Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 6, 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 0C/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1726200829
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1726200829.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Hvizdošom v spore žalobcov: 1/ V. E.
E., narodená X. U. XXXX; 2/ B. E., narodený X. G. XXXX; 3/ O. E., narodená XX. G. XXXX; a 4/ O.
E., narodený XX. Y. XXXX; všetci trvale bytom Š. F. XXX/XX, XXX XX R.E. W.; všetci právne zastúpení
spol. SLOVÍK LAW, s. r. o., so sídlom Rubínová 1, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 55 691 641, proti
žalovanému: B. E., narodený XX. B. XXXX, trvale bytom Š. F. XXX/XX, XXX XX R. W., o návrhu žalobcov

z 5. marca 2026 na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z 5. marca 2026 na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalobcom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou (návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) z 5. marca 2026, doručenou tunajšiemu

súdu totožného dňa o 21:17 hod., sa žalobcovia formou neodkladného opatrenia domáhal aby súd uložil
žalovanému (cit.): I. Súd ukladá žalovanému, aby nevstupoval do spoločných priestorov bytového domu
súp. č. XXX a do bytu č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na adrese Š. XX so súp. č.
XXX, popis stavby: bytový dom - blok Q. postavený na pozemku evidovanom ako parcela registra „R.“
s parcelným číslom XXX/XX o výmere 205 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria ostatná
plocha, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Senec, okres: A., obec:

R. W., katastrálne územie: R. W., do dňa 31.08.2026. II. Súd ukladá žalovanému, aby sa nepribližoval k
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 (desať) metrov, s výnimkou súdnych konaní, trestných konaní
alebo iných konaní pred orgánmi verejnej správy. III. Súd ukladá žalovanému, aby sa nepribližoval k mal.
B. E., nar. XX.XX.XXXX, mal. O. E., nar. XX.XX.XXXX a mal. O. E., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť
menšiu ako 10 (desať) metrov, s výnimkou súdnych konaní, trestných konaní alebo iných konaní pred
orgánmi verejnej správy. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu, t. j. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odôvodnil tým, že (cit.): Žalobkyňa
a žalovaný uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v M., zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu M., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Manželstvo
účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom okresného súdu Pezinok zo dňa 29.04.2025 so sp.
zn. 53P/3/2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2025. Z manželstva pochádzajú 3 spoločné

maloleté deti: B. E., nar. XX.XX.XXXX; O. E., nar. XX.XX.XXXX; O. E., nar. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa
spolu so spoločnými maloletými deťmi v súčasnosti býva v byte nachádzajúcom sa na adrese Š. F.
Č.. XX, R. W., ktorý bol nadobudnutý žalobkyňou a žalovaným za trvania ich manželstva a patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetný byt je zaťažený hypotekárnym úverom, ktorý
od rozvodu manželstva spláca výlučne žalobkyňa a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nie je
medzi bývalými manželmi ku dnešnému dňu vysporiadané. Výlučne žalobkyňa užíva tento byt spolu

s maloletými deťmi, nakoľko žalovaný už pred rozvodom manželstva opustil spoločnú domácnosť a
odvtedy žije inde. Žalovaný nie je nútený riešiť svoju bytovú potrebu užívaním spoločného bytu, nakoľkosa pred rozvodom so žalobkyňou takto dohodli a teda byt predstavuje výlučné obydlie žalobkyne a detí.
Odkoncaoktóbra2025žalovanýnemalprístupkbytu,nakoľkonedisponovalkľúčmiodspoločnéhobytu,
v ktorom žije žalobkyňa s ich spoločnými maloletými deťmi. Vzhľadom nato, že správanie žalovaného už

bolovtomtočaseneúnosné,opakovanerobilscényasvojímkonanímvyvolávalužalobkyniadetístrach,
žalobkyňa sa rozhodla vymeniť zámky na byte, keďže to považovala za nevyhnutné na zabezpečenie
ochrany seba a spoločných maloletých detí a to aj s ohľadom na to, že sa dohodli, že v byte bude iba
žalobkyňa s deťmi, keďže žalovaný mal zabezpečené vlastné bývanie. Napriek zamedzenému vstupu
do bytu sa žalovaný opakovane dostavuje k bytu, zvoní, klope a búcha a neprimeraným spôsobom

sa domáha vstupu do bytu, ako napríklad hlasným kričaním, používaním vulgarizmov, ako aj násilným
spôsobom sprevádzaným kopaním alebo udieraním do dverí. Dňa 31.10.2025, v čase, keď si žalovaný
prišiel prevziať maloleté deti, privolal na miesto policajnú hliadku s tým, aby mu pomohla dostať sa do
bytu, v ktorom žije žalobkyňa spolu s ich spoločnými deťmi. Polícia ho do bytu odmietla vpustiť a poučili
žalovaného o jeho právach a povinnostiach. Keďže na mieste boli prítomné aj maloleté deti, hliadkou
mu bolo odporučené z miesta odísť. Po odchode policajnej hliadky sa však žalovaný opätovne snažil

dostať do bytu a žalobkyňa bola v dôsledku toho nútená kontaktovať tiesňovú linku 112, pričom sa
službukonajúcipolicajtžalobkynispýtal,činepotrebujevyslaťďalšiuhliadkualeboniekohonaochranu.Z
uvedeného vyplýva, že službukonajúci policajt mal pravdepodobne vedomosť o situácii na danej adrese.
Následne po uvedenom incidente bola žalobkyňa vypovedať na OOPZ v Bernolákove. Pani C. E. - matka
žalobkyne, nar. XX. X. XXXX, trvale bytom K. X, XXX XX G. K., bola svedkom viacerých incidentov

medzi žalobkyňou a žalovaným. V priloženom čestnom prehlásení p. E. uviedla, že: v októbri 2025 bola
u svojej dcéry, žalobkyne, pomáhať so starostlivosťou o deti, ktoré boli choré. Vo večerných hodinách
si dcéra na približne pol hodinu odbehla niečo vybaviť. V čase o 20:30 už boli uložené v postieľkach.
Náhle p. E. začula zaštrkotanie kľúčov a do bytu vošiel žalovaný - bývalý manžel žalobkyne. Vbehol
dnu bez ohlásenia, v topánkach, rýchlo vbehol po schodoch na poschodie bytu a mieril priamo do izby,

kde spali deti. Po príchode zakričal: „Ale ste ma nečakali, čo?“ Maloleté deti sa veľmi zľakli, lebo ho tam
nečakali, začali kričať, plakať a žiadali ho, aby odišiel. P. E. išla za ním a spýtala sa ho, prečo prišiel,
keď nemá o tomto čase určený styk s deťmi a prečo takto vystavuje vlastné deti stresu. Jeho odpoveď
znela následne: „Pre ich sprostú mater.“ Podľa p. E. to deti jednoznačne počuli. Po tejto udalosti sa deti
nemohli upokojiť a zaspať, žalobkyňa sa po polhodine vrátila domov a našla ich ešte stále uplakané,

musela si k nim ľahnúť a spať pri nich. O.. E. uvádza, že ona samotná mala z uvedeného zážitku
šok ešte približne nasledujúce 2 týždne. O.. E. ďalej v čestnom prehlásení uviedla, že deti dlhodobo
vnímali akékoľvek neohlásenie priblíženie žalovaného k bytu ako ohrozenie. V byte žalobkyni podľa jej
pozorovania opakovane mizli z bytu veci, ktoré podliehali BSM, išlo najmä o kuchynské vybavenie, ktoré
žalovaný ani počas trvania manželstva nepoužíval a ktoré bolo určené na varenie pre deti. Zároveň

došlo aj k poškodeniu osobných veci žalobkyne, napr. vypálenie diery do knihy, v dôsledku čoho bola
žalobkyňa nútená vymeniť zámok na dverách bytu. Podobná situácia sa podľa p. E. opakovala aj po
niekoľkých dňoch, v októbri 2025. V tomto čase p. E. strážila chorého vnuka, ktorý si práve poobede
ľahol do postele. Žalovaný znova prudko vošiel do bytu, tentokrát s veľkou taškou, s ktorou bežal na
poschodie bytu. p. E. sa ho spýtala: „B. a ty čo nás tu takto prepadávaš?“ Odpovedal jej slovami: „Idem

sa vyšťať.“ A zamkol sa v kúpeľni. P. E. ho upozornila, aby bol tichšie, lebo vnuk spí. Na to začal ešte
viac búchať a robiť hluk. Po opustení kúpeľne z bytu odišiel. Následne p. E. zistila, že nepozorovane
vzal z dverí kľúče, ktoré nosil jeho syn. Akonáhle nastalo ticho, vnuk vyšiel z izby a p. E. sa zveril so
slovami, že sa bojí. Keď sa žalobkyňa v ten deň vrátila domov, zistila, že žalovaný vzal aj sprchovú
hadicu s hlavicou a namiesto nej tam namontoval inú, ktorá úplne nesedela a nebola zjavne vhodná.

Neskôr sa p. E. spolu so žalobkyňou dozvedeli, že túto náhradnú hadicu vzal z domu svojej už bývalej
priateľky. P. E. poukazuje nato, že žalovaný prichádza do bytu v zásade v čase, keď sa žalobkyňa
nenachádza doma, čo podľa jej názoru mohol zistiť len tak, že dlhodobo sledoval, či je pred bytovým
domom zaparkované jej auto. P. E. v čestnom prehlásení ďalej uvádza, že podobných incidentov bolo
viacero, prebiehali avšak veľmi rýchlo a nečakane, takže často nemala možnosť ani len vybrať mobilný

telefón a danú situáciu 4 zdokumentovať. Pamätá si však, že žalovaný si pri preberaní detí viackrát
fotografoval auto, ako aj evidenčné číslo motorového vozidla žalobkyne. Niekoľko mesiacov po rozvode,
p. E. opakovane spozorovala z okna žalovaného, ako sa vozí na bicykli okolo bytovky, v ktorom býva
žalobkyňa s deťmi, pričom výrazne spomaľoval a pozeral, aké autá tam parkujú a či je medzi nimi aj
auto žalobkyne. Dňa 02.12.2025 počas videohovoru žalovaného s maloletými deťmi, ktorý prebiehal

na tablete detí s hlasitým odposluchom, žalovaný deťom výslovne povedal: ,, Ešte si užite Vianoce,
lebo potom začne peklo.“ Podľa žalobkyne ďalej nasledovalo ohováranie na jej adresu a vyzvedanie
typu, kde sa nachádza a čo robí. Žalobkyňa bola slovným prejavom žalovaného natoľko šokovaná,
že hovor okamžite ukončila, tablet deťom následne odobrala a odovzdala žalovanému s výslovnýmoznámením, že si neželá, aby sa podobná situácia opakovala. Od uvedeného incidentu, telefonická
komunikácia medzi žalovaným a maloletými prebieha výlučne len prostredníctvom mobilného telefónu
žalobkyne a len za jej prítomnosti. Dňa 04.12.2025 syn O. náhle ochorel a žalobkyňa s ním musela

ostať doma. V ten istý deň bola žalobkyňa kontaktovaná svojou nadriadenou, zástupkyňou riaditeľky
materskej škôlky, v ktorej žalobkyňa pracuje a ktorú zároveň navštevuje aj ich maloletý syn. Nadriadená
žalobkyni oznámila, že žalovaný sa osobne dostavil do priestorov materskej škôlky a od viacerých jej
kolegýň naliehavo požadoval informáciu o termíne konania vianočnej besiedky, pričom uvádzal, že mu
ho žalobkyňa odmieta prezradiť. Žalovaný bol o dátume vianočnej besiedky opakovane informovaný

samotnými deťmi. Zamestnankyne materskej škôlky boli správaním žalovaného nemilo prekvapené a
označili ho za neprimerané. Zároveň sa od nich snažil zistiť aj bližšie informácie týkajúce sa osoby a
súkromia žalobkyne, ktoré mu však neposkytli. V tejto istej súvislosti žalovaný požiadal jednu z učiteliek
materskej školy o jej telefónne číslo s tým, že ju bude v prípade potreby kontaktovať. Po nadiktovaní
čísla ju zo svojho telefónneho čísla prezvonil, no na displeji jej telefónu sa však ako volajúci subjekt
nezobrazilo meno žalovaného, ale meno žalobkyne - jej kolegyne, hoci predmetné telefónne číslo

dlhodobo výlučne používal žalovaný a žalobkyňa k nemu nemala žiaden prístup. Uvedenú skutočnosť si
prítomné osoby nevedeli racionálne vysvetliť. Následne si učiteľky materskej školy všimli, že v internej
pracovnej skupine v aplikácii WhatsApp, ktorá slúži na výmenu interných informácii medzi učiteľkami
a ktorej bola žalobkyňa súčasťou, zaradená pod svojím menom, tak sa pri jej mene zrazu začalo
namiesto jej telefónneho čísla zobrazovať telefónne číslo žalovaného, a to bez toho, aby niektorá z

učiteliek vykonala zmenu alebo tento kontakt vedome pridala. Z obavy, že by žalovaný mohol mať
prístup k interným informáciám materskej školy, bola žalobkyňa svojím kolegyňami z tejto skupiny
vylúčená. Žalobkyňa následne celú svoju situáciu konzultovala aj u svojho mobilného operátora, pričom
ani po telefonáte na najvyššie miesta si nevedeli vysvetliť, ako je toto reálne možné a odporučili jej
výmenu SIMkarty alebo telefónneho čísla a odporučili jej aj zabezpečenie cez ďalší prístupový kód, o

ktorom bude mať vedomosť len ona sama a tak aj žalobkyňa urobila. Následne žalobkyňa predmetnú
situáciu oznámila na OOPZ v Bernolákove pre podozrenie zo sledovania jej osoby. Vec bola zo strany
polície riadne zdokumentovaná a bolo jej odporučené, aby vec aj naďalej dokumentovala a zapísala si
podobné udalosti. Príslušníci OOPZ žalobkyňu ďalej poučili, že v prípade podania oznámenia, by išlo
predovšetkým o tvrdenie proti tvrdeniu a z tohto dôvodu je pre ďalšie konanie nevyhnutné zhromažďovať

čo najviac dôkazov o týchto udalostiach. 5 Dňa 17.12.2025 bola žalobkyňa predvolaná na ÚPSVaR v
Senci, kde ju bývalá kolízna opatrovníčka B. K. informovala, že žalovaný na úrade urobil vyhlásenie,
dňa 9.12.2025, v ktorom uviedol nasledovné skutočnosti: - maloletá O. prestala verbálne komunikovať
po konflikte medzi rodičmi, ku ktorému došlo v súvislosti so sporom o kľúče, pričom žalovaný uvádza,
že v tomto čase už nebýval v spoločnej domácnosti. - incident bol nahlásený na polícii v Bernolákove a

ďalšie oznámenia sa týkajú udalostí, podľa ktorých mala matka odcudzovať veci z jeho firmy a následne
ich predávať - matka maloletých sa mala s jej matkou dohodnúť na tom, že ho pripravia o byt - matka
si má vodiť cudzie osoby do bytu aby strážili ich deti, kým je ona v práci - prácu ktorú matka vykonáva,
má matka vykonávať ,,na čierno“ - pracuje po nociach a víkendoch a zároveň aj študuje - počas práce
má odkladať ich deti susedom - manželka naťahuje vysporiadanie spoločného majetku - byt sa mal

predať, ona nesúhlasí a on uviedol musí z taktických dôvodov vrátiť - matka je finančne negramotná -
matka mala vystriedať viacerých partnerov - matka mala v máji 2025 maloletému B. zničiť tablet, aby
tak znemožnila komunikáciu medzi deťmi a ich otcom - matka mala rozbiť B. aj telefón a od toho času
B. bolí hlava - matka neposkytuje deťom adekvátnu starostlivosť vzhľadom na stravovanie a osobnú
hygienu Dôkaz: -zápisnica o vyjadrení žalovaného pred ÚPSVaR Z vyjadrení žalovaného na ÚPSVaR

vyplýva množstvo závažných a nepravdivých obvinení voči žalobkyni, ktoré sú úplne nepravdivé a
zamerané výlučne na jej znevažovanie v očiach ÚPSVaR a na vytvorenie obrazu, že nie je schopná
riadne sa starať o spoločné maloleté deti. V rámci svojho vyjadrenia žalobkyňa na ÚPSVaR všetky tieto
obvinenia jednoznačne a podrobne poprela a vyvrátila. Žalobkyňa zdôrazňuje, že tvrdenia žalovaného
neboli z jeho strany žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané a nezodpovedajú skutočnému stavu,

pričomhlavnýmcieľomžalovanéhojelenzdiskreditovaťžalobkyňuvočiachorgánovÚPSVaRavykresliť
ju ako neschopnú a nevhodnú matku. Dôkaz: zápisnica o vyjadrení žalobkyne UPSVaR Žalobkyňa
ďalej uvádza, že zo strany žalovaného dlhodobo čelí psychickému týraniu, sledovaniu a že zo strany
žalovaného neustále dochádza k znevažovaniu jej rodičovskej úlohy, a to aj pred ich maloletými deťmi.
Žalovaný deťom tvrdí, že ich matka ich nemá rada a to najmä z dôvodu, že im nechce všetko dovoliť

v takej miere, tak ako im to dovoľuje on. Maloleté deti žalobkyni uvádzajú, že stretnutia s žalovaným
absolvujú len preto, že ,,musia“ a aby ,,to nebolo ešte horšie“, pričom stretnutia s ním absolvujú len
z dôvodu, aby nemuseli znášať jeho hnev. V deň spisovania tohto podania, maloleté deti žalobkyni
povedali, že žalovaný vždy vie, kedy je niekto u nich (žalobkyne a u maloletých detí) v byte, pretože vrajmá niekoho, kto mu o žalobkyni a deťoch podáva informácie. Zároveň ráno, v deň spísania tohto podania
sa žalovaný nečakane objavil pred bytovým domom keď žalobkyňa s deťmi odchádzala z domu, pričom
žalovaný ráno nemal termín stretnutia s deťmi a ani neboli na ničom s žalobkyňou dohodnutý. Taktiež

poobede, v deň spísania tohto podania, sa žalobkyni stalo, že v K. - P. sa nečakane ku nej pripojilo z
bočnej ulice auto žalovaného, pričom 6 nikto nevedel, že žalobkyňa sa v P. bude nachádzať. Uvedené
svedčí o tom, že žalovaný žalobkyňu sleduje a vyhľadáva ju aj deti. Žalobkyňa ďalej poukazuje na to,
že žalovaný nemá vytvorené stabilné podmienky na realizáciu styku s maloletými deťmi. Opakovane
sa stáva, že počas víkendu deti prespávajú každú noc na inom mieste, napríklad v piatok u jednej

priateľky, v sobotu u druhej a v nedeľu u tretej, a to v rôznych miestach a obciach. V tejto súvislosti má
žalobkyňa vážne obavy o stabilitu a bezpečnosť prostredia, v ktorom sa deti počas styku s žalovaným
nachádzajú. Zároveň sa opakovane stali situácie, kedy žalovaného nevedela žalobkyňa telefonicky
zastihnúť, nakoľko má mobilný telefón dlhodobo vypnutý a to aj v trvaní 24 hodín, v dôsledku čoho
matka ďalej nemá informácie o tom, na akom mieste sa deti nachádzajú alebo či bezpečne docestovali.
Maloletý syn B. pritom nemôže mať pri sebe svoj vlastný mobilný telefón z dôvodu, že by mu ho žalovaný

zobral, pretože by mohol kontaktovať žalobkyňu prostredníctvom SMS-správ, čo si žalovaný neželá.
Zároveň sa počas styku žalovaného s maloletými sa stali situácie, kedy jej maloleté deti uviedli, že
žalovaný večer odišiel z miesta, kde boli ubytovaní a vrátil sa až ráno, keď už boli deti hore. Počas
jeho neprítomnosti, deti strážila cudzia osoba, jeho údajná priateľka, ktorú deti predtým videli len raz a
to i len na krátku chvíľu. Deti sa v takomto cudzom prostredí báli, situácia im bola nepríjemná, pričom

nemali možnosť žalobkyňu kontaktovať a oznámiť jej, kde sa nachádzajú alebo čo sa deje. Od rozvodu
dochádzalo zo strany žalovaného aj k tomu, že si žalobkyňu opakovane natáčal pri stretnutiach a pri
akejkoľvek komunikácií, a to aj v byte, a to aj napriek skutočnosti, že si to žalobkyňa výslovne neželala.
Zároveňviackrátpočasjejneprítomnostibezdôvodnevypínalvbyteelektricképoistky,čomalonegatívny
vplyv na fungovanie domácich spotrebičov. Žalovaný dokonca počas návštevy v byte, keď sa žalobkyňa

v zamknutej kúpeľni sprchovala vyrazil žalobkyni na kúpeľni dvere a poškodil zárubňu, čo svedčí o
jeho agresívnom a nevyspytateľnom správaní. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný opätovne aj napriek
jej výslovnému nesúhlasu pravidelne používa detí ako figurantov pri natáčaní svojich reklamných a
cestovateľských videí, z ktorých má finančný prospech. Tieto videá zverejňuje na internete. Pri ich tvorbe
používa umelú inteligenciu a to spôsobom, že na zázname je skutočná podoba detí, avšak ich hlas

a prejav nie sú reálne. Podľa názoru žalobkyne, žalovaný prezentuje ich spoločné deti verejne ako
určitú ,,karikatúru“ čo považuje za nevhodné a pre deti znehodnocujúce. Dňa 25.01.2026, krátko po 18.
hodine, priviezol žalovaný po víkende maloleté deti k žalobkyni na adresu spoločného bytu v sprievode
policajnej hliadky. Uviedol, že si potrebuje z bytu odniesť svoje veci. Napriek tomu, že ani samotná
policajná hliadka to nepovažovala za vhodné, aby vstupoval do bytu, žalovaný si aj napriek tomu z bytu

odniesol veci, a to konkrétne rebrík a vysávač, ktoré dlhodobo nepožadoval a ani nepoužíval. Žalobkyňa
mu tieto veci vydala bez akýchkoľvek problémov a to najmä z dôvodu, že prítomnosť polície a vzniknutý
konflikt pôsobil na maloleté deti mimoriadne negatívne, nakoľko deti plakali, báli a prosili matku, aby
mu veci odovzdala, aby ich otec čím skôr odišiel. Žalobkyňa predkladá súdu prehlásenie p. C. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, R. W., ktorá je zároveň aj susedou žalobkyne a jej 3 maloletých

detí, z ktorého vyplýva, že: - podobné útoky zo strany pána E. sa opakujú pravidelne a najmä v nedeľu pri
odovzdávaní detí žalobkyni, pričom deti sú vždy svedkami týchto konfliktov. p. M. uvádza, že v nedeľu,
dňa 25. 1. 2026 prišiel pán E. spolu deťmi a policajnou hliadkou. Dožadoval sa vstupu do bytu pani
E. s tvrdením, že si chce vziať vysávač a rebrík. Pani E. ho odmietla vpustiť. Policajt následne začal
pani E. verbálne napádať, označoval ju za psychicky chorú, tvrdil, že je psychiatrický pacient a má sa

ísť liečiť. Obviňoval ju, že psychicky týra deti tým, že musia čakať na chodbe a vyhrážal sa privolaním
sociálnej kurately. P. M. ďalej uvádza, že vyšla na poschodie a požiadala policajta, aby prestal pani
E. slovne napádať. P. M. výslovne pred policajtmi poznamenala, že v dome pod E. býva takmer 10
rokov a veľmi dobre vie, kto koho týra. Policajt následne argumentoval tým, že pán E. mu ukázal videá,
ktoré majú dokazovať psychickú chorobu pani E.. - p. M. uvádza, že v piatok o 16. hod., kedy pani E.

odovzdáva deti pánovi E., sú deti vždy riadne pripravené, zbalené a presne o 16. hod. schádzajú dolu po
schodoch k otcovi. Naopak, v nedeľu, keď má deti odovzdať pani E., podľa jej pozorovania pravidelne
dochádza ku konfliktom, ako je uvedené vyššie. Pani E. niekedy požiada p. M., aby bola pri odovzdávaní
detí prítomná. Podľa p. M. sa pani E. vždy sa za správanie svojho bývalého manžela ospravedlňuje a
nikdy o ňom nehovorí v zlom. Pán E. sa však opakovane snaží navodiť dojem, že pani E. je psychicky

chorá a potrebuje psychiatrickú liečbu. - p. M. ďalej uvádza, že v byte pod rodinou E. žije takmer 10
rokov a bola mnohokrát svedkom verbálneho násilia pána E. voči p. E. aj voči deťom. Raz ho dokonca
výslovne upozornila, že ak bude maloletému B. opätovne ubližovať, privolá na miesto políciu. Podľa
jej názoru má správanie p. E., ktoré dlhodobo pozoruje, veľmi negatívny dopad na psychický stav acelkovú pohodu maloletých detí. Dôkaz: - čestné vyhlásenie C. M. Dňa 19.02.2026 v čase o 20:30 hod.,
približne 15 minút po telefonickom rozhovore s maloletými, sa žalovaný pokúsil do bytu vniknúť násilným
spôsobom a to tak, že do dverí nepríčetne trieskal a kopal, pričom sa žalobkyňa obávala, že samotné

dvere žalovaný rozbije a uvažovala o privolaní polície. Takto vyvíjaná snaha o vniknutie bola okrem
iného sprevádzaná aj slovným vyhrážaním ,,budeš vidieť, keď nezaplatíš hypotéku“ ako aj vulgarizmami
typu ,,sviňa zhorená“ a ,, ty podvodníčka skurvená“. Z danej udalosti existuje aj zvukový a obrazový
záznam, ktorý prikladáme v prílohe tohto návrhu. Dôkaz: - zvukový a obrazový záznam z 19.02.2026
Maloleté deti začali žalovaného prosiť, aby odišiel, pričom veľmi plakali a zjavne sa báli. Zo strachu

súhlasili so všetkým, čo im cez dvere prikazoval, len aby čím najskôr skončil s krikom a opustil priestory
bytového domu. O uvedenom incidente má vedomosť aj matka žalobkyne, ktorá sa v čase incidentu
nachádzala v byte žalobkyne, ako aj susedia, ktorým správanie žalovaného prekáža a opakovane
vyzývajú žalobkyňu, aby situáciu riešila, nakoľko vzniknutá situácia sa javí už ako neúnosná a matka
žalobkyne, ako aj susedia sú pripravení predmetné incidenty v prípade potreby dosvedčiť aj pred súdom.
Suseda, p. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bola svedkom uvedenej situácie, pričom v rámci svojho prehlásenia

popísala situáciu nasledovne: - dňa 19.02.2026 vo večerných hodinách počula z priestorov pivnice silný
hluk, najmä búchanie dverí. Vyšla preto z bytu, aby zistila, čo sa deje. V pivnici sa nachádzal pán E.,
ktorý následne vyšiel na 2. poschodie k bytu pani E.. Najskôr na dvere jej bytu zazvonil, potom klopal
a následne začal do nich silno udierať. P. M. počula, ako sa pani E. vyhrážal slovami, že ak do polnoci
nezaplatí hypotéku, „uvidí, čo sa stane“. Túto časť incidentu si p. M. nahrala na svoj mobilný telefón.

Po krátkom čase pán E. zišiel dolu po schodoch. p. M. sa následne zamkla v byte, pričom vnímala, že
pán E. sa bol len presvedčiť, či sa niekto nenachádza na chodbe a následne sa vrátil späť k bytu pani
E.. Opätovne začal silno udierať do dverí bytu, akoby ich chcel vyraziť, vulgárne nadával a vyhrážal sa.
P. M. zároveň začula plač detí vychádzajúc z bytu pani E., ktoré pána E. prosili, aby odišiel, pretože sa
veľmi báli. Neskôr pán E. odišiel pred bytovku k svojmu autu, ktoré mal zaparkované pred garážou p. M..

P. M. ho požiadala, aby auto preparkoval, aby v prípade potreby mohla z garáže odísť - po uvedenom
konflikte, sa p. C.G. M. rozhodla kontaktovať domového dôverníka T.. P. C. a požiadala ho o výmenu
zámkov na vchodových dverách, aby sa zabránilo vstupu pána E. do bytového domu z dôvodu, že má
z pána E. strach. Jej žiadosť bola však zamietnutá s odôvodnením, že pán E. je spoluvlastníkom bytu a
nemožno mu brániť vo vstupe do nehnuteľnosti. - približne dva týždne pred týmto incidentom prišiel pán

E. s deťmi o dve hodiny skôr, než mal. Pani E. nebola doma. P. M. to zistila až vtedy, keď začula hlasy v
byte a následne jej zazvonil pán E. s deťmi, pričom sa pýtal, či si p. E. neschovala u nej vysávač. P. M. mu
odpovedala,ženieazavreladvere.OkamžiteinformovalapaniE..-Neskôrsap.M.dozvedela,žepánE.
s pomocou polície a kľúčovej služby vnikol do bytu, kde býva p. E. s deťmi. O podobný pokus sa pokúšal
už dvakrát predtým, ale vtedy mu to polícia ani kľúčová služba neumožnili. V nasledujúcom týždni si pani

E. prišla od p. M. požičať mixér, pretože jej mixér bol odcudzený pánom E. bez jej vedomia. - Dôkaz:
- čestné prehlásenie C. M. K obdobným konaniam zo strany žalovaného teda dochádzalo a dochádza
opakovane, o čom svedčia aj viaceré výpovede a oznámenia evidované na OOPZ v Bernolákove.
K spoločnému bytu bola niekoľkokrát opakovane privolaná policajná hliadka. V máji 2025, niekoľko
dni po rozvode manželstva, došlo v spoločnom byte k fyzickému napadnutiu žalobkyne žalovaným. V

tejto súvislosti žalobkyňa podala na OOPZ v Bernolákove trestné oznámenie, ktoré sa týka uvedeného
fyzického napadnutia, ktoré sa odohralo v byte nachádzajúcom sa na Š. F. Č..XX. Konanie vedené
na základe tohto trestného oznámenia doposiaľ nie je vybavené ani právoplatne ukončené. Podľa
informácie od polície zo septembra 2025 polícia vec postúpila na riešenie okresnému úradu v Senci a je
riešená ako priestupok vzhľadom len na menšie zranenia žalobkyne. Tieto zranenia sú zdokumentované

na fotografiách zhotovených OOPZ Bernolákovo pri podávaní trestného oznámenia na žalovaného.
Žalobkyňa sa snažila na OOPZ získať záznamy o výjazdoch policajných hliadok na adresu spoločného
bytu, avšak bezúspešne. Bola poučená, že záznamy je možné poskytnúť len na základe žiadosti súdu.
Z tohto dôvodu žalobkyňa navrhuje, aby si súd vyžiadal od OOPZ Bernolákovo vydanie záznamov o
výjazdných hliadok na adresu spoločného bytu, ako aj zápisnice o jej výpovediach. Dôkaz: -vyžiadanie

podkladov z OO PZ Bernolákovo O fyzických útokoch žalovaného smerom k žalobkyni majú vedomosť
ajsusedia.Susedap.C.M.bolapriamymsvedkomincidentu,kuktorémudošlovmáji2025vovečerných
hodinách,kedysižalovanýzbytuodnášalveci.Zbytupočulakrik,plačavystrašenévýkrikydetí.Vybehla
preto o poschodie vyššie a odviedla deti k sebe do bytu, aby ich upokojila. Pritom spozorovala, ako
žalovaný ťahal žalobkyňu dolu po schodoch pred očami vystrašených detí. Na chodbe so žalovaným

a žalobkyňou následne zostal sused. V tom čase ešte susedia nevedeli, že manželstvo žalobkyne a
žalovaného je už rozvedené. Maloleté deti boli v šoku, plakali a zjavne sa báli. Maloletá O. mala rozbitú
peru, ktorú jej p. M.C. ošetrila a všetky tri deti uložila na pohovku vo svojom byte. Po odchode policajnej
hliadky si žalobkyňa maloleté deti od susedy prevzala. Týmto konaním žalovaného sa žalobkyňa, ako ajichspoločnémaloletédeticítiavážneohrozenénabezpečnosti,majúzožalovanéhostrachaobávajúsa,
že im fyzicky alebo psychicky ublíži. Žalobkyňa sa dôvodne obáva, že žalovaný bude v opísanom konaní
pokračovať a že sa mu podarí násilne vniknúť do bytu, v ktorom spolu s maloletými býva, nakoľko k

pokusomotakétovniknutieužvminulostiopakovanedošlo.Žalobkyňabolazostranyžalovanéhofyzický
napadnutá a jej a jej deťom boli bez jej súhlasu odňaté veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Žalobkyňa oslovila aj ÚPSVaR, pričom jej p. K. uviedla nasledovné: „Dobrý deň, Konanie
dospelej osoby voči dospelej osobe nie je v kompetencii UPSVaR riešiť. Zároveň ide o Vaše tvrdenie.
Odporúčam Vám vyhľadať právne poradenstvo a poradiť sa, ako ďalej postupovať. V prvom rade

máte Vy ako rodič zákonnú povinnosť v zmysle Vašich rodičovských kompetencií konať a to najmä ak
dochádza k situácii, ktorú popisujete. . Orgán SPODaSK nemá kompetenciu riešiť medziľudské vzťahy,
susedské vzťahy a spory. Jednou z možností je kontaktovať napr. Centrum Nádej. S pozdravom O.. B.
C. K.“ Pár dní po incidente z 19.02.2026 a to dňa 24.02.2026 - bola dcéra O. na plaveckom výcviku v
K., a keď pred plavárňou vystupovali z autobusu, zrazu k nej nečakane pristúpil žalovaný (žalobkyňa
nevie, odkiaľ reálne mohol zistiť čas jej príchodu pred plaváreň) - lebo ani dcéra sama ho presne

nevedela a začal ju pred všetkými učiteľkami objímať. Takéto nečakané stretnutia a vyhľadávanie detí
v čase, keď nemá určený styk s nimi, sa už zopakovali viackrát. Žalobkyňa v záujme ochrany seba a
maloletých detí pristúpila k tomuto podaniu. Stav je dlhodobo neúnosný, žalovaný vyvoláva v žalobkyni
a v deťoch strach, jeho vpády do bytu sú nečakané a plné vyhrážok a vyhrotených situácií vrátane
fyzického násilia. Žalovaný sa rozhodol, že žalobkyni a deťom urobí zo života peklo, pričom aktívne

v tejto činnosti napreduje a situáciu vnímajú už aj susedia v bytovom dome. Od rozvodu manželstva
nastali nasledovné incidenty, ktoré vzbudzujú u žalobkyne a u maloletých permanentný strach, čo sa
ďalšie stane: - fyzické napadnutie v máji 2025 v byte (krik, ťahanie po schodoch, zranenie maloletých,
privolaná polícia, trestné oznámenie, postúpenie na priestupkové konanie), - incident 31.10.2025 -
privolanie polície, snaha dostať sa do bytu, následné opakované pokusy o vstup, opakovaný strach detí,

- výroky žalovaného „Ešte si užite Vianoce, lebo potom začne peklo“ počas videohovoru, - incidenty s
násilným búchaním a kopaním do dverí, svedkovia (matka, suseda), - incident 25.01.2026 - príchod s
políciou, nátlak a odnášanie vecí z bytu pred deťmi, - incident 19.02.2026 - silné búchanie do dverí,
vulgarizmy, vyhrážky „ak do polnoci nezaplatíš hypotéku, uvidíš, čo sa stane“, plač a panika detí,
svedectvo susedy a zvukovo-obrazový záznam. - Incident 24.02.2026 - vyhľadanie dcéry v K. počas

plaveckého výcviku Žalobkyňa má za to, že ako ona, tak aj deti majú právo na súkromie, bezpečie a
pokojnýživot.Súčasnésprávaniežalovanéhovšakprekračujevšetkyhraniceajenamiestebezodkladne
žalobkyni a deťom poskytnúť primeranú ochranu. Z vyššie opísaných skutočností a čestných prehlásení
jednoznačne vyplýva, že zo strany žalovaného dochádza dlhodobo a opakovane k fyzickým útokom,
psychickému týraniu ako aj k sledovaniu žalobkyne, k neohláseným vstupom a pokusom o vstup do

bytu, k búchaniu a kopaniu do dverí, k odobratiu vecí spadajúcich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a to aj v prítomnosti maloletých detí. Opísané incidenty sú podložené prehláseniami, ako aj
oznámeniami podaných na OOPZ, ako aj opakovanými výjazdami policajných hliadok na adresu bytu
žalobkyne. Tieto skutočnosti jednoznačne nasvedčujú tomu, že existuje dôvodné podozrenie z násilia
zo strany žalovaného voči žalobkyni a ich maloletým deťom. Z uvedených skutočností ďalej vyplýva, že

správanie žalovaného a žalobkyne u detí vyvoláva opodstatnený strach a pocit ohrozenia, že žalovaný
môže do bytu opätovne násilne vniknúť a pokračovať v násilnom a zastrašujúcom konaní. Ide o situáciu,
kedy je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi a zabezpečiť ochranu žalobkyne a
maloletých detí v mieste ich bývania, ako aj pri osobnom kontakte so žalovaným, pričom takto sledovaný
cieľ nemožno nadstaviť inak než, zabezpečovacím opatrením. Za týchto okolností, sú podľa názoru

žalobkyne splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. e) a
h) CSP, aby súd uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do bytu, v ktorom býva žalobkyňa
s ich maloletými deťmi, a nepribližovať sa na určenú vzdialenosť k osobe žalobkyne a k spoločným
maloletým deťom, a tým ich účinne ochrániť pred ďalším násilím a zásahmi do ich osobnej integrity.
Neodkladné opatrenie slúži zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je

namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia(viď.rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo91/2012).Podľaprávnejteórie(Števček,M.
a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex, s.r.o., Bratislava 2010, str. 309) osvedčenie (na rozdiel od

dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené
skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď. Ústavný
súd SR sp. zn. I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.). Neodkladné opatrenie predstavuje inštitútneodkladnejprocesnejochrany,ktorýmsabezodkladneupravujúpomeryúčastníkovkonania.Vzhľadom
na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu
odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva

dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených
listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel
od dokázania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality,
ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti

javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného
opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a
nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu
prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení a má preto výrazný preventívny
zmysel i účinok, ktorý môže zamedziť vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným
opatrením je možné bezodkladne zabrániť jej rozširovaniu. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný kontinuálne

od rozvodu manželstva pokračuje v stupňovaní jeho činnosti voči žalobkyni a deťom, jeho správanie
je absolútne nepredvídateľné a žalobkyňa tŕpne, kedy sa čo zase stane. Žalovaný sa už raz pokúsil
do bytu vniknúť s pomocou kľúčovej služby a polície, a vzhľadom na 12 opakovanosť a eskaláciu jeho
konania existuje reálna a bezprostredná obava z ďalšieho fyzického útoku a z ujmy na zdraví detí
aj žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že je potrebné žalobkyni a maloletým deťom poskytnúť okamžitú

ochranu pričom momentálne bežným návrhom na úpravu styku žalobkyňa nevie deťom zabezpečiť
urgentnú a potrebnú ochranu. Žalobkyňa má za to, že v danom prípade je naplnená podmienka potreby
bezodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP. Zo skutkových tvrdení a označených dôkazov
vyplýva, že správanie žalovaného nie je ojedinelé, ale ide o dlhodobo trvajúci a stupňujúci sa vzorec
správania, ktoré má znaky domáceho násilia, a to ako voči žalobkyni, tak aj voči maloletým deťom. Ide

najmä o opakované fyzické a verbálne útoky, vyhrážky, neohlásené a násilné pokusy o vstup do bytu
žalobkyne, búchanie a kopanie do dverí bytu, odnášanie vecí z bytu a znevažujúce správanie k žalobkyni
v prítomnosti detí. Poradie a charakter jednotlivých incidentov (fyzické napadnutie žalobkyne v máji 2025
v spoločnom byte, opakované incidenty za účasti polície, incident z 25.01.2026 pri odovzdávaní detí
v sprievode policajnej hliadky, ako aj incident zo dňa 19.02.2026, kedy sa žalovaný pokúsil násilným

spôsobom vniknúť do bytu žalobkyne, silno udieral a kopal do dverí a vyhrážal sa jej následkami v
prípade nezaplatenia hypotéky) jasne svedčia o eskalácii násilia. Posledný incident bol sprevádzaný
výrazným strachom maloletých detí, ktoré plakali, prosili žalovaného, aby odišiel, a svedčia o ňom
nielen čestné vyhlásenia svedkov, ale aj zvukovo-obrazový záznam. Takéto konanie má závažný dopad
na psychickú pohodu a zdravie maloletých detí. Deti vyjadrujú strach zo stretnutí s otcom, stretnutia

absolvujú „len preto, že musia“. Žalobkyňa sa oprávnene obáva, že vzhľadom na doterajšie správanie
žalovaného a na skutočnosť, že už došlo k fyzickému napadnutiu aj k násilným pokusom o vniknutie
do bytu, môže dôjsť k ďalšiemu - ešte závažnejšiemu - útoku na jej zdravie alebo zdravie maloletých
detí. Za týchto okolností nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby čakala na výsledok
iných konaní (napr. priestupkového konania, trestného konania alebo konania o vysporiadanie BSM),

ktoré sú zo svojej povahy zdĺhavé a neposkytujú okamžitú ochranu pred ďalším útokom. Neodkladné
opatrenie je v danom prípade jediným prostriedkom, ktorý dokáže bezodkladne zabrániť ďalšiemu
priamemu kontaktu žalovaného so žalobkyňou a maloletými deťmi v mieste ich bydliska a tak chrániť
ich telesnú a duševnú integritu. Bez jeho nariadenia hrozí vznik ďalšej ujmy na zdraví žalobkyne
a detí, ako aj prehlbovanie psychickej traumy maloletých. Žalobkyňa si je vedomá, že navrhované

neodkladné opatrenie predstavuje zásah do práv žalovaného, najmä do jeho práva spoluvlastníka k
bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a do jeho práva na osobný kontakt
s deťmi. Má však za to, že navrhovaný zásah spĺňa všetky kritériá primeranosti (proporcionality) -
je sledovaný legitímny cieľ, je vhodný, nevyhnutný a primeraný v užšom zmysle. Legitímnym cieľom
navrhovanéhoopatreniajeochranaživota,zdraviaatelesnejaduševnejintegrityžalobkyneamaloletých

detí, ako aj ochrana nedotknuteľnosti ich obydlia. Táto ochrana má podľa Ústavy Slovenskej republiky
a medzinárodných dohovorov o ľudských právach vyššiu váhu ako majetkové právo spoluvlastníka,
ak tento svoje právo na vstup do nehnuteľnosti zjavne zneužíva na páchanie násilia, zastrašovanie
a psychické týranie ostatných členov rodiny. Navrhované opatrenie je vhodné, pretože zákaz vstupu
žalovaného do bytu a zákaz jeho priblíženia sa k žalobkyni a maloletým deťom na určenú vzdialenosť je

priamo zameraný na odstránenie bezprostredného kontaktu, v rámci ktorého dochádza k opakovanému
násilnému správaniu, útokom a vyhrážkam. Zároveň je nevyhnutné, keďže menej invazívne prostriedky
ochrany sa v minulosti ukázali ako neúčinné: výmenou zámkov na byte, opakovanými zásahmi polície,
upozorneniami zo strany susedov nedošlo k zmene 13 správania žalovaného, naopak, jeho konaniesa postupne stupňovalo. Navrhované opatrenie je aj primerané v užšom zmysle, keďže zasahuje do
práv žalovaného len v nevyhnutnom rozsahu a len na časovo obmedzené obdobie do dňa 31.08.2026.
Žalovaný má zabezpečené vlastné bývanie a v byte, v ktorom žije žalobkyňa s deťmi, dlhodobo

fakticky nebýva; byt využíva najmä na neohlásené vpády, odnášanie vecí a konfliktné situácie. Jeho
majetkové práva tak nie sú natrvalo dotknuté a môže ich uplatňovať v konaní o vysporiadanie BSM,
prípadne dohodou so žalobkyňou. Naopak, ponechanie súčasného stavu bez súdnej ochrany by
znamenalo neprimerané riziko vážnej ujmy na zdraví a psychickom stave žalobkyne a maloletých detí.
Žalobkyňa verí, že obmedzenie vstupu žalovaného aspoň do 31.08.2026 upokojí situáciu a zabezpečí

stabilitu a pokoj v obydlí pre ňu a maloleté deti. Pokiaľ ide o kontakt žalovaného s deťmi, žalobkyňa
zdôrazňuje, že navrhované obmedzenie priblíženia sa na vzdialenosť 10 metrov je odôvodnené tým,
že žalovaný pri osobných stretnutiach deti dlhodobo vystavuje nevhodným situáciám, psychickému
nátlaku a strachu, a to aj počas výkonu styku. Vzhľadom na doterajší priebeh incidentov je nevyhnutné
uprednostniť bezpečnosť a najlepší záujem maloletých detí pred právom žalovaného na osobný styk
v pôvodnom rozsahu. Navrhované opatrenie je zároveň dočasné a nebráni tomu, aby po upokojení

situácie a zmene správania žalovaného nedošlo k opätovnému stretávaniu žalovaného s deťmi. Z týchto
dôvodov žalobkyňa zastáva názor, že navrhované neodkladné opatrenie je vzhľadom na závažnosť a
opakovanosť konania žalovaného a na riziko ďalšej ujmy primeraným a nevyhnutným zásahom do jeho
práv, ktorý je plne v súlade s § 325 ods. 2 písm. e), f) a h) CSP a s princípom ochrany telesnej a duševnej
integrity osôb ohrozených násilím.

3. K žalobe (návrhu), ako listinné dôkazy, žalobca predložil: Čestné vyhlásenie C. E. zo 4. marca 2026
(č. l. 10); Čestné vyhlásenie C. M. zo 4. marca 2026 (č. l. 11); emailová komunikácie žalobkyne 1/ s
UPSVaR Senec - vlákno (č. l. 12); Informatívny výpis z LV č. XXXX pre okres A., obec a k. ú. R. W.
(č. l. 13-15); svojpomocne vyhotovená fotodokumentácia (č. l. 16); rozsudok Okresného súdu Pezinok

z 29. apríla 2025 č. k. 53 P 3/2024-417 (č. l. 19-20) s doložkou právoplatnosti (č. l. 21-22) a opravným
uznesením z 3. júna 2025 č. k. 53 P 3/2024-424 (č. l. 17); Vyrozumenie OR PZ v Senci z 1. augusta 2025
(č. l. 23); úradný záznam UPSVaR Senec zo 17. decembra 2025 (č. l. 25) a z 9. decembra 2025 (č. l. 24).

4. Podľa 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

6.Podľa§325ods.2písm.f)CSPneodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynevstupovala
alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva,
zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu
svojím konaním ohrozuje.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 328 ods. 2 in fine CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

15. Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od
jeho vyhotovenia.

16. Podľa § 332 ods. 2 CSP neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

17. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

18. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

19. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním

a udržiavaním.

20. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné
dočasne upraviť pomery medzi stranami konania. Neodkladným opatrením teda súd poskytuje
účastníkovi okamžitú, hoci dočasnú procesnú ochranu, ktorú by vzhľadom na bezprostredne hroziacu

ujmu nebolo možné v potrebnom čase dosiahnuť obvyklým a inak na to predpísaným spôsobom.

21. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej a jeho
účelom je iba dočasná úprava pomerov, je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva,

že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia
vo veci samej. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je
potrebné neodkladne upraviť pomery, či exekúcia bude ohrozená.

22. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, postačuje tento nárok
osvedčiť. Osvedčiť uvedené skutočnosti je potrebné zo strany toho, kto návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podal. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní (primerane uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 22. septembra 2010 sp. zn. 6 Cdo 171/2010).

23. Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len
osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že
po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa

poskytuje neodkladná a predbežná ochrana (primerane nález Ústavného súdu SR zo 17. júla 2025 č.
k. III. ÚS 315/2025-26).

24. V zmysle § 325 CSP neodkladné opatrenie teda môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 písm. e) tohto

ustanovenia, neodkladným opatrením možno uložiť strane najmä, aby nevstupovala dočasne do
domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Toto
citované ustanovenie umožňuje súdu v rámci neodkladného opatrenia uložiť strane zdržanie sa
určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, keď existujú závažné dôvodydomnievať sa, že z dôvodu násilia je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita,
osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia. Pri
týchto neodkladných opatreniach musí mať súd osvedčené podozrenie z páchania násilia, v dôsledku

ktorého dochádza k ohrozeniu telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa (žalobcu) konaním
protistrany.Takétoohrozenietelesnejaleboduševnejintegritynavrhovateľ(žalobca)spravidlaosvedčuje
lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným prehlásením tretej osoby v pozícii svedka,
písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Právo nebyť vystavený násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu

pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských
práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom
potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka,
ktoréspôsobujetejtoosobeujmu.Prenariadenieneodkladnéhoopatreniapodľacitovanéhoustanovenia

§ 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobcovi.
Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Dôvodnosť podozrenia z násilia sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi,

keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Násilie možno vo všeobecnosti
definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti osobe alebo proti určitej skupine alebo
spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť,
psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového
fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika

násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané
spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto

prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú
formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.
októbra 2012 sp. zn. 5 MCdo 10/2012). Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom
právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je
následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a má za následok telesnú, ako aj duševnú

ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania,
prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je
konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,

pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak
sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.
Násilím je aj nezabránenie násiliu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 2012

sp. zn. 5 MCdo 10/2012).

25. Súd, v súlade s návrhom navrhovateľov (bod 2.), vykonal dokazovanie dožiadaním (č. l. 38)
Obvodného oddelenia policajného zboru v Bernolákove o zaslanie správy, prípadne kópie hlásení o
prípadných výjazdoch k incidentom na adrese Š. F. XXX/XX, XXX XX R. W. (blok Q., K. Č.. X G. X O..),

vo veci strán sporu, a to za obdobie od októbra 2025 doposiaľ. Súd zároveň za primeranej aplikácie
§ 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku vykonal dokazovanie aj lustráciou žalovaného v centrálnej
evidencii správnych deliktov a priestupkov.

26. Súd posúdil návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, oboznámil sa s listinnými

dôkazmi pripojenými k návrhu, so správou Obvodného oddelenia policajného zboru v Bernolákove, s
lustráciou žalovaného v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky na jeho nariadenie.27. Z listiny Čestné vyhlásenie C. E. zo 4. marca 2026 (č. l. 10) vyplývajú skutočnosti tak, ako ich
navrhovatelia citujú v návrhu (bod 2.).

28. Z listiny Čestné vyhlásenie C. M. zo 4. marca 2026 (č. l. 11) vyplývajú skutočnosti tak, ako ich
navrhovatelia citujú v návrhu (bod 2.).

29. Z listiny emailová komunikácie žalobkyne 1/ s UPSVaR Senec - vlákno (č. l. 12) vyplýva, že
žalobkyňa 1/ avizovala podľa nej nevhodné správanie žalovaného voči sebe a deťom (žalobcom 2/ -

4/) a dožadovala sa usmernenia, pričom UPSVaR Senec túto odkázal na Centrum Nádej a za účelom
poradenstva vyhľadať advokáta s tým, že riešenie medziľudských vzťahov nie je v ich kompetencii.

30. Z listiny Informatívny výpis z LV č. XXXX pre okres A., obec a k. ú. R. W. (č. l. 13-15) vyplýva, že
žalobkyňa 1/ a žalovaný sú bezpodielový spoluvlastníci nehnuteľnosti na adrese Š. F. XXX/XX, XXX XX
R. W. (blok Q., byt č. X na X p.) a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a

zariadeniach domu a na pozemku. Titul nadobudnutia je kúpna zmluva Z. XXX/XX z 15. marca 2016.
Nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom v prospech Prima banka Slovensko, a.s. podľa Z. XXXXX/
XXXX zo 16. decembra 2020.

31.Zlistinysvojpomocnevyhotovenáfotodokumentácia(č.l.16)vyplývapoškodeniedrevenejzárubnev

oblasti zámku, ktoré sa javí ako násilné vytlačenie uzavretých dverí. Bližšie identifikátory sa na záberoch
nenachádzajú.

32. Z listín rozsudok Okresného súdu Pezinok z 29. apríla 2025 č. k. 53 P 3/2024-417 (č. l. 19-20) s
doložkou právoplatnosti (č. l. 21-22) a opravným uznesením z 3. júna 2025 č. k. 53 P 3/2024-424 (č. l.

17) vyplýva, že manželstvo žalobkyne 1/ a žalovaného bolo rozvedené 18. júla 2025. Deti (žalobcovia
2/ - 4/) boli zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom bol upravený styk žalovaného s deťmi a
to tak, že: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny víkend od piatku od 16:00
hod. do nedele do 18:00 hod. V čase jarných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi
každý nepárny kalendárny rok od soboty od 09:00 hod. do nasledujúcej soboty do 18:00 hod. V čase

Veľkonočných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny rok
od štvrtka, ktorý predchádza Veľkému piatku od 18:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod. V
čase letných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi vždy od 01.07. od 09:00 hod. do
07.07. do 19:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 07.08. do 19:00 hod. V čase Vianočných prázdnin
je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny rok od posledného dňa, ktorý

predchádza začiatku prázdnin od 18:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od
18:00 hod. do posledného dňa predchádzajúcemu začiatku školského vyučovania do 18:00 hod. V čase
Vianočných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny rok od
26.12. od 18:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod. Miesto preberania a
odovzdania maloletých detí je bydlisko matky maloletých detí.

33. Z listiny Vyrozumenie OR PZ v Senci z 1. augusta 2025 (č. l. 23) vyplýva, že žalobkyňa 1/ bola
1. augusta 2025 vyrozumená, že šetrenie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (bez skutkovej
vety) z 3. mája 2025 bolo predložené Okresnému úradu v Senci ako podnet na začatie konania o
priestupku.

34. Z listín úradný záznam UPSVaR Senec zo 17. decembra 2025 (č. l. 25) a z 9. decembra 2025 (č. l.
24) vyplývajú skutočnosti tak, ako ich navrhovatelia citujú v návrhu (bod 2.).

35. Z obrazovo zvukového záznamu (príloha v aplikácii ESS) vyplýva, že v presne neurčitý čas neznáma

osoba (vysoko pravdepodobne žalovaný) sa na neznámom mieste (vysoko pravdepodobne Š. F. XXX/
XX, XXX XX R. W.) hlasno domáhal, aby neznáma osoba (vysoko pravdepodobne žalobkyňa 1/)
„do polnoci zaplatila hypotéku inak uvidí, čo ju čaká“, následne je na zázname ťažko zrozumiteľný
vulgarizmus. Záznam bol vyhotovený z dverí susedného bytu, pričom žiadna osoba, ani predmetný byt
na zábere nie sú zachytené.

36. Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (osobitná príloha spisu) vyplýva,
že žalovaný 1/ nemá žiaden záznam.37. Zo správy Obvodného oddelenia policajného zboru v Bernolákove zo 6. marca 2026 (č. l. 40-45)
vyplýva, že v období od októbra 2025 doposiaľ evidujú vo vzťahu k stranám sporu 4 udalosti, a to 2 x
311. októbra 2025, 9. januára 2026 a 25. januára 2026. V súvislosti s udalosťami nebolo skonštatované

protiprávne konanie žalovaného. Žalobkyni 1/ bolo 25. januára 2026 zasahujúcou hliadkou vytknuté, že
počas konfrontácie so svojim exmanželom nechala ich spoločné deti stáť pred dverami bytu aj napriek
tomu, že ju s plačom prosili aby dala ich otcovi veci, ktoré žiada.

38. Súd v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzoval dva individuálne

nároky žalobcov (bod 1.) s tým, že vychádzal z totožného žalobcami vymedzeného skutkového
stavu. Žalobcovia v zásade tvrdia, že správanie žalovaného je agresívne, nebezpečné, ponižujúce a
nepriaznivo vplýva na duševný vývoj maloletých detí (žalobcovia 2/ - 4/).

39. Súd nepovažoval žalobcami vymedzenú hrozbu za osvedčenú, keď intenzita správania sa
žalovaného nedosahuje takú intenzitu, že by bola spôsobilá ohroziť život, zdravie alebo duševný

vývoj žalobcov. Súd nespochybňuje, že je evidentné, že medziľudské vzťahy medzi žalobcom 1/ a
žalovaným sú poznačené rozpadom manželstva a následným rozvodovým konaním, avšak správanie
sa žalovaného, hoc miestami prekračujúce spoločenské konvencie, nedosahuje úroveň, ktorá by mohla
prezentovať bezprostrednú hrozbu pre žalobcov. Uvedené je evidentné z predložených listinných
dôkazov, keď práve žalovaný všetky zásahy do bytovej slobody žalobcov vykonal (preventívne) za

prítomnosti polície, ako nestranného pozorovateľa, pričom zo správ vyplýva, že k protiprávnemu konaniu
nedošlo. Súd v žiadnom prípade neschvaľuje vulgárne alebo iným spôsobom ponižujúce správanie,
avšak exces/y, ktoré nemožno považovať za systematické, osobitne s prihliadnutím na nedoriešené
majetkové vysporiadanie bývalých manželov (príkladmo vlastníctvo k predmetnému bytu, omeškanie
s platením hypotéky), možno považovať za pochopiteľné. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že verbálna

agresivita sa nepremietla do brachiálnej, táto je podľa dostupných informácii sporadická, žalovaný
je bezúhonný a fakticky legálny vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na
incident, kedy malo dôjsť k vylomeniu dverí kúpeľne, tento incident nemal súd podložený žiadnym
relevantným dôkazom, keď z predloženej fotodokumentácie (bod 31.) nie je zrejmé kde, ako a kedy
ku škode malo dôjsť. Navyše, je dôvodné predpokladať, že žalobkyňa 1/ by takýto incident oznámila

príslušnýmorgánomaotakomtokonaníbyexistovalzáznam.Pokiaľideoduševnývývojdetí(žalobcovia
2/ - 4/), súd v tomto smere neidentifikoval také správanie žalovaného, ktoré by vyžadovalo okamžitý
zásah súdu. Styk otca s maloletými deťmi bol predmetom konania vedeného tunajším súdom pod sp.
zn. 53 P 3/2024, pričom k úprave rodičovských práv a povinností došlo len nedávno 18. júla 2025.
Eventuálna obava z nevhodného plnenia rodičovských práv a povinností (ktoré nie je potrebné riešiť

neodkladne) môže byť predmetom konania o zmene úpravy práv a povinností k maloletým deťom. V
tomto smere súd považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobkyni 1/ bol práve zasahujúcou hliadkou PZ
vytknutý postup, keď táto 25. januára 2026 (bod 37.) počas konfrontácie so svojim exmanželom nechala
ich spoločné deti stáť pred dverami bytu aj napriek tomu, že ju s plačom prosili aby dala ich otcovi
veci, ktoré žiada. V tomto smere sa súdu javí, že žalobkyňa 1/ mohla svojim postupom (hoc subjektívne

vnímaným ako správnym) zbytočne eskalovať situáciu.

40. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu
k žalobcom 2/ - 4/ by došlo k neprimeraného zásahu do výkonu rodičovských práv a povinností
žalovaného, ktorému by bol de facto zmarený styk s jeho maloletými deťmi. Súd zároveň má pochybnosti

o tom, či nariadenie neodkladného opatrenia by bolo v záujme maloletých detí (žalobcov 2/ - 4/), ktorým
by tak bolo upreté právo na otca.

41. Žalobcovia teda neosvedčili ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením
ochrana (telesná, resp. duševná integrita), nieto ešte potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán

(naliehavosť); za daného stavu bolo potom nutné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť.

42. Záverom súd upriamuje pozornosť žalobcov na tú skutočnosť, že ak by po rozhodnutí o zamietnutí
ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prišlo k zmene skutkových okolností, toto rozhodnutie

súdu netvorí prekážku rozhodnutej veci, a teda je možné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podať opätovne.43. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, za primeraného použitia ust. §
255ods.1CSP,rozhodolsúdtak,žežalobcomnároknanáhradutrovkonanianepriznal,keďžalobcovia,
ako v tomto štádiu sporu fakticky jediní účastníci, boli procesne neúspešní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k
zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.