Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/928/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119303307
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Veronika Petreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6119303307.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpenému: JUDr.
Mgr. Mária Kováčová, advokátka, so sídlom Pod Sokolom 12, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, IČO:

42 212 057, o vymoženie 1 956,84 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Stanislav
Polák, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 247EX 404/19, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 73,80
eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.05.2019 domáhal od
povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 1 956,84 eura s príslušenstvom. Ako exekučný
titul pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 00404/18 zo dňa
13.09.2018, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž.

2. Exekučný súd poverením zo dňa 14.06.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr.
Stanislava Poláka, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie pod sp.
zn. 247EX 404/19.

3. Dňa 28.02.2025 doručil poverenému súdnemu exekútorovi povinný návrh na zastavenie exekúcie.
Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 03.01.2020 zverejnením oznámenia

v Obchodnom vestníku. S ohľadom na uvedené bol návrh na zastavenie exekúcie podaný po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že zmluva, na základe ktorej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, je spotrebiteľskou zmluvou, a preto je potrebné aplikovať ustanovenia
o ochrane spotrebiteľa. Povinný má za to, že samotná rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky a teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ ju treba považovať za absolútne
neplatnú.Predmetnározhodcovskázmluvabolauzatvorenáspolusozmluvouoúvere,pričomzjejformy
aobsahujezrejmé,žesajednáoformulárovúzmluvu,pripravenúnapredtlačenomtlačive,doktoréhosa
len vpisujú požadované údaje. Dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných
podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu ako celku. Poukázal pritom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a

to rozhodnutie IV. ÚS 55/2021. Je tiež potrebné skúmať, či boli splnené podmienky ustanovené v § 53
ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t. j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zoznamerozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie
rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský

rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné.
Ak nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie
exekúciebymalsúdzamietnuť.Rozhodcovskázmluvanespĺňanáležitostispotrebiteľskejrozhodcovskej
zmluvy a spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok nebol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie. Uzatvorená rozhodcovská zmluva nebola uzavretá platne, pretože iba platná spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu a na jej základe určitú
vec prejednať a rozhodnúť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon
nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky,
či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je
pritom exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci

stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Povinný má za to, že rozhodcovská zmluva svojím obsahom napĺňa neprijateľnosť zmluvných
podmienok. Povinný ako účastník zmluvného vzťahu - spotrebiteľ, nemal možnosť výberu medzi
rozhodcovskými a všeobecnými súdmi, čo možno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Zo

znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu musia byť riešené
len v rozhodcovskom konaní a nie aj v súdnom konaní. Ten sleduje riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú doložku naformuloval. O doložku, ktorá vyžaduje,
aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky

začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej doložky, ktorá je svojou podstatou taktiež
spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred vybranom
rozhodcovskom súde. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného

ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo,
teda zákon obchádza (in fraudem legis). V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť obchodných
podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa znalosti týchto
podmienok dovoláva. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka tak spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech samotného
spotrebiteľa. Pritom treba uviesť, že pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom
právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami

informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, čo spotrebiteľovi v danom prípade umožnené
nebolo. Zároveň povinný podáva námietky voči trovám exekúcie, ktoré napáda čo do výšky a formy
vyčíslenia, nakoľko má za to, že exekútor pri vyčíslovaní trov exekúcie nepostupoval podľa zákona a to
najmä s poukázaním na § 5 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
a § 201 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Súdny exekútor dostatočným spôsobom neuviedol z čoho sa skladajú trovy exekučného konania, tzv.
nevyčíslil jednotlivé zložky predbežných trov, ale namiesto toho ich vyčíslil ako celok jedinou sumou.

5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený. Oprávnený uviedol, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z

čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí
lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom
exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v
predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný
konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci

ako súd vyššej inštancie. Ak by súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje
rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by súdny exekútor ako súd konajúci o
opravnomprostriedkuvočirozhodnutiu,ktoréjeexekučnýmtitulom,čižeakosúdtretejinštancie.Povinný
svojím vlastnoručným podpisom vyjadril súhlas s uzatvorením rozhodcovskej doložky, na základektorej mal povinný možnosť riešiť spor buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky. Povinný sa uzatvorením rozhodcovskej doložky nevzdal práva na súdnu ochranu
poskytovanú všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, nakoľko rozhodcovská doložka v sebe obsahuje

alternatívu. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje
práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej zmluvy zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor
iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však
nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi

ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, ale
spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej
zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Predmetné ustanovenie
Občianskeho zákonníka treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia smernice Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica Rady 93/13/

EHS“). Podľa odseku 1 písm. q) Prílohy tejto smernice je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniam výhradne arbitrážou. V predmetnej právnej veci riešil
spor arbitrážou (rozhodcovským konaním) oprávnený a nie povinný. Okrem toho, nie je splnená ani
podmienka existencie sporu neupraveného právnym ustanoveniam. Podľa konštatovaného záveru
súdnej judikatúry a odbornej literatúry, ako aj iných jazykových verzií smernice, ide o rozhodcovské

konanie nemajúce oporu v príslušnej právnej úprave, a teda o nezákonné rozhodcovské súdy (napr.
Bandúrová,M.:Rozhodcovskádoložkaaplnámoc.Právnírozhledy,2009,č.8,s.293anasl.).Vzhľadom
na vyššie uvedené oprávnený zastáva názor, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne a nie je
v rozpore s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, s ustanoveniami zákona č.
643/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ani s ustanoveniami Smernice Rady 93/13 EHS. Pričom táto už

bola predmetom skúmania Okresného súdu pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi.

6. Podľa § 61k ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu

nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod
podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné,
ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä
povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby,

bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť
je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6
mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie

môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.11. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 OZ, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. V posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 00404/18 zo
dňa 13.09.2018, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž. Vychádzajúc

z obsahu spisu súd považuje za nesporné, že exekúcia je vedená na podklade rozhodcovského
rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor zo
Zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 14.06.2011. Pri posúdení charakteru zmluvy
podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy súd vychádzal z § 52 ods. 1 OZ v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktorý definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je pritom fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti a dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinný bol v zmluve
identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu a rodným číslom. Teda povinný pri uzatváraní

zmluvy nekonal v rámci obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Naproti tomu právny
predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
pričom uvedené vyplýva z predmetu podnikania v Obchodnom registri, keď predmetom podnikania
právneho predchodcu oprávneného je tiež poskytovanie úverov. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil
zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným ako spotrebiteľskú zmluvu.

16. Súd poukazuje na to, že v exekučnom konaní sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada vyjadrená v
§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku. So zreteľom na uvedené súd nemôže prihliadnuť na skutočnosti a
dôkazy, ktoré účastník exekúcie mohol a mal použiť pri včasnom podaní návrhu na zastavenie exekúcie,
s výnimkou skutočností, na ktoré musí prihliadnuť ex offo, skutočností, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a skutočností, ktoré povinný bez vlastnej
viny nemohol uplatniť skôr. Aj tu však platia výnimky z koncentračnej zásady v prípade, že povinný
je v postavení spotrebiteľa a ide o skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok. V takomto prípade
koncentračný princíp v exekučnom konaní ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv
spotrebiteľa. Súd k tomuto poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS

619/2024 zo dňa 01.07.2025, podľa ktorého, cit.: „Ústavný súd zastáva názor, že konajúce súdy mali
pristúpiťkuskúmaniuneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokaplatnostipredloženejzmenky,vychádzajúc
zo záveru, že v spotrebiteľských veciach všeobecne uznávaný princíp „vigilantibus iura scriptae sunt“ a
možno odvodiť, že na tomto princípe vybudovaný koncentračný princíp, v exekučnom konaní ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, vychádzajúc tak zo samotnej povahy

spotrebiteľských právnych vzťahov, v ktorých je neinformovanosť spotrebiteľov často zneužívaná v
ich neprospech, keďže len malé percento spotrebiteľov dokáže vyhodnotiť nekalú povahu zmluvnej
podmienky (I. ÚS 150/2018). Ex offo skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok je založené
najmä na posúdení jednotlivých zmluvných ustanovení s ohľadom na to, či nevytvárajú nerovnovážny
stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom, pričom tu musí byť splnená podmienka súvislosti medzi

vymáhaným nárokom a neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Napriek tomu, že ústavný súd vníma
napätie medzi koncentráciou v exekučnom konaní a princípom ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o
skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok, tieto nie je možné podrobiť skúmaniu len na podnet
včasne aktívneho spotrebiteľa. Je nepochybné, že bolo úlohou exekučného súdu uvedený aspektpreskúmať už v prvej fáze exekučného konania (§ 53 ods. 3 Exekučného poriadku). Tu však poskytnutie
súdnej ochrany spotrebiteľovi, ktorý v tom čase ani nebol účastníkom exekučného konania, zlyhalo.
Sťažovateliasícemalimožnosťbrániťsavčaspodanýmnávrhomnazastavenieexekúcie,avšakpasivita

spotrebiteľa nemôže zhojiť pochybenie exekučného súdu a konvalidovať vady exekučného titulu, ktorý
ako osobitnú procesnú podmienku exekučného konania majú exekučné orgány povinnosť skúmať ex
offo v celom priebehu exekučného konania. Možno dať za pravdu exekučnému súdu, že novelizáciou
Exekučného poriadku (ktorého podstatná časť nadobudla účinnosť 1. apríla 2017) sa zvýšila miera
zodpovednosti povinných za včasnú procesnú obranu proti nezákonne vedenej exekúcii (exekučným

súdom artikulovaný princíp koncentrácie v exekučnom konaní), nemožno sa však stotožniť s exekučným
súdom priorizovaným postavením koncentračného princípu pred povinnosťou poskytnutia súdnej
ochrany spotrebiteľovi. Koncentračný princíp je všeobecným východiskom a pravidlom exekučného
konania a ako taký sa prirodzene vzťahuje aj na spotrebiteľa ako povinného, avšak nie je tomu tak vo
všetkých aspektoch jeho potenciálnej obrany. Práve skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok je
tou agendou, pri ktorej exekučné orgány nemôžu uprednostniť uplatňovanie koncentrácie a, dôvodiac jej

aplikáciou, odmietnuť poskytnúť nevyhnutnú mieru súdnej ochrany spotrebiteľovi. Na uvedené osobitne
reflektuje Exekučný poriadok [§ 53 ods. 3 písm. d) a e), ktorý ukladá exekučnému súdu zaoberať
sa neprijateľnými zmluvnými podmienkami ex offo ako prípadným dôvodom zamietnutia návrhu na
vykonanie exekúcie. Ak v tomto úvodnom štádiu exekučného konania exekučný súd pochybí, je v súlade
s princípom ochrany spotrebiteľa, aby sa jeho povinnosť preniesla aj do štádia exekúcie, obzvlášť, ak na

potrebu skúmania neprijateľných zmluvných podmienok upozorní povinný (hoci aj v neskoršom štádiu
konania).“

17. Ak má byť teda exekúcia vedená na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného
v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku či sú kumulatívne

splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,
či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a

či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v
tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných predpisov (podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou

na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne.
Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za
následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol

spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri
riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci
stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Takúto interpretáciu vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou v neprospech spotrebiteľa. K tomuto súd poukazuje na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 163/2023 zo dňa 09.05.2023, cit.: „Exekučný
súd v prípade spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov neskúma vecnú stránku exekučného titulu

z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok, ale obmedzuje sa len na skúmanie
exekučného titulu v spojení s rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu
rozhodovať spotrebiteľský spor. Okrem posudzovania, či rozhodcovská zmluva obsahuje zákonné
náležitosti, či spor rozhodoval rozhodca a rozhodcovský súd oprávnení rozhodovať spotrebiteľské spory,
je exekučný súd povinný v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) a ods. 4 Exekučného poriadku preskúmať, či

rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo či je vykonateľné. Pritom
je potrebné zohľadniť nielen formálnu, ale aj materiálnu vykonateľnosť titulu a v tejto fáze prieskumu
exekučný súd posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy v kontexte, či nejde o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, čo by zakladalo neplatnosť tohto zmluvného dojednania, teda rozhodcovský súd by nemalprávomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku. Úlohou exekučného súdu už vo fáze posudzovania
návrhu na vykonanie exekúcie má byť aj vyhodnotenie, či rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo je predpokladom materiálnej

vykonateľnosti spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.“

18. V nadväznosti na námietku povinného týkajúcu sa neprijateľných zmluvných podmienok
obsiahnutých v rozhodcovskej zmluve a neplatnosti samotnej rozhodcovskej zmluvy sa tak exekučný
súd v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského

súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov. To znamená, či
rozhodcovská zmluva spĺňa zákonom stanovené náležitosti podľa § 3 zákona č. č. 335/2014 Z.
z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rovnako je potrebné skúmať rozhodcovskú zmluvu
v kontexte § 53 OZ, či neobsahuje také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Napriek tomu, že ustanovenie § 53 ods.
3 písm. f) Exekučného poriadku nemenuje konkrétne právne predpisy, podľa ktorých by rozhodcovská

zmluva mala spĺňať podmienky, nemožno v tomto kontexte použiť reštriktívny výklad tohto ustanovenia
aobmedziťprieskumrozhodcovskejdoložkylenvkontextezákonač.č.335/2014Z.z.ospotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Na to aby bola dostatočne zaručená ochrana spotrebiteľa, čo je aj účelom
ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, je preto nevyhnutné skúmať rozhodcovskú
zmluvu tiež v rozsahu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a teda aj v kontexte § 53 a nasl. OZ

(upravujúceho neprijateľné zmluvné podmienky).

19. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že oprávnený uzatvoril s povinným dňa 14.06.2011
spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. V danom prípade je rozhodcovská zmluva formulárovou zmluvou,
pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Obsah zmluvy

bol dopredu daný a dlžník ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Takou
situáciou nie je ani fakt, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená samostatne na osobitnej listine (v
dôsledku čoho by mala mať charakter individuálneho dojednania nespadajúceho pod súdnu kontrolu
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách). Individuálnosť vyjednaní totiž nie je závislá od
fyzického oddelenia časti dojednaní od iných, ale v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie

formulárovej zmluvy predkladanej mu dodávateľom. Keďže rozhodcovská zmluva bola navrhnutá
vopred, a ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, súd preto nepovažuje rozhodcovskú zmluvu
za individuálne dojednanú. V čl. II rozhodcovskej zmluvy je uvedené, cit.: „Všetky spory, ktoré vzniknú
z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom
pod číslom 3633813, podpísanej veriteľom dňa 04.01.2016 (ďalej len „Dohoda“), vrátane sporov o jej

platnosť, výklad alebo zrušenie, alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto Dohody, alebo spory, ktoré
vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody (ďalej len „Spor“), budú riešené
pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok)
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu.“
Zároveň v čl. III bod 2 rozhodcovskej zmluvy je uvedené, cit.: „Ak podpíšete spotrebiteľskú rozhodcovskú

zmluvu, v prípade, že druhá zmluvná strana podá proti Vám žalobu, spor rozhodne Stály rozhodcovský
súd, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. To znamená, že Váš
spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom, aj v tomto prípade však máte právo dovolávať sa na
všeobecnom súde vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.“

20. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy vôbec nevyplýva možnosť riešenia sporov alternatívne, teda
že spotrebiteľský spor môže byť riešený buď cestou všeobecného súdu v súdnom konaní alebo v
rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom. Ak veriteľ (oprávnený) bude iniciovať podanie žaloby
voči dlžníkovi (povinnému), spor prejedná a rozhodne výlučne rozhodcovský súd. Uvedené zmluvné
dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, keď spotrebiteľa núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a neumožňuje spotrebiteľovi
možnosť voľby riešenia sporu vzniknutého zo spotrebiteľskej zmluvy aj cestou všeobecného súdu,
čím sťažuje prístup spotrebiteľa k spravodlivosti. Súd preto takto formulovanú rozhodcovskú zmluvu
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 OZ, ktorá vyžaduje, aby spory boli riešené
výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak teda súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku, uvedené má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.

21. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012:
„Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnejrozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012: „Rozhodcovský rozsudok vydaný

v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už
uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“

22. V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v
danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje, že predmetný
rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný
titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Súd preto exekúciu podľa § 61k ods.

1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.

23. Nakoľko oprávnený ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom
na zastavenie exekúcie, súd o nich nerozhodoval.

24. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

25. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre

maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

26. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27.
Marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenVyhláškač.68/2017),exekútorovipatrí
popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných
výdavkov spojených s vedením konania.

27. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi

pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

28. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške
60 eur.

29. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1
Exekučného poriadku. Ak exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je spôsobilý počas exekúcie, ako
v tomto prípade, exekučný súd exekúciu zastaví. Exekúcia teda nebola začatá oprávnene. A teda
zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu je možné pričítať oprávnenému, v nadväznosti na čo nebolo
možné zaviazať k náhrade trov exekúcie povinného, ale v zmysle citovaných ustanovení platí trovy

súdneho exekútora oprávnený, a preto na náhradu trov súdneho exekútora súd zaviazal oprávneného.
S poukazom na vyššie uvedené preto súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu paušálnych výdavkov
vo výške 73,80 eura (60 eur náhrada paušálnych výdavkov + 13,80 eura DPH) na úhradu ktorej súd
zaviazal oprávneného.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.