Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 1C/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924203869
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Černák

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6924203869.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota, sudcom Mgr. Tomášom Černákom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Dr. V. Clementisa 249/1, 979 01 Rimavská Sobota, v konaní právne zast.: JUDr.
Róbert Lakatoš, advokát so sídlom Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému: C. D.
E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX F., v konaní právne zast.: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc
Kosťová, advokátka so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť vedená v katastri nehnuteľnosti u Okresného úradu Rimavská Sobota,
katastrálneho odboru pre okres Rimavská Sobota, obec G. F. a katastrálne územie H. na LV č. XXX, a

to stavba H. – C. X, súp. č. 2684, postavená na C KN parc. č. 833/89 katastrálneho územia H., patrí
v pomere k celku v 1/8-ine pod por. č. B.6, zapísaný spoluvlastnícky podiel žalovanej, do podielového
spoluvlastníctva žalobcu.

II. Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi plnú náhradu trov konania, výška ktorých bude
vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že nehnuteľnosť na LV č. XXX, stavba: H. – C. X, F.. I. XXXX,

postavená na C KN parc. I. XXX/XX katastrálneho územia H. patrí v pomere k celku 1/8 pod por.
č. B.6 zapísaný spoluvlastnícky podiel žalovanej do podielového spoluvlastníctva žalobcu. V žalobe
uviedol, že Mesto G. F. v polovici 90-tych rokov 20-teho storočia sa rozhodlo existujúce predajné stánky
nahradiť budovou tržnice a žalobcovi bolo umožnené uchádzať sa o predajné miesto v objekte tržnice.
Žalobca uzavrel s mestom dohodu o rezervácií 2 kusov predajných miest v module tržnica. Počas štádia
odpredaja stavebného pozemku prejavila záujem o umiestnenie prevádzky, ktorá sa mala postaviť v
objekte tržnice aj J. K., nebohá matka žalovanej, a tak na základe dohody jej žalobca prepustil jeden

podiel na pozemku. Na základe kúpnych zmlúv, ktoré záujemcovia uzavreli s Mestom G. F., boli potom
prevedené príslušné spoluvlastnícke podiely na C KN parc. č. XXX/XX L. XXX/XXX do podielového
spoluvlastníctvaatítobolizostanymestavyzvanínapredloženiestavebnéhopovoleniaazmluvyodielo.
Nakoľko však t.č. nebohá J. K. nedisponovala dostatkom finančných prostriedkov na participovanie na
výstavbe, uzavrela so žalobcom dohodu, na základe ktorej mu prepustila možnosť byť stavebníkom tejto
stavby v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 2/8. Následne M. F., žalobca, C. N. F., O. P., a F. L. požiadali
dňa 01.04.1998 o vydanie stavebného povolenia. Za účelom zhotovenia stavby uzavreli stavebníci so

spoločnosťou L. F. zmluvu o dielo. Vo vzťahu k žalobcovi bolo predmetom tejto zmluvy zhotovenie
2/8 spoluvlastníckeho podielu. Dňom 25.03.1999 a teda dňom podpísania zápisnice o odovzdaní
a prevzatí diela prešlo vlastnícke právo zo zhotoviteľa na žalobcu. Zo všetkých uvedených skutočností
je zrejmé, že t.č. nebohá J. K. nebola stavebníčkou stavby H. – C. X. Súpisné číslo stavbe bolo určenéListinou o určení súpisného čísla č. MsÚ:XXX/XXXX Faz, zo dňa 23.10.2000. Pri vyhotovovaní tejto
listiny, ktorá odkazovala na kolaudačné rozhodnutie, však za jej vlastníkov omylom neboli označené
len osoby, ktoré boli skutočnými stavebníkmi a uvedené v rozhodnutí o povolení užívať stavbu, ale

boli označené osoby, ktoré boli zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ako podieloví spoluvlastníci
pozemku. Dňa 10.09.2024 vydalo mesto G. F. opravu písomného vyhotovenia listiny o určení súpisného
čísla pre zrejmú chybu v písaní. Na základe tejto opravy už nemožno dosiahnuť nápravu zapísaných
údajov katastra nehnuteľností. Napriek tomu, že t.č. už nebohá J. K. bola len vlastníčkou pozemkov
v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/8, následkom chybného zápisu stavby súp. č. XXXX do katastra

nehnuteľností, bola potom aj táto stavba zapísaná do jej podielového spoluvlastníctva. Naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva odôvodňoval tým, že bez tohto určenia sa stáva jeho právo
ohrozené, resp. jeho právne postavenie neistým.
2. Žalobca na podporu svojich skutkových tvrdení predložil súdu nasledovné dôkazy: výpis z LV č.
XXX pre katastrálne územie H., dohodu o rezervácii predajného miesta, prípis mesta G. F., stavebné
povolenie, zmluvu o dielo s prílohou č. 1, mandátnu zmluvu, prevod vlastníckych práv, rozhodnutie o

povolení užívania stavby, listinu o určení súp. čísla, žiadosť o zápis do katastra, opravu listiny o určení
súp. čísla.

3. K žalobe sa vyjadrila žalovaná a to tak, že v plnom rozsahu popiera skutkové, ako aj právne
tvrdenia žalobcu a považuje ich za účelové v rozpore s objektívnou realitou. Žalobca viac ako 23

rokov toleroval a akceptoval právny stav evidovaný v katastri nehnuteľností, za takto dlhé časové
obdobie ani jedenkrát nespochybnil vlastnícke právo právneho predchodcu žalovanej. Poukázala na
skutočnosť, že dňa 26.07.2017 prebehlo u notára A. Q. P. dedičské konanie č.k. 3D 575/2017, Dnot
110/2017 po právnom predchodcovi žalovanej, no napriek tomu žalobca ani v tomto smere nespochybnil
a nerozporoval zápis evidovaný v príslušnom katastri nehnuteľností. Žalovaná poukázala na skutočnosť,

že žalobca žil v období, kedy došlo k evidencii vlastníckeho práva s právnym predchodcom žalovanej
v jednej domácnosti, a teda bol s právnym predchodcom žalovanej v partnerskom vzťahu. Na základe
vzájomnej dôvery odovzdal právny predchodca žalovanej k dispozícii žalobcu finančné prostriedky
a to za účelom realizácie výstavby predmetného Monobloku. Uvedená skutočnosť nebola po celý
čas sporná, v dôsledku čoho žiadny zo spoluvlastníkov nenamietal existenciu J. K. ako podielového

spoluvlastníka so spoluvlastníckym podielom 1/8. O pravdivosti uvedených skutočností svedčí aj fakt, že
právny predchodca počas svojho života nikdy nepožiadal žalobcu, alebo ktoréhokoľvek z podielových
spoluvlastníkov, o zaplatenie akejkoľvek odplaty za užívanie pozemku, na ktorom Monoblok stojí.
Žalovaná poukázala na ust. § 134 ods. 1 OZ, pričom je evidentné, že právny predchodca žalovanej
bol na základe evidencií vedenej príslušným katastrom nehnuteľností dobromyseľný vo vzťahu k

nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu na sporné nehnuteľnosti, vlastnícke práva vykonával pre seba
a so spoluvlastníckym podielom nakladal ako s vlastným a to po dobu presahujúcu lehotu upravenú
kogentným spôsobom v trvaní viac ako 10 rokov. Ak žalobca popiera vlastnícke právo žalovanej,
nevyhnutne to znamená, že nehnuteľnosť je postavená na pozemku, ktorého jedným zo spoluvlastníkov
je žalovaná. Žalovaná súčasne uvádza, že takýmto konaním dochádza k takzvanému nadužívaniu

spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná ani jej právny predchodca v súčasnosti, ale ani v minulosti,
nedostávali žiadnu odmenu a doposiaľ bola v dobrej viere, že sporná nehnuteľnosť (stavba Monoblok)
patrí do jej podielového spoluvlastníctva. Prílohou podania bolo potvrdenie mesta Rimavská Sobota o
platení dane z nehnuteľností a uznesenie o dedičstve sp. zn. XX/XXX/XXXX.

4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaná nikdy nijakým spôsobom nenadobudla vlastnícke právo k
stavbe H. - C. X N. rozsahu podielového spoluvlastníckeho podielu 1/8. Za jediné pravdivé tvrdenie
žalovanej žalobca považuje, že viac ako 23 rokov toleroval, nie však akceptoval stav, lebo o ňom
nevedel. Je nesporné, že právna predchodkyňa žalovanej bola osobou blízkou žalobcovi, avšak nežili
v spoločnej domácnosti. Žalobca nebol účastníkom dedičského konania a nemohol v rámci neho

spochybňovať nesprávny zápis v katastri nehnuteľností. Žalobca poprel, že by mu matka žalovanej mala
odovzdať do dispozície finančné prostriedky, za účelom výstavby predmetného Monobloku. Žalobca
žiadnym spôsobom nespochybňuje vlastnícke právo žalovanej k pozemku C KN par. č. XXX/XX L.
D. I. XXX/XXX v rozsahu 1/8. Právna predchodkyňa žalovanej sa však nestala stavebníčkou stavby a
jej skutočnými stavebníkmi boli žalobca, M. F., C. N. F., F. L. a O. P.. K stavbe žalovanej nesvedčal

žiadny nadobúdací titul. Chybný zápis do katastra nehnuteľností nemohol byť titulom jej vstupu do držby.
Navyše je potrebné konštatovať, že právna predchodkyňa žalovanej nenaplnila základný atribút držby
a to nakladania s vecou ako vlastnou. V prípade právnej predchodkyne žalovanej a aj u nej samotnejvšak absentujú všetky zákonom požadované náležitosti držby. V neposlednom rade u žalovanej aj jej
právnej predchodkyni úplne absentuje dobrá viera, že im parí podiel na predmetnej stavbe.

5. Žalovaná v duplike uviedla, že nakoľko boli žalobca a právna predchodkyňa žalovanej blízke osoby,
po vzájomnej ústnej dohode právna predchodkyňa žalovanej približne začiatkom marca 1998 odovzdala
žalobcovi sumu vo výške 75.315,- Sk, a to za účelom výstavby predmetného Monobloku. Obsahom tejto
dohodybolajzáväzokžalobcu,vzmyslektoréhomalzabezpečiťvšetkytechnické,akoajadministratívne
a právne záležitosti. Žalobcom použité prostriedky procesného útoku, spočívajúce v jeho nevedomosti

o nesprávnej evidencii v katastri nehnuteľnosti, nie sú udržateľné. V uvedenom prípade ide totiž o
dobu trvajúcu 23 rokov. Za takto dlhú dobu žalobca vedel (mohol vedieť), že za sporný spoluvlastnícky
podiel v rozsahu 1/8 neplatí daň. Naopak, nakoľko boli s právnou predchodkyňou blízke osoby, vedel
a musel vedieť, že je to práve právna predchodkyňa žalovanej, ktorá pravidelne uhrádza za predmetný
spoluvlastnícky podiel z nehnuteľnosti daň. Vo vzťahu k tvrdeniam o tom, že právnej predchodkyni
ako podielovej spoluvlastníčke do katastra nehnuteľností nesvedčil nadobúdací titul, s týmto tvrdením

nesúhlasila a poukazuje pritom na podstatu inštitútu vydržania. Dobromyseľnosť právnej predchodkyni
žalovanej o existencii právneho titulu pramení najmä z dohody uzatvorenej medzi ňou a žalobcom. Na
základe ich vzájomnej dôvery a ústnej dohody nemala právna predchodkyňa dôvod pochybovať o tom,
že je podielovou spoluvlastníčkou stavby.

6. Žalobca na dupliku reagoval vyjadrením, v ktorom uviedol, že je nesporné, že žalobca a právna
predchodkyňa žalovanej boli blízkymi osobami, aj keď spolu nežili. Žalobca popieral, že by mu
bola právna predchodkyňa žalovanej odovzdala akékoľvek finančné prostriedky za účelom realizácie
výstavby predmetu sporu. Kúpnu cenu za právnu predchodkyňu žalovanej na pozemku v skutočnosti
uhradil tiež žalobca. Žalobca popieral existenciu akejkoľvek ústnej dohody medzi ním a právnou

predchodkyňou žalovanej, na základe ktorej mu mala približne začiatkom marca 1998 odovzdať sumu
vo výške 75.315 Sk za účelom výstavby. Žalobca poukázal na zjavný nepomer medzi výškou tvrdenej
sumy a cenou diela, z čoho možno vyvodiť, že medzi žalobcom a matkou žalovanej mala zrejme
existovať dohoda o spoločnej výstavbe predmetu sporu zakladajúca podielové spoluvlastníctvo. Na
druhej strane však žalovaná tvrdí, že jej právna predchodkyňa, ako dobromyseľná držiteľka predmet

sporu, vydržala. Ak by medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovanej existovala dohoda o
spoločnej výstavbe predmetu sporu, nebolo by potrebné preukazovať akúkoľvek dobromyseľnosť z
jej strany, ale bolo by potrebné preukázať existenciu takejto dohody, vrátane existencie finančného
prispenia na výstavbu. Žalobca poukázal na to, že hoc tento jej podiel vždy užíval žalobca, tak si
voči nemu matka žalovanej nikdy žiadnym spôsobom neuplatňovala vlastnícke práva. Žalobca taktiež

poukázal na skutočnosť, že matka žalovanej nemala za predmetnú nehnuteľnosť podané u správcu
dane daňové priznanie a teda za svojho života daň neplatila. Daň za nehnuteľnosť aj za podiel žalovanej
platí žalobca.

7. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.04.2025, ktorého sa zúčastnili žalobca,

žalovaná,ichprávnizástupcoviaasvedkovia.Súdvykonaldokazovanievýsluchomstránsporu,svedkov
F. F., G. B. a listinnými dôkazmi.

8. Žalobca pri výsluchu uviedol, že s p. K. žili len ako priatelia, nie ako druh a družka. Nakoľko mesto
mu dalo možnosť kúpiť len jednu prevádzku, tak sa dohodli, že K. kúpi na seba druhú časť, ale všetko

to zaplatil sám. K. bola dôchodkyňa, nemala to z čoho zaplatiť. Na kataster to zapísali podľa pozemkov,
nie podľa toho, kto bol stavebníkom. K. sa do toho vôbec nestarala, k obchodu nemala vzťah. Na
doplňujúce otázky uviedol, že za života pani K. sa nedohodli, že budú stavať spoločne, len z dôvodu,
že mesto nechcelo dať dve časti jednej osobe, tak sa dohodli, že druhú časť pozemku kúpi ona. Nie
je pravdou, že by mu pani K. poskytla začiatkom marca 1998 sumu 75.315 Sk, sám mal dostatok

finančných prostriedkov, preto mohol kúpiť aj jej časť. Za života si p. K. žiadne nároky v súvislosti s
tržnicou neuplatňovala, pomohla mu len v tom, že kúpila stavebný pozemok, nakoľko mesto poskytlo
možnosť len jednej časti a preto potreboval niekoho, kto by kúpil druhú časť. Pani K. nemala zámer
stať sa spoluinvestorom stavby, preto keď bol na mestskom úrade pri nejakej M., tá mu povedala, aby
druhú časť napísal na niekoho z blízkych osôb. To, že druhú časť napíše na p. J. K. bol práve návrh z

jej strany a to s tým, že to celé bude financovať on a pani K. sa ďalej o celý priebeh nezaujímala.

9. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že mama síce bola dôchodkyňa, ale išla na predčasný
dôchodok, lebo si to mohla dovoliť. Mala nasporených dostatok peňazí, pričom mala ušetrené ešte odstarej mamy. So žalobcom spolu žili denno-denne vyše 30 rokov. Mama sa kvôli nemu odsťahovala z
R.. Mama jej volala a pýtala sa, či môže použiť peniaze, ktoré mala k dispozícii práve na predmetnú
výstavbu. Žalobca mal pritom vybaviť všetky dokumentácie ohľadom nehnuteľnosti. Keď mama zomrela,

žalobca žiadal, aby predmetnú časť prepísala na syna žalobcu, lebo by si to tak žiadala jej mama. Jej
mama ešte aj ako dôchodkyňa bola aktívna a zarábala, bola sudkyňa z ľudu, čiže bola čestný človek.
Uviedla, že je ťažké počuť všetko toto od človeka, kvôli ktorému sa jej matka odsťahovala. Tá dohoda
tam naozaj bola, nakoľko sa jej matka pýtala, či s tým súhlasí a tak mame odsúhlasila, nech investuje.
Nakoľko spolu žili, nepotrebovala žiadne záruky, ani uzavrieť zmluvu písomne. Kvôli matke sa žalobca

rozviedol. Na doplňujúce otázky žalovaná uviedla, že dokladom o prevzatí peňazí nedisponuje, pretože
to nebolo potrebné. Žalobca a jej matka tvorili spoločnú domácnosť, žili spolu, bol tam dennodenne. Keď
mamazomrela,takzbytuzobralsvojeveci,zhrubatretinu.Mamamaladostatokfinančnýchprostriedkov,
mala dôchodok, plus platené funkcie. Žili spolu dve ženy v spoločnej domácnosti so starou mamou,
bolo to na jar roku 1989, keď došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov. Financie boli odovzdané v
hotovosti. Vie, že čiastka nebola akurátna v hodnote nehnuteľnosti, ale tým, že žalobca u mamy býval,

mal o seba postarané, jej sľúbil 1/8. Túto chcela jej matka pre svoju vnučku Q., že obchod bude pre ňu.
Jej matka a žalobca fungovali spolu od jej 18 narodenín, od roku 1998 a doposiaľ žalobca nenamietal
a nežiadal predmetné vlastníctvo. Predmetom ústnej dohody bolo práve to, že ona mu dá približne
75.000 Sk, za čo žalobca zabezpečí všetku dokumentáciu ohľadom 1/8 podielu, ktorý je predmetom
tohto konania, s tým, že sa stane spoluvlastníčkou predmetnej časti.

10. Svedok F. F. pri výsluchu uviedol, že on má 1/8-inu, jeho manželka druhú, žalobca má tretiu a K.
štvrtú. Tak to bolo, ale ako sa to platilo, to nevie. Toto sa týkalo len kúpy pozemku, ale k stavbe, k tomu
nevie uviesť nič. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, akým spôsobom sa
K. podieľala na výstavbe a ani nevie, či bola účastníčkou stavebného konania. Keď mali schôdzu,

raz za dva-tri mesiace na stavebnom úrade, chodili tam len on, C. a žalobca. Nevie uviesť, či bola K.
účastníkom zmluvy o dielo. Na schôdzach dostali faktúry od stavebníka, čo všetko sa vykonalo, faktúry
si zobrali, ale kto čo platil, to už nevie. Vie, že pani K. bola kupujúca pozemku, nakoľko videl jej meno na
liste, ktorý dostali všetci záujemcovia. Či ďalej pokračovala ako účastníčka zmluvy o dielo, to už uviesť
nevie. Vie len to, že boli problémy, nakoľko sa predlžoval termín výstavby z dôvodu, že neboli včas

uhradené faktúry.

11. Svedkyňa G. N. B. pri výsluchu uviedla, že považovala za nesporné to, že obchod vlastní jej mama
a už vôbec nie to, že vôbec nemal patriť starkej. So starkou trávila veľa času, vždy keď išli okolo tohto
obchodu, tak sa tam zastavili, pričom jej starká hovorila, že to raz zdedí. Keď starká zomrela a vypratávali

po nej byt, tak žalobca oslovil jej matku, či by bolo možné prepísať podiel na obchode na niektorého
zo synov žalobcu. Až po niekoľkých rokoch prišla táto žaloba. Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla,
že žalobcu vnímala ako starého otca, býval spolu s jej starou mamou. Navštevovala ich každé leto a
aj počas sviatkov. V čase návštev žalobca býval v byte spolu so starkou a táto chcela, aby predmetný
podiel na nehnuteľnosti zdedila mama a následne ona. Nemá vedomosť, že by žalobca niekedy namietal

vlastníctvo starej mamy. Počas návštev so starou mamou navštevovali predmetný obchod, z bytu chodili
do záhrady a prechádzali popri C. a často sa tam zastavili, hlavne poobede. Hospodárenie v rámci C.
bolo také, že žalobca musel vedieť, že nie je vlastníkom predmetnej časti, hlavne keď žiadal o jeho prepis
po smrti starkej. Čo sa týka vyjadrenia ohľadne obchodu, mala na mysli podiel, ktorý patril starkej. O
tom, že malo dôjsť k odovzdaniu peňazí starej mamy žalobcovi vie iba z rozprávania druhých a to mamy

a starej mamy. Vie o tom, že sa stará mama pýtala, či mama alebo otec nepotrebujú sumu približne 70.
000 Sk. V čase keď sa mal udiať tento rozhovor, mala rok alebo dva, avšak táto téma sa medzi mamou
a starkou rozberala opakovane, naposledy to mohlo byť v čase, keď mala zhruba 19 rokov.

12. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to žalobou, listom

vlastníctva č. XXX, dohodou o rezervácii predajného miesta, prípisom C. G. F., stavebným povolením,
zmluvou o dielo, mandátnou zmluvou, prevodom vlastníckych práv, rozhodnutím o povolení užívania
stavby, listinou o určení súp. čísla, žiadosťou o zápis do katastra, opravou listiny o určení súp. čísla,
vyjadrením k žalobe, úradným potvrdením, uznesením o dedičstve, replikou, duplikou a vyjadrením k
dupike. Na pojednávaní bolo zo strany právneho zástupcu žalobcu navrhnuté doplniť dokazovanie o

dodatok k zmluve o dielo č. 25/3/98. Vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania súd tento dôkaz
nepripustil, nakoľko podľa názoru súdu mohol byť predložený aj skôr, ak by žalobca konal starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Dodatočne bolo súdu predložené oznámenie C.
G. F. ohľadne platenia dane, pričom súd tento dôkaz pripustil, nakoľko na tento dôkaz sa žalobcaodvolávalvosvojomvyjadreníabolavizovanýužskôr,azrejmelennedopatrenímnebolsúdupredložený
spolu s vyjadrením. Súd zároveň má za to, že vykonanie tohto dôkazu nevyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Sudca preto na pojednávaní prečítal

obsah predmetného oznámenia C. G. F.. Iné návrhy na doplnenie dokazovania neboli.
13. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. súd zistil, že sa jedná o pozemky s parc. č. XXX/
XX o výmere 222 m2 a parc. č. XXX/XXX o výmere 228 m2, pričom na parc. č. XXX/XX je postavená
stavba H. - C. 1 súp. č. XXXX pričom nehnuteľnosti sú v podielovom vlastníctve 7 osôb pričom pod
B 5 je zapísaný spoluvlastnícky podiel žalobcu v podiele 1/8, ktorý nadobudol titulom kúpy, a pod B 6

spoluvlastnícky podiel žalovanej v podiele 1/8, ktorý nadobudla titulom uznesenia 3D/575/2017.
14. Z dohody o rezervácií predajného miesta v tržnici na sídlisku západ súd zistil, že žalobca žiadal o
rezerváciu 2 predajných miest v 6,8 module tržnice parc. č. XXX/XX za podmienok, že pozemok odkúpi
do podielového spoluvlastníctva a stavebníci sa budú finančne podieľať na príprave stavbe. Po ukončení
stavby sa združovatelia stávajú podielovými vlastníkmi jednotlivých modulov stavebnicového systému.
15. Z prípisu C. G. F. zo dňa 02.02.1998 súd zistil, že žalobca bol vyzvaný mestom, aby predložil platné

stavebné povolenie na výstavbu tržnice a zmluvu o dielo s dodávateľom stavby.
16. Zo stavebného povolenia č. H98/8826 MLJ zo dňa 30/04/1998 súd zistil, že žiadateľmi boli M. F.,
žalobca, C. N. F., O. P. L. F. L., ktorí dňa 01.04.1998 požiadali o vydanie stavebného povolenia na stavbu
H. F.. J. - C. I.X, pričom Okresný úrad v G. F. povolil stavbu a na uskutočnenie stavby určil podmienky.
17. Zo zmluvy o dielo č. 25/3/98 zo dňa 25.03.1998 súd zistil, že žalobca, M. F., C. N. F., F. L. L. O. P.

S. A. F. L. T. L. L. F. ako zhotoviteľ uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka stavebného diela
C. I.X s obchodnými prevádzkami H. F. J.. V zmysle čl. 6.5 zmluvy o dielo, vlastnícke právo prechádza
zo zhotoviteľa na objednávateľa dňom podpísania zápisnice o odovzdaní a prevzatí stavebného diela a
finančným zabezpečením stavebných prác. Z prílohy č. 1 k ZoD č. 25/3/98 súd zistil, že celková cena
za dielo objekt 01 samotný C. v podiele 2/8 bola stanovená na 602.513 Sk.

18. Z listiny označenej ako "Prevod vlastníckych práv na stavbu C. I. X s obch. prevádzkami, H. J. G.
F." súd zistil, že spoločnosť L. F. a žalobca na základe ZoD č. 25/3/98 dňa 25.03.1999 došlo k naplneniu
bodu VI. ods. 6.5, kde odberateľ uhradil všetky faktúry na danú stavbu. Týmto dňom t.j. 25.03.1999
prechádzajú vlastnícke práva zo zhotoviteľa na odberateľa v časti: 1. A. B. - prevádzka v podiele 1/1 2.
spoločné priestory /chodba a soc. zariadenia/ - v podiele 1/4.

19. Z mandátnej zmluvy č. X/XX zo dňa 31.03.1998 súd mal za preukázané, že túto uzavrel žalobca ako
mandant a R. N. ako mandatár, pričom mandatár sa zaviazal že v dojednanom rozsahu v tejto zmluve
pre mandanta, na jeho účet a jeho menom zabezpečí výkon technického dozoru investora na stavbu C.
I.X, H. F.. J. G.. F. - dve obchodné prevádzky.
20. Z rozhodnutia Okresného úradu v G. F. sp. zn. 99/11569 zo dňa 20.03.1999 súd zistil, že na základe

žiadosti žiadateľov: M. F., U., C. N. F., O. P. L. F. L., bolo povolené užívanie stavby Tržnica sídl. J.- C. I.X.
21. Z listiny o učení súpisného čísla sp. zn. MsÚ 203/2000 Faz zo dňa 23/10/2000 Mesta G. F. súd zistil,
že mesto určilo pre stavbu v časti obce H. S. V. R. P. F.. I. XXXX. Stavba sa nachádza na parcele č.
833/89 a ide o H. - F.. J. - C. I. X. Vlastníkmi stavby sú F. F. a manželka M. podiel 2/8, A. B. podiel 1/8,
J. K. podiel 1/8, F. L. podiel 2/8, O. P. podiel 1/8, C. N. F. podiel 1/8.

22. Zo žiadosti o zápis do katastra nehnuteľností súd zistil, že O. P. požiadal o zápis listiny o určení
súp. čísla sp. zn. MsÚ 203/2000 Faz do katastra nehnuteľností záznamom. Predmetom zápisu sú
nehnuteľnosti v katastrálnom území H. vedené na LV č. XXX vedené na menách doterajších vlastníkov.
Nadobúdatelia uvedených nehnuteľností sú: viď v prílohe podľa listu o učení s.č. 2684.
23. Z prípisu C. G. F. zo dňa 10.09.2024 označeného ako Listina o učení súpisného čísla - OPRAVA v

písomnom vyhotovení, došlo k oprave zrejmej chyby v písaní a vyhotovení listiny o určení súpisného
čísla MsÚ 203/2000 Faz zo dňa 23.10.2000, pričom správne vo výrokovej časti 3 ods. vlastníkom stavby
je F. F. a manželka M., A. B., F. L., O. P., C. N. F..
24. Z potvrdenia C. G. F. zo dňa 25.11.2024 súd zistil, že žalovaná nemá vedené nedoplatky voči mestu
na miestnych daniach za nehnuteľnosť súp. č. XXXX C. 1 -H.. Za uvedenú nehnuteľnosť menovaná

platí od roku 2018.
25. Z uznesenia o dedičstve sp. zn. 3D/575/2017 súd zistil, že po poručiteľke J. K. bolo potvrdené
dedičstvo jedinej dedičke - žalovanej, pričom predmetom dedenia bol aj spoluvlastnícky podiel na LV č.
XXX parc. č. XXX/XX, D.. I. XXX/XX, stavba súp. číslo XXXX H. X, pod B6 v 1/8-ine.
26. Z odpovede Mesta G. F. zo dňa 16.12.2024 súd zistil, že mesto ako správca dane vedie žalobcu

ako daňovníka k dani z nehnuteľností pre objekt so súp. číslom XXXX na parcele XXX/XXX. Žalobca
nie je evidovaný ako dlžník k dani z nehnuteľnosti. Po preskúmaní skutočnosti bola zistená skutočnosť,
že žalobca podal nesprávne daňové priznanie. V priznaní nesprávne uviedol číslo parcely, súpisné číslo
stavby a podiel. Z podaného daňového priznania nie je zrejmé, za ktorý spoluvlastnícky podiel bolopodanédaňovépriznanie,nakoľkochýbadohodaspoluvlastníkov.J.K.zanehnuteľnosťsúp.čísloXXXX
nemala u správcu dane podané daňové priznanie.

27. Podľa § 120 Občianskeho zákonníka, stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou
pozemku.
28. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
29. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
30. Podľa § 132 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

31.Podľa§134Občianskehozákonníka,oprávnenýdržiteľsastávavlastníkomveci,akjumánepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby
podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre

začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
32. Podľa § 136 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.
33. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
34.Vzmysle§70ods.1zákonač.162/1995okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchpráv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

35. V konaní bolo v zásade jedinou nespornou to, že žalovaná (resp. ešte jej matka) je podielovou
spoluvlastníčkou pozemku, na ktorom je umiestnená predmetná stavba. Za nesporné možno považovať
aj tvrdenie, že žalobca a matka žalovanej si boli navzájom blízkymi osobami, no nie na úrovni spolužitia
ako druh a družka. Sporným však boli všetky ostatné skutkové tvrdenia, teda či predchodkyňa žalovanej

participovala na výstavbe predmetnej nehnuteľnosti a v akej forme, či bola uzavretá ústna dohoda medzi
ňou a žalobcom, s akým obsahom, či došlo k prevzatiu zmieňovaných finančných prostriedkov, ako aj
to či eventuálne došlo k vydržaniu predmetného spoluvlastníckeho podielu.

36. V prvom rade súd skúmal, či v predmetnom konaní žalobca má na požadovanom určení

spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti naliehavý právny záujem, v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa ustálenej súdnej praxe
žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy vtedy, ak žalovaný (resp. ešte
jeho právny predchodca) je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, pretože rozhodnutie súdu
môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností. Naliehavý právny záujem je daný

vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je
ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je
pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Súd teda dospel k záveru, že žalobca má na požadovanom
určení naliehavý právny záujem, nakoľko bez tohto určenia sa stane jeho právo neistým. S prihliadnutím
na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako

preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie
žalobcu je za tejto situácie neisté, a bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené.
Určovacia žaloba v danom prípade plní prostriedok ochrany právneho postavenia žalobcu a jej úlohou je
vniesť istotu do neistých právnych vzťahov medzi stranami sporu, pričom k náprave nemožno dospieť
inak. Navyše žalobca výslovne nenamietal, že by žalobcovi nesvedčal naliehavý právny záujem.

37. V danom prípade súd po vykonaní dokazovania mal za preukázané, že predmetom tohto konania
je určenie vlastníctva na spoluvlastnícky podiel žalovanej v podiele 1/8 na predmetnej nehnuteľnosti
Tržnica Monoblok č.1 zapísanom na LV č. XXX pod B6. Na túto nehnuteľnosť bolo v zmyslepredložených listinných dokladov vydané stavebné povolenie dňa 30.04.1998 a dňa 22.03.1999 bola
stavba skolaudovaná a bolo povolené jej užívanie. Súd podotýka, že sa jednalo o novo postavenú
nehnuteľnosť. V danom prípade, nakoľko sa jednalo o novovytvorenú vec jej vlastníctvo mohlo vznikať

len medzi osobami, ktoré sa podieľali na jej výstavbe. V danom prípade mal súd za preukázané, že
účastníkmi stavebného povolenia, zmluvy o dielo č. 25/3/98, kolaudačného konania, boli osoby A. B.
(žalobca), M. F., C. N. F., F. L. a O. P.. Súd osobitne poukazuje na uzavretú zmluvu o dielo č. 25/3/98
zo dňa 25.03.1998, a bod 6.5, kde bolo dohodnuté, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti prechádza
zo zhotoviteľa na objednávateľa dňom podpísania zápisnice o odovzdaní a prevzatí stavebného diela a

finančnýmzabezpečenímstavebnýchprác.Zápisnicabolapodpísanážalobcomdňa25.03.1999,pričom
na neho prešlo vlastníctvo prevádzky v podiele 1/1 a podiel na spoločných priestoroch v podiele 1/4.
Zároveň musí súd poukázať na skutočnosť, že tak z dohody o rezervácii predajného miesta, zmluvy
o dielo s prílohou č. 1, mandátnej zmluvy, prevodu vlastníckych práv vyplýva, že žalobcov podiel
zodpovedal 2/8, resp. 1/4, resp. dvom obchodným prevádzkam. Za takto zisteného skutkového stavu
musí súd konštatovať, že z predložených listinných dôkazov svedčí vlastnícke právo aj na predmetný

sporný1/8podielžalovanejžalobcovi,pričomzožiadneholistinnéhodôkazunevyplýva,žebybolamatka
žalovanej účastná na výstavbe predmetnej nehnuteľnosti. Súd vychádzal aj zo zhodných skutkových
tvrdení žalobcu a žalovanej, že matka žalovanej sa stala vlastníčkou pozemku na ktorom je stavba
umiestnená, avšak súd nemal za preukázané, že by sa žalovaná následne podieľala a vystupovala
ako stavebníčka predmetnej nehnuteľnosti.

38.Súdďalejpoukazujenaskutočnosť,žeMestoG.F.pochybilopripridelenísúpisnéhočíslapredmetnej
stavbe, keď do okruhu vlastníkov stavby uviedlo aj neb. J. K., v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
1/8, (pričom zjavne vychádzalo z okruhu vlastníkov pozemku). Mesto chybu v predmetnej listine o
určení súp. čísla uznalo a opravilo zrejmú chybu v písaní, keď listinou zo dňa 10.09.2024 vynechalo

z okruhu vlastníkov J. K. (a už ani neuvádzalo výšku spoluvlastníckeho podielu). Rozhodujúce však
je, že ako podklad na zápis v katastri nehnuteľností bola použitá pôvodná listina o určení súpisného
čísla, kedy do okruhu spoluvlastníkov stavby bola do katastra nehnuteľností zapísaná aj J. K. pod B.6 v
podiele 1/8. Súd, teda musí konštatovať, že z listinných dôkazov mal za preukázané, že matka žalovanej
bola do katastra nehnuteľností zapísaná na základe administratívnej chyby, pričom podľa listinných

dôkazov nevyplýva žiadny legitímny dôvod, že by bola stavebníčkou predmetnej stavby a svedčalo jej
spoluvlastnícke právo k predmetnej stavbe.

39. Súd sa ďalej zaoberal výpoveďami žalobcu a žalovanej na pojednávaní. Súd musí konštatovať, že
žalobca sa pri výsluchu odklonil od skutočností uvedených v podanej žalobe, kedy v žalobe najskôr

tvrdil, že záujem na výstavbe mala aj matka žalovanej, avšak od svojho zámeru následne ustúpila a
jej podiel na stavbe prepustila žalobcovi. Následne pri výsluchu už uviedol, že sa s matku žalovanej
dohodol (po tom čo bol na mestskom úrade), že ona kúpi na seba druhú časť, resp. že žalobca druhú
časť pozemkov napíše na pani K., ako na niekoho z okruhu blízkych osôb, nakoľko mu mesto nemalo
umožniť nadobudnúť väčší podiel. Súd teda z výsluchu žalobcu mal zato, že bol to práve žalobca, ktorý

oslovil právnu predchodkyňu žalovanej s tým, aby sa podieľala na plánovanej výstavbe a nadobudla
jeho druhú zamýšľanú časť. To že by matka žalovanej, po tom čo nadobudla 1/8 vlastníctvo pozemku,
ďalej participovala na výstavbe, však nemal súd už za preukázané. Súd mal za to, že medzi žalobcom
a žalovanou bola uzavretá dohoda o tom, že druhý podiel pozemku bude napísaný na matku žalovanej
(čo bola nesporná skutočnosť).

40. Súd mal zároveň z výsluchu žalobcu ako aj žalovanej za preukázané, že žalobca a matka žalovanej
si boli navzájom blízkymi osobami, podľa názoru súdu až na úrovni družského spolužitia, o čom svedčí
okrem iného aj výpoveď žalovanej. Jej matka kvôli žalobcovi prišla bývať do mesta Rimavská Sobota,
žalobca mal v jej byte množstvo svojich osobných veci, ako aj skutočnosť, že sa mal kvôli nej rozviesť

(čo nepopieral), a v neposlednom rade sám žalobca uviedol, že sa na ňu ako na blízku osobu obrátil, aby
napísal na ňu druhú zamýšľanú časť podielu pozemku, o ktorý mal záujem. Zároveň je potrebné uviesť,
že aj dcéra žalovanej žalobcu označovala za starého otca, pričom podľa jej výpovede spolu s jej starou
mamou bývali. Z pohľadu súdu vzťah medzi žalobcom a matkou žalovanej bol rozvinutý na dostatočnej
úrovni, ako aj na vzájomnej dôvere, ak časť nehnuteľností zamýšľal napísať na matku žalovanej.

41.Obestranysporuvkonaníodvodzovalinároksapredmetnýspoluvlastníckypodielodústneuzavretej
zmluvy medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovanej, avšak s rozdielnym obsahom. Žalobca
tvrdil, že matka žalovanej uzavrela s ním dohodu (po tom ako nadobudla podiel na stavebnompozemku), na základe ktorej mu prepustila možnosť byť stavebníkom v rozsahu jej spoluvlastníckeho
podielu, resp. následne ako z jeho výpovede vyplynulo, sa dohodli na tom, že na matku žalovanej
bude napísaný druhý podiel pozemku, o ktorý mal žalobca záujem, pričom vôbec nemala záujem byť

investorkou stavby. Naproti tomu žalovaná tvrdila, že bola uzavretá ústna zmluva, na základe čoho
žalobcovi mala odovzdať sumu cca 75.000 Sk, za čo žalobca zabezpečí všetku dokumentáciu ohľadom
1/8 podielu s tým, že sa stane spoluvlastníčkou predmetnej stavby. Súd musí v tejto súvislosti uviesť,
že z tvrdení strán sporu vyplynulo, že medzi žalobcom a matkou žalovanej došlo k uzavretiu ústnej
dohody, ako neformálneho právneho úkonu medzi blízkymi osobami, avšak súd nemal za preukázaný

jednoznačný obsah tejto dohody. Súd musí podotknúť, že žalobca kategoricky odmietol skutočnosť, že
by bol od matky žalovanej prijal nejaké peňažné prostriedky. Naproti tomu žalovaná, ako aj svedkyňa -
dcéra žalovanej, uvádzali, že došlo k odovzdaniu peňažných prostriedok vo výške cca 75.000 Sk práve
za účelom zabezpečenia výstavby predmetnej nehnuteľností v spoluvlastníctve matky žalovanej. Súd
pri vyhodnotení výpovede žalovanej prihliadol na skutočnosť, že uviedla nesprávny rok oproti tvrdeniam
vo vyjadrení k žalobe a duplike, ako aj na skutočnosť, že žiadne potvrdenie o prevzatí peňazí nebolo

spísané, pretože to nebolo potrebné, vzhľadom sa ich spoločné spolužitie. Zároveň je potrebné uviesť
aj skutočnosť, že hoc o odovzdaní peňazí sa zmienila aj svedkyňa G. N. B., táto výpoveď je svedectvom
z dosluchu, nakoľko o tomto vie iba z rozprávania druhých a to mamy a starej mamy.

42.Súdmusízároveňpoukázaťajnazjavnúdiskrepanciumedziúdajnýmodovzdanímsumy75.315Ska

cenou diela vo výške 602.513 Sk za 2/8-nový podiel. Za týchto okolností by 1/8-nový podiel zodpovedal
sume 301.256,50 Sk, pričom participácia matky žalovanej by zodpovedala len 25% z ceny podielu, a
zvyšnú časť aj tak musel uhradiť žalobca. Súd pri vyhodnocovaní dôkazov mal aj vzhľadom na vyššie
uvedené následne zato, že žalovanou tvrdená (avšak nepreukázaná) suma nezodpovedá hodnote
spoluvlastníckeho podielu. Súd vzhľadom na uvedené musí konštatovať, že v danom prípade žalovaná

neuniesla dôkazné bremeno o obsahu uzavretej dohody medzi žalobcom a žalovanou a odovzdaním
peňažných prostriedkov. Súd mal len za preukázané, že došlo k uzavretiu neformálnej ústnej dohody,
avšak obsah tejto dohody nebol preukázaný, pričom ako pravdepodobnejšie sa javí uzavretie dohody
s obsahom tvrdeným žalobcom. Súd dodáva, že ani žalobcom tvrdená dohoda o tom, že mu matka
žalovanej prepúšťa svoju časť, nebola jednoznačne preukázaná, avšak rozhodujúce v danom prípade

bolo, že po nadobudnutí vlastníctva k pozemkom už ďalej v čase výstavby nehnuteľností nebola matka
žalovanej účastná žiadnej písomnej zmluvy, alebo správneho konania, čo svedčí v prospech tvrdeniam
žalobcu, a teda ako vyplýva z listinných dôkazov, matka žalovanej na výstavbe nehnuteľností reálne
neparticipovala, pričom podľa predložených dokladov za predmetnú nehnuteľnosť zaplatil zhotoviteľovi
stavby žalobca.

43. Výpoveď svedka F. F. v zásade nijakým spôsobom neprospela prejednávanej veci, nakoľko potvrdil
len nesporné skutkové tvrdenia strán sporu a teda, že matka žalovanej nadobudla do vlastníctva
spoluvlastnícky podiel na pozemku, avšak k výstavbe nehnuteľnosti sa bližšie nevedel vyjadriť, či
žalovaná bola stavebníčkou, či sa podieľala a v akej miere na výstavbe nehnuteľnosti tržnice, alebo či

bola účastná správnych konaní.

44. Súd musí poukázať aj na procesnú obranu žalovanej, ktorá tvrdila, že ak aj nebude preukázané,
že žalovaná je spoluvlastníčkou predmetného podielu na základe ústne uzavretej dohody, došlo k jeho
vydržaniu. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a

pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie
je jej vlastníkom. Vzhľadom na uvedené je potrebné uviesť, že ak žalovaná tvrdila, že nehnuteľnosť
nadobudla aj vydržaním, potom nemohla byť vlastníkom tejto nehnuteľnosť v základe.

45. Súd teda vychádzal zo skutočností uvedených v listinných dôkazoch, pričom mal za preukázané, že

nebohá J. K. ako vlastníčka pozemku nebola stavebníčkou, resp. nevystupovala ako účastník zmluvy
o dielo, na základe ktorej bola nehnuteľnosť postavená, a ako podielová spoluvlastníčka stavby bola
do katastra nehnuteľností zapísaná chybou. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v
slovenskom právnom poriadku sa neuplatňuje zásada „aedificatio non solo cedit“ a teda stavba nie
je súčasť pozemku. Vlastníci pozemku a na ňom postavenej stavby nemusia byť teda totožné osoby.

Vzhľadom na uvedené je potrebné uviesť, že za týchto okolností právnej predchodkyni nesvedčal
nadobúdací titul vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vlastníctvo k nehnuteľnosti aj za podiel žalovanej,
teda spolu vo v podiele 2/8 resp. 1/4 s poukazom na znenie zmluvy o dielo a následne zápisnicuo prevode vlastníckych práv, prešlo na žalobcu, čím sa stal vlastníkom predmetného podielu v čase
zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

46. Žalovaná ďalej uvádzala, že s poukazom na znenie § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra
uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, pričom treba na spornú vec nahliadať cez
optiku § 130 OZ, a teda že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ako už uviedol
Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 510/2016 z 19.01.2021, materiálna publicita údajov katastra
nehnuteľností je vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov

katastra so skutočným stavom. S touto okolnosťou musí byť opatrný nadobúdateľ uzrozumený, preto
iba viera nadobúdateľa v správnosť údajov v katastri nestačí na prelomenie zásady nemo plus iuris.
Ako súd uviedol aj pri predbežnom právnom posúdení, pre účely vydržania bolo potrebné preukázať
dobromyseľnosť držby, nie len dobu držby.

47. Súd sa následne zaoberal či predmetná nehnuteľnosť bola žalovanou, resp. jej právnou

predchodkyňou vydržaná. Súd konštatuje, že k vydržaniu dochádza priamo zo zákona, ak boli
kumulatívne splnené všetky jeho zákonné podmienky, pričom dobromyseľnosť držby treba vždy
posudzovať z objektívneho hľadiska a vždy je potrebné brať do úvahy, či by aj každý iný držiteľ v
obdobnej situácii pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od neho vyžadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo

patrí. Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú
vec, alebo ňou disponuje. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby preukazoval
platný právny dôvod nadobudnutia, riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti
nadobudnutia. Pre vydržanie je rozhodujúci stav, v akom držiteľ po zákonom predpísanú minimálnu dobu
10 rokov s nehnuteľnosťou nakladá ako so svojou a je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej

viere, že mu táto vlastnícky patrí.

48. Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba
za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje
zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom
(ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom

vlastníckym.Acontrario,výklad,ktorýtútomožnosťvylučuje,resp.juobmedzujepodstatnýmspôsobom,
nemôžebyťpovažovanýzaústavnekonformný.Priústavnekonformnomvýkladedobromyseľnostidržby
treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom
nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob
nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je

preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018)

49. V danom prípade je potrebné podotknúť, že matka žalovanej a aj žalovaná pokračovali kontinuálne v

držbe veci, pričom ich vlastníctvo bolo deklarované k predmetnému spoluvlastníckemu podielu po dobu
23 rokov a zo strany žalobcu počas celej tejto doby nebolo spochybňované. Žalobca tvrdil, že tento
stav toleroval, nakoľko o uvedenej skutočnosti nevedel, čomu však súd plne neuveril, nakoľko hneď
po smrti matky žalovanej oslovil žalovanú s tým, aby predmetnú časť podielu prepísala na jedného zo
synov žalobcu, nakoľko by si to tak údajne želala jej matka. Súd má teda za to, že žalobca o uvedenej

skutočnostivedelužajzaživotamatkyžalovanej.Súdkonštatuje,žemalzasplnenúprvúpodmienkupre
účely vydržania a teda, že žalovaná, resp. ešte jej právna predchodkyňa mala vec v držbe po minimálnu
zákonom vyžadovanú dobu 10 rokov. Rozhodujúce však bolo ustáliť, či bola matka žalovanej, resp. aj
žalovaná, dobromyseľnou držiteľkou veci a či sa jednalo o poctivý spôsob nadobudnutia veci, ktorý je
v súlade s dobrými mravmi.

50. Oprávnená, a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne
splnenéobapojmovéznaky:1.dobromyseľnosťdržiteľa,žemuvecpatrí,ktorávychádzazpresvedčenia
držiteľa, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, ževec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť, a 2. ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako
vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do obsahu vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou
ako so svojou. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná

do užívania. Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad
prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe
nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho
sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých
možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. (R 45/1986). V tomto

prípade bolo súdu predložené potvrdenie Mesta G. F. T. tom, že žalobkyňa je platiteľkou dane z
nehnuteľností od roku 2018. Zároveň bolo súdu predložené aj druhé potvrdenie mesta o tom, že žalobca
podal nesprávne daňové priznanie a J. K. za nehnuteľnosť súp. číslo XXXX nemala u správcu dane
podané daňové priznanie, teda daň z nehnuteľnosti vôbec neplatila. Zároveň súd poukazuje na výpoveď
svedkyne G. B., ktorá považovala za nesporné to, že obchod vlastnila už starká, ktorá ju brávala do
predmetného obchodu a hovorila jej, že to raz zdedí. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, ktorá

vyplýva z výpovede žalobcu, a teda že 1/8 podiel žalovanej na predmetnej nehnuteľnosti, resp. celkový
2/8 podiel tvorí jednu prevádzku a tento priestor ako celok užíva žalobca. Súd musí opätovne podotknúť,
že právna predchodkyňa žalovanej vstúpila do držby stavby nehnuteľností zapísaním vlastníckeho
práva na základe chyby pracovníčky mestského úradu. Za takto zisteného skutkového stavu musí súd
konštatovať, že nezistil skutočnosti, ktoré by svedčali o tom, že už matka žalovanej s nehnuteľnosťou

nakladala ako s vlastnou v dobrej viere, že jej vec patrí. Práve naopak, podiel žalovanej, hoc táto bola
zapísaná ako vlastníčka, celú dobu užíval žalobca a súd nemal z vykonaného dokazovania preukázané
žiadne tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, nakoľko toto musí
byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po
celú vydržaciu dobu dôvodné. Okrem výpovede žalobkyne a jej dcéry svedkyne, žiadna iná okolnosť

nenasvedčuje tomu, že by žalovaná vykonávala reálne panstvo nad vecou (neplatila za ňu daň a s vecou
nenakladala ako s vlastnou, práveže spoluvlastnícky podiel reálne držal a užíval celý čas žalobca),
pričom žalovaná ju mala len chybou zapísanú na liste vlastníctva. Súd teda nemal za preukázaný poctivý
spôsob nadobudnutia veci.

51. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nemal za preukázané ani splnenie podmienok vydržania a
preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a určil že spoluvlastnícky podiel
žalovanej na stavbe H. I. X pod B.6 patrí žalobcovi, ktorý sa stal jej vlastníkom na základe zmluvy o dielo.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Rimavská Sobota.

V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis.
V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak si žalovaný nesplní v stanovenej lehote uloženú povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.