Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by Mgr. Martin Bauer

Legislation area – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 15Csp/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125329348
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:6125329348.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, právne zastúpený: Advokátska
kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., IČO: 47 234 679, so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie 2.698,46 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica, doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.12.2025,
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 2.698,46 € spolu s úrokom vo výške
222,54 € a s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 2.848,46 € od 15.03.2025 do
21.03.2025, zo sumy 2.798,46 € od 22.03.2025 do 22.04.2025, zo sumy 2.748,46 € od 23.04.2025 do
22.05.2025, zo sumy 2.698,46 € od 23.05.2025 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Uviedol, že dňa 04.09.2021 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. 7109015005, na základe ktorej

poskytol žalovanému revolvingový úver s výškou úverového rámca 3.200 €. So žalovaným uzatvoril
dodatok o navýšení úverového rámca na sumu 3.400 € dňa 06.05.2022 a dňa 15.11.2024 došlo v súlade
s úverovými podmienkami k zníženiu úverového rámca na sumu 3.200 €. Žalovaný si neplnil svoj
záväzok splácať úver riadne a včas. Dostal sa do omeškania s úhradou splátky splatnou dňa 20.11.2024.
Výzvou zo dňa 22.01.2025 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok a upozornil ho na
možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Výzvou zo dňa 27.02.2025 oznámil žalovanému, že
ku dňu 27.02.2025 sa úver stal splatným a vyzval ho zaplatenie dlhu v lehote 15 dní. Preto si zároveň

uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 7,65 % ročne z neuhradenej istiny odo dňa 15.03.2025.
Žalovaný čerpal úver vo výške 9.372,01 € a uhradil sumu 8.629 €. Žalovaná suma pozostáva z istiny
a úroku 37. - 42. splátky, z poplatku za vedenie účtu vo výške 4,47 €, z CoC istiny vo výške 84,22 €,
z CoC úroku vo výške 1,28 € a z úroku za hotovostné transakcie vo výške 77,59 €. Predložil listiny
preukazujúce posudzovanie schopnosti splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou.

3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným

rozkazom zo dňa 10.10.2025, sp. zn. 6Up/806/2025, vyhovel žalobe v celom rozsahu.

4. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu včas podaný odpor. Uviedol, že zmluva
neobsahuje náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi. Žalovaný je tohonázoru, že v zmluve nie sú zrozumiteľne uvedené všetky predpoklady, ktoré boli žalobcom použité na
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Z údajov v zmluve nie je žalovanému zrejmé ako bola
RPMN 29,70 % vypočítaná. Javí sa teda, že žalobca v predmetnej zmluve neuviedol všetky predpoklady

použité na výpočet RPMN. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v
zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Nakoľko v zmluve
absentuje uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov,
takýto spotrebiteľský úver by mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Zo strany žalobcu
nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. V predloženej predžalobnej výzve žalobca neuviedol správnu

sumu splátok, s ktorými mal byť ku dňu 22.01.2025 v omeškaní. Podľa názoru žalovaného výzva zo
dňa 22.01.2025 obsahuje nesprávne vyčíslenie omeškaných splátok (515,47 € namiesto skutočných
479,37 €), čo by malo byť považované za zásadný nedostatok. Zákon vyžaduje doručiť dlžníkovi platnú
výzvu so správnym vyčíslením omeškaných splátok. Platnému zosplatneniu úveru musí nevyhnutne
predchádzať právne účinné doručenie výzvy. Zosplatnenie, ktoré bolo vykonané na základe neúčinného
právneho úkonu, nemožno považovať za platné. Nakoľko sa žalobca domáha plnenia od žalovaného na

tom skutkovom základe, že platne zosplatnil úver, súd by mal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť
z dôvodu, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalobca pred poskytnutím
úveru neskúmal bonitu žalovaného.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne spolu

s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve v zmysle indikatívneho
výpočtu. Žalovaný bol pred podpisom úverovej zmluvy presne informovaný o všetkých položkách, ktoré
vstupujú do vzorca na výpočet RPMN a sú uvedené aj priamo v úverovej zmluve. Jednotlivé predpoklady
pre výpočet RPMN sú špecifikované priamo v úverovej zmluve v časti bezúčelový revolvingový úver na
strane 2. a v časti informácie o splácaní úveru na strane 3., kde sú uvedené všetky položky, ktoré do

vzorca vstupujú, t. j. výška úveru, výška mesačnej splátky eur, termíny splatnosti splátok, ročná úroková
sadzba, celková čiastka splatná spotrebiteľom. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť
uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaný vo
svoje procesnej obrane pokračuje tvrdením o neplatnosti predčasného zosplatnenia. Ako vyplýva z
predloženej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.01.2025 náležitosti vyžadované § 53 ods.

9 a 10 Občianskeho zákonníka uvedená výzva spĺňa. Výzva žalobcu zo dňa 22.01.2025 tak bola
vyhotovená v plnom súlade s požiadavkami § 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
po 01.11.2024, keďže obsahovala jednoznačne identifikovanú výšku omeškaných splátok, výzvu na
ich úhradu v dodatočnej lehote 15 dní a upozornenie na právny následok v prípade ich nezaplatenia.
Strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve na strane č. 1 a spôsob výkonu tohto práva je

daný zákonom. Žalobca zastáva názor, že práve „výšku úverového rámca“ je potrebné považovať za
totožný právny pojem ako „suma úveru“, tak ako je tento pojem uvedený v § 53 ods. 9 písm. a) až c)
OZ. Žalobca a žalovaný uvedenú zmluvu o revolvingovom úvere uzatvorili na dobu neurčitú, tak ako je
uvedené na strane 3. zmluvy a v súlade s ust. § 14 ZoSÚ v spojitosti s ust. § 53 ods. 14 OZ. Zákon
a ani dôvodová správa neuvádzajú špeciálne ustanovenie a právne posúdenie pre zmluvy uzatvorené

na dobu neurčitú. Zmluva uzatvorená na dobu neurčitú je uzatvorená na viac ako aj 10 rokov, a teda
omeškaná suma má dosahovať najmenej dva a pol percenta z poskytnutej sumy úverového rámca,
keďže doba trvania zmluvy je viac ako desať rokov v zmysle ust. § 53 ods. 9 písm. c) OZ. Žalobca výzvou
na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.01.2025 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a
včas zaplatené v celkovej výške 474,90 €, čo je viac ako dva a pol percenta poskytnutej sumy úverového

rámca, teda 80 €, v zmysle novelizovaného ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom po 01.11.2024.
Žalovaným uvádzaný nesúlad medzi sumou uvedenou vo výzve a v predloženom výpise čerpania
splátok a úhrad nastal výlučne z dôvodu neaplikovania sankčnej politiky žalobcu v súdnych žalobách.
Čo sa týka skúmania bonity žalovaného, žalobca poukazuje na úvodné ustanovenia úverovej zmluvy,
kde sú uvedené požadované informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovaného. Žalobca

vychádzal pri skúmaní bonity žalovaného z nasledovných dokumentov: Interný dokument o posúdení
bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, Úverová správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného
splácať spotrebiteľský úver ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, Výpis zo Sociálnej poisťovne, Výplatná
páska.

6. Súd vykonal pojednávanie a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného,
ktorí nepožiadali o odročenie pojednávania. Súhlasili, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise:

8. Dňa 04.09.2021 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu č. 7109015005 – Šikovný účet, na základe

ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca 1.900 €
a mesačnou splátkou 4 % z dlžnej sumy. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 26,28 %
a RPMN vo výške 29,70 %. Celková čiastka na zaplatenie je vo výške 2.170,47 €. Splatnosť splátok
bola dojednaná k 20. dňu v mesiaci. Dňa 06.05.2022 uzatvorili strany Dodatok k úverovej zmluve č.
7109015005, predmetom ktorého sa výška úverového rámca mení na čiastku 3.400 €. Dňa 19.10.2022

uzatvorili strany Dodatok k úverovej zmluve č. 7109015005, predmetom ktorého sa výška úverového
rámca mení na čiastku 4.000 €. Z výpisu z úveru za obdobie od 01.11.-30.11.2024, od 01.12.-31.12.2024
a od 01.01.-31.01.2025 vyplýva výška úverového rámca vo výške 3.200 €. Podľa § 6 Úverových
podmienok platných od 01.04.2021 najmä z dôvodov zníženia úverových rizík sa môže znížiť výška
úverového rámca, a to až do výšky celkovej vyčerpanej čiastky úveru v okamihu zníženia. Oznámenie
o znížení bude zaslané písomne, elektronicky alebo iným spôsobom.

9. Výzvou zo dňa 22.01.2025 žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok v celkovej
výške 515,47 €, ktorá pozostáva z nezaplatených úrokov vo výške 139,84 €, z poplatkov vo výške
4,47 €, zo zmluvných pokút vo výške 36,10 € a z istiny vo výške 335,06 €. Súčasne ho upozornil na
možnosť predčasného zosplatnenia úveru v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí v lehote 15 dní. Výzva

bola doručená dňa 10.02.2025.

10. Výzvou zo dňa 27.02.2025 žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu neuhradenia omeškaných
splátok sa úver stal splatným dňa 27.02.2025. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške
3.150,55 € v lehote 15 dní od spísania výzvy. Zásielka bola doručená dňa 14.03.2025.

11. Z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný naposledy uhradil 37. splátku splatnú dňa
20.10.2024.

12. Vo výpise z úveru za obdobie od 01.11.-30.11.2024 so stavom k 30.11.2024 žalobca uviedol, že

v omeškaní sú dve splátky vo výške 201,38 € s okamžitou splatnosťou a riadna splátka vo výške 198,86
€ je splatná dňa 20.12.2024.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 01.11.2024 Ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej
zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo
čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je
najmenej vo výške
a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa

spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,
b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky
a najviac na desať rokov, alebo
c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ

podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako
desať rokov.
Podľa § 53 ods. 10 OZ v znení účinnom od 01.11.2024 Ak sú splnené podmienky podľa odseku 9,
obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť
spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak

spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom,
jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije.
Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť
spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v
omeškaní.

Podľa § 37 ods. 1 OZ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 879y ods. 1 OZ Ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú
právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto
právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je

ustanovené inak.
Podľa § 879y ods. 2 OZ Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 53
ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka
podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Súd mal nesporne
preukázané, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 04.09.2021 Zmluvu č. 7109015005 v znení
jej dodatkov a zmien, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový revolvingový úver
s mesačnou splátkou 4 % z dlžnej sumy splatnou k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný si svoju povinnosť
splácaťúverriadneavčasneplnil,pretožalobcavýzvouzodňa22.01.2025vyzvalžalovanéhonaúhradu
omeškanýchsplátokvcelkovejvýške515,47€,ktorápozostávaznezaplatenýchúrokovvovýške139,84

€, z poplatkov vo výške 4,47 €, zo zmluvných pokút vo výške 36,10 € a z istiny vo výške 335,06 €.
Keďže žalovaný dlžné splátky aj napriek výzve neuhradil, výzvou zo dňa 27.02.2025 žalobca oznámil
žalovanému, že z dôvodu neuhradenia omeškaných splátok sa úver stal splatným dňa 27.02.2025.
Zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 3.150,55 € v lehote 15 dní od spísania výzvy.
Zásielka bola žalovanému doručená dňa 14.03.2025.

15. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že výzvu na zaplatenie omeškaných splátok je potrebné
posudzovať podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 01.11.2024 v súlade s prechodnými ust. §
879y ods. 1 a 2 OZ. Podľa názoru súdu je potrebné pri predmetnej zmluve o úvere vychádzať z ust. §
53 ods. 9 písm. c) OZ a teda, že obchodník môže požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ

celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ
v omeškaní, je najmenej vo výške dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na
ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej
zmluvy dohodnutá na viac ako desať rokov. Účelom novelizácie ust. § 53 ods. 9 a 10 OZ bolo posilnenie
ochrany spotrebiteľa zohľadňujúc výšku omeškaných splátok vo vzťahu k celkovej výške poskytnutého

úveru. Obchodník je povinný pred uplatnením práva na zosplatnenie plnenia vyzvať spotrebiteľa na
vrátenie omeškanej sumy splátok a súčasne mu určiť lehotu na jej vrátenie, ktorá nesmie byť kratšia
ako 15 dní. Súčasne ho musí upozorniť, že až po uplynutí tejto dodatočnej lehoty sa stáva celé plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy splatným.

16. Súd však považuje vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru za neplatné z dôvodu, že výzva na
plnenie omeškaných splátok podľa ust. § 53 ods. 9 OZ je neplatná z dôvodu jej neurčitosti, a to absencie
špecifikácie splátok, s ktorými je žalovaný v omeškaní. Výzvou zo dňa 22.01.2025 žalobca vyzval
žalovaného na úhradu omeškaných splátok v celkovej výške 515,47 €, ktorá pozostáva z nezaplatených
úrokov vo výške 139,84 €, z poplatkov vo výške 4,47 €, zo zmluvných pokút vo výške 36,10 € a z istiny

vo výške 335,06 €. Z obsahu tejto výzvy je zrejmé, že neobsahuje špecifikáciu omeškaných splátok.
Naproti tomu z výpisu z úveru za obdobie od 01.11. - 30.11.2024 so stavom k 30.11.2024 (bod 12.
odôvodnenia) vyplýva, že k 30.11.2024 bol žalovaný v omeškaní s dvoma splátkami vo výške 201,38
€, teda aj so splátkou (prípadne jej časťou) splatnou dňa 20.10.2024. Aj napriek tvrdeniam žalobcu
nie je možné jednoznačne ustáliť, s ktorými konkrétnymi splátkami bol žalovaný v omeškaní. Žalobca

tieto nemôže špecifikovať až v súdnom konaní. Navyše žalobca vo výzve na úhradu omeškaných
splátok uviedol aj nesprávnu sumu omeškaných splátok, keďže do dlžnej sumy nedôvodne započítal
aj zmluvné pokuty vo výške 36,10 €. V snahe vyhnúť sa zosplatneniu úveru je spotrebiteľ povinný
uhradiť sumu omeškaných splátok, nie aj obchodníkom požadované sankcie. Žalobca však pod hrozbou
zosplatnenia úveru vyžadoval od žalovaného aj úhradu zmluvných pokút. A práve aj z tohto dôvodu je

podľa názoru súdu aj napriek novelizovanému zneniu citovaných ustanovení nevyhnutnou náležitosťou
výzvy s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru špecifikácia splátok, s ktorými je spotrebiteľ v
omeškaní. Pre naplnenie určitosti výzvy nepostačuje len uvedenie sumy omeškaných splátok, ale je
potrebné uviesť aj konkrétne splátky, z ktorých táto dlžná suma pozostáva. Bez konkretizácie splátky, pre
ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň

zákonom určených podmienok. Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako
na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto
náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia
požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadochsankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ). V tejto súvislosti súd poukazuje
napr. na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024,
sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 06.06.2024 a uznesenie sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025.

Citovaná judikatúra sa síce dotýka ust. § 53 ods. 9 OZ pred novelizáciou, t.j. v znení účinnom do
31.10.2024, avšak je aplikovateľná aj na zákonnú úpravu po novelizácii. Ani ustanovenie § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka v pôvodnom znení expressis verbis neukladalo vymedzenie konkrétnej
omeškanej splátky dlžníka, pre omeškanie ktorej veriteľ zvažuje uplatnenie práva zosplatniť úver, ale
ustálená judikatúra je jednotná v tom, že ide o nevyhnutnú náležitosť takejto výzvy. Uvedenie konkrétnej

splátky je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie
iba výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ
z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka/splátky môžu v budúcnosti založiť
dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktoré splátky považuje obchodník za rozhodné tvoriace
v percentuálnom vyjadrení sumu, pre ktorú obchodník pristúpi k zosplatneniu úveru. So zosplatnením je
zároveň spojená aj otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde a tomu zodpovedajúcej procesnej obrany

spotrebiteľa, napr. za účelom preskúmania splnenia podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ, t.j., či je
splnená percentuálna sadzba omeškaných splátok, pre ktoré obchodník pristúpil k zosplatneniu úveru.

17. Keďže súd dospel k záveru, že predčasné vyhlásenie splatnosti bolo neplatné pre nesplnenie
zákonom vyžadovaných podmienok, žalobca sa mohol domáhať len zaplatenia splatných splátok.

Žalobca svoj uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru. Súd
nemohol nárok posudzovať ako nárok na plnenie jednotlivých splátok, nakoľko by išlo o nárok založený
na inom skutkovom základe, ako si ho žalobca pôvodne uplatnil. Zmena žaloby je v spotrebiteľských
sporoch neprípustná, pokiaľ je žalovaným spotrebiteľ. Žalobca neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia
o splatnosti jednotlivých splátok, ktoré by zakladali dôvodnosť ním uplatneného nároku čo i len v časti.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 (v
spojení aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 528/2024 zo dňa 02.10.2024), podľa ktorého:
„vychádzajúc z opísaného procesného stavu dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím
postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného
petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom

návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola
oboznámená prvoinštančný, a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo
k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy.
Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol
naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity

žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť
uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216
CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol Žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum",
čim porušil právo Žalovaného na spravodlivý proces.“ Súd v civilnom spore nemôže bez procesnej
iniciatívy žalobu meniť či dotvárať skutkový základ žaloby v jej podstatných rysoch. Ďalší postup

v podobe kreovania si vlastného skutkového stavu predstavuje neprípustnú modifikáciu skutkového
základu žaloby, v dôsledku čoho došlo by došlo k prekročeniu žalobného návrhu. Súd nie je povinný sám
vyhľadávať v predložených dôkazoch, ktorých doposiaľ splatných splátok by sa mohol žalobca domáhať
a v akej výške, najmä v prípade revolvingového úveru, kde výška splátok nie je vopred známa, ale je
závislá od aktuálneho čerpania. Preto súd žalobu zamietol. Vzhľadom k dôvodom, pre ktoré bola žaloba

zamietnutá, sa súd ďalšou argumentáciou strán sporu (RPMN, bonita) nezaoberal, keďže akokoľvek by
ju súd posúdil, nemala by vplyv na iné rozhodnutie.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Liptovský Mikuláš.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.