Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/177/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125212157
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125212157.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore navrhovateľa: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. Žilina, korešpondenčná adresa: D., E. XXX, právne zastúpený Burian & partners, s.r.o., so
sídlom Žilina, V. Tvrdého 819/1, proti odporkyni: F. B., nar. X.X.XXXX, bytom G., H. XXXX/X, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného

súdu Žilina č. k. 42C/91/2025-37 zo dňa 11.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Odporkyňa má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného

opatrenia. Vychádzal z obsahu predmetného návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia
povinnosti odporkyni umožniť mu vstup do nehnuteľnosti/bytu a odovzdať mu kľúče od vstupných dverí;
a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva účastníkov vedeného na tamojšom
súde sp. zn. 30P/74/2025. Okresný súd mal za to, že navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností
neosvedčil podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže požadovanej úprave pomerov
chýba prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.

2. Poukázal na to, že podľa navrhovateľa hlavným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia
mala byť skutočnosť, že podpísaním nájomnej zmluvy odporkyňou (ako manželkou) vznikol
automaticky spoločný nájom bytu manželmi. Okresný súd v rámci rozboru inštitútu spoločného nájmu
k nedružstevnému (obecnému) bytu manželmi zdôraznil, že spoločný nájom nevznikne, ak v rozhodnom
čase manželia spolu nežijú (bližšie bod 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Navrhovateľ pritom
nepredložil také dôkazy, ktoré by tento hmotnoprávny aspekt preukazovali/osvedčovali. Zo strany

navrhovateľa nebolo (taktiež) preukázané, že odporkyňa naďalej užíva predmetný byt. Predložená bola
totiž iba zmluva o nájme bytu uzavretá na dobu určitú od 1.7.2025 do 30.9.2025. Rovnako navrhovateľ
neuviedol, že by bolo jeho bývanie nejako ohrozené a nemal by kde bývať; „práveže uvádza svoju
korešpondenčnú adresu u rodičov“.
3. Okresný súd vyslovil, že samotná skutočnosť, že by mali manželia byt v spoločnom nájme
a navrhovateľ je vylúčený z jeho užívania, pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje.

Dôvodom na jeho nariadenie nie je ani záujem navrhovateľa o vyzdvihnutie si osobných vecí z bytu.
Navrhovateľovi pritom nebránili žiadne objektívne okolnosti riešiť spornú situáciu podaním žaloby
ohľadne užívania bytu (vrátane domáhania sa vydania kľúča) oveľa skôr, keďže vzájomný vzťah strán
nie je bez problémov už dlhšie.
4. Okresný súd navyše nemal preukázaný žiaden vlastnícky alebo nájomný vzťah k predmetnému
bytu. V danom prípade ide o obydlie odporkyne chránené čl. 21 Ústavy SR, ktoré je nedotknuteľné

a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Mal za to, že účinky neodkladného
opatrenia by obmedzili odporkyňu neprimeraným spôsobom, a teda by boli neproporcionálne. O trováchkonania rozhodol okresný súd tak, že stranám ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ bol vzhľadom na
zamietnutie návrhu v konaní neúspešný; naproti tomu úspešnej odporkyni v danom štádiu konania
žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude vyhovené. Poukazoval prioritne
na (kogentné) ustanovenie § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto i keď bola zmluva o nájme
podpísaná iba odporkyňou, aj navrhovateľ (ako manžel) sa stáva automaticky nájomcom bytu a má

v rámci nájomného vzťahu rovnaké práva. Keďže ide ex lege o spoločné obydlie oboch manželov,
okresný súd nesprávne hodnotil byt ako (len) obydlie odporkyne. Odvolateľ zdôraznil, že voči nemu
nie je vedené žiadne konanie ani vydané rozhodnutie, ktorým by bol obmedzený v kontakte s
odporkyňou alebo mu bol zamedzený vstup do bytu. Neexistuje teda žiadna právna prekážka, ktorá
by objektívne bránila navrhovateľovi užívať spoločný byt; takouto skutočnosťou je výlučne faktické
správanie odporkyne.

6. Navrhovateľ dával do pozornosti, že odporkyňa medzičasom uzatvorila ďalšie nájomné zmluvy
(na dobu neurčitú od 1.10.2025 do 31.12.2025 a od 1.1.2026 do 31.3.2026), v ktorých opätovne iba
sama vystupuje v pozícii nájomcu. Skutočnosť, že odporkyňa po skončení doby pôvodnej nájomnej
zmluvy uzatvorila novú nájomnú zmluvu výlučne na svoje meno, je tiež priamym dôkazom toho, že
v byte býva. Je tak „v absolútnom nesúlade“ so skutkovými okolnosťami a predloženými listinami záver

okresného súdu, že navrhovateľ neosvedčil užívanie predmetného bytu odporkyňou. Zmluva len na
meno odporkyne zároveň nemôže mať za následok zánik spoločného nájmu. Na vyvrátenie pochybností
pripojil k odvolaniu aj čestné vyhlásenie D. F., z ktorého (okrem iného) vyplýva, že odporkyňa v danom
byte reálne býva.
7. Navrhovateľ nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu o absencii bezprostrednej ujmy, lebo on je

fakticky úplne vylúčený z výkonu práva spoločného nájmu bytu; čo predstavuje intenzívny a opakujúci
zásah. Uviedol, že odporkyňa mu po výmene zámkov dlhodobo a úmyselne bráni vo vstupe do bytu,
predstiera neprítomnosť a ponechala si v byte jeho veci, ktoré mu napriek výslovnej žiadosti nevydala.
Odvolateľ zdôraznil, že korešpondenčnú adresu (u jeho rodičov) oznámil výhradne na účely doručovania
písomností, lebo mu bol nezákonne zrušený trvalý pobyt v spornom byte. Zvolenie si adresy na

doručovanie však nijako neoslabuje jeho právo na užívanie bytu v spoločnom nájme, ani neznamená,
že jeho bývanie nie je ohrozené.
8. Navrhovateľ namietal i vyhodnotenie časových súvislostí (že mal podať návrh/žalobu skôr), keďže
mu ujma vznikla najmä uzavretím novej, resp. nových nájomných zmlúv, výmenou zámkov, zrušením
trvalého pobytu a pokračujúcim bránením vstupu do predmetného bytu. Bez zásahu súdu bude naďalej

vylúčený z užívania bytu a jeho právne postavenie spoločného nájomcu je aj do budúcna ohrozené.
Uplatnenie princípu proporcionality okresným súdom považoval za jednostranné a nesprávne. Odvolateľ
dodal, že nariadenie neodkladného opatrenia by iba obnovilo právny stav vyplývajúci zo zákona,
nepôsobilo by voči odporkyni neprimerane a „nenarušilo by jej právo na nedotknuteľnosť obydlia viac,
než je nevyhnutné“.

9. Odporkyňa navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. Akcentovala, že navrhovateľ nemá žiadne právo
k spornému bytu a nemá tam ani osobné veci. S poukazom na to, že s navrhovateľom/manželom spolu
trvale nežijú, tvrdila, že spoločný nájom bytu nevznikol (§ 703 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Doplnila,
že odporca ju v minulosti opakovane napadol a neoprávnene jej odmontoval i bezpečnostný zámok

vyššej hodnoty.

10. Navrhovateľ v následnej reakcii zotrval na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie.
Poukazoval na to, že bol „riadnym účastníkom“ pôvodnej nájomnej zmluvy. Opätovne tvrdil, že na vznik
spoločného nájmu bytu postačuje, že manželka/odporkyňa sa stala nájomníčkou bytu. Zopakoval, že

v spornom byte sa (stále) nachádzajú jeho veci.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 329 ods.
1 CSP) napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Krajský súd (prioritne) opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania,
ale aj konkrétnymi námietkami, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto
opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiskaodvolacieho prieskumu konkrétneho rozhodnutia predmetná viazanosť veľmi úzko súvisí s určujúcim
záverom okresného súdu, na ktorom argumentačne založil svoje rozhodnutie.

13. Podstata návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i podaného odvolania spočívala v tvrdení
o zásahu do práva navrhovateľa k bytu, ktorý je podľa jeho názoru v spoločnom nájme manželov (strán
sporu) podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
14. Z nájomnej zmluvy pripojenej k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že táto bola
uzavretá na dobu určitú (do 30.9.2025). Možno považovať za pravdepodobné, že Mesto Žilina uzatvára

s odporkyňou (a predtým uzatváralo aj s navrhovateľom) opakovane nájomné zmluvy na dobu určitú.
Zároveň je preukázané, že už 25.2.2025 bol navrhovateľ zo strany prenajímateľa informovaný o zániku
jeho nájomného vzťahu. Nájomná zmluva pripojená k návrhu (na obdobie od 1.7.2025 do 30.9.2025) už
bola vystavená na meno jedinej nájomníčky – odporkyne, ako aj spolužijúcej osoby, C. B..
15. Na základe popísaného/osvedčeného skutkového stavu treba zdôrazniť, že ak navrhovateľ
akcentoval splnenie podmienok podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, potom bolo jeho

povinnosťou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vysvetliť a osvedčiť aj naplnenie
podmienky vyplývajúcej z § 703 ods. 3 Občianskeho zákonníka; t. j. že manželia spolu trvale žijú,
keďže inak spoločný nájom nevzniká. Táto skutočnosť/ /podmienka vzniku spoločného nájmu je o to
významnejšia, že strany sporu sú v rozvodovom konaní. Nadväzne je nutné uzavrieť, že v danom
– pre vyhovenie posudzovanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určujúcom – smere

navrhovateľ neuniesol ani len bremeno tvrdenia; nie to bremeno osvedčenia. Už dotknuté konštatovanie
by bolo dostatočné na potvrdenie zamietajúceho výroku uznesenia okresného súdu.

16. Okrem toho navrhovateľ v návrhu neformuloval žiadnu zmienku o tom, že by v byte v minulosti
býval (použil formuláciu, že do bytu „pravidelne chodil a rovnako má v ňom dodnes všetky veci osobnej

potreby“). Aj keby odvolací súd vzal do úvahy širší kontext veci – že ide o manželov, a že sa navrhovateľ
s istou pravdepodobnosťou v byte zdržiaval – potom v návrhu chýba konkrétne skutkovo vymedzené
tvrdenie, či/že sa v dôsledku konania odporkyne dostal do existenčného ohrozenia. Povedané inak,
navrhovateľ v konečnom dôsledku ani len netvrdil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov; čo už správne
podotkol i okresný súd.

17. V konkrétnostiach súdenej veci bolo významným, že sporové strany sú v rozvodovom konaní.
S poukazom na to, že aj zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno dedukovať
vážne narušenie vzťahov strán/manželov, by pôsobil „zásah“ v podobe umožnenia navrhovateľovi bývať
v spornom byte (minimálne) kontraproduktívne.

18. Odvolací súd uvádza, že otázkou evidencie trvalého pobytu navrhovateľa sa (bližšie) nezaoberal.
Uvedené totiž nemá žiaden vplyv na hmotné právo navrhovateľa, ktoré je podstatné v súdenej veci.
Inými slovami, či bol trvalý pobyt navrhovateľovi zrušený oprávnene alebo nie, nijako nesúvisí s užívacím
sporom týkajúcim sa dotknutého bytu.
19. Rovnako neboli významné navrhovateľom deklarované súvislosti jeho aktuálnej korešpondenčnej

adresy, keďže dotknutá okolnosť nielenže nezakladá hmotné právo k nehnuteľnosti, resp. bytu, ale ani
ho relevantnejšie neovplyvňuje. Ak navrhovateľ tvrdí, že v byte má osobné veci, mohol sa domáhať ich
vydania. Za týmto účelom nie je nevyhnutné, aby do sporného bytu vstupoval a už vôbec nie, aby sa
v ňom zdržiaval/býval.

20. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že pokiaľ navrhovateľ spolu s odvolaním predložil ďalšie listiny
(čestné prehlásenie a kópie nepodpísaných nájomných zmlúv na meno odporkyne, časovo nadväzujúce
na predchádzajúci nájomný vzťah v zmysle zmluvy pripojenej k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia), išlo o novoty, ktorých prípustnosť navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku nijako
nevysvetlil. Krajský súd sa preto s uvedenými dôkazmi bližšie nezaoberal (§ 366 CSP a contrario).

21. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené navrhovateľom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli
dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v zamietajúcom výroku potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.
22. Navrhovateľ síce odvolaním napadol uznesenie okresného súdu aj vo výroku o trovách

prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Nadväzne, potvrdenie zamietajúceho „meritórneho“ výroku zakladá
vecnú správnosť aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa,že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore a zohľadnil v danom štádiu nevzniknutie trov
na strane odporkyne.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ – navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má odporkyňa
voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100%.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.