Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324203111
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8324203111.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcov: 1/ A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D. E. F., 2/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D. E. F., 3/ A.
B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D. E. F., 4/ A. H. B., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX A.,
E., všetci právne zastúpení: STANĚK VETRÁK & PARTNERI s.r.o., IČO: 36 795 038, Dunajská 15,

811 08 Bratislava, proti žalovanej: H. A. B. I., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/X, XXX XX K. E. L., právne
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., IČO: 47 234 318, Záhradnícka 51, 821
08 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o návrhu žalovanej na zrušenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 21C/69/2024-142 zo
dňa 19.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Žalobcom v 1. až 4. rade p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým uznesením vo výroku I.
návrh žalovanej na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného súdom prvej inštancie uznesením č.

k. 21C/69/2024-44 zo dňa 18.11.2024, zamietol a vo výroku II. žalobcom priznal voči žalovanej náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil podľa § 334 a § 339 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 18.11.2024 súd vydal uznesenie, ktorým vo
výroku I. žalovanej zakázal uskutočňovať akékoľvek právne úkony, ktorými by previedla svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX evidovaných Okresným úradom Snina,
katastrálny odbor pre okres: Snina, obec: Dlhé nad Cirochou, katastrálne územie: K. E. L.: - pozemok
registra C KN p.č. XXX/X, výmera: 380 m2, druh pozemku: záhrada, vo výške spoluvlastníckeho podielu:
1/1, - pozemok registra C KN p.č. XXX, výmera: 440 m2, druh pozemku: zastavaná a plocha nádvorie,

vo výške spoluvlastníckeho podielu: 1/1, - stavba súp. č. XXX na pozemku registra C KN p.č. XXX, druh
stavby: rodinný dom, vo výške spoluvlastníckeho podielu: 1/1, na inú osobu, vkladom nehnuteľností do
majetku tretej osoby, kúpnou, zámennou, darovacou alebo akoukoľvek inou zmluvou, ktorej predmetom
by bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo zaťaženie nehnuteľností akýmikoľvek
ťarchami alebo bremenami, vrátane založenia nájomných vzťahov k nehnuteľnostiam. Žalovaná je
povinná zdržať sa uzavretia akýchkoľvek právnych úkonov s povahou zmluvy o budúcej zmluve, ktorými

by sa zaviazala previesť svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, vkladom do majetku
tretej osoby, kúpnou, zámennou, darovacou alebo akoukoľvek inou zmluvou, ktorej predmetom by bolprevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo zaťaženie nehnuteľností akýmikoľvek ťarchami
alebo bremenami, vrátane založenia nájomných vzťahov k nehnuteľnostiam; vo výroku II. súd podľa §
337 CSP, poučil žalovanú, že môže podať voči žalobcom žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať

nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia; vo výroku III. žalobcom priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.12.2024 a vykonateľnosť dňa 06.12.2024.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 18.06.2025 mu bol doručený návrh žalovanej na zrušenie
tohto neodkladného opatrenia, pretože podľa nej odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie
nariadené. S poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/357/2015, v
ktorom si žalobcovia voči žalovanej uplatňujú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a škody v súhrnnej
výške 68.010,00 eur s príslušenstvom, žalovaná uviedla, že v tomto konaní zatiaľ nebol preukázaný ani
základ nároku, pričom bola vznesená námietka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Žalovaná ďalej

uviedla, že má pravidelné finančné príjmy, keďže je exekútorkou. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že
poisťovateľ je povinný hradiť aj žalobcami uplatňované nároky, čo vylučuje obavu ohrozenia prípadnej
exekúcie. Okrem toho Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., vstúpila do konania sp. zn. 5C/357/2015
ako intervenient na strane žalovanej, pričom v predchádzajúcom období vyplatila za žalovanú náklady
spojené s pohrebom, na ktoré bola zaviazaná trestným rozsudkom. Žalovaná vyslovila, že dôvody na

nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vychádzali z obavy, že exekúcia bude ohrozená, odpadli, a
preto podľa § 325 ods. 1 CSP žiadala uvedené uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zrušiť.

5. Žalobcovia so zrušením nariadeného neodkladného opatrenia nesúhlasili. Poukázali na to, že
dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia je preukázané zbavovanie sa majetku žalovanej v

prospech spriazneného subjektu: Asociácia Gold Help n. o., IČO: 561 950 79, Dlhé nad Cirochou,
ktorej zakladateľom a štatutárom je matka žalovanej H. A. I., a ktorý vznikol dňa 11.04.2024, pričom ho
mala založiť 81 ročná matka žalovanej bezprostredne po odsudzujúcom rozsudku jej dcéry a na tento
spriaznený subjekt žalovaná bezodplatne presunula všetok svoj nehnuteľný majetok.

6. Súd zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/357/2015 zistil, že toto súdne konanie stále
prebieha, vo veci boli nariadené pojednávania a vykonáva sa dokazovanie a aktuálny stav je taký, že vo
veci bude nariadené znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

7. Podľa názoru súdu nebolo preukázané, aby sa jednalo o domnelú pohľadávku žalobcov, respektíve

aby táto pohľadávka bola v celom rozsahu zo strany žalovanej alebo tretieho subjektu, napríklad
intervenienta uspokojená. V konaní bolo preukázané, že konanie sp. zn. 5C/357/2015, v ktorom sa
rieši pohľadávka žalobcov voči žalovanej stále prebieha, vykonáva sa dokazovanie a aktuálne tam bolo
nariadené znalecké dokazovanie z odboru dopravy Ústavom v Žiline. Nejde teda v žiadnom prípade
o domnelý nárok. Taktiež námietky pasívnej vecnej legitimácie sú riešené práve v konaní sp. zn.

5C/357/2015 a nemôže ich súd riešiť v tomto konaní o zrušení neodkladného opatrenia.

8. K vstupu poisťovne ako intervenienta na strane žalovaného do konania vedeného pod sp. zn. sp.
zn. 5C/357/2015 súd uviedol, že intervenient nie je stranou konania a právoplatný rozsudok je záväzný
pre strany konania a pre úrady, nie však pre intervenienta. Intervenient má osobitné a samostatné

postavenie, pričom môže namietať skutočnosti, ktoré sa ho týkajú, napríklad premlčanie uplatnenej
pohľadávky vo vzťahu k nemu, respektíve k žalovanej, ďalej si môže uplatniť podľa zákona o povinnom
zmluvnom poistení regres, teda krátenie pohľadávky vo vzťahu k žalovanej pre porušenie jej povinnosti
ako vodiča, a teda vstup intervenienta do konania sám o sebe nemení a neruší dôvody, na základe
ktorých bolo neodkladné opatrenie nariadené.

9. K tvrdeniu žalovanej, že dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia sú aj jej príjmy z exekútorskej
činnosti súd uviedol, že ide o tvrdenie žalovanej, ktoré v tomto konaní ničím preukázané nebolo, vrátane
jej príjmov. Okrem toho exekútor vykonáva svoju činnosť ako fyzická osoba a pokiaľ sa zbavuje majetku,
tak ako to bolo uvedené v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia, kde už došlo a dochádzalo k

prevodom majetku žalovanej ako fyzickej osoby na spriaznený subjekt Asociácia Gold Help n. o., ktorý
založila a štatutárom je 81 ročná matka žalovanej H. A. I., tieto dôvody stále trvajú a nič na tom nemení,
že žalovaná vykonáva činnosť exekútora. Stále teda existuje dôvodná obava, že by prípadná exekúciabola ohrozená, a to na základe rozsudku Okresného súdu Humenné v konaní sp. zn. 5C/357/2015, ako
exekučného titulu, ktorý je záväzný len pre žalovanú.

10. Z týchto dôvodov súd návrh žalovanej na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 a § 262 CSP tak, že úspešným žalobcom priznal
nároknanáhradutrovkonaniavočižalovanej,pričomovýškebuderozhodnutésamostatnýmuznesením
vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto uznesenia.

12.Protiuzneseniusúduprvejinštancieozamietnutínávrhunazrušenieneodkladnéhoopatreniapodala
odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP.

13. Podľa žalovanej sud v napadnutom uznesení nevzal do úvahy jej tvrdenia, neprihliadal na
proporcionalitu nariadeného neodkladného opatrenia a taktiež predmetné uznesenie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s uvedeným žalovaná poukázala na uznesenie o
nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 18.11.2024, sp. zn. 21C/69/2024 a dodala, že nehnuteľnosti
nemala v úmysle previesť na Asociáciu Gold Help n.o., ale na svojho syna mal. M. B., pričom uvedené
mala v záujme dlhší čas, avšak táto situácia si vyžaduje schválenie právneho úkonu súdom. Danú
skutočnosť preukazuje rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 18.10.2024, sp. zn. 8P/192/2024,

ktorý schválil právny úkon darovania nehnuteľnosti zo strany žalovanej jej maloletému synovi.

14. Žalovaná ďalej uviedla, že voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia nepodala odvolanie.
Podanie odvolania nebolo jej povinnosťou, ale len zákonom priznaným právom na podanie opravného
prostriedku, ktorého nevyužitie nemôže mať za následok ovplyvnenie skutkového stavu veci, či prípadne

dopad na rozhodnutie súdu. V čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia bola
žalovaná ovplyvnená náporom pracovných povinností, ale aj pretrvávajúcim zlým zdravotným stavom
jej otca a taktiež maloletého syna, ktorý je uznaný za zdravotne ťažko postihnutého.

15. Tvrdenia žalobcov, že žalovaná „presunula všetok svoj nehnuteľný majetok“ neodrážajú skutočný

stav veci. Uviedla, že je výlučnou vlastníčkou stavby - priemyselnej budovy, súpisné č. XXX,
nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere
621m2, parcela registra CKN, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie D., ktorá je situovaná v
lukratívnej časti mesta. Na liste vlastníctva nie sú žiadne ťarchy, pozemky a stavba sú len v jej výlučnom
vlastníctve.

16. Ak žalobcovia argumentovali tým, že Asociácia Gold Help, n.o., bola založená bezprostredne po
vydaníodsudzujúcehorozsudku,žalovanávtejtosúvislostipoukázalanato,žeH.A.I.jeadvokátkou,ale
aj správkyňou konkurznej podstaty, ktorá aktívne a plnohodnotne vykonáva obe funkcie, čo potvrdzuje
fungujúca advokátska kancelária pravidelne prijímajúca nové prípady a taktiež správcovská kancelária,

ktorá taktiež aktívne plní svoju funkciu. Nie je ničím nezvyčajné, že sa rozhodla pre založenie neziskovej
organizácie a takýto krok z jej strany nemusí byť automaticky považovaný žalobcami za účelový.

17. V konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/357/2015 o náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch nebolo doposiaľ vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Žalovaná aj naďalej

zastáva názor, že žalobcovia si v ňom uplatňujú domnelý nárok a hoci žalobcovia žiadali, aby súd
rozhodol medzitýmnym rozsudkom, nebolo im vyhovené. Pritom podstatou tohto inštitútu je možnosť
súdu rozhodnúť prednostne len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku. Z tohto
pohľadu a vzhľadom na vyslovený názor súdu prvej inštancie, že žalobcovia si v tomto konaní
neuplatňujú domnelý nárok, považovala žalovaná napadnuté uznesenie za arbitrárne. V predmetnom

konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovaná predložila odborné vyjadrenie Ústavu
soudního inženýrstvi Vysokého učení technického v Brne, č. 3/2025, ktoré prinieslo nový pohľad na
technickú, ale aj právnu stránku priebehu dopravnej nehody, pričom súd sa v rámci predbežného
právneho posúdenia sporu vyjadril, že na spor bude aplikovať § 415 Občianskeho zákonníka. Končená
suma, ktorá môže byť žalobcom priznaná, by mohla byť v skutočnosti o desaťtisíce eur nižšia, ako je

žalobcami uplatňovaný nárok.

18. Žalovaná namietala, že žalobcovia na základe domnelého výpočtu sumy, ktorú od nej požadujú
ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nazáklade ktorého jej bol uložený zákaz uskutočňovať akékoľvek právne úkony, ktorými by previedla svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie: K. E. L.. Z
uvedeného vyplýva, že pred vydaním rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod

sp. zn. 5C/357/2015 je obmedzovaná pri nakladaní so svojím nehnuteľným majetkom, ktorého hodnota
značne prevyšuje žalobcami uplatňovaný nárok.

19. Žalovaná ďalej uviedla, že vstup intervenienta do konania sp. zn. 5C/357/2015 o náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch posilnilo jej postavenie v konaní a zároveň zmenilo okolnosti prípadného

vyplatenia priznanej náhrady nemajetkovej ujmy a zrušilo dôvody, na základe ktorých bolo nariadené
neodkladné opatrenie uložené, pričom taktiež posilnilo právnu istotu žalobcov ohľadne vyplatenia súdom
priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že intervenient je povinný za žalovanú plniť.
Intervenient sa sám na pojednávaní vo veci samej vyjadril pozitívne k existujúcemu vzťahu z povinného
zmluvného poistenia v zmysle zákona o PZP, pričom uviedol, že v predchádzajúcom období vyplatil
žalobcom za žalovanú náklady spojené s pohrebom.

20. Žalovaná je zapísaná v Slovenskej komore exekútorov a vedie vážený exekútorský úrad v
Humennom, pričom ako súdny exekútor vykonáva dôležitú, pre právny štát esenciálnu činnosť. Už len
povaha zárobkovej činnosti žalovanej, ako aj jej postavenie jednoznačne preukazuje, že v prípade,
ak by bola rozsudkom súdu zaviazaná žalobcom plniť, uvedenému by sa nevyhýbala. Žalovaná má

za to, že pre preukázanie jej solventnosti, ako aj schopnosti uhradiť prípadný domnelý nárok, nie je
potrebné podrobne dokladovať jej príjmy z činnosti súdneho exekútora. Vzhľadom na objem hnuteľného
a nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovanej nie je žiadnych pochýb, že by bola schopná plniť si
svoje povinnosti riadne a včas.

21. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že z odvolania žalovanej nie je zrejmé,
ktorá argumentácia prináleží ku konkrétnemu odvolaciemu dôvodu.

23. Podľa názoru žalobcov tvrdenia žalovanej o tom, že súdom špecifikované nehnuteľnosti nemala
v úmysle previesť na asociáciu Gold Hell N. O., ale na svojho maloletého syna, nijakým spôsobom
nepreukázala. Z predloženého rozsudku nevyplýva bližšia špecifikácia, o akú darovaciu zmluvu ide,
ani čo je jej obsahom. Zároveň toto tvrdenie nebolo doposiaľ prednesené v konaní, čiže ide o novotu

v konaní.

24. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej o tom, že sa nezbavuje svojho majetku a že je vlastníčkou
nehnuteľnosti evidovanej na LV číslo XXXX, katastrálne územie D., uviedli, že toto tvrdenie nebolo
doposiaľ prednesené a rovnako ide o novotu v konaní.

25. V súvislosti s argumentáciou žalovanej o tom, že H. A. I. je aktívna ako advokátka a správkyňa
konkurznej podstaty, uviedli, že žalovaná nevyvrátila ich tvrdenie o účelovosti založenia asociácie H. A.
I.. Okrem toho dodali, že ide o novotu v konaní, ktorá doposiaľ nebola žalovanou uplatnená.

26. Vo vzťahu k námietke žalovanej o tom, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy ide o ich domnelý
nárok, uviedli, že ak by išlo o domnelý nárok, nekonalo by sa v tomto spore rozsiahle dokazovanie.
Ak žalovaná namietala, že v danej veci súd nevyhovel ich návrhu rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom,
táto skutočnosť nie je rozhodujúca, nakoľko v predmetnej veci súd vyzval strany na pojednávaní dňa
06.05.2025, aby predložili dôkazy a vyjadrili sa k možnosti rozhodnúť vo veci medzitýmnym rozsudkom.

Okrem toho dodali, že pri určovaní výšky uplatneného nároku vychádzali z aktuálnej rozhodovacej praxe
súdov SR.

27. K námietke žalovanej o tom, že súd neskúmal proporcionalitu nariadeného neodkladného opatrenia,
uviedli, že v konaní sp. zn. 5C/357/2015 si voči žalovanej uplatňujú nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy, pričom bolo preukázané, že žalovaná bola právoplatne odsúdená za spáchanie prečinu usmrtenia,
ktorý je základom pre uplatnenie ich nárokov. Podľa názoru žalobcov nie je neodkladné opatrenie
neproporcionálne, pretože žalobkyňa a jej maloletý syn môžu nehnuteľnosť - rodinný dom aj naďalej
nerušene užívať.28. Vo vzťahu k námietke žalovanej o tom, že neodkladným opatrením je obmedzovaná pri nakladaní
s nehnuteľným majetkom, ktorého hodnota podľa nej značne prevyšuje nimi uplatňovaný nárok,

žalobcovia uviedli, že žalovaná uvedené len tvrdila, ale ničím nepreukázala. Zároveň ide o novotu
v odvolacom konaní.

29. K odvolacej argumentácii o význame intervenienta, ktorý vystupuje na jej strane v spore o náhradu
nemajetkovej ujmy, žalobcovia uviedli, že intervenient nie je stranou konania a v prípade svojho úspechu

si nárok budú uplatňovať voči žalovanej. Pre nich bude záväzný iba právoplatný rozsudok vo veci,
ktorý môže zaviazať na plnenie iba žalovanú. Vzťah je len medzi intervenientom a žalovanou. Medzi nimi
a intervenientom nie je žiaden vzťah. Škodu priznanú trestným rozsudkom uhrádzala žalobcom priamo
žalovaná, a nie intervenient. Ak došlo k náhrade uvedeného plnenia priamo žalovanej, ako to ona sama
tvrdí, je to len o vzťahu medzi žalovanou a intervenientom.

30. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že vzhľadom na jej postavenie súdnej exekútorky má byť automaticky
prezumovaná jej schopnosť plniť prípadnú budúcu pohľadávku žalobcov, žalobcovia uviedli, že žalovaná
nijakým spôsobom nepreukázala, v akej výške má príjem a ani to, či bude postačovať na uhradenie
pohľadávky.

31. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalovanej ako nedôvodné
zamietol a priznal im voči nej plnú náhradu trov konania.

32. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že z jej odvolania jednoznačne
vyplývajú odvolacie dôvody, pričom nie je jej povinnosťou formálne členiť odvolanie podľa odvolacích

dôvodov a tieto explicitne uvádzať. Podľa názoru žalovanej v čase rozhodovania o návrhu na zrušenie
neodkladnéhoopatreniaexistovaliokolnostipreukazujúce,žeodpadlidôvody,prektoréboloneodkladné
opatrenie nariadené, pričom tieto dôvody neboli dané ani v čase jeho nariadenia. Žalovaná zastáva
názor, že súd sa vôbec nezaoberal jej argumentami a nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu.

33. K námietke žalobcov, že žalovaná mala nové skutočnosti uplatniť v odvolaní proti uzneseniu o
nariadení neodkladného opatrenia, žalovaná uviedla, že odvolací súd môže posudzovať len stav, ktorý
existoval v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nemôže teda prihliadať na okolnosti, ktoré
vznikli až po jeho vydaní, vrátane neskoršieho odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie
nariadené. Z tohto dôvodu je v odvolacom konaní možné preskúmať iba to, či boli splnené podmienky

na nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania rozhodnutia. Ak teda súd prvej inštancie
dospel k záveru, že podmienky boli splnené, jediným dostupným prostriedkom obrany žalovanej bol
následný návrh na zrušenie neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov jeho trvania, pričom medzi
odpadnutie dôvodov sui generis možno zaradiť aj procesné dokázanie toho, že neodkladné opatrenie
nemalo byť nikdy nariadené. Žalovaná tiež dodala, že pri zabezpečovaní peňažnej pohľadávky má

zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 CSP (zriadenie súdneho záložného práva) absolútnu prednosť
pred neodkladným opatrením (napr. zákazom nakladať s nehnuteľnosťou).

34. Pokiaľ žalobcovia vedeli získať informáciu o tom, že žalovaná prevádza svoj majetok na iné osoby
a na základe toho podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, mali možnosť aj relevantne a

vierohodne preveriť majetkové pomery žalovanej. Nejde totiž o žiadne nové skutkové tvrdenie ani o
dôkaz, ktorý by menil skutkový základ sporu, ale len o doplňujúci argument žalovanej, ktorým vyvracia
a vylučuje argumentáciu žalobcov o údajnom úmyselnom zbavovaní sa majetku s cieľom zmarenia
uspokojenia ich domnelého nároku. Žalovaná ním len preukazuje, že prevody častí jej nehnuteľného
majetku neboli motivované snahou ukrátiť žalobcov o ich domnelý nárok, ale išlo o rozhodnutia

vychádzajúce z osobných dôvodov.

35.Žalovanákategorickyodmietlaobvinenia,podľaktorýchmalajejmatkazaložiťneziskovúorganizáciu
s cieľom účelového prevodu majetku. Ide o nepodložené a klamlivé tvrdenia, ktoré nemajú oporu v
žiadnych relevantných dôkazoch.

36. Žalovaná aj naďalej trvá na tom, že nárok uplatňovaný žalobcami je len domnelý, a to
vzhľadom na vznesenú námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Poskytnutie ochrany takémuto
nedôvodnému domnelému nároku žalobcov je preto v rozpore s podstatou a účelom inštitútuneodkladného opatrenia, ktorým je poskytnúť dočasnú ochranu len takému právu, ktoré sa javí
ako hodnoverne osvedčené. V prípade konania o náhradu nemajetkovej ujmy vedeného pod sp.
zn. 5C/357/2015 však takýto záver nemožno urobiť, keďže doterajšie skutkové a právne zistenia

neosvedčujú dôvodnosť uplatneného nároku v miere požadovanej pre nariadenie neodkladného
opatrenia.

37. Uplatnenie princípu proporcionality je nevyhnutným kritériom pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia, ktoré trvá po celý čas. Pokiaľ ide o výšku žalobcami uplatňovaného nároku,

žalovaná uviedla, že otázka jej výlučného zavinenia doposiaľ nie je jednoznačne vyriešená. Túto otázku
nemá za preukázanú ani súd konajúci vo veci náhrady nemajetkovej ujmy pod sp. zn. 5C/357/2015.
Odsúdenie vodiča v trestnom konaní nevylučuje možnosť, a dokonca zakladá povinnosť civilného súdu,
skúmať mieru, akou k nehode prispel svojím konaním aj samotný zosnulý. Súdy opakovane konštatovali
50% spoluzavinenie v situáciách, ako je vstup na vozovku mimo priechodu (napr. rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave zo dňa 29.06.2015 pod sp. zn. 11 Co/394/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo

dňa 24.04.2018 pod sp. zn. 9Co/130/2017), alebo náhle vbehnutie do jazdnej dráhy (napr. rozhodnutie
KrajskéhosúduvBratislavezodňa29.09.2022podsp.zn.3Co/98/2021).Výškažalobcamiuplatňovanej
náhrady je neprimeraná a bude primerane znížená. Po takomto znížení je výška prípadne priznanej
náhradyzjavneneprimeranáhodnotezaistenéhonehnuteľnéhomajetkužalovanej.Akužbolonariadené
neodkladné opatrenie, nemôže ďalej trvať, ak je v zjavnom a hrubom nepomere k zabezpečovanej

pohľadávke. Žalobcovia musia osvedčiť aj v tomto štádiu konkrétne kroky alebo správanie žalovanej,
ktoré objektívne vyvolávajú dôvodnú obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Rozsah zásahu do jej
vlastníckych práv je neprimeraný v porovnaní s neistotou výsledku konania a výškou tvrdeného nároku,
čo len podporuje potrebu zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia.

38. Žalovaná ďalej uviedla, že prípadné plnenie v prospech žalobcov je primárne povinný poskytnúť
poisťovateľ, nie ona, čo zároveň oslabuje dôvodnosť tvrdenia o potrebe udržiavania aktuálne
nariadeného neodkladného opatrenia. Vstup intervenienta (poisťovne) do konania na strane žalovanej
takpredstavujevýznamnúskutočnosťakoďalšiehoručiteľa,ktorýoslabuje,resp.úplneodstraňujeobavu
z ohrozenia prípadnej exekúcie. Žalobcovia spôsobili, že intervenient (poisťovňa) v konaní nevystupuje

na strane žalovanej. Žalobcovia mali možnosť zabezpečiť jeho vstup do konania, pričom túto možnosť
aj využili, keď vo svojom vyjadrení zo dňa 17.04.2025 výslovne navrhli, aby poisťovňa ako intervenient
pristúpila do konania ako sporová strana na strane žalovanej. Napriek tomu však na následnom
pojednávaní dňa 03.06.2025 už na tomto návrhu netrvali. Žalobcovia sa vlastným rozhodnutím pripravili
o túto možnosť, a preto nemôžu dodatočne tvrdiť, že zodpovednosť má znášať výlučne žalovaná, a tým

odôvodňovať trvanie nariadeného neodkladného opatrenia.

39. V odvolacej duplike žalobcovia k argumentu žalovanej o prednosti zabezpečovacieho opatrenia pred
neodkladnýmopatrenímprizabezpečovanípeňažnejpohľadávkyuviedli,ževkatastrinehnuteľnostíbola
na predmetnom liste vlastníctva už vyznačená plomba v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, zároveň

predmetomvydanianeodkladnéhoopatreniabolozabrániťúčelovémuzbavovaniusamajetkužalovanej.
Na základe uvedeného tak zabezpečovacie opatrenie vzhľadom na účel vydaného neodkladného
opatrenia a skutkový stav v čase podania návrhu nemalo opodstatnenie.

40. Žalobcovia tiež uviedli, že vo veci náhrady nemajetkovej ujmy nemožno uvažovať o existencii

spoluviny poškodeného a už vôbec nie v značnom rozsahu, nakoľko trestné súdy samotné konštatovali,
že aj prípadný vstup poškodeného do vozovky nemení nič na okolnostiach spáchania trestného činu
žalovanou, a teda miera prípadnej spoluviny poškodeného na nehodovom deji je zanedbateľná, nakoľko
znalecké dokazovanie a samotný súd ustálili, že nešlo o vytvorenie neprekonateľnej prekážky v takom
rozsahu, ktorý by bol spôsobilý vyviniť žalovanú zo spáchania trestného činu.

41. V čase podávania žaloby na súd nebolo praxou žalovať priamo poisťovňu ako stranu konania za
nároky z nemajetkovej ujmy spôsobenej úmrtím pri dopravnej nehode, nakoľko v tom čase ešte nebola
judikovaná prax aplikujúca sa v súčasnosti. Zo strany žalobcov došlo k späťvzatiu návrhu, aby poisťovňa
vystupovala v konaní na strane žalovanej, avšak nie účelovo, ale z dôvodu hospodárnosti konania. Na

pojednávaní dňa 06.05.2025 na Okresnom súde Humenné vo veci vedenej pod sp. zn. 5C/357/2015 bol
v rámci neprotokolovanej, avšak nahrávanej rozpravy medzi právnymi zástupcami a súdom rozoberaný
tento návrh žalobcov, pričom zástupca intervenienta avizoval, že pokiaľ by došlo k uplatneniu návrhu,
aby poisťovňa vystupovala na strane žalovanej, bola by z ich strany uplatnená námietka premlčaniavzhľadom na časový odstup od vzniku škodovej udalosti. V prípade vznesenia námietky premlčania zo
strany poisťovne, súd by pravdepodobne nemohol žalobcom priznať nárok voči poisťovni ako žalovanej,
a teda by v tomto rozsahu žaloby boli neúspešní, čím by mohlo dôjsť k povinnosti nahradiť trovy konania

voči poisťovni ako žalovanej. Z uvedeného dôvodu došlo k odstúpeniu od tohto návrhu na pojednávaní
dňa 03.06.2025.

42. V ďalšom žalobcovia poukázali na svoju skoršiu argumentáciu.

43. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, čo zakladá vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia.

44. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu
žalovanej na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného pod sp. zn. 21C/69/2024 dňa 18.11.2024,
ktorým bolo žalovanej zakázané najmä previesť nehnuteľnosti v jej vlastníctve, zapísané na LV č. XXX,
k. ú. K. E. L., na inú osobu. Podľa názoru žalovanej odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie
nariadené a navyše podľa nej neodkladné opatrenie nemalo byť ani nariadené.

45. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery,
alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

46. V zmysle § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

47. Ústavný súd SR vo veci sp. zn. II. ÚS 491/2017 judikoval: „Všeobecný súd v rámci rozhodovania
o zrušení uznesenia o nariadení predbežného alebo neodkladného opatrenia nemôže preskúmavať
vecnú správnosť pôvodného uznesenia o jeho nariadení, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana

domáhajúca sa zrušenia tohto uznesenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali
po jeho vyhlásení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu
konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností), pre úpravu
ktorých bolo predbežné alebo neodkladné opatrenie nariadené. Len iný názor dotknutej strany sporu
bez relevantnej zmeny skutkových okolností na hodnotenie otázok rozhodujúcich pre nariadenie

predbežného alebo neodkladného opatrenia preto nevytvára dostatočný predpoklad pre rozhodovanie
všeobecného súdu o jeho zrušení. Táto konštrukcia je reflexiou požiadavky, že aj v prípade
právoplatných nemeritórnych rozhodnutí je potrebné chrániť stav nimi vytvorený a zamedziť jeho
následným revíziám, čo znamená, že o otázkach, o ktorých už súd právoplatne rozhodol, nebude možné
v prebiehajúcom konaní na tom istom skutkovom a právnom základe vydať obsahovo iné (protikladné)

rozhodnutie“.

48. Z uvedeného vyplýva, že strana nemôže žiadať revíziu už nariadeného neodkladného opatrenia tým,
že sa domáha jeho zrušenia. Ak má byť strana úspešná, musí tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, ktoré nastali
po vyhlásení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a ktoré znamenajú takú zmenu pomerov,

ktorá zakladá dôvody pre zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia.

49. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentom žalovanej, že nariadenie neodkladného opatrenia je
podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP.
Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by

bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný
návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia sú splnené. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že táto okolnosť existovala už v čase
nariadenia neodkladného opatrenia.

50. Žalovaná namietala, že nie je dodržaná proporcionalita medzi výhodou žalobcov a povinnosťou
žalovanej, keďže neodkladným opatrením „dotknutý“ majetok je oveľa vyššej hodnoty, než nárok
uplatňovaný žalobcami v spore o náhradu nemajetkovej ujmy, v ktorom si žalobcovia voči žalovanej
spolu uplatňujú nárok cca 68.000,- eur s prísl. Odvolací súd zastáva názor, že v konaní o zrušenieneodkladného opatrenia nemožno revidovať rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia z dôvodu
nedodržania proporcionality, ak strana odôvodňuje nedodržanie tohto princípu tvrdeniami, ktoré
existovali v čase vydania rozhodnutia, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

51. Ak žalovaná tvrdila, že nehnuteľnosť, ktorá je neodkladným opatrením „dotknutá“, nechcela previesť
na neziskovú organizáciu založenú jej matkou, H. A. I., je potrebné stotožniť sa s tvrdeniami žalobcov
o tom, že ani pripojeným rozsudkom o schválení právneho úkonu uvedené tvrdenie neosvedčila, a to
s poukazom na skrátenú formu odôvodnenia rozsudku, z ktorého nevyplývajú konkrétne súvislosti. Ako

irelevantný argument sa javí aj námietka žalovanej poukazujúca na pracovné aktivity H. A. I., ktoré by
mali vylučovať možnú účelovosť založenia neziskovej organizácie.

52. Pokiaľ žalovaná poukázala na svoj lukratívny majetok, ktorý by mal byť zárukou toho, že nie je dôvod,
aby exekúcia pohľadávky žalobcov, ktorú žalovaná označovala ako domnelý nárok, bola ohrozená. Tu
je opäť potrebné zdôrazniť, a to vychádzajúc z LV č. XXXX, k. ú. D., že titul nadobudnutia predmetných

nehnuteľností je datovaný mnoho rokov pred tým, než bolo nariadené neodkladné opatrenie dňa
18.11.2024.

53.Žalovanáďalejnamietala,ženárokžalobcov,ktorýsivočinejuplatňujúvkonanísp.zn.5C/357/2015,
je domnelý, pretože namieta pasívnu vecnú legitimáciu a poukazuje na spoluzavinenie zosnulého, hoci

v rámci trestného konania bola uznaná vinnou zo spáchania skutku, na základe ktorého si žalobcovia
voči nej uplatňujú nárok. Vychádzajúc aj z uvedeného a pri zohľadnení predmetu a charakteru konania
vo veci sp. zn. 5C/357/2015 sa nárok žalobcov nateraz nejaví ako domnelý, hoci nie je judikovaný.

54. Ak by súd bez toho, aby reálne skúmal opodstatnenosť samotnej žaloby a jej vyhliadky na úspech,

nariadil neodkladné opatrenie odvolávajúc sa na to, že dôvodnosť nároku bude predmetom konania vo
veci samej, rezignoval by na svoju povinnosť poskytnúť ochranu v požadovanej kvalite. Súdna ochrana
musí byť transparentná. Strana, ktorá sa jej dovoláva, má na ňu plné právo, ale musí si splniť procesné
povinnosti a v konaní o nariadení neodkladného opatrenia osvedčiť aj hmotnoprávny základ svojho
nároku. Skutkové tvrdenia majú spolu s pripojenými listinami dôležitý význam v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia. V okolnostiach takých prípadov musí súd zohľadniť aj práva subjektu, voči
ktorému strana uplatňuje svoje nároky. Ak sa tieto nároky už prima facie javia ako neopodstatnené, súd
nemôže návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

55. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalovaná neosvedčila také skutočnosti,

ktoré by znamenali zmenu pomerov alebo také závery súdu vo veci sp. zn. 5C/357/2015, ktoré by
svedčali o domnelosti nároku žalobcov. Týmto zistením nie je ani argument žalovanej o tom, že súd
zatiaľ nerozhodol medzitýmnym rozsudkom. Pokiaľ ide o dokazovanie vo veci samej, to je úlohou
a povinnosťou súdu vo veci sp. zn. 5C/357/2015, pričom iný súd nemôže a nesmie do týchto otázok
zasahovať a ani ich vykladať a vyhodnocovať spôsobom sebe vlastným.

56.Pokiaľžalovanánamietala,žeintervenientnastranežalovanej,atedaAllianz–Slovenskápoisťovňa,
a.s., je zárukou toho, že v prípade úspešnosti žalobcov, tento bude žalobcom plniť, odvolací súd
uvádza, že žalovaným subjektom vo veci o náhradu nemajetkovej ujmy je žalovaná, a nie poisťovňa.
V prípade úspechu žalobcov to bude žalovaná, ktorá bude povinná poskytnúť žalobcom plnenie.

V okolnostiach tohto prípadu má svoj význam aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová C-22/12
zo dňa 29.10.2013, ktorý bol odrazovým mostíkom pre prijatie záveru, že z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu sa odškodňuje aj nemajetková ujma, ktorú utrpela sekundárna obeť
ako príbuzný primárnej obete dopravnej nehody. V tomto kontexte je potrebné súhlasiť s názorom
žalobcov, že v čase uplatnenia ich nárokov voči žalovanej nebola judikatúra slovenských súdov jednotná

a ustálená, pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu poisťovne v takomto spore.

57. V kontexte námietok žalovanej sa odvolací súd stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie obsiahnutými v bodoch 9. až 15. odôvodnenia. V tejto časti odôvodnenia sa súd zaoberal
tvrdenou domnelosťou nároku žalobcov v konaní pod sp. zn. 5C/357/2015, právnym následkami vstupu

poisťovne ako intervenienta do konania na strane žalovanej vo veci o náhradu nemajetkovej ujmy,
majetkovými pomermi žalovanej, jej statusom súdnej exekútorky, pričom správne súd prvej inštancie
konštatoval, že uvedené skutočnosti nerušia dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.58. Všetky dôvody, ktoré žalovaná predostrela ako základ pre zrušenie neodkladného opatrenia
existovali v čase nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. ku dňu 18.11.2024. Tieto argumenty mala
žalovaná predostrieť ako svoje námietky voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. Odvolanie

však nepodala z osobných a rodinných dôvodov a tvrdila, že to nebolo jej povinnosťou, ale právom.
S uvedeným sa odvolací súd stotožňuje, avšak dodáva, že požadovanú zmenu nemožno dosiahnuť
spôsobom, ktorý žalovaná zvolila. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť známu právnu zásadu
vigilantibus iura scripta sunt (len bdelým, nie spiacim, patrí právo).

59.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia

námietka naplnená nebola, nakoľko súd prvej inštancie správne aplikoval právo na konkrétne okolnosti.

60. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie neidentifikoval inú vadu,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d)
CSP. Tento odvolací dôvod dopadá na také pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú

subsumovateľné pod zostávajúce odvolacie dôvody. Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až
za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže
byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, vykonanie nezákonne získaného
dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 CSP, porušenie viazanosti súdu
inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie predbežnej otázky v rozpore

s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2 CSP, alebo akékoľvek iné
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nespadajú pod ostatné odvolacie dôvody a mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

61. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,

zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý
obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Z tohto pohľadu preto
nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

62. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd dopĺňa, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené stranou sporu, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované zákonné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé
súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil

s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil
sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a
požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr.
IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

63. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne,
nestotožnila, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I.
ÚS 188/06).

64. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

65. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešným žalobcom priznal voči žalovanej náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

66. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).
Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo
člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom

zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.