Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124011383
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124011383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.06.2025, v trestnej
veci obžalovaného A. B., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.
zákona, o odvolaniach krajského prokurátora a obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 1Tk/1/2024 zo dňa 04.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D. E., trvale bytom
F. XXX/XX, C. D. E.,

j e v i n n ý, ž e

- v čase približne od 23:00 hod. dňa 12.11.2023, v byte nachádzajúcom sa v bytovom dome na ul. F.
XXX/XX C. C. D. E., po nezhodách s matkou nebohou G. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D.
E., H. F. XXX/XX, z dôvodov, že táto sa nestarala o domácnosť a nezohľadňovala jeho finančný vklad
do domácnosti, ležiacu, pričom obžalovaný bol na nej alebo čupel vedľa nej, viackrát uhryzol do oblasti
tváre, čím jej spôsobil viaceré hryzné rany na špičke nosa s uhryznutím hrotu nosa, nosových krídlach
a na špičke jazyka, opakovane ju udieral do hlavy ako aj nezisteným predmetom, pričom jej spôsobil
početné podliatiny, tržno zmliaždené rany ako aj päť pravidelných povrchových kožných odrenín na koži

dolnej pery, opakovane najmenej dvakrát hrdúsil svojimi rukami tak, že stláčal jej krk strednou až väčšou
silou a prudkosťou, z čoho raz ju škrtil asi 1 minútu, počas čoho sa nebohá G. B. bránila rukami tak, že
ich dala na obžalovaného a nespôsobila mu žiadne poranenia, kde tento útok bol u nebohej sprevádzaný
strachomzuduseniasaasmrtiatiežmuhovorila,abyprestal,pričomobžalovanýs hrdúsenímprestalza
života a vedomia nebohej G. B., ktorá následne ešte ráno užila lieky, načo obžalovaný opustil byt a išiel
navštíviť lekárku, pričom počas jeho neprítomnosti v byte, obžalovaný dňa 13.11.2023 v čase 08:01:25
hod. s nebohou vykonal telefonický hovor v trvaní 56 sekúnd, v čase 09:24:56 hod. s ňou vykonal

telefonický hovor v trvaní 186 sekúnd, pred návratom do bytu kúpil obed, avšak na následky hrdúsenia
v dôsledku zlomeniny tela a oboch horných rohov štítnej chrupavky, zlomeniny ľavého veľkého rohu
jazylky, s prekrvácaním v okolí u G. B., čo jej pri použití stredne a veľkej sily spôsobil obžalovaný, kde
v praxi sa jedná o smrteľné zranenia, došlo pri uzavretí dýchacích ciest k poruche dýchania, čo viedlo k
zamedzeniu prívodu vzduchu resp. kyslíka do pľúc a do organizmu, s následnou hypoxiou (nedostatkom
kyslíka) tkanív a vnútorných orgánov, čo viedlo k uduseniu a tak k smrti G. B., v čase pred návratom
obžalovaného do bytu dňa 13.11.2023 približne o 11.40 hod.,

t e d a- v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal na
chránenej osobe - osobe blízkej a závažnejším spôsobom konania – surovým a trýznivým spôsobom,

č í m s p á c h a l

- obzvlášť závažný zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zákona a s poukazom

na ustanovenie § 138 písm. c) Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á:

Podľa § 147 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa§73ods.2písm.b) Tr.zákonaukladáochrannésexuologickéaprotialkoholickéliečenieústavnou
formou.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomokresnýsúduznalobžalovanéhoA.B.zavinnéhozobzvlášťzávažnéhozločinu
zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie §

139 ods. 1 písm. c) v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zákona a s poukazom na ustanovenie § 138 písm. c)
Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- v čase približne od 23:00 hod. dňa 12.11.2023 najneskôr do 07:00 hod. dňa 13.11.2023, v byte
nachádzajúcom sa v bytovom dome na H. F. XXX/XX C. C. D. E., po nezhodách s nebohou G. B.,

nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E., H. F. XXX/XX, tú ležiacu, pričom obžalovaný bol na nej,
viackrát uhryzol do oblasti tváre, čím jej spôsobil viaceré hryzné rany na špičke nosa s uhryznutím hrotu
nosa, nosových krídlach a na špičke jazyka, pričom ju opakovane najmenej 2x hrdúsil svojimi rukami
tak, že stláčal jej krk strednou až väčšou silou a prudkosťou, z čoho 1x ju škrtil asi 1 minútu, počas čoho
sa nebohá G. B. bránila rukami tak, že ich dala na obžalovaného a nespôsobila mu žiadne poranenia,

kde tento útok bol u nebohej sprevádzaný strachom z udusenia sa a smrti a tiež mu hovorila, aby prestal,
pričom obžalovaný s hrdúsením prestal za života a vedomia nebohej G. B., ktorá následne ešte ráno
po skončení útoku odprevadilo obžalovaného k dverám a užila lieky, načo obžalovaný opustil byt a išiel
navštíviť lekárku z dôvodu aby mu dala lieky, na nervy, lebo je výbušnej povahy a tiež chcel navštíviť
psychológa a počas jeho neprítomnosti v byte, obžalovaný dňa 13.11.2023 v čase 08:01:25 hod. s

nebohou vykonal telefonický hovor v trvaní 56 sekúnd, v čase 09:24:56 hod. s ňou vykonal telefonický
hovor v trvaní 186 sekúnd, kedy nebohá G. B. komunikovala, a tiež jej pred návratom do bytu kúpil
obed, avšak na následky hrdúsenia v dôsledku zlomeniny tela a oboch horných rohov štítnej chrupavky,
zlomeniny ľavého veľkého rohu jazylky, s prekrvácaním v okolí u G. B., čo jej pri použití stredne a veľkej
sily spôsobil obžalovaný, kde v praxi sa jedná o smrteľné zranenia, došlo pri uzavretí dýchacích ciest

k poruche dýchania, čo viedlo k zamedzeniu prívodu vzduchu resp. kyslíka do pľúc a do organizmu, s
následnou hypoxiou (nedostatkom kyslíka) tkanív a vnútorných orgánov, čo viedlo k uduseniu a tak k
smrti G. B., v čase pred návratom obžalovaného do bytu.

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 147 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere

12 (dvanásť) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. b)
Tr. zákona obžalovanému uložil aj ochranné sexuologické a protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak krajský prokurátor ako aj

obžalovaný A. B..Prokurátor krajskej prokuratúry v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožnil so
záverom okresného súdu, ktorý konanie obžalovaného kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin zabitia

podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, nestotožnil sa ani s hodnotením
dôkazov a skutkových zistení týkajúcich sa zavinenia obžalovaného a zastáva k nim viacero výhrad,
a preto v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku napadol rozsudok prvostupňového súdu
pre chyby a nesprávnosť výroku o vine rozsudku a nesprávnosť' skutkových zistení, ku ktorým
dospel prvostupňový súd, nakoľko zastáva názor, že sa prvostupňový súd nevysporiadal so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho tak prvostupňový súd dospel k nesprávnym
záverom týkajúcim sa zavinenia, čo v konečnom dôsledku viedlo podľa jeho názoru v napadnutom
rozsudku k použitiu nesprávnej právnej kvalifikácie, a teda k porušeniu ustanovenia Trestného zákona
v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku. Skutkové zistenia, ku ktorým dospel prvostupňový
súd na str. 35 až 39 rozsudku, a ktoré premietol do skutkovej vety výroku o vine - teda, že obžalovaný
A. B. v čase približne od 23:00 hod. dňa 12.11.2023 najneskôr do 07:00 hod. dňa 13.11.2023, v byte

nachádzajúcom sa v bytovom dome na ul. F. XXX/XX vo C. D. E., po nezhodách s nebohou G. B.,
tú ležiacu, pričom obžalovaný bol na nej, viackrát uhryzol do oblasti tváre, čím jej spôsobil viaceré
hryzné rany na špičke nosa s uhryznutím hrotu nosa, nosových krídlach a na špičke jazyka, pričom ju
opakovane najmenej dvakrát hrdúsil svojimi rukami tak, že stláčal jej krk strednou až väčšou silou a
prudkosťou, z čoho raz ju škrtil asi 1 minútu, počas čoho sa nebohá G. B. bránila rukami tak, že ich

dala na obžalovaného a nespôsobila mu žiadne poranenia, kde tento útok bol u nebohej sprevádzaný
strachom z udusenia sa a smrti a tiež mu hovorila, aby prestal, pričom obžalovaný s hrdúsením prestal za
života a vedomia nebohej G. B., ktorá následne ešte ráno po skončení útoku odprevadila obžalovaného
k dverám a užila lieky, načo obžalovaný opustil byt a išiel navštíviť lekárku z dôvodu, aby mu dala
lieky na nervy, lebo je výbušnej povahy a tiež chcel navštíviť psychológa a počas jeho neprítomnosti

v byte, obžalovaný dňa 13.11.2023 v čase 08:01:25 hod. s nebohou vykonal telefonický hovor v trvaní
56 sekúnd, v čase 09:24:56 hod. s ňou vykonal telefonický hovor v trvaní 186 sekúnd, kedy nebohá G.
B. komunikovala, a tiež jej pred návratom do bytu kúpil obed, avšak na následky hrdúsenia v dôsledku
zlomeniny tela a oboch horných rohov štítnej chrupavky, zlomeniny ľavého veľkého rohu jazylky, s
prekrvácaním v okolí u G. B., čo jej pri použití stredne a veľkej sily spôsobil obžalovaný, kde v praxi sa

jednáosmrteľnézranenia,došlopriuzavretídýchacíchciestkporuchedýchania,čoviedlokzamedzeniu
prívodu vzduchu, resp. kyslíka do pľúc a do organizmu, s následnou hypoxiou (nedostatkom kyslíka)
tkanívavnútornýchorgánov,čoviedlokuduseniuatakksmrtiG.B.,včaseprednávratomobžalovaného
do bytu - považuje za vecne správne, zodpovedajúce výsledkom dokazovania a za vyčerpávajúco,
logicky a vecne odôvodnené. Sebapoškodenie bolo vykonaným dokazovaním bez akýchkoľvek pochýb

vylúčené, nakoľko výsluchom obžalovaného, výsluchom znalca I. J., rekonštrukciou i ďalšími dôkazmi
bolo preukázané, že išlo o násilné úmrtie - udusenie zahrdúsením pri zlomenine tela štítnej chrupavky,
horných rohov štítnej chrupavky, ľavého veľkého rohu jazylky po jej opakovanom dusení druhou osobou.
Súd v skutkovej vete výroku o vine vypustil časť opisujúcu konanie obžalovaného po 15.30 hod. do
19.00 hod., resp. túto časť skutkovej vety obžaloby posúdiac ju ako samostatný skutok postúpil podľa

§ 280 ods. 2 Tr. poriadku Okresnému úradu Vranov nad Topľou na prejednanie priestupku, pričom
oproti skutkovej vete obžaloby časovo ohraničil aktívne konanie obžalovaného voči poškodenej od 23.00
hod. dňa 12.11.2023 do 07.00 hod. dňa 13.11.2023, v zhode so skutkovou vetou obžaloby konštatoval
najmenej dve hrdúsenia a doplnil do skutkovej vety tvrdenia obžalovaného, že nebohá G. B. v čase
odchodu obžalovaného z bytu bola nažive (odprevadenie k dverám, užitie liekov), ďalej doplnil údaje o

činnosti obžalovaného mimo bytu (návšteva lekárky, dva telefonické hovory, kúpa obedov). Pokiaľ ide
o subjektívnu stránku, prvostupňový súd dospel k záveru, že úmyslom obžalovaného nebolo spôsobiť
smrť poškodenej G. B., ale opakované hrdúsenie vykonané voči telu (krku) G. B. bolo vedené úmyslom
spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví, a k spôsobeniu smrti poškodenej G. B. došlo z nedbanlivosti, pričom
prvostupňový súd svoje úvahy, na základe ktorých dospel k tomuto záveru, rozviedol na str. 39 až 41

rozsudku.

Prokurátor sa s týmito hodnotiacimi úvahami prvostupňového súdu o úmysle obžalovaného nestotožnil
dôvodiac, že vyššie uvedené konanie obžalovaného spočívajúce v opakovanom hrdúsení podľa názoru
prokurátora smerovalo (minimálne vo forme nepriameho úmyslu) k smrteľnému následku. V zmysle

zásady trestného konania, že konanie sa dokazuje, a úmysel sa vyvodzuje, je z okolností, ktoré boli
dokazované, možné vyvodiť minimálne nepriamy úmysel obžalovaného k spáchaniu skutku. Dôležitým
sa javí znalecký posudok z odboru psychológie K. L., ktorá zhodnotila, že obžalovaný A. B. má
sklony k násilnému správaniu. Osobnosť obžalovaného je emocionálne nestabilná, má obmedzenúfrustračnú toleranciu, pod vplyvom ktorej má sklony reagovať neadekvátne, náhle aj agresívne. Jeho
osobnostné dispozície sa jednoznačne podieľali na spôsobe prevedenia skutku aj na motivácii ku skutku
podstatným spôsobom. Jeho schopnosti zapamätávať si a reprodukovať, sú na hranici populačného

podpriemeru a defektu, má sklon zabudnuté informácie skresľovať a konfabulovať. Jeho všeobecná
vierohodnosť sa javí ako mierne oslabená. Povahové vlastnosti obvineného sa zhodujú so spáchaným
trestným činom. Vzťah k poškodenej bol veľmi intenzívny a blízky, bol citovo sýtený a zároveň
konfliktný, vykazoval aj abnormálne charakteristiky - spávanie s matkou v jednej posteli, opakované
fyzické napádanie matky, hryzenie matky v konfliktných situáciách, vyžadovanie starostlivosti. Pokiaľ

ide o motiváciu v čase skutku, mohlo ísť o prejavy extrémnej agresie voči jeho matke, ktoré boli
vyvolané bežným vonkajším podnetom (hádka, vyrušenie obvineného v spánku a pod.), čo pôsobilo
dráždivo a evokovalo v ňom náhle prejavy zlosti a neadekvátnej agresie. Správanie sa obžalovaného
podľa nahrávok telefonických hovorov na operačné stredisko záchrannej služby možno vyhodnotiť ako
zvláštne a jeho reakcie nepriliehavé okolnostiam. Podľa nahrávok nie je badateľný stres, prekvapenie,
šok, zúfalstvo či iné očakávané prejavy, ktoré možno predpokladať pri nájdení nehybného tela matky

v domácnosti, ale pozorovateľná je chaotická komunikácia s operátorom a chaotické jednanie. Pokiaľ
ide o postoj ku svojmu konaniu u obžalovaného nie je prítomná zvnútornená ľútosť, obžalovaný
konštatuje svoj podiel viny, ale len vo verbálnej rovine. Obžalovaný je zameraný egocentricky na svoju
osobu, na odľahčenie svojej viny, zdôraznenie neprítomného úmyslu (nechcel ju zabiť, nezabil ju).
U obžalovaného nemožno vylúčiť sklon ku klamstvu, pokiaľ ide o opisy jeho osoby i konania, ktoré

vychádzajú z jeho osobnostných schopností (vnútorné faktory), psychologicky zrozumiteľná je i snaha o
vlastnú obhajobu a teda nemožno vylúčiť klamanie vo svoj prospech, čo je psychologicky zrozumiteľné
(vonkajšie faktory). Bolo preukázané, že obžalovaný útok (hrdúsenie) viedol nielenže opakovane
(najmenej dvakrát), ale viedol ho obojručne strednou až väčšou silou a prudkosťou do oblasti krku, kde
sú uložené pre život nevyhnutné orgány dýchacej sústavy. Aj podľa názoru prvostupňového súdu sú

preukázané dva útoky hrdúsenia, aj keď obžalovaný B. vypovedal o jednom útoku hrdúsenia. V priebehu
dokazovania na hlavných pojednávaniach bolo preukázané, že medzi poškodenou a obžalovaným
dochádzalo v rámci ich vzájomného spolužitia ku konfliktom. Konfliktné spolužitie bolo podnetom, ktorý
viedol k tomu, že obžalovaný zaútočil na poškodenú. Vo vzťahu k subjektívnej stránke poukázal na
skutočnosť, že obžalovaný aj napriek tomu, že sa poškodená útoku obžalovaného bránila, a aj napriek

tomu, že obžalovaný s hrdúsením prestal, nemal in tempore criminis podstatne forenzne znížené tak
rozpoznávacie ako aj ovládacie schopnosti, a teda mohol predpokladať spôsobenie smrti G. B., nakoľko
obžalovaný svojím aktívnym konaním pôsobil na oblasť tela so životne dôležitými orgánmi, ktorých
poškodenie aj obvykle vedie k smrti, a táto skutočnosť je všeobecne známym faktom, nakoľko aj
bežnému človeku, ktorý nemá lekárske vedomosti, je známe, že takto vedený útok do oblasti krku

vedie spravidla k smrti napadnutého. Pokiaľ súd (na str. 40 rozsudku) na jednej strane konštatuje, že
obžalovaný zranenia spočívajúce v zlomenine tela a oboch horných rohov štítnej chrupavky a zlomenine
ľavého veľkého rohu jazylky spôsobil poškodenej úmyselne a teda musel byt' s tým uzrozumený, no
na strane druhej konštatuje, že obžalovaný nebol so spôsobením smrti poškodenej uzrozumený, ktorá
skutočnosť podľa názoru súdu plynie z toho, že obžalovaný prestal s hrdúsením ešte za vedomia

poškodenej, pričom práve neexistencia bezvedomia predstavuje dôvod, pre ktorý sa mohol obžalovaný
domnievať, že smrť poškodenej nespôsobí, tak má za to, že tento hodnotiaci záver súdu je nesprávny,
a to preto, že práve spôsob vykonania útoku (škrtenie je nepochybne každému známy bežný spôsob
spôsobeniasmrtiinejosobe)nemoholuobžalovanéhozostaťbezúsudku,žepoškodenejmôžesmrteľný
následok spôsobiť. Skutočnosť, že k smrti poškodenej došlo až neskôr a v neprítomnosti obžalovaného

(ako bolo preukázané), teda neznamená, že obžalovanému nemožno pričítať zavinenie vo forme
nepriameho úmyslu spôsobiť poškodenej smrť. Medzi konaním páchateľa a následkom na ľudskom tele
musí byt' preukázaná príčinná súvislosť, teda že k smrti poškodeného došlo práve konaním páchateľa. Z
hľadiska času dostavenia sa následku od okamihu dokončenia konania je príčinná súvislosť pri trestnom
čine vraždy zachovaná aj vtedy, ak smrť nasleduje po dlhšom časovom slede po konaní páchateľa,

avšak to je stále hlavnou príčinou smrti, čo bolo v danom prípade preukázané. V tejto súvislosti
akcentuje na výpoveď znalca I. J. z hlavného pojednávania zo dňa 04.03.2025, podľa ktorej pri poranení
jazylky a štítnej chrupavky došlo k zúženiu dýchacích ciest následným sťaženým dýchaním, ktoré sa
postupne zhoršovalo, z čoho vyplýva, že poškodená zomrela na následky zahrdúsenia, kedy došlo
k jej postupnému uduseniu. Ak ľahostajnosť páchateľa (po surovom útoku spojenom s opakovaným

škrtením matky) k tomu, či následok nastane alebo nenastane, vyjadruje jeho kladné stanovisko k obom
možnostiam, potom možno dovodzovať jeho uzrozumenie s takým následkom v zmysle § 15 písm. b) Tr.
zákonaazhľadiskasubjektívnejstránkytakidepodľanázoruprokurátoraonepriamyúmysel.Sohľadom
na spôsob prevedenia útoku a miesto na tele poškodenej, do ktorého bol útok vedený, tieto skutočnostivyjadrujú stav ľahostajnosti páchateľa k usmrteniu poškodenej a jeho uzrozumenie s týmto následkom.
Ak by niekto úmyselne konal a zároveň si úmyselne uvedomoval, aký následok svojím konaním spôsobí,
bol by s ním minimálne uzrozumený a potom je už celý skutok zavinený úmyselne, čo by znamenalo, že

nejde o trestný čin zabitia, ale o trestný čin vraždy. Na základe uvedeného má za to, že obžalovaný konal
takým spôsobom a za takých okolností, že vedel, že môže svoju matku usmrtiť, a pre prípad, že jej smrť
spôsobí, s tým bol uzrozumený. Preto konanie obžalovaného napĺňa znaky skutkovej podstaty obzvlášť
závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. c)
Tr. zákona, nakoľko z hľadiska subjektívnej stránky konal v nepriamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm.

b) Tr. zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove v zmysle §
321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. poriadku zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 1Tk/1/2024 zo dňa 04.03.2025 v celom rozsahu a súčasne podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám
rozhodol tak, že obžalovaného A. B. uzná za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy
podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. c) Tr. zákona na skutkovom
základe uvedenom v prvostupňovom rozsudku za súčasného doplnenia časti skutku z obžaloby, ktorá

bola uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 1Tk/1/2024-856 zo dňa 04.03.2025 podľa § 280 ods. 2 Tr.
poriadku postúpená Okresnému úradu Vranov nad Topľou na prejednanie priestupku a za to mu uložil
podľa 145 ods. 2 Tr. zákona nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona v trvaní
20 rokov so zaradením na výkon uloženého trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia podľa
§ 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona, podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 78 ods. 1 Tr. zákona ochranný

dohľad na dobu 2 rokov, podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr.zákona ochranné sexuologické a protialkoholické
liečenie ústavnou formou. V konaní pred okresným súdom bolo podľa názoru prokurátora dokazovanie
vykonané vyčerpávajúcim spôsobom a odvolací súd môže urobiť nové rozhodnutie v súlade s ust. §
322 ods. 3 Tr. poriadku. Zmene rozsudku v neprospech obžalovaného nebráni ani ust. § 322 ods. 4 Tr.
poriadku, nakoľko obžalovaného mohol z ťažšieho trestného činu vraždy na podklade podanej obžaloby

uznať za vinného aj súd prvého stupňa.

Následne sa krajský prokurátor vyjadril k dôvodom odvolania obžalovaného, v ktorom vyjadrení uviedol,
že odhliadnuc od skutočnosti, že obžalovaný sa nestotožňuje s právnym posúdením skutku ako
trestného činu zabitia v zmysle § 147 Tr. zákona (poukazujúc na dôvody odvolania zo dňa 22.04.2025)

má za to, že obhajoba sa svojou odvolacou argumentáciou (str. 6 a 8 odôvodnenia odvolania) snaží
„zľahčovať" z jeho uhla pohľadu pomerne závažný a brutálny spôsob spáchania skutku zo strany
obžalovaného poukazujúc na to, že konanie prebehlo v afekte a v stave silného psychického rozrušenia,
že poškodenie nosa a jazyka je výsledok chaotického fyzického konfliktu, že dochádzalo „len" k
opakovaným krátkodobým napadnutiam, že obžalovaný konal v dôsledku svojej choroby (sadizmu)

a že konal v dôsledku silného citového rozrušenia, frustrácie a svojich osobnostných, povahových
schopností. Vyššie uvedené konštatovanie, t. j. snaha o „zľahčovanie" či „bagatelizovanie" spôsobu
vykonania skutku je evidentná aj z ďalšej argumentácie obhajoby, kde je poukazované na fenomén tzv.
autoerotickej asfyxie a teda je poukazované na to, že dusenie nie je vždy spojené len s „utrpením",
ale môže byť spojené s pozitívnymi pocitmi. V naznačenom smere je potrebné strane obhajoby

„pripomenúť", že obžalovaný už po prvom útoku spôsobil poškodenej závažné poranenia „dýchacieho
aparátu" a teda je nevyhnutné kategoricky odmietnuť argumentáciu o existencii pozitívnych pocitov v
prežívaní poškodenej nebohej G. B.. Navrhol odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Tr. poriadku
zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania podaného prostredníctvom ustanovenej obhajkyne
uviedol, že sa s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu a v ňom uvedeným hodnotením dôkazov
a skutkových zistení týkajúcich sa zavinenia nestotožňuje, a preto v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), písm.
d) Tr. poriadku napáda rozsudok prvostupňového súdu pre chyby a nesprávnosť výroku o vine rozsudku
a nesprávnosť skutkových zistení, ku ktorým dospel prvostupňový súd, nakoľko zastáva názor, že sa

prvostupňový súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku
čoho tak prvostupňový súd dospel k nesprávnym záverom týkajúcim sa zavinenia, čo v konečnom
dôsledku viedlo v napadnutom rozsudku k použitiu nesprávnej právnej kvalifikácie, a teda k porušeniu
ustanovenia Trestného zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku. Odvolateľ vyslovil názor, že
takvyšetrovateľakoajprokurátorodzačiatkunadkvalifikovaliskutok,ktorýmubolkladenýzavinu,pokiaľ

tento kvalifikovali ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona
s poukazom na § 139 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e) Tr. zákona, predovšetkým na podklade znaleckého
posudku vypracovaného znaleckou organizáciou M. sa snažili preukázať, že obžalovaný vykonal na
svoju matku dva útoky, z toho jeden po jeho príchode domov, teda po 11:42 hod. dňa 13.11.2023. Nazáklade pitevného a histologického nálezu malo k prvému útoku dôjsť v čase 7 – 8 hodín pred smrťou.
Vtedy mohlo dôjsť k poraneniam v okolí štítnej chrupavky. Pri druhom útoku voči poškodenej, bol tento
znova smerovaný na oblasť krku, pričom pri hrdúsení došlo okrem poranení v okolí jazylky a štítnej

chrupavky k masívnemu prekrvácaniu pažeráka, a tým k smrti nebohej. K smrti nebohej mohlo dôjsť za
5 -10 minút po druhom útoku. Obžalovaný odmietol, že by mal na svoju matku zaútočiť druhýkrát, a to po
jehopríchodedomov.Obhajobaajvkonanípredsúdomnamietala,žeskutoktak,akobolšpecifikovanýv
uznesení o vznesení obvinenia, upravený v obžalobe nie je trestným činom obzvlášť závažného zločinu
vraždy podľa § 145 Tr. zákona, nakoľko sa skutok nemohol stať tak, ako to bolo v týchto uvedené.

Obžalovaný priznal, že s matkou mali nezhody, a že dňa 12.11.2023 po príchode domov cca o 15:30
hod. sa s matkou pochytili a udrel ju rukou po tvári, v dôsledku čoho sa jej pustila krv z nosa. Nato sa však
ukľudnilašieldospálne.Asiokolo23:00hod.bolajehomatkanazáchode,keďsavrátila,zobudilaho,čo
ho rozrušilo a nahneval sa, pretože mal ráno vstávať do práce. V čase od 23:00 hod. do 04:00 hod. došlo
k útoku, pri ktorom obžalovaný hrdúsením matke spôsobil poranenia v oblasti jazylky a štítnej chrupavky.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný opustil byt v čase o 07:00 hod. (telefonát

svedkovi I. N., výpovede svedkov I. N. a J. N.), pričom matka ešte žila. Vstali asi o 06:00 hod. dňa
13.11.2023, pričom ráno matka užila svoje lieky, odprevadila ho z bytu a išla si robiť raňajky. Užitie liekov
jeho matkou vyplýva z nálezu prítomnosti liekov v jej krvi. Skutočnosť, že matka v čase jeho odchodu
z bytu žila, preukazujú podľa odvolateľa aj dva telefonáty matke, ktoré uskutočnil v čase 08:01:25
hod. v trvaní 56 sekúnd a v čase 09:24:56 hod. v trvaní 186 sekúnd, zaznamenané v rámci údajov o

telekomunikačnej prevádzke. Skutočnosť, že nebol v čase po odchode z bytu až do času najskôr 11:42
hod. doma, vyplýva jednak z jeho výpovede, keď uviedol podrobne, kde sa celé doobedie zdržiaval. Po
odchode z domu šiel na firmu I. K., odtiaľ k lekárke K., odtiaľ k psychológovi, ktorý mal sídliť v budove M.,
odtiaľ do lekárne a odtiaľ do reštaurácie O., následne do nemocnice s močom, následne pri poliklinike v
čase 11:37 hod. nastúpil na autobus, ktorý išiel do J. a o 11:42 hod. vstúpil do bytu, kde pravdivosť jeho

výpovede je podporená a preukázaná kamerovými záznamami od I. K., kde sa v tom čase nachádzal,
kamerovými záznamami z lekárne, kamerovými záznamami z reštaurácie P., informáciami o polohe jeho
mobilného telefónu, ako aj výpisom z účtu v XXX. G., ktorý potvrdzuje, že v tom čase boli vykonávané
platby v lekárni a platby za obedy. Skutočnosť, že s telefónom jeho matky nebolo manipulované, vyplýva
z toho, že v čase od jeho odchodu z bytu, sa telefón jeho matky identifikovaný IMEI ako aj SIM karta,

ktorúpoužívalavuvedenomtelefóne,nachádzalvbyte,čotiežpodľajehonázorupotvrdzujeskutočnosť,
že jeho matka zomrela v čase jeho neprítomnosti v byte. V čase jeho príchodu do bytu našiel mamu
v kuchyni už mŕtvu, vyplýva to z jeho výpovede, podporuje to volanie na linku 155 v čase 11:46 hod.,
kde oznamuje, že mama už nedýcha, kde nakoniec skutočnosť, že matka nezomrela po jeho príchode
domov, pripustil aj znalec z odvetvia súdne lekárstvo, ktorý uviedol k otázke, či je možné, aby nebohá G.

B. po spôsobení zlomeniny tela a oboch horných rohov štítnej chrupavky, následnej zlomeniny veľkého
rohu jazylky s prekrvácaním v okolí mohla užiť lieky, telefonicky komunikovať, resp. rozprávať v čase
2,5 hod. a viac po poslednom útoku uviedol, že z medicínskeho hľadiska je možné na základe rozsahu
a poranení predpokladať, že po poslednom útoku by poškodená mohla ťažko prehĺtať lieky, poškodená
teoreticky mohla vydávať bližšie neurčené zvuky, pričom k otázke, či k času bližšie po poslednom útoku

mohli byť rečové schopnosti poškodenej lepšie, uviedol, že pri poškodení tohto aparátu sa to stále
zhoršovalo. Technicky je možné pripustiť, že sa mohla pohybovať alebo vykonávať inú činnosť, ale skôr
to nepredpokladá, čo vyvodzuje z toho, že by sa snažila vyhľadať pomoc kvôli poraneniam. Skutočnosť,
že jeho matka bola už v čase jeho príchodu domov mŕtva, považuje za preukázanú tiež tým, že prišiel
domov v čase 11:42 hod., nie je možné, aby vykonal druhý útok hrdúsenia, ktorý by mal podľa vyjadrenia

znalca trvať 5-10 minút, teda do cca 11:52 hod., o 11:46 hod. volať na linku 155, pretože osoby z DSS
prišli do bytu v čase cca 11:55 hod., ešte pred RPL a posádka RPL o 12:00 hod., pričom uvádzajú,
že keď prišli na miesto, vedeli, že to nemá význam (svedkyňa G.), doktorka hovorila, že ju nebudú
zachraňovať, povedala, že už má posmrtné škvrny (svedkyňa C. H.), urobili jej prehliadku a keďže na
jej tele boli prítomné posmrtné škvrny, nezačínali s KPR. Čo sa týka posmrtných škvŕn, boli na chrbte,

vykreslené po celom chrbte, ľahko viditeľné. Ak sú prítomné isté znaky smrti, už sa v KPR nepokračuje,
čo sú napríklad posmrtné škvrny, škvrny boli fialové, čo sa týka posmrtných škvŕn začnú sa vykresľovať
po 30 minútach až hodine, plne vykreslené sú po 2 hodinách, z jej pohľadu pri prehliadke poškodenej,
tá mohla byť mŕtva pol hodiny aj 2 hodiny (svedkyňa I. G.), boli na nej jasne viditeľné posmrtné škvrny a
vzhľadom na jej skúsenosti vedeli, že ju už oživovať nebudú, laicky povedané, bola to škaredá mŕtvola,

podľa jej skúseností niekedy boli vidieť mŕtvolné škvrny po hodine, niekedy po 4 hodinách (svedkyňa
Q.), mala posmrtné škvrny, mohlo to byť 3-4 hodiny, čo vyplýva z jeho skúseností, keďže niekoľko
mŕtvol videl, pričom nástup škvŕn je od 30 minút (svedok J.). Od začiatku konania vypovedal obžalovaný
konzistentne a tak ako bolo v konaní pred prvostupňovým súdom preukázané, preto vyššie uvedenéskutkovézisteniaaďalšiezistenia,kuktorýmdospelprvostupňovýsúdaktorépodrobneodôvodnilnastr.
35-39, považuje za vecne správne, zodpovedajúce výsledkom dokazovania a za vyčerpávajúco, logicky
a vecne odôvodnené. Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že mal za preukázané

spáchaniečinukladenéhomuzavinu,avšakdospelkzáveru,žeskutok,prektorýbolapodanáobžaloba,
zodpovedá právnej kvalifikácii obzvlášť závažného zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a),
ods. 3 písm. a) Tr. zákona.

S vyššie citovaným rozsudkom prvostupňového súdu sa obžalovaný nestotožňuje a zastáva k nim

viacero výhrad. Prvostupňový súd dospel k záveru, že naplnil aj kvalifikovaný znak skutkovej podstaty
trestného činu zabitia podľa § 147 ods. 3 písm. a) Tr. zákona – závažnejší spôsob konania, a to tým, že
trestný čin spáchal surovým a tiež trýznivým spôsobom, kde znak surovým spôsobom bol naplnený tým,
že počas hrdúsenia postupne odkúsol z nosa a hrýzol do jazyka. Trýznivý spôsob vyplýva z toho, že jeho
úmyslom bolo spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, kde však poškodená v zmysle vyjadrenia znalca z odboru
súdneho lekárstva v priebehu hrdúsenia pociťovala strach zo smrti. (str. 40 a 41 rozsudku). Surový alebo

trýznivý spôsob sa vzťahuje na konanie páchateľa a vykonanie činu, keď je obeť vystavená fyzickým či
psychickýmútrapám,prekračujúcimbežnýrámecspáchaniatakéhotočinu.Másanamyslispôsobútoku
spojený s utrpením obete a výraznejšou devastáciou jej tela, pričom o surový spôsob nepôjde vtedy, ak
páchateľ obeť okamžite usmrtí jedným úderom, bodnou ranou či zastrelením. Surový spôsob konania
však môže vyplynúť aj z charakteru použitej zbrane a spôsobu jej použitia, okolností prípadu a intenzity

útoku, pokiaľ si v dôsledku toho obeť trestného činu uvedomuje nevyhnutnosť svojej bezprostrednej
brutálnej fyzickej likvidácie, čím je vystavená mimoriadnym psychickým útrapám (R 9/2013).
Z doslovného výkladu slova surovým spôsobom vyplýva, že sa musí jednať o vyššiu, kvalifikovanú formu
resp. intenzitu pôsobenia páchateľa na poškodeného než ako je len obvyklé násilie v znení základnej
skutkovej podstaty, minimálne teda dosahujúce intenzitu brutality alebo fyzickej resp. psychickej útrapy.

Surovosť konania páchateľa je pritom potrebné odvodzovať aj od všetkých okolností prípadu, za
ktorých k útoku obvineného na poškodeného došlo, resp. skutočností, ktoré mu predchádzali, a ktoré
po ňom nasledovali, resp. aj motív konania, a nielen od rozsahu zranení poškodeného. (NS SR,
1Tdo/56/2023). Podľa ustálenej judikatúry sa za surový spôsob konania považuje konanie páchateľa,
ktoré sa vyznačuje mimoriadnou bezcitnosťou, surovosťou, krutosťou alebo psychickým trápením obete

nad rámec samotného fyzického útoku. Táto skutočnosť však sama o sebe nemôže byť bez ďalšieho
považovaná za dôkaz mimoriadnej surovosti. Z nasledovných dôvodov považuje obžalovaný použitie
kvalifikácie za neodôvodnené, lebo - konanie prebehlo v afekte, v stave silného psychického rozrušenia,
pričom sa nepreukázalo, že by išlo o vedomý a premyslený spôsob konania. Nešlo o úmyselné týranie
alebo zámerné spôsobovanie utrpenia,

- išlo o impulzívny skutok bez predošlého plánovania či úmyslu obeti spôsobovať zbytočné utrpenie.
To, že došlo ku poškodeniu nosa a jazyka je výsledkom chaotického fyzického konfliktu, nie zámernej
surovosti,
- v dôsledku, že išlo o skratkovité konanie, toto ani netrvalo dlhšiu dobu, dochádzalo k opakovaným
krátkodobým napadnutiam, kde po tom ako nebohá požiadala, aby obžalovaný prestal, tento od konania

upustil. Podľa vyjadrenia obžalovaného trvalo škrtenie cca 1 a pol minúty, čo zodpovedá aj výsledkom
znaleckého skúmania, kedy na spôsobenie smrteľného následku je potrebné intenzívne hrdúsenia v
trvaní 5-10 min.,
- v skutku absentuje zámerné ponižovanie obete ako spútanie, týranie, spôsobovanie psychického
utrpenia, predlžovanie agónie a podobne,

- zo znaleckého posudku K. M. R. S. N., R. č. 24/2024 vyplýva, že osobnosť obžalovaného
je nevyrovnaná, s podpriemernými rozumovými schopnosťami, s dominantnými rysmi emočnej
nestability, impulzivity, so sklonom k skratkovitému konaniu... znalci u obžalovaného zistili výrazne
nepriaznivúkumuláciunegatívnychfaktorov(nižšieintelektovéschopnostivpásmementálnejsubnormy,
nevyrovnanú osobnostnú štruktúru s dominantnými rysmi emočnej nestability, impulzivity, škodlivé

užívanie alkoholu, sexuálnu deviáciu sadizmus)... spôsob vykonania činu (najmä hryzenie do nosa,
pier, jazyka), bol ovplyvnený tým, že obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou sadizmom... podstatne
pravdepodobnejšie je, že sexuálna deviácia sadizmus ovplyvnila samotný spôsob vykonania skutku
(najmä hryzenie do nosa, pier, jazyka), než by bola prvotným „motivátorom“ – „iniciačnou pohnútkou“
konania...

Ďalej odvolateľ v dôvodoch odvolania uviedol, že nekonal s úmyslom spôsobovať svojej matke
nadmerné utrpenie či zohyzdenie, ale v dôsledku svojej choroby. Pre naplnenie použitia kvalifikácie je
potrebné objektívne posúdenie celkovej štruktúry osobnosti obvineného, v znaleckom posudku K. A. L.č. 25/2024 je uvedené, že obžalovaný uvádzal, že si nevie vysvetliť, prečo pohrýzol matku do nosa,
nevie si to vysvetliť, „bol nervózny proste...“ „Nikdy nechcel ochutnať ľudskú krv ani mäso. Neupokojilo
ho to nikdy. Nikdy nevidel, aby to niekto iný robil. Oni mali veľký nos, možno preto. Nikam inam som ich

nehrýzol. Bol vtedy nervózny, že mu nedala vedieť veci, proste bol zo všetkého na mamu vynervovaný.
Hrýzol ju do pery aj do jazyka. Bol vynervovaný. Nikdy mamu do pery predtým nehrýzol. Potom cítil,
že odhryzol, tak s tým prestal. Potom mu prišlo z toho ťažko a sa upokojil. Išli potom spať. Niekedy,
keď sa pochytili, odišiel spať do jedálne. Vtedy ostali spať spolu. Normálne sa upokojil a išiel spať.
Mamke ráno povedal, že ide k lekárovi, mamka povedala, že nech ide k doktorovi, nech mu doktorka

pomôže, že by bol pokoj“. Odvolateľ citoval zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia,
podľa záverov ktorého aktuálna úroveň intelektových schopností je v pásme nízkeho priemeru – v
hraničnom pásme intelektu... Osobnosť obvineného je nevyrovnaná a disharmonicky štruktúrovaná
(abnormálne), simplexná, emocionálne instabilná, impulzívna s oslabenou frustračnou toleranciou...
Jeho úsudky bývajú častejšie chvatné, chybné, vyhýbaním sa smeruje k neefektívnosti. Je náchylný
k málo sofistikovanému mysleniu a častejšie situáciám, kedy nezvláda emócie... V afektívnej oblasti

je ochotný a schopný prežívať a prejavovať emócie, avšak má pretrvávajúce ťažkosti s adekvátnym
spracovávaním a kontrolovaním afektov, pričom si tieto ťažkosti neuvedomuje. Osobnostné zdroje na
zvládanie záťaže sú limitované, teda frustračná tolerancia je nedostatočná a častejšie podlieha stresu a
záťaži... Obvinený má nedostatočné zdroje na zvládanie záťaže a stresu, rozhoduje sa nekonzistentne a
častejšiepodliehaemóciám,pretomožnopredpokladaťnekonzistentné,individualistickéaneočakávané

správanie, pod vplyvom stresu aj impulzívne a agresívne reakcie, ktoré sa tak zvýrazňujú. Po
nahromadení sa vnútorného napätia aj vplyvom menej významných podnetov dochádza u obvineného
k intenzívnym prejavom náhleho, prekvapivého a v konečnom dôsledku neadekvátneho, často navonok
orientovaného agresívneho odvedenia vnútorného napätia. Jeho osobnostné dispozície sa jednoznačne
podieľali na spôsobe prevedenia skutku aj na motivácii ku skutku podstatným spôsobom... Povahové

schopnosti obvineného sa zhodujú so spáchaným trestným činom v zmysle neadekvátneho, náhleho
agresívneho konania, ktoré nebolo vopred naplánované... Epizódy agovania (náhleho ventilovania
frustrácie) sú u neho striedané s dočasnými pocitmi viny a sebaodcudzením. Vzťah obvineného k G. B.
bol citovo sýtený a zároveň konfliktný.

Na základe uvedeného potom obžalovaný v podanom odvolaní dôvodil, že nekonal s úmyslom
spôsobovať svojej matke nadmerné utrpenie, ale v dôsledku silného citového rozrušenia, frustrácie
a svojich osobnostných, povahových schopností. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo
znaleckých posudkov a výpovedí svedkov – susedov, nevyplýva, že by jeho konanie malo vykazovať
znaky mimoriadnej brutality; poukázal predovšetkým na potrebu posúdenia všetkých rozhodných

okolností prípadu, ktoré podľa jeho názoru nepreukazujú, že sa dopustil skutku surovým alebo
trýznivým spôsobom. Znak trýznivým spôsobom má byť naplnený tým, že poškodená pociťovala v
priebehu hrdúsenia strach zo smrti. Samotný strach o život (subjektívna obava obete) pokiaľ nie je
sprevádzaný výrazným fyzickým či psychickým utrpením dlhšieho trvania alebo mimoriadnej intenzity,
nemusí automaticky napĺňať kritériá trýznivého spôsobu konania. V predmetnej veci bolo znalcom

konštatované, že nebohá počas hrdúsenia pociťovala strach zo smrti. Tento samotný psychický stav
však nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako trýznivé konanie. Z dokazovania nevyplýva, že by nebohá
bola vystavená dlhodobému alebo mimoriadne intenzívnemu utrpeniu, ani že by obžalovaný konal
spôsobom zameraným na jej trýznenie. Akt dusenia ako taký, hoci je vážny a ohrozujúci život, nemusí
nutne predstavovať trýznivý spôsob v zmysle trestného práva, pokiaľ ide o pomerne krátku akciu bez

preukázateľného zámeru spôsobiť výnimočné psychické či fyzické utrpenie. Z vykonaného dokazovania
nebolo podľa názoru odvolateľa jednoznačne preukázané, aká bola konkrétna miera utrpenia obete a
či skutočne dosahovalo takú intenzitu, že by bolo možné hovoriť o trýznivom spôsobe. Je všeobecne
známe, že reakcie ľudského organizmu na dusenie (resp. stláčanie krku) sú komplexné a môžu sa
líšiť v závislosti od okolností, intenzity a psychického nastavenia osoby. Z pohľadu fyziologických a

psychologických reakcií pri hrdúsení môže dochádzať nielen k pociťovaniu paniky, strachu alebo bolesti,
ale za určitých okolností aj k vzniku paradoxných, pozitívne vnímaných vnemov. Odborná literatúra
(napr. práce o tzv. hypotoxickej eufórii) opisuje, že pri nedostatočnom okysličení mozgu (hypoxii) môže
dôjsť k stavom dezorientácie, pocitom eufórie, halucináciám, pocitom blaženosti alebo odpojenia od
reality.Tietostavyvznikajúakodôsledoknedostatkukyslíkavmozgu,ktorýovplyvňujecentrumvnímania

emócií. V niektorých prípadoch môžu byť subjektívne vnímané ako príjemné ale transcendentálne
zážitky. Podporným dôkazom tejto teórie je aj známy fenomén tzv. autoerotickej asfyxie, kde si jednotlivci
vedome spôsobujú krátkodobé obmedzovanie prívodu kyslíka za účelom zosilnenia sexuálneho alebo
emočného zážitku, dusenie samo o sebe nie je univerzálne a vždy spojené len s utrpením, ale môže byťv špeciálnych prípadoch spojené s pozitívnymi pocitmi. Z vyššie uvedeného podľa odvolateľa vyplýva,
že hrdúsenie/dusenie nie je automaticky spojené s extrémnym fyzickým utrpením alebo psychickým
trýznením. V tomto konkrétnom prípade, preto podľa názoru odvolateľa nemožno jednoznačne a bez

akýchkoľvek pochybností usudzovať, že obeť nevyhnutne a bez výnimky pociťovala trýznivé fyzické
alebo psychické utrpenie v zmysle právneho pojmu trýznivého spôsobu konania. Pri výsluchu na
hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2024, znalec A. I. A. H. uviedol: „Ale to, čo považujem za veľmi dôležité
doplniť, to či sa to deviantné správanie prejaví aj nejakou nelegálnou protizákonnou činnosťou, tak na
to má vplyv osobnosť, prostredie, konzum alkoholu, považujem za potrebné uviesť, že možno 95% z

osôb, ktoré trpia nejakou sexuálnou deviáciou, nech je to od pedofílie po sadizmus, sa nikdy žiadnej
trestnej činnosti, ktorú by vyšetrovala polícia a súdy nedopustí. Tie prípady, ktoré vyšetruje polícia a súd
tam spravidla prichádza k nejakým nepriaznivým faktorom prostredia a osobnosti, prečo sa deviácia
pretaví do nejakého protiprávneho konania...“ Odvolateľ poukázal na to, že na vydanie odsudzujúceho
rozsudku sa vyžaduje 100%-ná miera istoty o páchateľovi trestného činu a zároveň o každom jednom
zákonnom znaku skutkovej podstaty, ktorá sa mu kladie za vinu, vyžaduje sa ten najvyšší možný stupeň

istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať (uznesenie NS SR sp. zn. 4To/3/2016).

Napokon odvolateľ uzavrel, že sa s právnym posúdením skutku ako obzvlášť závažného zločinu zabitia
spáchaného závažnejším spôsobom konania aj podľa § 147 ods. 3 písm. a) Tr. zákona nestotožnil a
považuje ho v tejto časti, keď súd posúdil jeho konanie ako zabitie trýznivým spôsobom za nesprávne a

nezákonné. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 04.03.2025,
sp. zn. 1Tk/1/2024 v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. poriadku zrušil a v zmysle § 322 ods.
3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného A. B. uzná za vinného zo spáchania zločinu
zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zákona v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zákona a aby obžalovanému uložil trest odňatia slobody na

spodnej hranici trestnej sadzby.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a po doplnení dokazovania výsluchom znalca I. I. J.

na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že čiastočne dôvodné je len odvolanie prokurátora.

V prvom rade krajský súd zistil, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie tak, ako to predpokladá ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Okresný
súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol dôkazy, ktoré boli v konaní pred súdom prvého stupňa

vykonané, pričom uviedol, aj ako dôkazy vyhodnotil a akými úvahami sa spravoval, keď dospel k záveru
prezentovanému vo výroku rozhodnutia.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku že okresný súd vychádzal z výpovede obžalovaného na hlavnom
pojednávaní zo dňa 15.10.2024, keď v prípravnom konaní obžalovaný po vznesení obvinenia využil

svoje právo a vo veci nevypovedal. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný priznal, že po tom, čo sa stretol
s kamarátom I. N., kedy vypil pivo a štyri malé fľaštičky borovičky po návrate do bytu, v ktorom býval
s matkou medzi 15:30 hod. až 19:00 hod. dňa 12.11.2023 po nezhode s nebohou G. B., jeho mamou,
túto na chodbe bytu udrel rukou do oblasti tváre, následkom čoho začala krvácať z nosa. Obžalovaný
ďalej vo svojej výpovedi uvádzal, že po návrate do bytu, sa s poškodenou pochytili, keďže mu uviedla,

že mu nebude variť, kedy ju udrel rukou po jej tvári, v dôsledku čoho sa jej pustila krv z nosa. Nato
sa upokojil a šiel do spálne, kde sa hral na telefóne, kde mal podľa jeho slov zaspať okolo 19:00. I
keď je preukázané z messengerovej komunikácie, že obžalovaný nezaspal minimálne do 21:02 hod.,
dokedy si písal s osobou J. T., s ktorou si začal písať o 17:51 hod. o spolužití s mamou, že si ho neváži,
že vyhodila chlieb, a že mama len leží a (si dáva) cigaretu a kávu. Z obsahu z tejto komunikácie, kde

obžalovaný sa na matku sťažuje, možno dôvodiť, že jeden konflikt sa uskutočnil pred započatím tejto
konverzácie, nakoľko obžalovaný na úvod uvádza, že mama mu nechce variť v čase 18:02 hod. Tento
úder do nosa ešte predtým než sa obžalovaný vybral do spálne podporuje ster z textilného kapesníka
na botníku v chodbe s krvou poškodenej, pričom znalec I. J. sa ku krvácaniu z nosa vyjadril tak, že môže
vzniknúť aj pri jednom údere, pričom postačuje úder otvorenou dlaňou. Túto časť skutku okresný súd

posúdil ako samostatný skutok, ktorý by mohol okresný úrad posúdiť ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu a z tohto dôvodu postupoval podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku, pričom s týmto záverom
okresného súdu sa stotožnil aj krajský súd.Ďalej mal okresný súd z výpovede obžalovaného za preukázané, že v čase približne od 23:00 hod.
dňa 12.11.2023, kedy ho matka, keď sa vrátila z toalety, zobudila, čím ho nahnevala, pretože mal skoro
ráno vstávať do práce, v dôsledku čoho ju obžalovaný podľa jeho výpovede ležiacu v postavení na nej

viackrát uhryzol do oblasti tváre. Podľa záverov znalcov z odvetvia súdneho lekárstva boli poškodenej
spôsobené viaceré hryzné rany na špičke nosa s uhryznutím hrotu nosa, nosových krídlach a na špičke
jazyka, pričom ju opakovane najmenej dvakrát hrdúsil svojimi rukami tak, že stláčal jej krk strednou
až väčšou silou a prudkosťou. Obžalovaný priznal, že raz matku škrtil asi 1 minútu, počas čoho sa
nebohá G. B. bránila rukami tak, že ich dala na obžalovaného a nespôsobila mu žiadne poranenia, kde

tento útok bol podľa názoru znalcov u nebohej sprevádzaný strachom z udusenia sa a smrti a tiež mu
hovorila, aby prestal, pričom obžalovaný s hrdúsením prestal za života a vedomia nebohej G. B.. Pritom
podľa okresného súdu pravdepodobne vznikli aj krvné podliatiny na prednej i zadnej ploche pravej ruky,
keď znalec uviedol, s najväčšou pravdepodobnosťou boli spôsobené pri stláčaní ruky poškodenej rukou
druhej osoby. I keď obžalovaný hovorí o jednom útoku hrdúsením, znaleckým dokazovaním z odvetvia
súdne lekárstvo sú preukázané dva útoky hrdúsenia, prvý v čase 7-8 hodín pred smrťou a druhý v čase

2-4 hodiny pred smrťou, čo vyplýva z toho, že pri zlomenine tela a oboch horných rohov štítnej chrupavky
bola zistená reparačná reakcia, kdežto pri zlomenine ľavého veľkého rohu jazylky s prekrvácaním, táto
reparačná reakcia zistená nebola, pričom z histologického vyšetrenia je možné predpokladať, že k
prvotnémuútokuvočipoškodenejmohlodôjsť7až8hodínpredsmrťoupoškodenej,kčomuznalecďalej
uviedol, že na základe histologického nálezu a zistených krvných elementov v mieste poranení je možné

predpokladať, že prvé zmeny (známky hojenia) môžu nastať po štyroch hodinách, pričom následne sa
tietozmenyzobrazujúvoväčšejmiere.Taktiežmalokresnýsúdzapreukázané,žepoškodenánaposledy
telefonovala s obžalovaným v čase o 9:28 hod., pričom v čase o 11:06 hod. už telefonát obžalovaného
poškodenej nebol zodvihnutý. Z výpovede obžalovaného ako aj svedkov I. N. a J. N. mal okresný súd
za preukázané, že obžalovaný opustil byt približne okolo 7:09 hod., teda posledný útok hrdúsenia mohol

byť vykonaný už od času 05:28 hod., kedy sa reparačná akcia prejaviť nemusela, keď známky hojenia
sa môžu objaviť po 4 hodinách. Skutočnosť, že obžalovaný poškodenej spôsobil hryzné rany na špičke
nosa s uhryznutím hrotu nosa, nosových krídlach a na špičke jazyka vyplýva zo znaleckého posudku zo
súdneho lekárstva ako aj z výsluchu znalca J.. Zároveň zo znaleckého posudku zo súdneho lekárstva
vyplýva aj intenzita hrdúsenia, a to strednou až veľkou silou a prudkosťou. Znalec pripustil, že pri druhom

útokuhrdúsenímnemuselabyťpoužitáväčšiasilaaintenzita(č.l.156spisu).Skutočnosť,žeobžalovaný
poškodenú prestal škrtiť ešte za jej vedomia, vyplýva z jeho výpovede, keď uviedol, že poškodenú
mohol škrtiť asi jednu minútu. Tento konflikt bol ukončený tak, že mu poškodená povedala, aby prestal,
tak prestal a potom spali do rána do 6.00 hod., pričom táto verzia nebola vyvrátená, keďže aj znalec
zo súdneho lekárstva sa vyjadril tak, že človek do bezvedomia neupadne pri hrdúsení kratšom ako 1

minúta, od 1,5 minúty a viac do bezvedomia upadá, pričom znalec nevylúčil, že v bezvedomí nebola,
keď sa vyjadril tak, že mohla byť v bezvedomí, resp. že sa to dá len predpokladať. Následne obžalovaný
ešte počas života matky, opustil byt približne v čase o 07:09 hod. Svedok I. N. spolu so svedkyňou
J. N. potvrdili, že obžalovaného odviezli autom na firmu I. K., kde obžalovaný pracoval. Svedkovi N.
obžalovaný za týmto účelom ráno volal, kde existenciu hovoru preukazuje aj údaj telekomunikačnej

prevádzky, kde obžalovaný dňa 13.11.2023 v čase 07:09:06 telefonuje s číslom XXXXXXXXXX (I. N.),
dĺžka hovoru 18 sekúnd, kde telefón obžalovaného je zachytený na BTS nachádzajúcej sa na vedľajšej
ulici, ako je bydlisko obžalovaného. Skutočnosť, že poškodená v čase odchodu obžalovaného z bytu
ešte žila, preukazujú dva telefonáty od obžalovaného na jej telefón, a to v čase o 08:01 hod. v trvaní 56
sekúnd a v čase o 09:24 hod. v trvaní 186 sekúnd, zaznamenané v rámci údajov o telekomunikačnej

prevádzke týkajúcich sa telefónu obžalovaného ako aj telefónu a SIM karty poškodenej, kde obžalovaný
sa v čase hovoru nachádzal pri G. D. R. XX/XXX, U. A. C. D. E. (dve ulice od ambulancie I. K.) a
poškodená – jej telefón a SIM stále na G. O.. Užitie liekov poškodenou vyplýva z nálezu prítomnosti
liekov v jej krvi, kde znalec zo súdneho lekárstva uviedol, že teoreticky poškodená mohla užiť lieky aj
ráno okolo 7-8 hodiny, čo potvrdzuje aj znalkyňa zo súdneho lekárstva prítomná na rekonštrukcii, ktorá

uviedla, že poškodená mohla užiť lieky a prehĺtať, ale s ťažkosťami. Skutočnosť, že obžalovaný nebol
v čase po odchode z bytu až do času 11:42 hod. doma, vyplýva z jeho výpovede, keď uvádzal, že
po odchode z domu, šiel na firmu I. K., odtiaľ k lekárke I. K., odtiaľ k psychológovi, ktorý mal sídliť v
budove M., odtiaľ do lekárne a odtiaľ do reštaurácie O., následne do nemocnice do laboratória, následne
pri poliklinike v čase 11.37 hod. nastúpil na autobus, ktorý smeroval do J., a o 11.42 hod. vstúpil do

bytu, kde pravdivosť jeho výpovede je podporená a preukázaná kamerovými záznamami z čakárne
ambulancie I. K., výpoveďou lekárky, kamerovými záznamami z lekárne, kamerovými záznamami z
reštaurácie O. P., ako aj informáciami o polohe telefónu obžalovaného, ktorý sa ešte v čase 11:40:35
hod. prihlásil na G. P. XXX/X-XXXXXX O. G. M., C. D. E. a nie na G. O., kde sa prihlasuje telefónobžalovaného a poškodenej v časoch, keď sa títo nachádzali v byte, pričom v čase blízkom návšteve
P. H. I. sa telefón obžalovaného prihlásil na G. R., čo je tiež kúsok od lekárne resp. na G. D. R., čo je
kúsok od polikliniky. Poloha G. P. XXX/X zodpovedá ceste autobusom z polikliniky na adresu F. XXX/

XX, kde obžalovaný a poškodená bývali, kde táto G. je ešte 2,5 km cesty do jeho bydliska. Takisto aj
výpis z účtu obžalovaného v 365.banke potvrdzuje, že v čase o 11:11:16 hod. dňa 13.11.2023 vykonával
platbu v lekárni a v čase o 11:17:11 hod. platbu v reštaurácii. Skutočnosť, že s telefónom obžalovanej
nebolo manipulované, vyplýva z toho, že v čase od odchodu obžalovaného z bytu, sa telefón poškodenej
identifikovaný IMEI ako aj SIM karta, ktorú používala poškodená v uvedenom telefóne, nachádzala na

tom istom mieste, keďže sa prihlasujú z G. na O. ulici, čo tiež potvrdzuje skutočnosť, že poškodená
zomrela v čase obžalovaného neprítomnosti. Obžalovaný v čase jeho príchodu do bytu, našiel mamu v
kuchyni už mŕtvu, keď to vyplýva z jeho výpovede, pričom to podporuje aj jeho volanie na linku 155 v
čase 11:46 hod., kde oznamuje, že mama nedýcha, kde skutočnosť, že poškodená nezomrela po jeho
príchode do bytu, nakoniec pripustil aj znalec z odvetvia súdne lekárstvo, ktorý uviedol k otázke, že
či je možné, aby nebohá G. B. po spôsobení zlomeniny tela a oboch horných rohov štítnej chrupavky,

následnej zlomeniny veľkého rohu jazylky s prekrvácím v okolí mohla užiť lieky, telefonicky komunikovať,
resp. rozprávať v čase 2,5 hod. a viac po poslednom útoku uviedol, že z medicínskeho hľadiska je
možné na základe rozsahu a charakteru poranení predpokladať, že po poslednom útoku by poškodená
mohla ťažko prehĺtať lieky, poškodená by teoreticky mohla vydávať bližšie neurčené zvuky, pričom
k otázke, či k času bližšie po poslednom útoku mohli byť rečové schopnosti poškodenej lepšie, znalec

uviedol, že pri poškodení toho aparátu sa to stále zhoršovalo. Technicky je možné podľa názoru znalca
pripustiť, že sa poškodená mohla pohybovať alebo vykonávať inú činnosť, ale skôr to nepredpokladá,
čo vyvodzuje z toho, že by sa snažila vyhľadať pomoc kvôli poraneniam. Vo veci boli v prípravnom
konaní ako aj v konaní pred okresným súdom vypočutí svedkovia zamestnanci DSS, ktorí potvrdili, že
boli vyslaní do bytu obžalovaného, keďže tento sa nachádza v blízkosti DSS, aby išli poskytnúť prvú

pomoc poškodenej, do bytu prišli v čase cca o 11:55 hod. tesne ešte pred príchodom RLP, (keďže to
vyplýva z telefonického hovoru na linke 155, kde sa uvádza, že už sú tam, a tiež je tam počuť hlasy
tretích osôb). Posádka RLP (čas príchodu RLP o 12:00 hod. vyplýva aj zo zhodnotenia stavu pacienta)
uvádzali, že keď prišli na miesto, vedeli, že oživovanie poškodenej nemá význam, pretože poškodená už
mala posmrtné škvrny, urobili prehliadku tela poškodenej, pre prítomnosť posmrtných škvŕn nezačínali

s KPR. Posmrtné škvrny sa začnú vykresľovať po 30 minútach až hodine od smrti, plne vykreslené sú
po 2 hodinách. Z existencie týchto posmrtných škvŕn tak plynie, že poškodená musela zomrieť ešte pred
príchodom obžalovaného do bytu, keď okrem časových údajov k tvorbe škvŕn uvádzaných svedkami sa
vyjadril znalec z odvetvia súdneho lekárstva, že sa začínajú objavovať za nejakých 20-30 minút po smrti,
pričom v danom prípade už boli vykreslené, kde úmrtie pred príchodom obžalovaného je jediný prípustný

záver, obzvlášť, ak na usmrtenie hrdúsením potreboval obžalovaný, ak by sa dialo po jeho príchode do
bytu čas aspoň 5 minút, keď znalec z odvetvia súdne lekárstvo uvádzal, že pri zohľadnení existencie
prvého útoku je možné predpokladať, že pri druhom útoku nemusela byť použitá väčšia sila a intenzita,
ale čas mohol byť 5 až 10 minút, aby spôsobil odumretie mozgu. Navyše aj lekár z Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou I. V. stanovil čas úmrtia na 11:00 hod., kde za týmto účelom vychádzal

z toho, že čas smrti sa stanovuje podľa posmrtných škvŕn, stuhnutosti, vyšetrených okolností. Ten čas
nemusí byť presný, vychádzal najmä z posmrtných škvŕn a stuhnutosti, čo vyplýva z jeho výpovede.
Zároveň sa javí ako nelogické, aby obžalovaný kúpil 4 obedy v čase 11.23 hod., aj pre poškodenú,
aby následne tú po jeho príchode, išiel zavraždiť a v zapätí hneď volal tiesňovú linku. Skutočnosť, že
na následky hrdúsenia v dôsledku zlomeniny tela a oboch horných rohov štítnej chrupavky, zlomeniny

ľavého veľkého rohu jazylky, s prekrvácaním v okolí u G. B., čo jej pri použití stredne a veľkej sily spôsobil
obžalovaný, kde v praxi sa jedná o smrteľné zranenia, došlo pri uzavretí dýchacích ciest k poruche
dýchania, čo viedlo k zamedzeniu prívodu vzduchu resp. kyslíka do pľúc a do organizmu, s následnou
hypoxiou (nedostatkom kyslíka) tkanív a vnútorných orgánov, načo sa poškodená udusila a tak zomrela,
je preukázaná znaleckým dokazovaním zo súdneho lekárstva, pričom znalec sebapoškodenie matky

obžalovaného vylúčil, pričom zistil tieto poranenia, a konštatoval, že vznikli v dôsledku hrdúsenia, ku
ktorému sa obžalovaný doznal. Pri pitve boli tiež zistené bodkovité krvné výrony očných spojiviek,
krvné výrony pod popľúcnicou a u pľúcnych mechúrikov, rozšírenie pravej komory srdca, prekrvenie
vnútorných orgánov tekutou tmavočervenou krvou, kde tieto známky zodpovedajú smrti udusením,
pričom pri poranení jazylky a štítnej chrupavky došlo k zúženiu dýchacích ciest následným sťaženým

dýchaním, ktoré sa postupne zhoršovalo. Z uvedeného vyplýva, že poškodená zomrela na následky
zahrdúsenia, kedy došlo k jej postupnému uduseniu. Otázky, ktoré kládol obžalovaný pri príchode osôb
z DSS a RLP, či nie je vidieť na poškodenej cudzie zavinenie, tiež zodpovedajú tomu, že obžalovaný
si bol vedomý hrdúsenia svojej matky v noci, ale aj toho, že po jeho odchode bola pri vedomí, keďzodpovedajú tomu, že obžalovaného nález mŕtvej mamy prekvapil, avšak za súčasného vedomia svojho
predchádzajúceho konania. K tvrdeniu znalca z odvetvia súdneho lekárstva, ktorý pripustil, že sa
poškodená mohla pohybovať alebo vykonávať inú činnosť, ale skôr to nepredpokladá, čo vyvodzuje z

toho, že by sa snažila vyhľadať pomoc kvôli poraneniam, okresný súd uviedol, že nevolanie pomoci
môže byť vysvetlené aj osobnosťou poškodenej, ktorá v minulosti odmietala oznámiť fyzické napadnutia
obžalovaného ako na syna a nevolanie RZP zo strany poškodenej je možné podľa okresného súdu
odôvodniť tiež aj tým, že nebohá mala v krvi antidepresíva aj viac ako v trojnásobku terapeutickej dávky,
čovyplývazpitvypoškodenejakoajvýsluchuznalca.Navyšejezrejmé,žekhryzancomakoajhrdúseniu

došlo v spálni, keďže práve na vankúši, obliečkach a paplóne sa našli krvné stopy poškodenej, a sú to
veci najviac od krvi, na rozdiel od kuchyne, kde bola poškodená už mŕtva nájdená, z čoho možno usúdiť,
že tam sama prešla, pričom obžalovaný, keď ju zbadal, nechal tam pri nej rozsypané obedy.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom rozsudku veľmi podrobne uviedol obsah
jednotlivých dôkazov a na tento aj v podrobnostiach odkazuje, keď rozsudok okresného súdu tvorí celok

s rozsudkom krajského súdu. Správne na základe vykonaného dokazovania tak okresný súd dospel
k záveru, že príčinou smrti nebohej poškodenej bolo zlomenie oboch horných rohov štítnej chrupavky,
telaštítnejchrupavky,ľavéhoveľkéhorohujazylkysprekrvácanímsvalovinykrku,následkomčohodošlo
pri uzavretí dýchacích ciest k poruche dýchania, čo viedlo v konečnom dôsledku k zamedzeniu prívodu
vzduchu resp. kyslíka do pľúc a do organizmu, s následnou hypoxiou (nedostatkom kyslíka) tkanív

a vnútorných orgánov, čo viedlo udusením i bezprostredne k smrti G. B.. Uvedené poranenia v oblasti
krku boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené
oblasti strednou a väčšou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri
opakovanom stláčaní krku poškodenej rukami druhej osoby počas jej hrdúsenia. Hryzné poranenia nosa
a poranenia chrupavky vznikli 7-8 hodín pred smrťou poškodenej, po ich vzniku mohla mať poškodená

sťažené dýchanie, mohla byť v bezvedomí, avšak ešte stále žila, následne mohli vzniknúť elipsovitá
tržnozmliaždená rana v čelovej oblasti vľavo a polooblúkovité kožné odreniny na červeni dolnej pery
a koži pod dolnou perou, na verejnom zasadnutí znalec pripustil, že tieto by zodpovedali mechanizmu,
keď útočník sedel na stoličke a hojdal sa na nej, pričom by nohami stoličky zasiahol opakovane uvedené
miesta. Na horné končatiny boli podľa záverov znalca vykonané na každú najmenej štyri útoky, na oblasť

tváre, krku a hrudníka minimálne desať útokov. Poranenia krku boli dve, pri druhom došlo k stláčaniu
prstami druhej osoby v oblasti hrdla.

Čiastočné priznanie sa obžalovaného ku spáchaniu stíhaného skutku je v súlade s biologickými stopami
zaistenými na mieste činu, so závermi znaleckého skúmania Kriminalistickým a expertíznym ústavom,

z ktorého plynie, že všetky stopy zaistené na mieste činu patrili buď obžalovanému alebo nebohej
poškodenej. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu, ako aj z fotodokumentácie, ako aj z rekonštrukcie je
zrejmá situácia na mieste činu. Obžalovaný potvrdil, že keď sa do bytu vrátil, byt bol zamknutý, dvere
si otvoril svojím kľúčom. V súlade so záverom o vine obžalovaného sú aj závery znaleckého skúmania
osobnosti obžalovaného znalkyňou z odboru psychológia, ktorá charakterizovala osobnosť obvineného

ako nevyrovnanú, disharmonicky štrukturovanú, simplexnú, emocionálne instabilnú, impulzívnu s
oslabenou frustračnou toleranciou, ktorá má pretrvávajúce ťažkosti s adekvátnym spracovaním a
kontrolovaním afektov, pričom si tieto ťažkosti neuvedomuje, častejšie podlieha stresu a záťaži. Má
sklon k striedaniu hrubej necitlivosti a k následkom vlastného konania a excesívnemu záujmu o
dôsledky svojich akcií. Epizódy náhleho ventilovania frustrácie sú u neho striedané s dočasnými

pocitmi viny a sebaodcudzením. Tvorenie úsudkov obvineného je povrchné, avšak je schopný správne
vnímať, prežité okolnosti si zapamätať, aj keď v podstatne podpriemernej kvalite, tieto sú na hranici
populačného podpriemeru a defektu. Obžalovaný reprodukuje zapamätané menej detailne a menej
presne, má sklon zabudnuté informácie skresľovať a dotvárať (konfabulovať). U obžalovaného znalkyňa
konštatuje sklon ku konfabulovaniu. Pokiaľ ide o všeobecnú vierohodnosť, táto v dôsledku osobnostných

dispozícií a zhodnotením kompletných schopností sa javí ako mierne oslabená, pokiaľ ide o špecifickú
vierohodnosť obvineného, táto je; mierne oslabená a sú prítomné aj znaky svedčiace pre jeho
nevierohodnosť. Opis skutku je povrchný a vágny, neadekvátne kontextovo ukotvený, prítomné sú
nelogickosti, bagatelizácia a racionalizácia. Znalkyňa ďalej uviedla, že povahové vlastnosti obvineného
sa zhodujú so spáchaným trestným činom v zmysle neadekvátneho náhleho agresívneho konania,

ktoré nebolo vopred naplánované. Vzťah obžalovaného k poškodenej matke bol veľmi intenzívny a
blízky a zároveň konfliktný. Vzťah vykazoval aj abnormálne charakteristiky ako opakované fyzické
napádanie matky, hryzenie matky v konfliktných situáciách, vyžadovanie starostlivosti. Pravdepodobne
išlo o jediný blízky vzťah obvineného, v ktorom zažíval citovú blízkosť, ale zároveň v ňom ventilovalsvoje životné frustrácie, čo viedlo k opakovaným konfliktom. Pod vplyvom návykových látok sa už
tak limitované sebaovládanie obvineného oslabovalo a viedlo k opakovaniu konfliktov sprevádzaných
fyzickými útokmi na jeho matku, poškodenú G. B.. Pokiaľ ide o motiváciu konania, z psychologického

hľadiska je vysoko pravdepodobné, že obžalovaný mohol konať v súlade so svojimi osobnostnými
charakteristikami a jeho prejavy agresie boli vyvolané navodenou frustráciou jeho potrieb alebo záujmov.
Mohlo ísť o prejavy extrémnej agresie voči matke, ktoré boli vyvolané bežným vonkajším podnetom,
ako bola hádka, vyrušenie obvineného v spánku, čo pôsobilo dráždivo a evokovalo v ňom náhle prejavy
zlosti a neadekvátnej agresie. Jeho motivácia ku skutku nebola patologicky podmienená. Poškodená

G. B. bola hodnotená ako málo riziková obeť, nebolo preukázané, aby nebohá mala rizikové sklony,
či podstatný podiel na konflikte. So spáchaným skutkom sa obžalovaný nevysporiadava adekvátne,
ani žiaduco, bagatelizuje význam svojho konania, neprežíva ho, nie je prítomná zvnútornená ľútosť.
Pravdepodobnosť resocializácie obvineného je znížená, avšak pri dobrej motivovanosti obvineného,
jeho identifikácia s cieľmi resocializácie je možná. K redukcii rizika budúceho protispoločenského
konania u obžalovaného môže zo psychologického pohľadu prispieť psychoterapeutické vedenie a

abstinencia od alkoholu.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria plynie,
že obžalovaný má nevyrovnanú osobnosť s dominantnými rysmi emočnej nestability, impulzivity,
so sklonom ku skratkovitému konaniu. V čase spáchania skutku netrpel duševnou chorobou ani

poruchou, trpel sexuálnou deviáciou - sadizmom. Rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti boli v čase
skutku u obžalovaného znížené len pod vplyvom užitého alkoholu, impulzívnych osobnostných rysov
a sexuálnej deviácie sadizmu, avšak nejednalo sa o forenzne podstatné zníženie rozpoznávacích
schopností.Podstatnepravdepodobnejšieje,žesexuálnadeviáciasadizmusovplyvnilasamotnýspôsob
vykonania skutku, než by bola prvotným motivátorom iniciačnou pohnútkou konania obvineného v čase

pred rozhodnutím skutok vykonať. Z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobode pre
spoločnosť nebezpečný a preto ochranné psychiatrické liečenie mu nenavrhli uložiť, avšak z hľadiska
sexuologického je pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný a je potrebné nariadiť ochranné liečenie
sexuologické ústavnou formou. Zároveň bolo u obžalovaného zistené škodlivé užívanie alkoholu, preto
bolo znalcami odporučené uložiť obžalovanému aj protialkoholické liečenie, pretože škodlivé užívanie

alkoholu v kombinácii so sexuálnou deviáciou sadizmu a osobnostnou výbavou obžalovaného je
vzorcom užívania s nepriaznivými sociálnymi dôsledkami pitia alkoholu.

Za účelom preskúmania mobilného telefónu patriaceho obžalovanému a mobilného telefónu patriaceho
nebohej poškodenej bol do konania pribratý aj znalec z odboru kriminalistika, odvetvia kriminalistická

informatika, ktorého závery okresný súd správne vyhodnotil, rovnako aj dôkaz týkajúci sa údajov
z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky.

Správnezistenémuskutkovémustavupotompodľanázorukrajskéhosúduzodpovedáajsprávnaprávna
kvalifikácia skutku ako trestného činu, keď obžalovaný tým, že v úmysle spôsobiť poškodenej matke

ťažkú ujmu na zdraví tejto z nedbanlivosti spôsobil smrť. Skutočnosť, že obžalovaný konal v úmysle
spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, je preukázaná tým, že ťažkú ujmu na zdraví poškodenej aj
spôsobil,atojednak,zohyzdenie(§123ods.3písm.f)Tr.zákona)tým,žejejodhryzolšpičkunosa, ktorá
mení vzhľad na ujmu poškodenej, kde špička nosa by aj po zahojení poškodenej chýbala, čo vyplýva z
vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva. Zároveň pri útoku na poškodenú došlo k spôsobeniu ťažkej

ujmy na zdraví, a to poškodeniu dôležitého orgánu (§ 123 ods. 3 písm. e) Tr. zákona, analogicky viď
R 52/1973), t.j. poškodenie, pri ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život resp. iný závažný dlhotrvajúci
následok, kde poškodenie dôležitého orgánu, predstavuje zlomeniny tela a oboch horných rohov štítnej
chrupavky, zlomeninu ľavého veľkého rohu jazylky, keďže ich poškodenie viedlo k smrti poškodenej, i
keď nie bezprostredne po poslednom útoku, ale po dlhšom časovom odstupe. Na oblasť krku pôsobil

obžalovaný strednou až veľkou silou a prudkosťou, teda musel byť preto uzrozumený so spôsobením
závažných zranení.

Podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona, sa obzvlášť závažného zločinu vraždy dopustí ten, kto iného úmyselne
usmrtí.

V posudzovanom prípade nebolo zistené, aby obžalovaný A. B. konal v priamom úmysle, teda aby chcel
spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Pokiaľ
ide o úmysel nepriamy, teda že by obžalovaný vedel, že svojím konaním môže také porušenie aleboohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený, sa v obdobných prípadoch smrti
spôsobenej hrdúsením považuje v súdnej praxi hrdúsenie značnou intenzitou až do úplného udusenia
poškodeného, teda do doby keď poškodený prestal javiť známky života. Hranica medzi úmyslom usmrtiť

poškodeného a uzrozumením s následkom a nedbanlivosťou však nie je príliš zreteľná. Uzrozumenie
páchateľa s následkom v podobe usmrtenia musí mať jednoznačnú súvislosť s možnosťou smrti, ktorá
je bežne rozpoznateľná pre páchateľa a ktorá je relatívne pravdepodobná. Nemožno poprieť, že útok
na krk môže znamenať útok na život osoby, nemožno však automaticky predpokladať, že akýkoľvek
útok na krk znamená útok na život poškodenej osoby, nemôže ísť iba o hypotetický prípad, ktorý vo

väčšine prípadov nastane. V posudzovanom prípade zo záverov znaleckého dokazovania znalcom
z odvetvia súdneho lekárstva plynie, že prvý útok na krk poškodenej bol vedený strednou až väčšou
silou a prudkosťou, druhé hrdúsenie mohlo byť aj slabšie. Po prvom hrdúsení obžalovaný od svojho
konania ustúpil, následne bolo preukázané, že poškodená prijala po odchode obžalovaného z bytu dva
telefonické hovory, znalec pripustil možnosť, že sa v teoretickej rovine mohla aj pohybovať.

Z celého konania obžalovaného nemožno ani podľa názoru krajského súdu odvodiť úmysel usmrtiť
poškodenúmatku,keďajpoopakovanomvýsluchuznalcaexistovalidôvodnépochybnostiozávažnejšej
verzii konania obžalovaného. Preto okresný súd postupoval aj v uvedenom smere správne, keď v súlade
so zásadou in dubio pro reo pri hodnotení rôznych skutkových verzií prípadu, keď nebolo jednoznačne
preukázané, aby útok na krk poškodenej trval dlho, nebola vyvrátená výpoveď obžalovaného, že v čase

jeho odchodu z domácnosti poškodená žila a komunikovala s ním telefonicky, aj keď mala chrapľavý
hlas, správne dospel k záveru, keď konanie obžalovaného hodnotil ako obzvlášť závažný zločin zabitia,
ktorého sa dopustí ten, kto iného v úmysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví z nedbanlivosti spôsobí
smrť. Úvahy okresného súdu v tomto smere považoval aj krajský súd za logické a zodpovedajúce
záverom vykonaného dokazovania. Skutočnosť, že smrť poškodenej nebola spôsobená úmyselne, teda

že obžalovaný nemal vôľu jej spôsobiť smrť, a zároveň nebol so spôsobením smrti uzrozumený, vyplýva
z toho, že obžalovaný prestal s hrdúsením ešte za vedomia poškodenej, teda v čase, keď ešte žila a
nebola v bezvedomí. Práve neexistencia bezvedomia predstavuje dôvod, pre ktorý sa mohol obžalovaný
domnievať, že smrť poškodenej nespôsobí, aj keď vzhľadom na to, že poškodená zomrela, šlo o dôvod
nedostatočný, neprimeraný. I keď znalec uvádza, že rozsah týchto zranení vylučuje zachrániteľnosť

poškodenej, túto skutočnosť nemožno pokladať za všeobecne známu, keď záver, keď so škrtením
prestanem za vedomia osoby, osoba bude ďalej žiť, je záverom logickým (rozhodnutie Ústavného súdu
Českej republiky I. ÚS 1038/17, analogicky), keď v prípade hrdúsenia smrť nastáva až po upadnutí do
bezvedomia po zastavení dýchania. Ďalšou okolnosťou podporujúcou absenciu uzrozumenia so smrťou
matky, i keď s časovým odstupom od posledného hrdúsenia, podporujú telefonáty obžalovaného jeho

matke v čase návštevy lekárky, ako aj kúpa obedu pre matku, z čoho vyplýva, že obžalovaný smrť
matky neočakával, kde samozrejme za účelom posúdenia formy zavinenia je tiež jednou z okolností aj
správanie sa páchateľa po skutku.

Krajský súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu v tom smere, že sa obžalovaný skutku dopustil na

chránenej osobe-osobe blízkej na matke ako aj v súvislosti s týmto vzťahom, keď krajský súd považoval
za potrebné skutkovú vetu doplniť o upresnenie dôvodov konfliktu, ktorý bezprostredne predchádzal
tomu, že napadol matku. Keďže ani po opakovanom výsluchu znalca nebol ustálený čas druhého
hrdúsenia a smrti poškodenej, zároveň však bolo ustálené, že k nemu došlo ešte pred príchodom
obžalovaného do bytu, krajský súd upravil skutkovú vetu a preto zrušil rozsudok v celom rozsahu, teda

aj vo výroku o vine.

Pokiaľ ide o obžalovaným napádanú kvalifikáciu ako obzvlášť závažného zločinu zabitia aj podľa odseku
3 § 147 Tr. zákona, aj v tomto smere sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, teda že
skutok bol spáchaný surovým a trýznivým spôsobom. V súdnej praxi sa surovým a trýznivým spôsobom

spáchania skutku rozumie útok s extrémne vysokou mierou brutality, ktorá sa podstatne vymyká z rámca
bežného u väčšiny trestných činov tohto druhu. Takýmto útokom je napríklad použitie niekoľkých
mechanizmov násilia, nie je pritom nutné, aby tento útok vyvolával zvýšenú trýzeň poškodeného.
(R1/1993, R17/1995). V posudzovanom prípade pôsobilo na poškodenú viacero mechanizmov násilia
a to hrdúsenie, údery, uhryznutia nosa a jazyka poškodenej, poranenia spôsobené stoličkou pri sedení

a hojdaní sa s dopadom na tvár poškodenej. Zo znaleckého posudku pritom plynie, že hrdúsenie osoby
je spojené s výraznými bolesťami z dôvodu bolesti na krku, neschopnosti nadýchnuť sa, pociťovania
strachu zo smrti. Na telo poškodenej pritom vychádzajúc zo znaleckého posudku pôsobilo najmenej
18 fyzických útokov. Aj podľa názoru krajského súdu išlo v posudzovanom prípade o surový a trýznivýspôsob spáchania zločinu zabitia tak, ako to má na mysli ustanovenie § 138 písm. c) Tr. zákona.
Posudzovanýprípadsanepochybnevymykásvojoubrutalitouinýmobdobnýmprípadom.Ztohtodôvodu
preto krajský súd zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Pri obzvlášť závažnom zločine zabitia podľa § 147 ods. 3 Tr. zákona je možné uložiť jeho páchateľovi
trest odňatia slobody na dvanásť až pätnásť rokov. Vo vzťahu k osobe obžalovaného okresný súd
správne zistil, že vychádzajúc z odpisu registra trestov, ale aj z uznesenia Okresnej prokuratúry Vranov
nad Topľou zo dňa 20.12.2021 číslo 388/21/7713-16, že týmto uznesením bol schválený zmier uzavretý

medzi obvineným A. B. a poškodeným A. B. a bolo ním zastavené trestné stíhanie obžalovaného pre
skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona,
ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
- dňa 16.06.2021 v čase okolo 20.00 hod. na schodoch obytného bloku obvinený napadol svojho otca
A. B. tak, že ho zo zadnej strany chytil rukou a strhol na schody, potom ho kopol do pravého boku a
uhryzol do nosa, čím mu takto spôsobil zranenia a to zlomeninu 7. až 10. rebra vpravo, s dĺžkou liečenia

4 až 6 týždňov.

Zo správy mesta C. D. E. plynie, že obžalovaný má evidované 3 záznamy o priestupkoch a to zo
dňa 07.03.2016, 16.03.2021 a 04.08.2023. Vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky má obžalovaný jeden záznam zo dňa 12.07.2021 pre hrubé správanie za

priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1996 Zb., mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur.

Vzhľadom na skutočnosť, že sám obžalovaný priznal, že matku fyzicky napádal opakovane dvakrát do
mesiaca, ako aj na skutočnosť, že od tohto správania ho neodradilo ani to, že v minulosti ako sám
uviedol, sa pod vplyvom alkoholu dopustil fyzického útoku s následkom na zdraví aj na otca, bol krajský

súd toho názoru, že primeraným tak na nápravu obžalovaného ako aj na ochranu spoločnosti je trest
vo výmere trinásť rokov, teda nad hranicou zákonom stanovenej doby. Pre výkon trestu obžalovaného
zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, pričom prihliadal aj na to, že obžalovaný od skončenia
školy stále pracoval, podľa výpovedí svedkov prispieval rodičom do domácnosti, jeho rodičia boli
dlhoročne nezamestnaní, prispieval na opravu bytu ako aj na stravu, teda snažil sa zvrátiť nepriaznivú

finančnú situáciu rodiny. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, ide o relatívne mladého páchateľa.
Pri súčasnom podrobení sa ochrannému liečeniu protialkoholickému ako aj sexuologickému, ktorých
nutnosť konštatovali znalci, je možné dosiahnuť, že sa obžalovaný v budúcnosti po výkone trestu do
rozporu so zákonom nedostane.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.