Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Alena Radičová
Legislation area – Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/52/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522203273
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3522203273.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov
senátu JUDr. Márie Vrtochovej a Mgr. Mareka Anovčina, v spore žalobkyne: A. B. C. (predtým
D.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, E. A. E. F., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom
Fraňom, LL.M., advokátom, so sídlom Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 37 918 460, proti
žalovanému: 1/ mal. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX, I. H., zast. zákonnou zástupkyňou
A. J. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX, I. H., 2/ K. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/
XX, I. H. a 3/ K. A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, I. H., žalovaní 2/ a 3/ právne zástupení
Mgr. Ivetou Gavačovou, advokátkou, so sídlom Družstevná 2, Stará Turá, IČO: 37 920 987, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín, č. k. NM-8C/24/2022-99 zo dňa 30. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výrokov I., II. a IV. z r u š u j
e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne
a žalovaného 1/ k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. I. H., parc. registra „C“ č.
XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 86 m2 a stavba: rodinný dom s. č. XXXX stojaci na parc.
č. XXXX/X. Vo výroku II. nariadil predaj nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. I. H.,
parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie a stavba: rodinný dom s. č. XXXX. Výťažok z predaja
nehnuteľnosti bude rozdelený žalobkyni v podiele 1/2 a žalovanému 1/ v podiele 1/2. Vo výroku III. súd
žalobu vo zvyšnej časti zamietol a o trovách konania rozhodol vo výroku IV. tak, že žalobkyňa má voči
žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom V. žalovaným 2/ a 3/ voči
žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 142 ods.1 Obč. zák., keď z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že žalobkyňa a mal. žalovaný 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, k. ú. I. H. - parc. č. XXXX/X a rodinný dom s. č. XXXX, obaja v podiele 1/2-
ina. Žalobkyňa a žalovaní 1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX,
k. ú. I. H. – parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 363 m2, každý v podiele 1/4-ina.
Ide o spoločný dvor, ktorý slúži ako prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve strán sporu. Žalobkyňa
sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam,
keďže ich neužíva a ani nemá záujem ich užívať, žalovaní 1/ až 3/ žiadali žalobu zamietnuť.
3. V časti rozhodnutia, týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, ktorých spoluvlastníkmi
sú žalobkyňa a mal. žalovaný 1/ (nevlastní súrodenci), súd prvej inštancie uviedol, že nevzhliadol
v konaní žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Žalobkyňa nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a spoluvlastník nemôže byť nútený zotrvať
v spoluvlastníckom vzťahu. Nie je preto možné akceptovať návrh zákonnej zástupkyne maloletéhožalovaného 1/, aby sa spoluvlastníctvo nezrušilo a nevyporiadalo do nadobudnutia plnoletosti mal.
žalovaného 1/, pričom tiež konštatoval, že pre rozhodnutie vo veci sú irelevantné tvrdenia zákonných
zástupcov mal. žalovaného 1/ o tom, ako a z akých dôvodov nadobudla žalobkyňa spoluvlastnícky
podiel k predmetnej nehnuteľnosti. Súd preto pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k parcele
a rodinnému domu, ktoré sú v spoluvlastníctve žalobkyne a mal. žalovaného 1/, a keďže ani žalobkyňa,
ani zákonní zástupcovia mal. žalovaného 1/ netvrdili, že rod. dom je možné reálne rozdeliť, nemali
záujem o reálnu deľbu, súd ustálil, že deľba nehnuteľností - rodinného domu, ako spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, nie je možná a tiež, že do úvahy neprichádza ani druhý spôsob
vyporiadania, nakoľko žiadna zo strán nemá záujem spoločné nehnuteľnosti nadobudnúť do výlučného
vlastníctva. Žiadna zo strán sa teda nechcela stať vlastníkom nehnuteľností, spoluvlastníci netvrdili
ani nepreukazovali, že disponujú dostatkom finančných prostriedkov na poskytnutie primeranej náhrady
ustupujúcemu spoluvlastníkovi. Súd preto pristúpil k vyporiadaniu spoluvlastníctva podľa poslednej vety
ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. zák., a teda nariadil predaj nehnuteľnosti s tým, že výťažok bude
rozdelený medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov, a teda žalobkyňa aj mal. žalovaný 1/ dostanú
výťažok z predaja v jednej polovine.
4. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. I. H., strany sporu ako podieloví
spoluvlastníci v konaní netvrdili a nepreukazovali, že je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
rozdelením tejto nehnuteľnosti, o vyporiadanie spoluvlastníctva takýmto spôsobom neprejavil záujem
ani jeden zo spoluvlastníkov. Zo zhodných tvrdení spoluvlastníkov vyplýva, že predmetný pozemok
je využívaný ako spoločný dvor, resp. prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve strán sporu.
Žalobkyňou navrhovaným vyporiadaním by došlo k znemožneniu prístupu žalovaného 2/ a 3/ k ich
nehnuteľnostiam. Súd v týchto skutočnostiach videl dôvody osobitného zreteľa pre nezrušenie a
nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a preto v tejto časti s poukazom na § 142 ods. 3 Obč.
zák. žalobu ako nedôvodnú zamietol. K námietkam žalovaného 2/ a 3/, že nie sú pasívne legitimovaní,
v konaní uviedol, že námietka je nedôvodná, nakoľko predmetom konania je i zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, žalovaní 2/, 3/ sú spoluvlastníkmi tejto
nehnuteľnosti, a preto sú správne žalovaní.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, t. j. podľa pomeru úspechu
v konaní, a preto úspešnej žalobkyni voči mal. žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % a zároveň úspešným žalovaným 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % voči žalobkyni.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie mal. žalovaný 1/
prostredníctvom zákonnej zástupkyne a žiadal, aby odvolací súd vo výrokoch týkajúcich sa žalovaného
1/ rozsudok zrušil a vrátil súdu na nové konanie, alebo aby rozhodol tak, že žalobu proti žalovanému
1/ zamietne a žalobkyni náhradu trov konania neprizná. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru
ide o zbytočne vyvolaný spor, keďže nehnuteľnosti má možnosť žalobkyňa užívať a neuviedla žiadny
akútny dôvod, prečo bolo potrebné zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo v čase, keď on je ešte
maloletý. Svoj podiel na nehnuteľnosti žalobkyňa získala darom, do nehnuteľnosti nikdy neinvestovala,
a teda z jej strany ide len o snahu podiel speňažiť. Podľa jeho názoru, rozumnejšie by bolo hľadať
spôsob, ako predať nehnuteľnosti mimo súdu. Hoci mal. žalovaný 1/ bol v konaní zastúpený zákonnou
zástupkyňou, ktorá nesúhlasila so zrušením spoluvlastníctva, súd napadnutým rozhodnutím neprihliadol
na jeho záujem. On okrem predmetného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam nevlastní žiaden
majetok, otec platí na jeho výživu 100,- eur mesačne. Môže dôjsť teda k situácii, že z čiastky získanej
z nariadeného predaja nehnuteľností zaplatí na základe súdneho rozhodnutia trovy konania, ktorých
výška zatiaľ ani nie je známa a nezostane mu v podstate nič z majetku, ktorý mu ako určitú zábezpeku
do budúcnosti daroval jeho otec. V odvolaní ďalej uviedol, že jeho zákonná zástupkyňa - matka, je
rozvedená, po rozvode manželstva jej bol zverený do výchovy, býva v dvojizbovom byte, za ktorý matka
spláca hypotéku. Súd mal z uvedených dôvodov nazerať na tieto skutočnosti, ako na prípad hodný
osobitného zreteľa, kedy nie je povinný podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať, tiež na túto
skutočnosť mal prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ žiadala rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom
súdu prvej inštancie, nakoľko vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a konanie nemá inú
vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa jej názoru súd vykonaldostatočné dokazovanie, ktoré následne správne a logicky posúdil a svoje závery náležite odôvodnil.
V danom prípade neprichádza do úvahy iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, než
predaj predmetných nehnuteľností a rozdelenie výťažku z ich predaja podľa výšky spoluvlastníckych
podielov. Nie je možné akceptovať návrh zákonnej zástupkyne žalovaného 1/, aby sa podielové
spoluvlastníctvo nezrušilo a nevyporiadalo do nadobudnutia plnoletosti maloletého žalovaného 1/.
Poukázala na to, že pred podaním žaloby sa pokúšala dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva so zákonnou zástupkyňou žalovaného 1/, ktorá s tým nesúhlasila, preto nemala
inú možnosť, ako situáciu riešiť súdnou cestou, keďže v spoluvlastníckom vzťahu nechcela zotrvať.
Zákonná zástupkyňa maloletého žalovaného 1/ v konaní potvrdila, že žalovaný 1/ predmetné
nehnuteľnosti dlhodobo neužíva a býva s ňou v dvojizbovom byte v I. H., napriek tomu však žiada,
aby sa spoluvlastníctvo nezrušilo. S tvrdením zákonnej zástupkyne maloletého žalovaného 1/, že súd
neprihliadol na záujem maloletého, žalobkyňa nesúhlasí, nakoľko po uskutočnení predaja nehnuteľností
bude výťažok z predaja rozdelený podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, pričom žalovanému 1/
pripadne polovica z výťažku.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 2 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej
inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Rozsudok súdu prvej inštancie podľa obsahu a dôvodov odvolania bol napadnutý len v časti, ktorou
súd zrušil a vyporiadal podielové spolulastníctvo žalobkyne a mal. žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX, k. ú. I. H., teda vo výroku I. a II. a s tým spojeným výrokom IV. o trovách
konania. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby na zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. I. H. (výrok III.) a vo výroku o priznaní trov
konania žalovaným 2/ a 3/, ktorí boli pasívne legitimovanými len v tejto časti žaloby, voči žalobkyni (výrok
V.) odvolaním napadnutý nebol, a preto ostal právoplatný a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
10. Predmetom konania v napadnutej časti bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX I. H., na žalobkyňu a mal. žalovaného 1/ v podieloch
po 1/2-ine. Predmetné nehnuteľnosti predstavujú parc. registra „C“ č. XXXX/X, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 86 m2 a stavbu - rod. dom súpisné číslo XXXX, stojaci na parc. č. XXXX/X.
Obaja spoluvlastníci nadobudli nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy od ich otca, čo bolo v konaní
nesporné. Rovnako nespornou skutočnosťou bolo, že k dohode o zrušení spoluvlastníctva nedošlo,
že ani jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti neužíva, v rodinnom dome býva ich otec a tiež to, že
v súčasnosti ani jeden z nich nemá záujem stať sa výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, pričom
mal. žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť a nezrušiť spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, ktoré spočívajú v tom, že ešte nie je plnoletý, v dome býva ich otec, ktorý im nehnuteľnosť
daroval a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby mu predali ,,strechu nad hlavou“.
11. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je upravené v ust. § 142 Obč. zák.,
podľa ktorého súd prvej inštancie správne rozhodoval, ktoré zákonné utanovenie však nesprávne
anedostatočneaplikovalnaprejednávanúvecasvojerozhodnutiezároveňnedostatočneodôvodnil,čím
znemožnil možnosť riadneho preskúmania jeho právnych záverov podstatných pre rozhodnutie vo veci.
12. Podielové spoluvlastníctvo je založené na zásade dobrovoľnosti, pričom zároveň platí tiež zásada,
že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to
nevyhovuje. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, ktoré súd
môže začať len na základe návrhu (žaloby) niektorého zo spoluvlastníkov, pričom súd nie je viazaný
tým, ako žalobca navrhuje rozhodnúť a vyporiadať spoluvlastníctvo, ale vždy je povinný postupovať
podľa zákonom stanoveného poradia vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva uvedeného v ust. § 142
ods. 1 Obč. zák. Poradie uvedené v tomto zákonnom ustanovení je pre súd vždy záväzné. V konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, a
ani súhlas všetkých spoluvlastníkov s navrhovaným vyporiadaním neodôvodňuje, aby súd vyporiadal
spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v § 142 Obč.zák. Súd musí v konanív prvom rade skúmať, či je možné vec reálne rozdeliť a až následne, ak je nepochybné (a to nielen
na základe zhodných tvrdení účastníkov konania), že vec nie je reálne deliteľná, súd môže pristúpiť
k ďalšiemu spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Ak žiadny zo spoluvlastníkov nemá o
vec záujem, prichádza do úvahy tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to
je nariadenie predaja veci s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený podľa podielov spoluvlastníkom.
13. Zákonodarca zároveň pripúšťa možnosť výnimky zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, keď v ustanovení § 142 ods. 2 Obč. zák. upravuje, že v
prípadochhodnýchosobitnéhozreteľasúdnezrušíanevyporiadapodielovéspoluvlastníctvoprikázaním
veci za náhradu alebo predajom veci. Ide však o výnimočné prípady, ak vec nie je reálne deliteľná
aďalšímspôsobomvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvabrániadôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.
Občiansky zákonník v § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde,
aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil a zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by
mu umožnilo spravodlivo zvážiť a rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu
niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší.
Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto
rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by
žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy,
že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom
žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší (rozsudok NS SR, sp. zn.
1 Cdo 84/2009). Dôkazné bremeno na preukázanie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa
leží na žalovanom, ktorý nesúhlasí s prikázaním veci za náhradu niektorému zo spoluvlastníkov alebo
nariadením predaja veci.
14. V prejednávanej veci zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je preukázané, že
žalobkyňa a mal. žalovaný 1/ sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. I. H.
ako parc. č. XXXX/X, o výmere 80 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a stavba súpisné číslo XXXX
na pozemku č. XXXX/X, rodinný dom, obaja v spoluvlastníckom podiele 1/2. Titulom nadobudnutia
nehnuteľností u oboch spoluvlastníkov bola darovacia zmluva. V konaní bolo nesporné, že k dohode
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo, žiadny zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti
neužíva a ani nemá záujem stať sa jej výlučným vlastníkom. Súd prvej inštancie v rozhodnutí stroho
konštatoval, že rozdelenie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. I. H. nie je možné, čo odôvodnil
tým, že strany sporu netvrdili a ani nepreukazovali možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností, nemali
záujem o ich reálne rozdelenie. Takéto zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie je nedostatočné,
keďže súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhoduje autoritatívne
a jeho rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Z obsahu spisu súdu
prvej inštancie sa nedá zistiť, o aký veľký rodinný dom v prejednávanej veci ide, koľko má napríklad
obytných miestností, či má len 1 samostatný vchod, či ide o viacpodlažný dom a pod., čiže nie je možné
jednoznačne ustáliť, že nejde o reálne deliteľnú nehnuteľnosť.
15. Odvolací súd ďalej poukazuje na to že mal. žalovaný 1/ už od začiatku konania tvrdil, že v
prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo nariadením predaja nehnuteľností. K tomu súd prvej inštancie v bode 17.
napadnutého rozsudku len stroho konštatoval, že v konaní nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa
pre zamietnutie žaloby. Následne potom v bode 19. rozsudku uviedol, že nie je možné akceptovať
návrh zákonnej zástupkyne mal. žalovaného 1/, aby sa spoluvlastníctvo nezrušilo a nevyporiadalo do
dosiahnutia plnoletosti žalovaného 1/, a že pre rozhodnutie sú irelevantné tvrdenia o tom, ako a z akých
dôvodov nadobudla žalobkyňa spoluvlastnícky podiel. Z takto odôvodneného rozhodnutia sa nedá zistiť
úvaha súdu prvej inštancie, či a aké dôvody hodné osobitného zreteľa v danej veci vyhodnocoval a ako
dospel k záveru, že nejde o výnimočné a závažné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Úvaha súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľná a rozhodnutie v napadnutej časti je nedostatočne
odôvodnené.
16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že mal. žalovaný 1/
v odvolaní dôvodne namietal, že súd neprihliadol na okolnosti v danej veci, ako na dôvody hodnéosobitného zreteľa, pre ktoré mal žalobu zamietnuť. Zároveň súd neprihliadol ani pri rozhodovaní o
trovách konania na to, že mal. žalovaný 1/ nemá žiadny príjem a zaviazal ho na úhradu trov konania.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu riadne zistiť skutkový stav, následne
pri rozhodovaní bude jeho povinnosťou vychádzať zo zákonom stanoveného poradia zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva (§ 142 Obč. zák.). V prvom rade je potrebné v ďalšom konaní
zistiť,činehnuteľnostizapísanénaLVč.XXX,k.ú.I.H.súreálnedeliteľnéavprípade,žetoniejemožné,
musí súd vyzvať žalovaného 1/ na označenie dôvodov hodných osobitného zreteľa a dôkazov, pre ktoré
žiada žalobu zamietnuť, a teda nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam.
Rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní v zmysle § 222 CSP, pričom v ďalšom konaní je
viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) a rozhodne i o trovách
tohoto odvolacieho konania (§ 396 ods.1, 3 CSP).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa §
429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.