Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723201506
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8723201506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Juraj Lukáč, advokát so sídlom Námestie
sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, IČO: 42421152, proti žalovanej: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/
XX, XXX XX G., zastúpenej: JUDr. Ján Jenča, advokát so sídlom 1. mája 221/19, 058 01 Poprad,
IČO: 35528125, o určenie práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
17C/19/2023-180 zo dňa 25. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:

„I. U r č u j e , že tu nie je právo žalovanej domáhať sa voči žalobkyni vrátenia daru titulom
jednostranného právneho úkonu žalovanej označeného ako „odstúpenie od daru a žiadosť o vrátenie
daru“ zo dňa 12.12.2022.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Vychádzal zo zistenia, že v predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že odstúpenie
žalovanej od darovacej zmluvy zo dňa 3.5.2018 v znení dodatku č. 1 zo dňa 1.6.2018 prejavené v liste zo
dňa12.12.2022jeneplatné.Zlistuvlastníctvač.XXXXvedenéhonaH.I.H.C.G.súdzistil,žežalobkyňa
je zapísaná ako výlučný vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. G., a to: pozemkov parcely

registra KN-C parcelné číslo XXX/X o výmere 97 m2 - záhrada, XXX/X o výmere 77 m2 - záhrada, XXX/
X o výmere 193 m2 - J. G. K. L., XXX/X o výmere 118 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, XXX/X o
výmere 80 m2 - zastavaná plocha a nádvoria, XXX/X o výmere 39 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
stavby súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na pozemku parcelné číslo XXX/X - rodinný dom, súpisné
číslo XXXX nachádzajúcej sa na pozemku parcelné číslo XXX/X - prístavba k rodinnému domu. Dňa
3.5.2018 žalovaná ako darkyňa a žalobkyňa a manžel žalobkyne M. N. B. ako obdarovaní, uzatvorili
darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Predmetom darovacej zmluvy je bezodplatný

prevod nehnuteľností uvedených v článku 1 bod 1 tejto zmluvy z výlučného vlastníctva darkyne do
bezpodielovéhospoluvlastníctvaobdarovaných.Podľačlánku2bod1darovacejzmluvyzodňa3.5.2018
zmluvné strany sa dohodli, že v prospech oprávnenej z vecného bremena sa zriaďuje vecné bremeno
spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného naparcele CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 118 m2, taktiež doživotného bývania
a užívania prístavby k rodinnému domu súpisné č. XXXX, postavenej na parcele CKN č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2 a doživotného užívania pozemkov - parciel registra „C“

evidovaných na katastrálnej mape ako parcela č. XXX/X o výmere 97 m2 - záhrady, parcela č. XXX/
X o výmere 77 m2 - záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 193 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parcela č. XXX/X o výmere 118 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 80 m2
- zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 39 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Dňa
1.6.2018 zmluvné strany uzatvorili dodatok číslo 1 k darovacej zmluve, v ktorej sa dohodli, že v časti

označenia obdarovaného a povinného z vecného bremena sa vypúšťa manžel M. N. B., a teda jedinou
obdarovanou a zároveň povinnou z vecného bremena je žalobkyňa. Dňa 12.1.2022 žalovaná vyhotovila
podanie s názvom „odstúpenie od daru a žiadosť o vrátenie daru“, v ktorom odvolala poskytnutý dar
titulom darovacej zmluvy a zároveň žiadala o jeho vrátenie. V podaní zo dňa 12.6.2022 žalovaná uviedla,
že k darovaniu celého nehnuteľného majetku pristúpila, hoci predtým už závetom žalobkyni odkázala
celý majetok, z dôvodu, že ju žalobkyňa prehovorila, že u notára v dedičskom konaní bude platiť vysoké

poplatky, preto bude lepšie ešte pred smrťou darovať celý nehnuteľný majetok, pričom zistila, že tomu
tak ani nie je. Mala záujem vytvoriť pre seba dôstojné podmienky na dožitie v starobe a v chorobe
prostredníctvom poskytnutia opatery a na tento účel bola ochotná vzdať sa celého svojho majetku a
darovať celý svoj majetok osobe, ktorá sa o mňa na starobu a chorobu postará tak, pretože nemá
nikoho. Zmluvu nečítala, avšak potom, čo si zmluvu zadovážila, z jej textu zistila, že nič z toho, čo

žalobkyňa deklarovala, v zmluve nie je, okrem toho, že jej bolo zriadené na darovanej nehnuteľnosti
právo doživotného bývania a užívania rodinného domu jeho prístavby a priľahlých pozemkov. Darovacia
zmluva teda neobsahovala formálne ustanovenie zaväzujúce poskytovať jej osobnú starostlivosť, hoci
mala za to, že to tam bude.

3. Vec právne posúdil podľa ust. § 48 ods. 1, 2, § 628 ods. 1-3, § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, § 124 ods. 1, § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je
dôvodná. Jedným z prostriedkov procesnej obrany spočíval v tvrdení právneho zástupcu žalovanej o

neprípustnosti žaloby vzhľadom na znenie § 137 písm. c.) a d) CSP. Súd preto prioritne skúmal, či
petit žaloby obstojí. Žalobkyňa žalobný petit formulovala takto: „Súd určuje, že odstúpenie žalovanej od
darovacej zmluvy zo dňa 3.5.2018 s dodatkom č. 1 zo dňa 1.6.2018 prejavené v liste zo dňa 12.12.2022
je neplatné.“ Darovacou zmluvou zo dňa 3.5.2018 žalovaná ako darkyňa darovala žalobkyni ako
obdarovanej nehnuteľnosti v k. ú. G.. Podaním zo dňa 12.12.2022 sa žalovaná domáhala vrátenia daru.

H. I. H. C. G. na základe predmetného podania neurčil spätný zápis vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam v prospech žalovanej, ale písomnou výzvou zo dňa 27.1.2023 vyzval žalobkyňu na
podanie žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy. Vzhľadom na konanie správneho
orgánu sa žalobkyňa reálne nemohla domáhať ochrany práva žalobou o určenie vlastníckeho práva, keď
na liste vlastníctva je stále zapísaná žalobkyňa, pretože žaloba by bola zamietnutá, keď zápis žalobkyne

na liste vlastníctva vylučuje existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v prospech
žalobkyne. Jedinou formou súdnej ochrany bolo zo strany žalobkyne domáhať sa neplatnosti právneho
úkonu, ktorým žalovaná dňa 12.12.2022 odstúpila od darovacej zmluvy a domáhala sa vrátenia daru.
Za daného stavu posúdenie žaloby ako neprípustnej v zmysle § 137 písm. d) CSP by podľa názoru
súdu znamenalo prílišný formalizmus zo strany súdu spôsobujúci odňatie možnosti žalobkyne domáhať

sa ochrany svojich práv súdom. Súd posúdil právny úkon žalovanej zo dňa 12.12.2025 ako výzvu na
vrátenie daru, pričom má za to, že podľa obsahu je možné žalobu posúdiť ako žalobu podľa § 137
písm. c) CSP o určenie, že tu nie je dané právo žalovanej domáhať sa voči žalobkyni vrátenia daru
titulom jednostranného právneho úkonu žalovanej označeného ako „odstúpenie od daru a žiadosť o
vrátenie daru zo dňa 12.12.2022. Naliehavý právny záujem žalobkyne je daný tým, že bez kladného

rozhodnutia súdu vo veci H. I. H. C. G. vykoná na základe jednostranného právneho úkonu žalovanej zo
dňa 12.12.2022 zápis vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v k. ú. G. v prospech žalovanej a
žalobkyňa stratí vlastnícke právo. Právo žalobkyne je vážne ohrozené a jej právne postavenie je neisté.
Táto žaloba je spôsobilá odstrániť spornosť medzi stranami sporu a nevyvolá potrebu žiadneho ďalšieho
konania, keď znamená úplné vyriešenie spornosti. Vzhľadom na vyššie konštatované súd uzavrel, že

danú žalobu je potrebné považovať za prípustnú podľa § 137 písm. c) CSP, keď žalobkyňa preukázala
i naliehavý právny záujem na podanej žalobe.5. Z vykonaného dokazovania mal za to, že darovacia zmluva zo dňa 3.5.2018 v znení dodatku č. 1 k
darovacej zmluve zo dňa 1.6.2018 je platný právny úkon. K námietkam, že žalovaná darovaciu zmluvu
nečítala a že ju uzavrela na podnet žalobkyne, súd uzavrel, že v minulosti pred uzavretím darovacej

zmluvy žalovaná zriadila závet, v ktorom určila ako jedinú dedičku žalobkyňu. Žalobkyňa po tom, čo
sa dozvedela o obsahu zriadeného závetu, navrhla žalovanej uzatvorenie darovacej zmluvy vzhľadom
na nepomerný rozdiel správnych a súdnych poplatkov v súvislosti s uzatvorením darovacej zmluvy a
poplatkov v dedičskom konaní. Uvedené ale nepredstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi zo
stranyžalovanej,ideobežnýpostuposôbvstaršomvekuriešiťmajetokformoudarovanianieažposmrti

v dedičskom konaní. V konaní nebolo preukázané, ani len nebolo uvedené, žeby bola žalovaná zo strany
žalobkyne psychicky alebo fyzicky prinútená uzavrieť darovaciu zmluvu a bol by tu dôvod absolútnej
neplatnosti darovacej zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzavretia darovacej
zmluvy boli vzťahy medzi stranami sporu nadštandardné, i keď žalobkyňa i žalovaná neboli príbuzné,
ich vzťah bol porovnateľný so vzťahom blízkych v rodine. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že darovaciu
zmluvu nevedela prečítať, potvrdila, že zmluvu podpísala a mala vedomosť, čo je jej obsahom, pričom

s obsahom právneho úkonu súhlasila. O vedomosti žalovanej o predmete zmluvy svedčí i uzatvorený
dodatok č. 1 k darovacej zmluve pár dní po uzatvorení darovacej zmluvy, keď žalovaná prejavila vôľu,
aby osobou obdarovanou bola iba žalobkyňa, nie aj manžel žalobkyne. Za daných okolností niet pochýb
o platnosti darovacej zmluvy v znení dodatku.

6. Podanie žalovanej zo dňa 12.12.2022 označené ako „odstúpenie od daru a žiadosť o vrátenie daru“,
podľa obsahu súd posúdil ako odvolanie darovania podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by išlo
o odstúpenie od darovacej zmluvy, bolo by to potrebné vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon
podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
odzmluvymôžeúčastníkodstúpiť,lenakjetovtomtoalebovinomzákoneustanovenéaleboúčastníkmi

dohodnuté. Medzi stranami sporu v darovacej zmluve nebola dohodnutá možnosť odstúpenia od zmluvy.
Právny úkon učinený v rozpore so zákonom je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný
právny úkon. Preto, ak by podanie zo dňa 12.12.2022 predstavovalo odstúpenie od zmluvy, išlo by o
absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Treba uviesť, že v súčasnej právnej
úprave nemožno odvolanie darovania stotožňovať s odstúpením od zmluvy. Právo na vrátenie daru súd

v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka vyhodnotil prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany a dospel k záveru, že odvolanie darovania žalovanou je absolútne neplatný právny
úkon vykonaný v rozpore s § 630 Občianskeho zákonníka.

7. Právo darcu odvolať darovanie vznikne vtedy, ak sa obdarovaný správa spôsobom hrubo porušujúcim

dobré mravy a toto správanie obdarovaného smeruje voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Hoci
subjektívny prvok hrá v odvolaní darovania významnú úlohu, je nevyhnutné, aby bolo správanie
obdarovaného posudzované objektívne (R 61/1997), „za právne relevantné sa považuje len také
správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo“. Judikatúra vyvodila, „že právo darcu domáhať
sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom

porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným
nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri
príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí“ (R 31/1999) - hoci sú osoby, ktoré takéto správanie
subjektívne veľmi zle znášajú. Objektívne posúdenie však vždy musí rešpektovať konkrétnu osobnosť
dotknutej osoby. Súd zo žiadneho vykonaného dôkazu nevzhliadol akékoľvek správanie sa žalobkyne vo

vzťahu k žalovanej, ktoré by bolo možné charakterizovať ako správanie v rozpore s dobrými mravmi, už
vôbec, nie hrubé správanie v rozpore s dobrými mravmi. Ani jeden z vypočutých svedkov nepreukázal,
ale ani samotná žalovaná netvrdila také konanie žalobkyne, ktorý by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
ani akékoľvek negatívne správanie voči žalovanej. Súdu sa javilo, že žalovaná má záujem o vrátenie
daru, pretože nemá už záujem o starostlivosť od žalobkyne a chce buď nehnuteľnosti predať, aby

mohla financovať zabezpečenie starostlivosti o jej osobu, alebo inej osobe, ktorá jej bude zabezpečovať
starostlivosť, previesť vlastnícke právo k domu.

8. Súd mal za zrejmú zmenu postoja žalovanej k osobe žalobkyne i k právnemu úkonu, a to darovacej
zmluve, no odvolanie darovania neprichádza do úvahy, keď zmení darca postoj. Platí princíp právnej

istoty, preto odvolanie darovania je výnimočným inštitútom aplikovateľným podľa nášho právneho
poriadku len v prípade takého konania obdarovaného, ktoré je v hrubom rozpore s dobrým mravmi.
Súd nezistil konanie žalobkyne v hrubom ani žiadnom rozpore s dobrými mravmi, preto právny úkon
„odvolanie darovania“ posúdil ako v rozpore so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, teda ideo absolútne neplatný právny úkon. Nebolo zistené ani negatívne správanie sa osôb blízkych žalobkyne
voči žalovanej i keď § 630 Občianskeho zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že
sa ním majú postihovať aj dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych.

Od obdarovaného by nebolo možné spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za správanie sa iných
osôb voči darcovi, za ktoré sám nezodpovedá. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo/103/2002). K povinnosti obdarovaného poskytovať primeranú pomoc a prejavovať patričnú
úctu darcovi nemožno zaradiť povinnosť obdarovaného poskytovať pomoc len podľa predstáv a v čase
určenom darcom (II.ÚS/371/2018).

9. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej
veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí. Nie
každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo
vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky skutkovej podstaty § 630 Občianskeho zákonníka.
Súd poukazuje na to, že medzi žalobkyňou a žalovanou nejde o vzťah rodiča a dieťaťa, resp. iný blízky

príbuzenský vzťah, kde sú hranice porušenia etiky a správania sa iné v tom zmysle, že deťom dáva ich
rodič život, vychová ich, je s nimi do určitého veku v dennom kontakte, preto od detí možno požadovať
v prípade potreby inú, intenzívnejšiu starostlivosť a opateru. Hrubým porušením dobrých mravov sa
rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušenie.

10. Súčasná právna úprava nepripúšťa rozšírenie možnosti odvolania darovania z iných dôvodov ako
pre hrubé porušenie dobrých mravov ani v prípade stavu hmotnej núdze darcu, na ktorý poukazovala
žalovaná, že má nízky starobný dôchodok a nebude mať finančné prostriedky na prípadnú potrebnú
starostlivosť od iných osôb. Skutočnosť, že žalovaná zmenila vôľu nemá záujem, aby nehnuteľnosti
zostali vo vlastníctve žalobkyne, nie je dôvodom na odvolanie darovania.

11. Súd považoval za potrebné zdôrazniť, že hoci darovacia zmluva je svojou podstatou bezodplatným
právnym úkonom, i v prípade tohto zmluvného typu v nej možno však možno badať určité prvky
odplatnosti. Táto odplatnosť spočíva v tom, že obdarovaný, ako prejav vďačnosti, by sa mal k darcovi
správať v súlade s dobrými mravmi. Takúto odplatnosť úkonu darovacej zmluvy zo strany obdarovaného

však možno vnímať len v rovine tzv. naturálnej obligácie, ktorá síce nie je právne vymáhateľná, jej
splnenímzostranyobdarovanéhovšakudarcunedochádzakbezdôvodnémuobohateniu.Súdzatakúto
naturálnu obligáciu žalobkyne ako obdarovanej v súvislosti s v tomto konaní prejednávanou darovacou
zmluvou považuje to, aby poskytla žalovanej ako darkyni všetku potrebnú súčinnosť preto, aby žalovaná
mala do konca svojho života riadne pokryté všetky jej základné životné potreby. Medzi tieto sa pritom

radí aj právo žalovanej dožiť zvyšok svojho života s adekvátnou sociálnou a zdravotnou starostlivosťou.
Pokiaľ jej ju žalobkyňa zabezpečiť nemôže, resp. pokiaľ si žalovaná neželá jej poskytovanie priamo
žalobkyňou, má súd za to, že by bolo morálne správne, aby žalobkyňa žalovanej hradila aspoň pomerne
náklady, ktoré jej v tejto súvislosti vzniknú. Výška takýchto nákladov je podľa názoru súdu zanedbateľná
v porovnaní s výškou hodnoty daru. Je však len na dobrej vôli žalobkyne, či sa rozhodne takúto naturálnu

obligáciu plniť. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa
súd považoval osobitnú procesnú situáciu, že strany sporu náhradu trov konania neuplatnili i sociálnu

situáciu žalovanej, ktorá má nízky príjem vo forme starobného dôchodku i samotné okolnosti predmetu
sporu.

13. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila ust. §
365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Rozsiahlo citujúc z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít

nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, predovšetkým so záverom o nesplnení podmienky na
odvolanie darovania s poukazom na § 630 Občianskeho zákonníka a hrubé porušenie dobrých mravov.
V rámci prejudiciálnej otázky sa súd nezaoberal platnosťou zmluvy, na čo mal súd ex offo prihliadnuť.
Súd rozhodol v rozpore s podaným návrhom. Ignoroval, že hrubé porušenie dobrých mravov môže
spočívať aj v nedbanlivostnom správaní. Pri vyhodnocovaní správania sa žalobkyne nevychádzal zo

všetkých skutkových zistení, vyhodnotil len niektoré dôkazy a na niektoré vôbec neprihliadal, aby mohol
rozhodnúť ním mieneným spôsobom. Súd mal zhodnotiť, či vzhľadom na všetky okolnosti darovania
pre zlý úmysel bol darca uvedený do omylu. Výrok súdu na poslednom pojednávaní stým, že súd
zmenil dôvod žaloby i petit navrhovaného rozsudku, považuje za prekvapujúci. Súd svojvoľne rozhodolo niečom inom, ako žalobkyňa skutočne žalobou žiadala, preto tento postup považuje za rozporný
s Civilným sporovým poriadkom. Súd neprihliadol na spôsob výpovede manžela a syna žalobkyne a ich
motiváciu udržania daru, ako aj ich správanie sa na chodbe súdu po ich výpovedi, pričom napadli

svedkov, ktorí vypovedali v ich neprospech, o čom bol spísaný záznam. Rovnako tak neprihliadol ani
na zanedbanie starostlivosti o darkyňu, v dôsledku čoho musela byť privolaná RPZ návštevou darkyne,
ktorú vulgárne vyhodila z domu. Namietala aj nesprávnu aplikáciu právnych predpisov, pričom súdu
vytýkala, že na vec aplikoval skostnatené judikáty vydané tesne po zmene socialistického režimu.
Tradičné právne úpravy poznajú odvolanie daru pre núdzu, nevďak, ukrátenie neopomenuteľných

dedičov, neskoršie narodenie dieťaťa a z ďalších dôvodov. Súd mal preto prihliadnuť pri výklade práva
aj na historický výklad, ktorý sa zakladá na objasňovaní zmyslu právnej normy v súvislosti s cieľom,
ktorý bol sledovaný jej vydaním. Zhodnotením skutkového stavu tak, ako to urobil súd a výkladom na
vec sa vzťahujúcich právnych noriem došlo k svojvoľnému porušeniu práva a k extrémnemu rozporu
s princípmi spravodlivosti, postupoval príliš formalisticky a nebral ohľad na teologické hľadisko v súlade
sprincípmiprávnehoštátu.Neposkytolžiadnepredbežnéprávneposúdenie.Vďalšomžalovanáuviedla,

že očakávala, že obdarovaná na seba prebrala osobný záväzok poskytnúť jej ako darcovi primeranú
starostlivosť a opateru do konca jej života. Hodnota nadobúdanej nehnuteľnosti mala byť dostatočnou
motiváciou plniť svoje morálne a etické záväzky voči darcovi. Darkyňa nemá peniaze ba nutnú výživu,
lieky či udržiavanie domácnosti. Zo strany žalobkyne ide tak o zrejmý nevďak voči darkyni, čo spoločnosť
považuje za porušenie dobrých mravov. Poukazom na ust. Trestného zákona uviedla, že v tomto prípade

ide o bezbrannú osobu, pričom zároveň poukázal na ust. § 221 Trestného zákon a kvalifikáciu trestného
činu podvodu, teda žalovaná mala byť uvedená do omylu. Špekulatívnym spôsobom úpravou petitu súd
obišiel aj povinnosť vyrubenia poplatku z hodnoty predmetu sporu. Napadnutý rozsudok považuje za
arbitrárny, keďže neuvádza preskúmateľné dôvody rozhodnutia, na ktorých je založený. Navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie vo veci.

14. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol
ako oneskorene podané vzhľadom a to, že právnemu zástupcovi žalovanej bol napadnutý rozsudok
doručený dňa 10.4.2025 a z obálky vyplýva, že odvolanie bolo podané na pošte dňa 26.4.2025,

teda po uplynutí 15-dňovej lehoty na odvolanie. V ďalšom poukázal na nekonzistentnosť podaného
odvolania, ktorý predstavuje rozsiahly elaborát na desiatkach strán. Snahou je zakryť absenciu
skutkových argumentov množstvom právnych citácií. Tvrdenia žalovanej o údajnom nesprávnom
petitovom vyjadrení sú irelevantné, keďže samotný návrh na určenie neexistencie práva vychádzal zo
žaloby, ktorú žalobkyňa formulovala na základe výzvy katastrálneho odboru. Argumentácia žalovanej

týkajúca sa hrubého porušenia dobrých mravov je postavená výlučne na subjektívnych pocitoch, ktoré
neboli v konaní preukázané. Reinterpretácia žalovanej týkajúca sa jej subjektívneho výkladu dôvodu, na
základe sa možno domáhať vrátenia daru, nie je prípustná z dôvodu, že súd je viazaný platným právnym
poriadkom a nemožno rozhodnúť podľa hypotetických ustanovení. Navrhla, aby odvolací súd odmietol
odvolanie žalovanej ako oneskorene podané, prípadne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdil.

15. Žalovaná vo svojej replike uviedla, že vyjadrenie žalobkyne je plné nepravdivých tvrdení. V prvom
rade poukázala na skutočnosť, že z obálky podaného odvolanie jednoznačne vyplýva, že toto bolo
podané na pošte dňa 25.4.2025, teda v lehote na podanie odvolania. V ďalšom uviedol, že žalovaná

žiadnych potomkov nemá a spoliehala sa na žalobkyňu. Žalovaná je odkázaná na pomoc druhej osoby,
čo preukazuje predložená lekárska správa. Uviedla, že žalobkyňa nijakým spôsobom nevyvrátila dôvody
jej odvolania. Je preto vecou prístupu súdu, aký výklad použije, a preto verí, že súd prijme spravodlivé
rozhodnutie.

16. V doplnení svojej repliky žalovaná poukázal na uvádzanie nepravdivých tvrdení a zmenu doterajšej
judikatúry českého najvyššieho súdu, rozhodnutím veľkého senátu, sp. zn. 15Tdo/960/2023 zo dňa
19.3.2024, ktorým vyslovil, že úmyselným uvedením nepravdivých skutočností v súdnom konaní možno
aj súd oklamať a strana sa takýmto konaním môže dopustiť podvodu. Účelovými tvrdeniami o tom,
že je žalobkyňa priateľkou žalovanej, a ktoré sa stali kruciálnym dôkazom, je naplnený trestnoprávny

charakter podvodného konania, ktorému súd nemôže poskytnúť ochranu.

17. Žalobkyňa vo svojej duplike uviedla, že žalovaná opakovane uvádza dramatické formulácie, ktoré
majú za cieľ vyvodiť dojem život ohrozujúcej situácie vyvolanej zanedbaním starostlivosti zo stranyžalobkyne, a ktoré nezodpovedajú realite ani dôkazom. Opakovaný opis incidentu z leta 2022 v spojení
so zdravotný stavom žalovanej, ktorá trpí cukrovkou, bol nepriamo vyvrátený tým, že po tomto incidente
pokračoval kontakt medzi stranami sporu až do samotného jednostranného odstúpenia žalovanej.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. §
379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario), pričom dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vec po právnej stránke v konečnom dôsledku správne posúdil a v konečnom dôsledku aj
správne vo veci rozhodol.

20. Ust. § 630 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre úspešné domáhanie sa vrátenia daru kumulatívne

splnenie určitých zákonných predpokladov, a to najmä existenciu darovacej zmluvy medzi darcom
a obdarovaným ohľadom predmetu darovania a následne správanie obdarovaného, ktoré možno
objektívne posudzovať a kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov vo vzťahu k darcovi alebo k
členom jeho rodiny. Darca sa musí formou jednostranného prejavu vôle, ktorý môže byť obsiahnutý v
žalobe alebo samostatnou listinou súdnou cestou domáhať voči obdarovanému vrátenia daru.

21. Pojmovými znakmi darovacej zmluvy v zmysle § 628 OZ je prenechanie (príp. sľub) niečoho
obdarovanému a bezodplatnosť. Inak povedané, za prenechanie „niečoho“ nesmie byť poskytnuté
žiadne protiplnenie darcovi, ktoré má majetkovú hodnotu. Podstatným znakom tohto právneho vzťahu
je tiež dobrovoľnosť na oboch zmluvných stranách. Darca dobrovoľne niečo prenecháva alebo sľubuje,

obdarovaný dobrovoľne dar alebo sľub prijíma.

22. Právny vzťah, ktorý takto medzi darcom a obdarovaným vzniká môže byť následne narušený hrubým
porušením dobrých mravov zo strany obdarovaného voči darcovi alebo jeho rodine. Odborná literatúra
aj súdna prax považujú zhodne za hrubé porušenie dobrých mravov (teda za hrubé a nemorálne

správanie) obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, buď jednorazové porušenie dobrých
mravov značnej intenzity a váhy, prípadne aj opakované, sústavné porušovanie dobrých mravov menšej
intenzity, pri ktorom však práve sústavnosť a opakovanosť tohto konania môže viesť k jeho klasifikácii
ako hrubého porušenia dobrých mravov. Kedy pôjde o hrubé porušenie dobrých mravov a kedy už nie,
bude vždy otázkou posúdenia konkrétneho jednotlivého prípadu a jeho zvláštností. Pre toto posúdenie

však nemôže byť rozhodujúce subjektívne hľadisko darcu (nestačí, aby šlo len o prejav subjektívne
pociťovaného nevďaku), ale aj hľadisko objektívne.

23. K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru je z hľadiska jeho určitosti
nevyhnutné,abyvňomdarcacelkomzreteľneajednoznačneuviedoltiekonkrétneskutočnosti,vktorých

vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny. Skutkové
okolnosti uvedené darcom vo výzve sú potom predmetom dokazovania a tiež posudzovania z hľadiska,
čidošloknaplneniupredpokladov,zaktorýchsadarcamôžedomáhaťvráteniadaru(§630Občianskeho
zákonníka). Je na súde, aby v oboch prípadoch skutkovo a právne vyhodnotil, či sa doručením výzvy
alebo žaloby obdarovanému obnovilo vlastníctvo darcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Cdo/616/2015 zo dňa 10.12.2015).

24. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie a opierajúc sa o dostatočné skutkové
zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti
odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací

súd za preukázané, že v danom prípade sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil odstúpenie žalovanej od
darovacej zmluvy zo dňa 03.05.2018 za neplatné.

25. Nespornou skutočnosťou bolo splnenie prvej podmienky - výzva darkyne, aby vrátila dar písomnou
výzvou. Potom sa súd prvej inštancie správne zaoberal splnením druhej podmienky - či žalobkyňa hrubo

porušila dobré mravy správaním.

26. Z listu žalovanej zo dňa 12.12.2022, ktorým žiadala žalobkyňu o vrátenie daru, vyplýva, že žalobkyňa
mala sľúbiť, že sa o žalovanú postará a pomôže jej s udržiavaním darovanej nehnuteľnosti. Avšak poprečítaní darovacej zmluvy zistila, že tento sľub žalobkyne nie je obsahom darovacej zmluvy. Navyše
speňažením darovanej nehnuteľnosti by si žalovaná vedela zabezpečiť celodennú starostlivosť iným
spôsobom.

27. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu ako i svedkov, pričom aj podľa
názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobkyňa vo vzťahu k
žalovanej hrubo porušila dobré mravy. Výpoveďami svedkov nebolo ani podľa odvolacieho súdu možné
ustáliť, či a do akej miery žalobkyňa poskytovala potrebnú pomoc žalovanej. Rovnako vykonaným

dokazovaním pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by žalobkyňa vôbec neposkytovala
pomoc žalovanej. Rovnako z výzvy na vrátenie daru, ako i z vykonaného dokazovania nemožno ustáliť,
že správanie žalobkyne z kvantitatívneho hľadiska je možné považovať za správanie v hrubom rozpore
s dobrými mravmi. Taktiež z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že by
žalobkyňa žalovanej napr. nadávala, urážala ju a používala voči nej vulgarizmy, správala sa k nej
neúctivo, amorálne.

28. Ako už bolo uvedené, hrubým porušením dobrých mravov je len ich porušenie značnej intenzity
alebo ich sústavné porušovanie (R 88/1998), nie však prejavy prostej nevďačnosti obdarovaného
voči darcovi či dokonca ani menej významné porušenia dobrých mravov (R 31/1999). Pri aplikácii
§ 630 Občianskeho zákonníka je treba vychádzať z takej interpretácie tohto ustanovenia, v zmysle

ktorej hrubým porušovaním dobrých mravov zakladajúcim právo darcu domáhať sa vrátenia daru
je len správanie sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny spočívajúce v (aktívnom)
konaní jednej osoby voči druhej, a nie aj v (pasívnom) opomenutí konať určitým spôsobom. Iba takéto
konanie proti záujmom darcu alebo členov jeho rodiny vyžaduje vyššiu mieru „vkladu„ obdarovaného
do správania spôsobilého darcovi alebo členom jeho rodiny škodiť; dôsledky jednoduchého opomínania

niečo konať sú spravidla menej závažnými. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo
len samotná jeho nevďačnosť.

29. Teda aj podľa odvolacieho súdu žalovaná v predmetnom konaní neuniesla dôkazné bremeno

svedčiace nárokovanému právu na vrátenie daru, keď dostatočným spôsobom nepreukázala naplnenie
hmotnoprávnych podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na vrátenie daru.

30. Záverom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z výzvy žalovanej na vrátenie daru vyplynulo, že
chce od žalobkyne vrátiť nehnuteľnosti z dôvodu, že chce nehnuteľnosť predať a za získané finančné

prostriedky si zabezpečiť celodennú starostlivosť.

31. Z uvedeného potom podľa odvolacieho súdu vyplýva, že nie pre hrubé porušenie dobrých mravov zo
strany žalobkyne chcela žalovaná vrátiť dar späť, ale preto, že chcela majetok, ktorý darovala žalobkyni,
predať. V konaní teda ani podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa správala

spôsobom, ktorým by hrubo porušila dobré mravy. Odvolací súd sumarizujúc preto uvádza, že ani každé
nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá
darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané také správanie sa žalobkyne voči žalovanej,
ktoré by dosahovalo značnú intenzitu, alebo by bolo sústavné tak, ako to súdna prax pre úspešné

uplatnenie nároku na vrátenie daru vyžaduje.

32. K vytýkanému neuvedeniu predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie odvolací súd
uvádza, že účelom a zmyslom stanoviska súdu k skutkovým tvrdeniam a navrhovaným dôkazom a jeho
predbežného právneho posúdenia veci podľa § 181 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. je zefektívnenie,

zrýchlenieazjednodušeniesporovéhokonaniavrátaneprevencietzv.prekvapivýchsúdnychrozhodnutí.
Svoju povinnosť splní súd tým, že s predmetnými závermi oboznámi osoby prítomné na prvom
pojednávaní. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení, vymedzenie predmetu
dokazovaniaavysloveniepredbežnéhoprávnehonázorunavecmázásadnývýznampreďalšíprocesný
postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Postup súdu je pre strany a ich zástupcov na

základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný. Súčasne je však kladený väčší dôraz na
zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné substancovanie
skutkových tvrdení a dôkazných návrhov.33. Ak sudca dané zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia
strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie § 181 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napríklad v práve zúčastniť sa

pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve zhrnúť
svoje návrhy na záver pojednávania a pod. Striktné nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. zo strany súdu teda samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou
vadou konania v zmysle [§ 420 písm. f) z. č. 160/2015 Z. z.]. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24. novembra 2022, sp. zn. I.ÚS/643/2022)

34. V nadväznosti na tvrdenú prekvapivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý upravil petit žaloby,
je potrebné poukázať na ust. § 216 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd je viazaný žalobným
návrhom žalobcu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd môže prekročiť žalobný návrh a priznať viac,
než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu. Z citovaného ustanovenia, v ktorom je zakotvený dispozičný princíp vyplýva, že

žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho
vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrh
žalobcu a prisúdiť mu viac, ako sa domáha. Napriek tomu, že znenie zákona to výslovne neuvádza, je
nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom vyžaduje i to, aby súd neprisúdil iné plnenie
ako ktorého sa žalobca domáha. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným

návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol
vymedzenývžalobnomnávrhu.Niejealeporušenímzásadyviazanostisúdupetitom,aksúdinakprávne
kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania, keďže právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v
zmysle zásady iura novit curia.Rovnakoniejeporušenímneultrapetitum,aksúdibaformulačneupraví
petit žaloby vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Práve opačným postupom

by súd uprel svojím formalistickým prístupom právo na ochranu pred súdom. Žalobkyňa podala žalobu
v reakcii na výzvu H. I. G., katastrálny odbor zo dňa 27.1.2023, pričom v opačnom prípade, ak by žalobu
nepodala, malo by to za následok akceptáciu platnosti odstúpenia od darovacej zmluvy a spätný zápis
vlastníckeho práva v prospech darkyne - žalovanej. Preto nemožno dospieť k inému záveru, ako k tomu,
že žalobkyňa mala naliehavý právny záujem na podanej žalobe.

35. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení, všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná s dôvodmi, uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie
sa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť

rozhodnutia kladie zákonné ustanovenie § 220 CSP.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalobcov za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1

CSP ako vecne správny potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods.1a§255ods.1apodľa§257CSP,tedarovnakoakosúdprvejinštancierozhodolotrováchkonania.
V odvolacom konaní bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná, avšak náhradu trov odvolacieho konania

jej odvolací súd nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré sú totožné s tými dôvodmi, na
ktoré poukázal súd prvej inštancie v bode 75. napadnutého rozsudku (sociálna situácia, vek a slabé
finančné pomery žalovanej i samotné okolnosti predmetu sporu).

38. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).