Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 13, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 34Ek/273/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120232587
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120232587.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zast.: Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. Svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029,
protipovinnému:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX/XX,XXXXXD.,ovymoženie142,71EUR
s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Bronislava Pračková, so sídlom exekútorského

úradu ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. 244EX 116/20, o námietkach proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, o sťažnosti oprávneného voči
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Ek/273/2020 zo dňa 28.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 28.01.2026 uznesenie, ktorým námietky oprávneného voči

upovedomeniu súdneho exekútora, JUDr. Bronislavy Pračkovej, sp. zn. 244EX 116/20 vydaného dňa
09.10.2025, zamietol. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1
písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Voči
upovedomeniu podal oprávnený námietky, v ktorých nesúhlasil so zastavením exekúcie, pretože mal za
to, že súdny exekútor nedostatočne zisťoval majetok povinného.

2/ Aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d/, ods. 3, ods. 4 Exekučného poriadku, vyhodnotil vyšší
súdny úradník námietky oprávneného ako nedôvodné. Pre zastavenie exekúcie povinného podľa
uvedeného ustanovenia postačuje zistenie tzv. relatívnej nemajetnosti povinného (nezistenie takého
majetku, ktorý by bolo možné v exekučnom konaní exekvovať), nie absolútnej. Po oboznámení sa s
obsahom spisového materiálu konštatoval správnosť vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z

titulu nemajetnosti povinného, keď aj napriek opakovaným výkonom lustračných mechanizmov zo strany
súdneho exekútora neboli zistené žiadne relevantné majetkové hodnoty a taktiež nebol dosiahnutý
žiaden výťažok. Na strane povinného neboli zistené žiadne účty vedené v peňažných ústavoch s
kladným zostatkom, výsledky lustrácii v Sociálnej poisťovni nepreukazujú existenciu pracovnoprávneho
vzťahu či iného obdobného vzťahu. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ani vlastníkom (ani
držiteľom) motorového vozidla. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na oprávneným

tvrdenej pravdepodobnej existencii majetku povinného. Súdny exekútor vykoná fyzické zisťovanie v
mieste bydliska povinného iba za predpokladu, že sa tam budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty.
Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie
vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy
exekúcie, pričom zo strany oprávneného existencia hodnotných hnuteľných vecí nebola podložená
žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami (tvrdeniami). Uvedené závery sa vzťahujú aj na oprávneným

požadovanú výzvu k predloženiu vyhlásenia povinného o majetku, či následné uloženie donucovacieho
opatrenia. Uloženie donucovacieho opatrenia predstavuje vzhľadom na peňažnú povahu vymáhanejpohľadávky len prostriedok navyšovania už existujúceho dlhu, ktorý nebol uspokojený žiadnym z
taxatívne vymedzených spôsobov vykonania exekúcie. Podstatou donucovacieho opatrenia preto
nemôže byť automatizované zväčšovanie rozsahu vymáhanej povinnosti, keď jeho výlučným účelom

je donútenie povinného k splneniu určitej povinnosti, ktorej základ vychádza z konkrétnej skutkovej
okolnosti, zaznamenanej v spisovej dokumentácii súdneho exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené
námietky oprávneného v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku v celom rozsahu
zamietol.

3/ Oprávnený podal voči uzneseniu sťažnosť, v ktorej poukázal na to, že exekútor vykonal iba lustrácie
elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie, ale nie fyzické zisťovanie na
mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115
Exekučného poriadku, preto je rozhodnutie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie
nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného, ako napr.
televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165 EUR, cennosti, nábytok, počítače a

notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie je odôvodnené za okolností,
ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy, najmä pri výške vymáhanej pohľadávky
oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľností
alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Oprávneného nezaťažuje
dôkazné bremeno preukázania majetnosti alebo nemajetnosti povinného, keďže na rozdiel od súdneho

exekútora ani nemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcií. V prípade, ak by
exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by zistil iba na základe fyzickej
obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu akýchkoľvek preddavkov ktoré
by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného požadovať. Zo znenia § 59 ods.
1 Exekučného poriadku nemožno vyvodiť, že exekútor vykoná iba zisťovania dostupné prostriedkami

elektronickej komunikácie. Ten istý následok vyplýva aj z § 2 Vyhlášky 68/2027 Z.z..

4/ Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre
zastavenie exekúcie exekútorom, vrátane preskúmania či exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie
všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa § 2 Vyhlášky

68/2017 Z.z.. Ak jedinou možnosťou na vymoženie peňažnej pohľadávky je výkon exekúcie predajom
hnuteľných vecí, nie je povinnosťou oprávneného túto možnosť výkonu exekúcie súdnemu exekútorovi
vopred navrhovať. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenia Okresného súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 67Ek/1291/2019 z 06.02.2025, sp. zn. 40Ek/1204/2019 z 18.02.2025. Z odôvodnenia
napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa tunajší súd pri posudzovaní námietok oprávneného

voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej
praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť
povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi
s negatívnym výsledkom. Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má
nachádzať hnuteľný majetok povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a

spísal všetko majetok povinného sám a z vlastnej iniciatívy. Ak sa zákonným spôsobom v súlade s
Exekučným poriadkom, ale dôsledne a nekompromisne s postihnutím všetkého majetku prípustného
podľa zákona vedie nútený výkon práva oprávneného, rovnako ústavou chráneného, na vymoženie
súdom právoplatne priznaného nároku oprávneného, nemôže dôjsť k porušeniu kohokoľvek ústavných
práv.

5/ Samotná skutočnosť, že exekútor prostredníctvom lustrácií nezistil zexekvovateľný majetok
povinného, sama o sebe nepostačuje na vyvodenie záveru o splnení podmienok podľa § 61n ods.
1 písm. d/ Exekučného poriadku. Negatívny výsledok lustrácií uskutočnených v exekučnom konaní
ešte neznamená, že stav relatívnej nemajetnosti bol skutočne preukázaný, najmä ak nie je zrejmé,

s akou mierou boli lustrácie vykonávané čo do periodicity a intenzity. Samotné negatívne výsledky
lustrácií v evidenciách nepreukazujú trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného, ale len stav k určitému
časovému okamihu. Za tejto situácie nemožno považovať skutkový stav za dostatočne zistený tak, aby
bolo možné urobiť záver o nemožnosti ďalšieho vedenia exekúcie. Práve donucovacie opatrenia sú
zákonným predpokladom na úspešné zistenie informácií o majetkových pomeroch povinného a bez nich

nemožno vylúčiť existenciu majetku, ktorý nie je evidovaný v osobitných registroch. Exekútor je povinný
vykonávať aj tzv. „stratové“ exekúcie, ktoré mu boli pridelené. Ak si exekútori presadili u zákonodarcu
náhodné prideľovanie exekúcií, majú zabezpečiť, aby kvalita výkonu exekučnej činnosti u všetkých
zodpovedala kvalite jej výkonu u tých exekútorských úradov, ktorých si do zavedenia náhodnéhoprideľovania oprávnení na vedenie exekučného konania vyberali. V podmienkach všeobecne známej
nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republiky by mali byť súdni exekútori tí poslední, ktorí „od
stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je pravdou, že by im

Exekučný poriadok nedával dostatok možností alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti
neprimeraným dôrazom na práva povinných. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd sťažnosti
vyhovel a zmenil napadnuté uznesenie tak, že námietkam oprávneného vyhovie a upovedomenie o
zastavení exekúcie zruší.

6/ Súdny exekútor k sťažnosti oprávneného uviedol, že naďalej trvá na zastavení exekúcie. Zmyslom a
účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného
konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok
majetku povinného subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie
majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť),
a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. Túto skutočnosť

potvrdzuje nespočetné množstvo Uznesení Okresného súdu v Banskej Bystrici. Poverený súdny
exekútorjevpriebehuexekučnéhokonaniaoprávnenýasúčasneajpovinnýzisťovaťmajetokpovinného
podliehajúci exekúcii, po jeho zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť
primeraný a vhodný a exekúciu vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť
vymáhaný nárok oprávneného). V prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu

trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný
vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Ide o zákonnú
povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá
upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Zisťovanie zexekvovateľného majetku povinného je
primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť

ako orgán verejnej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon
svojej činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci. V priebehu tejto
exekúcie zisťoval majetok, resp. príjmy povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku
a v rozsahu ustanovenom § 2 Vyhlášky 68/2017 Z. z., konkrétne súčinnosťou s bankami, Sociálnou
poisťovňou, dopravným inšpektorátom, katastrom nehnuteľnosti, súčinnosťou v ZVJS, a tiež v CRE.

Z lustrácií majetku povinného vyplýva, že povinný mal vedený iba jeden účet vo E. F. G., ktorý bol
mínusový a t.č. už ani tento účet neexistuje, nie je vlastníkom motorového vozidla, nie je vlastníkom
nehnuteľnosti, podľa poslednej správy zo Sociálnej poisťovne povinný nepracuje od 22.02.2011 (stará
sa o dieťa do 6 rokov). Oprávnený vo svojom podaní predkladá len všeobecné tvrdenia, bez ohľadu
na individuálne okolnosti tohto prípadu. Takéto námietky oprávneného postrádajú akúkoľvek vecnú

správnosť s konkrétnym majetkovým stavom povinného alebo doterajším priebehom tejto konkrétnej
exekúcie.

7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10/ Podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie

alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

11/ Podľa § 61n ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady

výdavkov (§ 198 ods. 2).

12/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c/ až e/ a g/, môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúciepodať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

13/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd

preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník dostatočne a správne
zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje
rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo
veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom
rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2

Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať

za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

14/ Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd nad rámec dopĺňa, že po
oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd prvej inštancie
konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení

exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom
exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného,
teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že
povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom

konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia
exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol
zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie
o zastavení exekúcie. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na
základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov

povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či
nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie
súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného
poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.
Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie

určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku
povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na
skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom.
S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby
vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej

povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov
povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný
postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie.

15/ Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd nemôže s argumentáciou oprávneného súhlasiť. Ďalšie
vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného, resp.
na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania
exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovaniev mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že
v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore
s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval

by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny
prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva
oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike
a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba
tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže

získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si
tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania
v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných
skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už
súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len
vprípadevážnychzisteníanezrovnalostí,ktorésúzaloženénaobjektívnychskutočnostiach.Domnienka

oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je
podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej
sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach)
evokuje skôr snahu oprávneného len sa zbaviť, resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného
konania.

16/ Súd má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku,
ktorýmožnoreálnespeňažiťazasúčasnéhosplneniapodmienky,ževýťažokztohtospeňaženiapostačí
aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť
(resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len

za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba
opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené
zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre
súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť,

pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého,
pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- EUR
(+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora,
ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd však nie je garantom
existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné,

reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim
vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

17/ Na záver súd dodáva, že poukaz oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu nie je
relevantný. V prvom rade je potrebné uviesť, že sa jedná len o rozhodnutia vyšších súdnych úradníkov.

Zároveň exekučné konanie vedené pod sp. zn. 67Ek/1291/2019 skutkovo nezodpovedá prejednávanej
exekúcii, nakoľko v tomto konaní u povinného nebolo zistené vlastníctvo žiadnej nehnuteľnosti. Pokiaľ
ide o poukaz na konanie pod sp. zn. 40Ek/1204/2019, vyššie uvedené odseky odôvodnenia vysvetľujú,
prečo nie vždy súdny exekútor musí vykonať mobiliárnu exekúciu.

18/ Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny
exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne
a opakovane preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase
vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť
majetku povinného, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané

plne v súlade s Exekučným poriadkom. Pokiaľ sa sám oprávnený domnieva, že stav relatívnej
nemajetnosti povinného sa zmenil, nič mu nebráni podať si nový návrh na vykonanie exekúcie. Pre toto
exekučné konanie však platí, že pre relatívnu nemajetnosť povinného, v dôsledku ktorej sa za 5 rokov
trvania exekúcie nepodarilo uspokojiť pohľadávku oprávneného, bol súdny exekútor povinný postupovať
podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku.

19/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody súd sťažnosť oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 34Ek/273/2020 zo dňa 28.01.2026 ako nedôvodnúv celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení
exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).