Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115214429
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8115214429.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: A. B. A. C., správca konkurznej
podstaty úpadcu KOBE SK, s. r. o., so sídlom Továrenská 993, 059 01 Spišská Belá, IČO: 45 937 273,
správca so sídlom: Puškinova 16, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXX/X, XXX XX F., okres F. G. H., 2/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX F. L., žalovaní 1/

a 2/ zastúpení JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom, so sídlom Letná 61, 052 01 Spišská Nová Ves,
3/ M. E. N., nar. X.X.XXXX, bytom: I. XXXX/XX, XXX XX F. B., žalovaný 3/ zastúpený JUDr. Marekom
Sahuľom,advokátom,sosídlomHlavná111,08001Prešovozaplatenie29.089,34eursprísl.oodvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 7C/80/2016-171 zo dňa 28.2.2022 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia v r
a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca pôvodne žaloval žalovaných 1/ a 2/, aby mu zaplatili spoločne a nerozdielne 29.089,34 eur,
keďže si prenajali na neurčitú dobu od úpadcu dňa 20.07.2012 strojné zariadenie: Mixokret M 740 D s
príslušenstvom + hladička (miešačka na betón a hladička betónu), ktoré ani po výzve nevrátili s tým,
že im bolo ukradnuté. Krádež bola nahlásená polícii, avšak uznesením zo dňa 31.08.2012 bolo trestné
stíhanievočitretejosobeprerušenézdôvodu,„lebosanepodarilozistiťskutočnostioprávňujúcevykonať

trestné stíhanie voči určitej osobe“. Podľa žalobcu za krádež, pokiaľ nastala, zodpovedajú žalovaní,
pretože nezaistili strojné zariadenie pred krádežou, preto im fa. č. XXXXXXX.XX zo dňa 31.07.2013
fakturoval škodu vo výške podľa účtovnej evidencie v sume 29.089,34 eur. Správca sumu 29.089,34
eur zaradil do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu pod poradové číslo 29 a súpis
majetku bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 193/2014 dňa 09.10.2014.

2. Žalovaný 1/ uviedol, že nie je možné, aby v období 20.07.2012 prevzal predmetné strojné zariadenie,
nemohol byť zamestnancom spol. KOBE SK, s. r. o. a na liste „zápis o prevzatí stroja a strojného
zariadenia“ nie je jeho podpis. Faktúru KOBE SK, s. r. o. č. XXXXXXX.XX zo dňa 31.07.2013 na sumu
29.089,34 eur považuje žalovaný 1/ za neopodstatnenú, k predmetu dodávky tejto faktúry nedošlo.
Žalovaný 1/ tiež dodal, že nie je držiteľom vodičského preukazu a motor. vozidlo so strojným zariadením
bolo v obci Spišské Tomášovce, kde v tú dobu mal trvalé bydlisko J., preto bola jeho povinnosť

zabezpečiť zariadenie voči odcudzeniu.

3. Na návrh žalobcu súd uznesením zo dňa 31.7.2018 pripustil do konania na strane žalovaných
žalovaného 3/ M. E. N.. Dôvodom podania takéhoto návrhu podľa žalobcu bola skutočnosť, že M. N.
sa pri prenajímaní strojného zariadenia nesprával spôsobom riadneho hospodára. Strojné zariadenie
žalovaným 1/ a 2/ odovzdal p. N., ktorý v roku 2012 bol v spoločnosti úpadcu spoločníkom. Žalobca

tiež poukázal na vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/, ktorí uviedli, že záznam o prevzatí strojného zariadenia
podpísali až po nahlásení krádeže a to len z dôvodu ako im p. N. uviedol, aby „p. riaditeľ mohol škoduuplatniť v poisťovni“. Na základe uvedených skutočnosti správca dospel k presvedčeniu, že tak ako
zodpovedajú za nedbanlivé konanie žalovaní 1/ a 2/, tak isto svoj podiel na krádeži má aj sám žalovaný
3/, ktorý v čase krádeže mesiaca júl 2012 strojné zariadenie prepožičiaval žalovaným ako známym za

úplatu, ktorú nevyúčtoval spoločnosti KOBE SK.

4. Žalovaný 3/ uviedol, že konateľom spoločnosti bol od 8.12.2010 do 5.7.2013, pričom konateľom bol
aj O. I. od 3.12.2012 do 4.7.2013. Žalovaní 1/ a 2/ predtým pracovali v spoločnosti KOBE a vzhľadom
že predtým pracovali v spoločnosti, tak v kritickom období nie ako zamestnancom, ale ako fyzickým

osobám bol im zapožičaný predmetný stroj v piatok, ktorý zmizol a ani polícii sa ho nepodarilo nájsť.
Podľa žalovaného 3/ žalovaní ho zabezpečili a hoci spoločnosť mala stroj poistený, poistné nedostali,
lebo zmluva nemala potrebné náležitosti.

5. Okresný súd Poprad (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 7C/80/2016-171 zo dňa
28.2.2022 v I. výroku zaviazal žalovaných 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu

29.089,34 eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 01.09.2013 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku, v II. výroku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v III. výroku priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

6. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav:

- žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu, spoločnosti KOBE SK, s. r. o..
- podľa Zápisu o prevzatí stroja a strojného zariadenia - Mixokret M 740 d s príslušenstvom hladička, boli
dňa 20.7.2012 žalovaným 1/ a 2/ odovzdané bez závad s cenou nájmu v zmysle Obchodných podmienok
KOBE SK.
- konateľom úpadcu, ktorý strojné zariadenia žalovaným 1/ a 2/ zapožičal bez toho, aby údajné nájomné

vniesol do spoločnosti, bol žalovaný 3/.
- nesporné bolo, že strojné zariadenie bolo odcudzené.
- z trestného konania vyplynulo, že dňa 23.07.2012 bolo uznesením vyšetrovateľky podľa § 199 ods. 1
Trestného poriadku začaté trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že doposiaľ nezistený páchateľ v dobe od 22:00 hod. dňa

20.07.2012 do 09:00 hod. dňa 23.07.2012 v Spišských Tomášovciach z parkoviska miestneho cintorína
na ul. Slovenského raja doposiaľ nezisteným spôsobom a predmetom odcudzil prívesný pracovný stroj
bez evidenčného čísla a nezisteného výrobného čísla MIXOCRET na výrobu betónu sivo - oranžovej
farby o hmotnosti cca 2 tony a dĺžke 3 m a pracovný stroj tzv. hladičku betónu červeno - bielej farby o
hmotnosti cca 100 kg, nezisteného výrobného čísla.

- uznesením vyšetrovateľa zo dňa 3.4.2019 bolo prerušené trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ s tým, že
v priebehu vyšetrovania bolo opatrením zabezpečené vyčíslenie škody k spôsobenej škode, taktiež boli
vyťažené osoby, ktoré by pripadali do úvahy ako možní páchatelia, ale aj osoby, ktoré by mohli prispieť
k objasneniu prípadu, bola vykonaná ohliadka miesta činu, fotodokumentácia a ďalšie previerky, avšak

aj napriek týmto vykonaným úkonom sa doposiaľ nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by viedli k
objasneniu uvedeného prípadu a vykonaniu trestného stíhania proti určitej osobe, ktorá uvedený skutok
spáchala.

7.Nazistenýskutkovýstavsúdprvejinštancieaplikoval§415,§420ods.1až3Občianskehozákonníka,

pričom bol toho názoru, že zodpovední za spôsobenie škody úpadcovi, teraz žalobcovi, sú všetci traja
žalovaní, keďže žalovaní 1/ a 2/ si požičali zariadenie, ktoré pred krádežou riadne nezabezpečili a
žalovaný 3/ zodpovedá za škodu, pretože svojim nedbanlivostným správaním umožnil spôsobenie tejto
škody, keď prepožičiaval strojné zariadenie súkromným osobám bez písomného potvrdenia či dohody
o užívaní, v ktorej by boli uvedené podmienky užívania, platenia nájmu, spôsob prevzatia a spôsob

vrátenia pracovných strojov a to za odplatu, ktorú v účtovníctve spoločnosti KOBE SK, s. r. o. nevykázal.
Podľa súdu prvej inštancie žalovaní svojim nedbanlivostným konaním spôsobili úpadcovi škodu, ktorá
bola vyčíslená a preukázaná Odborným vyjadrením znalca JHS s. r. o. vo výške 29.943,81 eur.

8. Súd prvej inštancie zároveň podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania

(žalobu zamietol len nad zákonnú sadzbu úroku z omeškania), a to odo dňa ako si ho žalobca uplatnil,
aj keď faktúra vystavená na žalovanú sumu bola splatná skôr, 14.8.2013.9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 CSP
podľa zásady úspechu v konaní a tak úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

10. Proti I. a III. výroku rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. a/, b/, d/, f/, g/ a h/ CSP. V prvom bode odvolania žalovaní 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania,
keďže z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že ku škode na majetku žalobcu malo dôjsť v období od
20.07.2012do23.07.2012,atedaobjektívnapremlčaciadobazačalaplynúťnajneskôr24.07.2012akjej

uplynutiu došlo najneskôr dňa 24.07.2015. Tak isto čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, podľa
žalovaných 1/ a 2/ táto začala plynúť 24.07.2012 a skončila 24.07.2014, pričom na plynutie premlčacej
doby nemalo vplyv ani podanie trestného oznámenia, keďže v trestnom konaní bolo začaté len vo veci
voči neznámemu páchateľovi a k vzneseniu obvinenia voči konkrétnej osobe nedošlo, pretože trestné
konanie bolo prerušené. Žalovaní 1/ a 2/ sú toho názoru, keďže žaloba bola podaná na súde až v roku
2016, že žalobca uplatnil svoj nárok až po uplynutí subjektívnej, tak aj objektívnej premlčacej doby.

11. V druhom bode žalovaní 1/ a 2/ namietli pasívnu vecnú legitimáciu, keďže ujma na strane žalobcu
nenastala konaním žalovaných 1/ a 2/, ale k úbytku na majetku žalobcu došlo konaním tretej osoby, ktorá
si neoprávnene vec prisvojila, teda ju ukradla. V tejto súvislosti žalovaní 1/ a 2/ tiež namietali, že súd
prvej inštancie dôsledne neizoloval jednotlivé skutkové deje, ktoré považoval za škodové konanie na

strane žalovaných a do solidárnej zodpovednosti tak zahrnul dva celkom odlišné skutkové deje. Prvým
skutkovým dejom podľa žalovaných 1/ a 2/ je konanie žalovaného 3/, ktorý zapožičiaval pracovné stroje
bez riadnej evidencie a bez riadneho účtovania prijatej odplaty v účtovníctve úpadcu, na ktorý nasleduje
v poradí druhý skutkový dej spočívajúci v tom, že žalovaní 1/ a 2/ údajne riadne nezabezpečili takto
zapožičaný pracovný stroj proti jeho odcudzeniu. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný 3/

ako konateľ spoločnosti úpadcu pochybil a svojim nedbanlivostným konaním spôsobil škodu, tak v tomto
prípade žalovaný v 3/ rade zodpovedá žalobcovi za vzniknutú škodu a nenesú zodpovednosť žalovaní
1/ a 2/, pričom žalovaní 1/ a 2/ poukázali na znenie § 135a Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva,
že v prípade, ak konateľ porušil svoje povinnosti voči spoločnosti s ručením obmedzeným, je povinný
nahradiť spoločnosti tým spôsobenú škodu.

12. V treťom bode odvolania žalovaní 1/ a 2/ namietali nesprávny záver súdu prvej inštancie o ich
zodpovednosti za škodu, pričom odôvodnenie rozsudku považujú za mimoriadne vágne, nepresvedčivé,
nespĺňajúce náležitosti kvalifikovaného odôvodnenia rozsudku. Úvahy súdu prvej inštancie sú pre
žalovaných 1/ a 2/ nepreskúmateľné a nijakým spôsobom neposkytujú riadnu a presvedčivú odpoveď

na to, akým spôsobom súd postupoval pri vyhodnocovaní jednotlivých predpokladov zodpovednosti za
škodu. Čo sa týka protiprávneho konania žalovaných 1/ a 2/, z dokazovania podľa ich názoru nevyplýva,
že by mali porušiť svoju povinnosť zabezpečiť stroj proti krádeži, pričom povinnosť zabezpečiť vec proti
krádeži nie je podľa žalovaných 1/ a 2/ v právnom poriadku výslovne upravená a jej splnenie vo vzťahu
k všeobecnej prevenčnej povinnosti je potrebné posudzovať podľa individuálnosti konkrétneho prípadu.

Súd prvej inštancie ani neuviedol, akým spôsobom mali podľa jeho názoru žalovaní 1/ a 2/ postupovať,
ako mali vec zabezpečiť proti krádeži, teda akého konkrétneho pochybenia sa žalovaní 1/ a 2/ dopustili.
Súd prvej inštancie len z následku, ktorý nastal, vyvodil protiprávne konanie žalovaných 1/ a 2/, ktorý
záver je však nesprávny, nakoľko skutočnosť, že iná osoba vec odcudzila, nemôže viesť automaticky
k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ sa o vec riadne nestarali. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali, že ani z výsledkov

vyšetrovania v trestnom konaní nevyplýva, akým spôsobom malo dôjsť k odcudzeniu stroja, a teda
pokiaľ ani orgány činné v trestnom konaní nezistili spôsob, akým malo dôjsť k odcudzeniu stroja, je pre
žalovaných 1/ a 2/ značne prekvapivý záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní 1/ a 2/ porušili svoju
prevenčnú povinnosť a stroj nezabezpečili proti krádeži.

13. Žalovaní 1/ a 2/ tiež namietli aj posúdenie samotnej výšky škody vzniknutej na majetku žalobcu.
Súd prvej inštancie vychádzal z odborného vyjadrenia znalca na základe objednávky orgánov činných
vtrestnomkonaní,pričomžalobcasiuplatnilškodupodľaúčtovnejevidencieoniečonižšiu,pričompodľa
žalovaných1/a2/súdprvejinštanciepochybilprávevtom,žesanekritickystotožnilstvrdeniamižalobcu
o výške škody a nijako nevysvetlil nesúlad medzi vyčíslením škody znalcom a škodou uplatnenou

žalobcom. Faktúra, na ktorú sa žalobca odvolával, podľa žalovaných 1/ a 2/ sama o sebe nie je právnym
titulom vzniku záväzku a ako taká ani nepreukazuje výšku spôsobenej škody. Čo sa týka samotného
vyjadrenia znalca na základe objednávky orgánov činných v trestnom konaní žalovaní 1/ a 2/ zdôraznili,
že uvedené vyjadrenie nemá povahu znaleckého posudku v zmysle Civilného sporového poriadku, aleje vyjadrením podaným v trestnom konaní, avšak nie je dôkazom o výške škody pre Civilné sporové
konania. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali, že medzi výškou škody zistenou v Civilnom sporovom konaní
a výškou škody rozhodujúcom pre posúdenie trestnej povahy skutku môže byť zásadný rozdiel.

14. Žalovaní 1/ a 2/ tiež namietali, že sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal ani príčinnou súvislosťou
medzi konaním žalovaných 1/ a 2/ a vzniknutou škodou, pretože súd neuviedol žiadne vlastné úvahy,
na základe ktorých by bolo možné vyvodiť, akým spôsobom dospel k záveru o priamej príčinnej
súvislosti medzi konaním žalovaných 1/ a 2/ a vzniknutou škodou na majetku žalobcu, keďže je

zrejmé a nepochybné, že škoda vznikla ako priamy dôsledok konania osoby, ktorá stroj ukradla. Podľa
žalovaných 1/ a 2/ súd sa taktiež nezaoberal ani zavinením na ich strane a z rozsudku nemožno vyvodiť
na základe akých skutočností a vykonaných dôkazov súd dospel k záveru o existencii zavinenia na
strane žalovaných 1/ a 2/, pričom ani nie je zrejmé, či malo ísť o úmysel alebo nedbanlivosť. Žalovaní 1/
a 2/ sú toho názoru, že s poukazom na ust. § 135a Obchodného zákonníka je právne zodpovednostný
vzťah výlučne medzi žalobcom a jeho konateľom.

15. V ďalšom bode odvolania žalovaní 1/ a 2/ namietli, že súd prvej inštancie sa ani nevysporiadal s ich
obranou v konaní, hoci uvádza tvrdenia žalovaných 1/ a 2/. V prvom rade žalovaný 1/ namietal, že on
stroj neprevzal a jeho podpis musel niekto sfalšovať. Žalovaný 2/ namietal, že zo strojom pracoval ako
zamestnanec žalobcu, kedy s týmto strojom pracovali aj iní zamestnanci.

16. Čo sa týka úroku z omeškania žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasili s jeho priznaním odo dňa, ako si ho
žalobca uplatnil v žalobe, keďže je zrejmé, že súd prvej inštancie pri stanovení omeškania vychádzal
zo splatnosti vystavenej faktúry, avšak faktúru samu o sebe žalovaní 1/ a 2/ nepovažujú za právny titul
vzniku záväzku, ale len za daňový doklad. Podľa žalovaných 1/ a 2/ bolo teda povinnosťou žalobcu,

ktorý žiadal priznanie úroku z omeškania od 01.09.2013, aby preukázal, že pred týmto termínom sa so
žalovanými 1/ a 2/ dohodol na náhrade škody, alebo aby preukázal, že žalovaných 1/ a 2/ vyzval na
zaplatenie náhrady škody pred 01.09.2013 a splatnosť záväzku uvedenej na faktúre by tak bolo možné
považovať za veriteľom ustanovený splnenia dlhu.

17. V ďalšom bode odvolania žalovaní 1/ a 2/ konštatujú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nesprávne, arbitrárne a nie je náležite odôvodnené a takýto rozsudok vykazuje také vady, že predstavuje
vážny zásah do práva žalovaných 1/ a 2/ na spravodlivý proces. V tomto smere poukázali na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Tak ako už žalovaní 1/ a 2/ konštatovali, súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s predpokladmi

zodpovednosti za škodu, bez náležitého odôvodnenia skonštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ zodpovedajú
žalobcovi za škodu tým, že porušili svoju prevenčnú povinnosť a stroj nezabezpečili proti krádeži a tiež
sa nevysporiadal s obranou žalovaných. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaní 1/ a 2/
navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku I. a III. a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové
konanie, prípadne aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal žalovaným právo na náhradu trov

konania v celom rozsahu.

18. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný 3/, ktorý uviedol, že týmto rozsudkom bol porušený
zákon a bol vynesený v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ako aj bol nesprávne právne posúdený.
Podľa žalovaného 3/ ustanovenia § 415 až 420 Občianskeho zákonníka sú nepoužiteľné pre posúdenie

správania sa žalovaného v 3/ rade a to tým, že posudzoval konanie žalovaného v 3/ rade ako konateľa
spoločnosti a následne v rozpore so zákonom mu prisúdil právomoci a zodpovednosť ako konateľovi.
Žalovaný 3/ zdôraznil, že konateľ úpadcu bol v čase od 08.12.2010 do 02.12.2012 a neskôr od
05.07.2013 až do dnes, pričom k odovzdaniu ukradnutého stroja žalovaným v 3/ rade došlo dňa
20.07.2012. Preto z toho vyplýva, že žalovaný 3/ nebol konateľom úpadcu v deň 20.07.2012 a teda

nemohol uzavrieť nájomnú zmluvu a nemôže mu byť prisúdená zodpovednosť za vzniknutú škodu.
Žalovaný 3/ tiež namieta nedostatok svojej pasívnej legitimácie v tomto spore, keďže jeho konanie nie
je konaním, ktorým by porušil zákon, v žiadnom prípade neporušil žiadnu právnu povinnosť, a teda
ani nezavinil vznik škody, pretože škoda bola spôsobená krádežou a páchateľ nie je známy. Taktiež
protiprávnosť konania žalovaného 3/ nebola ničím preukázaná. Z tohto vyplýva, že pre zavinenie

žalovaného 3/ k náhrade škody neboli splnené zákonné podmienky. Žalovaný 3/ tiež uviedol, že jeho
vstup do konania bol pripustený dňa 31.07.2018, preto vzniesol námietku premlčania, keďže od vzniku
škody uplynuli viac ako tri roky. Žalovaný 3/ navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok súdu prvejinštancie a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové
konanie.

19. K odvolaniam žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na ust. § 366 CSP a § 149
CSP, podľa ktorých boli žalovaní povinní uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas a keďže odvolanie žalovaných je postavené na novotách, na použitie ktorých neboli
splnenépodmienky,nepovažuježalobcaodvolaniazadôvodné,čoosobitneplatíprevznesenúnámietku
premlčania, ktorá je prostriedkom procesnej obrany ako hmotnoprávna námietka, na ktorú nemožno

prihliadať. K ďalším tvrdeniam žalovaných žalobca poukázal na listiny, z ktorých nepochybne vyplýva,
že žalovaným 1/ a 2/ boli odovzdané strojné zariadenia vo vlastníctve žalobcu, ktorí to aj potvrdili,
pričom poukázal aj na zápisnicu z pojednávania zo dňa 05.12.2018. Teda podľa žalobcu bolo na ich
zodpovednosti, aby sa o zverenú vec riadne a starostlivo starali. Žalobca tiež poukázal, že hodnota stroja
preukázaná znaleckou organizáciou nebola žalovanými popretá, a preto sa táto skutočnosť považovala
za nespornú. Aj keď sa úpadca pokúšal vec riešiť mimosúdne, žalovaní na túto výzvu nereflektovali.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

20. Čo sa týka odvolania žalovaného v 3/ rade, podľa žalobcu uvedené nespĺňa náležitosti odvolania
podľa Civilného sporového poriadku, a preto navrhol odvolaciemu súdu odvolanie odmietnuť. Taktiež
poukázal, že žalovaný 3/ uvádza novoty podľa § 366 a § 149 CSP, ktoré neboli uplatnené včas a preto na

ne nemožno prihliadať. Žalobca tiež poukázal, že z listín a najmä zo zápisnice z pojednávania vyplýva,
že celkový skutkový priebeh zásadných okolností všetci traja žalovaní zhodne potvrdzujú. Žalovaný
v 3/ rade jednoznačne vystupoval za spoločnosť aj voči zvyšným žalovaným 1/ a 2/ alebo aj voči
orgánom činným v trestnom konaní, ktorý ho označuje ako splnomocnenec spoločnosti úpadcu, a preto
nakladanie s majetkom úpadcu bez akéhokoľvek oprávnenia zvyšuje jeho zodpovednosť. Podľa žalobcu

bolo na zodpovednosti žalovaných, aby sa o zverenú vec riadne a starostlivo starali. Vzhľadom k tomu,
že táto vec nebola z ich strany vrátená je zrejmé, že je v celom rozsahu dôvodné žiadať peňažné plnenie
zodpovedajúce hodnote týchto vecí. Preto aj zodpovednosť žalovaného 3/ je v tomto rozsahu daná
a nepochybná.

21. Žalovaní 1/ a 2/ k odvolaniu žalovaného 3/ uviedli, že na svojom odvolaní trvajú a odvolacia
argumentácia žalovaného 3/ nemá vplyv na ich argumentáciu, keďže ide o samostatné odvolanie.

22. K vyjadreniu žalobcu žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že tvrdenia žalobcu o oneskorenej vznesenej
námietkepremlčaniasúnedôvodné,keďžekonanievtejtovecibolozačatéprednadobudnutímúčinnosti

Civilného sporového poriadku. A teda s ohľadom na prechodné ustanovenia CSP nemožno aplikovať
na prejednávanú právnu vec ustanovenia týkajúce sa koncentrácie konania. Taktiež žalovaní 1/ a 2/
poukázali, že ak by malo dôjsť k odmietnutiu účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodov
koncentrácie konania, treba poukázať, že žalovaní 1/ a 2/ neboli ani riadne poučení o následkoch
sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania. Žalovaní 1/ a 2/ taktiež poukázali, že žalobca sa

nijako nevysporiadal s odvolacou námietkou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozsudku, keďže
odôvodnenienespĺňazákonnénáležitosti,pričomopakovanezdôrazniliargumentáciupodanúvosvojom
odvolaní, čo sa týka predpokladov zodpovednosti za škody, obrany žalovaných 1/ a 2/ a námietkam
k úroku z omeškania. Žalovaní 1/ a 2/ zotrvali na svojom odvolaní a navrhli, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu zamietol, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

23. Odvolací súd vyzval žalovaných 1/ a 2/ a žalobcu, aby sa vyjadrili k aplikácii ustanovenia §
421 Občianskeho zákonníka, ktoré doposiaľ nebolo použité. Žalovaní 1/ a 2/ k výzve odvolacieho
súdu uviedli, že trvajú na podanom odvolaní a vznesenej námietke premlčania, pričom prípadnú

aplikáciu ust. § 421 Občianskeho zákonníka nepovažovali za takú skutočnosť, ktorá by mala vplyv
na to, že právo žalobcu, pokiaľ vôbec existovalo, sa premlčalo. Postup odvolacieho súdu žalovaní
1/ a 2/ nepovažovali za dôvodný, keďže žalovaní 1/ a 2/ v prvom rade namietali, že súd prvej
inštancie sa vôbec nevysporiadal s ich obranou a rozhodnutie nezodpovedá požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozsudku, ktoré je nepreskúmateľné. Podľa žalovaných 1/ a 2/ ustanovenie § 421

Občianskeho zákonníka upravujúci osobitný prípad zodpovednosti za škodu, ktorého podmienkou je
splnenie kumulatívne v ňom uvádzaných podmienok, pričom v tejto veci práve tieto podmienky nie
sú splnené. Podľa žalovaných 1/ a 2/ nebolo preukázané prevzatie stroja žalovanými 1/ a 2/. Súd
prvej inštancie sa nezaoberal obranou žalovaného, ktorý uviedol, že podpis na doklade predloženomžalobcom je sfalšovaný a taktiež sa nezaoberal obranou žalovaného 2/, ktorý uvádzal, že so strojom
pracoval ako zamestnanec žalobcu, kedy s týmto strojom pracovali aj iní zamestnanci. A ak by žalovaní
1/ a 2/ vec prevzali, z dokazovania nevyplynul záväzok, ktorý sa mal plniť takto prevzatou vecou. Ďalej

poukázali žalovaní 1/ a 2/ na to, že prípad osobitnej zodpovednosti podľa § 421 zákonodarca vymedzil
len v troch prípadoch, a to pre prípad poškodenia, straty alebo zničenia. V tomto prípade však je zrejmé,
že došlo ku krádeži stroja. Krádež stroja podľa žalovaných 1/ a 2/ nemožno stotožniť so stratou veci.
Žalovaní 1/ a 2/ zdôraznili, že predmetný stroj bol poistený, pričom k vyplateniu poisteného plnenia
žalobcovi nedošlo k dôvodov spôsobených samotným žalobcom. Teda pokiaľ by si žalobca riadne a včas

plnilsvojepovinnostizpoistenejzmluvy,bolabyškodavzniknutážalobcovikrytápoistnýmplnením.Teda
žalobcasisámprivodilstav,kedymupoistnéplnenienebolovyplatené.Akbysaodvolacísúdnestotožnil
s týmto výkladom, žalovaní 1/ a 2/ poukázali, že došlo ku krádeži stroja, čo je možné považovať za
liberačný dôvod, ku škode by došlo aj inak, a to teda pôsobením takej okolnosti, ktoré s činnosťou
žalovaných 1/ a 2/ nemajú nič spoločné.

24. Iné vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepodali.

25. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) oprávnenými
osobami (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovanými a preskúmal rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez
toho, aby nariadil pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario). Po prieskume napadnutého rozsudku
(§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné a
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

26. So zreteľom na obsah odvolaní žalovaných, v odvolacom konaní boli preskúmavané len napadnuté
výroky I. a III., ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, a preto ostatné výroky
rozsudku v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť.

27. Žalovaní podané odvolania odôvodňovali odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/,

f/, g/ a h/ CSP, teda že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. K posúdeniu odvolacej námietky týkajúcej sa procesných podmienok podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
a/ CSP odvolací súd uvádza, že odvolateľ by mal preukázať, ktoré procesné podmienky neboli splnené.

Odvolací súd po preštudovaní odvolania žalovaných 1/ a 2/ nezistil, ktoré procesné podmienky splnené
neboli. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ namieta nesprávne hodnotenie vykonaných
dôkazov, nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nedostatočné odôvodnenie podľa ust. § 220 CSP,
čo sú však samostatné odvolacie dôvody. Preto odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP nie je dôvodná.

29.Vodvolacomkonanítakžalovaní1/a2/,aleajžalovaný3/vprvomradevznieslinámietkupremlčania
peňažného nároku.

30. Námietka premlčania predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým sa dlžník môže úspešne

brániť voči uplatnenému premlčanému právu. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k
zániku nároku a súd nemôže uplatnené právo v súdnom konaní priznať. Na základe tejto skutočnosti
sa právo stáva tzv. naturálnou obligáciou. Vznesenie námietky premlčania je oprávnením dlžníka, ktorý
ho môže, ale nemusí využiť. Vznesená námietka premlčania v civilnom konaní má hmotnoprávny
charakter. Nevyužitím oprávnenia vzniesť námietku premlčania nedochádza k žiadnej zmene a samotné

premlčanie priznaniu práva nebráni. Účinky premlčania sa teda prejavujú vo vzniku oprávnenia dlžníka
spôsobiť vznesením námietky premlčania zánik nároku (vymáhateľnosti), s ktorým je spravidla každé
subjektívne právo spojené.31. Súdne konanie voči žalovaným 1/ a 2/ bolo začaté podaním žaloby dňa 25.5.2015 za účinnosti
predchádzajúcej právnej úpravy civilného konania obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku (zákon
č. 99/1963 Zb.) a podľa uvedeného predpisu boli aj poučovaní o procesných právach a povinnostiach

účastníkov konania. Voči žalovanému 3/ bolo súdne konanie začaté pripustením jeho vstupu do konania,
pričom návrh žalobca podal dňa 31.10.2016, teda už za účinnosti novej procesnej úpravy sporového
konania v Civilnom sporovom konaní. Žalovanému 3/ preto bola žaloba na vyjadrenie sa doručovaná
aj s poučením o procesných právach a povinnostiach už podľa Civilného sporového poriadku.

32. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33. Podľa ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na
konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia

tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej
koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

34. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na

vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

35. Podľa ust. § 152 Civilného sporového poriadku hmotnoprávna námietka je právny úkon strany
spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

36.Podľaust.§154Civilnéhosporovéhoporiadkuprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

37. Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu námietka premlčania je námietkou hmotnoprávnou, ktorá
spôsobuje oslabenie práva protistrany, pretože mení obsah právneho vzťahu, o ktorý v spornom civilnom

konaní ide. Prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany nadväzujú najmä na zásadu koncentrácie
konania. Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony
v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú neúčinné. Civilný sporový poriadok rozlišuje
sudcovskú koncentráciu konania, ale aj zákonnú koncentráciu konania. Na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa jeho prechodných ustanovení, sa nemôžu

uplatniť ustanovenia len o sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Aplikácia
zákonnej koncentrácie konania vylúčená nebola. Preto aj pri absencii poučenia o následkoch zákonnej
koncentrácii konania podľa Civilného sporového poriadku (pozn.: o zákonnej koncentrácii konania
podľa § 154 CSP súd osobitne nepoučuje), mohli žalovaní 1/ a 2/ účinne vzniesť námietku premlčania
pred súdom prvej inštancie do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

38. Najvyšší súd SR vo veci pripustenia možnosti vzniesť námietku premlčania v odvolacom konaní
judikoval, že Civilný sporový poriadok upravuje podmienky, za splnenia ktorých možno uplatniť
námietku premlčania až v odvolacom konaní odlišným a prísnejším spôsobom ako Občiansky súdny
poriadok. Podľa ust. § 366 v spojení s § 149 a § 152 CSP novoty v odvolacom konaní zahŕňajú

aj hmotnoprávnu námietku, ktorou je okrem iného aj námietka premlčania. Dovolací súd poukázal
na to, že od nadobudnutia účinnosti CSP možno v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania
(ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba
za splnenia predpokladov uvedených v § 366 CSP ( pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
1Odo/65/2017 zo dňa 28. júna 2018)

39. Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.40. Žalovaní 1/ a 2/, ale ani žalovaný 3/ svojich odvolaniach neuviedli dôvody, ktoré im bránili predložiť
hmotnoprávnu námietku premlčania súdu prvej inštancie bez svojho zavinenia včas, k čomu odvolací
súd uvádza, že opomenutie ich skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti je postačujúce pre ich

diskvalifikáciu v odvolacom konaní. Preto odvolací súd na námietku premlčania vznesenú žalovanými
prihliadnuť nemohol. Ak je však rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené odvolacím súdom a vec mu
je vrátená na ďalšie konanie, môže strana sporu uvádzať nové skutočnosti a navrhovať ďalšie dôkazy
bez toho, aby bola obmedzená tým, že v predchádzajúcom konaní pred súdom prvej inštancie tieto
možnosti nevyužila.

41. Ďalej odvolací súd posudzoval námietky týkajúce sa nesprávneho postupu súdu spôsobujúceho
porušenie práva odvolateľa na spravodlivý proces a inej vady majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie ust. § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP. K uvedeným odvolací súd uvádza, že medzi zložky
práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,

právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany

sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie týchto odvolacích dôvodov
pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, či iná
vada konania, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako
spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Žalovaní
1/ a 2/ naplnenie odvolacích dôvodov vidia v nedostatočnom, nepresvedčivom a nevyčerpavajúcom

odôvodnení rozsudku nedosahujúceho kvalitu podľa ust. § 220 ods. 2 CSP.

42. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods.

2 CSP podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

43. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje

spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

44. S uvedením súvisí aj právne posúdenie veci, ktorým sa rozumie aplikácia práva na zistený skutkový

stav; je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti
rieši právne otázky (questio iuris). Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu
pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

45. Predmetom sporu je peňažná pohľadávka, ktorú uplatňuje správca konkurznej podstaty úpadcu
proti žalovaným 1/ a 2/ z dôvodu, že úpadcovi nevrátili prenajaté strojné zariadenia a proti žalovanému3/ z dôvodu, že tieto strojné zariadenia prenajal súkromným osobám bez písomného dokladu, čím sa
nesprával spôsobom riadneho hospodára. Škodu žalobca vyčíslil podľa evidencie zostatkovej hodnoty.

46. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne skonštatoval, že podľa § 415, § 420 ods. 1 až
3 Občianskeho zákonníka zodpovední za spôsobenie škody úpadcovi sú všetci traja žalovaní, keďže
žalovaní 1/ a 2/ si požičali zariadenie, ktoré pred krádežou riadne nezabezpečili a žalovaný 3/ zodpovedá
za škodu, pretože svojim nedbanlivostným správaním umožnil spôsobenie tejto škody, keď prepožičiaval
strojné zariadenie súkromným osobám bez písomného potvrdenia či dohody o užívaní.

47. Podľa odvolacieho súdu v kontexte s vyššie uvedenými požiadavkami na odôvodnenie rozsudku, je
odvolací súd toho názoru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie uvedené požiadavky nespĺňa.
Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

Súd by mal pri svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich
základe dospel, boli pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom
rade spravodlivé a presvedčivé. Z práva na spravodlivé konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa
účinne takými námietkami, argumentmi a návrhmi strán, ktoré majú pre rozhodnutie význam.

48. Súd prvej inštancie nárok žalobcu právne posúdil ako nárok na náhradu škody.

49. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

50. Podľa ust. § 420 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je
spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých
na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;
ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten,

kto preukáže, že škodu nezavinil.

51. Podľa ust. § 421 Občianskeho zákonníka každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom
jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

52. Predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti
škodcom, vznik a rozsah škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou
poškodeného.

53. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím
toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo
k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných
noriem, ktoré škodca mal zachovávať zo zmlúv alebo iných právnych úkonov.

54. Pokiaľ ide o zavinenie, toto môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné a má charakter subjektívny.

55. Škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná
peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Skutočnou škodou je zmenšenie majetku poškodeného,
prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav.

56. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená,
že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, ktorý musí
byť bezprostredný (priamy). Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť
vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. K príčinnej súvislosti medzi porušením

právnej povinnosti a škodou náuka i judikatúra jej existenciu nachádza v podmienke, že ku vzniku škody
by nedošlo, pokiaľ by škodcom nebola porušená právna povinnosť (conditio sine qua non). Ak vyjde
najavo, že by škoda vznikla i bez konania alebo opomenutia konania škodcu, nie je daná príčinná
súvislosť. Zistenie príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou, pričom dôkazné bremeno nesie poškodený.Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina
ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová
súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede

javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok
sastávapríčinouďalšiehojavu.Zodpovednosťvšaknemožnorobiťzávislounaneobmedzenejkauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v

dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009).

57. Odvolací súd je preto toho názoru, že súd prvej inštancie vo svojich úvahách vôbec nevysvetlil,
z ktorých dôkazov mal za preukázané splnenie všetkých predpokladov pre konštatovanie zodpovednosti

všetkých žalovaných za škodu spôsobenú úpadcovi. Tak ako poukázali žalovaní 1/ a 2/ vo svojom
odvolaní, z úvah súdu prvej inštancie nevyplýva, nielen to, k akému porušeniu právnej povinnosti zo
strany žalovaných došlo, ale ani či takéto porušenie právnej povinnosti je v príčinnej súvislosti so
vznikom škody úpadcu.

58. Odvolací súd sa môže len domnievať, že podľa názoru súdu prvej inštancie bola zo strany
žalovaných porušená prevenčná povinnosť počínať si tak, aby nedošlo ku škode na majetku.
Nedodržanie všeobecnej prevenčnej povinnosti zakotvenej v § 415 Občianskeho zákonníka je tiež
porušením právnej povinnosti v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka; je teda jedným zo
základných predpokladov zodpovednosti za škodu.

59. Občianskoprávnu prevenciu možno charakterizovať ako súhrn spôsobov a foriem predchádzania
ohrozeniu a porušovaniu subjektívnych občianskych práv, t. j. práv, ktoré sú upravované a chránené
normami občianskeho práva hmotného v objektívnom zmysle. Vlastný obsah úpravy občianskoprávnej
prevencie spočíva v stanovení určitého systému prevenčných právnych povinností, ako aj nepriaznivých

právnych následkov (sankcií) spojených s ich ohrozením či porušením. Inými slovami povedané, každý
je podľa § 415 Občianskeho zákonníka povinný zachovávať vždy taký stupeň opatrnosti (pozornosti),
ktorý možno od neho vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej situácii rozumne požadovať a ktorý
- objektívne posudzované - je spôsobilý zabrániť, či aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na
živote, zdraví či majetku. Prevenčná povinnosť však neznamená, že ide o povinnosť absolútnu, čo

znamená, že uvedené ustanovenie neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik
škody. Preto v prípade porušenia prevenčnej povinnosti a vyvodenia prípadnej zodpovednosti za škodu
je potrebné vždy posúdiť, či škodlivý následok by nebol nastal aj bez tohto porušenia, teda či počínanie
v súlade s prevenčnou povinnosťou bolo spôsobilé škode, ktorá vznikla, zabrániť berúc do úvahy bežnú
mieru opatrnosti zodpovedajúcu obvyklým pomerom v danej konkrétnej situácii.

60. V tomto smere sú preto námietky žalovaných 1/ a 2/ týkajúce sa nedostatočného a presvedčivého
odôvodnenia čo do splnenia predpokladov zodpovednosti za škodu opodstatnené. Súd prvej inštancie
porušenie prevenčnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zjavne založil na tom, že zariadenie pred krádežou
riadne nezabezpečili, avšak z uvedeného záveru nie je zrejmé, ktorý konkrétny dôkaz súd presvedčil

o uvedenom závere. Žalovaní 1/ a 2/ zdôraznili, že súd prvej inštancie neuviedol, akým spôsobom mali
postupovať,akomaliveczabezpečiťprotikrádeži.Odvolacísúdsastotožňujesožalovanými1/a2/vtom
názore, že skutočnosť, že iná osoba vec odcudzila, nemôže viesť automaticky k záveru, že žalovaní
1/ a 2/ sa o vec riadne nestarali, keď ani z výsledkov vyšetrovania v trestnom konaní nevyplýva, akým
spôsobom malo dôjsť k odcudzeniu stroja.

61. Čo sa týka zodpovednosti za škodu, ktorú súd prvej inštancie uznal aj voči žalovanému 3/, ani
odvolaciemu súdu z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, v čom konkrétnom súd prvej inštancie
videl splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Súd
prvej inštancie uviedol, že žalovaný 3/ svojim správaním umožnil spôsobenie škody tým, že prepožičal

strojné zariadenie súkromným osobám. Žalovaný 3/ v odvolaní poukázal, že konateľom úpadcu bol
v čase od 8.12.2010 do 2.2.2012 a neskôr od 5.7.2013 do súčasnosti, pričom k odovzdaniu stroja
došlo dňa 20.7.2012. V návrhu na pripustenie účastníka do konania žalobca uvádza, že žalovaný v 3/
rade bol riaditeľom úpadcu. V tomto smere podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie nevyhodnotilpostavenie žalovaného 3/ v spoločnosti úpadcu, teda aké bolo jeho oprávnenie nakladať s uvedenými
strojnými zariadeniami v mene úpadcu, ktorý je obchodnou spoločnosťou a teda podnikateľom. Ak
súd prvej inštancie aj pri vyvodení zodpovednosti žalovaného 3/ za škodu vychádzal z porušenia

jeho prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, odvolací súd je toho názoru, že
súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo nevysvetlil, v čom porušenie tejto prevenčnej povinnosti
žalovaného 3/ spočívalo.

62. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní

riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

63. Vzhľadom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia je naplnený nielen odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ale aj odvolací
dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces na strane žalovaných a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
preto odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b CSP rozsudok v jeho napadnutej časti (výrok I. a výrok
III.) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

64. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať a to najmä na zistený skutkový stav

aplikovať správne právne normy a ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že nárok žalobcu je nárokom
na náhradu škody a je dôvodný, v odôvodnení svojho rozhodnutia rozlíši nárok na náhradu škody
uplatnený voči žalovaným 1/ a 2/, ako aj nárok na náhradu škody voči žalovanému 3/, a výstižne
a zrozumiteľne vysvetlí splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti za
škodu podľa úvah uvedených odvolacím súdom. Následne vo veci súd prvej inštancie znova rozhodne, a

samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 a 3 CSP aj náležite odôvodní.

65. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

66. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací

návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum

právnej pomoci.