Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Kyseľová
Legislation area – Občianske právo – Dedičské právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/5/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200394
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5824200394.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C.. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: Advokátska kancelária DPP
Martaus & Partners, s.r.o. so sídlom Jána Milca 788/5, 010 01 Žilina, IČO: 51 174 227, proti žalovanému:
F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XX-XXX G., H. I., takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e , že A. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom sídlisko D. XXXX/XX, XXX XX
E., je dedičkou po poručiteľovi A. C., nar. XX.XX.XXXX, pridelené r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom J. XXX/
XX, XXX XX E., C. I., štátna príslušnosť H. I..
II. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na súd dňa 09.02.2024 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že je dedičkou po
poručiteľoviA.C.,nar.XX.XX.XXXX,r.č.XXXXXX/XXXX,J.XXX/XX,XXXXXE.,C.I.,štátnapríslušnosť
H. I..
2. Odôvodnila ju tým, že uznesením Okresného súdu Námetovo vydaného súdnym komisárom JUDr
Annou Verešovou dňa 03.05.2023 sp. zn. 7D/296/2020, Dnot 90/2023 bola odkázaná na podanie
žaloby o určenie, že je dedičkou, čím je daný aj jej naliehavý právny záujem. Dedičské právo po
poručiteľovi odôvodnila tým, že ona a poručiteľ boli partnermi (druh/družka) od roku 2014 a snúbencami
od roku 2015 až do dňa úmrtia poručiteľa v roku 2020. Poručiteľ bol invalidný dôchodca trpiaci svalovou
dystrofiou. Žalobkyňa sa o poručiteľa v čase choroby riadne starala a navštevovala s ním lekárov,
aj so svojou dcérou K. L., nar. XX.XX.XXXX, u ktorej mal poručiteľ vedený trvalý pobyt. Poručiteľ sa
v roku 2017 presťahoval k žalobkyni, kde spolu žili v spoločnej domácnosti a o spoločnú domácnosť
sa spoločne starali až ku dňu úmrtia poručiteľa v roku 2020. Poručiteľ zomrel dňa XX.XX.XXXX v E.
a je pochovaný na C.. Náklady na pohreb hradila v prevažnej časti žalobkyňa. Vychádzajúc z ust. §
475 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nededí manžel, ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine
rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku
pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo
bol odkázaný výživou na poručiteľa. Žalobkyňa bola partnerkou poručiteľa 6 rokov, pričom v spoločnej
domácnosti žalobkyňa s poručiteľom žila 3 roky a starala sa nielen o domácnosť, ale aj o jeho zdravotný
stav. Vyjadrením žalovaného F. C., brata poručiteľa zo dňa 23.10.2023 v podstate tento potvrdil, že
žalobkyňa skutočne s poručiteľom žili pár rokov v spoločnej domácnosti a o poručiteľa a spoločnú
domácnosť sa starala, keď uvádza, „.... A. mohol bývať u tety alebo u seba, kde mal svoj dom, ale A.
ho zabrala ku sebe....“. Skutočnosť, že žalobkyňa s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti svedčí aj
tom, že má doma zdravotnú dokumentáciu poručiteľa a ďalšie doklady poručiteľa, ktoré sú v poľskom
jazyku. V ostatnom sa pridržiavala vyjadrení, ktoré predložila k dedičskému konaniu a sú datované z01.08.2023 a z 05.12.2023. V nadväznosti na uvedené a ust. § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
tak nepochybné, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi a má dedičské právo.
3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené do vlastných rúk v preklade do
poľského jazyka dňa 28.06.2024 vyjadril tak, že dňa 24.07.2024 súdu zaslal jeho prepúšťaciu správu
z chirurgického oddelenia, úrazovo-ortopedickej nemocnice, ktorým preukazoval svoj zdravotný stav,
doručil Notársku zápisnicu spísanú na Notárskom úrade M. N., G., H. pod A č. XXXX/XXXX, vo veci
poručiteľa A. C., zomr. XX.XX.XXXX v E., z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaný žiadal o vydanie
Osvedčenia o dedičstva po A. C., synovi O. a A., rodné číslo XXXXXXXXXXX, zosnulom dňa
XX.XX.XXXXvobciE.,ktoréhoobvyklýmmiestompobytuvčasesmrtimalabyťobecG.,apodľaktorého
prehlásenia žalovaného celé jeho dedičstvo v zmysle zákona nadobudol on ako brat - F. C., syn O. a A.,
nar. XX.XX.XXXX v G..
4. Žalobkyňa vo výpovedi tvrdila, že s poručiteľom sa poznala v čase, keď žil jej manžel. Manžel zomrel,
poručiteľ k nim naďalej chodieval, keď oslavovala 60. narodeniny sa zasnúbili. Posledné tri roky pred
smrťou poručiteľ u nej býval na adrese E. – D.. Z tohto pobytu absolvovali všetky vyšetrenia, ktoré si
vyžadoval jeho zdravotný stav. Poručiteľ trpel svalovou dystrofiou, neskôr bol operovaný na obe oči.
Navštevoval lekárov – kardiológa v B. a očného lekára v P. E.. Na dôkaz toho predložila celú zdravotnú
dokumentáciu poručiteľa, lekárske správy, preukazy ZŤP, sociálne poistenie a iné potrebné odporúčania
k vyšetreniu, či preukazy pre zľavy na poskytovanie rôznych sociálnych služieb. Potvrdila aj to, že
s poručiteľom spoločne trávili čas, zúčastňovali sa rodinných osláv, koníčkov – rybolovu, na dôkaz čoho
súdu predložila fotografie, ktoré ňou tvrdené skutočnosti preukazovali. Chodievali aj do H., kde mal
poručiteľ rodinný dom, ten spoločne zveľaďovali, pretože tam chceli bývať. Na dom poručiteľa žalobkyňa
prispela aj svojimi finančnými prostriedkami. Hospodárili spoločne tým spôsobom, že poplatky s bývaním
v C. platila žalobkyňa, časť aj v H., pretože poručiteľ mal nízku rentu - dôchodok 1200 PLN (t.j. cca 270
eur). Do H. chodievali navštíviť tetu poručiteľa, na zber plodov alebo za účelom zveľaďovania rodinného
domu. Pomáhali aj žalovanému, pretože jeho renta je tiež nízka, poručiteľ žalovanému dovolil bývať
v jeho dome. Všetky osobné veci poručiteľa sa nachádzajú u nej, vybavovala pohreb, uhrádzala náklady
pohrebu, pričom už v čase zisťovania príčin úmrtia do zápisnice na obvodnom oddelení policajného
zboru uviedla, že s poručiteľom žila viac ako tri roky.
5. Žalovaný vo výpovedi potvrdil správnosť tvrdení žalobkyne a doplnil ho o tvrdenie, že poručiteľ – jeho
brat chodieval ale aj do H. 2-3 krát do týždňa. Chodieval za tým účelom, aby sa staral o nový dom, kosil
trávu, upratoval okolie domu, robil na dome, na večer sa vracal k žalobkyni. Potvrdil, že jeho brat trpel
svalovou dystrofiou a v súvislosti s jeho zdravotnými problémami sa o neho starala žalobkyňa.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov K. L., A. Q., A. R. a oboznámil
obsah listín a žalobe vyhovel.
7. Poverením zo dňa 10.01.2023 sp. zn. 7D/296/2020 súd poveril notárku ako súdnu komisárku - JUDr.
Annu Verešovú, prejednaním dedičstva po poručiteľovi A. C., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
E., J. XXX/XX. Uznesením z 03.05.2023 sp. zn. 7D/296/2020, Dnot 90/2023 súdny komisár dedičské
konanie prerušil a žalobkyňu A. B., na. 29.01.1956, bytom D. XXXX/XX, E. v lehote 1 mesiaca od
právoplatnosti uznesenia odkázal na podanie žaloby na súd, ktorej predmetom bude určenie, že je
dedičkou poručiteľa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.01.2024. Žaloba bola podaná v lehote
1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia, a to dňa 09.02.2024.
8. Svedkyňa K. L. potvrdila, že poručiteľ žil niekoľko rokov so žalobkyňou, boli dlhoroční priatelia, na
oslave jej 60-tych narodenín sa zasnúbili, poručiteľ s ňou býval každý deň, aktívne trávili čas, chodievali
na ryby, a to aj do P.. Zúčastňovali sa rodinných osláv na C. aj v H., trávili čas s deťmi žalobkyne a aj
jej rodinou, ako aj rodinou v H., hoci poručiteľ nemal žiadne deti. Poručiteľ žil na C., tu zomrel a bol
aj pochovaný. Žalobkyňa sa starala o poručiteľa, pretože trpel svalovou dystrofiou, navštevovala s ním
lekárov v H., kde mal zdravotné poistenie, zabezpečovala mu nákup liekov, potraviny kupovali spoločne.
Poručiteľ vlastnil dom v H., ktorý chodili zveľaďovať. Z jej pohľadu žili ako druh a družka, poručiteľ
dokonca niekedy zabezpečoval starostlivosť o jej deti, ak potrebovala ísť do práce, bol ako ich starý
otec. Menovaná svedkyňa bola pestúnom žalobkyne a jej nebohého manžela, vypovedala však zhodne
ako ostatní svedkovia, súd preto nemal dôvod vyhodnotiť jej výpoveď inak ako pravdivú.9. Zhodne ako svedkyňa K. L. vypovedala aj svedkyňa A. Q. – suseda žalobkyne od roku 1980. Táto
potvrdila, že poručiteľ bol priateľom žalobkyne a jej nebohého manžela, boli dlhoroční priatelia. Po smrti
manželažalobkynezostalipriateľminajďalej,ichpriateľstvoprerástlodovzťahuaasiodroku2015začali
spolu žiť a v čase, keď mala dcéra svedkyne svadbu, sa zasnúbili (v roku 2017). Vídavala ich v mieste
pobytu žalobkyne, chodili na výlety, rodinné oslavy, k vnukovi do N., kde žije syn žalobkyne, robili spolu
na záhradke, chodili na ryby obdobne ako predtým, keď žil jej manžel. Ich vzťah hodnotila ako šťastný.
O tom, že mohol mať zdravotné problémy usudzovala len z pohľadu.
10. Svedok C. B. potvrdil, že poručiteľa poznal od roku 2015, odkedy si pamätá jeho spolužitie so
žalobkyňou, mali záhradku, spolu pracovali. Na oslave jubilea žalobkyne sa zasnúbili, vedel o tom aj
žalovaný, vzájomne sa navštevovali, boli aj na oslave výročia tohto svedka. Žalobkyňa s poručiteľom
mali dobrý vzťah, chodievali často na rybačky, boli aj na rybačke v P., spoločne chodievali na nákupy,
zväčša do obchodného domu S., kde v blízkosti býva a kedy ho zvykli navštíviť. Poručiteľ mal zdravotné
problémy aj problémy s očami, žalobkyňa chodievala s ním k lekárovi. Chodievali do H., pretože poručiteľ
spočiatku zvykol vozievať svoju tetu do kostola.
11. Svedok A. R. vypovedal, že žalobkyňu pozná 30 rokov, pretože on je druhom jej dcéry. Potvrdil, že
s poručiteľom sa priatelili ešte za života jej manžela, po jeho smrti ich priateľstvo prerástlo do vzťahu,
žili ako druh a družka a pri príležitosti životného jubilea žalobkyne, ju poručiteľ požiadal o ruku, zasnúbili
sa. Fungovali v spoločnej domácnosti, pomáhali si, nakupovali, sám ich navštevoval, pomáhal im, či už
sodvozomnanákupyalebonavyšetrenia.Ichvášňoubolrybolovarybačka.Nákupyuhrádzalispoločne,
nemal však vedomosť, ako boli uhrádzané náklady na domácnosť. Často ich sprevádzal pri návštevách
v H., zväčša navštevovali tetu poručiteľa a aj žalovaného.
12. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
13. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) ak
rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po
márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby
určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac.
14. Podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej
skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného
roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť
alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
15. Skôr, než súd pristúpil ku skúmaniu vecnej stránky žaloby, musel posúdiť, či podaná žaloba je
procesne prípustnou žalobou podľa Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa sa v súdenej veci domáha
určenia, že je dedičkou po poručiteľovi A. C., I. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E., J. XXX/XX,
na podanie ktorej bola odkázaná notárkou, ktorá je súdnou komisárkou prejednávajúca dedičstvo po
poručiteľovi vkonanívedenomnaOkresnomsúdeNámestovopodsp.zn.7D/2963/2020,Dnot90/2023.
Včas podanou žalobou (v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia, ktorým jej súd túto povinnosť
uložil) teda žiada o určenie právnej skutočnosti.
16. Podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP domáhať sa určenia právnej skutočnosti je prípustné iba
vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie § 194 CSP je osobitným predpisom, keďže
na jeho základe sa riešia najmä sporné skutkové otázky, ktoré súvisia s dedením a dedičským právom,
t.j. aj s tým, či žalobkyňa je poručiteľovým dedičom. Predmetnú žalobu o určenie právnej skutočnosti
v zmysle § 137 písm. d) CSP pripúšťa osobitný predpis a to § 194 CMP. Žaloba je procesné prípustná.
17. Ďalej sa súd zaoberal vecnou stránkou žaloby a dokazovaním zistil, že žaloba je v celom rozsahu
dôvodná. Žalobkyňa svojim tvrdením a aj tvrdením žalovaného (v ich výpovediach) a výpoveďami
svedkov a tiež obsahom listín preukázala, že s poručiteľom pred jeho smrťou prakticky od roku 2015
žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti, ktorú mali zriadenú na adrese trvalého pobytu žalobkyne
E., D. T. XXXX/XX a z toho dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť, tak ako je to dané v ust. § 475
ods. 1 Občianskeho zákonníka.18. V konaní vypočutí (svedkovia a strany sporu) zhodne potvrdili, že žalobkyňa s poručiteľom žili
v jednej domácnosti ako druh a družka, pri príležitosti jej 60. narodením sa zasnúbili, spoločne prispievali
na úhradu svojich potrieb vykonávaním nákupov a úhradami nákladov na domácnosť, absolvovali
rodinnéoslavypríbuznýchžalobkynenaC.aporučiteľavH.,pomáhalisvojimdeťom(apestúnom),trávili
spolučas,ichvášňoubolrybolov,ktorýabsolvovaliajvP..Žalobkyňapomáhalaporučiteľovi,poskytovala
mu podporu, dopravu (aj s pomocou rodinných príbuzných) v súvislosti s liečením poručiteľa a návštevou
lekárov v H., čoho dôkazom boli predkladané (lekárske a iné) správy, či zdravotná dokumentácia.
O ich skutočnom spoločenstve svedčí aj viacerými svedkami tvrdená okolnosť, že mali šťastný vzťah.
Spoločne zveľaďovali rodinný dom poručiteľa v H., v ktorom plánovali v budúcnosti bývať. Poručiteľ bol
člen spoločnej domácnosti, ktorú mal vytvorenú so žalobkyňou po obdobie dlhšie ako jeden rok pred jeho
smrťou a svojou osobnou činnosť sa každý z nich podľa svojich možností a schopností finančné alebo
iným spôsobom podieľal na udržiavaní tejto domácnosti. Skutočnosť, že žalobkyňa a poručiteľ mali
spoločnú domácnosť umocňuje aj fakt, že poručiteľ zomrel na území C. a tu je pochovaný, pričom pohreb
zabezpečovala žalobkyňa. Žalobkyňa ako spolužijúca osoba je dedičkou poručiteľa v tretej dedičskej
skupine, jej žalobe súd vyhovel.
19. Súd nemal dokazovaním preukázané, že by poručiteľ pred svojou smrťou so žalobkyňou žil len
dočasne a prechodne mimo svojho pobytu z dôvodu liečenia, či z dôvodu inej skutočnosti alebo že by
trvale žil v H., hoc bol poľským občanom. Naopak, všetky v konaní vykonané dôkazy svedčia o riadnom
spolužití po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti, teda o splnení hmotnoprávnych podmienok
daných ust. § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
20. K obrane a tvrdeniu žalovaného o tom, že poručiteľ chodieval do G. 2-3 krát do týždňa, aby sa staral
o nový dom, kosil trávu, upravoval okolie, pracoval na dome, staval ho nevyvracia tvrdenia o splnení
hmotnoprávnych podmienok o spolužití poručiteľa a žalobkyne v spoločnej domácnosti a ani samo
o sebe nemôže byť dôvodov na konštatovanie, že nie sú splnené podmienky tvrdené žalobkyňou. Tá,
zhodne ako svedkovia potvrdila, že chodievali do H. za účelom zveľaďovania rodinného domu, kde
plánovali bývať, pričom žalovaný sám potvrdil, že je pravdou, že poručiteľ žil so žalobkyňou tri roky pred
smrťou a aj keď bol v H., na večer sa vracal späť k žalobkyni, teda do spoločnej domácnosti. Nie je
pravdivé jeho vyhlásenie v Zápisnici o vydaní osvedčenia o dedičstve, že neexistujú osoby, ktoré by
známeho dediča vylúčili z dedenia alebo by dedili spolu s ním, pretože takou osobou je žalobkyňa. A hoci
bol poľským občanom, nežil v H., ale v čase smrti obvyklým miestom jeho pobytu bolo mesto E..
21. V súdenej veci vznikli štátu trovy zabezpečením práva žalovaného konať v jeho materinskom
jazyku. Žalovaný je občanom H. I. a nerozumie slovenskému jazyku, súd vo veci pribral tlmočníka,
prostredníctvom ktorého zabezpečil preklad listín a obsah pojednávania zo slovenského do poľského
jazyka v súlade s ust. § 155 ods. 1 CSP. Podľa citovaného ustanovenia má každý právo konať pred
súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Trovy spojené s tým, že žalovaný ako
strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Z toho dôvodu súd
o nároku štátu nerozhodoval.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa § 255
ods. 1 CSP a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože so žalobou
bola v celom rozsahu úspešná.
23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník - § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.