Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoPr/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125226113
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:6125226113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcu: T. s.r.o., O. XXXX/X, XXX XX L., N.: XX
XXX XXX, právne zastúpený: Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251
654, proti žalovanému: L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr.
Dávid Hoffman, Hlavné nám. 60, 060 01 Kežmarok, IČO: 43 207 073, o zaplatenie 2.761,92 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 8Cpr/3/2025-85 zo dňa 3.6.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ( ďalej len súd prvej inštancie ), v konaní o zaplatenie 2.761,92 Eur s prísl.
rozhodol takto.

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou
zaplatenia sumy 2761,92 eur.

3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe vzájomnej dohody, počas trvania pracovného
pomeru medzi stranami, mal žalovaný dohodnutú možnosť odplatne užívať motorové vozidlo
žalobcu s tým, že ide o používanie motorového vozidla na súkromné účely, osobitne evidované

v knihe jázd dotknutého motorového vozidla, pričom obidve strany považovali poskytnuté plnenie
za nenárokovateľné nepeňažné plnenie, odplatne poskytnuté žalobcom žalovanému , počas trvania
pracovného pomeru. Pri skončení pracovného pomeru žalovaného dňa 03.09.2024 sa strany dohodli, že
záväzky žalovaného voči žalobcovi za poskytnutú možnosť užívania motorového vozidla na súkromné
účely nie sú vyrovnané v časti nepeňažného plnenia za používanie motorového vozidla žalovaným ,
za obdobie január až august roku 2024. Na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa
03.09.2024, žalobca vystavil žalovanému za poskytnuté nepeňažné plnenie faktúru K. splatnú dňa

11.12.2024. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu nezaplatil riadne a včas, žalobca mu poslal upomienku.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nezaplatil žalobcovi peňažnú sumy istiny v sume 2.761,92 €,
dostal sa od 12.12.2024 do omeškania s plnením peňažného záväzku.4. Žalobca spolu so žalobou predložil listinné dôkazy: dohoda o skončení pracovného pomeru, faktúra,
oznámenie žalovaného, upomienka, výkaz jázd.

5. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 25.02.2025 platobný rozkaz pod sp. zn. 14Up/129/2025, proti
ktorému podal žalovaný včas odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola
následne postúpená súdu prvej inštancie.

6. Žalovaný okrem iného v odpore uviedol, že medzi sporovými stranami počas trvania pracovného

pomeru nikdy neexistovala dohoda, že žalovaný má možnosť odplatne užívať motorové vozidlo žalobcu.
Naopak , žalovaný počas trvania pracovného pomeru mohol používať motorové vozidlo aj na súkromné
účely , bez akejkoľvek náhrady. Žalovaný mal dohodnutú mzdu blízku minimálnej mzde a jedným z
benefitov, ktoré mu žalobca ako zamestnávateľ poskytol bolo, že mohol využívať služobné vozidlo aj na
súkromné účely a to bezodplatne. Tieto jazdy bolo iba potrebné evidovať v knihe jázd, a to kvôli údajom
o počte vykonaných kilometrov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa

03.09.2024 malo dôjsť k dohode medzi sporovými stranami, a že záväzky žalovaného voči žalobcovi ,
za poskytnutie užívania motorového vozidla na súkromné účely , nie sú vyrovnané za obdobie január
2024 až august 2024, k tomuto uviedol, že z uvedenej dohody o skončení pracovného pomeru nevyplýva
takýto záväzok. Navyše takáto dohoda je nepreukázaná , čo sa týka minimálnej výšky záväzku a dĺžky
trvania takéhoto záväzku. Čo sa týka samotnej faktúry č. XXVFXXXXX zo dňa 27.11.2024 tak táto nie

že len nevychádza z platného záväzku medzi sporovými stranami, ale je zároveň chybná, čo sa týka
počtu najazdených kilometrov, keď vo faktúre je uvedený chybný počet kilometrov, a to 3836, pričom z
výkazov jázd vyplýva počet 3808 kilometrov. Zároveň je vo faktúre uvedená cena za jeden kilometer vo
výške 0,60 € bez DPH, čo je 0,72 € s DPH, pričom takáto jednotková cena nevyplýva zo žiadnych tvrdení
žalobcu. Ide čisto o vymyslený údaj žalobcu. Okrem toho Dohoda o skončení pracovného pomeru nie

je ani uznaním dlhu , čo sa týka náhrady za používanie motorového vozidla, pretože nespĺňa všetky
predpoklady a to najmä v otázke výšky dlhu.

7. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán konania a predloženými listinami, pričom zistil tento
skutkový stav:

8. Žalobca , ako zamestnávateľ a žalovaný ako, zamestnanec uzavreli dňa 03.09.2024 dohodu o
skončenípracovnéhopomerukudňu30.11.2024 ,zároveňkaždýzúčastníkovdohodyvyhlásil,ženemá
voči druhej strane žiadne iné právne nároky, s výnimkou náhrady za používanie motorového vozidla.

9.Faktúrouč.XXVFXXXXXzodňa27.11.2024,splatnoudňa11.12.2024,žalobcavyúčtovalžalovanému
za prenájom motorového vozidla zn. Fiat doblo s ev. č. X s počtom najazdených 3836 km sumu vo výške
2.761,92 € [(3836 km x 0,60 €) + 20 % DPH].

10. Žalovaný v liste zo dňa 20.12.2024 oznámil žalobcovi, že jeho faktúra je nedôvodná a neuznáva ju.

11.Súdprvejinštanciesvojerozhodnutie odôvodnilustanoveniami§488Občianskehozákonníka(ďalej
len OZ ) § 489 OZ, § 490 ods. 1,2, 3 OZ , § 494 OZ, § 663 OZ a § 13 ods. 3 .Zákonníka práce.

12. V odôvodnení uviedol, že dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa

rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a
vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom
konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie
absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej
núdze, dopad (neúspech) sa pričíta strane, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné

bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva).
Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje
hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom
dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. (viď
uznesenie NS SR z 23.05.2012, sp. zn. 1Cdo/78/2010).

13. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený
pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy, ktorý bol ukončený dohodou ku dňu 30.11.2024.Žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady za používanie ním poskytnutého motorového
vozidla v období 01-08/2024, ktoré mal žalobca v operatívnom leasingu.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca jednak
nepreukázal existenciu dohody o odplatnom užívaní motorového vozidla a jej podstatné náležitosti, teda
kedy došlo k jej uzavretiu, aké motorové vozidlo malo byť predmetom tejto dohody, a taktiež výšku
náhrady za užívanie motorového vozidla a dobu jeho užívania. Podľa názoru súdu uzavretie tejto dohody
pred ukončením pracovného pomeru žalovaného nepotvrdzuje ani Dohoda o skončení pracovného

pomeru z 03.09.2024. Taktiež nie je zrejmé na základe akých skutočností vychádzal práve z účtovej
výšky náhrady 0,60 €/km.

15.Vzhľadomnauvedenésúdnepovažovalnárokžalobcuzapreukázanýapretožalobuakonedôvodnú
zamietol.

16. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu a svedka z dôvodu aplikácie zásady
sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Z uvedeného dôvodu súd neprihliadal na listiny
predložené dňa 03.06.2025 pred pojednávaním.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca včas a to proti všetkým výrokom

rozhodnutia. Odôvodnil podanie odvolania z dôvodov že :

1. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§365 ods. 1 písm. b) CSP/,
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /§365 ods.1 písm.

d) CSP/
3. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností /
§365 ods.1 písm. e) CSP/,
4. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov, resp. predložených tvrdení žalobcov, k
nesprávnym skutkovým tvrdeniam /§365 ods.1 písm. f) CSP/,

5. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené /§365 ods.1 písm. g) CSP/,
6. rozhodnutie súdu inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods.1 písm.
h) CSP/.

19. V odôvodnení uviedol , že súd napriek riadnemu návrhu žalujúcej strany predloženej bezprostredne
na začiatku súdneho pojednávania 03.06.2025 nevykonaním riadneho navrhnutého dôkazu a to
výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a tiež výsluchom svedka ,odoprel žalovanému právo na
spravodlivý proces . Uviedol ďalej, že z vykonaného dokazovania, vrátane potvrdenia informácií o
poskytnutí vecného plnenia žalobcom žalovanému ,vyplynulo, že žalovaný najmenej za prvých 8

mesiacov roku 2024 užíval motorové vozidlo žalobcu na súkromné účely, o čom mali obidve sporové
strany vedomosť pri uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru z 03.09.2024, v ktorej žalovaný
potvrdil svoj existujúci záväzok. Poukázal, že súd svojim rozhodnutím úplne opomenul niektoré
skutočnosti, na ktoré žalobca upozorňoval a to najmä predložením špecifikácie aj prostredníctvom
technického preukazu a zmluvy s leasingovou spoločnosťou, ktorá vlastní motorové vozidlo K. J.,

evidenčné číslo BT XXX EE, pričom na prípadné primerané náhrady vo forme finančných nákladov
maximálne do výšky amortizácie vozidla za prejdené kilometre , upozornil aj samotný právny zástupca
žalovaného. D., že napriek tomu, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti zaplatiť primeranú odplatu
za používanie motorového vozidla na súkromné účely žalobca naďalej v dobrej viere očakával, že
žalovaný si dodatočne splní svoje povinnosti na základe jeho výzvy. Má za to súčasne, že súd odoprel

žalujúcej strane právo na účinné uplatňovanie ochrany práv a právom chránených záujmov v civilnom
procese, ak súd odmietol výsluch štatutárneho orgánu žalobcu a vypočutie svedka L. V. a to s poukazom
na sudcovskú koncentráciu konania. Ďalej poukázal, že nesprávnosť postupu rozhodnutia súdu prvej
inštancie vidí aj v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zistenia a to všetko má potom povahu, arbitrárnosti rozhodnutia súdu, nakoľko tieto tvrdenia
žalovaného a súdu neboli nikdy preukázané, ale sú iba súdom skonštatované. Taktiež poukázal, že v
súlade so zásadou ústnosti pred súdom , žalujúca strana sa pokúsila na súdnom pojednávaní vypočuť

štatutárnehozástupcužalobcuaoznačenéhosvedka L.V.,ktorýmalisúduobjasniťokolnostipoužívania
vyššie uvedeného motorového vozidla na súkromné účely a spravodlivé zaplatenie odplaty žalobcovi .

20. Taktiež má žalobca za to, že súd následne nesprávne právne posúdil vec, nakoľko nikdy neskúmal,
aké vecné plnenie žalobca poskytol žalovanému, ale ten zaplatiť primeranú odplatu odmietol. Má za to,

že práve pred vyhlásením rozsudku vo veci samej , právny zástupca žalobcu v záverečnej reči zhrnul
všetky doterajšie návrhy a preto považuje postup súdu a z neho vyplývajúce posúdenie neunesenie
dôkazného bremena žalujúcou stranou v súvislosti so sudcovskou koncentráciou konania podľa § 153
CSP za nesprávne právne posúdenie veci.

21. Žiadal preto aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie

na nové konanie a nové rozhodnutie alebo aby rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel .

22.Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovaný,ktorýuviedol,ženapadnutýrozsudokpovažujezazákonný,
správny a dostatočne odôvodnený. Odvolanie žalobcu hodnotí ako absolútne nedôvodné. Má za to, že
procesný postup súdu prvej inštancie považuje za súladný so zákonnými ustanoveniami CSP.

23. Ďalej poukázal, že žalobca je právnickou osobou a v predmetnom súdnom konaní bol zastúpený
právne kvalifikovanou osobou - advokátom. Poukazujúc na § 132 ods. 1 CSP, v zmysle, ktorého musí
žalobca v podanej žalobe uviesť úplné a pravdivé opísané rozhodujúce skutočností a predložiť dôkazy
na ich preukázanie, ako aj odkazujúc na § 153 ods. 1 CSP, kde prostriedky procesného útoku a obrany

je strana povinná predložiť včas. Má za to, že žalobca nepostupoval v súlade s týmito ustanoveniami
a do danej procesnej situácie sa žalobca dostal vlastným nedbalým konaním. Žalobca mal už v rámci
odôvodnenia návrhu na vydanie platobného rozkazu uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré navrhoval
vykonať a navyše žalobcovi bola možnosť poskytnúť tieto návrhy na vykonanie dôkazov aj v rámci
vyjadrenia k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu , čo žalobca nevyužil, hoci bol o sudcovskej

koncentrácii v konaní riadne poučený. Má za to, že predbežné prejednanie sporu súd nemal povinnosť
nariadiť, nakoľko ide o fakultatívny procesný inštitút. Uviedol tak, že návrh žalobcu na vypočutie jeho
štatutára a svedka L. Hačka nebol v konaní včas predložený a prednes takéhoto návrhu na vykonanie
dôkazného prostriedku v úvode pojednávania , nemožno považovať za súladný s princípmi CSP.
Vychádzajúc z písomných podaní žalobcu, nevyplýva, žeby uvedených svedkov navrhol vypočuť pred

konaním pojednávania. Ako žalovaný by tak nemohol mať ani vedomosť o tom, že žalobca práve týchto
svedkov na pojednávaní dňa 03.06.2025 navrhol vypočuť, čím v súlade so zásadou rovnosti strán by
musel konajúci súd pojednávanie odročiť, čo už samo o sebe zakladá nehospodárnosť súdneho sporu.
Poukázal aj na účel sudcovskej koncentrácie konania v zmysle, ktorej nie je želateľné, aby strana
sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní ,čo by mohlo znamenať

zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčené ďalšieho pojednávania. Taktiež
poukázal, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany zamestnávateľa- žalobcu,
podliehajú sudcovskej koncentrácii konania a to s odkazom na ustanovenia Civilného sporového
poriadku. Má za to, že zamietnutie návrhu žalobcu na vykonanie výsluchu svedka L. V. a štatutára
žalobcu bolo plne legitímne a v súlade so zákonom. Nezohľadnenie listín súdom, ktoré predložil žalobca

na pojednávaní považuje rovnako za opodstatnené a to aj s ohľadom na to, že žalobca nimi disponoval
už pri podávaní žaloby a tiež s prihliadnutím na fakt, že žalovaný v tomto súdnom spore vystupuje
v postavení slabšej strany zamestnanca. Taktiež poukázal, že ani takto neskoro predložené návrhy
dôkazov sa nejavia ako dôkazy priamo súvisiace s uplatňovaním nárokov , teda také, ktoré by nárok od
žalovaného opodstatňovali. Má za to, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli v konaní vôbec preukázané,

čím súd prvej inštancie správne dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. V závere uviedol, že tvrdenia
žalobcu o analogickej aplikácii zákona o cestovných náhradách považuje za nedôvodný, a ktoré sú tak
právne neaplikovateľné pre danú vec v zmysle ustanovení osobitného zákona, na ktorý poukazoval.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny a
priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. K uvedenému sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že trvá na všetkých dôvodoch, ktoré uviedol
v odvolaní. Uviedol, že žalobca predložil dôkazy do konania v zmysle princípov a zásad CSP, ak
navrhol okrem iného vypočuť štatutárneho zástupcu žalobcu a zabezpečeného svedka. Opätovnepoukázal, že žalovaný uskutočňoval súkromné cesty uvedeným motorovým vozidlom, a tým sa fakticky
znížila jeho celková finančná hodnota a žalobca neobdŕžal žiadnu odplatu za užívanie motorového
vozidla žalovaným. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach a žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a ďalšie rozhodnutia respektíve, aby
zmenil a žalobe primerane vyhovel, nakoľko analógiu spojenou s refundáciu finančných nákladov ,
vynaložených žalobcom na súkromné používanie motorového vozidla žalovaným , bude naplnená
zásada spravodlivosti a tým uplatňovaný návrh bude oprávnený.

25. K tomuto vyjadreniu sa taktiež vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a
znovu zopakoval, že žalobca sa opakovane snaží poukázať, že dôkazy predkladal v zmysle princípov
a zásad sa CSP, avšak argumentácia žalobcu je nesprávna, pretože nepostupoval so zásadami CSP
a nepredložil dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení tak , ako to ustanovuje § 132 ods. 1
CSP a § 153 ods. 1 CSP. Má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď odmietol vykonať
dôkazy navrhnuté žalobcom až na pojednávaní, nakoľko civilný sporový proces je založený na zisťovaní

formálnej pravdy a skutkové tvrdenia procesnej strany musia byť v konaní riadne a včas preukázané.
Znovu zopakoval, že žiadna dohoda, ktorej existencia v konaní ani nebola preukázaná ,následkom čoho
žalobca nemôže poukazovať na jej odplatnosť, ktorú si svojvoľne odôvodňuje bezdôvodnou analogickou
aplikáciou osobitného predpisu. Skutkové tvrdenia v odvolaní a aj vyjadrení sú absolútne nedôvodné a
sú len účelovou snahou napraviť evidentne nesprávny postup žalobcu v konaní.

26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok zákon číslo 160/2015 Z.z, ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) , preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 CSP a nasl. bez
nariadeniapojednávania,podľa§385CSP(acontrario)azistil,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejevo

výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení
§ 387 ods. 1 CSP.

27.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. V prvom rade je potrebné uviesť, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného
procesu a aby vedel súd spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí byť zabezpečený dostatok skutkových
poznatkov významných pre rozhodnutie o veci samej. Žalobca má preto v prvom rade povinnosť tvrdenia

a na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP v žalobe okrem všeobecných náležitosti
podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej ujmy pripojiť. Je treba uviesť aj to, že neoznačenie
dôkazov nie je vadou žaloby, Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné

pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po
vecnom prejednaní žaloby.

29. Pri koncipovaní CSP bol tak do ustanovenia § 185 CSP zavedený princíp formálnej pravdy, čo
predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu, pričom formálnou pravdou sa rozumie,

že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu . Súd sa tak nemusí
dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si ho spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu ,
ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú
diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer
bezvýhradne na strany sporu. Podľa § 185 CSP súd môže vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany

sporu, pričom sa rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba výnimočne môže súd vykonať aj
iné dôkazy , avšak ide o prípady , kedy je zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov jednej
zo strán . S vyššie uvedeným súvisí aj zásada koncentrácie konania upravená v ustanovení § 153.

30. Podľa § 153 ods. CSP 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného úkonu a prostriedky

prcoesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas ., ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.31. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas , nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávanie alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

32. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

33. Vyššie uvedené znamená, že sporové konania sa spravuje zásadou koncentrácie konania.

Sudcovská koncentrácia konania je však výlučne v právomoci súdu. Úlohou sudcovskej koncentrácie
konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je tak
želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo
by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčení ďalšieho
pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného úkonu a prostriedkov procesnej obrany
vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané iba na jeho úvahe, či prípadné

omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo , či príjme procesnú sankciu , ktorú spočíva v tom, že
súdnaprocesnýúkonneprihliadne,atýmmunepriznáprocesnéúčinky.Akneexistujúosobitnédôvody v
zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov na pojednávaní nie je včasné.

34. Ustanovenie § 153 ods. 2 a 3 CSP tak priamo zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila

povinnosť uloženú v § 153 ods. 1, ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a
na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné dôsledky, čo znamená na omeškaný procesný
úkon neprihliadnuť, a tak mu nepriznať procesnoprávne účinky. V odôvodnení rozsudku vo veci
samej má súd vysvetliť, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov. Uplatnenie

tohto diskrečného práva súdu tak závisí od okolností konkrétneho prípadu a oneskorené predloženie
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany môže súd ospravedlniť len na základe objektívnych
kritérií, prípadne subjektívnych kritérií.

35. Odvolací súd však pripomína taktiež, že v individuálnych pracovných sporoch sa ustanovenie

§ 153 o sudcovskej koncentrácii konania neaplikuje na procesné úkony zamestnanca ( § 320
CSP ). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany zamestnávateľa však podliehajú
sudcovskej koncentrácii konania.

36. Ako vyplýva z obsahu preskúmavaného spisu žalobca podal dňa 26.03.2025 návrh na upomínacie

konanie - návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom okrem ako dôkaz označil dohodu o
skončení pracovného pomeru ,faktúru číslo XXvfXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie žalovaného
k upomienke a faktúre, ako aj upomienku číslo 2 .

37. Následne dňa 25. februára 2025 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný

rozkaz a návrhu žalobcu vyhovel .

38. Proti platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný, ktorý uviedol, že dôkazné bremeno a bremeno
tvrdenia je na strane žalobcu, ktorý ho neuniesol, okrem iného uviedol, že žalovaný mal dohodnutú
mzdu blízku minimálnej mzde a jedným z benefitov, ktoré mu žalobca ako zamestnávateľ poskytol, bolo,

že mohol využívať služobné motorové vozidlo na súkromné účely a to bezodplatne, ale tieto jazdy bolo
iba potrebné evidovať v knihe jázd a to kvôli údajom o počte vykonaných kilometrov. Uviedol, že nikdy sa
nedohodol so žalobcom, že bude odplatne užívať motorové vozidlo žalobcu ako jeho zamestnávateľa,
ale toto užívanie motorového vozidla bolo vždy bezodplatné, pričom tento právny stav trval od začiatku
pracovného pomeru , to je od 1.9.2016 do jeho skončenia do 30.11.2024. Taktiež uviedol, že ak žalobca

tvrdil, že dohodou o skončení pracovného pomeru malo dôjsť k dohode medzi sporovými stranami, že
záväzky žalovaného voči žalobcovi za poskytnutie užívania motorového vozidla na súkromné účely nie
sú vyrovnané za obdobie január 2024 až august 2024 uviedol, že z takejto dohody nevyplýva tento
záväzok, pretože táto dohoda nikdy neexistovala a nemohol medzi nimi vzniknúť takýto záväzok. Je
navyše takáto dohoda nepreukázateľná , čo sa týka minimálne výšky záväzku a dĺžky trvania takéhoto

záväzku a táto skutočnosť ani nevyplýva zo žiadnych dôkazných prostriedkov. Taktiež poukázal, že
samotná faktúra, ktorú predložil žalobca je chybná, čo sa týka počtu najazdených kilometrov a uviedol
súčasne, že dohoda o skončení pracovného pomeru nie je ani uznaním dlhu, čo sa týka náhrady za
používanie motorového vozidla, pretože nespĺňa všetky predpoklady a to najmä v otázke výšky dlhu.39. K uvedenému sa žalobca už nevyjadril a až dňa 03.06. o 7:21 zaslal konajúcemu súdu, podanie,
kde žalobca navrhol súdu vypočuť ako svedka L. V. a predložil súdu aj doklady týkajúce sa v obdobnej

veci odplaty za užívanie motorového vozidla na súkromné účely v roku 2006 .

40. Podľa názoru odvolacieho súdu postup súdu prvej inštancie bol zákonný . Aj odvolací súd má za
to, že z dôkazov , ktoré predložil žalobca existencia dohody o odplatnom užívaní motorového vozidla
nevyplýva a tak je zrejmé, že nemožno ustáliť ani výšku náhrady za prípadné užívanie motorového

vozidla a dobu jeho užívania. Taktiež žalobca nepreukázal, z akých skutočností vychádzal ak účtoval
výšku náhrady 0,60 eur za kilometer, pričom tieto skutočnosti nepotvrdzuje ani dohoda o skončení
pracovného pomeru.

41. Odvolací súd sa tak stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorým nevykonal ďalšie
dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu a svedka z dôvodu aplikáciu zásady sudcovskej koncentrácie

konania podľa § 153 CSP.

42. Odvolací súd súčasne konštatuje, že nezistil ani osobitné dôvody, ktoré by odôvodňovali oneskorené
predloženie skutkových tvrdení, ale najmä dôkazných návrhov až na pojednávaní. Postup súdu prvej
inštancie sa preto javí zákonným.

43. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu, avšak konštatuje, že tieto nemajú
priamy vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto ich už ani bližšie neodôvodňoval.

44. Odvolací súd sa stotožňuje s výrok súdu prvej inštancie o trovách konania. V konaní pred súdom

prvej inštancie bol žalobca neúspešný a naopak úspešný žalovaný má v zmysle § 255 ods. 1 CSP
nárok na náhradu trov konania, ktoré mu súd v celom rozsahu proti žalobcovi priznal. O ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci (§ 262 ods. 2 CSP).

45. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1CSP a § 255 ods. 1 CSP

a priznal nárok na ich náhradu žalovanému proti žalobcovi v rozsahu 100 %, pretože aj v odvolacom
konaní bol žalobca neúspešný a naopak žalovaný mal aj v odvolacom konaní plný úspech.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 242 ods. 2 CSP).

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu Prešov v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).