Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200993
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5824200993.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Dolný Kubín,
so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1651/2, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 00 314 463, zastúpeného
spoločnosťou: ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti
žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., 2/ F. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., 3/ NÁBYTKÁR, s.r.o., so sídlom Nábrežie
Oravy 2909/5, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 418 668, žalovaní v rade 1/ až 3/ všetci zastúpení
spoločnosťou: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný
Kubín, IČO: 50 120 000, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v rade 1/
až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/27/2024-120 zo dňa 23. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/27/2024-120 zo dňa 23. októbra 2024 vo výroku II.

o trovách konania mení tak, že žiadnej zo strán náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním, t. j. vo výroku I., zostáva uznesenie Okresného súdu
Námestovo č. k. 13C/27/2024-120 zo dňa 23. októbra 2024 nedotknuté.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že
žalobcovi priznal voči žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na nich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 08.04.2024 sa žalobca voči žalovaným
v rade 1/ až 3/ (ďalej aj „žalovaní“) domáhal určenia, že žalovaný v rade 1/ a tiež žalovaný v rade

2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese a obci D. E., katastrálne
územie C., z titulu porušenia zákonného predkupného práva. Podaním zo dňa 20.09.2024 žalobca
oznámil konajúcemu súdu, že dňa 12.09.2024 mu bolo doručené oznámenie Okresného úradu Dolný
Kubín, katastrálny odbor zo dňa 06.09.2024 o tom, že dňa 06.09.2024 bol vykonaný zápis údajov o
právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny číslo
Z-559/2024 - Akceptovanie vznesenej námietky relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv Mestom Dolný

Kubín zo dňa 17.04.2024 a jej doplnenie zo dňa 03.07.2024. Vzhľadom k tomu, že po podaní žaloby v
prejednávanej veci došlo k odpadnutiu predmetu sporu, a to z dôvodu konania žalovaných, na základe
ktorého bolo obnovené vlastnícke právo žalovaných 1/ a 2/ k sporným nehnuteľnostiam žalobca zobral
žalobu v celom rozsahu späť a žiadal súd, aby konanie zastavil a súčasne mu priznal voči žalovaným
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca totiž inicioval toto súdne konanie podaním
žaloby dňa 08.04.2024. Pred jej podaním na súd žalobca zaslal žalovaným list s označením „Vznesenie

námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu“ zo dňa 08.03.2024, ktorý bol žalovanému v rade 1/
doručený dňa 11.03.2024, žalovanému v rade 2/ doručený dňa 11.03.2024 a žalovanému v rade 3/doručený dňa 22.03.2024. K reakcii žalovaných došlo až oznámením žalovaného v rade 3/ doručeným
žalobcovidňa18.04.2024aakceptáciounámietkyzostranyžalovanýchzodňa17.04.2024adresovanou
Okresnému úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor, t.j. až po podaní žaloby na súd. Žalobca si preto

žalobou zo dňa 08.04.2024 dôvodne bránil svoje právo, keďže nemal vedomosť o tom, aký následný
postup žalovaní zvolia.
3. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 02.10.2024 žalovaní v rade 1/ až 3/ vyjadrili súhlas so
späťvzatím žaloby. Súčasne navrhli, aby pri rozhodovaní o trovách súd rozhodoval na základe zásady
procesnej zodpovednosti za zavinenie (vedomosti o podanej žalobe) a/alebo skúmal separáciu trov

konania z dôvodu zavinenia zbytočných trov žalobcom (ako účastníka súdneho konania, ktorý ma
dispozitívne právo v konaní a ktorý nevyužil inštitút prerušenia konania do času, pokým okresný úrad
nerozhodne o spätnom zápise vlastníckeho práva na základe Z-559/2024. Žiadali, aby súd žalobcu
zaviazal nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %

4. Nadväzne, s poukazom na dispozitívny úkon žalobcu, okresný súd postupom podľa § 145 ods. 1

s použitím ust. § 146 ods. 1 CSP rozhodol o zastavení konania.
5. Súčasne s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP s použitím § 256 ods. 1 CSP súd prvej inštancie
rozhodol o nároku na náhradu trov konania, konštatujúc procesné zavinenie žalovaných v rade 1/ až 3/,
ktorí žalobcom vznesenú námietku relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv akceptovali až po začatí tohto
súdnehosporu.Konajúcisúdsanestotožnilsnázoromžalovaných,žezdôvoduichakceptáciežalobcom

vznesenej námietky relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv, žalobca nemusel iniciovať toto súdne konanie.
Z listín, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, totiž vyplýva, že sa žalobca dovolal relatívnej
neplatnosti právneho úkonu podaním zo dňa 08.03.2024, ktoré bolo žalovaným v rade 1/ a 2/ doručené
dňa 11.03.2024
a žalovanému v rade 3/ dňa 22.03.2024, teda pred podaním žaloby na súd. Na dovolanie sa

relatívnej neplatnosti žalovaní nereagovali a neoznámili žalobcovi, že akceptujú tento právny úkon a
mienia vykonať kroky smerujúce k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Úkon akceptácie námietky relatívnej
neplatnosti kúpnych zmlúv vznesenej žalobcom bol žalovanými v rade 1/ až 3/ adresovaný príslušnému
katastrálnemu odboru až dňa 17.04.2024, t. j. po tom ako žalobca podal dňa 08.04.2024 žalobu na
súd. Oznámenie žalovaných o akceptovaní dovolania sa relatívnej neplatnosti žalobcom bolo žalobcovi

doručené dňa 18.04.2024. Žaloba bola preto podaná na súd dôvodne. Konajúci súd tiež zdôraznil, že
neexistuje zákonné ustanovenie,
z ktorého by vyplývala povinnosť žalobcu požiadať súd o prerušenie konania. Napokon žalovaným nič
nebránilo, aby takýto návrh (ku ktorému by sa musel vyjadriť aj žalobca) podali oni sami. Žalovaní
však vo vyjadrení k žalobe navrhli súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať im náhradu trov

konania. Žalobca len využil svoju zákonnú možnosť a na vyjadrenie žalovaných reagoval. Ak bola
uzatvorenákúpnazmluva,ktoroudošlokporušeniupredkupnéhoprávaažalobcavčasepodaniažaloby
na súd nemal vedomosť o tom, či žalovaní akceptovali ním vznesenú námietku jej relatívnej neplatnosti,
nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaných, že v danom prípade sa len bránili. Ak by sa totiž žalobca
nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, zmluva by bola naďalej platná a na liste vlastníctva

by bol stále evidovaný žalovaný v rade 3/ ako vlastník. Na základe uvedeného okresný súd uzavrel,
že žalovaní zavinili zastavenie konania tým, že akceptovali odstúpenie od kúpnej zmluvy až po podaní
žaloby, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Doplnil, že o určení výšky
týchto trov, teda aj o účelnosti daných úkonov bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom samostatným
uznesením a taktiež o vrátení kráteného súdneho poplatku z podanej žaloby.

6. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní
v rade 1/ až 3/, ktorí sa domáhali, aby ho odvolací súd v napadnutej časti zrušil a na náhradu trov
konania žalobcu v rozsahu 100 %. Súčasne si uplatnili voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

7. Odvolatelia namietali, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a tiež, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj to, že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP].
8. Žalovaní akcentovali, že v danom prípade podanie žaloby, ale najmä zotrvanie žalobcu v súdnom
konaní bez jeho prerušenia, považujú za nehospodárne a nedôvodné. Dňa 18.04.2024
bola totiž žalobcovi doručená akceptácia ním vznesenej námietky relatívnej neplatnosti dvoch kúpnychzmlúv, konkrétne č. V-1351/2021 zo dňa 11.05.2021, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností vedený
na Okresnom úrade Dolný Kubín, katastrálny odbor, povolený dňa 14.07.2021 – 250/21 a č. V-
466/2021 z 23.02.2021, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností vedený na Okresnom úrade Dolný

Kubín, katastrálny odbor dňa 08.04.2021 – 233/21, uzatvorených medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ ako
predávajúcimi a žalovaným v rade 3/ ako kupujúcim. Na základe uvedeného je nesporné, že žalobca
síce podal žalobu na súd dňa 08.04.2024, teda pred oznámením akceptácie žalovaných
jeho námietky relatívnej neplatnosti dotknutých kúpnych zmlúv, ale k tejto akceptácii žalovanými, a
tiež k informovaniu žalobcu o nej došlo zo strany žalovaných skôr, ako im bola v mesiaci

máj 2024 doručená konajúcim súdom žaloba. Je teda nesporné, že žalovaní plnili dobrovoľne skôr, ako
sa dozvedeli o žalobe a preto v danom prípade žalobca nemal vôbec dôvod podávať žalobu na súd.
Žalobca doručil námietku relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv žalovanému v rade 3/ ako kupujúcemu
dňa 22.03.2023 a žalobu podal na súd už dňa 08.04.2024. Žalobca pritom mohol podať na súd i
návrh na prerušenie už začatého konania, čo však neučinil. V danej súvislosti odvolatelia citovali z Rc
44/2000: „Odstúpením od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zaniká právny titul, na základe

ktorého účastník zmluvy nadobudol vlastnícke právo, a obnovuje sa pôvodný stav. Následný zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností má iba deklaratórne účinky a vykonáva sa záznamom
(§ 7 ods. 1 zákona č. 265/1992 Zb. v znení neskorších prepisov).“ Bezprostredné konanie žalovaných,
t.j. bezodkladné dobrovoľné iniciovanie záznamového konania na katastri na príslušnom okresnom
úrade, s cieľom zapísania vlastníckeho práva v prospech žalovaných v rade 1/ a 2/ ako predávajúcich

v spojení s oznámením akceptácie žalobcovi v čase, keď ešte o podanej žalobe nevedeli, rešpektuje
vyššie označenú ustálenú rozhodovaciu súdnu prax. Je pritom potrebné rozlišovať medzi účinkom
doručenej akceptácie námietky relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv žalobcovi zo strany žalovaných,
ku ktorej došlo dňa 18.04.2024, kedy došlo k zániku týchto zmlúv ex tunc, (čo spôsobilo, že na
kúpnu zmluvu sa hľadí, ako keby ani nevznikla) a deklaratórnym účinkom zápisu záznamu do katastra

nehnuteľností. Doručením akceptácie žalovaných žalobcom vznesenej námietky relatívnej neplatnosti
právnych úkonov odpadol žalobný dôvod. Od 18.04.2024 bola už žaloba nedôvodná. Až v prípade, že by
žalovaní neiniciovali dobrovoľne zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, mohol sa žalobca domáhať tejto
zmeny v súdnom konaní. Je však zrejmé, že žalobca takýto postup nezvolil napriek tomu, že žalovaní
pristúpili k dobrovoľnému prinavráteniu zápisu vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam už

v prvom podaní a informovali žalobcu, že je v jeho kompetencii (dominus litis) a s cieľom hospodárnosti
a efektívnosti konania, aby žalobu buď zobral späť alebo navrhol toto konanie prerušiť až do doby,
kým katastrálny odbor Okresného úradu Dolný Kubín nerozhodne o ukončení záznamového konania
Z-559/2024. Za popísaného stavu jeho zotrvanie na žalobe len smeruje k navyšovaniu
trov konania, napr. k podávaniu podaní žalobcu s cieľom získať najvyššiu odmenu v prípade priznania

trov súdom. Vzhľadom na dĺžku konania záznamového konania (Z-559/2024) do katastra nehnuteľností
došlo k vytvoreniu priestoru na doručovanie podaní žalobcom na súd, čo však nemôže byť vykladané
na ťarchu žalovaných ani pri rozhodovaní o trovách konania. Je teda evidentné, že vznik trov v tomto
konaní spôsobil svojimi podaniami zbytočne žalobca a žalovaní sa len proti nim bránili.
Na podporu svojej argumentácie žalovaní citovali z publikácie Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová,

Bajánková, Tomašovič a kol.: Veľký komentár – Civilný sporový poriadok, Praha, C.H. Beck 2016:
„Zavinenie na zastavení konania nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom preklade, ale
vo vzťahu k príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejavov vôle
spočívajúcich napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (napr. uznesenie Ústavného
súdu ČR II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť

aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa
iba bránil. Z uvedeného je evidentné, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalovaní totiž plnili dobrovoľne ešte pred vedomosťou o žalobe žalobcu. Žalobca by však dosiahol
rovnaký výsledok aj bez podania žaloby, napr. tým, že by on sám podal návrh na záznamové konanie
na kataster nehnuteľností spolu s akceptáciou žalovaných k vznesenej námietke relatívnej neplatnosti

kúpnych zmlúv. U žalobcu tak absentuje odôvodnenosť a účelnosť trov konania, ktorá je podmienkou
priznania nároku na ich náhradu súdom podľa § 251 CSP, pretože žalovaní v tomto prípade
dobrovoľne plnili skôr, ako získali vedomosť o podanej žalobe a to aj bez žiadosti, resp. lehoty určenej
žalobcom na odstránenie protiprávneho stavu. V danej súvislosti žalovaní poukázali
na argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Obo/12/2018

zo dňa 20.11.2018. Navyše, okresný súd pri priznávaní práva na náhradu trov konania nepostupoval
ani v súlade s § 256 ods. 2 CSP, ktorý zakotvuje tzv. separáciu trov konania, a teda neprihliadol,
či „ide o trovy, ktoré by inak neboli vznikli v priebehu konania a ktoré nesúvisia s riadnym vedením
sporu. Ide tu o zavinenie zbytočných trov konania, ktoré spočíva v porušení procesných povinnostívyplývajúcich zo zákona alebo v súlade so zákonom z povinností uložených súdom, ku ktorému došlo
aspoň z nedbanlivosti. Obe strany mali svoj podiel na vzniku a priebehu tohto sporu, tak je dôvodné
aplikovať ustanovenie o tom,

že výnimočne nie je možné priznať žalobkyni ako úspešnej strane v tomto spore náhradu trov konania
voči žalovaného ako neúspešnej strane sporu. Odvolací súd prihliadol na nepochybné skutočnosti, že
viac než 10 rokov bol žalobkyňou tolerovaný stav, že ako výlučný vlastník nehnuteľností bol vedený
v katastri len žalovaný, žalobkyňa neprikročila k tomu, aby preukázateľne oslovila žalovaného so
žiadosťou o riešenie a nápravu tohto zápisu“ ako

v uznesení sp. zn. 12Co/235/2019 z 12.12.2019 konštatoval Krajský súd v Banskej Bystrici. Žalobca vo
vznesenejnámietkerelatívnejneplatnostidotknutýchkúpnychzmlúvadresovanejžalovanýmnevzniesol
žiadosť o nápravu tohto zápisu a ani len neuviedol lehotu na jeho nápravu. Je pritom nesporné, že
žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu po tom, ako boli na základe ukončeného záznamového
konania Z-559/2024, iniciovaného žalovanými, katastrom nehnuteľností spätne zapísaní ako podieloví
spoluvlastníci žalovaní v rade 1/ a 2/ do katastra nehnuteľností, čím odpadol predmet sporu. Žalovaní

tak urobili bez vedomosti o podanej žalobe len v reakcii na námietku žalobcu o relatívnej neplatnosti
dotknutých právnych úkonov. Na podporu tejto svojej argumentácie žalovaní citovali aj z uznesenia
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/123/2020 zo dňa 29.01.2021, konštatujúc,
že zastavenie konania procesne zavinil žalobca s ohľadom na odpadnutie predmetu sporu, ktorý sa pred
podaním žaloby od žalovaných nedomáhal výmazu ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie okresného súdu vo výroku II. ako vecne správne
potvrdiť. Súčasne si uplatnil vo voči žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.
10. V celom rozsahu sa stotožnil s výrokom i odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Podľa jeho

názoru v posudzovanom prípade nedošlo k naplneniu odvolacích dôvodov uplatnených žalovanými
v ich opravnom prostriedku. Citujúc ust. § 251, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP žalobca zdôraznil,
že podaním žaloby zo dňa 08.04.2024 dôvodne inicioval toto súdne konanie. Pred podaním žaloby
žalobca zaslal žalovaným list s označením „Vznesenie námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu“
zo dňa 08.03.2024, ktorý bol žalovanému rade 1/ doručený dňa 11.03.2024, žalovanému v rade 2/

doručený dňa 11.03.2024, a žalovanému v rade 3/ doručený dňa 22.03.2024. K reakcii žalovaných
došlo až oznámením žalovaného v rade 3/ adresovaným žalobcovi, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa
18.04.2024 a akceptáciou námietky zo strany žalovaných zo dňa 17.04.2024 adresovanou Okresnému
úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor. K uvedenej akceptácii žalovanou sporovou stranou došlo teda
až po začatí tohto súdneho konania. Žalobca si preto žalobou zo dňa 08.04.2024 bránil svoje právo

dôvodne, keď v tom čase nemal vedomosť o tom, aký postup zvolia následne žalovaní. Žalobca bol
nútený podať žalobu v uvedenej veci aj preto, že bez súčinnosti žalovaných
výlučne právoplatné rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, mohlo slúžiť pre príslušný kataster ako
podkladprevykonaniezápisuvlastníckychprávžalovanéhovrade1/ažalovanéhovrade2/kdotknutým
nehnuteľnostiam. Je preto zrejmé, že žalobcovi vznikol voči žalovaným nárok na

náhradu trov konania v celom rozsahu, a to v dôsledku zavinenia začatia súdneho konania zo
strany žalovaných. Po doručení žalobcom vznesenej námietky relatívnej neplatnosti právnych úkonov
žalovaní neoznámili žalobcovi, že majú v úmysle akceptovať túto námietku a vykonať kroky smerujúce
k obnoveniu zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/.
Neexistuje žiaden dôvod, ktorý žalobcu zaväzoval osloviť žalovaných v súvislosti s tým, či (ne)akceptujú

námietku relatívnej neplatnosti. Bolo práve na žalovaných, aby v zmysle zásady vigilantibus iura scripta
sunt strážili svoje právo a žalobcu informovali o tom, že v plnom rozsahu akceptujú vznesenú námietku
relatívnej neplatnosti a že vykonajú kroky k náprave vzniknutého stavu, prípadne, že žalobcovi navrhnú
osobné stretnutie. Žalovaní však nič také neučinili. Práve žalovaní, ktorí porušili predkupné právo
žalobcu, mali žalobcu aktívne informovať o krokoch, ktoré podnikli na nápravu vzniknutého stavu.

Akceptácia vznesenej námietky relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv bola však zo strany žalovaných
doručená žalobcovi až dňa 18.04.2024, teda po začatí tohto súdneho konania doručením žaloby na súd.
Argumenty žalovaných o tom, že žalobca nemal dôvod podávať žalobu v prejednávanej veci sú preto v
celom rozsahu nedôvodné a nesprávne. Ak v čase podania žaloby žalobca nemal vedomosť o tom, či
žalovaní pristúpia k akceptácii námietky relatívnej neplatnosti, bol nútený iniciovať toto súdne konanie

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože len na podklade meritórneho rozsudku
súdu by príslušný okresný úrad, katastrálny odbor k nim obnovil pôvodné vlastnícke vzťahy.
11. Na základe zásady zavinenia zastavenia súdneho konania nie je rozhodujúce, kedy bola žaloba
doručená žalovanému, ale práve moment začatia súdneho konania (doručenie žaloby žalobcu súdu).Žalobca dňa 20.09.2024 podal na súd prvej inštancie úplné späťvzatie žaloby o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti pod sp. zn. 13C/27/2024, ktoré odôvodnil tak, že v prejednávanej veci došlo
k odpadnutiu predmetu sporu, a to z dôvodu konania žalovaných, na základe ktorého bolo obnovené

vlastnícke právo žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/ k sporným nehnuteľnostiam.
Žiadal preto, aby súd konanie zastavil a priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
12. Žalobca doplnil, že pokiaľ žalovaní argumentujú, že žalobca mal podať na súd návrh na prerušenie
súdneho konania, takúto iniciatívu mohli prejaviť aj žalovaní vo vyjadrení k žalobe. Žalovaní však

v tomto vyjadrení navrhli súdu žalobu zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.Vzhľadomnatoniejemožnétentoprocesnýúkonžalobcuvnímaťakoneúčelný,nehospodárny
a nedôvodne navyšujúci trovy konania. Žalobca pokračoval v súdnom konaní pred súdom prvej inštancie
aj z toho dôvodu, že nebolo zrejmé, či Okresný úrad Dolný Kubín, katastrálny odbor, obnoví pôvodné
vlastnícke vzťahy, resp. či bude považovať akceptáciu ním vznesenej námietky relatívnej neplatnosti
kúpnych zmlúv žalovanými za dostatočný podklad na zápis vlastníckeho práva žalovaného

v rade 1/ a žalovaného v rade 2/. Žalobca v tomto spore dôvodne uplatňoval svoje práva. Účelnosť
týchto trov bude predmetom rozhodovania súdu o ich výške. Podľa jeho názoru však jednotlivé úkony
právnej služby (prevzatie plnomocenstva, žaloba vo veci samej, vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných
a úplné späťvzatie podanej žaloby) boli zo strany žalobcu vynaložené účelne a dôvodne. Pokiaľ
žalobcoviapoukazovalinaprípadspäťvzatiažalobyvreakciinadôvodnevznesenúnámietkupremlčania

žalovaným,takétorozhodnutienemôžebyťaplikovateľnévposudzovanomprípade,keďževoznačenom
prípade došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu nevymáhateľnosti nároku, o ktorom žalobca vedel už pred
začatím súdneho konania. V aktuálne posudzovanom prípade však žalobca nevedel, či žalovaní budú/
nebudú akceptovať ním vznesenú námietku relatívnej neplatnosti a že uvedené oznámia aj príslušnému
okresnému úradu, katastrálnemu odboru. Ďalej žalobca zdôraznil, že on sám 10 rokov netoleroval stav,

že ako vlastník nehnuteľností bol na liste vlastníctva zapísaný žalovaný v rade 3/. Žalobca vzniesol
námietku relatívnej neplatnosti v rámci premlčacej lehoty. Nie je preto zrejmé, prečo by mal ešte po takto
vznesenej námietke voči žalovaným požadovať nápravu zápisu a poskytnúť žalovaným na to lehotu.
Takátopovinnosťmunevyplývazožiadnehozákonnéhoustanovenia.Jedinoupovinnosťoužalobcubolo
v rámci trojročnej premlčacej lehoty vzniesť námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu, k čomu

aj pristúpil. Bolo preto na žalovaných, aby vzniknutú situáciu v súlade so zákonom následne vyriešili.
Boli to práve žalovaní, ktorí porušili hmotnoprávne ustanovenia o predkupnom práve žalobcu a preto
nemôžu prenášať túto zodpovednosť na žalobcu. Žalobca má za to, že v uvedenom prípade
okresný súd pri nároku na náhradu trov konania správne rozhodol v nadväznosti na ust. § 256 ods. 1
CSP. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu

na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené,
pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej
zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie
konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu
nevyhnutnosťspäťvzatiadôvodnepodanejžaloby(Števček,Ficová,Baricová,Mesiarkinová,Bajánková,

Tomašovič a kol.: Veľký komentár – Civilný sporový poriadok, vydanie z roku 2016, str. 933 – 934).
Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého
dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu
a medzi stranami sporu navzájom. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. IV. ÚS 178/2019
zo dňa 26.05.2020 uviedol: „Účastník konania, ktorý svojím protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá

strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť
trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti. Bolo by v rozpore s ochrannou funkciou
civilného procesného práva, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej
sféry účastníka spôsobené len tým, že bol nútený dôvodne brániť svoje práva.“ Účelom náhrady trov
konania je aj ich preventívna funkcia vo vzťahu k strane, ktorá iniciovanie a vedenie sporu zapríčinila.

Je v súlade s princípom spravodlivosti, že žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu, pretože bol nútený podať voči žalovaným žalobu v tomto spore, kedy si musel dôvodne
brániť svoje predkupné právo. Žalovaní pristúpili k akceptácii námietky relatívnej neplatnosti vznesenej
námietky zo strany žalobcu až po podaní žaloby v prejednávanej veci, t. j. po začatí
súdneho konania doručením žaloby súdu, na základe čoho príslušný okresný úrad, katastrálny odbor,

v priebehu súdneho konania obnovil vlastnícke právo žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/ k
jednotlivým spoluvlastníckym podielom tak, ako to vyplýva z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX pre k. ú. C..13. Žalovaní v odvolacej replike v celom rozsahu zotrvali na svojej argumentácii prezentovanej v štádiu
prvoinštančného i odvolacieho konania.
14. Zdôraznili, že absolútne nepredpokladali, že žalobca sa v tak krátkom čase, t. j. do dvoch

týždňov, obráti so žalobou na súd. Táto skutočnosť nevyplynula ani z listu, ktorým žalobca vzniesol
námietku relatívnej neplatnosti dotknutých kúpnych zmlúv. Z tohto listu nevyplynulo ani to, že žalobca
bude podávať žalobu na súd. Žalovaní brali tento list žalobcu ako výzvu, ktorou si uplatňuje svoje právo
a ku ktorému má/majú žalovaný/-í zaujať stanovisko. Bezodkladne po overení si možného konania na
príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore, žalovaný v rade 3/ žalobcovi oznámil, že vznesené

námietky akceptuje. V tejto súvislosti žalovaní upriamili pozornosť na to, že žalobcom vnesenú námietku
relatívnej neplatnosti právnych úkonov akceptovali ihneď pri jej doručení, t. j. 11.03.2024 (žalovaní
v rade 1/ a 2/) a 22.03.2024 (žalovaný v rade 3/) a bezodkladne oznámili žalobcovi jej akceptáciu,
hoci žalobca im neurčil lehotu na nápravu a ani v liste, ktorým vzniesol námietku relatívnej neplatnosti,
sa nedožadoval informovania o jej akceptácii žalovanými. Tvrdenia žalobcu, že došlo k akceptovaniu
námietky žalovanými až po podaní žaloby, preto nie sú správne ani pravdivé. Žalovaní na námietku

relatívnej neplatnosti žalobcu reagovali hneď, ako im okresný úrad, katastrálny odbor, potvrdil informáciu
o tom, že pri porušení predkupného práva a vznesení námietky relatívnej neplatnosti podielovým
spoluvlastníkom vie tento orgán vykonať spätný zápis pôvodného podielového spoluvlastníka na list
vlastníctva cez záznamové konanie. Žalovaní preto bezodkladne požiadali uvedený administratívny
orgán o takéto konanie, ktoré iniciovali dňa 18.04.2024 a v ten istý deň to oznámili aj žalobcovi. Tieto

skutočnosti nie sú medzi stranami sporu sporné. Žalobca
vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukazoval na nález ústavného súdu, kde ústavný súd uviedol, že
„musí brániť svoje práva v súdnom konaní“. V tomto prípade však žalobca nemusel brániť svoje práva na
súde. Žalovaní totiž dobrovoľne plnili. Účastníkom záznamového konania iniciovaného žalovanými, bol
aj žalobca. Bez jeho súhlasu by preto nebolo možné toto záznamové konanie na príslušnom okresnom

úrade,odborekatastrálnomžalovanýmijednostrannezrušiť.Ukončenézáznamovékonanie Z-559/2024
len potvrdzuje tvrdenia odvolateľov prezentované počas tohto konania, t.j., že žalobca podal na súd
žalobu nedôvodne a predčasne, a preto mala byť zamietnutá. Žalovaní zopakovali, že žalobca mal
žalobu zobrať späť alebo minimálne podať na súd návrh na prerušenie konania, keďže práve on je
dominus litis. Dôvody žaloby žalobcovia považovali od samého začiatku za nedôvodné a v rozpore

s článkom 1 CSP, nakoľko tento spor bolo možné vyriešiť na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom
odbore, cez záznamové konanie. Zároveň žalovaní poukázali aj na článok 5 CSP vo vzťahu k priznaniu
trov konania. Žalobcom citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 178/2019 by sa mal
teda vykladať v neprospech žalobcu a pôsobiť voči nemu ako sankcia za zneužitie práva.

15. Žalobca nepodal v tomto spore odvolaciu repliku. Zaslal do spisu len rovnopis uznesenia Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 8Co/170/2024 zo dňa 30.01.2025, v ktorom rozhodoval odvolací súd v identickej
právnej veci v jeho prospech.

16. Ďalšie podania strán sporu v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.

17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie vo výroku II. o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil spôsobom vyjadreným vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

18.Nadoplneniepovažovalodvolacísúdzanevyhnutnéreagovaťnarelevantnúodvolaciuargumentáciu
žalovaných v rade 1/ až 3/ formulovanou v ich opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje
na zodpovednosť žalovaných za obsahové vymedzenie ich odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolacie

námietky žalovaných v rade 1/ až 3/ vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné.

19. Vo všeobecnosti krajský súd poukazuje na to, že pri posudzovaní otázky náhrady trov konania,
v prípade zastavenia konania, konajúci súd v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP skúma otázku procesného
zavinenia na zastavení konania. Najčastejším dôvodom zastavenia konania je späťvzatie žaloby.

Procesné zavinenie v takomto prípade môže existovať tak na strane žalobcu (ak žalobca zobral žalobu
späť napr. bez udania dôvodu, z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania, z dôvodu, že žalobu
podal aj napriek prekážke veci rozhodnutej, alebo prekážky litispendencie) ako aj na strane žalovaného.
Na strane žalovaného procesné zavinenie na zastavení konania spočíva najmä v tom prípade, keďžalobca zobral dôvodne podanú žalobu späť práve v dôsledku správania sa žalovaného, typicky pre
splnenie žalovanej povinnosti až po podaní žaloby. Dôvodnosť podania žaloby sa však posudzuje
procesne, a to bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Inak

povedané dôvodnosť podanej žaloby sa neposudzuje z hmotnoprávneho hľadiska (napr. či žalobca bol
nositeľom žalovaného práva). Rozhodnou je teda skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca
žalobou domáhal a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Uvedené logicky vyplýva z toho,
že rozhodnutiu o zastavení konania na podklade späťvzatia žaloby nepredchádza posúdenie hmotno-
právnej dôvodnosti žalovaného nároku a súčasne,

že rozhodnutie o zastavení konania práve preto nevytvára prekážku rei iudicatae (veci rozhodnutej).
Citované zákonné ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci vyjadrenú v ust. § 255 ods. 1 CSP. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP
sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, avšak je nevyhnutné ho vykladať komplexne a extenzívne.

20. Predmetom tohto sporu bolo určenie vlastníckeho práva žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade

2/ k jednotlivým spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach zapísaných na listoch vlastníctva
č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre okres a obec D. E., katastrálne územie C., ktoré malo základ
v porušení predkupného práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností.
Dotknutý nárok teda vychádza z inštitútu relatívnej neplatnosti právnych úkonov – kúpnych zmlúv č.
V 466/2021 zo dňa 23.01.2021 a č. V 1351/2021 zo dňa 11.05.2021.

21. Vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ došlo právnym úkonom k porušeniu predkupného
práva podielového spoluvlastníka podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ide o relatívne neplatný
právny úkon (§ 40a Občianskeho zákonníka). Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle
ust. § 40a veta prvá Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod

relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne
účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená (v danom prípade opomenutý
spoluvlastník, ktorému nebol ponúknutý prevádzaný spoluvlastnícky podiel na odkúpenie), neplatnosti
právneho úkonu nedovolal. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je jednostranným právnym
úkonom dotknutej osoby adresovaný účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením

dovolania do ich dispozície končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú
účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti (s účinkami ex tunc, teda
od začiatku).

22. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany povinného

spoluvlastníka možnosť dovolať sa buď relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a
Občianskeho zákonníka (ak povinný spoluvlastník, prípadne tretia osoba popiera dôvod neplatnosti,
domáhať sa na súde spravidla určenia neplatnosti právneho úkonu), alebo sa domáhať prevodu
scudzeného podielu od nadobúdateľa za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby,
ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe

nahradí prejav vôle nadobúdateľa v zmysle § 229 CSP, alebo stav akceptovať a ponechať si predkupné
právo voči nadobúdateľovi.

23. To znamená, že pri právnych úkonoch, pri ktorých došlo k porušeniu predkupného práva podielového
spoluvlastníka podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ich zákon napriek tomu automaticky

nesankcionuje neplatnosťou. Naopak, primárne ich akceptuje (považuje ich za platné), teda pripisuje im
zákonom predpokladané právne účinky.

24. Subjektom, od vôle ktorého sa odvíja eventualita neplatnosti takýchto právnych úkonov, je
subjekt nimi (bezprostredne) dotknutý. V podmienkach predkupného práva podľa § 140 Občianskeho

zákonníka ide o podielového spoluvlastníka, ktorému nebol iným/ďalším podielovým spoluvlastníkom
prednostne ponúknutý spoluvlastnícky podiel prevádzaný týmto iným spoluvlastníkom na tretiu osobu.
Ustálená súdna prax vo vzťahu k oprávneniu dotknutého podielového spoluvlastníka (a to aj pri jeho
preukázanej vedomosti o vykonaní prevodu porušujúceho predkupné právo) ako jednu z alternatív
definuje „ponechanie“ predkupného práva voči (novému) nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu, t.

j. voči subjektu, ktorý spoluvlastnícky podiel nadobudol v procese porušujúcom predkupné právo.

25. Prostredníctvom rozoberaných (hmotnoprávnych) súvislostí je nutné nazerať aj na
využitie procesného oprávnenia podať žalobu; osobitne v prípade domáhania sa určenia vlastníckehopráva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam krátko po jeho doručení námietky relatívnej neplatnosti
namietaných prevodov žalovaným. Je na voľbe/rozhodnutí žalobcu ako opomenutého spoluvlastníka
nehnuteľností, akým spôsobom si uplatní nárok smerujúci k zneplatneniu konkrétnej zmluvy o prevode

spoluvlastníckeho podielu. To znamená, či využije možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti
priamo voči účastníkom namietaného prevodu, alebo či podá bez ďalšieho žalobu na súd. Obidva tieto
spôsoby sú rovnocenné (z pohľadu námietky neplatnosti vyvolávajú doručením stranám zmluvy/
prevodu identické právne dôsledky). Ako už bolo uvedené vyššie, dôjdením dovolania sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu jej účastníkom do ich dispozície končí relatívna neplatnosť právneho úkonu

a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti (s účinkami ex tunc, teda
od začiatku). Preto neobstojí argumentácia žalobcu, že ak v čase podania žaloby nemal vedomosť o
tom, či žalovaní pristúpia k akceptácii ním vznesenej námietky relatívnej neplatnosti, bol nútený iniciovať
toto súdne konanie. Keďže následok relatívnej neplatnosti dotknutých právnych úkonov už nastal dňa
22.03.2024avlastníckeprávosanepremlčuje,jehožalobapodanánasúd08.04.2024nevykazujeznaky
účelnosti. Odvolatelia správne vo svojom opravnom prostriedku poukazovali na fakt, že následný

zápisvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostínazákladenávrhužalovaných(akoúčastníkovzmlúv
po dovolaní sa ich relatívnej neplatnosti žalobcom) sa vykonáva záznamom (§ 34 ods. 1 katastrálneho
zákona) na základe listín (verejných a iných) na príslušnom okresnom úrade, odbore katastrálnom bez
nutnosti vedenia súdneho konania. Bezprostredné konanie žalovaných ako kupujúcich, t.j. bezodkladné
dobrovoľné iniciovanie záznamového konania na katastri na príslušnom okresnom

úrade, s cieľom zapísania vlastníckeho práva v prospech žalovaných v rade 1/ a 2/ ako predávajúcich
v spojení s oznámením akceptácie námietky žalobcu zo dňa 17.04.2024, ktorá bola žalobcovi doručená
dňa 18.04.2024 sú práve tie skutočnosti, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodovania o náhrade trov
konania. Zároveň vo všeobecnosti platí, že ochrana práv prostredníctvom garancie štátneho donútenia,
do ktorej skupiny patrí predovšetkým súdna ochrana, je v podstate poslednou alternatívou realizácie/

uplatňovania práv a oprávnených záujmov.

26. Rozhodovanie o trovách konania však nemá byť len výsledkom mechanického posudzovania
zavinenia či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností prípadu (pozri napr. nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 480/2018).

27. V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu je potrebné uzavrieť, že prioritou (aj) v otázkach
porušenia predkupného práva je vyriešenie súvisiacich nárokov bez nutnosti vedenia súdneho sporu.
Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že dňa 08.04.2024 podal žalobca na Okresnom súde
Námestovo žalobu spísanú dňa 08.04.2024 (č. l. 5 až 8 spisu). Listom zo dňa 08.03.2024 (č. l. 81 až

87 spisu) žalobca oznámil žalovaným v rade 1/ až 3/ (každému osobitne), že sa dovoláva relatívnej
neplatnosti kúpnych zmlúv o prevode spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam. Tento
jednostranný právny úkon žalobcu bol žalovaným v rade 1/ a 2/ (každému osobitne) doručený dňa
11.03.2024 (č. l. 22 p.v. a č. l. 34 p.v. spisu) a žalovanému v rade 3/ dňa 22.03.2024 (č. l. 37 spisu). Dňa
22.03.2024 (piatok) teda nadobudol účinnosť tento jednostranný právny úkon žalobcu.

Od 23.03.2024 do 07.07.2024 však bolo len 8 pracovných dní (keď je notoricky známou skutočnosť,
že v období od 29.03.2024 do 01.04.2024 boli veľkonočné sviatky a dni 23.03.2024, 24.03.2024,
06.04.2024 a 07.04. 2024 pripadli na sobotu a nedeľu). Je zrejmé, že žalobca neposkytol
žalovaným dostatočný priestor na to, aby na jeho hmotnoprávny úkon nejakým spôsobom reagovali.
Žalobca pritom sám v texte žaloby tvrdí, že vzhľadom na účinné vznesenie námietky

relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 23.02.2021 a kúpnej zmluvy zo dňa 11.05.2021 má za to,
že žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ sú naďalej podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov
(v rozsahu vyššie špecifikovaných podielov), nakoľko na základe vyššie označených kúpnych zmlúv
nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v rade 3/. Sám pritom poukazuje na
vznesenie námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo dňa 08.03.2024 – a jej doručenie tak, ako

už bolo konštatované vyššie a skutočnosť, že v dôsledku toho sú kúpna zmluva zo dňa 23.02.2021
a kúpna zmluva zo dňa 11.05.2021 neplatné právne úkony. Dotknuté konštatovanie nie je ničím iným,
ako potvrdením toho, že žalobca ani neočakával aktivitu žalovaných bez nutnosti podania žaloby. Svojím
faktickým postupom (takmer bezprostredným podaním žaloby pár dní po doručení – mimosúdneho
oznámenia o dovolaní sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov) však žalobca zmaril možnosť reálneho

naplnenia takéhoto mimosúdneho meritórneho usporiadania veci.

28. Odvolací súd pritom nespochybňuje, že žalobca má právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu písomne, tak ako to učinil oznámením zo dňa 08.03.2024, ktoré v dôsledku doručenia jednotlivýmúčastníkom zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 22.04.2024, t. j. 8 dní pred podaním žaloby, a preto nebolo
bezprostredne nevyhnutné vyvolať toto civilné sporové konanie. Netreba tiež opomínať fakt, že žalobca
sa úspešne dovolal relatívnej neplatnosti dotknutých právnych úkonov (vklad spornej kúpnej zmluvy

č. V-1351/2021, uzavretej dňa 11.05.2021, bol povolený dňa 14.07.2021 a kúpnej zmluvy č. V- 466/2021,
uzavretejdňa23.02.2021,bolpovolenýdňa08.04.2021),asúčasnejezrejmé,žežalobcovianinehrozilo
premlčanie nároku uplatneného žalobou. Žalobca mal teda dostatočný priestor na to, aby vyčkal na
reakciu žalovaných a tak predišiel vzniku tohto sporu. Žalovaní pritom už v liste zo dňa 17.04.2024
adresovanom Okresnému úradu Dolný Kubín, katastrálnemu odboru, označeným ako „Akceptovanie

vznesenej námietky relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv mestom D. E. a žiadosť o zapísanie zmien
v katastri nehnuteľností,“ sa domáhali, aby označený administratívny orgán, kedy v dôsledku dovolania
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu došlo k tzv. jeho anulovaniu od začiatku (ex tunc), a preto nie
je právne správne ani možné odstúpiť od týchto zmlúv, nakoľko sa na ne hľadí, ako keby ani nevznikli,
požiadali vykonať zmenu spočívajúcu v zapísaní pôvodných vlastníkov (v kúpnych zmluvách uvedených
ako predávajúci) záznamom tak, aby boli zaevidovaní pred zapísaním jednotlivých návrhov na vklad,

a teda za rešpektovania relatívnej neplatnosti právnych úkonov žalobcom. Následne bolo stranám sporu
dňa 12.09.2024 doručené zo strany Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálneho odboru, oznámenie
zo dňa 06.09.2024,
že v označený deň bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra
nehnuteľností na základe listiny Z-559/2024 – akceptovanie vznesenej námietky relatívnej neplatnosti

kúpnych zmlúv mestom Dolný Kubín zo dňa 17.04.2004 a jej doplnenia zo dňa 03.07.2024. Na toto
podanie reagoval žalobca späťvzatím žaloby zo dňa 20.09.2024.

29. Zároveň odvolací súd uvádza, že je všeobecne známe, že subjekty súkromnoprávnych, ale
aj verejnoprávnych vzťahov, často využívajú tzn. zdanlivo zákonné prostriedky s cieľom dosiahnuť

nedôvodné zvýhodnenie. V prípade tzv. šikanózneho výkonu práva subjekty síce postupujú formálne
v súlade so zákonom, avšak ich skutočným cieľom je dosiahnutie výhody v zjavnom rozpore s účelom
zákona, ako je tomu i v prípade žalobcu. Žalovaní správne poukazovali na to, že v zmysle čl. 5 CSP
takéto zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu a vo všeobecnosti má za následok sankciu –
aktuálne v podobe nepriznania náhrady trov konania žalobcovi.

30. Vychádzajúc z uvedeného je preto nadväzne nutné v širších súvislostiach vnímať
aj kategóriu procesného zavinenia. Žalobca neúčelným a neefektívnym spôsobom uplatnil práva
vyplývajúce z relatívnej neplatnosti právnych úkonov na súde a tým (minimálne) v rovnakej miere ako
protistrana procesne zavinil neskoršie zastavenie konania, keď neefektívne podanú žalobu zobral späť

pre správanie žalovaných podmienené už samotným oznámením o dovolaní sa relatívnej neplatnosti
právnych úkonov (obidvoch kúpnych zmlúv).

31. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaných
ako dôvodné, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku II.

o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi, ale ani žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania nepriznal, a to s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené individuálne
okolnosti posudzovaného prípadu (odlišné od tých, ktoré boli predmetom súdnych rozhodnutí, na ktoré
poukazovali strany sporu vo svojich podaniach), keď súčasne nemožno prehliadnuť ani fakt, že žalovaní
dotknutými kúpnymi zmluvami porušili predkupné právo žalobcu. Takýto výrok o trovách konania preto

zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu.

32. Len pre úplnosť a nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že pokiaľ by aj
neprikročil k vyššie rozoberanému širšiemu/komplexnejšiemu vnímaniu procesného zavinenia na
zastavení konania, potom by v konkrétnostiach súdenej veci išlo o existenciu dôvodov hodných

osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by zhodne žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

33. Uvedené širšie hľadisko sa vzťahuje na posudzovanú vec ako celok, z ktorého dôvodu odvolací
súd i v otázke náhrady trov odvolacieho konania (podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP)

vyslovil, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva; hoci striktne formálne a izolovane by
sa žalovaná sporová strana mohla javiť v tomto štádiu konania ako úspešná.

34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).