Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123455130
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123455130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., A. XX, v konaní zastúpeného JUDr. Branislavom Volochom, advokátom so sídlom
Laborecká 81, Humenné, IČO: 43 920 551, proti žalovanému: Verticcio s. r. o. (pôv. obch. meno LT
company s.r.o.) Rudlovská cesta 90, Banská Bystrica, IČO: 47 344 610, v konaní zastúpeného AKSK,
s. r. o., so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 13CPr/7/2023 z 05.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorý je
povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, rozhodol,
že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným listom zo dňa 27.10.2023
je neplatné. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému
na náhradu trov konania nárok v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na

relevantné ustanovenia Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov), najmä § 68 ods. 1 písmena b) Zákonníka práce a § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka
(zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Žalobca ako zamestnanec
pracoval u žalovaného ako zamestnávateľa na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 14.09.2021 od
16.09.2021 so špecifikovaným druhom práce ručný balič a plnič. Žalovaný ukončil pracovný pomer so
žalobcom na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.10.2023 s odôvodnením,
že dňa 19.10.2023 v čase medzi 9:00 a 10:00 hod. žalobca oznámil tretej osobe - obchodnému

zástupcovi nápojov a kávy spoločnosti Coca-Cola Slovakia, a.s. A. D. presné zloženie kávovej zmesi
Verticcio METROPOLA blend, a to konkrétne percentuálne zloženie jednotlivých káv používaných
pri príprave tejto zmesi spolu s presným názvom týchto káv. Zloženie kávových zmesí vyrábaných
zamestnávateľom je pritom predmetom výrobného tajomstva zamestnávateľa, a práve kávová zmes
Verticcio METROPOLA blend je nosným produktom firmy. Spoločnosť je priamym konkurentom
zamestnávateľa. Zamestnávateľ sa o tomto konaní žalobcu dozvedel od tretej osoby, ktorá to dňa
24.10.2023včaseokolo14:00hod.prisvojejopakovanejnávštevevpriestorochzamestnávateľauviedla

za prítomnosti žalobcu a ďalších zamestnancov, a to A. E., a F. B.. Pri následnej konfrontácii, ako aj
rannej porade zamestnancov zamestnávateľa konanej dňa 25.10.2020, žalobca priznal, že uvedenú
informáciu tretej osobe poskytol. Okresný súd pri odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že nie každý
zamestnanec, zvlášť zamestnanec, ktorého pracovnou činnosťou je náplň práce ručný balič a plnič, mávedomosť o tom, čo všetko z pozície zamestnávateľa môže tvoriť obchodné tajomstvo a ktoré všetky
skutočnosti, ktoré sa dozvedel pri výkone zamestnania, súvisia s takýmto obchodným tajomstvom a je
vylúčené, aby boli oznamované či inak sprístupnené tretím osobám. Žalobca síce porušil ustanovenie

Zákonníka práce v časti § 81 písm. f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri
výkone zamestnania, pretože sám v žalobe potvrdil tú skutočnosť, že nejakú informáciu v súvislosti s
kávovou zmesou Verticcio METROPOLA blend svedkovi A. D. poskytol, keď priamo v žalobe uvádzal,
že nikdy nepovedal presné zloženie tejto kávovej zmesi, hovoril len vo všeobecnosti o tom, že 80 %
je Brazília, 20 % je Uganda a 2 % ešte Etiópia. Súd konštatoval, že žalovaný pristupoval k svojmu

obchodnému tajomstvu benevolentne, toto bolo sprístupnené aj tretím osobám, a to aj osobám, ktoré
sú v priamej konkurencii s obchodnou spoločnosťou žalovaného, nezabezpečil jednoznačnú vedomosť
zamestnaných osôb o tom, čo tvorí takéto obchodné tajomstvo. V súvislosti s okamžitým skončením
pracovného pomeru okresný súd poukázal na to, že pre takéto skončeniu pracovného pomeru sa
vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, ktoré musí dosahovať takú intenzitu
porušenia pracovných povinností, že sa jedná o závažný spôsob ich porušenia, čo v konaní preukázané

nebolo. Nebolo preukázané, že by žalobca spôsobil žalovanému takú škodu, ktorú by bolo možné
kvantifikovať, keďže tvrdenia žalovaného o tom, že takáto škoda mu mohla vzniknúť sú len hypotetické
a v konaní nijakým spôsobom nepreukázané. Súd zdôraznil, že v konaní nebolo ani preukázané, že
práve uvedená kávová zmes bola tá najpredávanejšia a k prípadnému poklesu predajnosti došlo práve
v príčinnej súvislosti s konaním žalobcu. Uvedené porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil

žalobca,nevykazujetakúintenzituporušeniapracovnejdisciplíny,abysúdmoholkonštatovať,sajednáo
závažné porušenie pracovnej disciplíny, a bolo potrebné so žalobcom skončiť pracovný pomer okamžite.
Z tohto dôvodu okresný súd žalobe žalobcu vyhovel. O trovách konania rozhodol vzhľadom na úspech
žalobcu v zmysle § 255 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. V odvolaní namietol neuvedenie
celej relevantnej argumentácie žalovaného v odôvodnení napádaného rozsudku, nepopísanie celého
relevantného obsahu výpovedí svedkov v odôvodnení, nevysporiadanie sa s predmetnou opomenutou
argumentáciou žalovaného a skutočnosťami uvedenými vo výpovedi vypočutých svedkov, namietol
tiež nepopísanie dôkazov, z ktorých vychádzal súd pri utvorení svojich skutkových záverov, ako aj

neodôvodnene nevykonania žalovaným navrhnutého dôkazu ohliadky priestorov pracoviska žalobcu.
Ďalej žalovaný v odvolaní podrobne uviedol, v čom okresný súd nepopísal celú relevantnú argumentáciu
žalovaného obsiahnutú v jeho písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 11.01.2024, vo vyjadrení zo
dňa 20.03.2024, ako aj nepopísal podrobne závery z výpovedí svedkov A. D., A. E. a F. B.. Okresný súd
neuviedol, na základe ktorých dôkazov k predmetným skutkovým zisteniam dospel, pričom vychádzal

výlučne z nepreukázaných skutkových tvrdení žalobcu rozporných s výpoveďami v konaní vypočutých
svedkov. Napriek tomu, že žalovaný navrhoval, súd bez ďalšieho odôvodnenia nevykonal obhliadku
priestorov, aby zistil, či je možné do priestorov vstúpiť bez vedomia zamestnancov a voľne sa tam
pohybovať. Žalovaný poukázal na to, že na jeho internetovej stránke www.verticcio.sk pri káve Verticcio
METROPOLA blend je uvedené, že je unikátnu zmesou viacerých druhov arabík a robusty, pomer

80/20, praženie: Medium, krajina pôvodu: Brazília, Etiópia, Uganda. Iné údaje o predmetnej kávovej
zmesi t. j. presné názvy arabík a robúst, množstvo arabík a robúst, ktoré sú obsahom tejto zmesi ani
percentuálny pomer každej z týchto zložiek na výslednej zmesi, ktoré by duplikáciu umožňovali, nie sú
zverejnené a nie sú ani inak dostupné. Žalobca bol opakovane upozorňovaný na potrebu zachovávania
mlčanlivosti o skutočnostiach výrobného/obchodného tajomstva žalovaného. Presné zloženie kávovej

zmesi, t. j. presné percentuálne zloženie jednotlivých káv používaných pri príprave tejto zmesi spolu s
presným názvom týchto káv je informáciou, ktorú sa žalobca dozvedel pri výkone svojho zamestnania
pre žalovaného ako zamestnávateľa, a zároveň ide o informáciu, ktorej prezradenie zásadne ohrozuje
záujem zamestnávateľa. Predmetná informácia nie v obchodných kruhoch bežne dostupná, a podľa
žalovaného je zodpovedajúcim dostatočným spôsobom utajovaná. U žalobcu preto došlo k závažnému

porušeniu pracovnej disciplíny v rozsahu, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby
ho naďalej zamestnával. Nezvratne došlo k strate dôvery žalovaného k žalobcovi. Právne posúdenie
súdu, že porušenie disciplíny žalobcom nedosahuje intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny,
je preto vecne nesprávne. Žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a
žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázal na to, že v odvolaní žalovanývyčíta súdu, že nenahrádzal procesnú aktivitu žalovaného. Pokiaľ žalovaný vytýkal súdu nevykonanie
ohliadky, v tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 05.12.2024
vyplýva, že právny zástupca žalovaného nechal na úvahe súdu vykonanie dôkazu ohliadky priestorov

pracoviska, pokiaľ by súd potreboval urobiť si akýsi názor na tieto pracovné priestory. S ohľadom na
túto skutočnosť považuje žalobca za zmätočné, ak v odvolaní vyčíta žalovaný súdu, že tento dôkaz
súd nevykonal po tom, čo sám netrval na vykonaní tohto dôkazu, a prenášal dôkaznú iniciatívu na súd.
K prezradeniu zloženia kávy Verticcio METROPOLA blend žalobca poukázal na to, že sám žalovaný
prostredníctvomsvojhokonateľauviedolnapojednávaní05.12.2024,žeuvedenákávaobsahujerobustu

Uganda 20 %, pričom nemá uvedený žiaden poddruh alebo identifikované presné označenie, keď
žalovaný sám potvrdil, že aj robusta má viacero poddruhov, ale v jeho súpise zloženia kávy pri produkte
Verticcio METROPOLA blend tieto poddruhy pri robuste uvedené nie sú. Tieto poddruhy sú v rozpise
napísané len pri arabike 78 %, Brazil Santos a arabike 2 % Ethiopia, Sidano G2. Žalobca dodal, že
Brazilia Santos arabica je bežne dostupná a zväčša dodávaná na trh Slovensku. Napodobenie podľa
rozpisu zloženia kávy preto nie je možné, nakoľko samotné zloženie kávy len pri robustne je také

všeobecné, že nie je možné identifikovať, o akú odrodu ide, z akého miesta, alebo iné špecifiká - ako
je napríklad zásaditosť či iná vlastnosť. Žalobca ďalej uviedol, že nikdy nebol poučený ani zaviazaný
ústne či písomne o žiadnom obchodnom tajomstve, výrobnom tajomstve, utajovanej skutočnosti. V
konaní nebola preukázaná ani len tá skutočnosť, či a v akej spoločnosti je pán D. zamestnancom či
obchodným zástupcom, a už vôbec tá skutočnosť, či pôsobí v rámci nejakej konkurenčnej spoločnosti.

Odvolanie pôsobí skôr ako nespokojnosť zo strany žalovaného, že súd nevyhodnotil skutkový stav a
právnystavpodľapredstávžalovaného.Žalovanýsasnažíprenášaťnažalobcupreukázanieskutočností
o nosnom produkte, pričom sa jedná o výhradne neunesenie dôkazného bremena na strane žalovaného.
Žalobca zotrval na tom, že nikdy neuviedol pánovi D. presné zloženie kávy tak, ako to opisuje žalovaný.
Žalobca predložil súdu dôkazy o tom, že pražiarne kávy uvádzajú presné zloženie kávy dokonca aj

vrátane poddruhov a nepovažuje sa to za žiadne tajomstvo. Žalobca sa nedopustil žiadneho závažného
porušenia pracovnej disciplíny. Čo sa týka napomenutí zo dňa 16.10.2023 a 24.10.2023, toto vníma
žalobca ako postih zo strany zamestnávateľa za to, že si dovolil podať odvolanie voči predchádzajúcemu
súhlasuÚPSVaRBanskáBystrica.Žalobcatiežuviedol,žežalovanývpriebehuceléhosúdnehokonania
neuviedol akúkoľvek skutočnosť a nepodal žiaden návrh na vykonanie dokazovania odôvodňujúci výrok

súdu o tom, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával.

4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na obsahu a dôvodnosti podaného odvolania.
Poukázal na to, že v konaní navrhol vykonanie dôkazu, a to ohliadky priestoru žalovaného, vo vzťahu ku
ktorým popísal pomery prevádzky a bezpečnostné opatrenia v nich uplatňované prvýkrát v písomnom

vyjadrení z 11.01.2024. Na tomto návrhu zotrval aj na pojednávaniach konaných dňa 17.09.2024 a
05.12.2024 - svoj návrh nikdy nezobral späť. Samotná skutočnosť, že vykonanie tohto dôkazu ponechal
na zvážení súdu neznamená, že by na vykonaní tohto dôkazu netrval. Žalobca vo svojich vyjadreniach
len bagatelizuje svoje konanie, zahmlieva, v rozpore so skutočnosťou sa vyjadruje aj k otázke svojej
viazanosti mlčanlivosťou. Spôsobenie alebo hrozba škody nie je jediným rozhodujúcim kritériom

odôvodňujúcim záver o závažnom porušení pracovnej disciplíny tak, ako to nesprávne uviedol súd
prvého stupňa. Skutočnosť presného zloženia kávových zmesí žalovaného je utajovanou skutočnosťou,
tajomstvom žalovaného, bez ohľadu na kvalifikáciu tejto skutočnosti ide o informáciu, ktorú zamestnanci
žalovaného pracujúci v baliarni a pražiarni nevyhnutne potrebujú k výkonu svojej práce, o ktorej sa
dozvedajú pri výkone svojej práce pre žalovaného a vo vzťahu, ku ktorej sú ako zákonom, tak osobitne

a vo svojich pracovných zmluvách viazaní povinnosťou mlčanlivosti. Tretia osoba sa o zložení kávovej
zmesi nedozvedela nedbalosťou žalovaného, ale tým, že jej to oznámil žalobca ako zamestnanec.
Otázka toho, či od žalovaného po konaní žalobcu možno alebo nemožno spravodlivo požadovať, aby
žalobcu naďalej zamestnával, je otázkou právnou, a nie skutkovou. Dôsledkom konania žalobcu došlo
k nezvratnej strate dôvery žalovaného k žalobcovi. Predmetné konanie žalobcu je závažným porušením

pracovnej disciplíny odôvodňujúcim okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu.

5. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci stranami konania v odvolacom konaní predložené neboli.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný

odvolacímidôvodmi(§380ods.1,2CSP),prejednalodvolaniežalovanéhobeznariadeniapojednávania
(a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Okresný súd zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, na základe ktorých žalobe
vyhovel.Jehoúvahyvychádzajúzoskutkovýchokolností,súlogické,legitímneaprávneakceptovateľné.
Náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, odvolací súd preto s týmto posúdením

súhlasí a s prihliadnutím na obsah spisu hodnotí postup okresného súdu ako správny. Okresný súd
sa v odôvodnení rozsudku dôsledne zaoberal námietkami, ktoré opakovane aj v odvolacom konaní
namieta žalovaný. Nie je preto úlohou odvolacieho súdu a ani účelné tieto opakovane uvádzať. Konanie
pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku
odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. V tomto
zmysle rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku

súdu prvej inštancie.

9. Podaním zo dňa 27.10.2023 žalovaný ako zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer so
žalobcom ako zamestnancom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov).

10. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

11. Naplnenie tejto skutkovej podstaty najčastejšie súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny

základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ust. § 81 Zákonníka práce. Závažné
porušenie pracovnej disciplíny musí byť zo strany zamestnávateľa preukázané a zo strany zamestnanca
zavinené aspoň z nedbanlivosti.

12. Žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodňoval porušením povinnosti zamestnanca

zmysle § 81 písm. f) Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec je povinný najmä zachovávať
mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme
zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na
oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

13. Podľa žalovaného žalobca ako zamestnanec žalovaného dňa 19.10.2023 v čase medzi 9:00 a 10:00
hod. oznámil tretej osobe - obchodnému zástupcovi nápojov a kávy spoločnosti Coca-Cola Slovakia, a.s.
A. D., presné zloženie kávovej zmesi Verticcio METROPOLA blend, a to konkrétne percentuálne zložky
jednotlivých káv používaných pri príprave tejto zmesi, spolu s presným názvom týchto káv. Zloženie
kávových zmesí vyrábaných zamestnávateľom je predmetom výrobného tajomstva zamestnávateľa

(jehoknow-how),aprávekávovázmesVerticcioMETROPOLAblendjenosnýmproduktomfirmy,pričom
spoločnosť Coca-Cola Slovakia a.s. Bratislava je priamym konkurentom zamestnávateľa.

14. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa zamestnanec dozvedel pri
výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám ochraňuje

záujmy zamestnávateľa. Skutočnosti, o ktorých je zamestnanec povinný zachovávať mlčanlivosť sú
tie skutočnosti, ktoré sa zamestnanec dozvedel pri výkone svojho zamestnania, ktoré v záujme
zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám. Rozsah uvedených skutočností môže byť širší, než
je rozsah obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka, avšak je predovšetkým v záujme
samotnéhozamestnávateľa,abyrozsahskutočností,oktorýchtrebazostranyzamestnancazachovávať

mlčanlivosť a ktoré nemožno oznamovať iným osobám zakotvil vo svojom vnútornom predpise, aby ich
obsah nebolo možné spochybňovať.

15. V zmysle § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v
znení neskorších predpisov) predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné

tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom,
ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v
príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné a majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva
utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.16. Definíciu obchodného tajomstva je možné nájsť aj v európskom práve, a to konkrétne v smernici
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 08. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-

how a obchodných informácií, a to, že obchodné tajomstvo sú informácie, ktoré spĺňajú všetky tieto
požiadavky: a) sú tajné v tom zmysle, že nie sú ako celok alebo pri presnom usporiadaní a spojení ich
častívšeobecneznámealebobežneprístupnéosobámvkruhoch,ktorésadotknutýmdruhominformácií
bežne zaoberajú; b) majú obchodnú hodnotu, pretože sú tajné; c) osoba, ktorá s týmito informáciami
oprávnene nakladá, uskutočnila za daných okolností primerané kroky, aby ich udržala v tajnosti.

17. Dôležitými podmienkami, ktoré musí obchodné tajomstvo spĺňať, sú teda, že informácie, ktoré
majú byť obchodným tajomstvom musia byť v súlade s právnym poriadkom a nesmú odporovať
dobrým mravom; materiálna alebo nemateriálna hodnota musí existovať alebo musí existovať aspoň jej
predpokladdobudúcnaavôľamajiteľaobchodnéhotajomstvamusíbyťvyjadrenáformálnymspôsobom,
čiže v určitej písomnej forme, napríklad ako interná smernica.

18. Porušenie obchodného tajomstva spočíva v neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení
obchodného tajomstva.

19. Z uvedeného teda platí, že pokiaľ zloženie kávových zmesí vyrábaných žalovaným ako

zamestnávateľom malo byť predmetom výrobného tajomstva zamestnávateľa (jeho know-how) či už
ide priamo o obchodné tajomstvo v zmysle § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka, alebo o skutočnosti,
ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám v zmysle § 81 písm. f) Zákonníka
práce, v každom prípade rozsah takýchto skutočností, o ktorých zo strany zamestnanca je potrebné
zachovávať mlčanlivosť, musí byť zamestnávateľom zodpovedajúcim spôsobom zabezpečený (viď § 17

ods. 1 Obch. zákonníka), alebo aspoň musia byť uskutočnené za daných okolností primerané kroky,
aby takéto skutočnosti boli udržané v tajnosti (viď (EÚ) 2016/943), čo teda reálne znamená, že takéto
skutočnosti musia byť zakotvené vo vnútornom predpise zamestnávateľa, resp. zamestnanec musí byť
o takýchto skutočnostiach konkrétne poučený.

20. Zo strany žalovaného ako zamestnávateľa žalobcu však nebolo preukázané, že by uvedené
skutočnosti, o ktorých je zamestnanec povinný zachovávať mlčanlivosť a ktoré by mali byť aj obchodným
tajomstvom, boli zakotvené vo vnútornom predpise žalovaného (zamestnávateľa žalobcu) a s takýmto
vnútorným predpisom bol žalobca oboznámený, alebo že by žalobca bol vôbec poučený o tom, ktoré
konkrétne skutočnosti tvoria takéto skutočnosti. Správne okresný súd dospel k záveru, že nie je prakticky

možné, aby zamestnanec bol povinný zachovávať mlčanlivosť o úplne všetkých skutočnostiach, ktorých
sa dozvedel pri výkone zamestnania u svojho zamestnávateľa, pričom sa môže jednať aj o úplne
bežné veci súvisiace so zamestnaním, chodom obchodnej spoločnosti, pracovným časom, dochádzkou
a pod. Navyše, detail produktu kávovej zmesi Verticcio METROPOLA blend je zverejnený priamo aj na
internetovej stránke žalovaného, pričom ide o zloženie zmes arabík a robusty v pomere 80/20 s krajinou

pôvodu Brazília, Etiópia, Uganda.

21. Pokiaľ žalobca, teda len všeobecne oznámil tretej osobe zloženie kávovej zmesi Verticcio
METROPOLA blend v rozsahu, že ide o „80 % Brazília, 20 % Uganda a 2 % Etiópia“, pričom neuviedol
žiadne ďalšie konkrétne skutočnosti ohľadne jej spracovania (konkrétnych odrôd káv, ich kombinácie,

štýlu praženia a pod.) nemožno hovoriť o porušení žalobcu ako zamestnanca žalovaného zachovávať
mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania v súlade s § 81 písm.
f) Zákonníka práce, čo by bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Zo strany
žalobcu totiž nedošlo k oznámeniu informácií, ktoré by žalovaný ako jeho zamestnávateľ mal konkrétne
vyhradené ako obchodné tajomstvo alebo skutočnosti, o ktorých je povinný zamestnanec zachovávať

mlčanlivosť.

22. Navyše, tak, ako to vyplynulo aj z výpovede svedka A. E., percentuálne zloženie kávových zmesí
vyrábaných žalovaným, dokonca s uvedením presných odrôd káv, bolo sprístupnené na nástenke
žalovaného vo výrobných priestoroch žalovaného, čo bolo v konaní preukázané fotografiou z nástenky

(č. listu 24 spisu). V žiadnom prípade preto informáciu poskytnutú žalobcom tretej osobe nemožno
považovať za informáciu, ktorá by podliehala povinnosti zachovávať mlčanlivosť.23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd v rozsudku neuviedol celú relevantnú
argumentáciou žalovaného, nepopísal celý relevantný obsah výpovedí svedkov, nevysporiadal sa s
predmetnou opomenutou argumentáciou žalovaného a skutočnosťami uvedenými v rámci výpovedí

vypočutých svedkov, odvolací súd sa s touto jeho odvolacou námietkou nestotožňuje. Okresný súd
sa dôsledne zaoberal podstatnými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie vo veci samej, a nie je
povinnosťou súdu reagovať na všetky námietky strany konania podľa jej predstáv.

24. Všeobecný súd totiž nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec pod statný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania (pozri aj
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/08 zo dňa 16.10.2008).

25. Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v § 220 CSP, pričom odôvodnenie
rozsudku okresného súdu je v súlade s náležitosťami odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

26. Žalovaný tiež vytýkal okresnému súdu, že v rozhodnutí nepopísal dôkazy, z ktorých vychádzal pri
utvorení svojich skutkových záverov, nepopísal právne úvahy súdu, ktorými sa riadil pri vykonanom
dokazovaní a utvorení skutkových a právnych záverov, a preto napadnutý rozsudok považuje za
nepreskúmateľný. Ani s touto odvolacou námietkou sa odvolací súd nestotožnil.

27. Okresný súd jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré dôkazy vykonal, či už výsluch strán konania,
svedkov, listinné dôkazy, aké skutočnosti z nich zistil a ako uvedené dôkazy vyhodnotil vo vzťahu k
vecnému rozhodnutiu sporu. Uvedené dôkazy vykonal na pojednávaní v súlade s § 188 ods. 1 CSP
a vyhodnotil ich nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Rozhodnutie okresného súdu preto

nemožnopovažovaťzanepreskúmateľné.Zanepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťmožnopovažovať
len také rozhodnutie, pokiaľ neobsahuje náležitosti v zmysle § 220 ods. 1 a 2 CSP. Muselo by ísť o
rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené, vnútorne rozporuplné. Na rozhodnutie
okresného súdu sa však atribúty nepreskúmateľnosti rozhodnutia nevzťahujú. Okresný súd neuviedol
a nevychádzal zo skutkových zistení, ktoré by v priebehu konania nevyplynuli, alebo ktoré by boli v

rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. Rovnako odvolací súd sa nemôže
stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného, že okresný súd nesprávne právne posúdil právny záver
o nenaplnení definície obchodného tajomstva v zmysle § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka aj vo
vzťahu k vedomostiam žalobcu o tom, ktoré skutočnosti zistené pri výkone činnosti pre žalovaného
tvoriace obchodné tajomstvo nemôže oznamovať tretím osobám. Uvedenými skutočnosťami vo vzťahu

k rozhodnutiu okresného súdu sa zaoberal vyššie aj odvolací súd, a túto odvolaciu námietku žalovaného
odvolací súd posúdil ako nedôvodnú.

28. Jednou z odvolacích námietok žalovaného bolo aj neodôvodnenie nevykonania žalovaným
navrhovaného dôkazu, a to ohliadky priestoru pracoviska žalobcu, t. j. priestorov žalovaného, ktorý

by mohol prispieť k posúdeniu toho, či bolo možné, aby do priestoru žalovaného vstúpila tretia osoba
bez vedomia a súhlasu žalovaného a jeho zamestnancov, samostatne sa tam pohybovala, k zisteniu
skutočností, v ktorej časti priestoru žalovaného sa nachádzala predmetná nástenka s popisom zloženia
káv, ako aj v ktorej časti prebiehali organizované školenia, teda či bolo reálne možné, aby sa tretie osoby,
ktoré vstupovali do priestorov len s dozorom oboznámili s obsahom utajovanej skutočnosti žalovaného.

29. Žalovaný v tomto prípade používa pojem „utajovaná skutočnosť“, ktorý je však potrebné podriadiť
ustanoveniam Zákonníka práce, teda ide o skutočnosť, o ktorej je zamestnanec povinný zachovávať
mlčanlivosť v zmysle § 81 písm. f) Zákonníka práce, prípadne ide o obchodné tajomstvo v zmysle
§ 17 ods. 1 Obchodného zákonníka či obchodné tajomstvo definované smernicou EÚ 2016/943. V

každom jednom z týchto uvedených prípadov však musí ísť o informáciu, ktorá musí byť v súlade
s právnym poriadkom, nesmie odporovať dobrým mravom, musí mať materiálnu alebo nemateriálnu
hodnotu, ale čo je najdôležitejšie, skutočnosť, o ktorej je zamestnanec povinný zachovávať mlčanlivosť,
musí byť vyjadrená ako vôľa majiteľa vyjadrená formálnym spôsobom, čiže v konkrétnej písomnej
forme, napríklad ako interná smernica, čo preukázané nebolo, a dokonca nebolo ani preukázané, že by

žalobca o takýchto konkrétnych skutočnostiach, vo vzťahu ku ktorým by bol povinný ako zamestnanec
zachovávať mlčanlivosť, bol vôbec žalovaným ako zamestnávateľom poučený.30. Čo sa týka vykonávania dôkazov súdom, sporové konanie, ktoré je upravené Civilným sporovým
poriadkom, je založené tak na princípe kontradiktórnosti (Čl. 9 CSP), podľa ktorého strany sporu
majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje

stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon, kedy sporové strany majú právo procesne reagovať na výsledky
procesnej aktivity svojej protistrany práve z dôvodu existencie dvoch proti sebe stojacich sporových
strán s kontradiktórnym záujmom na výsledku civilného procesu, ako aj na princípe voľného hodnotenia
dôkazov vyjadreného v Čl. 15 CSP.

31. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok
zaviedol procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzil aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda
aj vykonávaní dôkazov. S dokazovaním je tak v sporovom procese imanentne spojená povinnosť,
ktorú musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a
navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V sporovom konaní je preto strana konania povinná
navrhnúť dôkaz, pokiaľ chce preukázať skutočnosti vyplývajúce z dôkazu, a to tak, aby druhá strana

sa k návrhu na vykonanie dôkazu mohla vyjadriť. Pokiaľ na záverečnom pojednávaní dňa 05.12.2020
na otázku sudcu sporové strany zhodne uviedli, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú, pričom
zároveňprávnyzástupcažalovanéhoponechalnaúvahesúduvykonanieakodôkazuohliadkypriestorov
pracoviska žalobcu, pokiaľ by súd potreboval si urobiť akýsi názor na tie pracovné priestory, takéto
vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného nie je konkrétnym návrhom na vykonanie dôkazu v zmysle

Civilného sporového poriadku. Návrh na vykonanie dôkazu musí byť stranou konania prednesený jasne,
zrozumiteľne a konkrétne tak, aby sa k takémuto návrhu vedela vyjadriť druhá strana, a aby súd v súlade
s § 185 ods. 1 CSP mal možnosť rozhodnúť, či návrhu vyhovie a dôkaz vykoná alebo nie, a pokiaľ na
konkrétny návrh dôkaz nevykoná, len v takom prípade je povinný svoj postup odôvodniť. Nie je možné
totiž prenášať dôkaznú iniciatívu na súd, aby súd nahrádzal procesnú aktivitu strán konania. Navyše,

ak by aj návrh na vykonanie dôkazu bol stranou konania navrhnutý jednoznačne, vykonanie takéhoto
dôkazu nebolo pre rozhodnutie veci potrebné, nakoľko umiestnenie nástenky s popisom zloženia káv v
priestoroch žalovaného bez ohľadu na to, či išlo o verejné priestory, alebo len priestory, do ktorých mali
možnosť vstupovať len zamestnanci, nemá vplyv na posúdenie, či ide o informáciu, o ktorej je povinný
zamestnanec zachovávať mlčanlivosť. Ani v tomto smere preto odvolacia námietka žalovaného nie je

dôvodná.

32. Nakoľko žalovaný ako zamestnávateľ nepreukázal, že zo strany žalobcu ako zamestnanca došlo
k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny z dôvodu, že by žalobca porušil povinnosť zachovávať
mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania, a ktoré v záujme

zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, správne okresný súd rozhodol, že okamžité
skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným listom zo dňa 27.10.2023 z tohto dôvodu je
neplatné. Skutočnosti, ktoré žalobca ohľadom zloženia kávovej zmesi Verticcio METROPOLA blend
uviedol tretej osobe, nezodpovedajú skutočnostiam, o ktorých bol zamestnanec povinný zachovávať
mlčanlivosť, nakoľko tieto skutočnosti takto nikdy neboli zamestnávateľom vyhradené, preto z tohto

dôvodu nemohlo dôjsť zo strany zamestnanca k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Všeobecné
poskytnutie informácie žalobcom tretej osobe bez ďalších podrobností nemohlo zásadne ohroziť
záujem zamestnávateľa. To, či zamestnancovi a z akých dôvodov bola pred okamžitým skončením
pracovného pomeru daná výpoveď, ktorú žalovaný vzal späť, či bol žalobca viacnásobne upozorňovaný
na neuspokojivé plnenie pracovných úloh s výzvou na ich odstránenie, nemá súvis s predmetom sporu,

preto týmito okolnosťami sa odvolací súd nezaoberal.

33. Na základe uvedených skutočností odvolací súd preto potvrdil rozsudok okresného súdu, a to aj v
závislom výroku o trovách konania vzhľadom na úspech žalobcu v konaní.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia
o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie,) v nadväznosti na
§ 255 ods. 1 CSP (súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že
žalobcovi ako strane úspešnej v odvolacom konaní priznal voči žalovanému ako neúspešnej strane
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov odvolacieho senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.