Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 53C/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125208191
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kopper
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4125208191.2

Uznesenie

4 53C/67/2025

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831

04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. D., o zaplatenie 1.500 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

4 53C/67/2025

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

2 53C/67/2025

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1.500 eur s príslušenstvom.

2. Súd lustráciou v REPLIK – Register predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní zistil,
že uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 88OdK/8/2026 zo dňa 09.02.2026 bol okrem iného na

majetok dlžníka (žalovanej) vyhlásený konkurz, bol ustanovený správca LM recovery k.s., so sídlom
kancelárie Žižkova 6, 040 01 Košice a bolo rozhodnuté o oddlžení dlžníka (žalovanej). Uznesenie bolo
zverejnené dňa 09.02.2026.

3. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (v uznesení aj len ZKR) každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou,

je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona
a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

4. Podľa § 166a ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo

poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),

ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

5. Podľa § 166b ods. 1 ZKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje
a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok

zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,
b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí
pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,
d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá
zakladáprávouplatniťalebouložiťtakútopokutualebosankciu,bolaporušenápredrozhodujúcimdňom,

e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom,
f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní
o určení splátkového kalendára.

6. Podľa § 166b ods. 2 ZKR, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté
pohľadávky.

7. Podľa § 166c ods. 1 ZKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky
a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom

s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol
správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b)
tým nie je dotknuté,
b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním
o oddlžení,

c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva;
ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté,
d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,

f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,
g) peňažný trest podľa Trestného zákona,
h) nepeňažná pohľadávka.

8. Podľa § 167e ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom

sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za
nevymáhateľnú (§ 166b).

9. Z Registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní mal súd za dostatočne
preukázané, že na majetok žalovanej bol uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 88OdK/8/2026

zo dňa 09.02.2026 vyhlásený konkurz, a to po začatí predmetného konania. Vzhľadom na uvedené,
preto súd postupujúc v súlade s § 167e ods. 1 ZKR predmetné súdne konanie voči žalovanej zastavil,
nakoľko sa v ňom uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a ZKR),
a to aj s poukazom na § 161 ods. 1 CSP. Z právnej úpravy inštitútu oddlženia platobne neschopných
dlžníkov, ktorí sú fyzickými osobami, obsiahnutej v štvrtej časti ZKR, účinnej od 01.03.2017 vyplýva,

že ak súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ide o právne významnú skutočnosť, ktorej dôsledkom
je vznik povinnosti súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení konania, ak sa v konaní
vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
Pohľadávka žalobcu, uplatnená v tomto súdnom konaní žalobou podanou na súde dňa 04.09.2025,
vznikla v roku 2023. Je teda nesporné, že vznikla pred rozhodujúcim dňom, t.j. pred kalendárnym

mesiacom (február 2026), v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej, a preto v zmysle
ustanovenia § 166a ods. 1 Zákona o konkurze predmetná pohľadávka žalobcu proti žalovanej môže byť
uspokojená len v konkurze alebo splátkovým kalendárom.10. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje

výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva,
a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí
konania. Zavinenie sa interpretuje vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie
sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné
vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t.j. nie v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania. Kritérium

procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo
žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010).

13. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je súd povinný
vždy skúmať či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP
a čl. 4 ods. 2 CSP, keď žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V danom prípade

mal súd za to, že z procesného hľadiska nie je možné pričítať zavinenie zastavenia konania ani jednej
zo strán sporu. Zavinenie zastavenia konania nie je teda možné pričítať žalobcovi, keďže k vyhláseniu
konkurzu na majetok žalovanej došlo až po začatí konania, a teda nešlo o skutočnosť, ktorú sa mohol
žalobca pred podaním žaloby dozvedieť lustráciou z voľne dostupného registra. Zároveň v tomto konaní
z procesného hľadiska nie je možné pričítať zavinenie ani žalovanej. Súd preto za použitia základných

princípov uvedených v čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) nárok na náhradu trov
konania žiadnej zo strán sporu nepriznal.

Poučenie:

2 53C/67/2025

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,
d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniamg)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo , alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania .
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.