Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011449
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8123011449.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL. M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
04.03.2026, v trestnej veci proti obž. A. A. B., pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 41T/54/2023 zo dňa 03.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie obžalovaného A. A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obž. A. A. B. za vinného zo zločinu zabitia podľa §
147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona,
ktorý mal spáchať tak, že

dňa 23.11.2022 v čase od 22.30 hod. do 24.11.2022 do 06.00 hod. v Prešove, na C. D. E. XX, v
byte č. 10 na 5. poschodí pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol tam prítomného svojho partnera
A. F., ktorého opakovane udieral rukami a kopal do celého tela, čím mu spôsobil krvné podliatiny
na chrbte nosa, na hornej pere uprostred, na dolnej pere uprostred a vľavo, na predobočnej ploche
hrudníka vľavo, na prednej ploche v strednej tretine pravého predkolenia, nad pravou lakťovou kosťou,
na bočnej ploche pravého stehna, na prednej ploche pravého kolena, na predobočnej ploche pravého

predkolenia, predobočnej ploche ľavého stehna, na zadobočnej ploche chrbta vpravo, na zadobočnej
ploche chrbta vľavo, v driekovej oblasti vpravo od chrbtice, v sedacej oblasti vpravo, tržnozmliaždené
rany na dolnej pere uprostred a vľavo, masívne prekrvácanie kože, podkožia a svaloviny v oblasti nad
zlomenými rukami v dolnej tretine chrbta vľavo a v sedacej oblasti vľavo, zlomeninu 7. rebra v prednej
pazuchovej čiare vľavo s roztrhnutím pohrudnice, poranením ciev v okolí a prekrvácaním svaloviny v
okolí, dvojnásobnú zlomeninu 8. rebra v strednej pazuchovej čiare a pri chrbtici vľavo s roztrhnutím

pohrudnice, poranením ciev v okolí a prekrvácaním svaloviny v okolí, dvojnásobnú zlomeninu 9. rebra
v zadnej pazuchovej čiare a pri chrbtice vľavo s roztrhnutím pohrudnice, dvojnásobnú zlomeninu 10.
rebra pri chrbtici a 2 cm smerom dopredu od uvedenej zlomeniny vľavo, s roztrhnutím pohrudnice,
zlomeninu 11. rebra pri chrbtici s roztrhnutím pohrudnice, opuch mozgu ťažkého stupňa s mozočkovým
kužeľom, akútne rozdutie a ložiskový opuch oboch pľúc, kde v dôsledku sériových zlomenín 7 - 11 rebra
vľavo, s roztrhnutím pohrudnice, prekrvácaním svaloviny v okolí a poranením ciev v okolí, zlomenín s

masívnym zakrvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny došlo k vzniku šoku po úraze a krvácaní, čo viedlo
k periférnemu zlyhaniu srdcovocievnej a dýchacej činnosti a k smrti poškodeného.
Uložil mu za to podľa § 147 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr.
zákona, trest odňatia slobody vo výmere 10 (desiatich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2, písm. a/ Tr. zákona ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný. Odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil,

pričom v dôvodoch odvolania uvádza, že v trestnej veci obž. vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 41t/54/2023 súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.10.2025 rozsudkom uznal obž. vinným
zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti predmetnému rozsudku Okresného súdu Prešov č.: 41T/54/2023-604 zo dňa 03.10.2025
podal obžalovaný po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré týmto podaním obhajca obžalovaného v mene
obžalovaného odôvodňuje.

OdvolanieobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešovč.:41T/54/2023-604zodňa03.10.2025

(ďalej len “napádaný rozsudok”) smeruje proti všetkým výrokom napádaného rozsudku vzťahujúcim sa
na obžalovaného z dôvodu ich nesprávnosti a proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Prvostupňový súd, napriek záverom obsiahnutým v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Prešove
č.: 1To/22/2024-490 zo dňa 22.10.2024 (ďalej len “zrušujúce uznesenie”), kedy Krajský súd v Prešove:

• konštatoval, že v predmetnej veci neexistuje žiadny priamy dôkaz o tom, že by obžalovaný mal spáchať
predmetný skutok, pričom za dôkaznej situácie, ktorá predchádzala vyneseniu prvého prvostupňového
rozsudku, nebolo možné podľa odvolacieho súdu rozhodnúť zákonným
spôsobom o vine (uvedené možno podľa názoru obhajoby vykladať výlučne tak, že za tejto dôkaznej

situácie bolo nevyhnutné obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodiť),
• definoval potrebu doplniť dokazovanie o znalecký posudok z odvetvia trasológie, dopočuť
obžalovaného k zraneniu na jeho tvári, ktoré bolo zadokumentované pri prehliadke tela obžalovaného,
taktiež k fyzickým parametrom matky obžalovaného a vypočuť správcu bytového domu, v ktorom
poškodený zomrel,

• zaviazal prvostupňový súd opätovne posúdiť, či výpoveď matky obžalovaného zo dňa 24.11.2022,
t. j. realizovaná pred vznesením obvinenia obžalovanému, je procesne použiteľným dôkazom, pričom
krajský súd súbežne poukázal na to, že pri tejto výpovedi neboli uvádzané skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali postavenie, resp. nepostavenie obžalovaného pred súd,
• uviedol, že až po vykonaní vyššie uvedených dôkazov bude môcť okresný súd rozhodnúť o vine, resp.

nevine obžalovaného, postupoval podľa názoru obhajoby v rozpore so závermi odvolacieho súdu, kedy
za dôkaznej situácie, ktorá sa oproti dôkaznej situácii pred vydaním zrušujúceho uznesenia zmenila
výrazne v prospech obžalovaného, opätovne rozhodol o vine obžalovaného.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd:

• parafrázuje výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní,
• opisuje výpoveď matky obžalovaného, G. H. B., zo dňa 24.11.2022 (pred vznesením obvinenia) a
dôvodí, prečo považoval jej výpoveď, za procesne použiteľný dôkaz,
• opisuje podľa znaleckého posudku č. 149/2022 a výsluchu MUDr. Kováča zranenia, ktoré mali byť
nebohému poškodenému A. F. (ďalej len “poškodený”) spôsobené,

• poukazuje, že z výsluchu MUDr. Kováča vyplýva, že na tele poškodeného boli zistené ďalšie
zranenia,• odkazuje na to, że podľa výpovede A. I. videl tento obhliadajúci lekár na pravej strane
hrudníka poškodeného modrinu, že pracovníci pohrebnej služby vykonali transport tela poškodeného
štandardným spôsobom a že MUDr. Kováč uviedol, že niektoré z poranení sa zvýraznia až po vykonaní
pitvy, preto má mať súd za preukázané, že k predmetným zraneniam poškodeného nemohlo dôjsť pri

manipulácii s telom poškodeného, a preto sa osobám prítomným ráno pri tele poškodeného nemuseli
hneď javiť ako závažné,
• vychádza z výsluchu MUDr. Kováča, ktorý vylučuje, že by zlomeniny rebier vznikli pri páde na rovinu
alebo iný neurčený predmet, pričom niektoré z krvných podliatín podľa znalca mohli vzniknúť aj pri páde
alebo náraze poškodeného v stave opitosti na bližšie neurčené predmety, pri nárazoch a pádoch ale

dochádza aj k vzniku kožných odrenín alebo tržnozmliaždených rán, ktoré znalec u poškodeného nezistil
- tu ale súd prvého stupňa opomína, že poškodený mal mať v rozhodnom čase oblečené oblečenie,
ktoré mu prekrývalo celé telo,• s odvolaním sa na výpoveď obžalovaného a jeho matky, taktiež MUDr. Kováča má za to, že k
predmetným zraneniam poškodeného nemohlo dôjsť mimo uvedeného bytu v čase od 22.30 hod
23.11.2022 do 6.00 hod 24.11.2022,

• tvrdí, že žiaden z vykonaných dôkazov ani len nenaznačuje, že by v tú noc, potom, ako obžalovaný a
jeho matka išli spať, niekto vošiel do predmetného bytu,
• vyvodzuje, že jedinou osobou, ktorá bola prítomná v byte, bola okrem obžalovaného a poškodeného,
matka obžalovaného,
• poukazuje na závery MUDr. Kováča, že zranenia poškodeného museli vzniknúť pri opakovanom

kopnutí nohou druhej osoby, ktorá dokázala v krátkom čase bez zmeny svojej polohy kopať nohou
poškodeného do oblasti hrudníka, táto osoba mala byť podľa znalca dostatočne fyzicky zdatná a
schopná viesť intenzívny útok na pomerne malú oblasť, pričom znalec vylúčil, že by poranenia vznikli
bližšie neurčeným predmetom,
• konštatuje, že matka obžalovaného, ktorú súd nikdy nevzhliadol, bola dáma vo vyššom
strednom veku, s fyzickými schopnosťami neprevyšujúcimi priemer, ktorá pravidelne požívala

alkohol,
• odvoláva sa na znalecký posudok č. 36/2025, vypracovaný znalcom, MUDr. Kováčom a jeho
opakované výpovede na hlavnom pojednávaní, na základe čoho má prvostupňový súd za to, že je
značne nepravdepodobné, že by G. B. dokázala udržať rovnováhu pri niekoľkonásobnom kopaní do
tela poškodeného,

• tvrdí, že znalecká organizácia Alfa bola oprávnená na vyhotovenie znaleckého posudku o zdravotnom
stave a kondícii G. B. v čase skutku,
• uvádza, že súdny znalec MUDr. Tkáč, z odvetvia chirurgia a úrazová chirurgia, uviedol, že G. B. mohla
spôsobiť poškodenému zistené zranenia, súd prvého stupňa má ale pochybnosti o tom, či sa mohol
vyjadrovať k zdravotnému stavu poškodenej (vychádzajúc z kontextu, obhajoba predpokladá, že súd

prvého stupňa mal na mysli zdravotný stav svedkyne),
• bez opory vo vykonanom dokazovaní na základe subjektívnej dedukcie uvádza, že matka
obžalovaného nemala žiadny motív takto konať voči poškodenému, o ktorom sa vyjadrila, že ju
považoval za svoju druhú matku,
• výpoveď matky obžalovaného považuje za vnútorne konzistentnú a bez rozporov s inými vykonanými

dôkazmi,
• vylučuje, že vzhľadom na osobnosť matky obžalovaného by táto poškodeného “dobila” a ráno sa
správala tak, ako to popisovali svedkovia, podľa ktorých sa javila ako prekvapená, keď jej oznámili, že
poškodený zomrel - tu súd prvého stupňa účelovo opomína, že svedkovia opísali prekvapenie a žiaľ aj
u obžalovaného a zároveň obžalovaným predložené čestné vyhlásenie matky G. B., v zmysle ktorého

matka menovanej u menovanej po požití alkoholických nápojov potvrdila verbálnu, aj fyzickú agresivitu,•
považuje za vylúčené, aby matka obžalovaného fyzicky napadla poškodeného, aj keď nebol vykonaný
žiadny dôkaz, ktorý by túto verziu súdu preukazoval,
• je presvedčený, že neexistuje žiadna iná relevantná možnosť ako tá, že poškodeného napadol
obžalovaný,

• poukazuje na to, že v rozhodnou čase bol v spálni predmetného bytu s poškodeným obžalovaný, ktorý
je podľa súdu vzhľadom na svoj vek, napriek rannej extrakcii zuba, fyzicky disponovaný na realizovanie
takéhoto útoku na poškodeného,
• má z výpovedí svedkýň F. a D. za to, že obžalovaný s poškodeným žil v partnerskom vzťahu plnom
konfliktov, žiarlivosti a fyzických konfliktov zo strany obžalovaného (čo je opätovne v zásadnom rozpore

s vykonaným dokazovaním),
• odkazuje na domnienky svedkyne F., že poškodený bol vo vzťahu “týranou ženou”,
• cituje záver znalkyne J. J., že obžalovaný nadmerne užíva alkohol, následkom čoho
má jemné poškodenia centrálneho nervového systému, ktoré sa prejavujú labilitou, dráždivosťou,
rýchlejším vzplanutím a oslabením sebakontroly,

• uzatvára, že potom, ako poškodený odišiel do spálne, došlo medzi ním a obžalovaným k nejakému
konfliktu, obžalovaný stratil nad sebou kontrolu a impulzívne fyzicky zaútočil na poškodeného, pričom
mu spôsobil zranenia, na následky ktorých zomrel, a to podľa MUDr. Kováča aj takmer bez hluku,
• nemal za preukázané, či svedok A. B. bol v danú noc vo svojom byte,
• konštatuje, že prvú pomoc podľa pokynov operátorky ZZS poskytol obžalovaný poškodenému v snahe

zakryť následky svojho konania alebo si nepamätal, ako v tú noc voči obžalovanému konal, čo je
opätovne len dedukciou súdu v neprospech obžalovaného,
• uvádza, že OČTK dôsledne neskúmali trasologickú stopu zistenú na tele poškodeného,• odkazuje na záver znaleckého posudku ČEZ: PPZ-KEU-KE-EXP-2024/2448, v zmysle ktorého nie
je možné potvrdiť, ani vylúčiť záver, že krvná podliatina na tele poškodeného bola vytvorená obuvou
zadokumentovanou pri obhliadke bytu matky obžalovaného,

• poukazuje na to, že rozsah zranení poškodeného má preukazovať skutočnosť, že ho obžalovaný
napadol v úmysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví, následkom čoho zomrel,
• uvádza, že znalkyňa PhDr. Petrová u obžalovaného nezistila žiadne agresívne tendencie,
nijakú primárnu osobnostnú dispozíciu, nijakú všeobecnú pohotovosť byť agresívny, že obžalovaný je
sebakritický bez vysokého lži skóre,

• bližšie nezdôvodňuje aplikáciu § 147 ods. 2 písm. a) TZ, t. j. prečo pokladá poškodeného za
blízku osobu obžalovaného. Obžalovaný považuje napádaný rozsudok za nezákonný a v prevažnej časti
za zmätočný, kedy sa súd nevyporiadava s okolnosťami, ktoré obžalovaný považuje za zásadné, má
za to, že konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to tak prípravné, ako aj súdne konanie, vykazuje
zásadné pochybenia, a preto podľa názoru obhajoby napádaný rozsudok nemôže v rámci odvolacieho
prieskumu obstáť. Objektivitu napádaného rozsudku zásadným spôsobom spochybňujú nepodložené

dedukcie súdu a taktiež vyvodzovanie záverov v rozpore s vykonaným dokazovaním, a to najmä pri
svedkoch I., B. a D., ako aj pri znaleckom posudku č. 36/2025 a odbornom vyjadrení č. 91/2025.

Obhajoba má za to, že v rámci obsiahleho dokazovania na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný
žiaden dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného zo spáchania skutku kladeného mu obžalobou za

vinu, práve naopak, z vedenia vyšetrovania a z dokazovania vyplýva viacero zásadných pochybností v
neprospech obžaloby. Uvedený záver potvrdil aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení, kedy konštatoval,
že v predmetnej veci neexistuje žiadny priamy dôkaz o tom, že by obžalovaný mal spáchať predmetný
skutok, pričom uvedený stav sa ani po vrátení veci provostupňovému súdu a doplnení dokazovania v
tomto smere nezmenil.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, naďalej možno konštatovať, že súd rozhodol o vine
obžalovaného výlučne na základe tzv. nepriamych dôkazov a dôkazne nepodložených dedukcií, čo
podľa názoru obhajoby nemôže obstáť.

K ZÁSADNÝM POCHYBENIAM OČTK V PRÍPRAVNOM KONANÍ
V zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku (TP) orgány činné v trestnom konaní postupujú ak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako

ajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúdu
spravodlivé rozhodnutie. V tomto smere obhajoba akcentuje, že OČTK v maximálnom možnom rozpore
so zásadu náležitého zistenia skutkového stavu a zásadou vyhľadávacou už od začatia trestného
stíhania neskúmali žiadnu inú verziu spáchania skutku, ale vyšetrovanie zamerali svojvoľne výlučne
na osobu obžalovaného - tu treba zdôrazniť, že bezprostredne po skutku bola okrem obžalovaného

prítomná na polícii aj matka obžalovaného, ale napriek tomu OČTK žiadnym relevantným spôsobom
neskúmali jej možnú účasť na spáchaní skutku, keďže bola v čase spáchania skutku v predmetnom
byte, čím samotné OČTK založili zásadné pochybnosti vo vzťahu k možnému páchateľovi skutku, ktoré
už spätne nemožno odstrániť - obhajoba nemá záujem žiadnym spôsobom menovanú inkriminovať,
akcentuje však, že z neznámych dôvodov nebola menovanej vykonaná ani len prehliadka tela a zaistené

stery spod nechtov, resp. neboli uplatnené iné kriminalistické metódy za účelom skúmania jej možnej
účasti na spáchaní skutku, a teda nemožno nad mieru dôvodných pochybností vylúčiť spáchanie skutku
menovanou osobou (čo sa súd prvého stupňa pokúša urobiť len subjektívnym konštatovaním, resp.
dôkazne nepodloženou dedukciou, aj keď matku obžalovaného nikdy nevzhliadol, že to bola dáma
vo vyššom strednom veku, s fyzickými schopnosťami neprevyšujúcimi priemer). Ak by OČTK viedli

vyšetrovanie od prvého dňa zákonne, a teda skúmali aj okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného,
nenastal by stav, kedy z dôvodu smrti matky obžalovaného súd prvého stupňa na ťarchu obžalovaného
vyhodnocuje, či matka obžalovaného mala fyzické parametre, “osobnostnú výbavu” a motív napadnúť
poškodeného, pričom uvedené súd prvého stupňa, ignorujúc dôkazy v prospech obžalovaného (Čestné
vyhlásenie p. K., Odborné vyjadrenie č. 91/2025), vyhodnotil v neprospech obžalovaného, aj keď znalec

MUDr. Kováč, pribratý do konania súdom prvého stupňa, výslovne na hlavnom pojednávaní vyhlásil,
že nemožno vylúčiť, že by predmetný skutok spáchala matka obžalovaného. Rovnako mali OČTK od
momentu vykonania obhliadky tela poškodeného, t. j. bezprostredne po údajnom skutku, vedomosť
o existencii trasologickej stopy, ktorá podľa znalca MUDr. Kováča, ako sa explicitne vyjadril, svedčío tom, že páchateľ bol obutý, tento dôkaz, trasologickú stopu, v plnej miere OČTK z im známych
dôvodov odignorovali, a to napriek tomu, že ak znalec MUDr. Kováč má za to, že páchateľ bol obutý,
poznatky získané skúmaním predmetného dôkazu mohli ozrejmiť, o aký druh obuvi išlo (možno logicky

predpokladať, že obuv s tvrdou podrážkou), či sa jednalo o obuv muža alebo ženy a aká bola veľkosť
tejto obuvy. Ako uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku s odvolaním sa na
znalecký trasologický posudok, v tejto fáze konania už nemožno určiť, akou obuvou boli zranenia
poškodenému spôsobené, čo aj súd prvého stupňa výslovne kladie za vinu OČTK (strana 8, posledný
odsek), súd prvého stupňa sa však nevysporiadava s alternatívou, ak by znalec (trasológ) zistil, že sa

jedná o odtlačok ženskej obuvi alebo veľkosti nekorešpondujúcej s veľkosťou obuvi obžalovaného, či
by to rovnako žiadnym spôsobom nezmenilo dôkaznú situáciu, aj keď podľa obhajoby by tým bola bez
ďalšieho vylúčená možnosť spáchania skutku obžalovaným. Preto má obhajoba obžalovaného za to,
že OČTK nekonali zákonným spôsobom (v rozpore so zásadu náležitého zistenia skutkového stavu
a zásadou vyhľadávacou), kedy viedli vyšetrovanie jednostranne proti obžalovanému, bez skúmania
dôkazov, ktoré mali potenciál byť dôkazmi v prospech obžalovaného, a teda vylúčiť podozrenia

smerujúce voči jeho osobe. Na uvedené obhajoba poukazovala už počas prípravného konania, ako aj
počas záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu. Obhajoba má za to, že tieto vady v konaní
OČTK nemôžu ísť na ťarchu obžalovaného a sú podstatnou chybou konania, ktorá predchádzala
napádanému rozsudku (t. j. odvolací dôvod v súlade s § 321 ods. 1 písm. a) TP).

K MATKE OBŽALOVANÉHO
Z dokazovania vyplýva, že v čase bezprostredne spätom s úmrtím poškodeného bola v byte,
kde mal poškodený skonať, okrem obžalovaného aj jeho matka, G. H. B.. Súd prvého stupňa,
napriek skutočnosti, že tak prokurátorka, ani obžalovaný nenavrhli čítať výpoveď matky obžalovaného
(obžalovaný na to ani nedal súhlas), čítal po prednese záverečných rečí z vlastnej iniciatívy výpoveď

matky obžalovaného, ktorej výsluch predchádzal vzneseniu obvinenia obžalovanému, pričom matka
obžalovaného nebola ani len upovedomená, že jej syn je považovaný za podozrivého (vyšetrovateľ ju
ani neupovedomil, že je v danom prípade podozrenie z cudzieho zavinenia), kedy možno predpokladať,
že v takom prípade by matka obžalovaného využila svoje zákonné právo nevypovedať. Preto obhajoba
považuje výpoveď matky obžalovaného, ktorá teda ani nebola vypočutá kontradiktórnym spôsobom,

za procesne nepoužiteľný dôkaz a súd jeho vykonaním a následným zohľadnením pri rozhodovaní
zaťažil konanie podstatnou chybou, ktorú obhajoba považuje za jeden odvolacích dôvodov, pre ktorý
je nevyhnutné napádaný rozsudok zrušiť. Obhajoba predpokladá, že súd prvého stupňa zakladá
svoje rozhodnutie na uvedenej výpovedi matky obžalovaného, ktorú prečítal na hlavnom pojednávaní
v súlade s § 276 TP, t. j. na základe uznesenia o doplnení dokazovania a pokračovaní hlavného

pojednávania po prednese záverečných rečí, čím súd prvého stupňa priznal tejto výpovedi zásadný
význam (keďže bez vykonania tohto dôkazu po záverečných rečiach meritórne nerozhodol), čo je podľa
názoru obhajoby v rozpore s judikatúrou, ktorá vylučuje, aby bola výpoveď svedka pred vznesením
obvinenia, ak by aj spĺňala zákonné náležitosti (čo v danom prípade rovnako nespĺňa), podstatným
dôkazom pre rozhodnutie vo veci. Uvedené obhajoba predpokladá aj bez ohľadu na to, že súd

prvého stupňa v odôvodnení napádaného rozsudku (strana 4, druhý odsek) uviedol, že predmetná
výpoveď nie je jediným a rozhodujúcim dôkazom, keďže súd prvého stupňa ňou argumentuje v rámci
viacerých úvah. Nemožno tiež opomenúť, že odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia
uviedol, že pri tejto výpovedi neboli uvádzané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postavenie, resp.
nepostavenie obžalovaného pred súd, čo súd prvého stupňa nezohľadnil a priznal uvedenému dôkazu

zásadný význam pre rozhodnutie. Matka obžalovaného bola v rozhodnom čase zamestnaná v trvalom
pracovnom pomere na Finančnom riaditeľstve SR v Prešove a ako súd uvádza, v čase údajného
skutku mala 56 rokov, teda vek, ktorý nemôže vyvolávať pochybnosti o úpadku fyzickej kondície.
Ako to vyplýva z výpovede obžalovaného, ako aj z lekárskej správy týkajúcej sa úmrtia matky
obžalovaného (zlyhanie orgánov), matka obžalovaného požívala alkoholické nápoje na pravidelnej

báze a mala sklony k agresívnemu správaniu. Za účelom preukázania uvedených skutočností navrhol
obžalovaný vypočuť svojho otca, ktorý sa s jeho matkou rozviedol aj z dôvodov nadmerného požívania
alkoholických nápojov a súvisiaceho agresívneho správania (napr. ohrozovanie nožom), ten však využil
svoje zákonné právo a vo veci nevypovedal. Súd prvého stupňa subjektívne bez opory v dokazovaní
dedukuje, že “matka obžalovaného nemala žiadny motív takto konať voči poškodenému”, aj keď z

dokazovania je zrejmé, obžalovaný s poškodeným sa v jej byte zdrživali v čase údajného skutku
už piaty deň a podľa slov matky obžalovaného väčšinou do obeda spali, potom pozerali televíziu
a popíjali alkohol, a to do jej príchodu z práce, v čom následne pokračovali spolu s ňou. V deň,
kedy mal byť údajný skutok kladený obžalovanému za vinu spáchaný, matka obžalovaného výslovneuviedla, že medzi obžalovaným a poškodeným neboli žiadne hádky. Na základe výpovede matky
možno podľa obhajoby priamo dedukovať (dedukciu použil v tomto smere aj súd prvého stupňa, ale
bezdôvodne v neprospech obžalovaného), že obžalovaný s poškodeným, ktorých návšteva u matky

obžalovaného sa predĺžila oproti pôvodným plánom, začali byť matke obžalovaného na príťaž, keďže
je možné predpokladať, že okrem finančnej záťaže pre matku obžalovaného (obaja boli v tom čase
nezamestnaní a bez akéhokoľvek príjmu) nemusela byť podľa obsahu jej výpovede stotožnená s ich
neproduktívnym správaním a súvisiacim neporiadkom. Práve v uvedených okolnostiach môže spočívať
aj hypotetický motív matky obžalovaného mať konflikt s poškodeným (čo sa vzhľadom na okolnosti

javí pravdepodobnejšie, ako prijatie tvrdenia, že matka obžalovaného motív nemala), ktorý mohol
vyústiť aj do fyzického konfliktu, čo nie je žiadnym dôkazom vylúčené, naopak, opomenutím OČTK,
ktoré žiadnym spôsobom nepreverili možnosť účasti matky na skutku, je takáto verzia relevantná
a bola by nespochybniteľne preskúmateľná podľa názoru obhajoby výlučne znaleckým skúmaním
trasologickej stopy na tele poškodeného v čase bezprostredne po skutku. Rovnako fyzické parametre
matkyobžalovanéhovčaseúdajnéhoskutku(vyššiasilnápostava)ajej“osobnostnávýbava”nevylučujú

možnosť spáchania skutku, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že poškodený bol v ťažšom stupni opitosti
a z hľadiska telesných parametrov bol nižšej vychudnutej postavy. V tomto smere, t. j. k spôsobilosti
matky obžalovaného viesť útok na poškodeného, boli pred súdom prvého stupňa vykonané nasledovné
dôkazy:
1. Znalecký posudok č. 36/2025 a vysluch znalca MUDr. Kováča na hlavnom pojednávaní,

2. Odborné vyjadrenie č. 91/2025 a vysluch znalca MUDr. Tkáča na hlavnom pojednávaní,
3. výsluch obžalovaného na hlavnom pojednávaní v zmysle zrušujúceho uznesenia, kedy krajský súd
zaviazal súd prvého stupňa dopočuť obžalovaného k fyzickým parametrom matky
obžalovaného.
K Znaleckému posudku č. 36/2025 a vysluchu znalca MUDr. Kováča na hlavnom pojednávaní:

• obhajoba má za to, že znalec zo znaleckého odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne
lekárstvo, v zmysle príslušnej Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR, nemá kompetenciu na
posudzovanie zdravotného stavu a kondície žijúcich osôb, a teda tento posudok pokladá obhajoba pre
účely rozhodovania v tejto trestnej veci za irelevantný
• v zmysle prílohy č. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z. z., ktorou

sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je odvetvie Súdne lekárstvo definované nasledovne:
Ide o komplexné medicínske odvetvie, ktoré skúma a rieši problematiku pôsobenia vonkajšieho násilia
na ľudský organizmus, a to u živých aj mŕtvych osôb, vrátane pôsobenia cudzorodých látok a škodlivín
(drogy, liečivá, priemyselné škodliviny, iné vonkajšie faktory). Odvetvie vykonáva prehliadku mŕtveho tela

na mieste činu či nálezu telesných pozostatkov, prehliadky tela poškodenej osoby a podozrivej osoby.
Odvetvie vykonáva pitvy nariadené podľa Trestného poriadku a pitvy podľa iných predpisov, a to pri
náhlych a neočakávaných úmrtiach, pri násilných úmrtiach a úmrtiach s úrazovou anamnézou,
pri dopravných a iných nehodách, pracovných úrazoch, samopoškodení, v podozrenia z konania
inej osoby, pri úmrtiach počas operačných výkonov (napríklad mors in tabula), pri diagnostických

a terapeutických pochybeniach a invazívnych zákrokoch, ako aj v súvislosti s uvedenými výkonmi.
Odvetvie sa zaoberá identifikáciou neznámych živých a mŕtvych osôb, ako aj skúmaním kostrových
nálezov. Zahŕňa mikroskopické vyšetrenie nekroptického materiálu, interpretáciu toxikologických
nálezov, osobitne a výhradne sa zaoberá posudzovaním opitosti a forenznou alkohológiou vrátane
prepočtov koncentrácie alkoholu, vyšetrovaním krvi a posudzovaním krvných stôp. Odvetvie posudzuje

mechanizmus vzniku zranení a známok násilia na ľudskom organizme živých aj mŕtvych osôb pri
úrazoch, nehodách, v prípadoch podozrenia na konanie inej osoby, hodnotí a posudzuje návrhy
odškodnenia.
• z uvedenej definície vychádzal aj súd prvého stupňa, ale nesprávne, kedy sa odvoláva práve na to,
že toto odvetvie skúma a rieši problematiku pôsobenia vonkajšieho násilia na ľudský organizmus, a to

u živých aj mŕtvych osôb - uvedené podľa názoru obhajoby treba vykladať jedine tak, že toto odvetvie
skúma a rieši násilie voči obeti bez ohľadu na to, či je obeť živ alebo
mŕtva, ale nemožno akceptovať na základe uvedenej definície, že rieši aj zdravotný stav a kondíciu
útočníka (ktorým hypoteticky matka obžalovaného mohla byť)
• preto podľa názoru obhajoby znalec z odvetvia súdne lekárstvo nemal v kompetencii posudzovať

otázky zdravotného stavu G. B. (t. j. v čase skutku žijúcej osoby) a absolútne v žiadnom prípade nebol
kompetentný sa vyjadriť k prognóze vývoja jej ochorenia - v tomto smere obhajoba poukazuje na to, že
keď za účelom podania znaleckého posudku ohľadne spôsobilosti G. B. viesť voči poškodenému útok
obhajoba oslovila viacerých znalcov z odvetvia súdne lekárstvo (napr. menovite A. J.), oslovení uviedli,že “sú lekármi mŕtvych, resp. obetí” a výslovne odporúčali obrátiť sa v predmetnej otázke na znalcov z
odvetvia CHIRURGIA s poukazom na to, že je potrebné posúdiť zdravotný stav, kondíciu a prognózu
vývoja ochorenia vnútorného orgánu - pečene, u osoby, ktorá v čase skutku žila

• nad rámec uvedeného, napriek relevantným pochybnostiam o kompetencii znalca z odvetvia súdne
lekárstvo posudzovať zdravotný stav a kondíciu žijúcej osoby, odkazujeme na výpoveď MUDr. Kováča
na hlavnom pojednávaní dňa 04.07.2025, ktorý explicitne uviedol, že nemožno vylúčiť, že by sa
predmetného skutku dopustila aj osoba ženského pohlavia s vekom a diagnózami G. B. a že niektoré
so zranení mohli vzniknúť aj v dôsledku pádu

• v súvislosti s menovaným znalcom poukazujeme tiež na zásadný rozpor v jeho výpovediach v tomto
trestnom konaní, kedy v rámci svojho výsluchu dňa 15.05.2023 tvrdil, že útok mohol trvať do 5 minút a
na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2025 už uvádzal, že takýto útok môže trvať do polhodiny výraznej
fyzickej aktivity - uvedený rozpor podľa názoru obhajoby znižuje dôveryhodnosť menovaného znalca k
Odbornému vyjadreniu č. 91/2025 a výsluchu znalca MUDr. Tkáča na hlavnom pojednávaní:
• v zmysle prílohy č. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z. z.,

ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je odvetvie Chirurgia definované nasledovne:
Odvetvie zahŕňa predovšetkým operačnú (radikálnu) liečbu v prípadoch chorôb orgánov dutiny hrudnej
a brušnej, kde nie je možné docieliť terapeutický efekt konzervatívnou liečbou (laparotómie, operačné
odstránenie orgánov postihnutých nádorovým alebo zápalovým procesom, vredové choroby žalúdka,

dvanástnika, divertikulózy čriev, ileus, hrudná chirurgia – resekcia pľúc), ale aj poúrazové stavy týkajúce
sa poranení vnútorných hrudných a brušných orgánov; dôležitou súčasťou tohto medicínskeho odvetvia
je aj cievna chirurgia (operácia varixov, liečba trombóz, zápalov žíl, rekonštrukcie ciev po úrazoch a
tak ďalej), diagnostika a liečba (aj konzervatívna) zápalových a nádorových ochorení slinivky brušnej
(pankreasu), liečba komplikácií iných vnútorných chorôb, ako napríklad vredy

predkolenia, diabetická noha, odstraňovanie zápalových hnisavých ložísk na tele a iné. Odvetvie sa
čiastočne prelína s odvetviami úrazová chirurgia, súdne lekárstvo, neurochirurgia a plastická chirurgia.
• príčinou smrti G. B. bolo ochorenie pečene, pričom liečba vnútorných orgánov spadá v rámci citovanej
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR do kompetencie odvetvia chirurgia, preto má obhajoba za to,
že znalec z odvetvia chirurgia je kompetentný vyjadrovať sa k diagnostike ochorenia pečene, prognóze

vývoja ochorenia, a teda aj k dopadu ochorenia pečene na bežný život pacienta s ochorením pečene
a k jeho fyzickému stavu a kondícii
•súdprvéhostupňavodôvodnenínapadnutéhorozsudkuuvádza,žekeďznalecMUDr.Tkáčkonštatuje,
že “dané zdravotné ťažkosti boli prvým príznakom postupného prechodu hepatálneho zlyhávania”,
“nejde určite o chirurgiu, resp. úrazovú chirurgiu”, čo nemôže obstáť, keďže uvedený stav posudzuje

chirurg, ktorý v krajných a odôvodnených prípadoch vykonáva aj transplantáciu pečene - v tomto smere
obhajoba oponuje súdu prvého stupňa aj s odkazom na vyššie uvedenú definíciu odvetvia Súdne
lekárstvo, na základe ktorej nemožno prijať záver, že súdny lekár by bol kompetentný vyjadrovať sa k
takémuto stavu (t. j. k zlyhávaniu pečene)
• znalec MUDr. Tkáč v odbornom vyjadrení, ako aj v rámci výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní,

presvedčivo, logicky dôsledne, s vysokou argumentačnou úrovňou a presnosťou určil, že vinu G. B.
nemožno na základe jej zdravotnej dokumentácie vylúčiť, práve naopak, znalec explicitne uviedol
konštatoval,žeG.B.boladňa23.11.2022schopnáspôsobiťosobemužskéhopohlaviavoveku29rokov,
s výškou približner 175 cm a váhou približne 65 kg, ktorá sa nachádzala v čase útoku v stave ťažkej
opilosti, viacnásobnú zlomeninu rebier a iné menej závažné poranenia

• na základe uvedeného je nepochybné, že jediný spôsob, akým bolo možné vinu menovanej vylúčiť,
bolo riadne vedenie vyšetrovania bezodkladne po skutku, a teda postupovanie v súlade so zásadou
vyhľadávacou a zásadou náležitého zistenia skutkového stavu Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní
na dopyt prvostupňového súdu realizovaný v súlade s pokynom odvolacieho súdu jednoznačne vyjadril,
že G. B. viedla v čase smrti poškodeného z hľadiska prípadných obmedzení súvisiacich s jej zdravotným

stavom riadny život, pravidelne chodila do práce a zabezpečovala chod domácnosti, pričom zdravotné
komplikácie nastali u menovanej AŽ po smrti poškodeného a obžalovaný ich spája aj s vyššou
mierou požívania alkoholických nápojov. Skutočnosť, že matka obžalovaného dlhodobo frekventovane
nadmerne požívala alkoholické nápoje a po požití alkoholu mala sklony k agresívnemu správaniu
(verbálnemu, aj fyzickému), preukázal obžalovaný aj čestným vyhlásením jej matky, L. K. (babky

obžalovaného) s úradne overeným podpisom, ktoré je listinným dôkazom v spise, pričom menovaná
uvedené skutočnosti prehlásila z vlastnej vôle, bez nátlaku a tiesne, za plného porozumenia obsahu
svojho vyhlásenia, ktorý má oporu v reáliách a vedomá si následkov nepravdivej svedeckej výpovede. S
uvedeným čestným vyhlásením sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal, a to aj napriektomu, že z neho vychádzal odvolací súd, keď v súvislosti s ním poukázal na potrebu skúmať možnú vinu
matky obžalovaného, čo obhajoba považuje za účelové opomenutie podstatného dôkazu súdom prvého
stupňa. V tomto smere je racionálnym záver, že nemôžu obstáť dedukcie súdu, ktoré sú jednoznačne

pochybnéabezoporyvovykonanomdokazovaní,žematkaobžalovanéhonebolaspôsobiláspoukazom
na fyzické parametre a vek dopustiť sa útoku na obžalovaného v znalcom tvrdenom rozsahu, resp. že
nemohla mať motív na takýto útok, lebo treba predpokladať, že ak by sa skutku dopustila a nezamýšľala
sa k jeho spáchaniu priznať, v rámci svojho výsluchu by neuvádzala okolnosti, ktoré by mali potenciál
priťažiť jej, naopak, uvádzala by skutočnosti vo svoj prospech. Je na mieste opakovane akcentovať aj

tvrdenie jej matky, že v prípade požitia alkoholu mala sklony k agresívnemu správaniu vo verbálnej, aj
fyzickej rovine. Obžalovaný nemá vedomosť, či sa jeho matka skutku dopustila alebo nie, nemožno však
bez pochybností vylúčiť ani jednu verziu a aj keď nie je v jeho záujme svoju matku “inkriminovať”, má
za to, že nevedením vyšetrovania v tomto smere trestné konanie voči obžalovanému vykazuje zásadné
nedostatky spočívajúce v pochybnostiach o možnej účasti jeho matky na spáchaní skutku a v súlade s
vyššie uvedeným sú dané zásadné pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov.

K TRASOLOGICKEJ STOPE A MOŽNOSTI, ŽE SA SKUTOK STAL MIMO PRIESTOR
BYTU MATKY OBŽALOVANÉHO
Znalec, MUDr. Kováč, na hlavnom pojednávaní dňa 10.01.2024 explicitne uviedol, že “útočník bol v
čase útoku obutý” (verzia s topánkou v ruke sa javí ako absolútne nepravdepodobná, keďže takýmto

spôsobom, udieraním topánkou držanou v ruke, by nedošlo k zlomeninám rebier), čo vyplýva z
krvnej podliatiny zistenej na tele poškodeného, ktorá mala tvar a znaky podrážky obuvi. Existenciu
trasologickej stopy výslovne potvrdil na hlavnom pojednávaní ako svedok aj vyšetrovateľ PZ, ktorý
bol osobne prítomný pri obhliadke tela poškodeného. Trasologická stopa je v spise zadokumentovaná
na strane 178, fotografia č. 24. Je neracionálnym akékoľvek iné tvrdenie než to, ktoré uviedol aj

znalec, že páchateľ skutku bol v čase skutku obutý a kopancami obutých nôh spôsobil poškodenému
zranenia, okrem iného aj viacnásobné zlomeniny rebier. Uvedená trasologická stopa, ktorej existencia
je nespochybniteľná, je podľa názoru “najpriamejším” dôkazom týkajúcim sa páchateľa skutku, ktorý
v predmetnom prípade figuruje. Obžalovaný, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, približne v
čase okolo 21.30 hod, vzhľadom na náročnú extrakciu zuba, počas ktorej mu praskla aj prínosová

dutina (preukázané predloženou lekárskou správou), išiel spať do spálne bytu patriaceho jeho matke,
podľa matky obžalovaného ležal poškodený vedľa obžalovaného v čase približne 23.00 hod., po tom,
čo pri odchode do spálne z dôvodu značnej miery opitosti spadol po ceste z obývačky do spálne.
Je nepochybné, že obžalovaný, ktorý mal počas návštevy u matky jediný druh obuvi, tenisky veľkosti
44, ktoré boli zadokumentované aj pri obhliadke bytu v predsieni bytu (viď. fotografie z obhliadky

bytu) a ktoré obžalovaný priniesol na hlavné pojednávanie za účelom znaleckého skúmania (súd
návrhu na dokazovanie nevyhovel), bol v čase od 21.30 hod vyzutý, preto je absolútne nelogickým
a v rozpore s vykonaným dokazovaním tvrdenie súdu prvého stupňa, že skutku sa mal dopustiť
obžalovaný, ktorý by sa teda musel ísť pred spáchaním skutku do predsiene cez obývačku obuť a
následne po útoku vyzuť a pokračovať v spánku. Skutočnosť, že sa jedná o totožnú obuv nachádzajúcu

sa v tom čase v predmetnom byte možno overiť porovnaním s fotodokumentáciou z obhliadky bytu.
V súvislosti s tým obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že okrem jedného páru obuvi patriaceho
obžalovanému (veľkosť 44) a jedného páru obuvi patriaceho poškodenému (veľkosť 41) sa v byte
nachádzala len obuv patriaca jeho matke (veľkosť 35 / 36) v nezistenom počte kusov, preto, ak by
závery znaleckého dokazovania vylúčili, že sa jedná o odtlačok obuvi obžalovaného, resp. jeho matky,

je relevantnou aj verzia, že sa skutku dopustila iná osoba mimo priestoru bytu matky obžalovaného. V
tomto smere obhajoba poukazuje na zápisnicu o výsluchu znalca, MUDr. Kováča, v prípravnom konaní,
zo dňa 15.05.2023 (strana 3), ktorú navrhol obžalovaný v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní
oboznámiť,kdeznalecexplicitneuviedol:“Uvedenéporanenia,atonajmäzlomeninyrebier,vedúktomu,
že poškodená osoba je schopná k pohybu má sťažené dýchanie, bolesti v mieste zlomených rebier,

avšak dokáže prejsť z miesta útoku na iné miesto” a taktiež poukázal na anestetický účinok etanolu, teda
účinok tlmenia bolesti. V spojitosti s potenciálnym výsledkom trasologického skúmania preto nemožno
vylúčiť, že k zraneniam poškodeného mohlo dôjsť aj mimo priestor bytu matky obžalovaného, teda
hoc aj v priestoroch bytového domu, kedy by sa poškodený, v ťažkom stupni opitosti, ktorý podľa
znalca pôsobil aj tak, že tlmil bolesť, presunul z miesta útoku naspäť do bytu matky obžalovaného.

Obhajoba má za to, že tým, že znalec uvedené výslovne potvrdil, záver súdu prvého stupňa o tom,
že sa skutku mohol dopustiť len obžalovaný, je nesprávny a bez vykonania dokazovania v tomto
smere (napr. zabezpečením kamerových záznamov) predčasný. Tým, že kamerové záznamy už v
štádiu konania po vrátení veci odvolacím súdom nebolo možné pre časový odstup zabezpečiť, jetáto verzia zavinením OČTK pravdepodobne nepreskúmateľná. Treba uviesť, že ak obžalovaný od
21.30 hod spal, jeho matka približne od 23.00 hod, obaja aj pod vplyvom alkoholu, pričom kľúč od
bytu matky obžalovaného sa mal nachádzať v zámku vchodových dverí, nemožno bez vzhliadnutia

kamerových záznamov vylúčiť opustenie bytu matky obžalovaného zo strany poškodeného. Na uvedenú
možnosť poukazoval obžalovaný už od vznesenia obvinenia, OČTK napriek tomu, že prokurátorka v
odôvodnení uznesenia, ktorým zamietla sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu o vznesení obvinenia,
výslovne uviedla (strana 3), že “bude skúmaná obrana obvineného, či poškodený nemohol byt opustiť”,
uvedenú (podľa znalca reálnu) možnosť žiadnym spôsobom neskúmali, čím je založená ďalšia vada

trestného konania, ktorá rovnako zaťažuje vzhľadom na odsudzujúci rozsudok obžalovaného. Už OČTK
v prípravnom konaní uznali (viď. špecifikované uznesenie), že je túto variantu nevyhnutné skúmať,
napokon, z dôvodu jednostranného vedenia vyšetrovania v neprospech obžalovaného, tak neurobili.
Dokazovanie v tomto smere doplnil až prvostupňový súd v rámci konania po zrušujúcom uznesení na
základe pokynu odvolacieho súdu, pričom, aj keď pochybnosti v tomto smere ostali naďalej nevyriešené,
keďže z dôvodu plynutia času už nebolo možné vyhodnotiť, či trasologická stopa vznikla v dôsledku

pôsobenia obuvi nachádzajúcej sa v čase skutku v byte matky obžalovaného, a taktiež už nebolo možné
zabezpečiť kamerové záznamy, súd prvého stupňa bez dôkazov predmetnú otázku vyhodnotil tak, že
poškodený byt neopustil a skutok spáchal obžalovaný, aj keď sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom
nevyporiadava s tvrdením súdneho znalca MUDr. Kováča, že páchateľ skutku mal byť obutý a tiež
že poškodený bol aj po zranení schopný presunúť sa z miesta skutku do bytu matky obžalovaného.

V kontexte zrušujúceho uznesenia, kedy dôkazná situácia v súvislosti s uvedenými aspektmi ostala
nezmenená (nebolo preukázané, či poškodený byt pred smrťou opustil a či boli zranenia spôsobené
niektorou z obuvi nachádzajúcej sa v byte matky obžalovaného), napriek právnemu názoru odvolacieho
súdu vyjadrenému v zrušujúcom uznesení, v zmysle ktorého, za dôkaznej situácie v čase prvého
rozhodnutia prvostupňového súdu nemožno rozhodnúť zákonným spôsobom o vine obžalovaného, súd

prvého stupňa rozhodol o vine obžalovaného, čo je podľa názoru obhajoby v absolútnom rozpore so
zrušujúcim uznesením.

K H. A. I. L. A. B.
M. nemožno opomenúť skutočnosť, že z výpovedí svedkov, A. I. a A. B., ktorí boli prítomní pri tele

poškodeného v krátkom časovom intervale po jeho smrti, vyplýva, že menovaní svedkovia na základe
obhliadky tela poškodeného nekonštatovali zranenia popísané v znaleckých posudkoch č. 149/2022, č.
150/2022, MUDr. Kováča a MUDr. Giraškovej, čo vyvoláva zásadné pochybnosti o manipulácii s telom
poškodeného po jeho smrti, keďže znalec MUDr. Kováč popísal na tele poškodeného veľké množstvo
zranení na viditeľných miestach, ktoré by podľa názoru obhajoby dvaja lekári prítomní na mieste

nezávisle jeden od druhého nemohli opomenúť - tu obhajoba podotýka, že nie je úlohou obhajoby hľadať
dôvod tejto skutočnosti, ale na druhej strane je jednoznačnou úlohou obhajoby zdôrazňovať aj v tomto
smere zásadné pochybnosti vo vzťahu k tomu, kedy a ako malo dôjsť k zraneniam na tele poškodeného,
a teda aj to, či k úmrtiu poškodeného došlo skutočne z dôvodov určených znaleckým posudkom, ak dve
medicínsky vzdelané osoby nezaznamenali zranenia na viditeľných miestach na tele poškodeného. V

súvislosti s tým poukazuje obhajoba na skutkový záver súdu prvého stupňa prezentovaný v odôvodnení
napádaného rozsudku, ktorý absolútne nekorešponduje s vykonaným dokazovaním, kedy súd udáva,
že zranenia poškodeného sa svedkom “nemuseli hneď javiť ako závažné” Obhajoba na uvedené
tvrdenie súdu musí reagovať, keďže svedkovia zranenia opísané MUDr. Kováčom nezaznamenali, čo
je v markantnom rozpore so záverom súdu, ktorý závery plynúce z dokazovania výsluchom A. B. a

A. I. vyvodzuje v rozpore s ich výpoveďami, keďže zo žiadnej z nich nevyplýva, že takéto zranenia
(ani výrazné zranenia na tvári poškodeného) vôbec zaznamenali, a teda sa vôbec nevyjadrovali k ich
závažnosti (ako to vyvodzuje súd prvého stupňa), resp. intenzite. Aj uvedené podľa názoru obhajoby
zásadným spôsobom vyvoláva pochybnosti o objektivite napádaného rozsudku. Javí sa tiež ako
nelogické tvrdenie, že mnohopočetné zranenia na tvári poškodeného, ktoré popisuje znalec, evokujúce

cudzie zavinenie ich vzniku, ak by v čase prítomnosti menovaných svedkov pri tele poškodeného boli
na tele poškodeného, by uvedení opomenuli, nad rámec uvedeného, ak by tieto zranenia na tvári
poškodeného menovaní svedkovia zaznamenali, je dôvodné predpokladať, že by obhliadajúci lekár
nariadil vykonanie súdnolekárskej pitvy z dôvodu podozrenia z úmrtia spôsobeného cudzím zavinením
(obhliadajúci lekár nariadil len tzv. “zdravotnú” pitvu). Nemožno prijať účelové tvrdenie, že by takéto

výrazné zranenia boli viditeľné až po vykonaní pitvy.

K H. D. F. L. D.Čo sa týka výsluchov pani F. a pani D., vzhľadom na intenzitu vzťahu menovaných svedkýň s
obžalovaným a poškodeným v období pred smrťou poškodeného obhajoba za výpoveď s vyššou
výpovednou hodnotou na účely posúdenia tejto trestnej veci považuje výpoveď pani D., ktorá sa aj

osobne stretávala s obžalovaným a poškodeným, oboch poznala, pričom neuviedla žiadne skutočnosti,
ktoré by vyvolávali pochybnosti o možnom agresívnom správaní obžalovaného voči poškodenému,
práve naopak, a taktiež potvrdila, že mala od poškodeného informáciu, že mal byť skoršie napadnutý v
parku v Nitre nestotožnenými osobami, kedy došlo aj k zlomeninám rebier, teda nie obžalovaným, ako to
naznačovala pani F. a taktiež potvrdila, že mala vedomosť o nadužívaní alkoholu zo strany poškodeného

– vo vzťahu k vyjadreniam pani F. obhajoba zdôrazňuje, že nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by
potvrdil jej dedukcie o tom, že jej syn mal byť voči obžalovanému v pozícii “týranej ženy”. V spojitosti
s vyhodnotením výpovedí menovaných svedkýň zo strany súdu prvého stupňa obžalovaný poukazuje
na skutočnosť, že súd výpovede oboch spája so záverom, že z nich má vyplývať, že “obžalovaný a
poškodený žili v partnerskom vzťahu, ktorý bol plný konfliktov, žiarlivosti a fyzických konfliktov zo strany
obžalovaného”. Súd prvého stupňa tak zakladá ďalší odvolací dôvod spočívajúci v tom, že z vykonaného

dokazovania vyvodzuje nesprávne závery, kedy z výpovede svedkyne D. žiadne závery v zmysle, ako
ich prezentuje súd prvého stupňa v odôvodnení napádaného rozsudku, nevyplývajú. Naopak, menovaná
svedkyňanahlavnompojednávanívýslovneuviedla,že“nikdynebolasvedkomfyzickéhokonfliktumedzi
obžalovaným a poškodeným, ani o žiadnom takomto nepočula”, pričom “poškodený pred ňou nikdy
nehovoril na obžalovaného nič zlé”. Uvedený postup, ktorý predchádzal rozsudku, kedy súd prvého

stupňa vyvodzuje z vykonaného dokazovania závery, ktoré v dokazovaní nielenže nemajú oporu, ale
sú v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním, a to v neprospech obžalovaného, je podľa názoru
obžalovaného neprekonateľnou podstatnou chybou konania, pre ktorú nemôže napádaný rozsudok
v rámci odvolacieho prieskumu obstáť, keďže je tým spochybnená objektivita celého napádaného
rozsudku.

K APLIKÁCII § 147 ods. 2 písm. a/ TZ
Podľa § 147 ods. 2 písm. a) TZ sa odňatím slobody na deväť rokov až dvanásť rokov páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ TZ je chránenou osobou aj osoba blízka, pričom blízkou osobou je v zmysle
§ 127 ods. 4 TZ príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v
rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Je zrejmé, že vzťah medzi obžalovaným a poškodeným nenapĺňa definíciu blízkej osoby, kedy sa
nejedná ani o príbuzných v priamom pokolení, osvojiteľa a osvojenca, súrodencov, manželov a taktiež
ani o osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, kedy sa obdobným pomerom v zmysle judikatúry
rozumie vzťah švagrovský, kedy je rodinné puto vytvorené zväzkom príbuzných osôb (manželkin
brat = švagor), zo zákona, ani z judikatúry nevyplýva, aby za vzťah obdobný rodinnému pomeru bol

akceptovaný napr. priateľský alebo milenecký vzťah, a to či už osôb rôznych pohlaví alebo rovnakého
pohlavia. Analogicky obhajoba poukazuje na fakt, že legislatíva SR ani neakceptuje zväzky párov
rovnakého pohlavia, kedy im nepriznáva žiadny status súvisiaci s právami a povinnosťami, napr. na
úrovni registrovaných partnerstiev a je paradoxom, že štát párom rovnakého pohlavia nepriznáva žiadne
výhody, ale v rámci represie trestného práva z toho vyvodzuje nevýhody. Preto, hypoteticky, ak by aj

obžalovaný a poškodený boli vo vzťahu, kedy by ujmu jedného druhý pociťoval ako svoju vlastnú, čo
nebolo v konaní preukázané, nie je v danom prípad naplnená podmienka (obe podmienky musia byť v
zmysle§127ods.4TZsplnenékumulatívne)rodinnéhoaleboobdobnéhopomerumedziobžalovanýma
poškodeným. Súd prvého stupňa sa uvedeným bližšie nezaoberal, v odôvodnení napádaného rozsudku
neodôvodnil, prečo má za to, že obžalovaný a poškodený boli blízkymi osobami, napriek tomu aplikoval

na prípad § 147 ods. 2 písm. a) TZ, a teda aj v tomto smere postupoval bez náležitého opodstatnenia v
neprospech obžalovaného, čím založil podľa názoru obhajoby ďalšiu vadu konania, pre ktorú nemôže
napádaný rozsudok obstáť.

K ZNALECKÝM POSUDKOM A VÝPOVEDIAM PhDr. Petrovej a MUDr. Fabišíkovej

K dokazovaniu v tomto smere obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že žiaden z dôkazov nepreukazuje
u obžalovaného priame sklony k fyzickej agresii, naopak, znalkyňa PhDr. Petrová výslovne na hlavnom
pojednávaní uviedla, že u obžalovaného nezistila agresívne tendencie, ani všeobecnú pohotovosť byťagresívny, či reagovať agresívne a potvrdila, že výsledky ňou aplikovaných testových metód svedčia o
sebakritickosti obžalovaného.

K TZV. VYLUČOVACEJ METÓDE
Obhajoba poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave v konaní so sp. zn.: 1Tos/ 95/2023
zo dňa 10.01.2024, kde súd v rámci odôvodnenia konštatoval nasledovné: Krajský súd si nemohol
nevšimnúť, že polícia určila osobu obvineného prostredníctvom problematickej tzv. vylučovacej metódy,
keď z okruhu podozrivých osôb vzniesla obvinenie fakticky tej podozrivej osobe „ktorá zostala“. Využitie

tzv. vylučovacej metódy pri zisťovaní páchateľa z okruhu podozrivých osôb je postup, ktorý vyžaduje
zvýšené nároky na dokazovanie, pretože musí presvedčivo vylúčiť iné možné varianty skutkového deja,
teda polícia sa nesmie zamerať len na overovanie jednej jedinej alternatívy skutkového deja, ale musí
preveriť aj ďalšie alternatívne varianty a nesmie ich nechať bez preverenia „ležať stranou“. Ako už bolo
uvedené, OČTK sa bez skúmania iných verzií, ktoré sú podľa názoru obhajoby relevantné, zamerali
fakticky na základe vyššie popísanej vylučovacej metódy na jedného podozrivého, a to napriek tomu,

že neskúmali žiadnu inú verziu spáchania objasňovaného skutku, resp. možnosť, že páchateľom môže
byť iná osoba ako obžalovaný (aj keď prokurátorka v uznesení o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu
o vznesení obvinenia výslovne uznala potrebu skúmať iné verzie), alternatívne varianty tak nechali
bez preverenia “ležať stranou” a obžalovali obžalovaného. Na to nadviazal súd prvého stupňa, ktorý
na základe subjektívnych dedukcií vzťahujúcich sa na matku obžalovaného vylúčil možnosť jej účasti

na spáchaní skutku, aj keď obaja znalci potvrdili, že nemožno vylúčiť, že by skutok spáchala, odsúdil
obžalovanéhodefactosodôvodnením,ženatotoodsúdeniemápostačovaťpreukázanie,žeobžalovaný
bolčase,ktorýurčilznalecakoúdajnýčasútokunapoškodeného,vbytepatriacommatkeobžalovaného.

Ako už bolo spomenuté, takýto záver súdu prvého stupňa je v rozpore so záverom odvolacieho súdu,

obsiahnutým v zrušujúcom uznesení, týkajúcom sa nedostatočnej dôkaznej situácie pre rozhodnutie
o vine obžalovaného, a preto nemôže obstáť.

Uvedené obhajoba považuje za ďalšiu podstatnú chybu konania, ktorá predchádzala vydaniu
napádaného rozsudku, a teda ďalší podstatný odvolací dôvod.

IN DUBIO PRO REO
Zásadu IN DUBIO PRO REO je aj s ohľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu
SR v súčasnom právnom poriadku Slovenskej republiky už všeobecne v plnej miere akceptovaná
a je riešením naliehavej situácie vzniknutej v trestnom procese, kedy existujú dôvodné pochybnosti

v súvislosti so spáchaním trestného činu - zásada IN DUBIO PRO REO je výslovne vyjadrená aj
v Rímskom štatúte, ktorý je medzinárodnou zmluvou obsahujúcou priamu úpravu práv a povinností
fyzických osôb, ktorá bola Slovenskou republikou riadne ratifikovaná a vyhlásená, pričom Článok 66
štatútu explicitne upravuje, podmienku, podľa ktorej “Aby Súd mohol obžalovaného uznať vinným, musí
byť presvedčený o jeho vine mimo oprávnenej pochybnosti”. Podľa judikátu R 22/1968, ak zostanú

po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej
pre zavinenie, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo rozhodnúť v prospech obvineného
a neuznať ho vinným. Špecializovaný trestný súd v rámci odôvodnenia rozsudku, ktorým oslobodil
údajného objednávateľa v trestnej veci vraždy, zdôraznil, že vykonané dôkazy musia jednoznačne a
s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že práve obžalovaný je tou osobou, ktorá skutok spáchala.

V prípade pochybností je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech Rovnako je v tomto
smere podstatným judikát R 46/1963, podľa ktorého Zásada objektívnej pravdy (v súčasnosti zásada
náležitého zistenia skutkového stavu) vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o
jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá
bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre

obvineného priaznivejší. Obhajoba nemôže vzhľadom na vykonané dokazovanie opomenúť ani judikát
R 38/1970–I, týkajúci sa hodnotenia nepriamych dôkazov, podľa ktorého súd môže oprieť výrok o vine
i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú
a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré
vcelku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu

k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iných
záverov. Nepriame dôkazy vedúce síce k dôvodnému podozreniu voči obvinenému, nevylučujúce ale
reálnu možnosť, že páchateľom mohla byť i iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie
viny obvineného. V súlade s vyššie uvedeným, zohľadňujúc vykonané dokazovanie, má obhajoba zato, že nemožno akceptovať záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého neexistuje žiadna iná relevantná
možnosť ako tá, že poškodeného napadol obžalovaný, kedy, ak by bol aj súd prvého stupňa o uvedenom
presvedčený, neboli pochybnosti v súvislosti s údajnom vinou obžalovaného existujúce už v čase

vznesenia obvinenia rozptýlené, ale práve naopak, tieto pochybnosti sa aj v dôsledku všetkých vyššie
špecifikovaných vád a pochybení znásobili. Preto má obžalovaný, ktorý trvá na svojej nevine, za to, že
pri tak závažných a zrejmých pochybnostiach je na mieste aplikácia zásady IN DUBIO PRO REO a na
jej základe oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, súd prvého stupňa tým, že nerešpektoval právny názor odvolacieho
súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení (“za danej dôkaznej situácie”, ktorá predchádzala vydaniu
zrušujúceho uznesenia, nemožno zákonným spôsobom rozhodnúť o vine obžalovaného”), postupoval
v rozpore s § 327 ods. 1 TP (viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu) kedy napriek tomu, že z
doplneného dokazovania (po vrátení veci súdom prvého stupňa) nevyplýva, že by došlo k odstráneniu
pochybností (o možnosti spáchania skutku matkou obžalovaného, o možnosti spáchania skutku mimo

priestor bytu matky obžalovaného a o trasologickej stope na tele poškodeného), a teda dôkazná situácia
sa oproti času pred vydaním zrušujúceho uznesenia vo vzťahu k preukázaniu viny obžalovaného
žiadnym spôsobom nezmenila (teda v súlade s uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu platí, že
nemožno zákonným spôsobom rozhodnúť o vine), práve naopak, existujúce pochybnosti boli posilnené
(spôsobilosť matky spôsobiť poškodenému zraneniu vyplýva nepochybne tak z tvrdení znalca MUDr.

Tkáča, ako aj MUDr. Kováča, ktorý uviedol, že jej vinu nemožno vylúčiť), t. j. podľa názoru obhajoby
bol súd prvého stupňa povinný obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Uvedené obhajoba považuje
za ďalší odvolací dôvod. Vzhľadom na všetky vyššie špecifikované vady napádaného rozsudku a
konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a teda odvolacie dôvody, v kontexte zrušujúceho uznesenia,
obžalovaný žiada, aby odvolací súd, po náležitom preskúmaní veci, z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm.

a/, b/ a c/ TP napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol vo veci rozsudkom o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku.

Na podklade podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o vine a treste obžalovaného odôvodnil tým že, dňa 28.augusta 2023, podala
prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu, sp. zn.: 2Pv 703/22/7700 na obžalovaného A. A.
B. pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2, písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vyššie.

Dňa 5.júna 2024, súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok, ktorým uznal obžalovaného vinným podľa
obžaloby a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere desiatich rokov.

Dňa 22.októbra 2024, Krajský súd v Prešove, uznesením sp. zn. 1To/22/2024 na podklade odvolania

obžalovaného, vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súd na opätovné prejednanie a
rozhodnutie.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov A. A. I., A. A.,
L. D., N. I., A. O. B., P. F., N. A. J., A. H. B., B. Q., A. R. J., súdnych znalcov MUDr. Martina Kováča,

MUDr. Juliána Tkáča, PhDr. Kataríny Petrovej, MUDr. Kornélie Fabišikovej, ako aj prečítaním zápisnice
o výsluchu svedkyne H. B. z prípravného konania a pripojených listinných dôkazov.

Obžalovaný na začiatku hlavného pojednávania, vyhlásil svoju nevinu.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s poškodeným, nebohým A. F. sa spoznal asi pred siedmymi
rokmi, pričom následne začali spolu žiť. V ten deň, t. j. 23.11.2022 boli spoločne na návšteve u jeho
mami G. H. B. v J. S. D. E. XX. V tom byte sa zdržiavali od 18.11.2022. Ráno, v ten deň ho bolel zub,
a preto odišiel na ošetrenie, kde mu bola vykonaná extrakcia zubu. O 12.00 hod. sa vrátil späť do bytu,pričom po ceste kúpil fľašku vodky a lieky na zub. Ako prišiel domov, tak videl že A. mal vypité. A. mu
pripravil polievku, ktorú vypil z hrnčeka slamkou. Následne spolu otvorili fľašku vodky a začali spolu piť.
Keď prišla jeho matka z práce, začala aj matka popíjať z tej fľašky, čo kúpil. Takto spolu sedeli, popíjali

a pozerali televíziu. On vtedy chodil po byte bosí alebo v ponožkách. V ten deň A. z bytu neodišiel. On
o 22.00 hod. zobral antibiotiká a išiel do postele, v spálni. A., s jeho matkou zostali pozerať televíziu,
on veľmi opitý nebol. Ľahol si a zaspal. V noci sa zobudil, napil sa vody z fľašky, ktorú mal pri posteli,
pričom videl na A. strane postele iba jeho nohy, lebo on zvykol spať tak, že ležal na zemi a nohy mal
vyložené na posteli. Ráno sa zobudil o 6.00 hod., aby mohol zobrať antibiotiká. A. ležal tak, ako ho videl

ležať v noci. Videl na ňom, ako keby híkal, ako keby sa nemohol nadýchnuť. Podišiel k nemu a prevalil
ho na pravý bok, do stabilizovanej polohy. Vtedy vyvracal zrazenú krv, a tak volal na číslo 155. Podľa
pokynov operátorky mu dával masáž srdca aj umelé dýchanie. Vedel o tom, že A. trpí na epilepsiu a pár
krát u neho zažil epileptický záchvat. Ako prišli záchranári, napojili A. na diódy a monitorovali mu srdce,
ale nakoniec povedali, že je mŕtvy. Resuscitáciu záchranári nerobili. Následne prišiel ohliadajúci lekár
a na koniec, po telo prišli pracovníci pohrebnej služby. Potom ako A. telo odviezli, spolu s mamou vypili

nejaký alkohol. Mama mu na druhý deň povedala, že A. pred odchodom do spálne spadol v obývačke,
že ho videla ležať na zemi, a že mu kontrolovala hlavu a povedala mu, aby šiel po štyroch do postele,
aby sa mu nič nestalo.

Svedkyňa G. H. B. vo svojej výpovedi zo dňa 24.11.2022 uviedla, že býva na adrese J., D. E. XX. V

tomto byte od 18.11.2022 boli na návšteve jej syn A., spolu so svojim partnerom A.. S A. vychádzala
veľmi dobre, bol zlatý, volal ju mama. Vedela o tom, že v minulosti boli medzi A. a A. hádky, žiarlivostné
scény. Ona riadne cez deň chodila do práce, pričom syn aj s partnerom ostávali u nej doma. Oni väčšinou
do obeda spali, potom pozerali televíziu a popíjali alkohol, prevažne vodku. Ona prichádzala domov
okolo 15.00 hod až 15.30 hod. Keď prišla domov, tak spolu s nimi si tiež vypila, ale nie veľa, pretože

každé ráno vstávala do práce. Jej syn A. a jeho partner A. v Prešove nikoho nepoznali. Medzi sebou
sa správali riadne a riadne sa správali aj k nej. Dňa 23.11.2022 prišla domov okolo 15.45 hod. a všetko
bolo v poriadku. Jej syn A. a jeho partner A. boli už pod vplyvom alkoholu, mali už niečo vypité. Ona
niečo navarila, spolu sa najedli a prisadla si k nim, a dala si 2 až 3 poháriky. Spoločne sa riadne bavili,
neboli medzi nimi žiadne hádky, pozerali televízor. A. a A. boli po celý čas doma. Nevidela, žeby niekto

v ten večer, resp. noc vyšiel von z bytu. Asi okolo 21.30 hod, im povedala, že nech idú spať, že ona
ráno vstáva do práce. Keď jej syn spolu s jeho partnerom boli u nej na návšteve, tak oni spali v spálni na
manželskej posteli. Syn sa postavil a ako bol opitý, tak asi po piatich metroch sa dal na štyri, pretože už
asi nevládal chodiť a takým spôsobom sa presunul do spálne. A. spolu s ňou ostal sedieť v obývačke,
pretože sa s ňou chcel ešte porozprávať. Začal rozprávať o svojej rodine, a bol smutný z toho, že nemá

s nimi dobré vzťahy. S A. sa hádať nedalo, bol nekonfliktný človek. Z obývačky odišiel A. do spálne okolo
22.30 hod. Ako vstal, tak ona počula, ako spadol za jej kreslom. Ona vstala z kresla a spýtala sa, čo
sa stalo. On jej povedal, že mu nič nie je. Následne mu povedala, aby radšej išiel po štyroch ako išiel
A., aby si neublížil. On ju poslúchol. Po chvíli ich oboch išla skontrolovať, pričom videla, že obaja ležia
na posteli vedľa seba. Následne si išla ľahnúť do obývačky a zaspala okolo 23.00 hod. Na druhý deň

vstala o 6.00 hod. a išla si zapáliť cigaretu na balkón. Cestou k balkónu išla cez spálňu, pričom videla,
že A. a jeho partner spia. A. spal na zemi, a to tak, že mal nohy na posteli. Nevidela na ňom žiadnu
krv. Myslela si, že je v poriadku. Potom ako vyfajčila cigaretu, prešla cez spálňu do obývačky. Po pár
minútach na ňu zakričal syn A., že s A. niečo je. Ona si myslela, že A. má epileptický záchvat, pretože
A. jej povedal, že chrčí. Spoločne ho dali do stabilizovanej polohy a ona videla ako mu z úst vytiekla

tmavá krv. A. vôbec nereagoval. Oni si uvedomili, že to asi nie je epileptický záchvat, a tak syn zavolal
na tiesňovú linku, pričom poskytoval A. prvú pomoc, tak ako ho usmerňovala dispečerka na telefóne.
Následne prišli záchranári ohliadajúci lekár, pohrebná služba aj policajti.

Súd prvého stupňa zápisnicu o výsluchu tejto svedkyne prečítal v zmysle § 263 ods. 3 písm. a) Tr.

poriadku aj bez súhlasu obžalovaného, pretože boli splnené všetky podmienky na jej prečítanie, t. j.
svedkyňa zomrela a v čase jej výpovede, nebol dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní, ju
nebude môcť prečítať. Svedkyňa síce nebola vypočutá kontradiktórnym spôsobom, ale jej výpoveď nie
je jediným a rozhodujúcim dôkazom pre usvedčenie obžalovaného a teda v zmysle ustálenej judikatúry,
mohla byť táto zápisnica na hlavnom pojednávaní prečítaná a mohla byť podkladom pre rozhodnutie o

veci samej. Svedkyňa ako matka obžalovaného bola, ešte pred vznesením obvinenia svojmu synovi,
riadne poučená, že bude vypovedať vo veci nebohého partnera jej syna a bola tiež poučená o možnosti
odoprieť vypovedať v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku. Teda jej výpoveď bola
vykonaná zákonným spôsobom a je použiteľná v konaní pred súdom.Podľa § 147 ods. 1, ods. 2, písm. a/ Tr. zákona, zločin zabitia spácha ten, kto v úmysle spôsobiť ťažkú
ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť na chránenej osobe.

Podľa § 123 ods. 3, písm. e/ Tr. zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je poškodenie dôležitého orgánu.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom

pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 139 ods. 1, písm. c/ Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba

Zo znaleckého posudku č. 149/2022, resp. z výsluchu súdneho znalca MUDr. Martina Kováča, mal súd
prvého stupňa za preukázané, že nebohému poškodenému A. F., boli v noci zo dňa 23.11.2022 do
ranných hodín dňa 24.11.2022 spôsobené zranenia, na následky, ktorých zomrel. Ide predovšetkým
o zlomeninu 7. rebra v prednej pazuchovej čiare vľavo s roztrhnutím pohrudnice, poranením ciev v
okolí a prekrvácaním svaloviny v okolí, dvojnásobnú zlomeninu 8. rebra, v strednej pazuchovej čiare

a pri chrbtici vľavo s roztrhnutím pohrudnice, poranením ciev v okolí a prekrvácaním svaloviny v okolí,
dvojnásobnú zlomeninu 9. rebra v zadnej pazuchovej čiare a pri chrbtice vľavo s roztrhnutím pohrudnice,
dvojnásobnú zlomeninu 10. rebra pri chrbtici a 2 cm smerom dopredu od uvedenej zlomeniny vľavo, s
roztrhnutím pohrudnice, zlomeninu 11. rebra pri chrbtici s roztrhnutím pohrudnice, opuch mozgu ťažkého
stupňa s mozočkovým kužeľom, akútne rozdutie a ložiskový opuch oboch pľúc. Následkom týchto

zranení došlo k vzniku šoku po úraze a krvácaní, čo viedlo k periférnemu zlyhaniu srdcovocievnej a
dýchacej činnosti a k smrti poškodeného.

Z výsluchu súdneho znalca, tiež vyplýva, že na tele nebohého poškodeného boli pri pitve zistené ďalšie
zranenia, a to krvné podliatiny na chrbte nosa, na hornej pere uprostred, na dolnej pere uprostred a

vľavo, na predobočnej ploche hrudníka vľavo, na prednej ploche v strednej tretine pravého predkolenia,
nad pravou lakťovou kosťou, na bočnej ploche pravého stehna, na prednej ploche pravého kolena, na
predobočnej ploche pravého predkolenia, predobočnej ploche ľavého stehna, na zadobočnej ploche
chrbta vpravo, na zadobočnej ploche chrbta vľavo, v driekovej oblasti vpravo od chrbtice, v sedacej
oblasti vpravo, tržnozmliaždené rany na dolnej pere uprostred a vľavo, masívne prekrvácanie kože,

podkožia a svaloviny, v oblasti nad zlomenými rukami v dolnej tretine chrbta vľavo a v sedacej oblasti
vľavo.

Obhajoba namietala, že podľa výpovedí svedkov A. I. – ohliadajúceho lekára a A. B. – lekára záchrannej
zdravotnej služby, ktorí videli telo nebohého v byte, nebolo na ňom vidno žiadne zranenia a že tieto

mohli vzniknúť pri jeho transporte.

Svedok A. I. však uviedol, že na pravej strane hrudníka videl modrinu. Svedkovia A. a I., pracovníci
pohrebnej služby, vo svojich výpovediach uviedli, že transport tela prebehol štandardným spôsobom.
Súdny znalec MUDr. Kováč uviedol, že niektoré z poranení, ako krvné podliatiny sa môžu zvýrazniť

niekoľko hodín po smrti, pričom niektoré poranenia sa zvýraznia až po vykonaní pitvy, po čiastočnom
odstránení krvi z organizmu.

Na základe uvedeného preto súd prvého stupňa konštatoval, že bolo preukázané, že k predmetným
zraneniam nebohého poškodeného, nemohlo dôjsť pri manipulácii s telom poškodeného a ich

zvýrazneniu došlo v neskoršom čase a preto osobám prítomným ráno pri tele poškodeného sa nemuseli
hneď javiť ako závažné.

Obhajoba takisto namietala, že tieto zranenia, mohli byť spôsobené pri páde poškodeného, bez
zavinenia inej osoby.

K tomuto súdny znalec MUDr. Martin Kováč uviedol, že vylučuje aby zlomeniny rebier vznikli pri páde
na rovinu, prípadne pri páde na bližšie neurčený predmet, ako aj pri páde z postele. Niektoré krvné
podliatiny, napríklad na chrbte nosa, na dolnej pere uprostred vľavo, na hrudníku, na kolene, v oblastichrbta, v driekovej a sedacej oblasti mohli vzniknúť aj pri páde alebo náraze poškodeného, v stave
opitosti na bližšie neurčené predmety. Vo všeobecnosti tiež však platí, že v prípade nekoordinovaných
pádov, prípadne nárazov do bližšie neurčených predmetov dochádza aj k vzniku kožných odrenín alebo

tržnozmliaždených rán, ktoré však u poškodeného nezistil.

Obhajoba ďalej poukázala na možnosť, že uvedené zranenia mohli byť nebohému poškodenému,
spôsobené mimo predmetného bytu.

Z výpovede obžalovaného ako aj jeho matky vyplýva, že nevideli, žeby poškodený v ten večer, resp.
noc opustil tento byt. Matka obžalovaného výslovne uviedla, že ako jej syn, tak aj poškodený, nikdy
počas návštev u nej, nikde nechodili a vždy spolu pili alkohol. Žiaden z vykonaných dôkazov, ani
len nenaznačuje, žeby v tú noc, potom ako obžalovaný a jeho matka išli spať, poškodený opustil
predmetný byt. To, že poškodený v tú noc tento byt neopustil, vyplýva aj z výpovedi súdneho znalca
MUDr. Kováča, ktorí uviedol, že poškodený bol v čase smrti v ťažkom stupni opitosti, čo znamená, že

bol negatívne ovplyvnený pri vykonávaní telesných pohybov, s možnou neschopnosťou samostatnej
chôdze. Je málo pravdepodobné, aby v danom prípade, v takomto stupni opitosti, spolu so zraneniami,
ktoré boli identifikované, sa následne poškodený vôbec mohol ešte pohybovať a vrátiť sa po prípadnej,
nočnej prechádzke do predmetného bytu.

Na základe uvedeného preto súd prvého stupňa konštatoval, že bolo preukázané, že k predmetným
zraneniam nebohého poškodeného, nemohlo dôjsť mimo uvedeného bytu v čase od 22.30 hod. dňa
23.11.2022 do 6.00 hod. dňa 24.11.2022.

Obhajoba ďalej poukázala na možnosť, že uvedené zranenia mohli byť nebohému poškodenému,

spôsobené inou osobou, prítomnou v uvedenom čase v predmetnom byte.
Z výpovede obžalovaného ako aj jeho matky vyplýva, že nevideli, žeby v predmetnom byte, v ten deň
sa zdržiaval niekto iný ako oni dvaja, spolu s nebohým poškodeným. Matka obžalovaného výslovne
uviedla, že potom ako dňa 23.11.2022, v poobedňajších hodinách prišla do svojho bytu, boli tam iba jej
syn a poškodený a žiadna iná osoba. Žiadna iná osoba, nebola v byte ani o 22.30 hod., keď ona odišla

spať a ani ráno o 6.00 hod., keď vstala a išla cez spálňu, si zafajčiť na balkón. Žiaden z vykonaných
dôkazov, ani len nenaznačuje, žeby v tú noc, potom ako obžalovaný a jeho matka išli spať, niekto vošiel
do uvedeného bytu.

Vykonanýmdokazovaním,maltedazapreukázané,žejedinouosobou,ktorábolaprítomná,vuvedenom

čase, v tomto byte, bola mimo obžalovaného a nebohého poškodeného, matka obžalovaného H. B..

Z výsluchu súdneho znalca MUDr. Martina Kováča vyplýva, že na základe rozsahu a charakteru
poranení a to najmä v oblasti rebier ustálil, že takéto viacnásobné zlomeniny rebier museli vzniknúť pri
opakovanom kopnutí nohou druhej osoby, ktorá dokázala v krátkom čase bez zmeny svojej polohy kopať

do oblasti hrudníka poškodeného, svojou nohou. Osoba, ktorá takéto poranenia spôsobila, musela byť
dostatočne fyzicky zdatná a schopná viesť intenzívny útok, na pomerne malú oblasť. Ďalej uviedol, že
vzhľadom na rozsah a charakter krvných podliatin je možné vylúčiť, aby tieto poranenia vznikli dlhou
časťou, bližšie neurčeného predmetu ako napríklad drevená palica, baseballová palica, teleskopický
obušok, rúčka z metly a pod.

Zvýpovedeobžalovanéhoajehomatky,másúdzapreukázané,žematkaobžalovanéhoH.B.pravidelne
požívala alkohol, keď prišla domov z práce. Tak tomu bolo aj v onen deň. Matka obžalovaného, mala
v čase skutku 56 rokov, bola úradníčkou na Q. O. D. v Prešove. Súd si dovoľuje konštatovať, že išlo o
dámu vo vyššom strednom veku, s fyzickými schopnosťami, neprevyšujúci priemer.

Podľa znaleckého posudku č. 036/2025, súdneho znalca, Alfa – znalecká organizácia s.r.o., pani H.
B. vážila 80 kg, pri výške 165 cm. Z výsluchu znalca MUDr. Martina Kováča ďalej vyplýva, že na
základe predloženej zdravotnej dokumentácie, sa svedkyňa G. H. B. musela v čase 23.11.2022 až
24.11.2022, teda necelých 21 týždňov pred smrťou, nachádzať v stave alkoholovej cirhózy pečene,

ktorá ju zjavne obmedzovala vo fyzických aktivitách. Jej fyzická kondícia podmienená týmto bola
nedostatočná, bola fyzicky slabá a nie je teda možné predpokladať, aby táto osoba dokázala spôsobiť
uvedené poranenia. Menovaná necelé dva mesiace po čine, teda 13.1.2023 udávala slabosť v dolných
končatinách, nevládala chodiť, mala pocit chladných nôh, pričom takéto ťažkosti nevznikajú v priebehuniekoľkýchtýždňov,alemajúdlhodobýpostupnýpriebeh.Umenovanejbolapopisovanáchôdzaoširokej
báze, čo znamená, že tento stav nevznikol náhle.

Na základe uvedeného ma preto súd prvého stupňa za to, že svedkyňa mala problémy s udržiavaním
rovnováhy, už pri bežnej chôdzi a teda, že by dokázala udržať rovnováhu pri niekoľko násobnom kopaní
(podľa súdneho znalca 15 krát) do tela poškodeného, ktoré si vyžadovalo značnú fyzickú námahu, je
značne nepravdepodobné.

Na námietku obhajoby, že táto znalecká organizácia nemohla vyhotoviť uvedený znalecký posudok,
súd uvádza, že v zmysle obsahového vymedzenia znaleckého odboru - súdne lekárstvo, (príloha č.
2 vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z.z.) je toto odvetvie komplexné medicínske odvetvie, ktoré skúma a
rieši problematiku pôsobenia vonkajšieho násilia na ľudský organizmus, a to u živých aj mŕtvych osôb,
vrátane pôsobenia cudzorodých látok a škodlivín (drogy, liečivá, priemyselne škodliviny, iné vonkajšie
faktory).Keďžeideokomplexnéposudzovaniezdravotnéhostavu,užnebohejsvedkyneH.B.,bolsúdny

znalec oprávnený na vypracovanie uvedeného posudku, v ktorom odpovedal na otázky súdu.

Súdny znalec MUDr. Julián Tkáč, súdny znalec pre odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia, uviedol,
že svedkyňa G. H. B., mohla spôsobiť poškodenému uvedené zranenia. K tomuto záveru dospel po
preskúmaní zranení poškodeného a zdravotnej dokumentácie svedkyne. K tomu súd uvádza, že bolo v

jeho kompetencií ako súdneho znalca z uvedených odvetví, preskúmavať zranenia poškodeného. Súd
má však pochybnosti o tom, že sa mohol vyjadrovať k zdravotnému stavu poškodenej, pretože toto je
mimo týchto odvetví. Znalec sa vyjadruje napríklad k lekárskemu vyšetreniu svedkyne, ktoré bolo dňa
11.1.2023, pričom konštatuje že dané zdravotné ťažkosti boli prvým príznakom postupného prechodu
hepatálneho zlyhávania, z fázy chronického pečeňového zlyhávania do fázy akútneho pečeňového

zlyhávania. V tomto prípade teda určite nejde o chirurgiu, resp. úrazovú chirurgiu.

Navyše, matka obžalovaného nemala žiadny motív, takto konať voči poškodenému, o ktorom sa
vyjadrila, že ju považoval za svoju druhú matku. Jej výpoveď, ako sa v danom čase správala a čo
vnímala svojimi zmyslami, je vnútorne konzistentná a nie je v rozpore zo žiadnym vykonaným dôkazom.

Je vylúčené, vzhľadom na jej osobnosť, že v prípade, žeby skutočne „dobila“, poškodeného, sa ráno
správala tak, ako to popisovali svedkovia, ktorí boli prítomní v ten deň, v jej byte, pri tele nebohého
poškodeného. Z výpovede svedka A. O. B. vyplýva, že keď jej oznámil, že poškodený je mŕtvy, tak bola
prekvapená.

Na základe uvedeného mal preto súd prvého stupňa zato, že je vylúčené, aby matka obžalovaného, H.
B., fyzicky napadla poškodeného a spôsobila mu predmetné zranenia.

Po zhrnutí vyššie uvedeného, bol súd prvého stupňa presvedčený, že neexistuje žiadna iná relevantná
možnosť toho, kto poškodeného fyzicky napadol a spôsobil mu uvedené zranenia, ako tá, že je to práve

obžalovaný.

Jedine obžalovaný, bol prítomný v čase od 22.30 hod. dňa 23.11.2022 do 6.00 hod. dňa 24.11.2022 v
spálni uvedeného bytu, spolu s poškodeným. Obžalovaný, vzhľadom na svoj vek, 31 rokov, bol fyzicky
disponovaný na realizovanie takéhoto útoku na poškodeného. Na tom nič nemení skutočnosť, že v ten

deň ráno sa podrobil extrakcii zubu. Súd mal za preukázané, že potom ako sa obžalovaný vrátil domov,
pokračovalvosvojombežnomtrávenídňa,resp.večeraanapr.neodobralsaihneďdopostelezaúčelom
oddychu.

Z výpovedí svedkov P. F., matky nebohého poškodeného a L. D., kamarátky obžalovaného a

poškodeného vyplýva, že obžalovaný a poškodený žili v partnerskom vzťahu, ktorý bol plný konfliktov,
žiarlivosti a fyzických konfliktov zo strany obžalovaného. Matka poškodeného vo svojej svedeckej
výpovedi výslovne uviedla, že vzhľadom na to, čo všetko vnímala okolo svojho syna, tak mala zato, že
je v tomto partnerskom vzťahu „týranou ženou“.

Podľa PhDr. Kataríny Petrovej, súdnej znalkyne z odboru psychológie, v osobe obžalovaného ide o
priemerne intelektovo vybavenú osobnosť, sociálne extrovertovanú, žoviálnu. Veselý, entuziastický, s
nižšou emočnou zrelosťou a s predpokladom horšej modulácie emocionality a afektivity, s prvkami
impulzivity. Obžalovaný nadmerne užíva alkohol, následkom čoho má jemné poškodenia centrálnehonervového systému, ktoré sa prejavujú labilitou, dráždivosťou, rýchlejším vzplanutím a oslabením
sebakontroly.

Na základe uvedeného preto súd prvého stupňa uzatvoril, že potom ako poškodený odišiel do spálne,
došlo medzi ním a obžalovaným k nejakému konfliktu, pričom obžalovaný stratil nad sebou sebakontrolu
a impulzívne fyzicky zaútočil na poškodeného, pričom mu spôsobil opísané zranenia, na následky
ktorých poškodený zomrel.

Podľa súdneho znalca MUDr. Martina Kováča, ak dôjde k vzniku krvných podliatin, samotný kontakt
končatín poškodeného a páchateľa nevyvolá žiaden zvuk, ktorý by bol počuteľný do okolia. V prípade
zvuku prebiehajúceho na oblasť hrudníka je možné pripustiť, že na začiatku útoku môže dôjsť ku výkriku
napadnutej osoby, pričom v priebehu útoku dochádza k tzv. vyrazeniu dychu poškodenej osoby, ktorá
nemôže vydať žiadny zvuk.

Tento útok teda nemohla počuť jeho matka vo vedľajšej izbe, pretože spala omámená pod vplyvom
alkoholu a nemusela teda zaregistrovať jeden, či viaceré výkriky poškodeného na začiatku útoku.
Vykonaným dokazovaním nemal súd prvého stupňa s určitosťou za preukázané, že by svedok A. H. B.,
nad ktorého bytom, bol byt matky obžalovaného, v tú noc bol alebo nebol vo svojom byte, t. j. či mohol
alebo nemohol niečo počuť.

Zo zvukového záznamu mal súd prvého stupňa za preukázané, že obžalovaný dňa 24.11.2022 v čase o
6.54hod.,telefonickykontaktovalKrajskéoperačnéstrediskozáchrannejzdravotníckejslužbyvPrešove
a následne podľa pokynov operátorky, poskytoval poškodenému prvú pomoc až do príchodu lekára
záchrannej služby. Táto samotná skutočnosť bez ďalšieho, však nemôže vyviniť obžalovaného spod

obžaloby. Túto prvú pomoc, mohol poskytovať v snahe zakryť následky svojho konania, resp. nemusel
si vôbec pamätať, ako v tú noc voči obžalovanému konal. Zo znaleckého posudku č. 109/2023, PhDr.
Kataríny Petrovej, súdnej znalkyne z odvetvia psychiatria vyplýva, že obžalovaný ako osoba trpiaca
na chronický alkoholizmus, s plne rozvinutou závislosťou na úrovni III., vývinovej fázy podľa Jellineka,
mohol mať v inkriminovanej dobe výpadok pamäte, tzv. alkoholické okienko. Vzhľadom na svoj stav, si

tiež vôbec nemusel uvedomovať, že poškodený v čase ním poskytovanej prvej pomoci, bol už mŕtvy.
O tom svedčí skutočnosť, že lekár záchrannej služby sa po príchode na miesto samé, vôbec nepokúsil
o resuscitáciu poškodeného.

Obhajoba tiež poukazovala na skutočnosť, že na tele poškodeného pri jeho obhliadke bola zistená

trasologická stopa – odtlačok podrážky a aj napriek dôležitosti a významu tejto trasologickej stopy ju
OČTK žiadnym spôsobom neskúmali, čím sú len znásobené pochybnosti vo vzťahu k skutočnému
páchateľovi skutku. Obuv, ktorá sa nachádzala v byte, nebola následné podrobená znaleckému
skúmaniu v súvislosti s touto stopou.

K tejto námietke súd uvádza, že skutočne OČTK dôsledne nepreskúmali danú skutočnosť.

Z fotodokumentácie miesta činu vyplýva, že podľa fotografie č. 10 sa v predsieni bytu nachádzajú
štyri páry topánok, z toho dva páry dámskej obuvi. Podľa fotografie č. 89, sa v spálni bytu nachádzali
tri páry papúč, z toho jedny, tzv. kroksy. Keďže táto obuv nebola ihneď po spáchaní činu zaistená

a ich podrážky neboli podrobené príslušnému skúmaniu, v tejto fáze konania je prípadné dodatočné
skúmanie bezpredmetné. Od skutku uplynulo viac ako rok a pol a s touto obuvou mohlo byť dodatočne
manipulované, resp. už by nebolo možné s istotou stotožniť, že prípadne predložená obuv obžalovaným,
je skutočne obuvou, ktorá je zadokumentovaná na týchto fotografiách.

Podľa znaleckého posudku ČEZ: PPZ-KEU-KE-EXP-2024/2448 zo dňa 24. januára 2025, ktorý
bol zabezpečený až v konaní pred súdom, nie je možné potvrdiť ale ani vylúčiť, že tvar a vzor
krvnej podliatiny na tele poškodeného, bol vytvorený časťami podošiev obuvi, ktoré sú označené vo
fotodokumentácii z miest ohliadky činu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uzatvoril, že bolo bez odôvodených
pochybností preukázané, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného, svojho životného partnera a
spôsobil mu uvedené zranenia tak, ako je to uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku. Rozsah zranení
preukazuje skutočnosť, že obžalovaný napadol poškodeného v úmysle spôsobiť mu ťažkú ujmu nazdraví. Na druhej strane, preukázaný spôsobom útoku, t. j. údery rukou a kopanie nohou, keď útok nebol
vedený žiadnou zbraňou, nepreukazuje skutočnosť, že obžalovaný mal v úmysle poškodeného usmrtiť.
Následkom týchto zranení, však poškodený zomrel.

Z takto uvedených dôvodov, preto súd prvého stup§a uznal obžalovaného A. A. B. vinným zo zločinu
zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2, písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm.
c/ Tr. zákona.

Podľa § 147 ods. 2 Tr. zákona, možno páchateľa zločinu zabitia potrestať odňatím slobody na deväť
až dvanásť rokov.

Podľa znaleckého posudku súdneho znalca PhDr. Kataríny Petrovej, č. 13/2023 v osobe obžalovaného
ideopriemerneintelektovovybavenúosobnosť,sociálneextrovertovanú,žoviálnu.Ideočloveka,ktorýje
živoreaktívny, schopný nadväzovať pomerne ľahko vzťahy aj v širšom meradle. Veselý, entuziastický, s

nižšouemočnouzrelosťouaspredpokladomhoršejmodulácieemocionalityaafektivity.Uobžalovaného
sú aj známky dobrodružnosti, tiahnutí po zážitku, po zmene, po tom aby sa niečo dialo. Aj s takými
hysteroidnými črtami, afektovanosťou. U obžalovaného nezistila žiadne agresívne tendencie, nijakú
primárnu osobnostnú dispozíciu, nijakú všeobecnú pohotovosť byť agresívny. V rámci testových metód
vyšiel obžalovaný ako sebakritický a nemal vysoké lži skóre.

Obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený a bol iba raz priestupkovo postihnutý, za menej závažný
priestupok. Z miesta trvalého bydliska, mu nie je nič negatívne vytýkané.

U obžalovaného súd prvého stupňa zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona,

t. j. že pred spáchaním trestného činu, viedol riadny život. Obžalovanému nič nepriťažovalo v zmysle §
37 Tr. zákona. U obžalovaného teda prevažuje poľahčujúca okolnosť.

Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností mal súd prvého stupňa za to, že je na mieste
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní desiatich rokov,

majúc za to, že takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadrí
morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Podľa § 48 ods. 2, písm. a/ Tr. zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch, pred
spáchaním trestného činu, nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Na základe uvedeného preto súd prvého stupňa zaradil obžalovaného, ktorý nebol v posledných
desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodená P. F., matka nebohého poškodeného si neuplatnila žiaden nárok na náhradu škody.

Súd prvého stupňa záverom konštatoval, že ostatné vykonané dôkazné prostriedky na hlavnom
pojednávaní, ktoré nie sú osobitne uvedené, t. j. hodnotené v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku v jeho
rozsudku, nie sú nositeľmi takého dôkazu, ktorý by bol spôsobilý ovplyvniť skutkové zistenia súdu, tak
ako sú tieto uvedené vyššie. Týkajú sa teda okolností nepodstatných pre jeho rozhodnutie resp. týkajú

sa okolností, ktoré boli zistené z dôkazných prostriedkov, ktoré sú vyhodnotené vyššie.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného a konania, ktoré
predchádzalo vyhláseniu v poradí už druhého rozsudku okresného súdu dospel k záveru, že okresný
súd na zistenie skutkového stavu pred prvým a druhým rozhodnutím vykonal všetky dôkazy, a to aj

dôkazy nariadené odvolacím súdom v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku a tieto dôkazy v zmysle ust.
§ 2 ods. 12 Tr. poriadku aj vyhodnotil.Ajkrajskýsúddospelkzáveru,žeobžalovanývosvojichvýpovediachpopieralspáchaniehlavnejtrestnej
činnosti. Uviedol, že s poškodeným sa spoznali asi pred siedmimi rokmi, pričom následne začali spolu
žiť. Dňa 23.11.2022 boli spoločne na návšteve u jeho matky G. H. B.. V byte sa zdržiavali od 18.11.2022.

V ten deň ho bolel zub, a preto išiel na ošetrenie. O 12.00 hod. sa vrátil do bytu, pričom po ceste kúpil
fľašku vodky a lieky na zub. Keď prišiel domov, poškodený mal vypité. Keď prišla jeho matka z práce,
začala aj matka popíjať z tej fľašky čo kúpil, takto spolu sedeli, popíjali a pozerali televíziu.

On vtedy chodil po byte bosí alebo v ponožkách. V ten deň Michal z bytu neodišiel. On o 22.00 hod.

zobral antibiotiká a išiel do postele, v spálni. A., s jeho matkou zostali pozerať televíziu, pričom uvádza,
že on veľmi opitý nebol. Ľahol si a zaspal. V noci sa zobudil, napil sa vody z fľašky, ktorú mal pri posteli,
pričom videl na A. strane postele iba jeho nohy, lebo on zvykol spať tak, že ležal na zemi a nohy mal
vyložené na posteli. Ráno sa zobudil o 6.00 hod., aby mohol zobrať antibiotiká. A. ležal tak, ako ho videl
ležať v noci. Videl na ňom, ako keby híkal, ako keby sa nemohol nadýchnuť. Podišiel k nemu a prevalil
ho na pravý bok, do stabilizovanej polohy. Vtedy vyvracal zrazenú krv, a tak volal na číslo 155. Podľa

pokynov operátorky mu dával masáž srdca aj umelé dýchanie. Vedel o tom, že A. trpí na epilepsiu a pár
krát u neho zažil epileptický záchvat. Ako prišli záchranári, napojili A. na diódy a monitorovali mu srdce,
ale nakoniec povedali, že je mŕtvy. Resuscitáciu záchranári nerobili. Potom ako A. telo odviezli, spolu
s mamou vypili nejaký alkohol. V prípravnom konaní pri výsluchu dňa 08.02.2023 obžalovaný uviedol,
že poškodený bol posledný mesiac apatický a nikde nechodil. Taktiež uviedol, že pred piatimi a šiestimi

rokmi napadol poškodeného, spôsobil mu viaceré poranenia, lebo ho kopol do rebier.

Z výpovede matky obžalovaného G. H. B. vyplýva, že v kritický deň sa nachádzal u nej v byte, pričom
vedela o tom, že v minulosti boli medzi jej synom a poškodeným hádky a žiarlivostné scény. Jej syna
poškodený v podstate nikde z bytu nechodili, nakoľko v Prešove nikoho nepoznali. V kritický deň bol

v popoludňajších hodinách A. a poškodený v byte, kde pozerali len televízor, neboli medzi nimi žiadne
hádky. Nevidela, žeby niekto v ten večer, resp. noc vyšiel z bytu. Asi o 21.30 hod. im povedala, že
nech idú spať, že ona vstáva ráno do práce. Keď boli u nej spali na manželskej posteli v spálni. Syn sa
postavil a ako bol opitý, tak asi po 5 m sa dal na štyri, pretože už asi nevládal chodiť a takým spôsobom
sa presunul do spálne. S A. ešte ostali spolu sedieť a rozprávali sa. S A. sa hádať nedalo, lebo bol

nekonfliktný človek. Z obývačky odišiel A. do spálne okolo 22.30 hod. Keď vstal počula ako spadol za
jej kreslom. Spýtala sa ho čo sa stalo, on jej povedal, že nič to nie je. Povedala mu, aby išiel po štyroch
ako išiel A. aby si neublížil. Tak to aj urobil. Ona zaspala okolo 23.00 hod. Na druhý deň vstala o 06.00
hod. a šla si zapáliť cigaretu na balkón. Išla cez spálňu, pričom videla, že A. a jeho partner spia. A. spal
na zemi a tak, že mal nohy na posteli. Nevidela na ňom žiadnu krv, myslela si, že je v poriadku. Po pár

minútach na ňu kričal syn A., že s A. niečo je. Ona si myslela, že A. mal epileptický záchvat, pretože A.
jej povedal, že chrčí. Spoločne ho dali do stabilizovanej polohy a videla ako mu z úst vyteká tmavá krv.
A. vôbec nereagoval a vtedy syn zavolal tiesňovú linku, pričom poskytovali A. prvú pomoc tak, ako ich
usmerňovali dispečerka na telefóne. Následne prišli záchranári a ohliadajúci lekár a pohrebná služba
aj policajti.

Vo veci ďalej bola vysluchnutá poškodená P. F., matka poškodeného A. F., ktorá vo svojej výpovedi
uvádzala, že mala vedomosť o tom, že medzi jej synom a obžalovaným nie sú dobré vzťahy. Niekoľko
krát jej povedal jej syn, že obžalovaný ho zbil. Bola s ním aj na ošetrení, pričom stále mu hovorili, aby sa
vrátil do Bratislavy, pričom syn tak urobiť nechce. Matka poškodeného predložila súdu aj lekárske správy

zo dňa 13.03.2017, z ktorých vyplýva, že bol jej syn napadnutý inou osobou, pričom jej syn uviedol, že
to bol práve obžalovaný, ktorý ho mal napadnúť a spôsobiť mu poranenia.

Svedok A. O. B. vypovedal, že dňa 24.11.2022 mal službu v ZZS na stanici K. XX H. J. od 06.00 hod.
do 18.00 hod. V čase od 06.57.29 hod. dostali hlásenie na výjazd na adresu D. XX H. J.. Dôvodom

výjazdu bolo bezvedomie, dýcha a stav bol kritický. Vyrazili o 6.57.33 hod. K pacientovi dorazili o 7.06
hod. Spýtal sa osôb, ktoré boli v byte, čo sa stalo, oni mu povedali, že ho našli na zemi asi v spálni a v tej
izbe aj pacient ležal na chrbte na zemi a nohy mal vyložené na posteli. Hovorili, že večer mu bolo zle,
zvracal hnedý obsah a zostal spať s vyloženými nohami na posteli. Pacient ležiaci na zemi bol chudý,
bledý, astenický typ. Bol mŕtvy. Mal rozšírené zrenice, ktoré nereagovali na svetlo, mal zasychajúce

rohovky očných gúľ. Kolegovia ho napojili na EKG, ale na obrazovke bola izoelektrická čiara, čiže srdce
vôbec nereagovalo. Oni s telom vôbec nemanipulovali, len mu vyhrnuli kvôli EKG tričko. Nevidel na
poškodenom žiadne poranenia iba mal krv okolo úst a bolo vidieť zvratky.V štádiu prípravného konania bol zabezpečený záznam o dychovej skúške u obžalovaného zo dňa
24.11.2022 o 14.08.32 hod., pričom výsledok bol 0,79 mg/l.

Z výpovede svedka A. A. I. vyplýva, že tento je lekárom a vykonáva len prehliadky tiel a mŕtvol pre ÚDZS.
Dňa 24.11.2022 ráno asi o 6.40 hod. bol vyslaný na ohliadku mŕtvoly v byte na C. D. E. XX. Po príchode
do bytu zistil, že v byte boli dve osoby, matka a syn. Jednalo sa o B.. Ukázali mu mŕtvolu mladého muža
a predložili aj jeho OP. Jednalo sa o A. F.. On si prezrel telo muža a videl modrinu na ľavom boku v oblasti
rebier. Vtedy si spomenul aj na výjazd, kde bol vyslaný k úmrtiu a toho pacienta zbil jeho brat. Preto

sa pýtal hneď prítomných, či medzi nimi a nebohým nedošlo k napadnutiu. Mladý muž im povedal, že
nedošlo medzi nimi k napadnutiu, ale povedal, že spadol z postele. Tento mechanizmus vzniku modriny
sa mu nezdal. Všimol si, že obaja, teda matka aj syn boli značne pod vplyvom alkoholu. Nespomína si,
aby našiel iné poranenia okrem tejto modriny. Navrhol však vykonanie pitvy, pre úplne zistenie príčiny
úmrtia. Poškodený ležal na posteli, bol umytý aj ruky mal zložené na hrudníku. Pozostalého pripravili
na prehliadku tela.

Z výpovede svedkov A. A. a N. I. vyplýva, že títo sú pracovníci pohrebnej služby F. v Prešove. K prevozu
mŕtvoly poškodeného uvádzali, že k prevozu ich zavolal obhliadajúci lekár A. A. I.. Je to obvyklý spôsob
prevozu tela zosnulého. Nariadil zdravotnú pitvu a tak bolo potrebné previezť telo na ÚDZS SLAPA do
J. S. C. K. XX vo FNsP v Prešove. On bol vtedy vodičom a spolu s ním tam išiel aj N. I.. Nebohý F. ležal

na posteli na chrbte a myslí, že mal oblečené tepláky a tričko, ale presne to nevedeli uviesť. Položili na
koberec vedľa postele patologický vak čiernej farby, všimli si, že na koberci bola krvavá škvrna ako keby
ju niekto vyvrátil. F. bol také „tintítko“, štíhly až vychudnutý mladý chlapec. Rozipsovali vtedy vak, svedok
A. išiel ku hlave a kolega I. k nohám. Zobral poškodeného za zápästie oboch rúk a kolega za predkolenie
oboch nôh. Tak ho zobrali opatrne a rovnako opatrne ho položili do vaku. S telom musia narábať opatrne,

lebo tak to majú nariadené. Po položení do vaku položili vak s telom na nosidlá, pripútali ho k nosidlám
takýmipopruhmi,ktorésúnatourčené,atonadvochmiestach,podpazuchamiacezpásanohyvdolnej
časti zapadnú do vrecúška. Potom nosidlá zobrali, pričom v byte bolo dosť priestoru a tak pohodlne
nosidlá vyniesli z bytu. Telo dole dopravil N. I. výťahom a A. A. išiel pešo. Vtedy z výťahu opatrne vybrali
telo s nosidlami a odniesli ho do auta ich pohrebnej služby. Oni s telom vôbec nemanipulujú, keď ho

privezú na pitvu, tak ho len položia na stôl, ani ho nezobliekajú.

Z výpovede svedkyne L. D. vyplýva, že táto poznala tak obžalovaného ako aj poškodeného. Naposledy
ich videla niekedy v októbri, kde im vyčítala požívanie alkoholu, a preto ich navštevovala menej. A. jej
raz povedal, že sa oni dvaja pobili, pričom sa to stalo iba jeden krát. Ona nikdy nebola svedkom hádky

ani napadnutia medzi obžalovaným a poškodeným.

Vo veci bola vykonaná pitva mŕtvoly, pričom znalci zo znaleckej organizácie Alfa podali znalecký
posudok, z ktorého záverov vyplýva, že pri vonkajšej obhliadke zistili:
- krvné podliatiny na chrbte nosa, na hornej pere uprostred, na dolnej pere uprostred a vľavo, na

predobočnej ploche hrudníka vľavo, na prednej ploche v strednej tretine pravého predlaktia - nad pravou
lakťovou kosťou, na bočnej ploche pravého stehna, na prednej ploche pravého kolena, na predobočnej
plochepravéhopredkolenia,napredobočnejplocheľavéhostehna,nazadobočnejplochechrbtavpravo,
na zadobočnej ploche chrbta vľavo, v driekovej oblasti vpravo od chrbtice, v sedacej oblasti vpravo
- tržnozmliaždené rany na dolnej pere uprostred a vľavo

- masívne prekrvácanie kože, podkožia a svaloviny v oblasti nad zlomenými rebrami v dolnej tretine
chrbta vľavo a v sedacej oblasti vľavo
- zlomenina 7. rebra v prednej pazuchovej čiare vľavo, s roztrhnutím pohrudnice, poranením ciev v okolí
a prekrvácaním svaloviny v okolí
- dvojnásobná zlomenina 8. rebra v strednej pazuchovej čiare a pri chrbtici vľavo, s roztrhnutím

pohrudnice, poranením ciev v okolí a prekrvácaním svaloviny v okolí
-dvojnásobnázlomenina9.rebravzadnejpazuchovejčiareaprichrbticivľavosroztrhnutímpohrudnice,
poranením ciev v okolí a prekrvácaním svaloviny v okolí
- dvojnásobná zlomenina 10. rebra pri chrbtici a 2 cm smerom dopredu od uvedenej zlomeniny vľavo, s
roztrhnutím pohrudnice, poranením ciev v okolí a prekrvácaním svaloviny v okolí

- zlomenina 11. rebra pri chrbtici s roztrhnutím pohrudnice, poranením ciev v okolí a prekrvácaním
svaloviny v okolí
- zakrvácanie ľavej pohrudnicovej dutiny (150 g zrazenej a 700 ml tekutej krvi) so stlačením ľavých pľúc
- nedokrvenie vnútorných orgánov- opuch mozgu ťažkého stupňa s mozočkovým kužeľom
- akútne rozdutie a ložiskový opuch oboch pľúc
Následkom sériových zlomenín 7 - 11 rebra vľavo, s roztrhnutím pohrudnice, prekrvácaním svaloviny v

okolí a poranením ciev v okolí, zlomenín s masívnym zakrvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny došlo
k vzniku šoku po úraze a krvácaní, čo viedlo k periférnemu zlyhaniu srdcovocievnej a dýchacej činnosti
i bezprostredne k smrti A. F..

Všetky poranenia boli menovanému spôsobené v rovnaký čas približne pred troma až piatimi hodinami

pred jeho smrťou. Bezprostrednou príčinou smrti nebohého bol šok po vykrvácaní pri sériových
zlomeninách rebier vľavo s roztrhnutím pohrudnice, prekrvácaním svaloviny v okolí a poranením ciev
v okolí zlomenín s masívnym zakrvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny. Na základe pitevného nálezu
možno predpokladať, že k smrti došlo 24.11.2022 v skorých ranných hodinách. Čo sa týka mechanizmu
vzniku poranení, tieto znalci popísali nasledovne.

Vyššie popísané krvné podliatiny na chrbte nosa, na predobočnej ploche hrudníka vľavo, na prednej
ploche v strednej tretine pravého predlaktia, nad lakťovou kosťou, na bočnej ploche pravého stehna,
na prednej ploche pravého kolena, na predobočnej ploche pravého predkolenia, na predoobčnej ploche
ľavého stehna, na zadobočnej ploche chrbta vpravo, na zadobočnej ploche chrbta vľavo, v driekovej
oblasti vpravo od chrbtice, v sedacej oblasti vpravo, masívne prekrvácanie kože, podkožia a svaloviny

v sedacej oblasti vľavo, boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré
pôsobil na uvedené oblasti malou až strednou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou
pravdepodobnosťou pri viacerých úderoch do uvedených oblastí otvorenou alebo zatvorenou dlaňou
(päsťou), spôsobených druhou osobou, prípadne pri opakovanom stláčaní uvedených oblasti prstami
druhej osoby.

Krvné podliatiny na hornej pere uprostred, na dolnej pere uprostred a vľavo tržnozmliaždené rany na
dolnej pere uprostred a vľavo, boli spôsobené tupými a tupohranatými predmetmi o užšej kontaktnej
ploche, miestami ostrých okrajov, ktoré pôsobili na uvedené oblasti strednou silou a prudkosťou a mohlo
sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri najmenej jednom údere do oblasti hornej i dolnej pery
poškodeného otvorenou alebo zatvorenou dlaňou (päsťou), spôsobených druhou osobou.

Krvné podliatiny na zadobočnej ploche chrbta vľavo, v dierkovej oblasti vpravo od chrbtice, v sedacej
oblasti vpravo s masívnym prekrvácaním kože, podkožia a svaloviny, sériové zlomeniny 7. rebra
v prednej pazuchovej čiare vľavo, dvojnásobná zlomenina 8. rebra v strednej pazuchovej čiare
a pri chrbtici vľavo, dvojnásobná zlomenina 9. rebra v zadnej pazuchovej čiare a pri chrbtici vľavo,
dvojnásobná zlomenina 10. rebra pri chrbtici a v 2 cm smerom dopredu od uvedenej zlomeniny,

zlomenina 11. rebra pri chrbtici vľavo, s roztrhnutím pohrudnice, poranením ciev v okolí rebier
a prekrvácaním svaloviny v okolí, boli spôsobené tupými predmetmi o širšej kontaktnej ploche, ktoré
pôsobili na uvedené oblasti strednou až veľkou silou a prudkosťou, a mohlo sa tak stať s najväčšou
pravdepodobnosťou pri viacerých kopnutiach nohou druhej osoby, do oblasti chrbta poškodeného v jeho
ležiacej polohe na bruchu alebo na pravom boku.

Pri samostatnom hodnotení zistených poranení je možné predpokladať, že v danom prípade sa na tele
poškodeného nevyskytovali žiadne také poranenia, ktoré by bolo možné jednoznačne vyhodnotiť ako
obranné poranenia, vznikajúce pri obrane osoby pred prebiehajúcim útokom.

Vzhľadom na rozsah a charakter poranení poškodeného je možné predpokladať, že tieto mohli vzniknúť
v jeho ležiacej polohe na chrbte, prípadne na bruchu alebo pravom boku, pričom nie je možné vylúčiť
ani tú skutočnosť, že poranenia v oblasti tváre poškodeného mohli vzniknúť aj v stojacej polohe
poškodeného voči útočiacej osobe.

Zo súdnolekárskeho hľadiska je možné pripustiť, že niektoré z poranení v oblasti horných a dolných
končatín mohli vzniknúť aj pri náhodnom páde poškodeného na zem, prípadne pri náraze o okraje
nábytku v byte, kde bolo nájdené telo.

Pri pitve a histologickom vyšetrení nezistili nijaké ochorenia, ktoré by mali vplyv na úmrtie poškodeného.

Vyšetrením krvi odobratej pri pitve bolo metódou plynovej chromatografie zistená koncentrácia 2,22 g/
kg promile etylalkoholu.Vo veci bol ďalej vypracovaný znalecký posudok znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Psychiatria, Psychiatrická ambulancia, poliklinika KVP Cottbuská 13, Košice. Zo záverov znaleckého
posudku vyplýva, že obžalovaný v čase skutku netrpel, ani toho času netrpí žiadnou duševnou chorobou

ani poruchou, ktorá by mala podstatný vplyv na jeho ovládaciu alebo rozpoznávaciu schopnosť. Priznal
konzum alkoholu v deň skutku. U obžalovaného ide o chronický alkoholizmus s plne rozvinutou
závislosťou na úrovni III. vývin. fázy podľa Jellineka. V čase skutku v aktívnej forme u polymorfne
anomálne štruktúrovanej osobnosti, kde ide o trvalú povahovú odchýlku. Jeho pobyt na slobode
z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný. Ochranné psychiatrické liečenie nie

je z medicínskeho hľadiska indikované. Vzhľadom k zistenej závislosti od alkoholu z medicínskeho
hľadiska je indikované ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Obžalovaný chápe
zmysel trestného konania. Znalkyňa nezistila u obžalovaného žiadnu duševnú poruchu, ktorá by nastala
po spáchaní trestného činu, pre ktorú by nebol schopný chápať zmysel trestného konania. V prípade
preukázania viny vyhodnotila prognózu jeho ďalšieho vývoja osobnosti vo vzťahu k protispoločenskému
konaniu ako skôr pravdepodobnú, avšak podstatne ovplyvnenú jeho abstinenciou od alkoholu, ktorá je

nevyhnutná. Nejednalo sa o trestný čin z chorobnej motivácie. Menovaný skutok popiera, na motiváciu je
možno usudzovať len hypoteticky. Obžalovaný je dlhodobo bez pravidelného príjmu, zároveň vykazuje
známky závislosti na alkohole. V čase inkriminovaného skutku bol pod vplyvom alkoholu, kde mohlo
dôjsť k odbrzdeniu kontrolných kôrových, racionálnych mechanizmov. Patickú opilosť nezistili.

Taktiež bol vypracovaný znalecký posudok znalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie
detí a dospelých, kde znalkyňa v záveroch posudku uvádza.

Osobnosť v rámci testového vyšetrenia bola auto a alloplasticky orientovaná, vnímanie intaktné,
myslenie bez formálnych a obsahových porúch. Prítomné mierne incipientné znaky organického

poškodenia CNS, s výrazne nonkomforným myslením signalizujúcim horšie, problematické
prispôsobovanie sa bežným životným výzvam a okolnostiam.
Intelektová výkonnosť menovaného sa v porovnaní s populačným priemerom ukazovala ako
priemerná s pomerne vyváženým výkonom, korešpondujúcim s úrovňou dosiahnutého vzdelania
a pracovného uplatnenia. Menovaný je však menej rozhľadený, čo korešponduje s chudobnou, resp.

oploštenou záujmovou sférou. Testovanie reality je menej spoľahlivé, kolísavé, myslenie nesie znaky
nedostatočného úsilia v zmysle organizovania podnetov, čo môže iniciovať povrchné usudzovanie
s následne oslabeným prispôsobovaním sa, s nižšou úrovňou kognitívneho fungovania. Celkove je
prítomná nízka organizačná aktivita, čo poukazuje na to, že sa uspokojuje s povrchnými vnemami
a úsudkami, nevníma udalosti a nepremýšľa o nich vo svojej komplexnosti. Pamäťové schopnosti

sú slabo priemerné, dostačujúce k bežnej schopnosti zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti.
Patognomicky oslabená vizuálna retencia však suspektuje organické zmeny CNS /ethyl, Epi/.
Osobnosť v rámci psychologického vyšetrenia pri zohľadnení anamnestických údajov, klinického
pozorovania, explorácie, seba posudzovacích škál, aj projektívno percepčných testov sa javí vo svojej
výstavbe menej harmonicky, akcentovane štruktúrovaná s nakopenými znakmi nasvedčujúcimi pre

poruchovú osobnosť s hysteroidnými, paranoidnými a celkove psychopatickými črtami s nízkym prahom
vnímania nebezpečenstva, taihnutia po riziku s opovážlivosťou pri nonkonformnom vnímaní a myslení,
s pravdepodobne menej predvídateľnými opovážlivými reakciami s deficitom inhibície pri potrebe
exibovať. Súčasťou celkového obrazu je výrazná sociálna extroverzia, až nadmerná spoločenskosť,
čo je bežné u ľudí s umeleckými ambíciami. S tým korešponduje aj menej modulovaná, rozvoľnená

afektivita s horšou moduláciou agektov a možným rizikom impulzivity, náhlych zmien nálad, prudšej
expresivity prežitkov a slabo regulovaných impulzov. V blízkych vzťahoch pravdepodobne potrebuje
dominovať a mať kontrolu, pri celkovej nedôverčivosti až podozrievavosti a žiarlivosti. Osobitne sa to asi
týka partnerských vzťahov. To môže teoreticky determinovať pohotovosť k agresívnemu reagovaniu ako
možnej reakcii na frustráciu pri celkovej emočnej nezrelosti. Menovaný sa nepreukazuje ako agresívny

jedinec postojovo, hodnotovo, ale je možné predikovať zvýšenú pohotovosť k agresívnemu správaniu
pod subjektívne prežívanou záťažou pri kritike či frustrácii oproti bežnému priemeru. Prevažujúcimi sa
ukazujú ofenzívne reakcie so sklonom k nepriamej alebo verbálnej agresivite v podobe irónie, sarkazmu,
sebapresadzovania sa, a to v domácom aj verejnom priestore. Za bežných okolností je menovaný
spôsobilý participovať na formálne primeraných vzťahoch s bežnou srdečnosťou, otvorenosťou až

altruizmom. Pri požití alkoholu a subjektívne nepriaznivom zhluku okolností sa nedá vylúčiť sklon
k brachiálnej agresivite v domácom prostredí v súčinnosti so žiarlivosťou a podozrievavosťou. Menovaný
vykazuje znaky konfliktu sebahodnoty s narcistickou hyperkompenzáciou, čo môže taktiež pôsobiť
zneisťujúco a zvyšovať vnútornú iritabilitu a popudlivosť.Celkove menovaný pôsobil po všetkých stránkach menej priaznivo s prejavmi osobnostnej depravácie
s reáliami poukazujúcimi na celkový životný debakel s narušením pôvodného budovania umeleckej
kariéry, finančnej nesamostatnosti a evidentnej somatopsychickej zošlosti.

Menovaný sa javí ako priemerne otvorený v samotnom testovaní, neprezentuje sa vo všeobecnosti
nadmerne sociálne žiaduco, ale prítomné sú obranné mechanizmy bagatelizujúce a racionalizujúce
jeho pitie ako aj celkové životné položenie. Schopnosť nazerať seba reflektívne na vlastný podiel
zodpovednosti za životné problémy je v rámci osobnostných rysov a obrán pomerne oslabená
s prezentovaním len akéhosi pseudonáhľadu.

Na otázku, či má obžalovaný agresívne sklony znalkyňa uviedla, že vykazuje známky celkového
osobnostného úpadku. Ide o pôvodne vysokoškolsky vzdelaného, talentovaného umelca, ktorý
postupne strácal angažmány, bol prevažne bez zamestnania, finančne odkázaný na pomoc svojej
matky, psychicky aj somaticky oslabený s pravdepodobnou dennou konzumáciou alkoholu, s nízkou
starostlivosťou a záumom o samého seba, so stratou ambícii, celkove oplošteným prežívaním,

s parazitárnym spôsobom života. Súčasťou takýchto osobnostných zmien je aj zvýšená pohotovosť
k afektívne dysregulovanému a agresívnemu správaniu, čo sa vo vyšetrení menovaného suspektne
preukázalo. Nejde o postojovo či hodnotovo zakotvenú agresivitu, ale skôr o zvýšenú dráždivosť,
popudlivosť, afektívnu impulzivitu a emočnú nezrelosť s tendeciou pri subjektívnej frustrácii reagovať
ofenzívnepricelkovomdeficiteinhibovanosti,smenšímizábranamiamenejadaptívnym,afektívneslabo

regulovaným správaním. Menovaný sa sám opisuje ako verbálne a nepriamo agresívny, pri celkovej
agitovanosti, vzťahovačnosti, resp. podozrievavosti.

Na otázku ako vplýval požitý alkohol na jeho konanie, nakoľko skutok spáchal pod vplyvom alkoholu
znalkyňa uviedla, že požitý alkohol má vo všeobecnosti negatívny vplyv, a to v smere oslabenej

regulatívnej funkcie kontrolných kôrových mechanizmov, ktoré sa pod vplyvom intoxikácie deliberujú,
čo v praxi znamená, že naša sebakontrola a sebaregulácia slabne a sme schopní uplatniť také
vzorce správania a prejavu, ktoré by sme s veľkou pravdepodobnosťou bez požitia alkoholu ovládli
alebo aspoň ovládli ich intenzitu navonok. Požitie alkoholu v istom množstve zvyšuje dráždivosť,
intoleranciu, afektívnu popudlivosť a tým pádom sa rýchlejšie a aj na miernejšie podnety aktivizujú

nepriazniví, agresívne vzorce správania. U človeka závislom na alkohole (čo menovaný s vysokou
pravdepodobnosťou je) sú tieto možno nepriaznivé prejavy pri celkovej osobnostnej depravácii pomerne
bežným a častným prejavom správania, a to predovšetkým v smere nepredvídateľných agresívnych
reakcií v domácom prostredí. Obžalovaný mal v čase inkriminovaných udalostí požité pomerne veľké
množstvo alkoholu, čo mohlo ovplyvniť jeho správanie, resp. byť spúšťačom inkriminovaného konania,

pokiaľ sa tak stalo.
Na otázku, či vzhľadom k požitému alkoholu dokázal správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať
prežité udalosti znalkyňa uviedla, menovaný vzhľadom k požitému alkoholu mal pravdepodobne
schopnosť správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať a interpretovať prežité udalosti
zníženú v prípade alkoholického „okna“ ju môže mať aj úplne narušenú.

Na otázku, aby posúdila povahu obžalovaného vzhľadom k spáchaniu skutku znalkyňa uviedla, že
menovaný je osobnostne štrukturovaný akcentovane, až poruchovo, socio emočne nezrelo, až hranične,
s hysteroidnými a psychopatickými črtami, so slabo modulovanými afektmi s rizikovou impulzivitou,
opovážlivosťou s tendenciou k ofenzívnemu reagovaniu a s výrazným konfliktom sebahodnoty, ktorý

pravdepodobne v partnerskom vzťahu menovaného zneisťoval, čo mohlo negatívne determinovať
spôsob fungovania v partnerstve s potrebou kontroly a ovládania partnera. Pri nadmernom požívaní
alkoholu, ktorý vo všeobecnosti uvoľňuje a oslabuje racionálne a kôrové kontrolné mechanizmy, by
mohlo suspektne dochádzať u menovaného pri popísanej osobnostnej výstavbe k nečakaným, menej
kontrolovaným agresívnym prejavom v správaní. Jeho povaha teda vykazuje istú mieru pohotovosti

k menej žiadúcim prejavom, ale s vysokou pravdepodobnosťou by sa za triezva bol schopný kontrolovať
a svoje správanie regulovať.

Na otázku či odpovedá charakter činu osobnosti obžalovaného znalkyňa uviedla, že charakter činu
sa nevymyká povahovým a osobnostným črtám menovaného obžalovaného, u ktorého je zachytená

suspektná predispozícia k popudlivosti a dráždivosti, ako aj k labilizovanej afektivite pri celkove
depravovanej osobnosti s incipientnými znakmi poškodenia CNS so sekundárnou epilepsiou, čo súhrne
oslabuje racionálnu sebakontrolu a sebareguláciu, a to predovšetkým za predpokladu požitia alkoholu.Na otázku, aby popísala jeho vzťah k nebohému A. F. znalkyňa uviedla, že menovaný popisuje svoj
vzťah ak partnerský, symetrický a sýtený láskou. Pripúšťa, že bol vo vzťahu žiarlivý, a že žiarlivosť
bola občasným dôvodom k potýčkam, a to aj brachiálneho charakteru (facky). Zároveň udáva, že

boli obaja vo vzťahu neverní, čo bolo taktiež zdrojom konfliktov. Inak pripúšťal v rozhovore len bežné
partnerské hádky. Celkove sa dá na základe popisu vzťahu samotným obžalovaným, ale aj matky
nebohého charakterizovať ho ako nezrelý, s konfliktmi s vysokou pravdepodobnosťou presahujúcimi
bežné,štandardnépartnersképotýčky.Obajamenovanínadmernepožívalialkohol,vposlednomobdobí
boli nezamestnaní, boli prakticky bez príjmu, vo finančnej tiesni, čo vysoko pravdepodobne taktiež mohlo

determinovať napätie prerastajúce do agresívnych, deštruktívnych konfliktov.

Na otázku, aby uviedla aj iné okolnosti súvisiace s prípadom, ktoré by mali podľa nej význam pre ďalšie
vyšetrovanie znalkyňa uviedla, že všetky okolnosti uviedla v predchádzajúcich bodoch posudku.

Po vykonaní vyššie uvedených dôkazov, ako aj dôkazov, ktoré uvádzal okresný súd vo svojom prvom

odsudzujúcom rozsudku, okresný súd dospel k záveru, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný
A. A. B., pričom rozhodol o jeho vine a treste. Krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V novom konaní okresný súd opätovne vysluchol
obžalovaného, ktorý zotrval na svojich výpovediach, pričom uviedol, že poranenie, ktoré mu bolo vidieť
na tvári si spôsobil po tom, čo mu bol vytiahnutý zub, sám bez pričinenia inej osoby. Následne okresný

súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie vo vzťahu k zdravotnému stavu matky obžalovaného A.
B., G. H. B., pričom predtým ešte bol vypracovaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho
ústavu Policajného zboru Košice na zistenie trasologickej stopy, ktorá bola identifikovaná na hrudi
poškodeného, pričom mali znalci stotožniť túto trasologickú stopu s obuvou, ktorá im bola predložená.
Znalci však uviedli, že vzájomné porovnanie obuvi nachádzajúce sa na fotografiách s krvnou podliatinou

nachádzajúcou sa na tele obete nie je možné vykonať, pretože takto fotograficky zadokumentovaná
obuv nie je vhodná na expertízne skúmanie, ani pre účely porovnávania.

Následne bol teda vypracovaný znalecký posudok znaleckou organizáciou Alfa na zdravotný stav
matky obžalovaného G. H. B., kde znalecká organizácia v záveroch znaleckého posudku uviedla, že

podľa predloženej zdravotnej dokumentácie sa poškodená liečila a následne zomrela na alkoholovú
cirhózu pečene, generalizovaný opuch, hypoosmolality, hyponatriémie, sepsu, poruchy psychiky
a správania zapríčinené užívaním alkoholu, toxickú encefalopatiu, alkoholové zlyhávanie pečene,
anémia z nedostatku železa, dehydratáciu, hypovolémiu, ascites, pečeňovú encefalopatiu 4. stupňa,
hypokaliémiu. Hmotnosť podľa zdravotnej dokumentácie mala svedkyňa dňa 21.01.2022 80 kg a výšku

165 cm. Znalci ďalej uviedli, že na základe predloženej zdravotnej dokumentácie sa svedkyňa G. H. B.
musela v čase 23.11.2022 až 24.11.2022, teda necelých 21 týždňov pred smrťou nachádzať v stave
alkoholovej cirhózy pečene, ktorá ju významne obmedzovala vo fyzických aktivitách, jej fyzická kondícia
podmienená týmto ochorením bola nedostatočná, bola fyzicky slabá, pričom osoby v takomto stave nie
sú schopné spôsobiť neb. A. F. smrteľné poranenia, ktoré boli zistené pri pitve.

Obhajoba obžalovaného predložila súdu Odborné vyjadrenie č. 91/2025 od MUDr. Juliána Tkáča
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia, zo záverov ktorého vyplýva, že
znalec určil poranenia tak ako boli zistené pri pitve poškodeného, pričom udával, že podľa predloženej
zdravotnej dokumentácie sa svedkyňa G. H. B. liečila a následne zomrela na alkoholovú cirhózu pečene,

generalizovaný opuch, hypoosmolality, hyponatriémie, sepsu, poruchy psychiky a správania zapríčinené
užívaním alkoholu, toxickú encefalopatiu, alkoholové zlyhávanie pečene, anémia z nedostatku železa,
dehydratáciu, hypovolémiu, ascites, pečeňovú encefalopatiu 4. stupňa, hypokaliémiu. Zo zdravotnej
dokumentácie, ktorú predložil obhajca obžalovaného zistil znalec, že dňa 29.11.2022 bola na vyšetrení,
pričom pre rodinné starosti, exitus blízkej osoby považoval všeobecný lekár za nutné vystaviť nebohej

dočasnú práceneschopnosť. Dňa 13.01.2023 sa nebohá dostavila na telefonicky dohodnuté vyšetrenie
k všeobecnému lekárovi. Do zdravotnej dokumentácie nebohá subjektívne udala slabosť dolných
končatín, nevládze chodiť, pocit chladných nôh. Následne znalec uviedol, že na základe svojho
znaleckého vyšetrenia môže tvrdiť, že zdravotný stav nebohej G. H. B. pri jej váhe 80 kg nebol dňa
23.11.2022 prekážkou toho, aby osobe pasívne ležiacej na zemi, astenickej postavy, vážiacej pri výške

175 cm len 65 kg, s pravdepodobnou poruchou zrážania krvi spôsobila kopnutím nohou alebo špičkou
obuvi vedenou stredne silnou až silnou intenzitou viacnásobnú zlomeninu rebier ľavej hrudnej steny
s krvácaním do pohrudnicovej dutiny, keďže k objektívnej zmene jej zdravotného stavu v dôsledku
nastupujúceho akútneho pečeňového zlyhávania došlo cca dňa 11.01.2023.K odbornému vyjadreniu podaného znalcom MUDr. Juliánom Tkáčom bol na hlavnom pojednávaní
vysluchnutý znalec MUDr. Martin Kováč. Tento uviedol, že obsahovom vymedzení vyhlášky MS SR

z 20.06.2018, ktorou sa vykonáva zákon 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch sa uvádza, že znalec
v odbore súdne lekárstvo rieši problematiku pôsobenia vonkajšieho násilia na ľudský organizmus a to
živých aj mŕtvych osôb, vykonáva prehliadku mŕtveho tela, prehliadku poškodenej osoby, vykonáva pitvy,
prináhlychaneočakávanýchúmrtiach,prinásilnýchúmrtiachsúrazovouanamnézou,pridiagnostických
a terapeutických pochybeniach a invazívnych zákrokoch, vykonáva a hodnotí mechanizmus vzniku

zranení a známku násilia na ľudskom organizme živých a mŕtvych osôb pri nehodách a úrazoch v
prípade podozrenia na konanie inej osoby hodnotí a posudzuje návrh ich odškodnenia. Takisto pri
vykonávaní pitiev a pri vyšetrení živých osôb hodnotí ich zdravotný stav, prípadne môže do konania
prizvať aj konzultanta z príslušného odboru. Vyjadruje sa k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti
alebo pri výkone netypických činností, aktívne prispieva k zvýšeniu kvality diagnostiky a zlepšeniu
preventívnej starostlivosti, pre potreby orgánov štátnej správy a orgánov na ktoré prešli úlohy štátu alebo

v trestnom konaní vykonáva prehliadky živých osôb, vykonáva vyšetrenie a hodnotenie diagnostických
a liečebných postupov osobitne pri podozrení z ich pochybenie zvyčajne v spolupráci s príslušným,
medicínskych odborom. Vymedzenie kompetencií súdneho lekára je dané v koncepcii odbore súdne
lekárstvo, uverejnenom vo vestníku Ministerstva zdravotníctva SR z r. 2006 č. XXXXX-X/XXXX-XXX zo
dňa 19.06.2006.

Znalec k tomu, že bolo vypracované odborné vyjadrenie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia MUDr. Júliusom Tkáčom, ktorý je zapísaný v odvetví úrazová
chirurgia uviedol, že vymedzenie tohto odboru podľa vyššie citovaného zákona spočíva v tom, že
odvetvie sa zaoberá predovšetkým operačnou ale aj konzervatívnou liečbou poranení kože a skeletu

(otvorené rany, odreniny, podliatiny, zlomené rebrá, panvy, kosti končatín, kľúčnych kostí, lopatky atď.),
zahŕňa aj diagnostiku, liečbu a prevenciu poškodenia kĺbov, väzov a svalstva, v rámci znaleckého
posudzovania sa zaoberá aj mechanizmom vzniku zranení a zlomením v určovaní doby liečenia a doby
PN pri jednotlivých úrazoch. Odvetvie sa zaoberá aj hodnotením a posudzovaním návrhov odškodnenia.
V niektorých prípadoch sa toto odvetvie prelína s odvetviami, chirurgia, neurochirurgia, súdne lekárstvo.

Poukázal ďalej znalec na poranenia, ktoré boli spôsobené poškodenému, ktoré boli zistené pri pitve,
pričom poukazuje, že na takéto poranenia musela byť osoba, ktorá ich spôsobila dostatočne fyzicky
disponovaná. V ďalšej časti uviedol, že došlo k pätnástim útokom voči osobe poškodeného a uviedol,
že nebýva typické, aby žena dokázala spôsobiť takéto poranenia. V danom prípade došlo k zlomeninám

rebier,kdedošloosemkrátkúplnémuzlomeniuapoškodeniuštruktúryrebra.Navzniktakýchtoporanení
je potrebná veľká sila a prudkosť, opakované údery alebo kopance do uvedených oblastí v jednom
smere, kde netrénovaná útočiaca osoba nedokáže ustáť takéto pohyby počas napádania. Je to veľmi
fyzickynáročneajetovyslovenenepravdepodobné,žesprihliadnutímnazdravotnýstavG.H.B.bytoho
bola schopná. Nestretol sa s tým, aby nejaká žena dokázala takto útočiť. Je to veľmi nepravdepodobné

ale so stopercentnou istotou to nevylúčil.

V ďalšej časti výsluchu uviedol, že v danom prípade boli poranenia v oblasti hrudníka spôsobené
kopaním do hrudníka, pričom v zdravotnej dokumentácii svedkyne G. H. B. sa uvádza, okrem iných aj
chôdza o širokej báze, t. z. chôdza, ktorá je charakterizovaná ťažším udržiavaním rovnováhy. Na vznik

kopnutí je potrebná stabilná poloha, pričom osoba, ktorá vykonáva útok musí dokázať počas toho útoku
stáťnajednejnoheanáslednevykonávaťkopnutiadruhounohou.Mechanizmuszodpovedáskôrmladej
osobe ako osobe vo vyššom veku.

Na hlavnom pojednávaní bol vysluchnutý aj znalec MUDr. Július Tkáč, ktorý zotrval na záveroch svojho

znaleckého posudku.

Po taktom vykonanom a doplnenom dokazovaní, ktorý nariadil krajský súd potom okresný súd dospel
kzáveru,žeskutoksastalatentospáchalobžalovaný.Ajkrajskýsúdsastotožňujesnázoromokresného
súdu prihliadnuc na všetky dôkazy, ktoré boli vykonané v štádiu prípravného konania, na hlavnom

projednávaní, prihliadnuc aj na hodnotenie dôkazov ako sú vyššie uvedené a dospel k záveru, že
nepochybil okresný súd, keď kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, 2
Tr.zákonaspoukazomnaustanovenie§139ods.1písm.c/Tr.zákona,pretoževúmyslespôsobiťťažkú
ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal na chránenej osobe (blízka osoba).Podľa názoru krajského súdu nepochybil okresný súd ani pri ukladaní druhu a výšky trestu. Je zrejmé,
že za tento trestný čin je trestná sadzba od 9 do 12 rokov, pričom uložený trest odňatia slobody v trvaní

10 rokov pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, že obžalovaný viedol riadny
život vo výmere desiatich rokov je trestom primeraným, a to aj s prihliadnutím na množstvo spôsobených
rán a spôsob spôsobenia týchto rán poškodenému.

Taktiež rozhodnutie okresného súdu o zaradení obžalovaného pre výkon jeho trestu do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zodpovedá zákonu,
nakoľkoobžalovanývposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtohtotrestnéhočinunebolvovýkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za iný úmyselný trestný čin.

Obhajca obžalovaného tak v štádiu hlavného pojednávania, ako aj v dôvodoch odvolania proti
napadnutému rozsudku namietal určité pochybenia OČTK ako aj súdu, pričom s týmito námietkami sa

okresný súd vysporiadal, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že tieto námietky boli opakovane uvádzané
aj v dôvodoch odvolania, k týmto námietkam udáva krajský súd nasledovné.

K znaleckým posudkom a výpovediam PhDr. Petrovej a MUDr. Fabišikovej, kedy obhajoba udala,
že nebolo preukázané, že sa mal obžalovaný správať agresívne, je potrebné poukázať na znalecký

posudok PhDr. Petrovej, ktorého závery sú uvedené vyššie a z ktorého vyplýva agresivita obžalovaného
po požití alkoholických nápojov a v stave žiarlivosti.

K tzv. vylučovacej metóde tu krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že práve touto vylučovacou
metódou dospel okresný súd a nakoniec aj krajský súd k záveru, že skutok nemohol spáchať nikto iný iba

obžalovaný, nakoľko poškodená vzhľadom na svoj zdravotný stav nemohla spôsobiť takéto poranenie,
aké boli spôsobené poškodenému, pričom z výsledkov dokazovania vyplýva, že žiadna iná osoba v byte
nebola a poškodený byt v tento deň neopustil.

Čo sa týka zásady in dubio pro reo, o tejto zásade by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by boli

zjavné pochybnosti o tom, či sa skutok stal, resp. či tento skutok spáchala určitá osoba. V danom prípade
ako je to už vyššie uvedené, krajský súd nemal žiadne pochybnosti vzhľadom na reťaz nepriamych
dôkazov o tom, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný A. B..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného

ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Uznesenie bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.