Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120212027
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:8120212027.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu W. V., narodeného XX. W. XXXX, W. Š. XXX,
zastúpeného advokátom Mgr. Otom Salokym, Prešov, Hlavná 94, proti žalovanej X. M., narodenej X. V.
XXXX, W. Š. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Vierou Strakovou, Prešov, Námestie legionárov 5, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 29C/92/2020 a o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. septembra 2024

sp. zn. 2Co/57/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo 14.

júna 2023 č. k. 29C/92/2020 - 820 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak,
že I. do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, kat. úz. W. Š. a
nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX, kat. úz. W. Š.. Do vlastníctva žalobcu prikázal aj hnuteľné veci a
to zariadenie rodinného domu s príslušenstvom, - motorku Suzuki SFV 650, Škodu Octavia, rok výroby
2006, práčku Electrolux, chladničku, televízor z roku 2009, mrazničku, mikrovlnnú rúru, skriňu - spálňa,
manželskú posteľ, gauč z roku 2003, vitrínu v obývačke, drevotrieskovú skriňu v izbe dcéry, vitrínu v

hale, stôl v kuchyni, knihovníčku, písací stôl v izbe dcéry, skriňu v izbe syna, písací stôl v izbe syna,
gauč z roku 2005, hrubkovačku, zrovnávačku, pílu, cirkulár, dlabačku, frézu, formátovaciu pílu, pásovú
brúsku, odsávač pilín, pílu s ramenom, brúsku na nože, frézy na výrobu okien, kompresor, reťazovú
pílu Stihl, kosačku, okružnú pílu Festol, vŕtačku Makita, vŕtačku Bosh, pokosovú pílu Dewalt, rotačnú
brúsku Festol, ručnú frézu Festol, vyrezávačku Bosh, vibračnú brúsku Festol, tlakový čistič Kärcher, II.
do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. F., vrátane

rekreačnej chaty s príslušenstvom bez súpisného čísla postavenej na parc. KNE XXX, ako aj hnuteľné
veci (zariadenie chaty), a to gauč, menič, stôl a truhlicu, III. žalobcovi uložil povinnosť za účelom úplného
vyporiadania BSM vyplatiť žalovanej finančnú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 46.916,98
eura v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a IV. nárok na náhradu trov konania stranám sporu
nepriznal. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 30Pc 19/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 5. júla 2019.

Vec právne posúdil podľa § 149 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v zmysle uznesenia NS SR
sp. zn. 6Cdo/53/2019 za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu je potrebné považovať právny
názor, podľa ktorého pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci
ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy k vyporiadaniu dochádza. Zdôraznil, že bolo nesporné,
že do bezpodielového spoluvlastníctva patria nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX a XXXX, kat. úz. W. Š.,
vrátane rodinného domu. Hodnotu tohto rodinného domu súd prvej inštancie ustálil v rozsahu 214.000

eur a to podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorý vypracoval v konaní znalec R.. N. Č.. Pokiaľ ide o
nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXX,kat.úz.F.,vrátanechatybezsúpisnéhočísla,opäťvtejtosúvislostipoukázal prvoinštančný súd na závery plynúce zo spomínaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.
Konštatoval, že nemohol ustáliť hodnotu týchto nehnuteľností podľa znaleckých posudkov predložených
žalovanou č. X/XXXX a XXX/XXXX a nemohol vychádzať z potvrdenia o trhovej cene nehnuteľnosti

vypracovanej realitnou kanceláriou HALO reality, s. r. o. s poukazom na stanovisko jej majiteľa, z ktorého
vyplynulo, že potvrdenie o trhovej cene ich spoločnosť prostredníctvom maklérov vydáva pre účely
dedičského konania. Pokiaľ žalovaná rozporovala ďalšie potvrdenia realitných kancelárií o trhovej cene
týchto nehnuteľností, ktoré predložil žalobca a to správu z 08.09.2021 s uvedením trhovej ceny 119.900
eur a z 09.09.2022 vo výške 138.000 eur, súd prvej inštancie poukázal na článok 15 ods. 2 CSP, podľa

ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Ak žalovaná nepredložila aktualizáciu všeobecnej
hodnoty nehnuteľností vedených na LV č. XXX, kat. úz. F. v zmysle ňou predložených znaleckých
posudkov a nenavrhla doplnenie dokazovania na aktualizáciu tejto ceny, súd prvej inštancie vychádzal
zo správ spomínaných realitných kancelárií, ktorých tvrdená nezákonnosť preukázaná nebola. Súd
prvej inštancie mal za to, že nemôže na základe návrhu žalovanej ukladať povinnosť žalobcovi, aby
predložilznaleckýposudokvpredmeteocenenianehnuteľnostívedenýchnaLVč.XXX,kat.úz.F.,keďže

takúto povinnosť ukladať stranám sporu nemôže. Poukázal na výsluch realitnej maklérky realizovaný na
návrh žalovanej, ktorá vypracovala stanovisko v predmete ocenenia týchto nehnuteľností 09.09.2022 a
všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností z dôvodu, že iné dôkazy za účelom preukázania všeobecnej
hodnoty neboli predložené a ustálil ako priemer týchto stanovísk v sume 128.500 eur.

1.1. Vykonaným dokazovaním zistil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu nepatrí
nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. W. Š.Š.. Podrobným spôsobom sa potom súd prvej
inštancie venoval vyporiadaniu jednotlivých hnuteľných vecí, ktoré tvorili predmet bezpodielového
spoluvlastníctva a ich zostatkovým hodnotám popísaným v bode 117. a nasledujúce rozsudku. Do
predmetu BSM súd prvej inštancie zahrnul aj finančné prostriedky na účtoch strán sporu a to žalovanej

vo výške 683,50 eura a žalobcu z účtu ku dňu zániku manželstva v sume 24,52 eura. V prospech
žalobcu pri vyporiadaní prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. W. Š. vedené na LV č. XXX a
XXXX, motorku Suzuki, motorové vozidlo Škoda Octavia a zariadenia rodinného domu, ako aj stolárske
a elektrické náradia a zariadenia. Žalovanej prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. F. vedené
na LV č. XXX, vrátane neskolaudovanej chaty spolu s hnuteľnými vecami tvoriacimi jej zariadenie. Podľa

výsledkov dokazovania nedospel k záveru, aby podiely strán sporu na spoločnom majetku mali byť
vyjadrené rozdielne v neprospech jednej zo strán sporu. Hodnota BSM tak predstavuje podľa súdu
prvej inštancie sumu 353.800,07 eura ako súčet všeobecnej hodnoty nehnuteľností, odpredanej motorky
Honda,finančnýchprostriedkovnaúčtežalovanejanaúčtežalobcuahodnotyhnuteľnýchvecítvoriacich
zariadenie rodinného domu a chaty vrátane stolárskych a elektrických náradí a zariadení, ktoré súd

zahrnul do BSM. Uviedol, že pokiaľ žalovanej boli prikázané nehnuteľnosti vedené v kat. úz. F. so
zariadením a finančnými prostriedkami v zostatkovej hodnote 683,50 eura, potom jej bol prikázaný z
bezpodielového vlastníctva majetok v hodnote 129.983,05 eura. Vzhľadom na celkovú hodnotu majetku
bol žalobcovi prikázaný zostávajúci majetok v sume 223.817,02 eura. Zákonný podiel každej zo strán
sporu je 176.900,03 eura. Žalobcovi bol prikázaný majetok v hodnote vyššej a žalovanej v hodnote nižšej

ako bol ich zákonný podiel. Preto žalobcovi vznikla povinnosť vyplatiť žalovanej finančnú náhradu za
jej zákonný podiel v sume 46.916,98 eura a s ohľadom na výšku vyrovnacieho podielu a skutočnosť,
že žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami, na vyplatenie náhrady určil lehotu na zaplatenie tejto
náhrady v rozsahu 6 mesiacov. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie strán sporu
rozsudkom z 18. septembra 2024 sp. zn. 2Co/57/2023 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a nepriznal
stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd po preskúmaní odvolania
zistil, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené a dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa

nedopustil nesprávneho procesného postupu či vady s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci.
Pokiaľ išlo o argumentáciu žalovanej na určenie disparity podielov strán sporu na ich spoločnom
majetku pri vyporiadaní BSM odvolací súd konštatoval, že na takýto postup dôvody zistené neboli. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba prihliadnuť na skutočnosti, ktoré mali vplyv
na hospodárenie rodiny a teda aj na to, akou mierou sa ten - ktorý manžel zaslúžil o nadobudnutie a

udržanie spoločných vecí. Spravidla sa vychádza z toho, že v manželstve majú obaja manželia rovnakú
zásluhu na nadobúdaní majetku buď tým, že obaja sú zárobkovo činní alebo tým, že zárobkovo činný je
len jeden z nich a druhý sa stará o spoločnú domácnosť. Odklon od zásady rovnosti podielov prichádza
do úvahy len výnimočne, ak konanie, resp. nečinnosť jedného z manželov významne ovplyvňujemanželské spolužitie a hospodárenie so spoločným majetkom. Takéto okolnosti podstatného charakteru
vprejednávanejvecizvykonanéhodokazovaniazistenéneboli.Jezrejmé,žežalobcadlhodobopracoval
v zahraničí a žalovaná sa starala o ich spoločné deti a domácnosť. Samotná okolnosť, že každý z

manželov má iné predpoklady na výkon zárobkovej činnosti, bez ďalšieho k nerovnomernému určeniu
podielov nevedie. Úvahu o rozdielnom určení podielov by mohlo založiť, ak by jeden z manželov
nepracoval, hoci by pracovať mohol a to najmä v prípadoch, keď sa práci vyhýbal (R 70/1965). Odvolací
súd nezistil dôvod na odklon od zásady rovnosti, preto bývalí manželia majú právo podieľať sa na
spoločnom majetku v rovnakom pomere.

2.1. Odvolací súd zdôraznil, že medzi stranami nebolo sporné, že do ich bezpodielového
spoluvlastníctva patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. W. Š. a to parcely CKN XXX/
X, CKN XXX/X, ako aj rodinný dom postavený na parcele CKN XXX/X, ďalej parcela CKN XXX/X
- orná pôda vedená na LV č. XXXX, kat. úz. W. Š., ako aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.
úz. F., zapísané na LV č. XXX, a to parcela EKN XXX - orná pôda vo výmere 2687 m2 a EKN

XXX - orná pôda vo výmere 2672 m2, vrátane rekreačnej chaty postavenej na parcele EKN XXX
a strany sporu súhlasili, aby nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. W. Š. (LV č. XXX a LV č.
XXXX) boli prikázané v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva
žalobcu a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. úz. F. do výlučného vlastníctva žalovanej.
Pokiaľ ide o určenie hodnoty takto vyporiadavaných nehnuteľností, odvolací súd súhlasil so súdom

prvej inštancie, že pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu
veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k ich vyporiadaniu a správne súd
prvej inštancie nezohľadnil správy realitných kancelárií, ktoré sa týkali ocenenia nehnuteľností a ktoré
predložil žalobca v konaní, keďže ich obsahom bolo ocenenie predmetných nehnuteľností v aktuálnom
stavebno-technickom stave a teda nezohľadňovali základnú zásadu vyporiadania vecí patriacich do

bezpodielového spoluvlastníctva tak, že ich oceňovanie sa vykonáva v stave ku dňu zániku manželstva.
Uvedené sa týkalo aj znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec R.. W. O., keď nebolo
sporné, že ohodnotenie nehnuteľnosti vypracoval znalec so zohľadnením stavebno-technického stavu
ku dňu 10.02.2023 a teda nie v stave ku dňu zániku BSM strán sporu. Konštatoval, že súd prvej inštancie
vychádzal správne zo záverov znaleckého posudku vypracovaného R.. N. Č. č. XXX/XXXX s určením

všeobecnej hodnoty nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. W. Š. v hodnote 214.000 eur, keď
znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo stavebno-technického stavu nehnuteľností ku
dňu zániku BSM a v cenách ku dňu jeho vypracovania. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX, kat. úz. F. nemohol súd prvej inštancie v dobe rozhodovania o veci vychádzať z hodnoty týchto
nehnuteľností tak, ako vyplývala zo znaleckých posudkov, ktoré vypracovali R.. W. č. X/XXXX a R.. W. č.

XXX/XXXX. Podľa týchto znaleckých posudkov, všeobecná hodnota nehnuteľností nachádzajúcich sa
v kat. úz. F., vrátane rekreačnej chaty, predstavovala sumu 29.200 eur a 294,20 eura. Tieto znalecké
posudky boli vyhotovené ku dňu 02.10.2020 a 11.10.2020 a žalovaná mala do doby rozhodovania
prvoinštančného súdu o veci samej vytvorený dostatočný časový priestor, v priebehu ktorého mohla
predložiť aktualizáciu všeobecnej hodnoty daných nehnuteľností. Súd prvej inštancie v dôsledku tejto

dôkaznej situácie pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. F., správne
vychádzal z obsahu časovo aktuálnych správ realitných kancelárií, ktoré predložil v konaní žalobca a
všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností určil ako priemer uvedených stanovísk, teda v sume 128.500
eur. V prípade pozemku KN XXX/X zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. W. Š. súd prvej inštancie
správne ustálil, že táto nehnuteľnosť nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, keďže

nebola nadobudnutá z ich spoločných finančných prostriedkov.

2.2. Odvolacísúdkonštatoval,ževzávislostiodexistujúcejdôkaznejsituácieprvoinštančnýsúdsprávne
ustálil rozsah hnuteľných vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a určil rozsah
ich zostatkových hodnôt, zistil, či tieto hnuteľné veci reálne existujú a kde konkrétne sa nachádzajú.

Prvoinštančný súd pri ich prikázaní do výlučného vlastníctva žalobcu, resp. žalovanej dôsledne aplikoval
zachovanie zásady účelného využitia týchto vecí v budúcnosti.

2.3. Odvolací súd uzavrel, že celkovú masu BSM súd prvej inštancie správne ustálil rozsahom
sumy 353.800,07 eura ako súčet všeobecnej hodnoty nehnuteľností patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov, ceny odpredanej motorky Honda 1.950 eur, finančných prostriedkov na
účte žalovanej v sume 683,50 eura a na účte žalobcu vo výške 24,52 eura, ako aj hodnoty hnuteľných
vecí tvoriacich zariadenie rodinného domu a chaty, vrátane ďalších hnuteľných vecí - stolárskych a
elektrickýchnáradíazariadení,ktorétaktiežzahrnuldomasyBSM.Zákonnýpodielkaždejzostránsporupredstavuje 176.900,03 eura a pokiaľ bol žalobcovi prikázaný do jeho výlučného vlastníctva majetok v
hodnote vyššej, nad rozsah jeho zákonného podielu, potom má povinnosť vyplatiť žalovanej finančnú
náhradu na úplné vyporiadanie BSM za jej zákonný podiel sumou 46.916,98 eura. S ohľadom na výšku

tohto finančného plnenia prvoinštančný súd nepochybil, keď žalobcovi určil lehotu na vyplatenie tejto
finančnej náhrady rozsahom 6 mesiacov za účelom zabezpečenia týchto finančných prostriedkov. O
trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s

poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces). Mala za to, že pozemok parcela KN XXX/X zapísaná na LV č. XXXX, kat. územie W. Š. patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo nevyvrátil ani odvolací súd a túto skutočnosť v konaní
opakovane tvrdila, avšak súdy sa týmto jej zásadným argumentom nezaoberali. Nesúhlasila s právnym
posúdením veci odvolacím súdom, že v predmetnej veci je preukázané, že predmetná parcela KN

XXX/X bola zakúpená z výlučných prostriedkov žalobcu s tým, že kúpnu cenu vyplatila matka žalobcu
- svedkyňa K. V. a to tak, že 90.000,-SK si na kúpu požičala od sestry - svedkyne Ľ. W. a zvyšnú
časť kúpnej ceny vyplatila z vlastných prostriedkov. Svedkyne ako dôvod uvádzali, že kúpnu zmluvu
uzatvoril priamo žalobca ako kupujúci, tak aby sa daný pozemok nemusel vyporiadavať v rámci konaní
o dedičstve, ale aby ho nadobudol priamo žalobca. Považovala za účelové výpovede svedkýň K. V.

(matky žalobcu), Ľ. W. (sestra matky žalobcu) a Q. W. (sestra žalobcu) s tým, že svedkyne zrejme
mysleli to, aby predmetný pozemok nepatril do BSM a nie, aby nebol predmetom dedičstva. Upriamila
pozornosť na skutočnosť, že sa jedná o rodinných príslušníkov žalobcu - dokonca až o blízke osoby a
namietala, že ak by sa súdy zaoberali jej námietkou v spore ohľadne ich nedôveryhodnosti, mohlo by mi
jej to privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej, nakoľko stále tvrdila, že parcela KN XXX/X bola

nadobudnutá za trvania manželstva a zo spoločných finančných prostriedkov a mala byť predmetom
vyporiadania v tomto konaní. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne zaoberal dôkazmi, ktoré
preukazujú, že pozemok bol nadobudnutý počas manželstva a patrí do BSM a mal byť v rámci neho
vyporiadaný, keď matka žalobcu nepreukázala žiadnym spôsobom, či už listinnými alebo inými dôkazmi,
že uvedené finančné prostriedky vyplatila alebo poskytla žalobcovi. Navrhla doplniť, že pozemky KN C

XXX/X XXX/X LV XXX a KCN XXX/X LV XXXX pod rodinným domom W. Š. sú v podielovom vlastníctve,
keď súd ich nesprávne vyporiadaval v konaní BSM. Vytkla súdu prvej inštancie, že vydal uznesenie na
vypracovanie znaleckého posudku na určenie hodnoty len pozemkov a rodinného domu a namietala,
že ak vyporiadaval pozemky v podielovom vlastníctve musel vydať aj uznesenie kde by bola určená aj
hodnota príslušenstva nachádzajúceho sa na pozemkoch - stolárska dielňa, altánok, studňa, oplotenie

pozemku a spevnené plochy. Bola názoru, že súd vydal nesprávne uznesenie a bola určená nesprávna
hodnota tejto nehnuteľnosti a tým, že žalobcovi prikázal túto nehnuteľnosť rodinný dom a aj pozemky
v podielovom vlastníctve do jeho výlučného vlastníctva závažným spôsobom zasiahol a porušil jej
vlastnícke práva k týmto nehnuteľnostiam. Vytýkala súdu prvej inštancie, že vyporiadanie BSM trvalo tri
roky a preto súd nemohol klásť za vinu žalovanej, že znalecký posudok je neaktuálny, ak bol predložený

včas a vyhotovený a doručený súdu k začatiu súdneho konania. Ďalej vytýkala súdu prvej inštancie,
že určil hodnoty hnuteľných vecí z nadobúdacej hodnoty na zostatkovú hodnotu 10 % s prihliadnutím
na hodnotu motorového vozidla OPEL CORSA, ktoré bolo vylúčené z vysporiadania BSM, nakoľko
majiteľom uvedeného motorového vozidla je dcéra M. V. a bola názoru, že súd nemohol prihliadať na
hodnotu motorového vozidla a tak ponížiť hnuteľný majetok na 10 % hodnotu a týmto neadekvátnym

a zmätočným postupom súdu došlo k nesprávnemu a nespravodlivému vypočítaniu spoluvlastníckeho
podielu. Uviedla, že súd nevyporiadal vkladnú knižku, kde bola majiteľom a nie „len jej disponent“ ako
nesprávne uviedol súd a žalobca zrušil túto vkladnú knižku a následne previedol celú sumu na svoj účet
bez jej vedomia a súhlasu a súd sa nezaoberal vyporiadaním tejto vkladnej knižky aj keď bol dostatočne
oboznámený s dôkazom o zrušení vkladnej knižky. Nesúhlasila s výrokom, že súd nemal inú možnosť

ako vychádzať z odhadu realitného makléra Haló reality a odhadu realitného makléra Consulting Broker
a tak „zpriemerovať“ dva odhady na sumu 128 000,- eur, keď žalobca žiadal o zpriemerovanie avšak súd
napriek svojmu doslovnému výroku, že takýto postup nie je možný v rozsudku tak urobil. Konštatovala,
že s týmito jej argumentmi sa nevysporiadal ani súd prvej inštancie a ani odvolací súd. Bola názoru,
že rozhodnutia súdov nižších inštancií sú arbitrárne, nepreskúmateľané a vychádzajú z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Zároveň navrhla odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu nie je arbitrárny
a svojvoľný, ale je konzistentným a presvedčivým zdôraznením dôvodov správneho a náležite
odôvodneného rozsudku súdu prvej inštancie, jeho kontinuálnym pokračovaním ako zákonného a

spravodlivého rozhodnutia. Bol názoru, že závery súdov nie sú arbitrárne alebo zjavne neopodstatnené,
ani nelogické a skutkový stav bol výsledkom podrobného dokazovania, právne závery sú v súlade s
ním. Súdy oboch inštancií svoje rozhodnutia riadne zdôvodnili, poskytli vo svojich rozsudkoch odpovede
na všetky podstatné námietky sporových strán a na otázky, ktoré v konaní vyplynuli. Navrhol dovolanie
zamietnuť, resp. odmietnuť.

5. Podľa§444ods.1CSPdovolacísúdmôženanávrhodložiťvykonateľnosťnapadnutéhorozhodnutia,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 444 ods. 2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré
ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.

6. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého
rozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 2 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal
samostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný
aj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo ,,dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej nie je dôvodné.

8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421

CSP.

9. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť

dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

12. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalovaná namieta existenciu vady v zmysle § 420 písm. f) CSP,

ktorá mala spočívať v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistenom
skutkovom stave a nesprávnom vyhodnotení dôkazov.

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod
porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým saúčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

14. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,

bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá
rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola
účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na
právnynázorodvolaciehosúdujavilaakovýznamnáprejehorozhodnutie,čirôznymizávažnýmideficitmi
v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia
dôkazov a pod.).

15. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v
zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil
vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho
súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,

8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti
argumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na
spravodlivý proces.

16. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto
ho nemožno považovať za nedostatočne odôvodnené či nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku
zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí
odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú
interpretačnú presvedčivosť. Za zohľadnenia skutočnosti, že odvolací súd náležite aplikoval § 387

ods. 2 CSP, v dôsledku čoho poňal do svojho rozhodnutia aj prvoinštančný rozsudok, je dovolací súd
toho názoru, že z odôvodnenia rozsudkov vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je
koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj závery, ku

ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia
krajského súdu je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru o potrebe potvrdenia prvoinštančného
rozhodnutia.

16.1. Odvolací súd v odôvodnení v prvom rade konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal vo

veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších
dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 a § 192 CSP, z
týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Rovnako konštatoval, že odôvodnenie
prvoinštančného rozsudku je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným

spôsobom súd vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie
podstatné a právne významné.

16.2. Následne odvolací súd konštatoval, že žalovaná v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré
uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri

rozhodovaní daného sporu, preto jej odvolacie námietky nepovažoval za spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť prvoinštančného rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

16.3. Po poukaze na povahu predmetu konania sa odvolací súd v odôvodnení stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie, že neboli zistené dôvody na určenie disparity podielov strán sporu na ich spoločnom

majetku pri vyporiadaní BSM s tým, že samotná okolnosť, že každý z manželov má iné predpoklady
na výkon zárobkovej činnosti, bez ďalšieho k nerovnomernému určeniu podielov nevedie. Odvolací
súd ďalej konštatoval, že medzi stranami v štádiu prvoinštančného konania nebolo sporné, že do ich
bezpodielového spoluvlastníctva patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. W. Š. a to parcelyCKN XXX/X, CKN XXX/X, ako aj rodinný dom postavený na parcele CKN XXX/X, ďalej parcela CKN
XXX/X - orná pôda vedená na LV č. XXXX, kat. úz. W. Š., ako aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
kat. úz. F., zapísané na LV č. XXX, a to parcela EKN XXX - orná pôda vo výmere 2687 m2 a EKN

XXX - orná pôda vo výmere 2672 m2, vrátane rekreačnej chaty postavenej na parcele EKN XXX a
strany sporu súhlasili, aby nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. W. Š. (LV č. XXX a LV č. XXXX)
boli prikázané v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalobcu
a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. úz. F. do výlučného vlastníctva žalovanej. V nadväznosti
na to súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného

BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k ich
vyporiadaniu a pokiaľ pri určovaní ceny nehnuteľností sa vychádza zo záverov takmer trojročného
znaleckého posudku, tento znalecký posudok nie je možné považovať za aktuálny pre účely určovania
ceny nehnuteľností v čase vyporiadania BSM a súd prvej inštancie vychádzal správne zo záverov
znaleckého posudku vypracovaného R.. N. Č. č. 200/2022. V tejto súvislosti mal odvolací súd za to, že
súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne vysvetlil svoje úvahy, ktoré ho viedli k predmetnému

záveru, pričom jeho hodnotenia dôkazov považoval za správne. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX, kat. úz. F. odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie nemohol v dobe rozhodovania o
veci vychádzať z hodnoty týchto nehnuteľností tak, ako vyplývala zo znaleckých posudkov predložených
žalovanou, ktoré vypracovali R.. W. č. 6/2020 a R.. W. č. 197/2020, nakoľko tieto znalecké posudky boli
vyhotovené ku dňu 2.10.2020 a 11.10.2020 a žalovaná mala do doby rozhodovania prvoinštančného

súdu o veci samej vytvorený dostatočný časový priestor, v priebehu ktorého mohla predložiť aktualizáciu
všeobecnej hodnoty daných nehnuteľností. Odvolací súd súhlasil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý
v dôsledku tejto dôkaznej situácie pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, kat.
úz. F. vychádzal z obsahu časovo aktuálnych správ realitných kancelárií a všeobecnú hodnotu týchto
nehnuteľností určil ako priemer uvedených stanovísk. K odvolacím námietkam žalovanej dodal, že jej

návrh v priebehu prvoinštančného konania, aby aktualizovaný znalecký posudok k predmetu ocenenia
nehnuteľností vedených na LV č. XXX, kat. úz. F., predložil žalobca neobstojí, keďže dôkazná povinnosť
v tejto súvislosti bola na jej strane, pokiaľ nesúhlasila a rozporovala obsah spomínaných správ realitných
kancelárií k hodnotám predmetných nehnuteľností. V prípade pozemku KN XXX/X zapísaného na LV č.
XXXX, kat. úz. W. Š. podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd jasne vysvetlil, prečo tvrdenia

žalobcu a svedkýň K. V., Ľ. W. a Q. W. považoval za vierohodné. Vo vzťahu k námietke žalovanej
týkajúcej sa hodnotenia jednotlivých dôkazov odvolací súd poukázal na jednotlivé zásady a princípy
hodnotenia dôkazov, pričom konštatoval, že úvaha súdu prvej inštancie, ktorou hodnotil výpovede strán
a svedkov, nebola svojvoľná či neprimeraná, ale mala racionálny podklad vychádzajúci z predmetu
sporu a konkrétnych okolností prípadu. Odvolací súd napokon uzavrel, že súd prvej inštancie správnym

spôsobomustálilrozsahvyrovnaciehopodielu,ktorýježalobcaztituluzaniknutéhoBSMpovinnývyplatiť
žalovanej a správnemu výroku rozhodnutia o veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania
strán sporu.

16.4. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd spolu s potvrdzovaným rozhodnutím

súdu prvej inštancie (s ktorým tvorí kompletizujúcu organickú jednotu) neopomenul vziať do úvahy
žiadnu z (rozhodných) skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo. Z vyššie uvedeného je zrejmé, z akých
dôvodov odvolací súd potvrdil prvoinštančné rozhodnutie a podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP dalo zadosť náležitostiam v zmysle § 393 CSP.
Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že dovolateľka

sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými
v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe
viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani
právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,
II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

17. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručnea jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom
konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania
v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Neostáva preto nič iné, než konštatovať, že v prejednávanej veci
boli z tohto pohľadu odvolacím súdom splnené ústavnoprávne nároky kladené na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia.

18. Dovolateľka ďalej rozporovala svojvoľné a nelogické hodnotenie výpovedí svedkýň, či ďalších
dôkazov, najmä v súvislosti s určením masy BSM, pričom mala za to, že v danom prípade uniesla
dôkazné bremeno. Dovolací súd k tomu uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý
by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v
dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť

a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané
dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá
možnosť vykonávať dokazovanie - porov. ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne
domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi

vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je
postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,
porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)

CSP, avšak dovolací súd po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu takúto vadu v posudzovanom
spore nezistil.

19. Dovolací súd pripomína, že podľa § 191 CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Zároveň je potrebné uviesť, že
nesprávnevyhodnoteniedôkazovbeztoho,abyztohoplynúceskutkovézáverybolisvojvoľnéčiústavne
neudržateľné, nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd pritom pre úplnosť
poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí
právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).

20. Vec prejednávajúci senát na tomto mieste vyslovuje presvedčenie, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vrátane navrhovaných dôkazov stranami sporu, a to výsluchom
strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to dokladov o zostatku na účtoch,

znaleckými posudkami R.. W. O. č. XX/XXXX a XX/XXXX, R.. N. Č. č. XXX/XXXX, R.. M. W. č. X/XXXX,
R.. S. W. č. XXX/XXXX, statickými posudkami, správami realitných kancelárií, výpismi listov vlastníctva,
fotodokumentáciou, výpisom z účtu, správou Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. a obce mesta O. ako
aj ďalším spisovým materiálom. Podľa dovolacieho súdu vykonané dokazovanie náležite vyhodnotil,
pričom dosiahnuté skutkové závery nemožno považovať za prejav svojvôle.

21. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrí parc. KN XXX/X
vedená na LV č. XXXX k. ú. W. Š., súd prvej inštancie - hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo - poukázal
na výpovede svedkýň a konštatoval, že žalovaná síce namietala výpovede vyššie uvedených svedkýň
s tým, že boli na výpoveď pripravené a odpovedali v podstate na žalobcom vopred pripravené otázky

a ich výpovede boli účelové a tendenčné, avšak súdu nepredložila akýkoľvek dôkaz preukazujúci, že
uvedená nehnuteľnosť bola zakúpená z ich spoločných prostriedkov. V tejto súvislosti dodal, že pokiaľ
žalovanánepredložila,resp.neoznačiladôkazyspochybňujúcepravdivosťvýpovedíuvedenýchsvedkov
vo vzťahu k finančným prostriedkom, za ktoré bola predmetná nehnuteľnosť nadobudnutá, potom súd
prvej inštancie musel konštatovať, že sporný pozemok do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu

nepatrí, keďže nebol nadobudnutý z ich spoločných prostriedkov a potom je výlučným vlastníctvom
žalobcu.22. Sumarizujúcvyššieuvedenédovolacísúdvokolnostiachpreskúmavanejvecinezistilústavnoprávne
deficity v rámci zisťovania skutkového stavu veci, súdy nižších inštancií postupovali v súlade so
základnými princípmi civilného sporového konania, najmä náležitou aplikáciou prejednacej zásady,

zásady voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 CSP) a princípu všeobecnej spravodlivosti. Zároveň pri
zisťovaní skutkového stavu rešpektovali ústavno-procesné zásady (ako sú zákaz tzv. deformácie
dôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia dôkazov),
napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie obsahujú riadne odôvodnenie
myšlienkového procesu hodnotenia dôkazov, zo záverov oboch súdov nižších inštancií dovolací

súd nezistil porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a prijaté skutkové závery nevykazujú
známky svojvoľnosti, nelogických úsudkov či zrejmého omylu. Námietky žalovanej v tomto smere preto
dovolací súd považoval z hľadiska prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP za
neopodstatnené.

23. Z obsahu dovolania zároveň vyplýva, že žalovaná odvolaciemu súdu vyčíta nesprávne právne

posúdenie veci. K tomu dovolací súd uvádza, že prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP
nezakladá skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočíva na nesprávnych
právnych záveroch (porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Aj z judikatúry ústavného súdu
vyplýva, že iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. I. ÚS 188/06). Navyše, vzhľadom na skutkovú povahu prevažnej väčšiny dovolacích námietok
je potrebné opätovne zdôrazniť, že dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových
zistení, ku ktorým dospeli súdy nižších inštancií a na ktorých je založené napadnuté alebo jemu
predchádzajúce rozhodnutie, ani prostriedkom určeným na prehodnotenie vykonaného dokazovania.
Naopak dovolací súd je podľa § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Len

samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama
polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci významovo nezodpovedajú
predpokladom prípustnosti dovolania. Dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie nemožno
založiť na spochybňovaní skutkových záverov súdov nižších inštancií, či na základe tvrdeného

nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, čo pritom v posudzovanom prípade tvorilo jadro podaného
dovolania. Prelomenie stavu právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu
konštatovaním prípustnosti dovolania v danom prípade teda neprichádzalo do úvahy.

24. Žalovaná v podanom dovolaní navrhla doplniť, že pozemky KN C XXX/X XXX/X, LV č. XXX a

KCN XXX/X, LV č. XXXX pod rodinným domom W. sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a
namietala, že súd prvej inštancie ich nesprávne vyporiadaval v konaní ako patriace do BSM. Žalobkyňa
proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie, v ktorom namietala nesprávne vyhodnotenie
skutkového stavu a z toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie sporu, avšak otázku posúdenia či
pozemky KN C XXX/X XXX/X, LV č. XXX a KCN XXX/X, LV č. XXXX pod rodinným domom W. Š. sú v

podielovom spoluvlastníctve strán sporu alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve v odvolaní nenastolila.
Odvolací súd, ktorý bol v zmysle § 380 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, preto nemal možnosť zaoberať
sa touto žalovanou vytýkanou nesprávnosťou a teda ani dôvod v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujať
k tejto skutočnosti svoje stanovisko.

25. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu
opravnému prostriedku subsidiárny nielen z procesného hľadiska - teda že dovolanie možno podať
len proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza
dovolaciemu konaniu), ale aj z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ
môže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré

namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím
súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto
námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.

26. Všeobecne princíp subsidiarity vychádza z toho, že najlepšie postaveným k plneniu úloh sú najnižšie

články hierarchie súdov; vyššie články systému zasahujú len vtedy, kedy už prípad nemôže byť riešený
na úrovni článku nižšieho. Ide o všeobecný princíp organizácie celej spoločnosti a súdnictva osobitne.27. Z uvedeného teda vyplýva, že dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia je pre prípustnosť
dovolania relevantný len vtedy, ak vec nesprávne právne posúdil odvolací súd alebo ak v odvolaní
namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd svojím procesným

postupom nenapravil. Avšak nemôže tomu byť v prípade, ak samotná strana sporu nevyužila svoje
právo namietať konkrétnu nesprávnosť v rámci podaného odvolania; v takom prípade strana sporu
mala možnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania vo vzťahu ku konkrétnej otázke, ale keď tak
neurobila,hocitakurobiťmohlaamala,predmetnáotázkasanestalapredmetomprieskumuodvolacieho
súdu, ktorý nemal možnosť v rámci opravného konania vyhodnotiť jej opodstatnenosť aj vo vzťahu k

existujúcej judikatúre najvyššieho súdu. V tomto prípade odvolací súd neposudzoval nastolenú otázku
pre jej neuvedenie žalovanou v podanom odvolaní, preto sa jej riešenia nemôže úspešne domáhať v
dovolacom konaní.

28. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že
dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie

návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy
odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami,
nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ
uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Takto by totiž
nastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok odvolacieho súdu (teda

jeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť“), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden dôvod, pre
ktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa (zrejmá), pretože
ju dovolateľ nepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Inak povedané,
dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania
riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale

aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti
opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.

29. V tomto prípade ide totiž o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva patria
bdelým (vigilantibus iura scripta sunt). Ak potom žalovaná uvedenú otázku, zakladajúcu prípustnosť a

dôvodnosť dovolania, neuplatnila v odvolacom konaní - hoci jej bola známa - v rámci ochrany svojich
práv, nemôže ju dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario),
lebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie namiesto odvolacieho súdu, ktorý však
na to nedostal príležitosť.

30. Z uvedeného možno urobiť záver, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho
konania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu urobiť mohol, a tak poskytol príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.

31. V podstate obdobne postupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že

ak sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom
argumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd
na jej posúdenie nemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).

32. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako

dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

33. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.