Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 3, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101079
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101079.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX,
XXX XX F., právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou Hopferova s.r.o., so sídlom Bajzova 2, 040
01 Košice, IČO: 47 254 220, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
SPSČ-PO3-2024/002379-003 zo dňa 23.04.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
12.07.2024 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 12.07.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa
12.07.2024, sa žalobkyňa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.04.2024

č. SPSČ-PO3-2024/002379-003, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne proti disciplinárnemu
rozkazu riaditeľa úradu súkromných bezpečnostných služieb Prezídia policajného zboru č. 1 zo dňa
01.02.2024 (ďalej len „disciplinárny rozkaz“) za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), ktorého sa dopustila tým, že pred nástupom do plánovanej služby

v dňoch 21.12.2023 až 22.12.2023, 27.12.2023 až 29.12.2023, 02.01.2024 až 05.01.2024 a 08.01.2024
včas nepožiadala nadriadeného o poskytnutie služobného voľna aj napriek tomu, že jej dôležitá osobná
prekážka bola vopred známa, pričom toto čerpanie jednotlivo oznamovala emailovou správou v ranných
hodinách, vždy v deň, tesne pred nástupom do plánovanej služby, čím porušila § 81 ods. 3 zákona č.
73/1998 Z. z. a týmto svojím konaním porušila základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm.
a) a h) zákona č. 73/1998 Z. z., za čo jej bolo uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie

a disciplinárny rozkaz bol žalovaným potvrdený. Spolu so žalobou žalobkyňa podala aj návrh na
priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

2. V návrhu na priznanie odkladného účinku žalobkyňa uviedla, že pokiaľ by nebol priznaný odkladný
účinok tejto správnej žalobe, na žalobkyňu by sa hľadelo ako na právoplatne disciplinárne potrestanú, v

dôsledku čoho by jej nemohli byť priznané odmeny. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 51 ods.
4 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého policajtovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď
mu bolo uložené disciplinárne opatrenie a to ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho
opatrenia môže udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister v prípadoch hodných osobitného zreteľa.
Je teda zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žaloby by spôsobilo žalobkyni výraznú
finančnúškodu,pričompriznanietohtoodkladnéhoúčinkunijakýmspôsobomniejevrozporesverejným

záujmom.3. Žalovaný doručil dňa 02.01.2025 správnemu súdu vyjadrenie k správnej žalobe, v ktorom sa vyjadril
k skutkovým tvrdeniam žalobkyne. K dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa
nevyjadril. Dňa 02.01.2025 žalovaný doručil správnemu súdu aj administratívny spis.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na

návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 6. 2024, sp. zn. I. ÚS 326/2024
(body 17 a 19): „Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné

a nezmeniteľné, a možno preto konštatovať, že takéto rozhodnutie je zákonom konštruované ako
rozhodnutie dočasnej povahy (m. m. III. ÚS 468/2018, I. ÚS 158/2020, I. ÚS 132/2022, I. ÚS 135/2022,
II. ÚS 457/2022, III. ÚS 231/2024, IV. ÚS 181/2024). Posúdenie splnenia podmienok na priznanie
odkladného účinku správnej žaloby je zásadne vecou konajúceho správneho súdu, pričom k prieskumu
reálnej existencie týchto podmienok nie je ústavný súd oprávnený... Inštitút odkladného účinku správnej

žaloby je koncipovaný predovšetkým ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom
pre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak sú na to splnené
zákonom vyžadované podmienky. Ide teda o výnimočný inštitút, ktorého účelom je ochrániť adresáta
verejnej správy pred prípadnými neodstrániteľnými negatívnymi následkami aktov verejnej správy za
kumulatívneho splnenia podmienky, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným

záujmom.“

8. Zákonným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe
je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy

mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné
dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z
týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného
účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný

vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.
Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už
reálne došlo, postačuje preukázanie hrozby, že táto ujma nastane a dosiahne zákonom požadovanú
intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok).
Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie

byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018, bod 8).

9.Správny súd poukazujetiežna uznesenie ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky I.ÚS132/2022-11z
03.03.2022, bod 11 podľa ktorého: „Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím

správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Podanie návrhu na priznanie odkladného účinku
nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr so správnou žalobou, či už
ako jej súčasť, alebo samostatne, a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu (pozri § 187
ods. 3 SSP). Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu podania vo veci samej (§ 55
ods. 2 SSP). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú

identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode
týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny
dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj
rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (pozri aj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M.,Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 924, 926 až 927
a 934).“

10. Správny súd sa zaoberal dôvodom uvedeným žalobkyňou v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žaloby. Žalobkyňa argumentovala tým, že v súčasnosti sa na ňu hladí ako na disciplinárne
potrestanú, a preto v zmysle ustanovenia § 51 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., by jej nemohli byť
priznané odmeny. Správny súd k tvrdeniu žalobkyne a k osvedčeniu hrozby závažnej ujmy uvádza, že
žalobkyňa len všeobecným tvrdením a odkazom na ustanovenie § 51 ods. 4 zákona č. 78/1993 Z. z., bez

ďalšieho, poukázala len na hypotetickú možnosť vzniku finančnej škody. Avšak táto skutočnosť, sama
o sebe, nie je osvedčením tvrdenej hrozby závažného účinku rozhodnutia žalovaného. Správnemu súdu
žalobkyňa neozrejmila svoju majetkovú či finančnú situáciu, a už vôbec nie príčinnú súvislosť medzi
výškou prípadných odmien a jej životnou situáciou. Prípadné závažné či iné nenapraviteľné následky
napadnutého rozhodnutia na žalobkyňu sama žalobkyňa ani netvrdila, a ako už bolo uvedené, ani
ich nepreukázala. Dokonca nie je zrejmé ani to, či by za iných okolností splnila všetky podmienky na

priznanie odmeny.

11. Na základe vyššie uvedeného správny súd sumárne uzatvára, že žalobkyňa neosvedčila existenciu
hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku, vyžadovaného zákonom, keďže svoje tvrdenia ničím nepodložila. Žalobkyni

v konaní podľa § 185 písm. a) SSP prislúcha nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkazná, teda
povinnosť svoje tvrdenia komplexne, riadne a dostatočne preukázať, k čomu v tomto prípade nedošlo.

12. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa nálezu Ústavného súdu SR

sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 „verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo
možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší
prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo
cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný
všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem

reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho
prínosu.“ Žalobkyňa sa v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom nevenovala aj
druhejzákonnejpodmienkepriznaniaodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,ktoroujeneexistenciarozporu
s verejným záujmom. Správny súd uvádza, že v prejednávanej veci je kolízia súkromného záujmu
žalobkyne s verejným záujmom, ktorým je v tomto prípade záujem štátu na dodržiavaní služobnej

disciplíny policajtmi.

13. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 188 SSP zamietol návrh žalobkyne na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

14. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].