Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 16, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-18C/473/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517212453
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Huňárová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7517212453.19

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcov: 1/ A. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., A. X, 2/ D. E. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C., A. X, obaja zast.: JUDr. Miroslav Vereb, advokát, so sídlom Košice, Hrnčiarska
3, proti žalovaným: 1/ D. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., F. XXXX/X, 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. H. I. XX, obaja zast.: GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Košice, Krmanova 14, IČO: 47 231 939, za
účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so

sídlomBratislava,Štefanovičova4,IČO:00585441,vsporeozaplatenie1.328,08eurspríslušenstvom,
o sťažnosti žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu zo dňa 04.12.2025, č. k. K3-18C/473/2017-341
Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

Sťažnosť žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. K3-18C/473/2017-341
zo dňa 04.12.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou domáhali zaplatenie sumy 1.328,08 eur s príslušenstvom.

2. Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 31.01.2024, sp. zn. K3-18C/473/2017 – 253 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.09.2025, sp. zn. 5Co/88/2024 - 320 okrem iného
priznal žalobcom v 1. až. 2. rade náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 100 % a
takisto bola žalobcom priznaná voči žalovaným náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 04.12.2025, sp. zn. K3-18C/473/2017-341 zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade na účet právneho zástupcu žalobcov náhradu
trov konania vo výške 1.924,40 eur do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.

4. Proti uvedenému uzneseniu podali žalobcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom ich právneho zástupcu

sťažnosť smerujúcu proti tej časti rozhodnutia, v ktorej súd priznal tarifnú odmenu za úkony vykonané
do 31.12.2023 za zastúpenie oboch žalobcov u každého iba v rozsahu 50 %. Za nespornú považoval
skutočnosť, že MS SR vyhláškou č. 391/2023 Z. z. zmenilo znenie ust. § 13 ods. 2 ohľadom počítania
odmeny pri zastúpení druhej a ďalšej osoby, avšak súdy priznávali pred 01.01.2024 tarifnú odmenu pri
zastúpení dvoch a viacerých osôb tak, že za prvého zastúpeného to bolo 100 % a za zastúpenie druhej
osoby, ako aj každej ďalšej osoby sa tarifná odmena krátila na 50 %. Citovanou novelou MS SR iba

zosúladilo znenie § 13 ods. 2 s faktickým stavom v rozhodovaní súdov o trovách konania advokátov
pri zastúpení viac ako jednej osoby. Poznamenal, že z gramatického výkladu § 13 ods. 2 v znení do
cit. novely by bolo možné urobiť záver, že ak právny zástupca zastupuje dve a viac osôb, znižuje sa
hodnotazákladnejsadzbytarifnejodmenyo50%akideospoločnéúkonypriichzastupovaníuvšetkých
zastúpených.Taktopoňatývýkladvšaknemálogiku,pretoževprípadeakbyprávnyzástupcazastupoval
jednu alebo dve osoby, v jeho odmene by sa to vôbec neodrazilo a stále by dostal len tých 100 % zo

základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom by to nereflektovalo skutočnosť, že je iné zastupovať len jednu
osobu ako dve osoby, čo sa do náročnosti aj objemu vykonaných úkonov právnej pomoci týka. V závereuviedol, že v takýchto prípadoch súdy do 31.12.2023 nepoužívali priamo gramatický výklad právnej
normy, aby sa vyhli absurdnej situácii, ale aplikovali logický, resp. tzv. teleologický výklad (výklad zo
samotného zmyslu právnej normy) a aj pred 31.12.2023 za prvého zastúpeného priznávali konštantne

100 % tarifnej odmeny a za druhého, ako aj každého ďalšieho 50 %.

5. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

8. Podľa § 250 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia
je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

10. Na základe podanej sťažnosti súd preskúmal obsah spisu a postup vyššieho súdneho úradníka pri

výpočte výšky trov konania v kontexte namietanej nesprávnosti a nezákonnosti uznesenia a po jeho
dôkladnom preštudovaní dospel súd k záveru, že vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o výške trov
konania postupoval správne.

11. Súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti sa zaoberal námietkou žalobcov v 1. a 2. rade, ktorou žiadali

aplikovať novelizované znenie § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. aj na úkony, realizované pred
účinnosťoutejtonovelyazaprvéhozastúpenéhopriznaťkonštantne100%tarifnejodmenyazadruhého
zastúpeného 50 % základnej sadzby tarifnej odmeny.

12. Po preskúmaní podanej sťažnosti, vychádzajúc pritom z námietok žalobcov v 1. a 2. rade súd

nevzhliadol žiadne nedostatky spočívajúce v nesprávnom výpočte výšky trov konania, ktoré by spôsobili
zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia.

13. Z napadnutého uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom vyplýva, že pri úkonoch právnej
služby pri dvoch zastúpených osobách vykonaných do 01.01.2024 správne vychádzal pri výpočte

odmeny za jeden úkon právnej služby z vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 31.12.2023 a pri každom
zastúpenom znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny na 50 % a pri úkonoch právnej služby vykonaných
od 01.01.2024 (v znení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej od 1.1.2024) znížil základnú sadzbu tarifnej
odmeny na 50 % pri zastupovaní druhej osoby.

14. Súd na margo namietaného (ne)správneho výpočtu výšky náhrady trov konania uvádza, že je
viazaný znením právneho predpisu účinným v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby.
Ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2023 upravovalo zníženie
základnej sadzby tarifnej odmeny o 50 % pri spoločných úkonoch zastupovania viacerých osôb, pričom
z jeho znenia explicitne nevyplýval mechanizmus priznania 100 % sadzby tarifnej odmeny za prvú osobu

a zníženie o 50 % vo vzťahu k ostatným zastupovaným osobám. Novelou účinnou od 1.1.2024 došlo
k spresneniu hypotézy tejto právnej normy do tej miery, že je interpretačne nepochybná a zmenou
textácie ustanovenia bol mechanizmus výpočtu odmeny precizovaný.

15. Sťažovateľmi zmienená nejednoznačnosť interpretácie daného ustanovenia vyhlášky pred novelou

všaknemôževkonečnomdôsledkuvyústiťdosituácie,uktorejbysúdaplikovalnovéznenieustanovenia
na úkony vykonané pred účinnosťou novely.

16. Súd sa preto stotožňuje so spôsobom rozhodnutia o výške trov konania, ktorým došlo k zníženiu
základnejsadzbytarifnejodmeny na50%ukaždéhozastúpenéhoprivýpočteodmenyzaúkonyprávnej

služby vykonané za účinnosti pôvodného znenia vyhlášky a pri úkonoch právnej služby vykonaných od
1.1.2024 aplikujúc nové znenie vyhlášky k zníženiu základnej sadzby tarifnej odmeny na 50 % len vo
vzťahu k druhému zastúpenému.17. Na podporu správnosti záverov pri postupe súdu pri výpočte výšky trov konania pri zastupovaní
dvoch alebo viacerých osôb (aplikujúc pritom znenie § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení
účinnom do 31.12.2023, ako aj v znení účinnom od 1.1.2024) súd poukazuje na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky IV. ÚS 493/2022-74 zo dňa 27. júna 2023, ktorý pri výpočte trov konania aplikoval §
13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2023 poukazujúc na to, že pri spoločnom
právnom zastúpení dvoch osôb jedným advokátom sa základná sadzba tarifnej odmeny za každý úkon
právnej služby u obidvoch z nich zníži o 50 %.

18. S poukazom na tieto závery súd vyhodnotil námietky žalobcov v 1. a 2. rade proti priznanej výške trov
konania ako nedôvodné a preto sťažnosť, ktorou sťažovatelia mienili dosiahnuť zrušenie napadnutého
uznesenia, zamietol so zreteľom na skutočnosť, že rozhodnutie o výške trov konania je vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§355 ods. 2, § 357 CSP).