudnúť aj postavenie účastníka

administratívneho konania. Zo znenia predmetného ustanovenia nevyplýva, že by časový úsek pre
zverejnenie rozhodnutia zo zisťovacieho konania bol lehotou, počas plynutia ktorej je potrebné, resp.
možné vykonať určitý úkon s právnymi následkami. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
stanovuje v § 24 ods. 4 druhej vete to, kedy nastáva právna skutočnosť doručenia rozhodnutia zo
zisťovacieho konania vo vzťahu k dotknutej verejnosti (15. deň zverejnenia rozhodnutia zo zisťovacieho

konania podľa § 29 ods. 15 daného zákona), a to výslovne pre účel podania odvolania. Z predmetného
a ani zo žiadneho iného ustanovenia Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nevyplýva, že
rozhodnutie zo zisťovacieho konania sa zverejňuje v zákonom stanovenej „lehote“. V danom prípade nie
je dôvod ani subsidiárne aplikovať ustanovenie § 27 ods. 2 Správneho poriadku (v spojení s § 64 Zákonao posudzovaní vplyvov na životné prostredie), keďže ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie je osobitnou (špeciálnou) úpravou, ktorej obsah je zrejmý, nepochybný
a jej predmetom nie je úprava žiadneho časového úseku, ale jednoznačne vymedzeného uzavretého

časového bodu (momentu), ktorým je právna skutočnosť doručenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania
dotknutej verejnosti, a to výslovne na účel podania odvolania dotknutou verejnosťou proti rozhodnutiu zo
zisťovacieho konania, ktoré musí byť v spojení s § 54 ods. 2 a § 27 ods. 2 Správneho poriadku podané
v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania (15. deň jeho zverejnenia podľa § 29
ods. 15 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), pričom tento deň sa do plynutia lehoty

pre podanie odvolania nezapočítava.

8. Z uvedených dôvodov je mylná aj úvaha žalobcu, že žalovaný stotožnil inštitút zverejnenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa na jeho webovom sídle a úradnej tabuli s inštitútom
doručovania rozhodnutia účastníkom konania verejnou vyhláškou podľa § 26 ods. 2 Správneho
poriadku. Doručovanie rozhodnutia verejnou vyhláškou sa v zmysle § 26 ods. 1 Správneho poriadku

použije v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú doručujúcemu orgánu verejnej správy
známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
v § 25 ods. 2 stanovuje, že „Ak sa zúčastňuje jedného konania viac ako 20 členov dotknutej verejnosti,
doručovať možno verejnou vyhláškou; členovia občianskej iniciatívy vytvorenej postupom podľa § 24
ods. 11 sa na tieto účely považujú za jedného člena dotknutej verejnosti“. Z obsahu administratívneho

spisu nevyplýva, že by účastníci zisťovacieho konania alebo ich pobyt neboli orgánu verejnej správy
prvého stupňa známi, alebo že by boli dané podmienky v zmysle citovaného ustanovenia § 25 ods.
2 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Orgán verejnej správy prvého stupňa síce
uviedol v zázname o vyvesení a zvesení svojho rozhodnutia na webovej stránke ,
ktorý je súčasťou administratívneho spisu, že oznámenie má charakter verejnej vyhlášky, avšak ani

toto pochybenie neznamená, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo vo vzťahu
k dotknutej verejnosti zo zákonných dôvodov skutočne (materiálne) doručované verejnou vyhláškou.
Pre posúdenie splnenia zákonných podmienok podania odvolania zo strany dotknutej verejnosti, ktorá
nebola účastníkom zisťovacieho konania, je rozhodná úprava § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie, ktorá, ako bolo uvedené vyššie, nespája rozhodnú skutočnosť pre začatie plynutia

lehoty pre podanie odvolania proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania so žiadnou lehotou a ani s
doručovaním prostredníctvom verejnej vyhlášky. Úvahy žalobcu v tomto ohľade v správnej žalobe sú
preto bezpredmetné.

9. Ďalej ako uviedol správny súd v odôvodnení svojho rozsudku námietka nepreskúmateľnosti

rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný podľa názoru žalobcu nijako neodôvodnil, prečo mal
žalobca podať svoje odvolanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa oneskorene, je
nedôvodná. Žalovaný v relevantnej časti napadnutého rozhodnutia (opísané v bode 2. tohto rozsudku)
uviedol všetky skutočnosti potrebné pre zrozumiteľné a dostatočné odôvodnenie svojho záveru o
oneskorene podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa,

keďže uviedol relevantné skutkové okolnosti (dátum zverejnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvého stupňa, dátum, kedy nastala rozhodná právna skutočnosť pre začiatok plynutia lehoty na
podanie odvolania, dátum uplynutia lehoty pre podanie odvolania, ustanovenie relevantného právneho
predpisu a aj záver vyvodený z jeho aplikácie na predmetné skutkové zistenia). Tvrdenie žalobcu
v správnej žalobe, že žalovaný nijako neodôvodnil, prečo mal žalobca podať svoje odvolanie proti

rozhodnutiuorgánuverejnejsprávyprvéhostupňaoneskorene,jepretovrozporesobsahomrelevantnej
časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že z hľadiska
preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného považoval za kľúčové uvedenie výkladu aplikácie inštitútu
zverejnenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania a určenie povahy časového úseku pre zverejnenie
tohto rozhodnutia ako procesnoprávnej lehoty, správny súd uvádza, že do práva na riadne odôvodnenie

rozhodnutia / opatrenia orgánu verejnej správy ako súčasti práva na spravodlivý proces nepatrí právo
na také odôvodnenie, s ktorým sa bude účastník konania stotožňovať, resp. aké bude zodpovedať jeho
predstavám. Podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 534/2011 zo dňa
13. decembra 2011, ktorý sa vyjadril k obsahu práva na spravodlivý proces v konaní pred všeobecným
súdom,čovšakmožnoaplikovaťajnarozhodovanieorgánovverejnejsprávyvadministratívnomkonaní:

„Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi. ... Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy
zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem
vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a ženeboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces“. Obdobné závery vyplývajú aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
8/96, III. ÚS197/02, III. ÚS 284/08, a teda sa jedná o už ustálenú rozhodovaciu prax. Žalovaný nebol

povinnýžalobcovivysvetľovaťpovahujednotlivýchdotknutýchinštitútovapodrobnezdôvodňovaťrozdiel
medzi právnou skutočnosťou a lehotou, keďže žalovaný svoj záver odôvodňuje samostatne tak, aby z
neho bolo zrejmé, ako právne vyhodnotil zistené skutkové okolnosti podľa relevantnej právnej úpravy,
čo napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti, ktorá je predmetom súdneho prieskumu, obsahuje.

10. Takisto podľa názoru správneho súdu je nedôvodná aj námietka žalobcu o tvrdenej nezákonnosti
rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP, ktorú žalobca v správnej žalobe zdôvodnil
tým, že žalovaný neuviedol, či zisťoval, akým spôsobom a akým postupom orgán verejnej správy prvého
stupňa zverejnil svoje rozhodnutie na webovom sídle a na svojej úradnej tabuli, kedy rozhodnutie
zvesil a či a kedy bol oprávnený tak urobiť. Žalobca v správnej žalobe v tomto ohľade neuviedol
žiadne ustanovenie právneho predpisu, s ktorým by malo byť rozhodnutie žalovaného v časti, ktorá je

predmetom súdneho prieskumu, v rozpore. Nestačí, ak žalobca len tvrdí, že rozhodnutie žalovaného
je nezákonné, pričom svoje závery opiera o svoju interpretáciu zákona. Žalobca musí v zákonom
stanovenej lehote uviesť také dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a
právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182
ods. 1 písm. e) SSP. Žalobca, aj keď je v procesnom postavení zainteresovanej verejnosti, je povinný

poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Dostatočne konkrétne a
jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd
môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím
sa správny súd zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom
a dôvodmi správnej žaloby. Polemiku žalobcu o dátume zvesenia rozhodnutia orgánu verejnej správy

prvého stupňa a ním vnímanom vplyve tejto skutočnosti na plynutie lehoty pre podanie odvolania
dotknutouverejnosťouniejemožnépovažovaťzatakévymedzeniežalobnéhobodu,ktorýbyumožňoval
správnemu súdu vykonať súdny prieskum rozhodnutia žalovaného. Zákon o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie neupravuje moment „zvesenia“ rozhodnutia zo zisťovacieho konania, nespája s
takýmto „zvesením“ žiadne právne účinky a ani nestanovuje žiadnu sankciu v tomto ohľade. Pre plynutie

lehoty pre podanie odvolania zo strany dotknutej verejnosti proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania
je relevantné jeho zverejnenie podľa § 29 ods. 15 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
keďže rozhodnou skutočnosťou pre začatie plynutia lehoty pre podanie odvolania je v zmysle § 24 ods. 4
daného zákona 15-ty deň zverejnenia. Orgány verejnej správy neboli povinné zisťovať dátum „zvesenia“
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ale dátum jeho zverejnenia. Dátum zverejnenia

rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je nesporný aj vzhľadom na tvrdenia žalobcu a
obsah správnej žaloby (4. máj 2022). Rovnako aj tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že rozhodnutie
zo zisťovacieho konania má zostať zverejnené na webovom sídle orgánu verejnej správy aj po uplynutí
„prvých pätnástich dní“, a to až do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti nemu zo strany dotknutej
verejnosti, nemá oporu v žiadnom ustanovení Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a

je len vlastnou polemickou úvahou žalobcu, čo samé osebe nepostačuje na spochybnenie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného v časti, ktorá je predmetom súdneho prieskumu.

11. Námietka žalobcu, že postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci

samej tým, že žalovaný v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku nedal žalobcovi možnosť, aby
sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie, je nedôvodná. Žalobca sa nemôže domáhať výkonu tých práv,
ktoré mu v zmysle zákona nepatria. Právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a
k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku

prináleží účastníkom konania a zúčastneným osobám. Žalobca však tým, že nepodal včas odvolanie
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa v súlade s § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie, postavenie účastníka administratívneho konania nenadobudol, a teda
mu ani neprináležali procesné práva, ktoré sú s účastníctvom v konaní spojené. Žalovaný neporušil
žiadnu zákonnú povinnosť, ak žalobcu neoboznámil s podkladmi rozhodnutia a ani ho nevyzval na

možnosť vyjadrenia sa k nim, prípadne ich doplnenia, keďže takéto práva prináležia len účastníkovi
administratívneho konania, ktorým sa žalobca nestal. Poukaz žalobcu v správnej žalobe na časť
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný vyjadril k podkladom svojho rozhodnutia,
je v tomto ohľade bezpredmetný. Niet pochýb o tom, že žalobca ako dotknutá verejnosť v oblastiochrany životného prostredia má významné procesné práva v administratívnych konaniach majúcich
vplyv na životné prostredie. Procesné práva dotknutej verejnosti však musia byť realizované v súlade
s vnútroštátnou legislatívou, ktorá určuje podmienky účasti dotknutej verejnosti v administratívnych

konaniach v oblasti životného prostredia. Žalobca ďalej tým, že nepodal včas odvolanie proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy prvého stupňa v súlade s § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie, nenadobudol právo domáhať sa vecného prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvéhostupňa.Žalovaný,naopak,neporušilžiadnusvojuzákonnúpovinnosť,keďnaodvolacienámietky
žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa vecne neprihliadal, keďže tak ani urobiť

nemohol.

12. Správny súd k námietkam žalobcu v správnej žalobe vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu verejnej správy
prvého stupňa uviedol, že vady rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy možno preskúmať
v odvolacom konaní nadriadeným orgánom verenej správy v prípade, ak je účastníkom konania podané
riadne a včas odvolanie. Následne možno dané vady preskúmať aj v správnom súdnom konaní na

podkladesprávnejžaloby,avšaklenzapredpokladu,žeúčastníkkonaniavyužilzákonompredpokladaný
riadnyopravnýprostriedok(§7písm.a)SSPacontrario).Keďžežalobcanebolúčastníkomkonaniapred
orgánom verejnej správy prvého stupňa a ani proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa
nepodal včasné odvolanie, správny súd sa predmetnými námietkami nemôže zaoberať.

13. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom, že v prípade rozhodnutia
v jeho prospech by ešte mohol využiť práva, ktoré by boli posudzované v zmysle vtedy účinného Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v následných povoľovacích konaniach, správny súd
len pre úplnosť dodal, že predmetom prieskumu správnym súdom môže byť len rozhodovanie a postup
orgánu verejnej správy v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej

správy napadnuté správnou žalobou. Správny súd nemôže zohľadňovať prípadné práva žalobcu, ktoré
by mu hypoteticky patrili v iných konaniach, a to ani v povoľovacích konaniach nasledujúcich po
zisťovacom konaní v zmysle Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

14. Správny súd pre úplnosť ďalej uviedol, že nekonal s účastníkmi administratívneho konania ako s

ďalšími účastníkmi správneho súdneho konania, keďže predmet prieskumu správneho súdu vymedzený
správnou žalobou sa týkal výlučne len práv a právom chránených záujmov žalobcu (§ 2 ods. 1
SSP). Posúdenie otázky účastníctva žalobcu v administratívnom konaní sa netýka práv účastníkov
daného administratívneho konania, a to aj napriek skutočnosti, že z dôvodu procesného pochybenia
správneho súdu pri príprave veci na pojednávanie bola správna žaloba doručená na vyjadrenie

účastníkom administratívneho konania a niektorí sa k správnej žalobe aj písomne vyjadrili. Keďže
súdnym prieskumom predmetu správneho súdneho konania tak, ako bol vymedzený žalobcom, nemohli
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov administratívneho konania nijako
dotknuté, neboli dané ani podmienky pre postavenie účastníkov administratívneho konania ako ďalších
účastníkov konania pred správnym súdom podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP.

15. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Keďže žalobca v konaní o správnej žalobe nebol úspešný, správny súd mu náhradu
trov konania nepriznal. Správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania

žalovaného v zmysle § 168 SSP.

III.
Konanie na kasačnom súde

16. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov
uvedenýchv§440ods.1písm. g)SSP,tedažesprávnysúdrozhodolnazákladenesprávnehoprávneho
posúdenia veci. Navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

17. Sťažovateľ právnu otázku, o ktorej má kasačný súd rozhodovať formuloval nasledovne: Treba
ustanovenie § 24 ods. 4 druhej vety v spojení s § 29 ods. 15 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie vykladať tak, že prvá - pätnásťdňová - časť časového úseku zverejnenia rozhodnutia zozisťovacieho konania je procesnou lehotou v zmysle § 27 ods. 2 prvej vety Správneho poriadku v spojení
s § 64 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ?

18. Sťažovateľ uviedol, že ak by kasačný súd rozhodol, že sa jedná o procesnú lehotu, tak potom
táto procesná lehota začína plynúť v súlade s § 27 ods. 2 prvou vetou Správneho poriadku až v deň
nasledujúci po dni, v ktorom bolo príslušné rozhodnutie zverejnené na úradnej tabuli a na webovom
sídle prvostupňového správneho orgánu. V tomto konkrétnom prípade tak táto lehota začala plynúť
dňa 05.05.2022 a uplynula dňa 19.05.2022. Deň 19.05.2022 tak bol dňom doručenia prvostupňového

rozhodnutia. Sťažovateľovi tak pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 20.05.2022
a uplynula 03.06.2022. V takom prípade podal sťažovateľ svoje odvolanie proti prvostupňovému
rozhodnutiu včas a správny súd tak mal rozhodnutie o odvolaní zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie
žalovanému.

19. Podľa názoru sťažovateľa správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

keď
(i) vôbec neaplikoval obsah správnej právnej normy uvedenej v § 29 ods. 15 Zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie, pretože sa vôbec nezaoberal inštitútom zverejnenia rozhodnutia zo
zisťovaciehokonania(resp.záverečnéhostanoviska)prvostupňovýmorgánomaanijehofunkciou,ktorú
plní pre tých členov dotknutej verejnosti, ktorí sa nezúčastnili prvostupňového konania podľa Zákona

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, avšak boli oprávnení podať proti tomuto rozhodnutiu
odvolanie;
(ii) vôbec neaplikoval obsah správnej právnej normy uvedenej v § 4 ods. 2 prvej vety Správneho
poriadku v spojení s § 64 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie obsahujúcu základnú
zásadu správneho konania - procesnú rovnosť všetkých účastníkov správneho konania. Správny

súd bez akéhokoľvek relevantného a racionálneho dôvodu znevýhodňuje členov dotknutej verejnosti,
vrátane sťažovateľa, ktorí podali proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie v porovnaní s tými
členmi verejnosti, ktorí sa zapojili do zisťovacieho konania podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie už v prvostupňovom konaní. V tejto súvislosti poukázal sťažovateľ na doručovanie
rozhodnutia verejnou vyhláškou ako procesnou lehotou - v prípade väčšieho počtu účastníkov konania

ako 20 a oboznámenie sa s jeho existenciou a obsahom členmi dotknutej verejnosti, ktorí boli účastníkmi
už prvostupňového konania a časovým úsekom pre zverejnenie rozhodnutia ako neprocesnou lehotou
a oboznámenie sa s jeho existenciou a obsahom členmi dotknutej verejnosti, ktorí sa týmito účastníkmi
stanú až podaním odvolania, neexistuje žiadne rozhodnutie NS SR ani NSS SR, ktoré by dospelo k
inému právnemu záveru pre určenie začiatku a konca lehôt plynúcich pri doručovaní rozhodnutí alebo

oznámení verejnou vyhláškou podľa Správneho poriadku;
(iii) vôbec neaplikoval obsah správnej právnej normy uvedenej v § 3 ods. 5 druhej vety Správneho
poriadku v spojení s § 64 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie obsahujúcu ďalšiu
základnú zásadu správneho konania - materiálnu rovnosť všetkých účastníkov správneho konania;
(iv) obsah správnej právnej normy uvedenej v § 25 ods. 2 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie v spojení s § 26 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 64 Zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie nesprávne interpretoval a aplikoval na daný prípad;
(v) obsah správnej právnej normy uvedenej v § 29 ods. 15 a správnej právnej normy uvedenej v §
24 ods. 4 druhej vete Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nesprávne interpretoval a
aplikoval, pretože ich interpretoval výhradne jazykovo (gramaticky) a extrémne formalisticky a pri ich

výklade a aplikácii tak vôbec nezohľadnil správne právne normy uvedené v ustanoveniach § 12 ods. 1, 2
a 3, § 24 ods. 1 písm. g), § 35 ods. 1,2,3 a 4 a § 37 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že inštitút zverejnenia všetkých rozhodnutí a všetkých oznámení podľa
Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je realizovaný prostredníctvom procesných lehôt;
(vi) vôbec neaplikoval obsah správnej právnej normy uvedenej v § 27 ods. 2 Správneho poriadku v

spojení s § 64 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keď zverejnenie prvostupňového
rozhodnutia (rozhodnutie zo zisťovacieho konania) na webovom sídle prvostupňového orgánu na jeho
úradnej tabuli nepovažoval za skutočnosť určujúcu začiatok procesnej lehoty, ktorá sa pritom do tejto
lehoty nezapočítava;
(vii)správnysúdprivýkladenímidentifikovanýchprávnychnoriempostupovalvrozporesoštandardnými

a všeobecne akceptovanými metódami výkladu právnych noriem podľa judikatúry Ústavného súdu SR,
keď výhradne použil gramatický výklad, právne normy interpretoval prísne formalisticky a nepokúsil sa o
analýzu inštitútu zverejnenia rozhodnutí s oznámením podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a dôležitosť tohto inštitútu pre uplatňovanie práv členov verejnosti;(viii) pri výklade právnych noriem porušil tzv. pravidlo zlatého výkladu, t.j. v prípade ak pri uplatnení
štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem,
bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú resp. plnohodnotnejšie realizáciu ústavou

garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb, všetky orgány sú povinné v pochybnostiach
vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou garantovaných základných práv a slobôd;
(ix) správny súd nielen nepoužil správne právne normy, ale tie správne normy, ktoré aplikoval,
interpretoval ústavne nekonformným spôsobom, čím porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces.

20. Podľa názoru sťažovateľa základná - východisková či metodologická - vada rozsudku spočíva v
absencii akejkoľvek analýzy inštitútu zverejňovania rozhodnutí zo zisťovacieho konania a záverečných
stanovísk a vôbec akýchkoľvek iných oznámení podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie správnym súdom. Táto základná vada potom ovplyvnila všetky ďalšie právne úvahy a závery
správneho súdu.

21. Opakovane uviedol, že aj samotný akt zverejnenia rozhodnutia a aj samotný fakt vyvesenia verejnej
vyhlášky obsahujúcej rozhodnutie sú skutočnosti určujúce začiatok procesnej lehoty, a preto sa do tejto
lehoty podľa § 27 ods. 2 prevej vety Správneho poriadku nepočítajú.

22. Sťažovateľ taktiež uviedol, že Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je predovšetkým

procesným právnym predpisom upravujúcim postup príslušných orgánov verejnej správy, v priebehu
ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy strategického dokumentu alebo navrhovanej činnosti na
životné prostredie, vrátane vplyvov na zdravie ľudí. Z povahy inštitútu zverejnenia rozhodnutia, ako ho
opísal sťažovateľ, musí sa tak nevyhnutne správny súd mýliť, keď týmto prvým pätnástym dňom upiera
charakter procesnej lehoty. Táto procesná lehota zverejnenia rozhodnutia podľa § 24 ods. 4 Zákona o

posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak nevyhnutne musí začať plynúť v súlade s § 64 v spojení
s § 27 ods. 2 prvou vetou Správneho poriadku dňom nasledujúcom po dni, v ktorom nastala skutočnosť
určujúca začiatok tejto procesnej lehoty. Do tejto lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty, t. j. k samotnému zverejneniu.

23. Správny súd vôbec neuplatnil systematický ani logický a ani teleologický výklad ustanovení § 29 ods.
5 v spojení s § 24 ods. 4 druhou vetou Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a s inými
ustanoveniami zákona, ktoré všetky definujú príslušné časové úseky zverejnenia ako procesné lehoty,
čím takisto dospel k vedome nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

24. Podľa názoru sťažovateľa trvalé zverejnenie rozhodnutia, t.j. jeho časovo neobmedzená dostupnosť
širokou (dotknutou) verejnosťou - ako základná vlastnosť inštitútu zverejnenia rozhodnutia zo
zisťovacieho konania podľa § 29 ods. 15 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie odlišuje
tento inštitút od inštitútu doručovania verejnou vyhláškou. Slovo zverejnenie totiž neponecháva žiadnu
pochybnosť o tom, že inštitút zverejnenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 29 ods. 15 v

spojení s § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je inštitútom odlišným od
inštitútu doručovania rozhodnutia podľa 25 ods. 2 v spojení s § 64 Zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie v jednom podstatnom aspekte. Príslušný orgán - v tomto prípade prvostupňový orgán
- musí zabezpečiť, aby také rozhodnutie bolo nielen riadne zverejnené (oznámené), ale aby zostalo
zverejnené, t.j. verejne prístupné nielen počas prvých pätnástich dní, ale aj neskôr a to natrvalo. Správny

súd vôbec rozdiel medzi týmito dvomi inštitútmi neidentifikoval a ani sa s ním vo svojich úvahách nijako
nezaoberal.

25. Podľa názoru sťažovateľa absencia analýzy inštitútu zverejnenia rozhodnutí a iných oznámení podľa
Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a absencia analýzy rozdielu v základnej vlastnosti

inštitútu zverejnenia a inštitútu doručovania rozhodnutia verejnou vyhláškou správnym súdom tak, ako
tieto rozdiely opísal sťažovateľ, predstavuje základný dôvod pre nesprávne právne posúdenie veci
správnym súdom.

26. Podľa názoru sťažovateľa správny súd vôbec neuplatnil systematický ani logický a ani teleologický

výklad ustanovení § 29 ods. 15 v spojení s § 24 ods. 4 druhou vetou Zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie v spojení s inými ustanoveniami Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
ktoré všetky definujú príslušné časové úseky zverejnenia ako procesné lehoty, čím takto dospel k vecne
nesprávnemu posúdeniu veci.27. Ako ďalej uviedol sťažovateľ správny súd sa vôbec nezaoberal žiadnymi ustanoveniami Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie upravujúcimi zverejňovanie príslušných rozhodnutí a

iných relevantných dokumentov. Tým nepoužil pri výklade a aplikácii ustanovení § 29 ods. 15 v
spojení s § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie systematickú, logickú a
už vôbec nie teleologickú metódu výkladu právnych noriem. Ak by takto vecne správne postupoval,
musel by nevyhnutne dospieť k záveru, že prvý pätnásťdňový časový úsek zverejnenia prvostupňového
rozhodnutia je procesnou lehotou. Všetky ustanovenia Zákona o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie totiž definujú zverejnenie vo vzťahu k príslušnému rozhodnutiu alebo dokumentu ako
procesné lehoty.

28. Žalovaný ku kasačnej sťažnosti vyjadrenie nepodal.

IV.

Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

29. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP), a že ide o rozsudok,

proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. januára 2026 (§ 137 ods. 4 v spojení

s § 452 ods. 1 SSP).

30. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok
Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/42/2023-182 zo dňa 15. mája 2025, ktorým zamietol
žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-

OOP3-2023/005003-003 zo dňa 23. februára 2023, ktorým žalovaný odvolanie sťažovateľa, ktoré podal
v postavení dotknutej verejnosti podľa § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
dňa 3. júna 2022, ktoré bolo orgánu verejnej správy prvého stupňa doručené elektronicky bez autorizácie
podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci dňa 3. júna 2022 a následne
bolodoplnenédotrochpracovnýchdnívsúladesustanovením§19ods.1Správnehoporiadkuvlistinnej

podobe dňa 7. júna 2022 voči prvostupňovému rozhodnutiu č. OU-MT-OSZP-2022/002271-029-Ha zo
dňa 4. mája 2022, vyhodnotil ako oneskorene podané, teda podané po uplynutí 15-dňovej lehoty a preto
primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd
preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky

sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu.

31. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
rozsudku správneho súdu preskúmal tento napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričomskúmalajnapadnutérozhodnutie žalovanéhoakoisprávnehoorgánuprvéhostupňaatonajmäz

pohľadu,čisasprávnysúdvysporiadalsovšetkýmizásadnýminámietkamiuvedenýmivpodanejžalobe.

32. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému
rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu,
s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k

záveru,ženezistildôvodnato,abysaodchýlilodrelevantnýchprávnychzáverov,ktoréspolusuvedením
dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku vytvárajú dostatočné
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, s ktorými sa kasačný súd v plnom rozsahu
stotožňuje a v plnej miere naň odkazuje.

33. V prvom rade dáva kasačný súd do pozornosti, že v procese posudzovania zákonnosti napadnutého
rozsudku správneho súdu vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku
popísal správny súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne
opakovať iba na ne poukazuje a v stručnosti dodáva nasledovné.34. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že predmetom konania je súdny prieskum správneho súdu,
ktorý na základe správnej žaloby sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti podľa § 42 ods. 1

písm. a) SSP preskúmal rozhodnutie žalovaného v časti jeho odôvodnenia, ktorým sťažovateľovi bolo
oznámené, že jeho odvolanie ako dotknutej verejnosti proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého
stupňa(zisťovaciehokonania)vyhodnotilakooneskorenepodané.Zuvedenéhodôvodužalovanývecne
neposudzoval odvolacie námietky sťažovateľa proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa
a sťažovateľ nenadobudol postavenie účastníka administratívneho konania.

35. Sťažovateľ s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 4 druhej vety v spojení s § 29 ods. 15 Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie namietal právne posúdenie lehoty týkajúcej sa časového
úseku zverejnenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania ako procesnej lehoty v zmysle § 27 ods. 2
Správneho poriadku správnym súdom.

36. Podľa názoru kasačného súdu sa správny súd touto námietkou sťažovateľa v rozsudku dôsledne
zaoberal a správne uviedol, že Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie osobitne upravuje
doručenie rozhodnutia zo zisťovacieho konania vo vzťahu k dotknutej verejnosti, a to tak, že za deň
doručenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania sa považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 daného zákona. V predmetnom prípade rozhodnutie

orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo zverejnené v súlade s ustanovením § 29 ods. 15 Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na webovom sídle a úradnej tabuli orgánu verejnej
správy prvého stupňa dňa 4. mája 2022, čo nie je medzi účastníkmi konania sporné. Pätnástym dňom
zverejnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 24 ods. 4 druhej vety Zákona o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie bol 18. máj 2022, čo je zároveň deň doručenia rozhodnutia

orgánu verejnej správy prvého stupňa dotknutej verejnosti.

37. Taktiež správny súd správne vyhodnotil lehotu na podanie odvolania proti rozhodnutiu zo
zisťovacieho konania dotknutou verejnosťou pokiaľ dôvodil tým, že v danom prípade sa uplatní
všeobecná úprava uvedená v ustanovení § 54 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého v spojení s

§ 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie začala 15-dňová lehota pre podanie
odvolania plynúť od 19. mája 2022 a jej posledný deň pripadol na 2. jún 2022.

38. Podľa kasačného súdu je nesprávny názor sťažovateľa, že časový úsek pre zverejnenie rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa na webovom sídle a úradnej tabuli orgánu verejnej správy prvého

stupňa je potrebné považovať za procesnú lehotu, na plynutie ktorej sa použijú ustanovenia § 27
Správneho poriadku. Pre uvedený predpoklad sťažovateľa neexistuje opora v zákone a ani v relevantnej
časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného.

39. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na právny názor správneho súdu, ktorý uvádza, že Zákon

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v ustanovení § 24 ods. 4 osobitne upravuje podmienky,
za ktorých môže dotknutá verejnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania a tým
nadobudnúť aj postavenie účastníka administratívneho konania. Zo znenia predmetného ustanovenia
nevyplýva, že by časový úsek pre zverejnenie rozhodnutia zo zisťovacieho konania bol lehotou, počas
plynutia ktorej je potrebné, resp. možné vykonať určitý úkon s právnymi následkami.

40. Kasačný súd sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že Zákon o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie stanovuje v ustanovení § 24 ods. 4 druhej vete to, kedy nastáva právna skutočnosť
doručenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 29 ods. 15 k dotknutej verejnosti (15. deň
zverejnenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 29 ods. 15 daného zákona), a to výslovne pre

účely podania odvolania. Nie je teda dôvod ani subsidiárne aplikovať ustanovenie § 27 ods. 2 Správneho
poriadku (v spojení s ustanovením § 64 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), keďže
ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je osobitnou a teda
špeciálnou úpravou, ktorej obsah je zrejmý a nepochybný. Jednoznačne je vymedzený uzavretý časový
bod (moment), ktorým je právna skutočnosť doručenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania dotknutej

verejnosti. Uvedené je výlučne pre účely podania odvolania dotknutou verejnosťou proti rozhodnutiu zo
zisťovacieho konania.41. Kasačný súd v súlade s kasačnými námietkami sťažovateľa taktiež uvádza, že Zákon o posudzovaní
vplyvovnaživotnéprostredienestanovuježiadnymomentzveseniarozhodnutiazozisťovaciehokonania
a nespája s týmto momentom žiadne právne následky ani žiadnu sankciu. Pre plynutie lehoty na podanie

odvolania zo strany dotknutej verejnosti proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania je relevantné len
jeho zverejnenie podľa § 29 ods. 15 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Rozhodnou
skutočnosťou pre plynutie lehoty na podanie odvolania dotknutou verejnosťou je podľa § 24 ods. 4
Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 15. deň zverejnenia.

42. Ako uviedol správny súd v bode 36. odôvodnenia svojho rozsudku orgány verejnej správy neboli
povinné zisťovať dátum zvesenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ale len dátum jeho
zverejnenia. Tvrdenie sťažovateľa, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania má zostať zverejnené na
webovom sídle orgánu verejnej správy prvého stupňa aj po uplynutí „prvých pätnástich dní“ a to až
do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti nemu, nemá oporu v žiadnom ustanovení Zákona o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

43. K námietkam sťažovateľa vo svetle vyššie uvedeného kasačný súd uvádza, že obdobné námietky
uplatnil tak v správnom konaní ako aj v konaní pred správnym súdom, ani raz však, okrem ich
konštatovania, na podporu svojich tvrdení neuviedol ďalšie skutočnosti, resp. nepredložil dôkazy. Strohé
námietky sťažovateľa bez dôkazného podloženia tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozhodnutia správneho súdu, ktorý vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánmi
verejnej správy.

44. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy náležite postupoval v súlade s procesnými

pravidlami zákonodarcom nastolenými Správnym súdnym poriadkom, keď súdny prieskum zákonnosti
rozhodnutia žalovaného vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy a svoju právnu úvahu, na
základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj náležite odôvodnil.

45. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého

rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvej inštancie a konaním im
predchádzajúcich pri aplikácii príslušnej zákonnej úpravy dospel k zhodnému záveru ako správny súd
o nedôvodnosti žaloby.

46. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu, s poukazom na právne závery

uvedenévyššie,kasačnýsúdvdanejvecipovažovalnámietkysťažovateľauvedenévkasačnejsťažnosti
proti rozsudku správneho súdu o nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom podľa §
440 písm. g) SSP za nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutiasprávnehosúduajehosúladnosťsozákonom.Kasačnýsúdzuvedenýchdôvodovkasačnej
sťažnosti nevyhovel a túto podľa § 461 SSP zamietol.

47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom
konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP). Súd
nepriznalžalovanémunáhradutrovkasačnéhokonania.Žalovanýsitrovykasačnéhokonanianeuplatnil.

48. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.