Uznesenie – Poistenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 2, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/112/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116213742
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1116213742.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia
senátuJUDr.RenátaJanákováaJUDr.NatáliaKolláriková,vsporežalobcu:S..U.C.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom N. U. XX, D. proti žalovaným: 1. UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava,
IČO: 49 240 480, zast. PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava, 2. Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. MGA IURIS

s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 10, Bratislava, o zaplatenie 11.807,85 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. marca 2020, č.k. 9C/81/2016-190
(teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1- 9C/81/2016), takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. marca 2020, č.k.
9C/81/2016-190 (teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1- 9C/81/2016) z r u
š u j e a vec v r a c i a Mestskému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, č.k. 9C/81/2016-190 zo dňa 05.03.2020,
žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou Okresnému

súdu Bratislava I dňa 24.06.2016 sa žalobca domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy
11.807,85 eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Žalobca sa bez ospravedlnenia

nedostavil na pojednávanie konané dňa 5. marca 2019 o 13.00 hod., miestnosť č. 30, hoci bol naň
riadne a včas predvolaný. Žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie
pojednávania. Žalovaní v 1. a 2. rade na pojednávaní konanom dňa 5. marca 2019 navrhli,
aby súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP.

5. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 278 a § 279 CSP uviedol, že rozsudok pre zmeškanie sa

nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie
tohto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod
vydania rozsudku pre zmeškanie. Procesnou sankciou za pasivitu žalobcu je strata sporu vo forme
zamietavého kontumačného rozsudku, súd prvej inštancie preto v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami Civilného sporového poriadku rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie
žalobcu, ktorým žalobu zamietol.6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP; v danom prípade mali žalovaní v 1. a 2. rade vo veci plný úspech, preto zaviazal
žalobcu na náhradu trov konania žalovaných v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku pre zmeškanie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že na
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

8. V prvom rade namietal, že dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu
obidvoch sporových strán zásadne rovnako. Procesnou sankciou za pasivitu žalobcu je strata sporu vo
forme zamietavého kontumačného rozsudku. Považoval však za nesporné, že počas celého konania
bol aktívny, zúčastňoval sa pojednávaní, predkladal návrhy a uhrádzal preddavky, ktoré mu boli súdom
prvej inštancie uložené.

9. V odvolaní ďalej uviedol, že mu navyše zo strany súdu prvej inštancie nebolo doručené predvolanie
na ústne pojednávanie na termín 05.03.2020. Dňa 11.05.2020 bol oboznámený s
číslom zásielky I ktorým mu malo byť doručené predvolanie na termín pojednávania. Obratom cez
aplikáciu poštového úradu zistil, že zásielka pod týmto označením mu nebola nikdy doručená, nakoľko
je evidovaná ako zásielka v preprave. Následne osobne absolvoval stretnutie na poštovom úrade, kde

mu potvrdili, že zásielka mu nemohla byť doručená. V dôsledku uvedeného došlo k jeho neúčasti na
predmetnom ústnom pojednávaní bez ospravedlnenia. V danom prípade neboli splnené ani len formálne
procesné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
nemal aplikovať ust. § 278 CSP. Jeho neúčasť na predmetnom pojednávaní v žiadnom prípade nebránila
súdu prvej inštancie, aby vec prejednal so žalovanými a vydal meritórne rozhodnutie v danom spore.

10. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že odvolanie žalobcu proti
rozsudku pre zmeškanie nie je dôvodné. Žalobca svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
odôvodňuje tým, že podľa jeho názoru nemali byť naplnené zákonné predpoklady vyžadované § 278
CSP na to, aby súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

Poukázal na to, že súd prvej inštancie pristúpil k rozhodnutiu veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu po
tom, čo boli naplnené všetky na to zákonom vyžadované predpoklady, svoje rozhodnutie aj v rozsahu
podľa § 279 CSP dostatočne odôvodnil. Rozsudok pre zmeškanie je osobitným druhom rozhodnutia
súdu vo veci samej a ako taký predstavuje následok procesnej pasivity procesnej strany v sporovom
konaní. Sporové konanie je ovládané princípom kontradiktórnosti, a preto sú to procesné strany, kto

má byť nositeľom procesnej iniciatívy. Využitie rozsudku pre zmeškanie je namieste vtedy, aby konanie
smerovalo k naplneniu základných princípov, ktorými je sporové konanie ovládané,
ktorými sú podľa čl. 17 CSP aj princíp rýchlosti a hospodárnosti konania. Keďže rozsudok
pre zmeškanie vo svojej podstate predstavuje sankciu za procesnú pasivitu, na takéto rozhodnutie veci
musia byť naplnené zákonom stanovené predpoklady.

11. Žalobca popiera doručenie predvolania na pojednávanie vytýčené súdom na deň 05.03.2020. S
týmto sa žalovaný v 2. rade nestotožňuje. Ako je zrejmé zo zápisnice z
pojednávania konaného dňa 05.03.2020, súd prvej inštancie skúmal naplnenie zákonných predpokladov
rozsudku pre zmeškanie, pričom dospel k záveru, že žalobca mal predvolanie na toto pojednávanie

vykázané. Nie je pritom dôvod spochybňovať túto súdom prvej inštancie uvádzanú skutočnosť. Preto
žalobcom podané odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie nie je dôvodné, keď boli splnené
všetky zákonom stanovené predpoklady vyžadované § 278 CSP na vydanie odvolaním napadnutého
rozsudku prvoinštančného súdu. Z tohto dôvodu potom odvolanie proti tomuto rozsudku súdu prvej
inštancie podľa § 356 písm. b) CSP nie je prípustné. Preto žalovaný v 2. rade žiada, aby odvolací súd

v súlade s § 386 písm. c) CSP rozhodol tak, že odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I. pre zmeškanie č.k. 9C/81/2016-190 z 05.03.2020 odmieta a žalobcovi uloží povinnosť
nahradiť žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného

odvolania podľa § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa §
378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že v merite veci ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania je
nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.13. Súd prvej inštancie v merite veci žalobu zamietol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, pričom žalobca
(okrem iného) v odvolaní namieta, že na jeho vydanie neboli vzhľadom na jeho aktívnu účasť v konaní
z materiálneho hľadiska splnené podmienky.

14. Odvolací súd sa preto pre účely rozhodnutia o podanom odvolaní sústredil v prvom rade na
posúdenie tejto otázky.

15. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného

rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorým žalobu zamietne, ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie
vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o
následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalobca neospravedlnil
svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď v spore rozsudkom

pre zmeškanie žalobcu žalobu zamietol. Prvoinštančný súd totiž vôbec nevzal do úvahy, že rozsudok
pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho, inak bezúčelného ukončenia sporu
na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní musí zostať materiálna, nie
formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom schematických poučení je potrebné uprednostniť
zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy,

keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k
zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky posudzované zdržanlivo s tým,
že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie sporu. Rozhodovanie na základe
hraničného splnenia formálnych podmienok bez snahy o materiálne vedenie konania je často na hrane
základného práva strany sporu (porov. napr. Nález Ústavného súdu SR zo dňa 22.07.2021, sp. zn. III.

ÚS 121/2021 a mnohé ďalšie). Z uvedených hľadísk sa súd prvej inštancie splnením podmienok na
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu vôbec nezaoberal a v tomto smere na svoje povinnosti celkom
rezignoval.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia

veci, keď podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie považoval za splnené. Z obsahu spisu je už
totiž na prvý pohľad zrejmé, že v tomto spore žalobca vôbec nebol pasívny, práve naopak, v konaní sa
vyjadroval,reagovalnavyjadreniažalovaných-napr.podaniezodňa19.08.2016,navrhovalapredkladal
dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, od ktorých odvodzoval svoj nárok, podaním zo
dňa 08.05.2017 požiadal súd prvej inštancie o vytýčenie pojednávania, zúčastňoval sa pojednávaní

nariadenýchsúdom-dňa08.10.2019,vprípadenemožnostiúčastisariadneospravedlnil,zaplatilsúdom
určený preddavok na trovy dôkazu vo výške 200,- eur. Za tohto stavu je potom zrejmé, že v danom
prípade celkom absentuje pasivita žalobcu, ktorá by mohla viesť k záveru o splnení podmienok na
vydanie rozsudku pre zmeškanie v danej veci (v materiálnom zmysle) a súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávnej interpretácie i aplikácie ustanovenia § 278 CSP, ktoré sú v zjavnom rozpore s účelom a

zmyslom inštitútu rozsudku pre zmeškania žalobcu, keď dospel k záveru, že za daných okolností boli
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu splnené. Takýto postup mal za následok, že
boli závažným spôsobom porušené procesné práva žalobcu do tej miery, že bolo porušené jeho právo
na spravodlivý proces.

18. Záverom odvolací súd uvádza, že nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie v deň konania
pojednávania dňa 05.03.2020 dospel k záveru, že predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi riadne
doručené,keďjezjavné,ženadoručenkekzásielkespodacímčíslomI.vytlačenejsúdomprvejinštancie
dňa 19.06.2020, ktorá podľa záhlavia doručenky bola prijatá súdom prvej inštancie dňa 09.01.2020
sa údaj o doručení správy adresátovi nenachádza, keď v časti, ktorá má obsahovať informáciu o

doručení zásielky absentuje údaj, kedy a či vôbec bola zásielka žalobcovi doručená; na doručenke je
uvedený len text, cit.: „Vážený používateľ, Správa, S pozdravom,“ ďalej absentuje text, ktorý obvykle
nasledujesinformáciou,žesprávabolaadresátoviúspešnedoručenásuvedenímdňajehodoručenia. V
ďalšom texte, v časti označenej ako „Podrobné informácie“ v kolónke: Dátum doručenia/zistenie dôvodu
nedoručenia je síce uvedený údaj 06.01.2020, avšak ani z tohto údaja nie je možné bez pochybností

vyvodiť záver, či správa skutočne bola adresátovi doručená.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 111 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého doručenka vrátená
súdu osvedčuje čas a spôsob doručenia. Za predpokladu, že doručenka obsahuje zákonom požadované
náležitosti, potvrdzuje pravdivosť toho, čo je v nej osvedčené dovtedy, kým nie je preukázaný opak (por.uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2019, sp. zn.: 5Obdo/50/2019). V danom
prípade doručenka založená v spise síce potvrdzuje, že sa uskutočňovalo doručovanie predvolania
súdu prvej inštancie žalobcovi, avšak z údajov vyznačených na doručenke nevyplýva, či vôbec a

kedy bola zásielka žalobcovi doručená. Doručenie toho predvolania na pojednávanie jednoznačne
nevyplývaanizďalšíchlistín,ktorésúobsahomsúdnehospisu(porovnajvýsledokreklamácievykonanej
žalobcomprostredníctvomcentrareklamáciíSlovenskejpoštya.s.,zobsahuktorejvyplýva,ženeevidujú
doručenie zásielka s podacím číslom I a že počas prepravy pravdepodobne došlo k jej strate, o čom bol
podávateľ zásielky informovaný, ktorá informácia je pritom v rozopre s výsledkom reklamácie vykonanej

súdom prvej inštancie prostredníctvom portálu [email protected], z obsahu ktorej vyplýva,
že zásielka mala byť doručená dňa 05.12.2019); teda zo spisu jednoznačne nevyplýva, že v čase
rozhodovaniu súdu prvej inštancie by boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre
zmeškanie žalobcu v zmysle ustanovenia § 278 CSP.

19. Na základe uvedeného, keď v danej veci podľa odvolacieho súdu neboli v materiálnom ani vo

formálnom zmysle splnené zákonom stanovené podmienky na rozhodnutie v spore rozsudkom pre
zmeškanie žalobcu (§ 278 CSP), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP v zamietajúcom výroku a tiež súvisiacom (závislom) výroku o trovách konania zrušil a vec mu podľa
§ 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvoinštančný súd spor riadne meritórne prejedná a
v spore rozhodne, pričom obom stranám sporu poskytne v súlade s dotknutými ustanoveniami Civilného

sporového poriadku náležitý priestor na uplatnenie všetkých ich procesných práv v takom rozsahu, aby
nebolo porušené ich právo na spravodlivý proces.

20. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(§ 396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).