Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoEk/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123436751
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123436751.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, vo
veci exekúcie oprávneného: Tatra banka, a.s., IČO: 00686930, so sídlom v Bratislave, Hodžovo
námestie č. 3, zastúpeného právnym zástupcom RASLEGAL, s.r.o., IČO: 36855561, so sídlom
v Bratislave, Mostová č. 2, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Slavomír Rabatin, advokát

a konateľ, proti povinným: 1/ P.NADASKY s.r.o., IČO: 47335190, so sídlom v Bratislave, Osadná č.
2, a 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. E. XXXX/XX, o vymoženie 53.073,42 € s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Romanom Vozárom, so sídlom exekútorského úradu
v Bratislave, Karloveská č. 6C, pod sp. zn. 222EX/106/2024, v konaní o vylúčenie veci z exekúcie,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 56Ek/2534/2023 zo
dňa 20.10.2025 (ECLI:SK:OSBB:2025:6123436751.3), ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vylúčil osobné motorové vozidlo zn. A. XXX, EČV C.,
VIN F. z exekúcie vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 56Ek/2534/2023 a súdnym
exekútorom Mgr. Roman Vozár, Exekútorský úrad Bratislava pod sp. zn. 222EX 106/24 (prvý výrok) a
G. H. nárok na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

1.2 V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie ako exekučný súd uviedol, že po
oboznámení sa s obsahom spisu, vyjadrením oprávneného, tretej osoby navrhovateľa G. H., súdneho
exekútora a listinnými dôkazmi dospel k záveru, že námietka neprípustnosti exekúcie tretej osoby G. H.
je dôvodná; pri rozhodnutí exekučný súd vychádzal z toho, že jednou zo základných zásad exekučného
konania je zásada, že oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného; v prípade, že

úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im vlastnícke právo tretej osoby,
príp. iné právo tretej osoby nepripúšťajúce exekúciu, je exekúcia neprípustná a táto tretia osoba je
aktívne legitimovaná na vznesenie námietky neprípustnosti exekúcie podľa § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku, ktorá upravuje procesnú obranu tretej osoby, ktorá tvrdí, že má k veci, ktorá je predmetom
exekúcie, „lepšie právo“, ktoré exekúciu nepripúšťa (exekúciu vylučuje); dôkazné bremeno o existencii
práva k veci nepripúšťajúceho exekúciu zaťažuje tretiu osobu a neunesenie tohto dôkazného bremena

má za následok zamietnutie návrhu na vylúčenie veci z exekúcie.

1.3 Podľa súdu prvej inštancie námietka neprípustnosti exekúcie podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku
je novým právnym inštitútom v exekučnom konaní a podľa novej právnej úpravy exekučného konania
účinnej od 01.04.2017 je prvou fázou excindačných (vylučovacích) konaní; súd tieto námietky môže sám
posúdiť, ak ide o jednoduché právne posúdenie veci; súd vzhľadom na obsah námietky v spojení s tým,

kto ju podal, pristúpil k rozhodovaniu o nej, nakoľko mal za to, že otázka nastolená v námietke vznesenej
G. H. týkajúca sa vykonávania exekúcie postihnutím osobného motorového vozidla so zreteľom kposúdeniu vzniku „lepšieho práva“ znemožňujúcim realizáciu exekúcie nie je skutkovo a ani dôkazne
zložitá, t.j. je jednoduchým právnym posúdením veci, ku ktorému súd pristúpil bez toho, aby aplikoval §
44 ods. 4 Exekučného poriadku (výzva na uplatnenie práva na vylúčenie veci, resp. na strpenie vedenia

exekúcie na vec).

1.4 Súd prvej inštancie argumentoval, že tretia osoba (G. H.) vzniesla námietku neprípustnosti exekúcie
postihnutím osobného motorového vozidla značky A. XXX, EČV C., VIN F. z dôvodu, že sa jeho
vlastníkom stala na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.09.2022; uvedené motorové vozidlo je

predmetom vykonávania exekúcie predajom hnuteľných vecí; vykonaným dokazovaním po zhodnotení
dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že návrh tretej osoby na vylúčenie
veci z exekúcie je dôvodný; z predložených dôkazov (kúpnej zmluvy na automobil zo dňa 13.09.2022 a
výpisu operácií za obdobie od 01.05.2022 do 30.09.2022) mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom
a povinným 1/ bola dňa 13.09.2022 uzatvorená kúpna zmluva, v zmysle ktorej povinný 1/ predal
navrhovateľovi osobné motorové vozidlo zn. A. XXX, EČV C., VIN F. za kúpnu cenu 5.000,- €, ktorá

mala byť podľa čl. III zmluvy zaplatená bankovým prevodom na účet povinného 1/ č. I. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX do 15 dní od podpisu zmluvy; predmet kúpy povinný 1/ v zmysle čl. V bod 1 zmluvy
odovzdal navrhovateľovi v deň podpisu zmluvy, t.j. dňa 13.09.2022; zmluvné strany sa čl. V bod 2
výslovne dohodli, že vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu prechádza z predávajúceho
na kupujúceho momentom úplného zaplatenia kúpnej ceny podľa čl. III zmluvy; výpis z operácii je

dokladom o zaplatení kúpnej ceny 5.000,- €, a to bez ohľadu na to, bola zaplatená bezhotovostným
vkladom a nie bezhotovostným prevodom, rozhodujúce je, že tretia osoba (G. H.) uhradila v lehote 15
dní od uzavretia zmluvy sumu predstavujúcu kúpnu cenu 5.000,- € na účet povinného 1/ uvedený v
zmluve, pričom žiaden právny predpis neukladá povinnosť označiť platby ich právnym dôvodom; keďže
predmetom prevodu bolo vlastníctvo k hnuteľnej veci, na uzatvorenie kúpnej zmluvy ani nie je potrebná

písomná forma; postačuje, že sa kupujúci s predávajúcim dohodnú na predmete kúpy a kúpnej cene;
keďže v danej veci sa navrhovateľ ako kupujúci a povinný 1/ ako predávajúci dohodli na podstatných
náležitostiach kúpnej zmluvy, a to na predmete kúpy (osobné motorové vozidlo zn. A. XXX, EČV C.,
VIN F.) a kúpnej cene (5.000,- eur, ktorá má byť uhradené v lehote 15 dní od uzavretia zmluvy na účet
uvedený v zmluve), má súd za to, že došlo k vzniku kúpnej zmluvy; okamihom podpisu kúpnej zmluvy,

faktickým odovzdaním motorového vozidla povinným 1/ tretej osobe, faktickým prevzatím motorového
vozidla treťou osobou a zaplatením kúpnej ceny navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k motorovému
vozidlu, a to pred začatím exekučného konania dňa 09.11.2023, kedy bol návrh oprávneného doručený
súdu;naprevodvlastníckehoprávakpredmetnémumotorovémuvozidluzpovinného1/nanavrhovateľa
nemá žiadny právny význam skutočnosť, že nedošlo k prepisu v evidencii vozidiel na dopravnom

inšpektoráte; preto sú aj irelevantné námietky oprávneného o odstupe času, o tom, že nedošlo k zmene
v evidencii držiteľov na príslušnom dopravnom inšpektoráte, o úhrade kúpnej ceny a účtovnej závierke
povinného; neuvedenie prevodu vozidla v účtovej závierke povinného 1/, či skutočnosť, že povinný 1/
by mal disponovať ocenením predmetného motorového vozidla síce môže predstavovať pochybenie,
ktoré nie je súladné so zákonom o účtovníctve, resp. daňovými zákonmi, ale nespôsobuje to, že by

nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva navrhovateľom; oprávnený svoje tvrdenie o účelovej snahe vyňať
vec podliehajúcej exekúcii z jej exekúcii nepodporil žiadnym dôkazom, čím neuniesol dôkazné bremeno;
navyše navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu ešte pred začatím
exekučného konania a vo vzťahu k jeho „lepšiemu právu“ nepripúšťajúcemu exekúciu je bez právnej
relevancie, z akého dôvodu povinný 1/ previedol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu

na navrhovateľa; vzhľadom na tieto skutočnosti súd považoval navrhovateľa za vlastníka motorového
vozidla a za aktívne legitimovaného na podanie námietky neprípustnosti exekúcie, keďže navrhovateľ
preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k veci, ktorej vylúčenia z exekúcie, sa domáha, a to pred
začatím exekučného konania.

1.5 S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, že osobné motorové vozidlo
A. XXX, EČV C., VIN F. vylúčil z exekúcie vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
56Ek/2534/2023 a súdnym exekútorom Mgr. Roman Vozár, Exekútorský úrad Bratislava pod sp. zn.
222EX 106/24 a navrhovateľovi (G. H.) náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy konania
neuplatnil.

1.6 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 1, 2, 4 a 5 Exekučného poriadku
v spojení s § 133 ods. 1, § 588 a § 601 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa §
200 Exekučného poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“).2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 04.11.2025; vyjadril názor, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1

písm. a/ C.s.p.), súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v podrobnostiach
oprávnený argumentoval, že:

(1) pri vydávaní napadnutého uznesenia neboli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 44 ods.
5 Exekučného poriadku, v ktorom sa za predpoklad rozhodovania exekučného súdu o vylúčení veci
stanovuje, že ide o postup pre prípad, ak sa nenaplní predpoklad § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
teda prípad, ak exekútor neupovedomí oprávneného o uplatnenom práve a nevyzve ho na vyjadrenie, či
súhlasí so zastavením exekúcie; inak povedané, ak bola zaslaná oprávnenému výzva podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, ako v tomto spore, ktorá bola oprávnenému doručená dňa 29.05.2025 (a na ktorú

reagoval dňa 29.05.2025 tak, že so zastavením exekúcie na dotknutý majetok nesúhlasí), je vylúčený
postup podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku; exekučný súd tak nemôže sám rozhodovať o vylúčení
veci z exekúcie, nakoľko neboli naplnené podmienky pre aplikáciu zmocňovacieho ustanovenia § 44
ods. 5 Exekučného poriadku; napadnutým uznesením preto rozhodol súd prvej inštancie protizákonne;
(2) nebol dodržaný ani postup podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého platí, že súd

na podnet exekútora po tom, ako oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie v časti postihujúcej
namietanú vec, je povinný vyzvať toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní
odo dňa doručenia výzvy podal osobitnú žalobu podľa Civilného sporového poriadku a toto exekútorovi
osvedčil; o vylúčení veci sa rozhoduje v osobitnom civilnom sporovom konaní (ktoré nie je súčasťou
exekučného konania); do dnešného dňa nemá oprávnený vedomosť o tom, že by súd vyzval tretiu

osobu alebo našu spoločnosť na podanie takejto žaloby na príslušnom súde; preto súd nemôže v
rámci prebiehajúcej exekúcie riešiť a rozhodovať o vylúčení veci z exekúcie, nakoľko na takýto záver
je oprávnený iba a výlučne všeobecný súd podľa Civilného sporového poriadku, a to jedine a výlučne
v konaní začatom na podklade žaloby podanej na výzvu v zmysle § 44 ods. 4 Exekučného poriadku
a nie exekučný súd; exekučný súd si tak napadnutým uznesením privlastnil právomoc, ktorú v zmysle

zákona (bez splnenia podmienok) nemá;
(3) napadnuté uznesenie je celkovo zmätočné, keďže toto bolo nezákonne včlenené do exekučného
nesporového konania; uvedené je neprípustné; stanovisko oprávneného k výzve exekútora evidentne
obsahovalo okolnosti, ktoré popierali dôvody na vylúčenie veci z exekúcie, v čoho dôsledku vznikol
spor a potreba ich dokazovania; očakával zákonný postup v zmysle § 44 ods. 4 Exekučného poriadku,

v dôsledku ktorého by bolo na rozhodnutie o sporných otázkach začaté civilné sporové konanie; v
nesporovom exekučnom konaní súd nemôže rozhodovať o sporných otázkach, o ktorých navyše treba
viesť osobitné dokazovanie;
(4) poukázal aj na to, že ako sporová strana osobitného excindačného konania vedeného podľa
Civilného sporového poriadku, by mal plné práva na spravodlivý súdny proces; o veci by sa pojednávalo,

dokazovalo a absolvovali by aj prípadné riadne opravné konanie; toto mu však postup exekučného súdu
absolútne uprel; uvedené vady znamenali zásadné porušenie § 44 ods. 4, 5, 6 a 9 Exekučného poriadku;
na rozhodnutie exekučného súdu (i) neboli splnené procesné podmienky a súd mu (ii) nesprávnym
procesným postupom znemožnil vykonávať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces;

(5)exekučnýsúdsadopustilajnesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,keďžejuvyhodnotilakozávisiacu
iba na „jednoduchom právnom posúdení“; z jeho vyjadrenia je však zrejmé, že nešlo o právne posúdenie
a už vôbec nie o jednoduché; vznikol tu totižto spor; spor o tom, či údajný prevod vozidla sa časovo
uskutočnil pred exekúciou alebo nie; trval na tom, že nie a dôvody k tomu sformuloval v stanovisku;
sporným vo veci teda nebolo právne posúdenie predloženej kúpnej zmluvy a či mohla vyvolať zmenu

vlastníctva, ale kedy malo dôjsť k prevodu; to je skutková otázka, pričom sa o nej jednak nevykonalo
žiadne dokazovanie (a závery súdu v bode 18 odôvodnenia napadnutého uznesenia o tom, že došlo „k
faktickému odovzdaniu“ a „k faktickému prevzatiu“ vozidla pred začatím exekúcie sú predčasné; tieto
nielen nevyplývajú z podania tretej osoby, ale nie sú ani podložené žiadnymi dôkazmi, čiže ich prijal
súd svojvoľne a bez dokazovania) a jednak z jeho stanoviska jasne vyplýva, že predložené doklady

považuje za účelové, majúce za cieľ zmariť vedenie exekúcie na riadne postihnutý majetok povinného;
tieto tvrdenia kvalifikovane poprel, a to tak čo sa týka ich autenticity, ako aj hodnovernosti; boli teda
kvalifikovane spochybnené a ako súkromné listiny sú preto nedostatočné na ustálenie skutkového
záveru o ich autenticite bez vykonaného dokazovania; toto však súd prehliadol a rozhodnutie o skutkovejotázke (kedy malo dôjsť k prevodu vlastníctva k vozidlu) si prisvojil v rámci exekúcie bez toho, aby mal
k tomu zákonný podklad;
(6) zároveň sa súd prvej inštancie dopustil aj inej vady, kedy bez skutkového, či právneho základu

konštatuje, že údajne svoje tvrdenie o účelovej snahe vyňať vec podliehajúcu exekúcii „nepodporil
žiadnym dôkazom“, čo v prvom rade nie je pravda, keďže okrem iného poukázal na (i) riadne štátom
vedený register vlastníkov vozidiel, ktorý svedčal v jeho prospech a (ii) riadne štátom vedené registre
účtovných závierok, taktiež svedčiace v jeho prospech; nerozumie tomu, že uvedené súd prehliadol
a nepovažoval za dostatočné (čím vlastne poprel akúkoľvek dôkaznú hodnotu štátnych evidencií a

riadneho plnenia si povinností voči štátu), ako ani arbitrárnemu konštatovaniu súdu o bagatelizovaní
„pochybenia“ pri rešpektovaní daňových, či účtovných zákonov povinným a prípadnou ľahkovážnou
treťou osobou (ak nešlo o úmyselné antedatovanie) až do takej miery, že takéto „pochybenie“ nehodnotí
v neprospech povinného a tretej osoby, ale v jeho neprospech; a hneď za tým prezentuje, že údajne na
potvrdenie jeho argumentácie o účelovosti ich konania neprodukovali „žiadny dôkaz“;
(7) súd nemôže pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku vykonávať dokazovanie,

nanajvýš môže urobiť jednoduché právne posúdenie; produkovanie „dôkazov“ v tomto štádiu exekúcie
je teda bez právneho významu a ani nie je jeho povinnosťou, keďže mu zákon takúto náležitosť v
rámci § 44 ods. 2 až 4 Exekučného poriadku pre vyjadrenie k výzve súdneho exekútora neukladá;
zo žiadneho ustanovenia § 44 Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť zdôvodňovať oprávneného
nesúhlas (stanovisko) k námietke vylúčenia veci z exekúcie; jedinou možnou sankciou za jeho dokonca

úplnú absenciu je iba to, že exekučný súd ju môže vyhodnotiť ako relevantnú okolnosť pri postupe
podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku - a to pri zodpovedaní otázky, koho právo sa javí ako menej
pravdepodobné; nemôže však sám rozhodnúť o vylúčení veci; osobitne, ak je nevyhnutné pre ustálenie
akejkoľvek okolnosti vykonať dokazovanie; spochybnenie hodnovernosti predložených súkromných
listín tretej osoby oprávneným je takou okolnosťou, ktorá vyvolá nevyhnutnosť viesť dokazovanie

v sporovom konaní;
(8) vo svojom vyjadrení jasne pomenoval zásadné body, pre ktoré nebol dôvod na vylúčenie veci
z exekúcie; odôvodnenie napadnutého uznesenia je teda rozkolísané natoľko, že si v zásadných
otázkach protirečí; na jednej strane súd svoje oprávnenie rozhodnúť zakladá na závere o jednoduchom
právnom posúdení, na druhej strane nám vyčíta neunesenie dôkazného bremena; ak ale na jednej

strane vníma okolnosti, ktoré je potrebné dokazovať a považuje to za podstatné pre svoje rozhodnutie,
vyvracia tým záver o tom, že sa jedná o jednoduchú otázku, o ktorej je možné rozhodnúť aj bez potreby
dokazovania; odôvodnenie tak pôsobí selektívne, pričom súd sa rozhodol v nesporovom konaní prijímať
skutkové závery bez vykonaného dokazovania; v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku
nie je exekučný súd oprávnený pri rozhodovaní podľa § 44 Exekučného poriadku zaujímať stanoviská k

sporným skutkovým otázkam, o ktorých sa vyžaduje viesť dokazovanie, navyše predstavujú spor medzi
oprávneným a treťou osobou; to však v tejto veci urobil prezentujúc, že ide iba o jednoduché právne
posúdenie; postup súdu prvej inštancie je teda nezákonný;
(9) na základe uvedeného navrhol zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Povinní 1/ a 2/, tretia osoba ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania

oprávneného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní oprávneného podľa § 380 ods.
1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p.
mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

3.3 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4.1 Odvolanie žalobcu je dôvodné.4.2 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že k rozhodnutiu
o vylúčení veci (motorového vozidla) z exekúcie dospel súd na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci.

4.3 Inštitút vylúčenia veci z exekúcie je upravený v ustanovení § 44 Exekučného poriadku a slúži na to,
aby sa ustálilo, či môže byť nejaká majetková hodnota postihnutá exekúciou, pretože sa nedá vylúčiť, že
úkony súdneho exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby,

voči ktorému je exekúcia neprípustná; právom k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže byť za určitých
okolností aj záložné právo; na podanie námietok (prípadne žaloby na vylúčenie veci z exekúcie) je teda
v zmysle § 44 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený (aktívne vecne legitimovaný) ten, kto tvrdí, že
má právo k veci, ktorá bola postihnutá exekúciou a toto právo na danú vec nepripúšťa výkon exekúcie;
takúto osobu zároveň zaťažuje dôkazné bremeno o existencii práva k veci nepripúšťajúcej exekúciu;
oprávnenou na vznesenie návrhu na vylúčenie veci z exekúcie je v zmysle vyššie uvedeného spravidla

tretia osoba odlišná od oprávneného a povinného.

4.4 V zmysle § 44 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku môže o vylúčení veci z exekúcie rozhodnúť priamo
exekučný súd v prípade, že rozhodnutie závisí len na jednoduchom právnom posúdení veci. Právnym
posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej

norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu; súd pri tejto
činnosti rieši právne otázky (questio iuris), pričom ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok
(questio facti), teda zistenie skutkového stavu.

4.5 Pojem „jednoduché právne posúdenie veci“ Exekučný poriadok ani Civilný sporový poriadok

nedefinuje. Jednoduché právne posúdenie veci však ako pojem procesného práva predpokladá situáciu,
kedy je aplikácia práva na zistený skutkový stav jednoznačná a nevyžaduje zložité právne úvahy,
pričom účastníci konania (sporové strany) sa nerozchádzajú v ťažiskových skutkových tvrdeniach.
Jednoduchému právnemu posúdeniu veci teda musí zjavne predchádzať aj nesporný skutkový stav (ako
predpoklad jednoduchého právneho posúdenia).

4.6 Z hľadiska posudzovaného prípadu je zrejmé, že medzi oprávneným a treťou osobou, ktorá
uplatnila námietku neprípustnosti exekúcie ohľadne hnuteľnej veci (motorového vozidla) bol spor
ohľadne skutkových tvrdení o okamihu uzavretia kúpnej zmluvy a tvrdeného zaplatenia kúpnej ceny. Na
odstránenie spornosti skutkových tvrdení súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie (nemohol

vykonať). Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o jednoduchom právnom posúdení veci ako
predpoklad pre aplikáciu ustanovenia § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, dopustil sa nesprávneho
právneho posúdenia veci, pretože bez doplnenia dokazovania nie je možné v tejto fáze exekučného
konania dospieť k záveru o splnení podmienok na vylúčenie spornej hnuteľnej veci z exekúcie. Odvolací
súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom

konaní bude súd prvej inštancie ako exekučný súd postupovať podľa § 44 Exekučného poriadku (okrem
ustanovenia § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, na aplikáciu ktorého nie sú splnené podmienky).

5. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne exekučný súd
v rámci rozhodnutia o trovách exekučného konania.

6. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C. s. p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.