Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 20, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoE/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519201764
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1519201764.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci oprávneného: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. E., zastúpený: Cíbik Legal s.r.o., so sídlom Seberíniho 6C,
Bratislava, IČO: 54 256 160, proti povinnej: A. F. C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, E.,
zastúpená: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, Bratislava,

IČO: 47 244 859, o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: A. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom u povinnej, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie povinnej proti uzneseniu
Mestského súdu Bratislava II zo dňa 14.07.2025, č. k. B5-2Em/1/2019-2306, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.) a rozhodol, že žiaden
z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52, § 390 písm. d/, § 391 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) konštatujúc, že konanie vo veci samej je právoplatne skončené
na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.12.2020, č. k. 59P/130/2018-503 v spojení
s rozsudkom Krajského súde v Trnave zo dňa 25.03.2025, č. k. 12CoP/39/2023-2856, právoplatného
a vykonateľného dňa 10.05.2025. Keďže exekučný titul, o ktorého výkon rozhodnutia oprávnený žiadal
bol platný do právoplatného skončenia konania sp.zn. 59P/130/2018, súd prvej inštancie uvedené
posúdil ako skutočnosť, ktorá spôsobila zánik uloženej povinnosti a konanie podľa § 390 písm. d/ C.m.p.

zastavil.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie povinná navrhujúc,
aby odvolací súd zrušil výrok I. uznesenia a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanieanovérozhodnutie.Podľanázoruodvolateľkynapadnutývýrokrozhodnutiasúduprvejinštancie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.1písm.h/zákonač.160/2015Z.z.Civilný

sporovýporiadok?ďalej„C.s.p.“) keďže protirozsudkuKrajskéhosúduvTrnavezodňa25.03.2025,č.k.
12CoP/39/2023-2856podalidovolanieobajaúčastníci.Uvedenéznamená,žesúdnekonanieniejetoho
času právoplatne skončené, nakoľko o podanom dovolaní toho času nie je rozhodnuté a stav právnej
neistoty matky trvá. V tejto súvislosti povinná poukázala na skutočnosť, že dovolacie konanie priamo
a bezprostredne nadväzuje na predchádzajúce odvolacie a prvoinštančné konanie, pričom rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR môže ovplyvniť výsledok sporu. Povinná v súvislosti s použitou argumentáciou

poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej „ÚS SR“) zo dňa 20.05.2015 sp.
zn. I. ÚS 49/2015, v zmysle ktorého „Predmetom konania sú teda nároky, ktoré majú priamy vplyvna kvalitu životnej úrovne maloletého, t. j. výsledok konania ma priamy dopad na jeho existenčnú
sféru, ako aj na existenčnú sféru sťažovateľov. Vzhľadom na uvedené si preto povaha tohto konania
vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu postupu, aby

bol naplnený účel súdneho konania.“. Konštatovala, že v mnohých prípadoch ÚS SR odmietol sťažnosť
z dôvodu, že v čase jej podania už bolo vo veci rozhodnuté, avšak konanie nebolo skončené z dôvodu
doručovania rozhodnutia. Rovnako tak urobil v prípade, kedy vo veci už bolo rozhodnuté, avšak konanie
prebiehalo naďalej v otázke trov konania. Európsky súd pre ľudské práva ( ďalej „ESĽP“) v zmysle svojej
ustálenej judikatúry označil predmetný prístup ústavného súdu za príliš formalistický a nesúladný so

zárukami čl. 6 ods. 1 Dohovoru, tak ako ich interpretuje vo svojich rozhodnutiach ( napr. rozsudok Špatka
proti Slovensku z 15. decembra 2009, rozsudok A. R. spol. s r. o. proti Slovensku z 9. februára 2010,
rozsudok Zarembová proti Slovensku z 23. novembra 2010, rozsudok Sirotňák proti Slovensku z 21.
decembra 2010, rozsudok Bubláková proti Slovensku z 15. februára 2011, rozsudok Čičmanec proti
Slovensku z 28. júna 2016).

4. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinnej navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil a uložil povinnej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Konštatoval, že povinná svoj právny záver o tom, že konanie vedené Mestským súdom Bratislava II pod
sp. zn. B5-59P/130/2018 nie je právoplatne skončené neodôvodnila a neuviedla z akých skutočností
a zákonných ustanovení vychádzala, keď dospela k tomuto zjavne nesprávnemu právnemu názoru. Vo

vzťahu k argumentácii povinnej nálezom ÚS SR zo dňa 20.05.2015, sp. zn. I. ÚS 49/2015 uviedol, že
tento nemá súvis s týmto konaním (predmetom konania na ÚS SR bola sťažnosť na prieťahy v konaní).
Obdobnú neaplikovateľnosť na prejednávanú vec oprávnený konštatoval aj u ostatných rozhodnutí,
na ktoré povinná poukazuje. Vo vyjadrení napokon poukázal na skutočnosť, že povinná počas celého
konania opakovane podávala návrhy na zastavenie výkonu rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené a

teraz, keď súd prvej inštancie zo zákonných dôvodov zastavil konanie, podala proti nemu odvolanie
nielen z nesprávnych právnych dôvodov, ale ide aj o zjavne neopodstatnené odvolanie. Oprávnený
navrhol, aby odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní prihliadol aj na túto skutočnosť a priznal mu proti
povinnej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Povinná v písomnom podaní zo dňa 02.10.2025 (doplnení odvolania) poukázala na diagnózy a
špeciálne potreby maloletého, ktorými sú porucha autistického spektra, Aspergerov syndróm, ADHD,
úzkostný syndróm, nerovnomerný vývin dieťaťa, výrazná potreba stability a stereotypov, disharmonický
osobnostný vývin, emočná labilita a nízka frustračná tolerancia. S odkazom na pripojený Znalecký
posudok č. 6/2025 vypracovaný znalcom prof. MUDr. Tiborom Šagátom, CSc. zdôraznila, že

maloletý si vyžaduje kontinuálnu starostlivosť stabilnej osoby (matky), ktorá rešpektuje jeho špecifické
potreby a zabezpečuje všetky terapie a odborné vyšetrenia. Ak by došlo k prerušeniu tejto kontinuity
alebo k striedaniu prostredia, maloletý by bol vystavený riziku zhoršenia zdravotného stavu, emočnej
destabilizácie a regresu v jeho vývine. Povinná ďalej doložila schválenú žiadosť o individuálne štúdium
hudobnej náuky na ZUŠ H. I. J. E., ktorá preukazuje, že aj v rámci vzdelávania musí byť uplatnený

špeciálny režim, a to vzhľadom na špecifické potreby maloletého. Argumentovala, že doložené
dôkazy potvrdzujú, že maloletý potrebuje stabilné, predvídateľné a bezpečné prostredie, ktoré mu
doteraz zabezpečovala matka, vrátane pravidelnej účasti na terapiách, rehabilitáciách a prispôsobenom
vzdelávaní. Maloletému bol v súlade so závermi Centra špeciálno-pedagogického poradenstva
odporúčaný individuálny vzdelávací program a osobitný režim vzdelávania, ktorý zodpovedá jeho

špecifickým potrebám, testovaním intelektového nadania v roku 2022 bolo potvrdené, že maloletý
má intelektové schopnosti v pásme vysokého nadpriemeru. Maloletý je teda dieťaťom so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami a súdy sú povinné rešpektovať jeho osobitosti aj pri rozhodovaní o
rodičovských právach a povinnostiach, pretože tieto potreby priamo ovplyvňujú režim jeho starostlivosti
a vzdelávania. Znalecký posudok prof. MUDr. Tibora Šagáta, CSc., ako aj odborné správy (K. L., K. I.,

A. C.) potvrdzujú, že maloletý nezvláda zmenu prostredia a kontakt s vyšším počtom ľudí a vyžaduje
stabilitu, ticho a predvídateľnosť režimu. Povinná ďalej argumentovala rozhodovacou činnosťou ÚS
SR (rozhodnutiami sp. zn. II. ÚS 383/2018, I. ÚS 123/2020) podľa ktorých stabilita prostredia, v
ktorom sa dieťa vyvíja, je základným predpokladom priaznivého vývinu. S poukazom na rozhodovaciu
činnosť ESĽP (rozhodnutia vo veciach Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku, Havelka a ostatní proti

ČR) zdôraznila, že vnútroštátne súdy musia rešpektovať špecifické potreby detí a rozhodovať tak, aby
ich rozhodnutia boli v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a reálne vykonateľné. Podľa jej názoru v
doterajšom konaní nebolo prihliadané na najlepší záujem maloletého, v konaní navrhovala znalecké
dokazovanie (aj v odvolacom konaní), ktoré však vykonané nebolo. K objasneniu skutkového stavua preukázaniu jej tvrdení žiadala, aby odvolací súd vytýčil pojednávanie, predvolal strany konania
a na pojednávaní vykonal ňou navrhnuté dokazovanie - prečítanie Znaleckého posudku č. 6/2025
vypracovaného prof. MUDr. Tiborom Šagátom, CSc., dopočutie tohto znalca, prečítanie individuálneho

vzdelávacieho programu a rozhodnutia o individuálnom štúdiu na ZUŠ H. I. zo dňa 8.9.2025. Povinná
napokon uviedla, že nebránila výkonu rozhodnutia, ale postupovala výlučne v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa, a to v súlade so závermi lekárov a znalca, pričom jej postup nemožno hodnotiť ako
protiprávny, ale skôr ako konanie odôvodnené okolnosťami, ktoré vylučujú protiprávnosť.

6. Oprávnený v písomnom vyjadrení sa k doplneniu odvolania uviedol, že povinná žiadnym spôsobom
nereflektovalanaskutočnostiuvedenévjehovyjadrení.Pokiaľakoodvolacídôvoduviedla,ženapadnutý
výrok uznesenia je nezákonný a procesne aj právne predčasný, neuviedla žiadne ustanovenie zákona,
ktoré by malo byť z tohto dôvodu porušené. Povinná sa žiadnym spôsobom nevyjadrila na základe čoho
dospela k záveru, že tento postup súdu prvej inštancie je nesprávny, nezákonný, právne predčasný, a
z akých zákonných ustanovení pritom vychádzala. Rovnako tak neuviedla, prečo by mal byť napadnutý

výrok uznesenia nezákonný. V kontexte skutočností uvedených v doplnení odvolania uviedol, že ak
povinná tvrdí, že nikdy nebránila výkonu rozhodnutia, tak jej tvrdenie je v rozpore s dôkazmi v spise
(s odkazom na množstvo rozhodnutí súdov vrátane odvolacieho súdu v tomto konaní, z ktorého vyplýva
pravý opak) . Konštatoval, že dokazovanie navrhnuté povinnou v tomto konaní nemá byť predmetom
dokazovania v tomto, ale v inom konaní, odvolanie povinnej je zjavne nedôvodné, ku ktorému je však

potrebné sa na základe výziev súdu vyjadriť, čo sa premieta aj do trov konania na jeho strane.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu povinnej písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ C.m.p.) po zistení, že odvolanie povinnej

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 C.m.p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 C.m.p.), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 C.m.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k nasledujúcim záverom.

9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 370 ods. 1 C. m. p. podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.

11. Podľa § 373 C. m. p. na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho
dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

12. Podľa § 376 ods. 1,2 C. m. p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný
exekučnýtitul,môžeoprávnenýpodaťnávrhnanariadenievýkonurozhodnutia.Súdmôženariadiťvýkon
rozhodnutia aj bez návrhu.

13. Podľa § 390 ods. 1 písm. d/ C.m.p. súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia
zastaví, ak okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti.

14. Podľa § 390 ods.2 C.m.p. súd pokračuje v konaní o výkon rozhodnutia do času, kým exekučný titul
nebol právoplatne zrušený alebo právoplatne zmenený. Ak bol exekučný titul právoplatne zmenený,

súd pokračuje v konaní o výkon rozhodnutia, ak je to možné s ohľadom na povahu zmeny a ak s tým
oprávnený súhlasí.

15. Podľa § 333 C.s.p. neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa § 226 C.s.p. právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť
a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia .

17. Podľa § 227 ods.1 C.s.p. doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.18. Podľa § 234 ods.2 C.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

19. Predmetom konania je návrh oprávneného otca na výkon súdneho rozhodnutia – uznesenia
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.02.2019, č.k. 59P/18/2019 - 23 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.05.2019, č.k. 11CoP/134/2019-73 (právoplatného dňa
11.06.2019, vykonateľného dňa 12.03.2019), ktorým bol na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci

úpravy styku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 59P/130/2018 (po prechode
súdnictva k 01.06.2023 v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp.zn. B5-59/130/2018)
o rozvod manželstva upravený styk otca s maloletým dieťaťom v každom kalendárnom týždni v stredu
od 16:00 hod. do 18:30 hod. a v párnom kalendárnom týždni v sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod.
s tým, že otec si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky.

20. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
16.12.2020, č.k.59P/130/2018-503vspojenísrozsudkomKrajskéhosúdevTrnavezodňa25.03.2025,
č. k. 12CoP/39/2023-2856 (ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.05.2025) bolo
maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky, oprávnenie
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok bolo zverené obom rodičom, otcovi bola uložená

povinnosť platiť na výživu maloletého dieťaťa určené výživné a napokon, styk otca s maloletým
dieťaťom bol upravený na každý nepárny kalendárny týždeň v stredu v čase od 15:30 hod. do 18:30
hod., každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9:30 hod. do 17:30 hod., počas veľkonočných sviatkov
každú veľkonočnú sobotu v čase od 9:30 hod. do 17:30 hod., počas vianočných sviatkov každý prvý
sviatok vianočný v čase od 9:30 hod. do 17:30 hod. a nad rámec bežného styku počas roka počas

letných prázdnin aj v každom párnom týždni v piatok od 9:30 hod. do 17:30 hod. s tým, že otec si
maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je povinná maloleté
dieťa na styk riadne pripraviť a v určenom čase ho odovzdať otcovi.

21. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým konanie o výkon rozhodnutia podľa § 390 ods.1 písm. d/ C.m.p. zastavil dôvodiac tým, že
konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
16.12.2020, č.k.59P/130/2018-503vspojenísrozsudkomKrajskéhosúdevTrnavezodňa25.03.2025,
č. k. 12CoP/39/2023-2856 (ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.05.2025). Keďže
exekučný titul, o ktorého výkon rozhodnutia oprávnený žiadal bol platný do právoplatného skončenia

konania sp.zn. 59P/130/2018, podľa názoru súdu prvej inštancie táto skutočnosť spôsobila zánik
uloženej povinnosti.

22. Predpokladom pre vydanie uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia je existencia vykonateľného
rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke.

Iba existujúce vykonateľné rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť (v danom prípade upravujúce
styk maloletého dieťaťa s oprávneným otcom) umožňuje nútený výkon. Súd sa pri skúmaní toho, či
rozhodnutie je vykonateľné z úradnej povinnosti zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie,
ktoré možno vykonať podľa Civilného mimosporového poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po
formálnej ako aj materiálnej stránke. Exekučným titulom v tomto prípade môže byť aj neodkladné

opatrenie, ktorým sa dočasne upraví styk rodiča s dieťaťom, spravidla upravujúce pomery len do vydania
meritórneho rozhodnutia. Civilný mimosporový poriadok vo svojich ustanoveniach konkretizuje, kedy
súd exekučne konanie zastaví. Jedným z dôvodov zastavenia sú aj okolnosti, ktoré nastali po vzniku
exekučnéhotituluaspôsobilizánikuloženejpovinnosti(§390ods.1 písm.d/C.m.p.). Jetrebazdôrazniť,
že trvanie neodkladného opatrenia je nezlučiteľné nie len s procesným neúspechom navrhovateľa vo

veci samej, ale aj s uplynutím času, na ktorý bolo nariadené (§ 330 ods.1 C.s.p.). Pre každé časovo
obmedzené neodkladné opatrenie platí, že uplynutím stanoveného času bez ďalšieho zaniká ex lege,
pokiaľ už skôr nedošlo k jeho zrušeniu. V prípade zániku rozhodnutia logicky zaniká aj povinnosť
ním uložená. O zániku neodkladného opatrenia nevydáva súd osobitné rozhodnutie, keďže zánik jeho
účinkov sa viaže na objektívnu skutočnosť, ktorou je uplynutie času (§ 333 C.s.p.).

23. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danej veci správne
aplikoval ust. § 390 ods.1 písm. d/ C.m.p. a konanie zastavil. Zhoduje sa s ním v tom, že exekučný
titul (uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.02.2019, č.k. 59P/18/2019 - 23 v spojenís uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.05.2019, č.k. 11 CoP/134/2019-73), zanikol zo
zákona právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej (t.j. rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa
16.12.2020, č.k.59P/130/2018-503vspojenísrozsudkomKrajskéhosúdevTrnavezodňa25.03.2025,

č. k. 12CoP/39/2023-2856), ktorá okolnosť nastala až po vzniku exekučného titulu. V tejto súvislosti
dodáva, že v danej veci nebolo možné uplatniť postup podľa § 390 ods.2 C.m.p. upravujúci situáciu
a podmienky, za ktorých je možné v konaní pokračovať, keďže exekučný titul nebol právoplatne zrušený
a ani právoplatne zmenený.

24. S poukazom na uvedené nebolo možné priznať úspech odvolacej námietke povinnej o nesprávnom
právnom posúdení veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.). Za nemajúcu žiaden
zásadný právny význam odvolací súd posúdil aj argumentáciu povinnej o tom, že obaja rodičia podali
proti rozsudku Krajského súde v Trnave zo dňa 25.03.2025, č. k. 12CoP/39/2023-2856 mimoriadny
opravný prostriedok (dovolanie), o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté, a ani o predčasnosti vydaného
rozhodnutia o zastavení konania. Odvolateľke je treba dať do pozornosti, že podanie mimoriadneho

opravného prostriedku proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej nič nemení na formálnej a ani
materiálnej stránke právoplatnosti rozhodnutia, charakterizovanej jednak časovým okamihom v ktorom
nastáva zásadná nezmeniteľnosť rozsudku a jednak právnymi účinkami právoplatného rozsudku pre
vymedzený okruh subjektov.

25. Pokiaľ povinná v odvolaní poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 20.05.2015, sp. zn. I. ÚS
49/2015 treba uviesť, že tomuto neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov.
Označené rozhodnutie sa naviac týka namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočnýchprieťahovzaručenéhovčl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky aprávanaprejednanie
záležitostivprimeranejlehote zaručenéhovčl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráva základných

slobôd a v jeho obsahu absentuje právny názor majúci súvis s konaním o výkon rozhodnutia vo
veciach maloletých detí. Obdobný záver platí aj vo vzťahu k poukazu odvolateľky na rozhodovaciu
činnosť ESĽP (rozsudok Špatka proti Slovensku z 15. decembra 2009, rozsudok A. R. spol. s r. o. proti
Slovensku z 9. februára 2010, rozsudok Zarembová proti Slovensku z 23. novembra 2010, rozsudok
Sirotňák proti Slovensku z 21. decembra 2010, rozsudok Bubláková proti Slovensku z 15. februára 2011,

rozsudok Čičmanec proti Slovensku z 28. júna 2016, rozhodnutia vo veciach Neulinger a Shuruk proti
Švajčiarsku, Havelka a ostatní proti ČR), ktoré nemajú pre skutkové a právne posúdenie prejednávanej
veci žiaden podstatný význam.

26. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky (o neprihliadaní na najlepší záujem maloletého dieťaťa,

o nevykonaní navrhnutého znaleckého dokazovania, o potrebe nariadenia odvolacieho pojednávania
s predvolaním účastníkov a vykonania návrhov na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní) odvolací
súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I
podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

27. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane závislého výroku
o trovách prvoinštančného konania) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

28. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

29. Podľa § 55 C.m.p. súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

30. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu
a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade,
že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je
obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciunesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva.
Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, a to
vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti

verejného záujmu. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania
sám (§ 49 C.m.p.) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 C.m.p.). Toto
všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch, kedy náhradu
trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon, podľa zásady úspechu za kumulatívneho
splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať (§ 53 C.m.p. ) a ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé (§ 55 C.m.p.).

31. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je priznanie nároku na náhradu trov konania
výnimočné. Je pritom ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní
alebo nie. Keďže aplikácia § 55 C.m.p. predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite
odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípade

nie je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria by nemal
súd zohľadňovať výlučne osobné a majetkové pomery účastníkov. Súd tiež pri aplikácii predmetného
ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.

32. V posudzovanej veci odvolací súd nepriznal úspech návrhu oprávneného na priznanie náhrady
trov odvolacieho konania odôvodneného tým, že sa jedná o odvolanie nielen z nesprávnych právnych
dôvodov , ale ide aj o zjavne neopodstatnené odvolanie. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
pripísať k ťarche povinnej, pokiaľ voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie (voči ktorému je odvolanie
prípustné) podala odvolanie, čím len realizovala svoje právo na súdnu ochranu.

33. V nadväznosti na uvedené odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s § 58, § 52 C.m.p.

34.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).