Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122343773
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6122343773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: L.I.R.R., s.r.o., so
sídlom Necpalská 243/30, 971 01 Prievidza, IČO: 36 296 414, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051 proti žalovanému:
STAVOJ, s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská 39, 831 04 Bratislava, IČO: 45 344 302, právne zastúpený:
RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré mesto, IČO: 36 855 561, o zaplatenie
44 790 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.
25Cb/124/2022-130 zo dňa 17.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/124/2022-130 zo dňa
17.04.2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.
25Cb/124/2022-130 zo dňa 17.04.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté
rozhodnutie“), v právnej veci žalobcu: L.I.R.R., s.r.o., so sídlom Necpalská 243/30, 971 01 Prievidza,
IČO: 36 296 414 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,objednávateľ“) proti žalovanému: STAVOJ, s. r.

o., so sídlom Stará Vajnorská 39, 831 04 Bratislava, IČO: 45 344 302 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo
aj ako ,,zhotoviteľ“), o zaplatenie 44 790 eur s príslušenstvom, zamietol žalobu v celom rozsahu a
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 300, § 436 ods. 4, § 536, § 546 ods. 1, § 554 ods.
1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“), § 544 ods. 1, ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“) a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 29.05.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 44 790
eur titulom zmluvnej pokuty. Dôvodil, že ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom dňa
30.08.2017 Zmluvu o dielo na zhotovenie stavby „Modernizácia a energetická optimalizácia Kultúrneho
domu Ladce“ (ďalej aj ako ,,zmluva o dielo“ alebo aj ako ,,ZoD alebo aj ako ,,zmluva“). Podľa bodu

5.2 ZoD sa žalovaný zaviazal zrealizovať stavebné práce do 103 pracovných dní od účinnosti zmluvy s
tým, že podľa bodu 8.2 ZoD záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo je splnený jeho odovzdaním a prevzatím
diela objednávateľom. V súlade so zmluvnými ustanoveniami bol žalovaný povinný dielo zrealizovať
najneskôr do 31.01.2018, tento záväzok však nedodržal, nakoľko do dňa podania návrhu na vydanieplatobného rozkazu dielo nezhotovil. Žalobca si preto v súlade s bodom 10.1 ZoD uplatnil nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % z ceny diela za každý deň omeškania. Cena diela bola
dohodnutá v bode 3.1 ZoD sumou 746 500 eur, z ktorej 0,2 % predstavuje čiastku 1 493 eur denne.

Tvrdil, že napriek tomu, že žalovaný bol v omeškaní so zhotovením diela od 01.02.2018, uplatnil si nárok
na zmluvnú pokutu len za omeškanie za obdobie od 01.06.2018 do 30.06.2018, t.j. spolu za 30 dní v
celkovej výške 44 790 eur.

Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 35Up 898/2022-18 dňa

23.06.2022, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom poprel tvrdenia
žalobcu, že dielo ním nebolo zhotovené a žalobcovi odovzdané s tým, že ich považoval za účelové a
zavádzajúce. Argumentoval, že o opaku svedčí Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby č. 01
zo dňa 01.08.2018 podpísaný zástupcami oboch zmluvných strán (ďalej len ako ,,zápis o odovzdaní a
prevzatí diela“). Dôvodil, že žalobca následne dielo, ktoré prevzal od neho odovzdal investorovi stavby.
Dielo tak bolo riadne a včas odovzdané. V zápise o odovzdaní a prevzatí diela zmluvné strany vyhlásili,

že dátum dokončenia prác bol „podľa zmluvy o dielo: 103 prac. dní“. Sám žalobca teda vyhlásil a
potvrdil, že dielo bolo zhotovené podľa podmienok a v termínoch uvedených v ZoD. Podľa protokolu o
odovzdaní diela medzi žalobcom a investorom (obec Ladce) je zrejmé, že zo strany investora nebolo
konštatované žiadne omeškanie so zhotovením diela, naopak k odovzdaniu diela investorovi došlo včas,
pričom podmienky zhotovenia diela boli nastavené identicky. Argumentoval, že pokiaľ sa žalobca za

rovnakých zmluvných podmienok nedostal do omeškania voči investorovi, logicky je vylúčené, aby sa do
omeškania dostal žalovaný voči žalobcovi. V rámci širších súvislostí uviedol, že vyúčtovanie zmluvnej
pokuty vníma ako účelový krok zo strany žalobcu v nadväznosti na jeho nároky uplatnené v konaní
vedenom Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 4Cb/14/2019, v ktorom si ako zhotoviteľ uplatnil nárok
na úhradu časti ceny diela vo výške 36 834,93 eura s príslušenstvom. Žalovaný uviedol, že v konaní pred

Okresným súdom Prievidza žalobca tvrdil, že je v omeškaní s realizáciou diela o 66 dní, v prebiehajúcom
konaní má byť v omeškaní nepretržite od 01.02.2018 aj po celý mesiac jún 2018, vychádzajúc však zo
skoršieho tvrdenia žalobcu o omeškaní v trvaní 66 dní je zrejmé, že by bol v omeškaní od 01.02.2018
do 07.04.2018 a teda logicky nemohol byť v omeškaní aj počas mesiaca jún 2018. V odpore vzniesol
žalovaný námietku premlčania, nakoľko podľa tvrdenia žalobcu omeškanie začalo dňa 01.02.2018, od

uvedeného dňa teda začala plynúť štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 01.02.2022 a týmto
dňom sa právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako celok premlčalo. Žaloba bola podaná na súd
dňa 29.05.2022, teda až po uplynutí premlčacej doby.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.08.2022 poukázal na bod 8.5 ZoD, v ktorom sú vymenované doklady,

ktoré je zhotoviteľ povinný odovzdať objednávateľovi v preberacom konaní a z ktorého vyplýva, že
záväzok žalovaného zhotoviť dielo bol naviazaný nielen na fyzické odovzdanie a prevzatie diela, ale aj
na povinnosť odovzdať mu zoznam dokladov špecifikovaných v bode 8.5 ZoD. Tvrdil, že tieto doklady
mu žalovaný nikdy nedodal, a preto si ich musel zabezpečiť sám na svoje náklady. Záväzok žalovaného
zhotoviť dielo tak nebol nikdy splnený, na základe čoho má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Dôvodil, že skutočnosť, že investor nenamietal omeškanie so zhotovením diela je právne irelevantné
a nepreukazuje to, či žalovaný dielo zhotovil riadne a včas v súlade so ZoD. Žalobca argumentoval,
že chýbajúce doklady pre investora zabezpečil sám na vlastné náklady, preto investor omeškanie
nenamietal. K súdnemu konaniu vedenému na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 4Cb/14/2019
uviedol, že v minulosti vyzval žalovaného listom zo dňa 10.07.2018 na zaplatenie zmluvnej pokuty za

omeškanie 7 pracovných dní a listom zo dňa 29.07.2019 si uplatnil zmluvnú pokutu za omeškanie 59
pracovných dní. Žalobca si teda neuplatňoval zmluvnú pokutu za nepretržitých 66 dní omeškania so
zhotovením diela, ale 66 dní vznikol ako súčet počtu rôznych dní z nepretržitého obdobia žalovaného
s omeškaním. Pokiaľ ide o námietku premlčania považoval žalobca názor žalovaného uvedený v
odpore za nesprávny, nakoľko trvanie omeškania je potrebné chápať a vykladať ako každodenné nové

porušenie povinnosti dlžníka splniť dlh. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/4/2017 zo dňa 18.12.2017.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.09.2022 zopakoval svoje tvrdenia o riadnom odovzdaní diela v
termínoch podľa ZoD s tým, že žalobca počas viac ako 4 rokoch po dokončení a odovzdaní diela

nikdy jeho riadne dokončenie a odovzdanie nenamietal, a to ani vo vzťahu k tvrdenej neodovzdanej
dokumentácii. Poukázal, že podľa bodu 8.6 ZoD neodovzdanie ktoréhokoľvek z taxatívne vymedzeného
dokladu uvedeného v bode 8.5 ZoD je dôvodom na odmietnutie prevzatia diela objednávateľom. Pokiaľ
teda žalobca dielo bez výhrad podpisom preberacieho protokolu prevzal, potvrdil tým, že riadne splnilzáväzok dielo dokončiť a odovzdať. Tvrdil, že k podpisu preberacieho protokolu - Zápisu o odovzdaní
a prevzatí diela medzi žalobcom a jeho investorom/obcou Ladce došlo dňa 20.07.2018 (ďalej len
ako ,,zápis o odovzdaní a prevzatí diela 2“), teda ešte skôr ako došlo k podpisu preberacieho protokolu

medzižalobcomaním,čologickyvylučuje,abyžalobcaodovzdalinvestorovidielonímrealizované,ktoré
nebolo dokončené a ku ktorému by nedisponoval ním dodanou dokumentáciou. Pokiaľ ide o premlčanie
pohľadávky zotrval na názore, že v súlade s § 393 ods. 1 ObZ uplynula premlčacia doba žalobcom
uplatneného nároku najneskôr dňa 01.02.2022. Povinnosť platiť úroky z omeškania alebo zmluvnú
pokutu nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorý sa dlžník

ocitol prvý krát v omeškaní so splnením záväzku a preto sa aj právo premlčí ako celok. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/157/2010 zo dňa 29.06.2010 a uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 3173/2005 zo dňa 31.08.2006.

Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Dňa
30.08.2017 žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili ZoD podľa § 536 a nasl.

ObZ, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vykonať stavebné práce a dodávku materiálu na stavbe
„Modernizácia a energetická optimalizácia Kultúrneho domu Ladce“ za zmluvne dohodnutú cenu podľa
bodu 3.1 ZoD vo výške 776 500 eur. Žalovaný ako zhotoviteľ sa v bode 5.2 písm. d/ ZoD zaviazal
realizovať stavebné práce do 103 pracovných dní od účinnosti zmluvy. Podľa bodu 14.2 ZoD je zmluva
účinná po pridelení finančných prostriedkov, dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia podľa § 47a

ods. 1 OZ v nadväznosti na § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odovzdanie a prevzatie diela bolo upravené v čl. 8 ZoD,
záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo je v zmysle bodu 8.2 ZoD splnený odovzdaním a prevzatím diela
objednávateľom. Podľa bodu 8.5 ZoD je zhotoviteľ povinný odovzdať objednávateľovi v preberacom
konaní aj taxatívne vyšpecifikovanú dokumentáciu uvedenú pod písm. a/ až i/, pričom v zmysle bodu 8.6

ZoD neodovzdanie ktoréhokoľvek z dokladov uvedených v bode 8.5 zmluvy je dôvodom na odmietnutie
prevzatia diela. Podľa bodu 8.7 ZoD o odovzdaní a prevzatí diela spíšu zmluvné strany preberací
protokol. V prípade omeškania zhotoviteľa s riadnym a včasným protokolárnym odovzdaním diela má
podľa bodu 10.1.3 ZoD objednávateľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % z ceny diela
za každý deň omeškania.

Listom zo dňa 10.07.2018 si žalobca uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu za 7 pracovných dní vo
výške 10 311 eur z dôvodu omeškania zhotoviteľa s riadnym a včasným protokolárnym odovzdaním
diela.

Dňa 23.07.2018 začalo preberacie konanie medzi zmluvnými stranami, o ktorom bol vyhotovený zápis o
odovzdaní a prevzatí diela, v ktorom bol uvedený dátum skutočného začatia prác: 07.09.2017 a dátum
dokončenia prác podľa zmluvy o dielo: 103 pracovných dní. Preberacie konanie bolo ukončené dňa
01.08.2018 podpisom zápisu tak zástupcom zhotoviteľa ako aj preberajúcej organizácie.

Uzavretiu ZoD medzi žalobcom a žalovaným predchádzalo uzatvorenie Zmluvy o dielo na zhotovenie
stavby „Modernizácia a energetická optimalizácia Kultúrneho domu Ladce“ podľa § 536 a nasl. ObZ
zo dňa 17.08.2017 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a obcou Ladce ako objednávateľom (ďalej aj
ako ,,zmluva o dielo 2“ alebo aj ako ,,ZoD 2“). Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela 2 súd zistil, že
dňa 20.07.2018 došlo k ukončeniu preberacieho konania podpisom zápisu zástupcami zhotoviteľa a

objednávateľa. V zápise bolo konštatované, že práce sú zrealizované na požadovanej úrovni, rovnako
bolo potvrdené, že dátum skutočného začatia prác 07.09.2017 ako aj dátum skutočného dokončenia
prác 18.07.2018 zodpovedajú dátumu začatia a dokončenia prác podľa ZoD 2.

Listom zo dňa 29.07.2019 si žalobca uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu za 59 pracovných dní k

17.04.2018 vo výške 86 907 eur z dôvodu omeškania zhotoviteľa s riadnym a včasným protokolárnym
odovzdaním diela.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 17.04.2023 uviedol, že sa pridržiava doterajších
tvrdení, že žalobca prioritne odvodzoval svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z porušenia povinnosti

žalovaného podľa bodu 8.5 ZoD, a to odovzdanie taxatívne vymedzenej dokumentácie. Ďalej uviedol,
že z dokladov založených do spisu je zrejmé, že začiatok preberacieho konania diela nastal dňa
23.07.2018, hoci podľa ZoD mal žalovaný dielo zrealizovať do 103 pracovných dní od účinnosti
ZoD, t.j. do 31.01.2018, čo neurobil. Na námietku žalovaného, že ide o zmenu žaloby, nakoľkopôvodnú argumentáciu o nedodaní dokumentácie ako dôvodu vzniku nároku na zmluvnú pokutu až na
pojednávaní súdu žalobca rozšíril o ďalší dôvod, a to o faktické omeškanie žalovaného s realizáciou
diela, právny zástupca žalobcu nesúhlasil, že tieto tvrdenia majú charakter zmeny žaloby s tým, že

ide len o procesnú reakciu na zápisy predložené žalovaným, avšak uviedol, že žalobca stále prioritne
poukazuje na nedodanie dokumentácie. Uviedol, že bod 10.1.3 ZoD treba vykladať v kontexte čl. 8 ZoD,
kde v bode 8.2 je definované, kedy sa považuje záväzok zhotoviteľa za splnený, pričom sa má za to, že
nejde len o fyzické odovzdanie diela, ale aj o odovzdanie dokumentácie uvedenej v bode 8.5 ZoD.

V súvislosti s uvedeným súd prvej inštancie uviedol, že zmena žaloby je dispozičný procesný úkon
strany, ktorý môže strana navrhnúť aj na pojednávaní formou ústneho prednesu. Dôvodil, že v danom
prípade žalobca tak v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako aj vo svojej replike ako reakcii na
podaný odpor opieral svoj nárok na zmluvnú pokutu výlučne porušením ustanovenia bodu 8.5 ZoD,
t.j. nedodanie taxatívne vymenovanej dokumentácie, keď tvrdil, že povinnosť žalovaného dielo riadne
vykonať je splnená nielen faktickým dokončením a odovzdaním diela, ale aj odovzdaním spomínanej

dokumentácie. Žalovaný vo svojich vyjadreniach, t.j. v odpore ako aj duplike reagoval práve na tvrdenia
žalobcuoneodovzdanídielavdôsledkunesplneniapovinnostidodaťzmluvnedohodnutúdokumentáciu.
Rozšírenie skutkových tvrdení žalobcu na pojednávaní konanom dňa 17.04.2023 je teda kvalitatívnou
zmenou žaloby, o ktorej by však súd mohol rozhodovať iba na základe návrhu, ktorý však žalobca
nepodal, keď výslovne uviedol, že z jeho strany nejde o zmenu žaloby, nakoľko stále prioritne trvá na

svojej pôvodnej argumentácii o nedodaní dokumentácie, ktorú si musel žalobca zadovážiť na vlastné
náklady. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal v konaní len posudzovaním omeškania zhotoviteľa s
odovzdaním diela spočívajúcom v nedodaní dokumentácie podľa bodu 8.5 ZoD.

Ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal

za preukázané, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 30.08.2017
ZoD, predmetom ktorej bola ,,Modernizácia a energetická optimalizácia Kultúrneho domu Ladce“ za
dohodnutú cenu diela 776 500 eur. Žalovaný sa zaviazal stavebné práce zrealizovať do 103 pracovných
dní od účinnosti ZoD 2. Žalobca v žalobe uvádzal, že povinnosťou žalovaného bolo dielo zrealizovať
najneskôr do 31.01.2018, žalovaný uvedený dátum nesporoval. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela

mal súd preukázané, že preberacie konanie medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako
zhotoviteľom začalo dňa 23.07.2018 a bolo ukončené dňa 01.08.2018 podpisom zápisu zástupcami
zhotoviteľa a objednávateľa. V zápise bolo konštatované, že dátum skutočného začatia prác bol
07.09.2017 a dátum dokončenia prác podľa zmluvy o dielo: 103 pracovných dní. Zmluve o dielo
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným predchádzala ZoD 2 uzatvorená dňa 17.08.2017 medzi

žalobcom ako zhotoviteľom a obcou Ladce ako objednávateľom s totožným predmetom zmluvy ako bola
uzatvorená medzi sporovými stranami. Žalovaný ako zhotoviteľ odovzdal investorovi dielo na základe
zápisu o odovzdaní a prevzatí diela 2, ktorým bolo konštatované, že dátum začatia prác zodpovedá
ZoD 2, rovnako ako dátum skutočného dokončenia prác dňa 18.07.2018 zodpovedá dátumu dokončenia
prác podľa ZoD 2. V ZoD 2 zo dňa 17.08.2017 sa žalobca ako zhotoviteľ voči objednávateľovi/obci

Ladce zaviazal zrealizovať stavebné práce do 103 pracovných dní od účinnosti ZoD 2, účinnosť bola
naformulovaná rovnakým spôsobom ako v ZoD medzi stranami sporu.

Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom prejednávanej veci bol nárok žalobcu na zmluvnú pokutu,
ktorú si uplatnil podľa bodu 10.1.3 ZoD z titulu omeškania zhotoviteľa s riadnym a včasným

protokolárnym odovzdaním diela vo výške 0,2 % z ceny diela za každý deň omeškania, pričom túto
zmluvnú pokutu si uplatnil za obdobie od 01.06.2018 do 30.06.2018, a to za 30 dní omeškania po
1 493 eur denne, t.j. spolu sumu vo výške 44 790 eur. Podľa názoru žalobcu bod 10.1.3 ZoD treba
vykladať v kontexte čl. 8 ZoD, kde v bode 8.2 je definované, kedy sa považuje záväzok zhotoviteľa za
splnený, pričom ale nejde len o fyzické odovzdanie diela, ale aj o odovzdanie dokumentácie podľa bodu

8.5 ZoD. Nárok na zmluvnú pokutu žalobca odvodzoval od porušenia zmluvnej povinnosti uvedenej
v bode 8.5 ZoD, t.j. nedodanie dokumentácie. Súd dôvodil, že hoci v návrhu na vydanie platobného
rozkazužalobcaneuviedolkonkrétneustanovenieZoD,oktoréoprelsvojnárok,jezrejmé,žeidepráveo
nedodanie dokumentácie, nakoľko uviedol, že žalovaný „do dnešného dňa dielo nezhotovil“. Vykonaným
dokazovaním, predovšetkým z listinných dôkazov mal súd preukázané, že dielo ako také bolo zápisom o

odovzdaní a prevzatí diela odovzdané žalobcovi, ktorý ho rovnako zápisom o odovzdaní a prevzatí diela
2 odovzdal obci Ladce, čiže argument žalobcu o tom, že dielo nebolo nielenže ku dňu podania návrhu
na vydanie platobného rozkazu, ale ani ku dňu konania pojednávania dňa 17.04.2023 odovzdané musí
logicky vychádzať z jeho námietky o neodovzdaní dokumentácie. Súd v tejto súvislosti poukázal na bod8.6 ZoD, podľa ktorého neodovzdanie ktoréhokoľvek z taxatívne vymedzených dokladov uvedených v
bode 8.5 ZoD je dôvodom na odmietnutie prevzatia diela, čiže sankciou za neodovzdanie dokumentov
bola možnosť žalobcu ako objednávateľa neprevziať dielo, žalobca však k takejto sankcii neprikročil,

dielo od žalovaného riadne prevzal, podpisom zápisu o odovzdaní a prevzatí diela potvrdil, že žalovaný
ako zhotoviteľ riadne a včas splnil svoj záväzok zo ZoD a dielo zhotovil a odovzdal objednávateľovi.
Súd uviedol, že v prípade, ak by žalovaný svoju povinnosť uvedenú v bode 8.5 ZoD nesplnil, logicky
možno predpokladať, že by ho žalobca na splnenie povinnosti vyzýval, resp. v zápise o odovzdaní a
prevzatí diela by takúto skutočnosť uviedol. Pokiaľ žalobca tvrdí, že si potrebné dokumenty obstaral

na vlastné náklady, aby mohol dielo ďalej odovzdať svojmu investorovi, tak dôkazné bremeno v tomto
smere neuniesol a túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Dokonca z písomných dôkazov
vyplýva, že žalobca dielo odovzdal skôr svojmu investorovi, ako došlo k podpisu preberacieho protokolu
medzi ním a žalovaným, preto je namieste otázka, či už v tomto čase vedel, že žalovaný mu doklady
neodovzdá a preto si ich zabezpečil na vlastné náklady. Uvedená časová súvislosť preto logicky vylučuje
možnosť, aby žalobca odovzdal investorovi dielo, ktoré žalovaný nedokončil a ku ktorému nedodal

potrebnú dokumentáciou.

Vzhľadom na výsledky dokazovania mal súd za to, že žalovaný sa nedostal do omeškania s odovzdaním
dokumentácie uvedenej v bode 8.5 ZoD, navyše sankciou za nedodanie dokumentácie bola možnosť
objednávateľa odmietnuť dielo prevziať, ku ktorej žalobca ako objednávateľ nepristúpil, naopak dielo

riadne protokolárne prevzal a teda neboli naplnené podmienky uvedené v bode 10.1.3 ZoD pre
uplatnenie nároku žalobcu na zmluvnú pokutu. Súd prvej inštancie sa nezaoberal námietkou premlčania
žalobou uplatneného nároku, keďže mal za to, že neboli naplnené podmienky na uplatnenie zmluvnej
pokuty.

4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 26.05.2023 v zákonom stanovenej lehote v celom
rozsahu odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Dôvodil, že sa žalovanej sumy domáhal z
titulu zmluvnej pokuty v zmysle čl. 10 bod 10.1.3 ZoD z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného ako
zhotoviteľa vyplývajúcej mu z čl. 8 bod 8.2 ZoD v spojení s bodom 8.5 ZoD, a to najneskôr do 103
pracovných dní od účinnosti ZoD. Dôvodil, že žalovaný mu doposiaľ žiadnu z taxatívne vymedzenej

dokumentácie v čl. 8 bod 8.5 ZoD neodovzdal, čím sa dostal do omeškania so splnením tejto povinnosti.
Na základe uvedeného si preto uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 01.06.2018
do 30.06.2018 za 30 dní omeškania po 1 493 eur denne, čo predstavuje sumu vo výške 44 790 eur.
Namietal, že súd posúdil odovzdanie diela v súlade so ZoD iba z pohľadu fyzického odovzdania, bez
toho aby skúmal, či reálne došlo aj k odovzdaniu dokumentácie, ktoré tvorilo jednu z neoddeliteľných

podmienok pre riadne odovzdanie diela. Argumentoval, že uvedené je vyjadrené formuláciou bodu
8.2 ZoD, podľa ktorého záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo je splnený odovzdaním a prevzatím diela
objednávateľom v súlade s čl. 8 ZoD, ktorý ukladal žalovanému povinnosť odovzdať v preberacom
konaní vymedzenú dokumentáciu. Namietal, že žalovaný v konaní okrem zápisov, z ktorých malo
vyplynúť iba fyzické odovzdanie diela, nepredložil žiadny iný dokument, resp. dôkaz o tom, že by došlo

aj odovzdaniu dokumentácie vymedzenej v čl. 8 bod 8.5 ZoD. Mal za to, že žalovaný v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno o riadnom odovzdaní diela v súlade so ZoD. Dôvodil, že skutočnosť, či
došlo k odovzdaniu dokumentácie bol vzhľadom na negatívnu dôkaznú teóriu, povinný preukazovať
žalovaný, keďže od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal, že mu žalovaný vymedzenú
dokumentáciu neodovzdal. S ohľadom na uvedené mal za to, že súd splnenie povinnosti odovzdať

dielo v súlade so ZoD nesprávne právne posúdil, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Ďalej žalobca dôvodil, že bolo jeho právom nie povinnosťou namietať u žalovaného nedodanie
dokumentácie a rovnako bolo jeho právom odmietnuť aj prevzatie diela v prípade nesplnenia tejto
povinností a nevyužitie tohto právo mu nemožno dávať na jeho ťarchu. Dôvodil, že splnenie povinnosti
žalovaného ako subdodávateľa odovzdať dielo s dokumentáciou bolo pre neho kľúčové, keďže od toho

záviselo splnenie jeho povinnosti ako hlavného dodávateľa voči investorovi obci Ladce. Odovzdanie
diela s dokumentáciou bolo preto zabezpečené viacerými sankciami, nielen právom odmietnuť prevziať
dielo, ale zároveň aj zmluvnou pokutou, pre prípad omeškania so splnením tejto povinnosti ako celku
a bolo iba na ňom, ktoré z týchto práv si voči žalovanému uplatní. Dovodil, že ak by odmietol prevziať
dielo od žalovaného, dostal by sa do omeškania vo vzťahu k investorovi, čo logicky odôvodňuje jeho

rozhodnutie nevyužiť právo odmietnuť prevziať dielo, ale uplatniť si vo vzťahu k nedodanej dokumentácii
zmluvnú pokutu. Žalobca uviedol, že riadne a včasné odovzdanie diela spochybňujú aj samotné zápisy
o odovzdaní a prevzatí diela predložené v konaní žalovaným. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela
vyplynulo, že dátum začatia preberacieho konania bol dňa 23.07.2018, t.j. takmer o šesť mesiacovneskôr ako sa podľa bodu 5.2 písm. d/ ZoD žalovaný zaviazal. Uvedené tak znamená, že najskorší
možný termín, kedy vôbec mohlo prísť k odovzdaniu diela a rovnako aj k odovzdaniu dokumentácie bol
deň 23.07.2018.

Žalobca namietal, že pokiaľ súd považoval za sporné iné skutkové tvrdenia medzi stranami, bol povinný
na pojednávaní dňa 17.04.2023 v zmysle § 181 ods. 2 CSP určiť po úkonoch podľa § 181 ods. 1
CSP, ktoré tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, a ktoré dôkazy v tejto
súvislosti vykonaná, a ktoré nevykoná. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.04.2023 je zjavné,

že súd určenie sporných skutkových tvrdení na pojednávaní nevykonal, na splnenie tejto povinnosti iba
poukázal jednoduchým odkazom na § 181 ods. 2 CSP, pričom aj tento odkaz nasledoval potom, čo súd
vyzval právnych zástupcov strán na doplnenie návrhov na dokazovanie. Pokiaľ súd posúdil, že medzi
stranami sporu je sporné iné tvrdenie, mal určiť čo považuje za sporné a čo nie, na základe ktorého by
stranyprispôsobilisvojenávrhynadokazovanie,nievšakneskôrpotom,čosastranyvyjadriliužksvojim
návrhom na dôkazy. Keďže súd v súlade s uvedeným ustanovením nepostupoval, v danom prípade

došlo k nesprávnemu procesnému postupu, na základe ktorého mu bolo znemožnené uskutočňovať
jeho procesné práva, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

5. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 26.07.2023 s tým, že sa pridržiaval doposiaľ
v konaní uvedených argumentov. Uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, nakoľko
žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Vo vzťahu k otázke odovzdania dokumentácie poukázal

na body 30. a 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd s touto otázkou podľa jeho
názoru komplexne vysporiadal. Dôvodil, že ZoD definuje, že dielo sa považuje za odovzdané jeho
odovzdanímnazákladeodovzdávacieho/preberaciehoprotokolu,vktorombolžalobcaakoobjednávateľ
povinný vytknúť všetky vady vrátane tvrdenej chýbajúcej dokumentácie. Nič také však v príslušnom
protokole žalobca nevytkol, čím potvrdil, že dielo bolo odovzdané riadne a bez vád, teda aj bez vady

spočívajúcej v tvrdenej chýbajúcej dokumentácii. Žalovaný tvrdil, že nielenže žalobca nevytkol údajne
absentujúcu dokumentáciu v rámci odovzdania a prevzatia diela, ale následne ho na doplnenie údajne
chýbajúcej dokumentácie ani nikdy nevyzýval, ani v konaní nič také netvrdil.

Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu, že odmietnutím prevziať dielo by sa dostal do omeškania voči

investorovi, sú zavádzajúce, nakoľko žalobca protokolárne odovzdal dielo investorovi skôr ako dielo
od neho protokolárne prevzal. Navyše žalobca odovzdal investorovi dielo bez výhrady absentujúcej
dokumentácie, teda musel v čase odovzdania diela investorovi disponovať kompletnou dokumentáciou.
Napriek tomu tvrdí, že dokumentáciu, ktorú mal zabezpečiť on ako zhotoviteľ si musel zabezpečiť sám
avšak bez unesenia dôkazného bremena. Žalovaný argumentoval, že jediným logickým vysvetlením

je, že žalobca disponoval kompletnou dokumentáciou, keďže jej absenciu mu investor nevytkol a touto
disponoval od neho, keďže jej absenciu mu žalobca nevytkol.

Odvolaciu námietku žalobcu ohľadom predbežného právneho posúdenia považoval žalovaný za
účelovú. Mal za to, že predbežné právne posúdenie tak, ako ho uviedol súd prvej inštancie bolo plne v

súlade s § 181 ods. 2 CSP. Dôvodil, že pokiaľ by aj súd opomenul uviesť predbežné právne posúdenie,
nijako by to nelimitovalo žalobcu pri realizácii jeho procesných práv a neporušovalo by to jeho právo
na spravodlivý súdny proces, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Obdo/56/2020 zo dňa 28.12.2020.

Žalovaný dodal, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď uvedenie nových skutkových tvrdení
žalobcom posúdil ako zmenu žaloby a z dôvodu absencie návrhu žalobcu sa týmito novými skutkovými
tvrdeniamižalobcuďalejnezaoberal.Zmluvnápokuta,ktorúsiuplatnilžalobca,bolavýhradnenaviazaná
na omeškanie s protokolárnym odovzdaním diela. Následkom neodovzdania príslušnej dokumentácie
bol v súlade s bodom 8.6 ZoD iba vznik práva žalobcu dielo protokolárne neprevziať, čo však žalobca

nevyužil a dielo riadne protokolárne prevzal. Samotné omeškanie s odovzdaním dokumentácie bez
ďalšieho potom nebolo zabezpečené zmluvnou pokutou a nemá za následok vznik žalobcom tvrdeného
nároku. Argumentácia žalobcu je teda v tomto smere zavádzajúca a predovšetkým právne irelevantná.Žalovaný považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a napadnutý rozsudok za vecne správny a preto
ho navrhol potvrdiť v celom rozsahu a zároveň mu priznať náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.07.2023 podaním zo dňa 13.09.2023 s tým, že
sa pridržiaval doposiaľ v konaní uvedených argumentov. Dodal, že pokiaľ ide o povinnosť zhotoviť dielo
v súlade s čl. 8 ZoD, tak táto povinnosť zahŕňa povinnosť zhotoviť dielo, podľa každého ustanovenia čl.
8 ZoD, t.j. aj podľa bodu 8.5 ZoD. Z uvedeného dôvodu sa záväzok žalovaného zhotoviť dielo považuje
za splnený nielen fyzickým odovzdaním diela, ale súčasne aj fyzickým odovzdaním dokumentácie

vymedzenej v čl. 8 bod 8.5 ZoD. Na základe čl. 10 bod 10.1.1 ZoD a skutočnosti, že sa žalovaný dostal
do omeškania so zhotovením diela tým, že riadne neodovzdal dielo v súlade s celým čl. 8 ZoD a teda
aj s dokumentáciou špecifikovanou v čl. 8 bod 8.5 ZoD, si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Dôvodil, že v konaní si uplatnil zmluvnú pokutu z titulu čl. 10 bod 10.1.1. ZoD a nie ako účelovo uvádza
žalovaný z titulu čl. 10 bod 10.1.3 ZoD pre omeškanie s protokolárnym odovzdaním diela. Z obsahu
napadnutého rozsudku je zrejmé, že tento nesprávny údaj prevzal pri svojom rozhodovaní aj súd prvej

inštancie v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z tohto hľadiska súd splnenie povinnosti
zhotoviť dielo v súlade so ZoD vôbec neposudzoval, uspokojil sa iba s tvrdením žalovaného, že dielo
fyzicky odovzdal, bez toho, aby žalovaný reálne preukázal, že vymedzenú dokumentáciu odovzdal. S
ohľadom na uvedené súd splnenie povinnosti zhotoviť dielo, t.j. odovzdať dielo v súlade s celým čl. 8
ZoD nesprávne právne posúdil, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 13.09.2023 podaním zo dňa 06.11.2023 s tým, že
sa pridržiaval doposiaľ v konaní uvedených argumentov. Dodal, že je to v prvom rade žalobca, ktorého
zaťažuje bremeno presného označenie skutkových okolností, z ktorých odvodzuje svoj nárok, ktoré
žalobca pri podaní návrhu neurobil. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že tak bod 10.1.1 ako aj bod

10.1.3 ZoD de facto zabezpečujú totožnú povinnosť, a to riadne a včasné zhotovenie diela, ktoré sa
považuje za zhotovené jeho protokolárnym odovzdaním.

8. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.11.2023 bolo žalobcovi doručené prostredníctvom právneho
zástupcu dňa 02.12.2023. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.

9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po
oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

11. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu

zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

12. Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený

spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

13. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za

porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

14. Podľa § 554 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a
odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ

objednávateľa, aby prevzal dielo.

15. Podľa § 554 ods. 6 ObZ, ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela
zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.16. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

17. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred
súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, s odvolaním žalobcu a vyjadrením strán v
odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a súladnosť

odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia
napadnutéhorozsudkujezrejmýmyšlienkovýpostupsúduprvejinštancievedúcikustálenýmskutkovým
a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie
sa zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie
vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti

civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

20. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci.

21. Predmetom sporu bol nárok žalobcu ako objednávateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty voči
žalovanému ako zhotoviteľovi pre porušenie zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 8.5 ZoD, t.j. pre
omeškaniezhotoviteľasodovzdanímdielaspočívajúcomvnedodanídokumentáciepodľabodu8.5ZoD.
Žalovaný v konaní namietal, že dielo riadne a včas žalobcovi odovzdal. Súd prvej inštancie žalobu v

celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

22. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné.

23. K odvolacej námietke žalobcu, že súd posúdil odovzdanie diela v súlade so ZoD iba z pohľadu
fyzického odovzdania, bez toho aby skúmal, či reálne došlo aj k odovzdaniu dokumentácie podľa čl. 8
bodu 8.5 ZoD, ktoré tvorilo jednu z neoddeliteľných podmienok pre riadne odovzdanie diela, že žalobou
si uplatnil zmluvnú pokutu z titulu čl. 10 bod 10.1.1. ZoD pre nedodržanie termínu zhotovenia diela a
nie z titulu čl. 10 bod 10.1.3 ZoD pre omeškanie s protokolárnym odovzdaním diela, a že súd splnenie

povinnosti zhotoviť dielo v súlade so ZoD vôbec neposudzoval, že dátum začatia preberacieho konania
bol dňa 23.07.2018, t.j. takmer o šesť mesiacov neskôr ako sa podľa bodu 5.2 písm. d/ ZoD žalovaný
zaviazal odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku
jasne uviedol, že sa zaoberal posudzovaním omeškania zhotoviteľa s odovzdaním diela spočívajúcom v
nedodaní dokumentácie podľa bodu 8.5 ZoD a v bode 25., 30. a 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku

zrozumiteľne uviedol z akých dôvodov považoval dielo za riadne a včas zhotovené a odovzdané a
žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu pre porušenie zmluvnej povinnosti uvedenej v bode
8.5 ZoD za nedôvodný. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v
napadnutom rozhodnutí a na zdôraznenie jeho vecnej správnosti uvádza, že podľa čl. 8 bod 8.2 ZoD,
záväzok žalovaného/zhotoviteľa zhotoviť dielo je splnený odovzdaním a prevzatím diela žalobcom/

objednávateľom v súlade s čl. 8 ZoD. Zhotoviteľ bol povinný odovzdať objednávateľovi v preberacom
konaní dokumentáciu bližšie špecifikovanú v čl. 8 bod 8.5 ZoD. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela,
ktorévkonanípredložilžalovaný,malodvolacísúdpreukázané,žedieloboloriadne(t.j.bezakýchkoľvek
vytknutých vád vrátane chýbajúcej dokumentácie v zmysle čl. 8 bod 8.5 ZoD) a včas (v zmysle čl. 5 bod
5.2písm.d/ZoDdo103pracovnýchdní)zhotovenéadňa01.08.2018protokolárneodovzdanéžalobcovi

(viď č.l. 33 s. sp.). Žalovaný bol povinný odovzdať žalobcovi dokumentáciu v preberacom konaní, pričom
neodovzdanie ktoréhokoľvek z taxatívne vymedzených dokladov uvedených v čl. 8 bod 8.5 ZoD bolo
dôvodom na odmietnutie prevzatia diela, čiže sankciou za žalobcom tvrdené neodovzdanie dokumentov
bola jeho možnosť ako objednávateľa neprevziať dielo v zmysle čl. 8.6 ZoD, avšak žalobca k takejtosankcii neprikročil, dielo od žalovaného prevzal a zároveň podpisom zápisu o odovzdaní a prevzatí
diela potvrdil, že žalovaný ako zhotoviteľ riadne a včas splnil svoj záväzok zo ZoD, teda riadne a včas
dielo zhotovil a odovzdal objednávateľovi. Žalobca v konaní netvrdil, ani nepreukázal, že by žalovaného

vyzýval na odovzdanie tvrdenej neodovzdanej dokumentácie v zmysle čl. 8 bod 8.5 ZoD. Zároveň
žalobcom tvrdené nesplnenie si povinnosti žalovaným odovzdať v čl. 8 bod 8.5 ZoD špecifikovanú
dokumentáciu nebolo uvedené ani v zápise o odovzdaní a prevzatí diela v rámci preberacieho konania.
V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca protokolárne odovzdal dielo
investorovi dňa 20.07.2018, teda skôr ako dielo protokolárne prevzal od žalovaného dňa 01.08.2018, a

to bez výhrady absentujúcej dokumentácie, teda musel v čase odovzdania diela investorovi disponovať
kompletnoudokumentáciou(viďč.l.41s.sp.).Pokiaľžalobcatvrdí,žesipotrebnédokumentyobstaralna
vlastné náklady, aby mohol dielo odovzdať investorovi, tak dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol a
túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal, že sa žalovaný dostal do omeškania s odovzdaním dokumentácie uvedenej
v čl. 8 bod 8.5 ZoD, nakoľko v konaní bolo preukázané riadne a včasné zhotovenie a protokolárne

odovzdanie diela žalobcovi žalovaným a teda neboli naplnené podmienky uvedené v bode 10.1.1, ako
ani v bode 10.1.3 ZoD pre uplatnenie nároku žalobcu na zmluvnú pokutu voči žalovanému.

Odvolací súd konštatuje, že žalobca v rámci svojho procesného útoku v prvostupňovom konaní
nepredložil na preukázanie ním uplatneného nároku relevantné dôkazy a účinným spôsobom

nerozporoval obranu žalovaného a tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich skutkových
tvrdení. Odvolací súd zdôrazňuje, že stranu sporu v konaní zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné
bremenonapreukázaniespornýchtvrdení.Cieľomdôkaznejpovinnostijeuneseniedôkaznéhobremena
v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie.
V danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku žalobou ležalo na žalobcovi

a bolo na jeho rozhodnutí aký predloží súdu na preukázanie svojich tvrdení dôkaz. Žalobca v
konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal omeškanie žalovaného s odovzdaním predmetnej
dokumentácie a teda dôvodnosť žalobou uplatneného nároku.

Odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.

24. K odvolacej námietke žalobcu, že z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.04.2023 vyplýva,
že súd určenie sporných skutkových tvrdení na pojednávaní nevykonal a na splnenie tejto povinnosti
iba poukázal jednoduchým odkazom na § 181 ods. 2 CSP, pričom aj tento odkaz nasledoval potom, čo
súd vyzval právnych zástupcov strán na doplnenie návrhov na dokazovanie, že pokiaľ súd považoval

za sporné iné skutkové tvrdenia medzi stranami, mal najskôr určiť čo považuje za sporné a čo nie,
na základe čoho by strany sporu prispôsobili svoje návrhy na dokazovanie, nie však po tom, čo sa
strany vyjadrili už k svojim návrhom na dôkazy, a že tak v danom prípade došlo k nesprávnemu
procesnému postupu, na základe čoho mu bolo znemožnené uskutočňovať jeho procesné práva, čím
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že zo zvukového záznamu

z pojednávania konaného súdom prvej inštancie dňa 17.04.2023 zistil, že v priebehu pojednávania po
prednesoch strán sporu v zmysle § 181 ods. 1 CSP, súd predniesol svoje predbežné právne posúdenie
veci a následne vyzval strany, či majú nejaké procesné návrhy alebo návrhy na doplnenie dokazovania.
Vzhľadom k tomu, že strany nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, v zmysle § 182 CSP súd
vyzval strany, aby zhrnuli svoje návrhy (záverečné reči) a následne vyhlásil dokazovanie za skončené.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že sa v danom prípade jednalo o procesný postup
súdu prvej inštancie v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku upravujúcimi
vedenie konania.

V súvislosti s uvedeným odvolací súd dodáva, že už zo samotného označenia ,,predbežné právne

posúdenie“ vyplýva, že názor súdu na posúdenie veci je iba predbežným s tým, že vyslovený právny
názor nie je pre konajúci súd záväzný. Prípadné odchýlenie sa od vysloveného právneho názoru,
opomenutie jeho vyslovenia, prípadne aj zmena v meritórnom rozhodnutí bez toho, aby bol predbežný
právny názor doplnený nespôsobuje porušenie práva účastníka konania na spravodlivý proces. K
takémuto záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2Obdo/56/2020 zo

dňa 28.12.2020, v ktorom sa uvádza, že: ,,Civilný sporový poriadok v ustanovení § 181 ods. 2 C.
s. p. v podstatných rysoch prevzal úpravu priebehu pojednávania po prednesoch strán podľa § 118
ods. 2 O. s. p.. Podľa § 181 ods. 2 C. s. p., po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykonáa ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak
už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží,
nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný

sporový poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje
stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v
prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Striktné
nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p. (teraz § 181 ods. 2 C. s. p. - pozn. dovolacieho

súdu) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov
je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania,
ktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. odôvodniť. Existencia tejto vady sama
osebe však nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm.
f/ O. s. p. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/167/2012 z 28. mája 2013). Dovolací
súd v nadväznosti na uvedenú judikatúru uvádza, že ustanoveniu § 237 písm. f/ O. s. p. korešponduje

podľa novej právnej úpravy ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p., pričom pojem ,,odňatie možnosti konať
pred súdom“ sa nahradil pojmom ,,právo na spravodlivý proces“, čím právna úprava C. s. p. precizuje
podmienky prípustnosti dovolania z dôvodu zmätočnosti.“... ,,Dovolací súd dodáva, že cieľom § 181 ods.
2 C. s. p. je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné,
teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je

cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje
za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu
buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu
sporu pri realizácii jej procesných práv. Z vyššie uvedenej judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012)
vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p.,

vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (porovnaj aj uznesenie
NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája
2014). Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, že námietka dovolateľa týkajúca sa opomenutia
postupu podľa § 181 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu prvej inštancie nie je vzhľadom na ďalší priebeh
konania (zápisnica z pojednávania, vykonané dokazovanie, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia)

relevantná.“.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.

25. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

26. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada s tým, že účastníci konania sú v ňom
povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky
potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Zistenie skutkového stavu znamená činnosť
súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a

povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris).
Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu,
ktorý je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci. Nie je však
úlohou súdu, aby nahrádzal povinnosti účastníka konania v dôkaznom konaní. Dôkazné bremeno
je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to

bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto v sporovom konaní sú strany sporu povinné
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,

odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalovaný bol v
odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§

447 písm. d/ a e/ CSP).