Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1026200016
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1026200016.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov
senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkýň: X. P. O. Á. K. R. B.
Á., Y.. A., K.. XX.XX.XXXX, W. I. V.: O. - V. O., X. P. Q. U. D. A. S. U., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX, W. I.
V.: O. - V. O., obe zastúpené: JUDr. Slavomíra Kurinská, s.r.o., IČO: 56 886 446, so sídlom: V. Šípoša
16, Martin, a JUDr. Tijana Ćećezová, LL.M., advokát, so sídlom: Račianska 13152/69B, Bratislava, proti

žalovaným: H.. S. B. U. Y. I. Í. S. R. B. Á., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX, W. I.Q. V.: Š. XX, XXX XX O., H.. Ľ.
B. U. Y. I. Í. S., Y.. B., K.. XX.XX.XXXX, W. I. V. K. XXXX/XA, XXX XX O., obaja zastúpení advokátskou
kanceláriou: Čopák & partners s.r.o., so sídlom: Radvanská 1, 811 01 Bratislava, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkýň proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa
17.11.2025, č. k. 72C/5/2025-211, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 17.11.2025, č. k. 72C/5/2025-211, m e

n í tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

I. Súd n a h r á d z a súhlas vlastníkov nehnuteľnosti S. B., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar.
XX.XX.XXXX, so zriadením trvalého pobytu navrhovateliek P. O., rod. A., nar. XX.XX.XXXX a P. Q., rod.
O., nar. XX.XX.XXXX, v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese B. XXXXX/XX, 821 06 Bratislava -

V. O., nehnuteľnosť v katastrálnom území V. O., obec Bratislava - V. O., okres Bratislava II, zapísaná
na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to: - rodinný dom, súpisné
číslo XXXXX na pozemku XXXX/X, - s pozemkom C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 146 m2, - s pozemkom C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33
m2, - s pozemkom C KN parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 262 m2, do skončenia konania o určenie
podielového spoluvlastníctva, vedeného na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp. zn. 72C/5/2025.

II. U k l a d á sa povinnosť Mestskej časti Podunajské Biskupice, Matričný úrad a evidencia pobytu
obyvateľov, zapísať trvalý pobyt navrhovateliek na adrese B. XXXXX/XX, 821 06 Bratislava - V. O. po
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 17.11.2025, č. k. 72C/5/2025-211, rozhodol tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že

žalobkyne sa návrhom doručeným súdu dňa 07.11.2025 domáhali vydania neodkladného opatrenia,
ktorým by súd nahradil súhlas žalovaných ako vlastníkov nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX,
kat. úz. V. O., so zriadením trvalého pobytu navrhovateliek v nehnuteľnosti žalovaných a súčasne uložil
MestskejčastiV.O.,MatričnémuúradupovinnosťzapísaťžalobkyniamtrvalýpobytnaadreseB.XXXXX/
XX, Bratislava.

2. Žalobkyne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že zrušením ich trvalého
pobytu prišli o možnosť riadne komunikovať s orgánmi verejnej moci, zdravotnými poisťovňami, orgánmisociálneho zabezpečenia, ale aj s daňovým úradom a obchodnými partnermi, stratili
možnosť riadne preberať súdne zásielky, čím sa ocitli v stave faktickej „administratívnej neexistencie“
- bez riadneho pobytu, bez adresy pre doručovanie a bez možnosti zachovať kontinuitu

podnikania, ktoré je na predmetnej adrese vykonávané ako koncesovaná živnosť žalobkyne v 1. rade
- prevádzkovanie pohrebnej služby.

3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 CSP. Uviedol,
že právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania rozhodnutia. Potreba

ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí
byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie
jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Súd

v prvom rade skúmal, či je osvedčená existencia škody alebo inej ujmy a v súvislosti s tým, či existuje
potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie uviedol, že z oznámenia o zrušení trvalého
pobytu vyplýva, že ohlasovňa pobytu zrušila žalobkyniam trvalý pobyt a oznámila im, že miesto ich
nového trvalého pobytu je obec O. - V. O.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyne majú svoj trvalý pobyt a
neprišli a ani nemôžu prísť o možnosť riadne komunikovať s orgánmi verejnej moci a iným inštitúciami.

Adresu na doručovanie zásielok si môžu zvoliť podľa svojho uváženia a môže to byť aj iná adresa ako
je adresa ich aktuálneho trvalého pobytu, prípadne to môže byť aj elektronická schránka. Súd prvej
inštanciepretokonštatoval,žezrušenímpôvodnéhotrvaléhopobytunedošlokfaktickej„administratívnej
neexistencii“ žalobkýň tak, ako to tvrdili vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej
súd prvej inštancie posúdil aj, že uvedené nemožno vyhodnotiť ani ako škodu, resp. inú ujmu, a ani ako

stav, ktorý by vyžadoval okamžitý zásah súdu (bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami) vo forme
vydania neodkladného opatrenia. Ku tvrdeniu žalobkyne v 1. rade, že je ohrozená jej podnikateľská
činnosť,ktorúvykonávanazáklade koncesovanejživnosti-prevádzkovaniepohrebnejslužbysmiestom
podnikania na adrese B. XX, Bratislava, teda na adrese predchádzajúceho trvalého pobytu žalobkyne
v 1. rade súd prvej inštancie uviedol, že podstatné je to, že žalobkyňa vykonáva podnikateľskú činnosť

v prevádzkarni, ktorá nemusí byť zhodná s jej adresou trvalého pobytu. Tým, že adresa prevádzkarne
nie je nevyhnutne naviazaná na adresu trvalého pobytu (a naopak), súd prvej inštancie dospel k záveru,
že v danom prípade nemal za osvedčenú existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Naviac
uviedol, že aj keby súd vydal neodkladné opatrenie s požadovaným obsahom, žalovaní by sa stále mohli
domáhať zrušenia prevádzkarne žalobkyne v 1. rade (nezávisle od zrušenia trvalého pobytu), nakoľko

predmetom tohto neodkladného opatrenia nie je uloženie akejkoľvek povinnosti súvisiacej s
prevádzkarňou žalobkyne v 1. rade, čím by sa namietaný stav vo vzťahu k samotnej prevádzkarni
neodstránil.

4. Proti uzneseniu podali žalobkyne odvolanie, z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v zmysle § 365 ods.
1 písm. e) CSP súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že súd v bode 9. napadnutého
uznesenia vychádza z nesprávneho právneho záveru, keď existenciu administratívne určeného trvalého
pobytu žalobkýň v rozsahu „obec Bratislava - V. O.“ bez konkrétnej adresy

stotožňuje s reálnou možnosťou výkonu ich práv a s vylúčením existencie ujmy. Takýto záver
však nereflektuje právnu ani faktickú realitu. Formálny zápis trvalého pobytu v registri obyvateľov bez
určenia konkrétnej adresy nepredstavuje adresu spôsobilú na riadne doručovanie písomností zo strany
súdov, orgánov verejnej moci, finančných inštitúcií ani orgánov verejnej správy vrátane živnostenského
registra. Súd pritom bez ďalšieho predpokladá, že žalobkyne môžu a majú využívať alternatívne formy

doručovania, najmä elektronickú schránku, hoci takýto spôsob doručovania nie je všeobecne povinný
ani univerzálne použiteľný a v praxi nemôže nahradiť existenciu konkrétnej fyzickej adresy. Záver súdu,
podľa ktorého samotná existencia formálneho údaja o trvalom pobyte automaticky vylučuje hrozbu ujmy,
je preto založený na nepravdivej implikácii a predstavuje logický skrat, ktorý viedol k nesprávnemuprávnemu posúdeniu splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej majú za to,
že súd v bode 9. napadnutého uznesenia nesprávne dospel k záveru, že žalobkyne neosvedčili
existenciu škody ani inej ujmy. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení zákon nevyžaduje osvedčenie

samotného vzniku škody, ale postačuje osvedčenie reálneho rizika vzniku ujmy, resp. hrozby zhoršenia
právneho postavenia navrhovateľa. Žalobkyne v návrhu konkrétne a vecne tvrdenými skutočnosťami
osvedčili, že zrušením trvalého pobytu im hrozí nemožnosť riadneho preberania úradných a súdnych
zásielok, bezprostredná hrozba zrušenia koncesovanej živnosti žalobkyne v 1. rade, ako aj prerušenie
kontinuity podnikateľskej činnosti, ktorá predstavuje jej jediný zdroj príjmu. Súd sa s týmito tvrdeniami

nevysporiadal dôkazne ani logicky, žiadne z nich nevyvrátil a obmedzil sa len na ich hodnotové zľahčenie
s poukazom na hypotetickú možnosť zvoliť si inú adresu na doručovanie. Takýto postup je v
rozpore s účelom neodkladného opatrenia, keďže súd namiesto posúdenia aktuálne hroziacej ujmy
nahradil právne hodnotenie úvahou o alternatívnych možnostiach správania žalobkýň, ktoré nie sú
predmetom konania a nemôžu nahradiť súdnu ochranu poskytovanú prostredníctvom neodkladného
opatrenia. Ďalej uvádzajú, že súd v bode 9. napadnutého uznesenia založil svoj záver aj na úvahe, podľa

ktorej si žalobkyne môžu zvoliť inú adresu na doručovanie, prípadne využívať elektronickú schránku.
Takáto argumentácia je však podľa žalobkýň právne irelevantná a nezodpovedá povahe konania o
neodkladnom opatrení. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzujú výlučne podľa
aktuálneho skutkového a právneho stavu v čase rozhodovania, nie podľa hypotetických možností, ktoré
by navrhovateľ mohol v budúcnosti využiť. Súd sa nijako nevysporiadal s tým, že žalobkyne v čase

podania návrhu ani v čase rozhodovania reálne nedisponovali inou konkrétnou adresou spôsobilou
na riadne doručovanie, a zároveň opomenul skutočnosť, že elektronická schránka nepredstavuje
univerzálne použiteľný prostriedok doručovania, keďže jej využívanie nie je všeobecne povinné pre
všetky subjekty a nemôže plnohodnotne nahradiť existenciu fyzickej adresy. Argumentácia typu „mohli
ste si pomôcť inak“ preto nemôže nahradiť posúdenie hrozby ujmy a bezodkladnosti úpravy pomerov

a predstavuje procesne neprípustný a vecne nerelevantný dôvod zamietnutia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Napadnuté uznesenie je v uvedenej časti postihnuté odvolacím dôvodom
podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) Civilného sporového poriadku, keďže súd
svojim postupom znemožnil žalobkyniam účinne uplatniť ich procesné práva a zároveň rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyne namietajú, že

súd pri posudzovaní podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia aplikoval nesprávne kritérium
preukázania vzniku škody namiesto zákonom vyžadovaného osvedčenia hrozby ujmy a bezodkladnosti
potreby úpravy pomerov. Zároveň sa nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami žalobkýň, ktoré boli
spôsobilé preukázať existenciu reálneho a bezprostredného rizika zásahu do ich práv, čím porušil
zásadu kontradiktórnosti konania a povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Takýto postup v

konečnom dôsledku viedol k odmietnutiu poskytnutia dočasnej súdnej ochrany v situácii, keď jej potreba
bola objektívne osvedčená. Poukázali na to, že súd v bode 10. napadnutého uznesenia
dospel k vnútorné rozpornému a právne neudržateľnému záveru, keď na jednej strane výslovne
uznáva existenciu upozornenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci, reálnu hrozbu zrušenia
živnostenského oprávnenia žalobkyne v 1. rade, ako aj skutočnosť, že predmetná podnikateľská činnosť

predstavuje jej jediný zdroj príjmu, no na druhej strane túto hrozbu bagatelizuje s poukazom na tvrdenie,
že prevádzkareň nemusí byť zhodná s adresou trvalého pobytu. Takýto záver však nereflektuje osobitný
právny režim koncesovanej živnosti, pri ktorej je súlad údajov v príslušných verejných evidenciách
predmetom zvýšenej kontroly zo strany orgánov verejnej moci, a zároveň ignoruje skutočnosť, že práve
zistený nesúlad v evidenciách bol dôvodom zásahu správneho orgánu, na ktorý súd sám v odôvodnení

poukazuje. Ak súd sám konštatuje existenciu bezprostrednej hrozby zrušenia živnosti, ktorá by mala
pre žalobkyňu v 1. rade existenčné následky, nemôže zároveň dospieť k záveru, že nejde o stav
vyžadujúci bezodkladnú úpravu pomerov. Takýto rozpor v hodnotení rozhodujúcich skutočností vedie
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a popiera samotný účel inštitútu neodkladného opatrenia.
Žalobkyneďalejpoukazujúnato,žesúdvbode10.napadnutéhouzneseniaodmietolpotrebunariadenia

neodkladného opatrenia aj s poukazom na úvahu, že ani v prípade jeho vydania by nedošlo k
úplnému odstráneniu namietaného stavu, keďže žalovaní by sa aj naďalej mohli domáhať zrušenia
prevádzkarne žalobkyne v 1. rade. Takáto argumentácia je však v rozpore s povahou a účelom
inštitútuneodkladnéhoopatrenia.Neodkladnéopatrenieneslúžinakonečnévyriešenieprávnehovzťahu
medzi stranami, ale na dočasnú stabilizáciu právnych pomerov a na zabránenie vzniku bezprostrednej,

ťažko nahraditeľnej alebo nenahraditeľnej ujmy do času rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosť, že
vydanímneodkladnéhoopatrenianemusiabyťeliminovanévšetkypotenciálnerizikáalebobudúcespory
medzi stranami, nemôže byť dôvodom na jeho nevydanie. Súd tým, že pri rozhodovaní o dočasnom
procesnom prostriedku aplikoval kritériá konečného riešenia veci, zaťažil svoje rozhodnutie zásadnoumetodologickou chybou, ktorá mala priamy vplyv na nesprávne právne posúdenie splnenia podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Žalobkyne zdôraznili, že sa návrhom doručeným súdu dňa 07.11.2025 domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas žalovaných ako vlastníkov nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. V. O., so zriadením trvalého pobytu žalobkýň v predmetnej
nehnuteľnosti a súčasne uložil Mestskej časti Bratislava - V. O., Matričnému úradu, povinnosť zapísať
žalobkyniam trvalý pobyt na adrese B. XXXXX/XX, Bratislava. Návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia bol podaný v úzkej vecnej a časovej súvislosti s konaním vedeným na Mestskom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 72C/5/2025 o určenie podielového spoluvlastníckeho práva k predmetnému
rodinnému domu a priľahlým pozemkom v katastrálnom území V. O., v ktorom sa žalobkyne
domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá dlhodobo predstavuje centrum ich
osobných, rodinných aj podnikateľských vzťahov. Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia preto
nebolo konečné vyriešenie vlastníckych vzťahov, ale dočasná stabilizácia právnych pomerov medzi

účastníkmi do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej, aby nedošlo k vzniku ťažko nahraditeľnej,
resp. nenahraditeľnej ujmy na strane žalobkýň. Napriek tomu súd v bode 6. napadnutého uznesenia
zostal len pri všeobecnej deklarácii potreby posudzovania naliehavosti, nevyhnutnosti a hrozby ujmy,
bez toho, aby tieto kritériá konkrétne aplikoval na skutkové okolnosti prejednávanej veci. Súd nevykonal
žiadny reálny test proporcionality, v rámci ktorého by vážil intenzitu zásahu do vlastníckeho práva

žalovanýchoprotiexistenciálnejujmehroziacejžalobkyniamvdôsledkustratymožnostiriadnehovýkonu
ich základných práv a podnikateľskej činnosti v situácii, keď je otázka vlastníctva k nehnuteľnosti
predmetomprebiehajúcehosúdnehokonania.Odôvodnenienapadnutéhouzneseniatakpodľažalobkýň
zostáva na úrovni všeobecných, deklaratórnych tvrdení bez konkretizácie, akými úvahami sa súd
riadil pri hodnotení rozhodujúcich skutočností, čím rozhodnutie nespĺňa požiadavky preskúmateľnosti

a v konečnom dôsledku vedie k odmietnutiu poskytnutia dočasnej súdnej ochrany bez riadneho
a zákonu zodpovedajúceho odôvodnenia. Žalobkyne majú za to, že napadnutým uznesením im
súd uprel účinnú súdnu ochranu garantovanú Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení nahradil individuálne posúdenie konkrétnych skutkových okolností
formálnymi a hypotetickými úvahami, nevykonal test proporcionality medzi zásahom do vlastníckeho

práva žalovaných a existenčnou ujmou žalobkýň a bez riadneho odôvodnenia odmietol poskytnúť
dočasnú ochranu práv v situácii, pre ktorú je inštitút neodkladného opatrenia ústavne určený.

6. Odvolací súd doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie
o zamietnutí návrhu a odvolanie právnemu zástupcovi žalovaných na vyjadrenie. Žalovaní vyjadrenie

nepodali.

7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené

zákonnépodmienky(nebolopotrebnédoplniťrespektívezopakovaťdokazovanie,nevyžadujetodôležitý
verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň je dôvodné.

8. Odvolací súd posúdením návrhu a odvolania dospel k záveru, že je dôvodné zmeniť uznesenie
súdu prvej inštancie a nariadiť žiadané neodkladné opatrenie. Odvolací súd má za to, že súd prvej

inštancie pristúpil k posúdeniu návrhu veľmi formalisticky a nezohľadnil vec v celom jej rozsahu. Súd
prvej inštancie v podstate zaujal stanovisko, že trvalý pobyt osoby nemá pre osobu žiaden význam, s
čím odvolací súd nemôže súhlasiť. Odvolací súd zhodne s odvolacou námietkou má za to, že v
danom prípade odhlásením žalobkýň z trvalého pobytu zo strany žalovaných došlo k ohrozeniu ich práv.
Danú vec je nevyhnutné posúdiť, ako na to poukazujú aj žalobkyne, v súvislosti s prebiehajúcim konaním

vo veci samej - o určenie ich spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti a v danom návrhu opísanou
situáciou ohľadom výstavby rodinného domu a s ohľadom k tej skutočnosti, že žalobkyne nerušene od
výstavby rodinného domu do dnešného dňa majú v danej nehnuteľnosti svoje reálne bydlisko. Rovnako
nie je bez významu ani to, že žalobkyňa v 1. rade dlhodobo v danom rodinnom dome prevádzkuje aj
koncesovanú živnosť. Predložením výzvy príslušného orgánu kontroly nad prevádzkovaním živností,

ktorý ju vyzval, potom ako jej bol zrušený trvalý pobyt na zosúladenie údajov v živnosti, preukázala,
že zrušenie trvalého pobytu, ohrozilo výkon jej podnikania. Rovnako došlo zrušením trvalého pobytu
žalobkýň, hoci v nehnuteľnosti reálne trvale bývajú, k sťaženiu ohľadom prijímania úradných zásielok.
Novú zapísanú adresu trvalého bytu, a to len mestská časť Bratislava - V., nemožno stavať na roveňk zápisu riadnej adresy s uvedením ulice a hlavne adresy, na ktorej reálne trvale žalobkyne bývajú.
Vzhľadom k opísanej situácii ohľadom získania pozemku a výstavby rodinného domu, vzhľadom k tomu,
že žalobkyne od postavenia rodinného domu v ňom nepretržite bývajú a predstavuje ich jediné obydlie

a s poukazom na konanie vo veci samej, vyhodnotil odvolací súd, že je dôvodné poskytnúť žalobkyniam
dočasnú ochranu zápisu ich trvalého pobytu na adrese B. XX, 821 XX O., ako tomu bolo doposiaľ, teda
na adrese, na ktorej reálne nepretržite bývajú od roku 1999 a žalobkyňa v1. rade prevádzkuje živnosť.
Odvolací súd má za to, že žalovaní nepreukázali toho času žiaden relevantný dôvod, pre ktorý po toľkých
rokoch bývania žalobkýň v rodinnom dome na adrese B. XX, 821 XX O. pristúpili k zrušeniu trvalého

pobytu na danej adrese, na ktorej žijú od roku 1999 a žalobkyňa v 1. rade od roku 2001 prevádzkuje
živnosť. Ako už odvolací súd uviedol, vzhľadom k návrhu vo veci samej uvedenej situácii ohľadom
výstavby rodinného domu, ako aj s ohľadom na to, že daný dom predstavuje obydlie matky a dcéry
žalovanej v 1. rade, teda s ohľadom na blízke rodinné väzby strán sporu, dospel odvolací súd k tomu,
že je dôvodné poskytnúť dočasnú ochranu žalobkyniam, kým sa nevyrieši právoplatne konanie vo veci
samej - o určenie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Daná dočasná ochrana môže dôvodne spočívať aj

v tom, aby mali žalobkyne zatiaľ zabezpečený zápis trvalého pobytu na adrese, na ktorej majú trvalý
pobyt nerušene od roku 1999 a najmä za situácie, keď reálne na danej adrese aj naďalej bývajú a ide
o ich jediné obydlie.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že je dôvodné návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vyhovieť, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 388 CSP).

10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).