Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211861
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:8723211861.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s.,
sídlo: Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, proti žalovanému: Slovenská autobusová
doprava Poprad, akciová spoločnosť, sídlo: Wolkerova 466, 058 49 Poprad, IČO: 36 479 560, právne
zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., sídlo: Žižkova 22B, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
36 718 432, o zaplatenie 37.373,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 25Cb/182/2023-413 zo dňa 13. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 25Cb/182/2023-413 zo dňa 13. novembra 2024.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
37.373,07 Eur spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- Eur, príslušenstvom a náhradou trov konania v rozsahu 100%. Žalobu odôvodnil tým, že medzi

stranami konania došlo k uzavretiu zmluvy o združenej dodávke elektriny do odberného miesta na
adrese Jiřího Wolkera 466, 058 01 Poprad, OM číslo 4600130875, na základe ktorého bol žalobca
povinný dodávať elektrinu do odberného miesta a žalovaný bol povinný túto elektrinu odoberať a platiť
cenu podľa tarifných podmienok. Dňa 17.02.2023 bola na odbernom mieste žalovaného vykonaná
kontrola, kde prevádzkovateľ distribučnej siete spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. (ďalej
len „PDS“), zistila chybný MTP pre fázu L2, čoho dôsledkom nebola registrovaná spotreba elektriny
vo fáze L2, preto PDS pristúpilo k doúčtovaniu spotreby elektriny za obdobie celkového nesprávneho

zapojenia. PDS preto za obdobie od 09.04.2019 do 01.02.2023 doúčtoval spotrebu elektriny v množstve
223 805 kWh, opravené fakturačné dáta boli zaslané žalovanému, a to nedoplatok vo výške 38.086,23
Eur. Žalobca zaslal žalovanému dňa 12.10.2023 oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok, čoho
dôsledkom je konečná dlžná suma 37.373,07 Eur. Tieto faktúry však doposiaľ zo strany žalovaného
neboli uhradené.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že

uplatnený nárok v celom rozsahu popiera. Vlastní a prevádzkuje autobusovú stanicu Poprad a zároveň
zabezpečuje prepravné služby vo verejnom záujme na základe zmluvy s Prešovským samosprávnym
krajom. Žalobca mu v období od 01.01.2019 do 31.12.2023 dodával elektrinu do odberného miesta,
pričom prevádzkovateľom distribučnej siete je PDS. Dňa 28.03.2023 bolo žalovanému doručenéoznámenie o doúčtovaní spotreby elektriny, podľa ktorého bola 17.02.2023 zistená nešpecifikovaná
porucha meracieho transformátora prúdu pre fázu L2. PDS spätne dofakturoval spotrebu od 09.04.2019
bez riadneho odôvodnenia či dôkazov o kontrole, teda takmer štyri roky spätne. Žalovaný preto vyzval

PDS aj žalobcu, aby preukázali oprávnenosť a výšku doúčtovanej spotreby, keďže ide o navýšenie o 55
% oproti bežnej spotrebe. Podľa žalovaného by sa takáto porucha musela prejaviť výrazným poklesom
spotreby od apríla 2019, čo sa nestalo a spotreba bola konštantná, bez odchýlok. Žalovaný predložil
tabuľku spotreby elektriny a dodal, že ani po odstránení údajnej poruchy 28.03.2023 nenastal rapídny
nárast spotreby, naopak, spotreba v apríli a máji 2023 klesla. Zvýšenie spotreby od apríla 2023 súviselo

s tým, že žalovaný prenajal časť priestorov COOP Jednota Poprad, ktorá zriadila predajňu, pričom
má samostatný merač. Spotreba nájomcu za apríl 2023 bola 3 639 kWh z celkových 11 746 kWh.
Žalovaný tiež poukázal, že počas pandemických opatrení COVID-19 bola spotreba elektriny prirodzene
nižšia. PDS pritom sám uviedol, že rozdiel nameraných prúdov pred a po odstránení poruchy (27,29
A a 28,70 A) bol takmer zanedbateľný. Žalobca neskôr e-mailom z 03.05.2023 oznámil, že sa nevie
spojiť s PDS a je odkázaný len na jeho podklady, pričom nepreukázal, že PDS mu údajne doúčtovanú

sumu 38.086,23 Eur reálne fakturoval alebo uhradil. Keď žalobca pohrozil prerušením dodávky elektriny,
žalovaný podal návrh na neodkladné opatrenie. Okresný súd Prešov (21Cb/58/2023) návrhu vyhovel a
nariadil zloženie sumy do notárskej úschovy. Po odvolaní žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením z
03.10.2023 (4Cob/178/2023) zmenil rozhodnutie tak, že uložil žalobcovi zdržať sa prerušenia dodávky
do 31.12.2023 a zrušil povinnosť úschovy. Zdôraznil, že dodnes mu nebola preukázaná porucha na

fáze L2 ani oprávnenosť doúčtovanej sumy. V priebehu konania žalovaný vzniesol námietku premlčania,
keďže si žalobca uplatňuje zaplatenie faktúr ešte z obdobia apríl 2019. Navrhol, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým

s podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 03.11.2023 a k nej pripojenými listinnými
dôkazmi, Zmluvou o združenej dodávke elektriny číslo 9600342187 zo dňa 27.09.2021, špecifikáciou
odberných miest a zmluvne dohodnutého množstva zo dňa 27.09.2021, Zmluvou o združenej dodávke
elektriny zo dňa 15.10.2020, špecifikáciou odberných miest a zmluvne dohodnutého množstva zo
dňa 29.09.2020 a 30.09.2020, Zmluvou o združenej dodávke elektriny číslo 473598, 456538, 665499

zo dňa 12.06.2018, špecifikáciou odberných miest a zmluvne dohodnutého množstva, objednávkou
rezervovanej kapacity, e-mailovou komunikáciou, upomienkou zo dňa 13.06.2023, odpoveďou na výzvu
zo dňa 20.06.2023, žiadosťou o preukázanie nároku zo dňa 06.04.2023, oznámením o doúčtovaní
spotreby elektriny - žiadosť o preukázanie nároku zo dňa 06.04.2023, e-mailovou komunikáciou,
tabuľkou spotreby, upomienkou zo dňa 25.04.2023, predžalobnou upomienkou zo dňa 19.06.2023,

záznamom o servisnom výkone zo dňa 28.03.2023, zoznamom vystavených faktúr, oznámením
o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 12.10.2023, faktúrami pripojenými k žalobe číslo
89210122284 vo výške 713,16 Eur až 8417236602 vo výške 1.401,71 Eur, upovedomením o postúpení
veci zo dňa 27.11.2023 a postúpením veci Okresným súdom Poprad zo dňa 27.11.2023, odporom
žalovaného voči vydanému platobnému rozkazu Okresným súdom Prešov a pripojenými listinnými

dôkazmi, e-mailovou komunikáciou, záznamom o servisnom výkone zo dňa 28.03.2023, oznámením o
doúčtovaníspotrebyelektriny-žiadosťopreukázanienárokuzodňa06.04.2023,e-mailovákomunikácia
a tabuľkou spotreby, žiadosťou o preukázanie nároku zo dňa 06.04.2023 a e-mailovou komunikáciou,
tabuľkou spotreby, Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.03.2023, faktúrou číslo 23005599
vo výške 1.234,78 Eur a číslo 23007099 vo výške 1.585,62 Eur, faktúrou číslo 23008799 vo výške

1.669,56 Eur a číslo 23010799 vo výške 1.222,08 Eur, faktúrou číslo 23012499 vo výške 1.806,54 Eur a
číslo 23013999 vo výške 1.543,64 Eur, faktúrou číslo 23016399 vo výške 1.624,64 Eur a číslo 23018299
vo výške 1.410,76 Eur, faktúrou číslo 23020099 vo výške 1.473,58 Eur, oznámením o výsledku riešenia
podnetov zo dňa 02.05.2023, e-mailovou komunikáciou, upomienkou zo dňa 13.06.2023, odpoveďou
na výzvu na zaplatenie pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky elektrickej energie zo dňa

20.06.2023, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.06.2023, uznesením Okresného
súdu Prešov zo dňa 24.07.2023 pod číslom konania 21Cb/58/2023 - 88 a doručenkou, uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03.10.2023 pod spisovou značkou 4Cob/178/2023 a doručenkou,
vyjadrením žalovaného zo dňa 26.01.2024, vyjadrením žalobcu zo dňa 28.03.2024 a pripojenými
listinnými dôkazmi, žiadosť o podanie informácie k otázkam súdneho sporu SAD Poprad a.s. - vyjadrenie

zo dňa 21.03.2023, vyjadrením žalovaného zo dňa 19.06.2024, podanie žalovaného zo dňa 29.07.2024
apripojenýmoznámenímsúdusprílohami,vyjadrenímžalovanéhozodňa19.06.2024,podanímžalobcu
zo dňa 30.10.2024, ako aj obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.11.2024.5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na ustanovenia Obchodného zákonníka (ObZ):
§ 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, § 262 ods. 1, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397 upravujúcich premlčanie,
ďalej zákona číslo 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon

o energetike“): § 31 ods. 2 písm. e), f), § 31 ods.3 písm. a) a § 153 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku (CSP).

6. Súd prvej inštancie považoval za nesporné skutkové tvrdenia - uzavretie Zmluvy o združenej
dodávke elektriny zo dňa 12.06.2018 medzi stranami konania a dodávku elektrickej energie žalovanému

žalobcom. Naopak sporné skutkové tvrdenia sú premlčanie nároku žalobcu, výška žalovaného nároku,
vykonanie kontroly PDS na odbernom mieste a výpočet spotrebovanej elektriny po odstránení poruchy
na fáze L2 a doba trvania poruchy.

7. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal povahou strán konania a samotnej uzatvorenej zmluvy.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca aj žalovaný sú podnikateľskými subjektami, keďže

vykonávajú činnosť na základe predmetu činnosti za účelom zisku. Medzi stranami konania došlo
k uzavretiu zmluvy o združenej dodávke elektriny, t.j. nepomenovanej zmluvy podľa § 269 odsek 2
ObZ, na základe ktorej žalobca dodával žalovanému elektrinu. Žalobca tvrdil, že dňa 17.02.2023 bola
na odbernom mieste žalovaného vykonaná kontrola PDS, ktorou bola zistená porucha na fáze L2, v
dôsledku čoho nedošlo k správnemu meraniu spotrebovanej elektrickej energie. PDS preto pristúpilo

k dofakturovaniu reálnej spotreby elektrickej energie, čoho dôsledkom vznikol dlh vo výške 37.373,07
Eur (po čiastočnom započítaní pohľadávok). Žalovaný uvedené spochybnil tvrdiac, že nedošlo k žiadnej
zmene spotreby elektrickej energie za obdobie pred vznikom poruchy na fáze L2, počas trvania poruchy
a ani po jej odstránení, spotreba bola lineárna. Ďalej spochybnil vykonanie samotnej kontroly PDS, keď o
tom žalobca nepredložil žiaden záznam, tiež výpočet reálnej spotreby elektrickej energie, ako aj obdobie

trvania poruchy a premlčanie nároku žalobcu.

8. Súd prvej inštancie k charakteru záväzkové vzťahu medzi stranami mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že medzi stranami konania došlo k uzavretiu zmluvy o dodávke elektrickej energie, pričom
žalobca túto energiu žalovanému dodával a tento za ňu riadne uhrádzal cenu v zmysle vystavených

faktúr žalobcom. Následne malo dôjsť k vykonaniu kontroly PDS so zistením, že merač na fáze L2
bol chybný a vôbec nezaznamenával spotrebu elektrickej energie. Žalovaný uvedené spochybňoval.
Žalobca k podanej žalobe priložil ako listinné dôkazy záznam o servisnom výkone v meraní elektriny
vyhotovený PDS dňa 28.03.2023 na odbernom mieste 505918 - Slovenského odboja 466, 058 01
Poprad s hodnotami odberu činnej energie a jalovej energie pri OW. Z predložených listinných dôkazov

nevyplýva žiadne zistenie PDS o chybnom merači a nezaznamenávaní spotreby elektriny. V prvom rade
súd poukazoval na to, že žalobca nepredložil ako listinný dôkaz žiaden záznam o vykonanej kontrole
dňa 17.02.2023 na odbernom mieste číslo 505918. Poukázal na to, že predmetné záznamy o servisnom
úkone uvádzajú ako odberné miesto Slovenského odboja 466, 058 01 Poprad. Z predložených listinných
dôkazov, uzavretých zmlúv medzi stranami konania a príloh číslo 1 k nim však vyplýva, že odberným

miestom je Wolkerova 466, 058 01 Poprad, Slavkovská 9090, Kežmarok, Šuňava 417, Hviezdoslavova
399, Spišské Bystré, Vyšné Hágy 13, Vydrník 9999, či Železničný riadok 9002, Levoča. Z predložených
listinných dôkazov tak vyplýva rozpor, keď tieto listinné dôkazy, ktoré mali preukázať vykonanie kontroly
PDS uvádzajú iné odberné miesto, ako odberné miesta zmluvne uzavreté medzi stranami konania, kam
mal žalobca dodávať elektrickú energiu. Taktiež pokiaľ ide o číslo odberného miesta PDS na zázname o

servisnom výkone uviedlo číslo 505918, žalobca však vo vystavených faktúrach uvádza odberné miesto
číslo 4600130875.
V konaní bolo dôkazným bremenom žalobcu preukázať, kedy nastala porucha merača fázy L2 na
odbernom mieste žalovaného a akým spôsobom dospel k výpočtu reálne spotrebovanej elektriny
žalovaným. Žalobca o tomto predložil iba vystavené faktúry a vyjadrenie PDS zo dňa 21.03.2023 (č.l.

377-378 spisu), z ktorého však žiaden výpočet nevyplýva, rovnako nie je preukázané ani kedy malo
dôjsť k poruche, a teda obdobie za ktoré mal žalobca, resp. PDS pristúpiť k dofakturovaniu reálne
spotrebovanej elektrickej energie, keď PDS vychádzal iba z toho, že od dátumu 09.04.2019 meria prúdy
a napätia v jednotlivých systémoch a od tohto dátumu sú hodnoty prúdu vo fáze L2 nulové. Ani táto
skutočnosť však nie je žiadnym spôsobom preukázaná. Práve naopak súdu sa javí logické tvrdenie

žalovaného na základe predloženej tabuľky spotreby elektriny, ktorú žalobca nespochybnil.
Ak by totiž došlo k poruche na merači fázy L2, ktorá nemerala spotrebu elektriny, po jej odstránení by
logicky tento merač mal začať zaznamenávať spotrebu elektriny, ktorá by mala narásť. Žalobca tvrdil, že
k odstráneniu poruchy došlo 17.02.2023, čoho dôsledkom sa urobila korekcia vyčíslenia vystavenýchfaktúr do 01.02.2023. Po tomto dátume by preto mala narásť spotreba reálne spotrebovanej elektriny.
Z predložených tabuliek žalovaného však vyplýva, že spotreba žalovaného bola v 04/2022 vo výške 7
978kWh a v období 04/2023 (t.j. po odstránení poruchy) 8 107 kWh, za obdobie 05/2022 vo výške 9

408kWhazaobdobie05/2023(t.j.poodstráneníporuchy)9550kWh,zaobdobie06/2022vovýške7812
kWh, za obdobie 06/2023 vo výške 7 453 kWh atď. Súd tak nemá vyvrátenú túto logickú premisu, prečo
by po odstránení poruchy na merači, ktorý nezaznamenáva spotrebu nemalo dôjsť k nárastu spotreby
elektrickej energie. Žalobca sa ďalej nevysporiadal ani s argumentáciou žalovaného ohľadom vyjadrenia
PDS, že pred odstránením poruchy bola nameraná priemerná hodnota prúdu vo výške 27,29A a po

jej odstránení vo výške 28,70A. Súd preto v zmysle uvedených záverov dospel k záveru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom uplatneného nároku ani jeho výšky.

9. Súd prvej inštancie k námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že žalovaný neuviedol,
či má byť premlčaný celý nárok žalobcu, alebo iba niektorá jeho časť. Premlčaciu lehotu upravuje §
397 ObZ ako štvorročnú. Žalobca doúčtoval žalovanému jeho reálnu spotrebu elektriny za obdobie od

09.04.2019 do 01.02.2023, za čo vystavil faktúry číslo 8921013826 až 8921013883 za uvedené obdobie.
K spotrebe tejto elektriny došlo v danom období, no žalobca zistil prostredníctvom PDS nesprávne
meranie odoberanej elektrickej energie, preto ju spätne za toto obdobie aj doúčtoval. Žalobcovi tak
nárok na zaplatenie reálne spotrebovanej energie vznikol za ten-ktorý mesiac jej spotreby, pričom
bolo povinnosťou žalobcu, resp. PDS dohliadať na správnosť merania odoberanej elektrickej energie a

funkčnosť merača v zmysle § 31 zákona o energetike. Skutočnosť, že na toto zistenie prišiel žalobca
až v roku 2023 neznamená, že si tento nárok nemal uplatniť v čase jeho vzniku, ako to upravuje §
391 odsek 1 Obchodného zákonníka. Žaloba bola na súd podaná dňa 06.11.2023, teda nárok žalobcu,
ktorý predchádzal dátumu 06.11.2019 sa súdu javí ako premlčaný Vzhľadom k tomu je nárok uplatnený
v konaní žalobcom titulom faktúr číslo 8921013826 vo výške 707,29 Eur, číslo 8921013828 vo výške

730,64 Eur, číslo 8921013830 vo výške 707,29 Eur, číslo 8921013832 vo výške 730,63 Eur, číslo
8921013834 vo výške 730,61 Eur, číslo 8921013836 vo výške 707,29 Eur premlčaný. Faktúra číslo
8921013838 vo výške 730,62 Eur za obdobie 10/2019 nadobudla splatnosť v podobe pôvodnej faktúry
za toto obdobie dňa 22.11.2019, teda nepodlieha premlčaniu. Súdu sa v zmysle uvedeného javí nárok
žalobcu titulom vyššie uvedených faktúr (s výnimkou faktúry číslo 8921013838) vo výške 4.313,75 Eur

za premlčaný. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno ani k zvyšnej časti uplatnenej pohľadávky, ako
to súd posúdil v bodoch 21. - 22. odôvodnenia (napadnutého) rozsudku, preto žalobu zamietol ako celok.

10. Súd prvej inštancie k nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalobcom uviedol, že žalobca krátko pred
nariadeným pojednávaním doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že ak by mal súd doplňujúce otázky k

veci,navrhujevypočuťpríslušnéhozamestnanca,prípadneprávnehozástupcuPDS.Súdprvejinštancie
zdôraznil, že žalobca v prvom rade nevzniesol riadny návrh na doplnenie dokazovania, keďže sa
pojednávania nezúčastnil a navrhol doplniť dokazovanie, len ak by mal súd otázky ohľadom predmetnej
veci. Uvedené sa súdu javí v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže by došlo k odročeniu
pojednávania a žalobca by následne ani nemusel navrhnúť takéto dokazovanie. Okrem toho sa súdu

uvedený návrh javí aj v rozpore so zásadou koncentrácie konania, keďže žalobca bol poučený o lehote,
dokedy má navrhovať dôkazy na vykonanie s tým, že po uplynutí tejto lehoty na tieto návrhy súd nemusí
prihliadať. Žalobca preto mohol navrhnúť výsluch uvedených svedkov spolu s vyjadreniami, ktoré doručil
súdu. Navyše ide o povinnosť strán konania riadne označiť dôkazy, ktoré chcú v konaní vykonať a nie je
to úlohou súdu. Súd preto uvedený prípadný návrh žalobcu na výsluch svedkov posúdil ako v rozpore

so zásadami CSP, čoho dôsledkom ho zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP
vychádzajúcztoho,žežalovanýmalvoveciplnýúspech,keďžesúdžalobuzamietolapretomáprávona
náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu

100 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil odvolacími
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP.
Žalobca k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP uviedol, že žalobca v súlade

s uznesením súdu, doručené mu dňa 06.02.2024, zaslal písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného,
ktoré urobil písomným podaním zo dňa 28.03.2024 a ktoré zaslal súdu spolu aj s vyjadrením od PDS.
Zastával názor, že spôsob a formulácia návrhu výsluchu svedka je súlade s § 196 CSP, nakoľko v čase
zaslania vyjadrenia z 28.03.2024 nevedel a ani nemohol vedieť, že súd považoval jeho dovtedy zaslanévyjadrenia, ako aj vyjadrenie PDS za nedostatočné. Poukazoval na znenie § 154 CSP a uviedol, že
prostriedky procesnej obrany a procesného útoku mohol uplatniť až do času vydania uznesenia, ktorým
sa dokazovanie končí. Nevykonanie ním navrhnutého dôkazu považoval za porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd pochybil, ak zamietol návrh na vykonanie dôkazu,
ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. Poukazoval aj na znenie § 196 ods. 3
CSP, v zmysle ktorého súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti svedkovi uložiť, aby na otázky
odpovedal písomne.

13. Žalobca k odvolacej námietke podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP uviedol, že ak by ním navrhnutý
dôkaz bolo možné považovať za rozpor so zásadou hospodárnosti a zásadou koncentrácie podľa § 153
v spojení s § 149 a § 154 CSP tak ním predložené dôkazy a tvrdenia dostatočne preukazujú jeho právny
nárok na úhradu žalovanej sumy.
Zaslaným vyjadrením PDS, zo dňa 21.03.2023 bolo riadne vysvetlené akým spôsobom bola zistená
porucha meracieho transformátora prúdu vo fáze L2, akým spôsobom bolo možné stanoviť hodnoty

spotreby elektriny, aké hodnoty boli namerané, odkedy je možné s istotou verifikovať, kedy k poruche
došlo, že po odstránení poruchy bola priemerná denná spotreba 292kWh (v porovnaní s dennou
priemernou spotrebou pred odstránením poruchy 170 kWh). Dával do pozornosti, že prevádzkovanie
distribučnej sústavy je regulovaná činnosť v zmysle zákona o energetike. PDS v rámci svojej činnosti
postupovala v súlade s vecnou reguláciou, ktorá je v kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

(ÚRSO). ÚRSO vydal PDS vecné rozhodnutie, ktorým schválil Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa
distribučnej sústavy spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s., t.j., že spôsob, akým PDS určil
náhradné hodnoty je v súlade s vecnou reguláciou v zmysle energetickej legislatívy. Prevádzkový
poriadok PDS rieši v čl. 11.3 aj situácie kedy je potrebné určiť náhradné hodnoty meradla a citoval
z toho ustanovenia, pričom PDS pri určení náhradných hodnôt nameranej elektriny postupoval v zmysle

prevádzkového poriadku.

14. K bodu 21. napadnutého rozhodnutia (pozri bližšie bod 8. odôvodnenia tohto rozsudku) žalobca
uviedol, že závery súdu v ňom uvedené boli nesprávne posúdené, na dôkaz čoho predložil Prehľad
nameraných hodnôt a graf vývoja spotreby (excel), pričom z predložených dôkazov vyvodzoval, že

spotreba stúpala, čo definitívne potvrdzuje, že doúčtovanie spotreby po oprave fázy L2 bolo relevantné.

15.Aksúdprvejinštancienepovažovalžalobcompredloženédôkazyzadostatočné,ajcestouvyjadrenia
PDS, mal za to, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol toho názoru, že touto vadou
jenapadnutérozhodnutiezaťaženéajzdôvodu,žesúdodmietolvykonaťdôkaznýprostriedoknavrhnutý

žalobcom na preukázanie jeho tvrdenia a to o to viac, ak sa súdu žalobcom predložené doterajšie
tvrdenia a dôkazy zdajú byť nedostatočné a následne súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno (bod 22. napadnutého rozhodnutia).

16. Žalobca nesúhlasil s premlčaním svojho nároku uvedeným v bode 23. napadnutého rozhodnutia.

Bol toho názoru, že všetky nároky boli podané riadne a včas, nakoľko sa jedná o doúčtovacie faktúry za
obdobie od 09.04.2019 do 01.02.2023, avšak k zisteniu poruchy na meradle a k vystaveniu faktúr došlo
až v roku 2023, s dátumom ich splatnosti dňa 18.04.2023.

17. Žalobca takisto nesúhlasil s poukazovaním súdu prvej inštancie na § 31 zákona o energetike a na

jeho aplikáciu, že povinnosťou žalobcu, resp. PDS bolo dohliadať na správnosť merania odoberanej
elektrickej energie a funkčnosť merača.

18. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že zo strany súdu mu boli doručené dve
podania žalobcu datované dňom 10.12.2024. Jedno podanie označené ako „Odvolanie proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 25Cb/182/2023-413 zo dňa 13.11.2024“ v rozsahu 7 strán („Odvolanie 1“)
a totožné podanie v rozsahu 6 strán („Odvolanie 2“), pričom v Odvolaní 2 chýba strana 2 Odvolania

1 (články I. a II.) a k Odvolaniu 2 boli pripojené dve nové prílohy (Vyjadrenie VSD zo dňa 12.12.2024
a Fotodokumentácia). Žalovaný zdôraznil, že vo vzťahu k doplneným prílohám žalobca neuvádza
žiadne nové tvrdenia ani skutočnosti a nepredkladá žiadne nové argumenty odlišné od argumentácie
obsiahnutej v Odvolaní 1. Zároveň žalovaný uviedol, že príloha označená žalobcom ako „Prehľadnameraných hodnôt a graf vývoja spotreby (excel)“, o ktorej má vedomosť len na základe nahliadnutia
do elektronického súdneho spisu mu zo strany súdu nebolo doručené.

20. Rozsudok považoval v celom rozsahu za vecne správny. Súd vykonaným dokazovaním riadne
zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj dostatočným spôsobom
odôvodnil. Súd konštatoval dôvodnosť čiastočného vyhovenia námietke žalovaného o premlčaní
žalovanej pohľadávky vo výške 4.313,75 Eur, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani k zvyšnej
časti uplatneného nároku, a preto súd žalobu zamietol ako celok.

21. K námietke nevykonania dôkazu, ktorý žalobca navrhol listom zo dňa 30.10.2024 uviedol, že dňa
13.11.2024 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd vec prejednal, vykonal dokazovanie, uznesením
vyhlásil dokazovanie za skončené a rozhodol. Dodal, že žalobca označil svoje podanie ako „Vyjadrenie
a ospravedlnenie na pojednávaní“ a týmto ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu
predchádzania ďalšieho navyšovania pohľadávky (zrejme trovy konania) a súhlasil s pojednávaním

bez svojej účasti. Žalobca pritom uviedol, že predložil všetky jemu dostupné dôkazy a nemá čo iné k
veci dodať. Iba podmienečne (ak by mal súd doplňujúce otázky) navrhol predvolať svedka označeného
neurčitoakozodpovednéhozamestnanca,prípadneprávnehozástupcuPDS(VDS).Žalovanýzdôraznil,
že list zo dňa 30.10.2024 nie je možné považovať za kvalifikovaný návrh na výsluch svedka v zmysle
§ 197 ods. 2 CSP, keďže žalobca nešpecifikoval konkrétnu osobu ani skutočnosti, ktoré majú byť

výsluchom preukázané. Navyše návrh bol podaný tesne pred pojednávaním. Poukázal na to, že súd
v bodoch 24. – 26. odôvodnenia rozsudku dostatočným spôsobom odôvodnil, prečo návrh žalobcu na
doplnenie dokazovania zamietol, pričom poukázal na § 153 ods. 1 a 2 CSP o sudcovskej koncentrácii
konania. Dodal, že žalobca bol na koncentráciu konania poučený uznesením č.k. 25Cb/182/2023-372
zo dňa 05.02.2024, doručeným žalobcovi dňa 06.02.2024.

22. Žalovaný konštatoval, že súd správne dôvodil, že bolo dôkazným bremenom žalobcu preukázať,
kedy nastala údajná porucha merača fázy L2 a akým spôsobom dospel k výpočtu reálne spotrebovanej
elektriny. Poukázal na to, že žalobca nepredložil dôkaz o údajne vykonanej kontrole dňa 17.02.2023
ani dôkaz o zistení PDS o chybnom merači. Zo záznamov zo servisného výkonu zo dňa 28.03.2023

nevyplýva zistenie o chybnom merači, pričom tieto záznamy navyše uvádzajú odlišné odberné miesto
oproti zmluvným údajom a oproti údajom vo faktúrach, ktoré sú predmetom sporu. Žalovaný ďalej tvrdil,
že Vyjadrenie PDS zo dňa 21.03.2023 neosvedčilo tvrdenia žalobcu, ale naopak potvrdilo, že priemerné
hodnoty prúdov pred odstránením údajnej poruchy (27,29 A) a po odstránení údajnej poruchy (28,7 A)
boli takmer totožné, pričom samotný spôsob výpočtu dofakturovanej elektrickej energie nevyplýva ani

z čl. 11.3 Prevádzkového poriadku PDS, na ktoré žalobca len všeobecne odkazuje. Doplnil, že súdu
predložil kompletný prehľad nameranej elektrickej energie za obdobie január 2015 – december 2023
(ktorý žalobca nespochybnil) a porovnanie spotreby po doúčtovaní. Tvrdil, že spotreba bola pred aj po
údajnom odstránení poruchy takmer lineárna a anomália nastala až dofakturovaním elektrickej energie
žalobcom, ktoré spôsobilo výrazný nelogický nárast údajnej spotreby až o 55 %. Žalovaný zároveň

uviedol, že nárast od 01.04.2023 logicky vysvetlil a preukázal prenájmom časti priestorov novému
nájomcoviCOOPJEDNOTAPOPRAD,spotrebnédružstvo,pričomexistujeajpodružnémeranie,pričom
bolo preukázané, že k zmene spotreby na strane žalovaného nedošlo.

23. Žalovaný namietal, že príloha „Prehľad nameraných hodnôt a graf vývoja spotreby (excel)“ bola

predložená prvýkrát až v odvolaní, a preto je neprípustná. Poukazoval pritom na § 366 CSP a na to, že
podmienky použitia nových prostriedkov procesného útoku v odvolaní v danom prípade nie sú splnené.
Zároveň uviedol, že ide len o prehľad mesačnej spotreby od 01.04.2019 do 31.10.2024, teda nejde o
žiadnenovéskutočnosti.VovzťahukVyjadreniuVSDzodňa12.12.2024dodal,žeobsahovozodpovedá
časti Vyjadrenia VDS zo dňa 31.03.2023, avšak neuvádza žiadne nové skutočnosti a opätovne len

potvrdzuje takmer totožné priemerné hodnoty prúdov (27,29 A a 28,7 A). K „fotodokumentácii“ žalovaný
namietal, že ak má ísť o „fotodokumentáciu z kontroly odberného miesta zo dňa 17.02.2023“, mohla byť
predložená už v konaní pred súdom prvej inštancie. Navyše fotografie nie sú bližšie špecifikované a ani
nie je zrejmé, čo majú preukazovať. Takisto z ich obsahu nevyplýva porucha meracieho prístroja, doba
jej trvania ani výpočet doúčtovanej elektriny.

24. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nesprávne argumentuje ustanoveniami zákona o energetike, keď
poukazuje na § 35 ods. 2 písm. c), ktoré bolo zrušené ku dňu 01.10.2022 a nahradené novým znením §
35 ods. 2. Zároveň uviedol, že podľa § 31 ods. 2 písm. e) až f) a ods. 3 písm. a) zákona o energetike je toprevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý je povinný zabezpečiť distribúciu elektriny a riadne meranie
elektriny, poskytovať namerané údaje a zabezpečovať údržbu a obnovu sústavy. S poukazom aj na
dané tvrdil v odvolaniach absentuje akákoľvek logická argumentácia aj vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu

podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

25. K premlčaniu žalovaný uviedol, že súd správne konštatoval, že hoci žalobca doúčtoval spotrebu za
obdobie od 09.04.2019 do 01.02.2023 až v roku 2023, nárok na zaplatenie reálne spotrebovanej energie
vznikal za ten-ktorý mesiac jej spotreby a žalobca si ho mal uplatniť v čase jeho vzniku v súlade s § 391

ods. 1 ObZ. Keďže žaloba bola podaná dňa 06.11.2023, nárok pred dátumom 06.11.2019 je premlčaný.
Súd preto správne špecifikoval faktúry so splatnosťou pred 06.11.2019 v celkovej výške 4.313,75 Eur
a zároveň súd správne zdôraznil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani k zvyšku uplatneného
nároku.

26. Podľa žalovaného súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou koncentrácie a hospodárnosti

konania, skutkové zistenia aj právne posúdenie sú správne. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, pričom časť spornej pohľadávky je premlčaná. Bol toho názoru, že odvolacie dôvody
namietané žalobcom nie sú dané.

27. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Žalobca v odvolacej replike a žalovaný v odvolacej duplike zopakovali svoje tvrdenia a zotrvali na
svojich predchádzajúcich argumentoch.

29. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je nedôvodné.

30. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

31. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), a h)

CSP. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že v podanom odvolaní uplatnil aj námietku arbitrárnosti
odôvodnenia napadnutého rozsudku t.j. odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,

a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

33. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

34. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany

sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán

sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

36. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto
napadnuté rozhodnutie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní a

inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací
súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní nezistil.

37. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
pretoževykazujeznámkyvecnejsprávnosti.Vodvolanížalobcaneargumentuježiadnymiskutočnosťami

a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej
inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v
odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

38. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie predmetný spor riadne prejednal, strany

sporu riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Strany sporu mali právo vyjadriť sa k
jednotlivým vyjadreniam a k jednotlivým dôkazom. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie
na základe návrhov strán sporu potrebných na riadne zistenie skutkového stavu potrebného pre
meritórne rozhodnutie, rozhodnutie riadne odôvodnil, teda vykonal a riadne vyhodnotil prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na

samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci.

39. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpoveď na všetky podstatné otázky z hľadiska
rozhodnutia vo veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na
základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné

zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď aj
na odvolacie námietky žalobcu, keďže súd prvej inštancie sa nimi zaoberal v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

40. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu

uvádza nasledovné:

41. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na odvolanie žalobcu, odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť,
či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby, ktorou sa žalobca domáhal

uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 37.373,07 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia
ceny za odobratú elektrinu.

42. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im

zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 9. júna 2020). Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

43. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 v tejto súvislosti uviedol,
že „okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie

neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,

musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti od aktuálneho stavu (priebehu) konania a od toho, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“

44. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to že

žalobca neosvedčil dôvodnosť svojho nároku, keď neuniesol dôkazné bremeno a nielen že nepreukázal,
že došlo na odbernom mieste žalovaného k chybe, v dôsledku ktorej boli vystavené predmetné faktúry,
z ktorých vyvodzoval svoj nárok, ale nepreukázal ani ako dospel k výpočtu výšky uplatneného nároku.

45. Odvolací súd k žalobcom predloženým faktúram ako dôkaznému prostriedku, na základe ktorých si

žalobca uplatňuje peňažnú pohľadávku ešte dopĺňa:
Faktúra je všeobecne považovaná za účtovný doklad a je podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o
účtovníctve preukázateľným účtovným záznamom a účtovným dokladom. Faktúra nezakladá práva a
povinnosti, je iba účtovným dokladom, deklaruje účtovný záznam. Faktúra nie je právnym úkonom
v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka ani v zmysle § 266 Obchodného zákonníka. Odvolací súd

preto nepovažoval žalobcom predloženú faktúru za dôkaz o tom, že žalobca dodal žalovanému tovar
uvedený na faktúre. Samotné vyfakturovanie ceny odobratej elektriny v celkovej sume 37.373,07 eur
v predmetných faktúrach ešte nezakladá povinnosť žalovaného túto faktúru žalobcovi uhradiť, pretože
faktúra nie je podľa § 44 Občianskeho zákonníka právnym úkonom, ktorý by zakladal vzájomné práva
a povinnosti.

46. K námietke nevykonania navrhnutého dôkazu odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov
predstavuje jedno z práv, ale zároveň i povinností strany sporového konania, pričom navrhnutie dôkazu
automaticky nezakladá povinnosť súdu takýto dôkaz aj vykonať. Len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých
dôkazov vykoná, a to z dôvodu, aby sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré sú pre prejednanie a

rozhodnutieveciirelevantné.Vykonávanímvšetkých(ajnepodstatnýchdôkazov)byzároveňdochádzalo
aj k mareniu rýchlosti a hospodárnosti konania. V prípade, ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí
v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich nevykonal. V takomto prípade samotné neakceptovanie
vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah
do základného práva na súdnu ochranu, či do práva na spravodlivé súdne konanie, by mohol nastať

len vtedy, ak by takýto záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný alebo by
takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a
stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu
postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní.

47. Žalobca v podanom odvolaní namietal nevykonanie dôkazu súdom prvej inštancie. Uviedol, že
spôsobaformulácianávrhuvýsluchusvedkajevsúlades§196CSP,nakoľkovčasezaslaniavyjadrenia
z 28.03.2024 nevedel a ani nemohol vedieť, že súd považoval jeho dovtedy zaslané vyjadrenia, ako aj
vyjadrenie PDS za nedostatočné. Poukazoval na znenie § 154 CSP a uviedol, že prostriedky procesnej
obrany a procesného útoku mohol uplatniť až do času vydania uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Nevykonanie ním navrhnutého dôkazu považoval za porušenie základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd pochybil, ak zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý
priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. Odvolací súd je toho názoru, že táto námietka nie je
dôvodná.

48. Súd prvej inštancie v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku náležite vysvetlil prečo
nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz. Uviedol, že žalobca krátko pred nariadeným pojednávaním
doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že ak by mal súd doplňujúce otázky k veci, navrhuje
vypočuť príslušného zamestnanca, prípadne právneho zástupcu PDS. Súd ďalej uviedol, že žalobcanevzniesol riadny návrh na doplnenie dokazovania, keďže pojednávania sa nezúčastnil a navrhol doplniť
dokazovanie, len ak by mal súd otázky ohľadom predmetnej veci. Návrh na doplnenie dokazovania
preto súd považoval za v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže by došlo k odročeniu

pojednávania, ako aj so zásadou koncentrácie konania.

49. Odvolací súd už vyššie uviedol, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu
nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom a bol do zásahom jeho práva
na spravodlivý proces, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu

a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkaz
navrhnutý žalobcom, čo aj riadne odôvodnil v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, nebol týmto
postupom žalobca vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu patrí. Súd prvej inštancie
nevykonanie ďalšieho dokazovania riadne a logicky odôvodnil.

50. Odvolací súd k tejto námietke ešte dopĺňa, že žalobca navrhol doplniť dokazovanie podaním zo dňa

30.10.2024, doručeným súdu dňa 08.11.2024, pričom vo veci bolo nariadené pojednávanie už na deň
13.11.2024. Žalobca tak teda urobil iba pár dní pred nariadením pojednávania, pričom predvolanie na
predmetné pojednávanie bolo doručené žalobcovi už dňa 01.07.2024. V podaní zo dňa 30.10.2024
navyše žalobca uviedol, že „predložil v samotnej žalobe a v ďalšom vyjadrení (Vyjadrenie žalobcu
k odporu zo dňa 28.03.2024) všetky jemu dostupné dôkazy s tým, že nemá čo iné vo veci dodať. Zároveň

uviedol, že „v prípade, ak by mal súd doplňujúce otázky k veci“ dovoľuje si touto cestou „navrhnúť
predvolať svedka, a to konkrétne zodpovedného zamestnanca, prípadne právneho zástupcu, ktorý
zastupuje PDS, t.j. Východoslovenskú distribučnú, a.s. (VDS), ktorý by vedel relevantne zodpovedať
prípadné doplňujúce otázky, týkajúce sa zistenia poruchy meracieho transformátora prúdu vo fáze L2,
detailnejšieho vysvetlenia spôsobu náhradného výpočtu elektriny a pod., ku ktorému sme zaslali súdu

vyjadrenie od VSD“.

51. Vzhľadom na obsah podania, v ktorom žalobca navrhol doplniť dokazovanie musí odvolací súd
takisto konštatovať, že žalobcom navrhnuté vykonanie dokazovania výsluchom svedkov nespĺňa

náležitosti podľa § 197 CSP.

52. Platí zásada, že ak strana navrhne výsluch svedka, je povinná zabezpečiť jeho prítomnosť na
pojednávaní, pričom o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd, a zároveň je povinná upovedomiť aj

protistranu, a to s cieľom umožnenia dôslednej prípravy protistrany na vypočutie svedka. V zmysle
ustanovenia § 197 CSP totiž vyplýva, že strana, ktorá navrhne výsluch svedka zabezpečí jeho
prítomnosť na pojednávaní a iba v prípade, že nedokáže výsluch svedka zabezpečiť, požiada súd
o predvolanie svedka. Žalobca si túto svoju povinnosť vyplývajúcu mu z procesného predpisu nesplnil.
Takisto žalobca nevykonal navrhnutie výsluchu svedka riadne ako to vyžaduje procesný predpis

v ustanovení § 197 ods. 2 CSP, keďže v podaní, ktorým navrhol doplniť dokazovanie neuviedol meno,
priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, ani adresu, z ktorej možno svedka predvolať.

53. Odvolací súd je preto toho názoru, že žalobca si ani nesplnil povinnosť riadne navrhnúť dôkaz

výsluchom svedka v zmysle ustanovenia § 197 CSP. Neobstojí preto ani poukazovanie žalobcu na
ustanovenie § 196 ods. 3 CSP, ktorým bol zavedený inštitút písomnej výpovede svedka - tzv. sworn
affidavit, keďže zo strany žalobcu nebol dodržaný postup v zmysle § 197 CSP ako bolo uvedené vyššie.

54. V rámci právnej úpravy zavedenej v Civilnom sporovom poriadku zákonodarca pristúpil k novej
koncepcii koncentrácie konania, ktorá je upravená v § 153 a 154 CSP. Zmyslom koncentrácie konania
je „zkoncentrovať“, t.j. uskutočniť isté procesné úkony v určitej fáze konania. Do popredia vstupuje
procesná zodpovednosť účastníkov konania a ich aktívny a zodpovedný prístup k povinnosti tvrdenia
a dôkaznej povinnosti. Koncentrácia konania je nielen faktorom, ktorý stimuluje aktivitu účastníkov

konania, ale aj spôsobom, ako konanie zhospodárniť, pretože účastníci musia do istého, v zákone
určeného momentu uviesť skutkové tvrdenia a dôkazy, na čom chcú postaviť svoj nárok, resp. poprieť
nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej dobe (v zákonom určenej fáze konania), túto
možnosť stratia. Koncentrácia konania tak eliminuje negatíva rôznych procesných taktík účastníkovkonania a umožňuje súdu, aby do určitej doby skompletizoval skutkový aj dôkazový materiál. Na
skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskoro súd neprihliada, a teda hľadí sa na ne, akoby
uplatnené neboli. Súd ich teda nemôže použiť na preukázanie alebo vyvrátenie tvrdení účastníkov.

Pokiaľ by tak súd urobil, porušil by tak právo druhého účastníka konania na spravodlivý súdny proces.

55. Odvolací súd takisto konštatuje, že v prípade podania žalobcu, v ktorom navrhol vykonať dôkaz
výsluch svedkom došlo k porušeniu zásady koncentrácie ako to uviedol aj súd prvej inštancie v bode

26. napadnutého rozsudku.
Súd prvej inštancie správne poukázal na § 153 ods. 1 a 2 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, v
zmysle ktorých sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
včas,pričomtietoniesúuplatnenévčas,akichstranamohlapredložiťužskôr,akbykonalastarostlivoso
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie

ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

56. Súd prvej inštancie poučil žalobcu v konaní o možnosti použitia zásady sudcovskej koncentrácii
vo vzťahu k žalobcovi v uznesení súdu prvej inštancie zo dňa 05.02.2024 (č.l. 372 spisu), doručené

žalobcovi dňa 06.02.2024, ktorým súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k odporu žalovaného zo dňa
26.01.2024, spolu s poučením o sudcovskej koncentrácii konania s tým, že na prostriedky procesného
útokunepredloženévčas,nemusísúdprihliadať.Odvolacísúdjepretotohonázoru,žežalobcavrozpore
so zásadou sudcovskej koncentrácie navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka podaním až zo dňa
08.11.2024.

57. Žalobca nemôže ospravedlňovať neurobenie návrhu na výsluch svedkov ospravedlnením, že
nevedel a ani nemohol vedieť, že súd bude považovať jeho vyjadrenia, ako aj vyjadrenie PDS za
nedostatočné. Povinnosťou žalobcu je uniesť nielen bremeno tvrdenia, ale predovšetkým predložiť súdu

dôkazy o ním tvrdených skutočnostiach, a teda uniesť dôkazné bremeno a to bez ohľadu aký postoj
k ním predloženým tvrdeniam a dôkazom má v priebehu konania súd prvej inštancie.

58. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (bod 21.) na

dôkaz čoho predložil Prehľad nameraných hodnôt a graf vývoja spotreby (excel), z ktorých je zrejme, že
spotreba stúpala, čo definitívne potvrdzuje, že doúčtovanie spotreby po oprave fázy L2 bolo relevantné.
Takisto predložil k odvolaniu Vyjadrenie VSD zo dňa 12.12.2024 ako aj fotodokumentáciu bez bližšej
špecifikácie čoho sa má týkať. Odvolací súd zdôrazňuje, že tieto dôkazy žalobca nepredložil v rámci
konania na súde prvej inštancie, ale až ako prílohu k odvolaniu.

59. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne
vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

Je tomu tak preto, lebo účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154
CSP) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť
zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesne´ úkony vykonávali včas.
Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak
by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v diskrečnej právomoci súdu, či omeškaný procesný

úkon strany ospravedlnení alebo nie (I. U´S 33/2021). V prípade neúplného alebo nedostatočného
zistenia skutkového stavu veci, ako na to poukazuje žalobca v podanom odvolaní, sa pre prípustnosť
novôt aplikuje ust. § 366 písm. d) CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

60. V podmienkach prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že žalobca mohol predložiť dôkazy,
ktoré predložil až ako prílohy odvolania, už pred súdom prvej inštancie (Prehľad nameraných hodnôt agraf vývoja spotreby (excel), Vyjadrenie VSD zo dňa 12.12.2024 (vyhotovené až po rozhodnutí súdu),
ako aj fotodokumentáciu), a preto ich predloženie až v odvolacom konaní odvolací súd v zmysle § 366
písm. d) CSP posúdil ako oneskorené a teda neprípustné, keďže žalobca nepreukázal, že tieto dôkazné

prostriedky bez svojej viny nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie.

61. V podanom odvolaní žalobca rovnako nesúhlasil s premlčaním svojho nároku. Odvolací súd je
toho názoru, že súd prvej inštancie sa rovnako aj s touto námietkou náležite vysporiadal v bode

23. napadnutého rozhodnutia, a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožňuje
a nepovažuje za potrebné opätovne opakovať súdom prvej inštancie uvádzané skutočnosti. Je pritom
nepodstatné, či došlo v prípade posudzovania žalovaným vznesenej námietky premlčania k porušeniu
nejakej povinnosti zo strany žalobcu, ako na to poukázal súd prvej inštancie, s čím žalobca v podanom
odvolaní nesúhlasil t.j. pokiaľ sa týkal výkladu § 31 zákona o energetike. Podstatné je, že nárok žalobcovi
vznikol za obdobie od 09.04.2019 do 01.02.2023, počas ktorého dodával žalovanému energiu avšak

žalobu žalobca podal až dňa 06.11.2023. Nárok na zaplatenie reálne spotrebovanej energie vznikal
žalobcovi za ten-ktorý mesiac jej spotreby a žalobca si ho mal uplatniť v čase jeho vzniku. Preto súd
prvej inštancie správne s poukazom na § 397 ObZ uviedol, že nárok žalobcu je premlčaný pred dňom
06.11.2019.

62. Odvolací súd ešte podotýka, že v zmysle § 150 CSP majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom v zmysle § 151 ods. 1 skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Na dané odvolací súd poukazuje z toho dôvodu, že žalobca nielenže neuniesol dôkazné bremeno

o ňom tvrdených skutočnostiach (ako je uvedené vyššie) ale ani nepoprel účinne tvrdenia žalovaného,
v dôsledku čoho sa tieto tvrdenia považujú za nesporné. Ide predovšetkým o tvrdenie žalovaného, ktorý
predložilvkonanísvojevlastnémeraniaatabuľkutýchtomeranípoukazujúcnato,ženafázeL2nemohlo
dôjsť k poruche vzhľadom na spotrebu, keďže z prehľadu nameranej elektrickej energie za obdobie
január 2015 – december 2023 nie je možné vyvodiť žalobcom tvrdený záver, že v dôsledku poruchy

na fáze L2 nedošlo k správnemu meraniu spotrebovanej elektrickej energie. Preto možno aj z daného
vyvodiť, že žalovaný preukázal, že na fáze L2 nemohlo dôjsť k poruche v posudzovanom období, keďže
tieto tvrdenia žalovaného žalobca účinne nepoprel.

63. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom
rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre
tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže
závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové
zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok tak napĺňa

požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a prekúmateľnosti. V danej veci súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval
žalobu žalobcu za nedôvodnú.

64. Odvolací súd uvádza, že žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke
ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalobca v podanom
odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči
výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo
204/2009, v zmysle ktorého „ ... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.

65. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatríaniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

66. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie
jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov
je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o
vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré

skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom
hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia,
ktorá tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému
prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

67. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie
uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a
relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

68. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa
nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010 rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

69. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej

inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom tvrdeným pochybeniam súdu prvej
inštancie, ktoré mali viesť k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo právnemu posúdeniu veci, či
k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, resp. k nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku,
či nevykonaniu navrhnutého dôkazu (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP),

odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v konaní pred
súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku
rozsudku súdu prvej inštancie.

70. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd
potvrdil aj závislý výrok o trovách konania ako vecne správny.

71. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní
úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O
výšketrovtohtoodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštanciesamostatným

uznesením.72. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).