Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124302804
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124302804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: A.
A., nar. XX.XX.XXXX, B. C. XXX/XX, XXX XX D., právne zast.: JUDr. Andrej Kováčik, advokát, Námestie
SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 458 311, proti žalovanému: PROJEKT - TRA, s.r.o., Rovne
3769/9, 977 03 Brezno, IČO: 47 567 163, právne zast.: JUDr. Tomáš Hláčik, advokát, Železničná 173,
976 62 Brusno, IČO: 40 892 484, o zaplatenie sumy 3 850,00 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 65Cb/104/2024-120 zo dňa 09. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 65Cb/104/2024-120 zo dňa 09. júla 2025

p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č.k. 65Cb/104/2024-120 zo dňa 09. júla 2025 Okresný súd
Banská Bystrica (ďalej v texte aj ,,okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“) podanú žalobu zamietol (I.
výrok) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (II. výrok).

1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3 850,00 € titulom jeho odstúpenia od Zmluvy o dielo uzatvorenej
so žalovaným dňa 06.10.2023 (ďalej len „zmluva o dielo“), ktorej predmetom je vyhotovenie projektovej
dokumentácie k mezonetovej stavbe v E. D. za cenu 4 000,00 €. Predmet diela mal byť podľa zmluvy
vyhotovený dňa 30.11.2023, ktorý však zo strany žalovaného nebol dodržaný a z toho dôvodu sa
strany dohodli na znížení ceny diela o 250,00 €. Žalobcovi bola projektová dokumentácia doručená
dňa 26.01.2024. Žalobca po dodaní diela zaplatil cenu diela v dohodnutom upravenom rozsahu

bezhotovostne. Žalobca následne predmetnú projektovú dokumentáciu predložil stavebnému úradu
v rámci žiadosti o vydanie stavebného povolenia, pričom stavebné konanie bolo rozhodnutím F. G. D.
zo dňa 09.04.2024 č. XXXX/XXXX/XXX zastavené z dôvodu, že stavebník nepredložil dokumentáciu
vypracovanú oprávnenou osobou. O skutočnosti, že stavebné konanie bude zastavené a o dôvodoch
rozhodnutiabolžalobcainformovanýpriamopracovníkmiúradupredvydanímrozhodnutia.Ouvedenom
informoval žalovaného mailom dňa 19.03.2024 a v reakcii na uvedené mal žalobcu nasledujúci
pracovný deň telefonicky kontaktovať s priznaním si chyby a návrhom na mimosúdnu dohodu vo výške

2 000,00 €. S vyrovnaním žalobca nesúhlasil. Žalobca v závere poukázal na vzájomnú komunikáciu
medzi stranami, ktorá prebiehala súčasne s mimosúdnymi jednaniami. Žalovaný podľa žalobcu konal
úmyselne, protiprávne a tiež proti dobrým mravom, keď vypracoval, podpísal a odovzdal projektovú
dokumentáciu, na ktorú nemal oprávnenie, čím žalobcu úmyselne uviedol do omylu už v čase ichvzájomnej dohody kedy mal nepochybnú vedomosť o tom, že na daný typ stavby nemá oprávnenie
k vypracovaniu projektovej dokumentácie, napriek tomu uistil žalobcu, že na vyhotovenie projektovej
dokumentácie má oprávnenie. Svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy si žalovaný nesplnil, nevyhotovil

projektovú dokumentáciu takým spôsobom, ako bolo dohodnuté, preto žalobca svojim vyjadrením zo
dňa 29.04.2024 okrem iného odstúpil od zmluvy z dôvodu absolútnej neplatnosti a požadoval náhradu
vzniknutej škody vo výške 3 850,00 € (3 750,00 € projekt vypracovaný neoprávnenou osobou a 100,00
€ poplatok za stavebné konanie).
1.2 Žalovaný vo vyjadrení k žalobe odmietol existenciu dôvodu na odstúpenie od zmluvy a namietol

možnosťabsolútnejneplatnostizmluvy.Zmluvuodielopovažovalzaplatnú.Zpredloženéhorozhodnutia
stavebného úradu nie je možné zistiť, prečo stavebný úrad nepovažoval predmetnú povoľovanú stavbu
za jednoduchú a takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne. K uvedeniu žalobcu do omylu
uviedol, že disponuje všetkými oprávneniami na zhotovenie projektovej dokumentácie pre jednoduchú
stavbu. V reakcii na listy žalobcu uviedol, že žalobcu informoval, že vytýkané vady odstráni v súlade so
zmluvou o dielo. Dôvody uvádzané žalobcom zakladajú povinnosť žalovaného ako zhotoviteľa odstrániť

vadydiela,čoajžalovanývykonaladňa18.07.2024odoslalžalobcoviprojektovúdokumentáciubezvád.
V súvislosti s tým poukázal na ustanovenia čl. D. zmluvy o dielo, podľa ktorého je oprávnený dielo alebo
jeho časť vykonať aj s inými poverenými osobami. Na základe uvedeného navrhoval podanú žalobu
zamietnuť.
1.3 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a

zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1, 2 a 4, § 644, § 645, § 648 ods. 1 a 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy a § 48 ods. 1 a § 879x Občianskeho zákonníka v platnom znení.
1.4 Po vykonaní dokazovania vyhodnotením dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti súd prvej
inštancie dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že

vystupoval pri uzatváraní zmluvy v postavení spotrebiteľa a zmluvu je preto potrebné považovať
za spotrebiteľskú a na záväzkový právny vzťah medzi sporovými stranami aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka platné v čase uzatvorenia zmluvy.
1.5 Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu o dielo za platný právny úkon. S prihliadnutím na to, že
žalovaný disponuje všetkými oprávneniami na autorizáciu projektovej dokumentácie pre jednoduchú

stavbu, pričom stavbu, na ktorú mala byť vypracovaná projektová dokumentácia posudzoval ako
jednoduchú stavbu, dospel k záveru, že žalobcu neuviedol do omylu pri uzatváraní zmluvy. Poukázal pri
tom na ich zmluvné dojednanie, že dielo môže byť zhotovené aj inými žalovaným poverenými osobami,
ako aj mechanizmus oznamovania a odstraňovania prípadných vád diela podľa čl. H. zmluvy o dielo.
1.6 Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca počas písomnej fázy, ako aj na nariadených

termínoch pojednávania poukazoval na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré boli platné v čase
konania a nie v čase uzatvorenia zmluvy medzi sporovými stranami. Podľa prechodného ustanovenia
§ 879x Občianskeho zákonníka k novele zákona platnej od 01.07.2024 uviedol, že ustanovenia tohto
zákona sa použijú na právne vzťahy vzniknuté po 30.06.2024 a ak je predmetom zmluvných vzťahov
dodanie digitálneho plnenia sa použijú novelizované ustanovenia len v prípade, ak k dodaniu digitálneho

plnenia dochádza po 30.06.2024. V tomto prípade sa nejedná o takúto situáciu a preto sa použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka a ďalších zákonov platné v čase uzavretia zmluvy.
1.7 Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 648 Občianskeho zákonníka ods. 1 a 2 v znení
platnom v čase uzatvorenia zmluvy vyhodnotil, že vada diela spočívajúca v autorizácii projektovej
dokumentácie nie je neodstrániteľnou vadou, obzvlášť za situácie, keď si zmluvné strany v čl. D.

predmetnej zmluvy dojednali osobitne situáciu, že žalovaný ako zhotoviteľ má možnosť dokončiť dielo
aj prostredníctvom iných poverených osôb v spojení s ustanovením čl. H. týkajúcej sa povinnosti
oznámiť vady diela zhotoviteľovi. Žalobca mohol platne odstúpiť od zmluvy v tomto prípade až po
tom, čo by žalovaný ako zhotoviteľ vzniknutú vadu v primeranej lehote neodstránil. Žalobca v maili zo
dňa 19.03.2024 odstúpil od zmluvy bez toho, aby poskytol žalovanému lehotu na odstránenie vady

diela a tak odstúpenie nemožno považovať za platné. Zo strany žalovaného bola preukázaná snaha
o nápravu vzniknutej vady. Projektovú dokumentáciu po odstránení vady zasielal žalobcovi, no ten
si predmetné zásielky neprevzal v odbernej lehote. Zároveň z obsahu komunikácie medzi sporovými
stranami skôr vyplynulo, že žalobca nemal záujem na odstránení predmetnej vady z dôvodu, že už
nestál o realizáciu samotnej stavby, vo vzťahu ku ktorej bola projektová dokumentácia vyhotovená, čo

potvrdzovala aj skutočnosť o nadobudnutí nehnuteľnosti v krátkom časovom rozsahu od oznámenia
vady žalovanému a doručenia zastavujúceho správneho rozhodnutia, ako aj skutočnosť, že už nie je
vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa realizácie stavby mala týkať.1.8 Vo vzťahu k zostávajúcej časti nároku žalobcu týkajúceho sa náhrady škody súd prvej inštancie
poukázal na všeobecnú prevenčnú povinnosť v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka ako aj na
ustanovenie § 19 ods. 3 a § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, z obsahu ktorých

vyplýva, že správny orgán posudzuje podanie podľa jeho obsahu a v prípade jeho vadnosti vyzve
účastníka konania na nápravu, ako aj možnosť účastníka konania vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia
i spôsobu jeho zistenia a možnosť navrhnúť jeho doplnenie. Skonštatoval, že predmetná vada mohla byť
odstránená a samotné konanie vedené pred správnym orgánom zhojené, a teda nedošlo by ani k vzniku
škody titulom úhrady správneho poplatku v prípade, ak by žalobca postupoval v zmysle zmluvy a vyzval

žalovaného na odstránenie predmetnej vady. Vzhľadom na uvedené považoval žalobu aj v tejto časti
za nedôvodnú, a preto s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti podanú žalobu zamietol v celom
rozsahu.
1.9 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a 2 v spojení
§ 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu, pričom v tomto prípade bol v konaní v celom rozsahu úspešný
žalovaný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné, nesprávne a nespravodlivé.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie
a prizná náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100%, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žalobca žiadal, aby odvolací súd zaviazal
žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
2.1 Poukázal na skutočnosť, že ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo dňa 06.10.2023
a to s jednoznačným zadaním a požiadavkou na vypracovanie projektovej dokumentácie v súvislosti
s plánovanou prestavbou bytu vo vlastníctve žalobcu, ku ktorej v konečnom dôsledku nikdy nedošlo.

Žalobca napriek viacerým konzultáciám, obhliadkam a dohovorom so žalovaným mal od samého
začiatku pocit, že žalovaný koná nekompetentne, žalovaný žalobcovi najprv zaslal návrh projektovej
dokumentácie, ktorý sa ani netýkal žalobcovho bytu a následne po viacerých ústupkoch zo strany
žalobcu vypracoval žalovaný projektovú dokumentáciu oneskorene až dňa 26.01.2024. Za uvedené
omeškanie s vyhotovením diela poskytol žalovaný žalobcovi zľavu z ceny diela a to vo výške 250,00 €,

ktorú považuje za neadekvátnu a neprimerane nízku. Už v čase odovzdania diela došlo medzi žalobcom
a žalovaným k strate nevyhnutnej dôvery (vzhľadom na predchádzajúce konania žalovaného), a žalobca
si len ťažko vedel predstaviť ďalšiu spoluprácu so žalovaným, ktorý mal pri rekonštrukcií bytu žalobcu
vykonávať okrem vypracovania projektovej dokumentácie aj stavebný dozor. Uvádzané pochybnosti o
nekompetentnosti a neodbornosti žalovaného sa potvrdili žalobcovi dňa 19.03.2024, t.j. v deň, v ktorom

sa žalobca osobne dostavil na základe telefonickej výzvy F. G. D. (F. F. G. I.), na predbežné prerokovanie
správneho orgánu pred vydaním stavebného povolenia, na ktorom bolo žalobcovi vysvetlené a
objasnené, že pohľad správneho orgánu pri posudzovaní predloženej dokumentácie vypracovanej
žalovaným je skeptický, a po skúsenostiach stavebného úradu so žalovaným v iných veciach bude
následným písomným rozhodnutím stavebného úradu konanie zastavovať z dôvodu, že stavebník

nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou. Žalobca ako spotrebiteľ sa rozhodol
po informáciách získaných dňa 19.03.2024 na stavebnom úrade jednostranným právnym úkonom
adresovaným žalobcovi prostredníctvom e-mailu odstúpiť od Zmluvy o dielo zo dňa 06.10.2023, nakoľko
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu žalobca už nemal dôveru voči dielu žalovaného, nemal vedomosť,
že by sa vyhotovené dielo dalo doplniť/opraviť/zhojiť a časový horizont začatia samotnej rekonštrukcie

bytu by bol vzhľadom na vzniknuté komplikácie v rádoch niekoľkých mesiacov. Rozhodnutím F. F. G. I.
zo dňa 09.04.2024 bolo konanie zastavené podľa § 60 ods. 2 písm. a/ stavebného zákona v nadväznosti
na § 30 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní z dôvodu, že stavebník nepredložil
dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou. Uviedol, že ako laik v danej oblasti nemal vedomosti
o postupoch správneho orgánu, ktorý vydal predmetné rozhodnutie a bol už dňa 19.03.2024 reálne

presvedčený, že tak závažný nedostatok, ako je vypracovanie diela neoprávnenou osobou, bude veľmi
problematické odstrániť a bude vyžadovať ďalšie časové obdobie, ktoré si už nevedel predstaviť
2.2 Poukázal na skutočnosť, že žalovanému dňa 19.03.2024 riadnym spôsobom oznámil, že odstupuje
od zmluvy, a že už nemá záujem na tom, aby bolo dielo akýmkoľvek spôsobom opravované. Dielo v
požadovanej kvalite nebolo dodané žalobcovi viac ako 6 mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy o dielo

a žalobca už naďalej nemal dôveru voči žalovanému, čas a motiváciu ďalej pokračovať v rekonštrukcii.
Nemal záujem na oprave diela, nakoľko táto by mohla trvať viac než 1 rok (podľa vyjadrenia
zamestnankyne správneho orgánu) a žalobca by musel opätovne osloviť všetkých podielovýchspoluvlastníkov bytov a nebytových priestorov, a taktiež by musel zabezpečiť nové vyjadrenie obce D..
Z uvedených okolností vyhodnotil, že vadu diela nebude možné odstrániť bez závažných ťažkostí.
2.3 Ďalej poukázal na to, že objednané dielo mu nebolo nikdy odovzdané v takej kvalite, aby dielo

bolo možné úspešne použiť v správnom konaní v rámci podanej žiadosti o stavebné povolenie. Jediné
dielo, ktoré bolo zo strany žalovaného odovzdané žalobcovi, bolo dielo imperfektné zo dňa 26.01.2024
vypracované neoprávnenou osobou, na základe ktorého došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany
žalobcu a následne aj k zastaveniu správneho konania dňa 09.04.2024 zo strany konajúceho správneho
orgánu. Žalobca nedal žalovanému nikdy pokyn na opravu diela, na zhojenie jeho nedostatkov ale práve

naopak dňa 19.03.2024 žalobca jednostranným právnym úkonom podľa svojich najlepších vedomostí a
schopností odstúpil od zmluvy o dielo zo dňa 06.10.2023, ktorá sa týmto úkonom od začiatku zrušila.
Žalovaný svojvoľne v snahe odstrániť závažné nedostatky diela bez pokynu žalobcu a bez akéhokoľvek
vyrozumenia zo strany správneho orgánu rozhodol sa odstrániť nedostatky diela. Upozornil na to, že
žalovaný nepredložil opravené dielo príslušnému správnemu orgánu a to tak, aby napriek tomu, že
odstúpil od zmluvy o dielo, bolo pokračované v správnom konaní vo veci žiadosti o stavebné povolenie, a

týmsatedaodstránilivytýkanénedostatkydielavzmyslerozhodnutiasprávnehoorgánu.Skutočnosť,že
príslušný stavebný úrad nekomunikoval v tejto veci so žalovaným, ako aj to, že v minulosti mal žalovaný
podľa vyjadrenia pracovníčky príslušného stavebného úradu problémy pri vypracovávaní iných diel,
žalobca nepovažoval za svoju vinu. Žalovaný ako zhotoviteľ diela podľa neho nevyvodil z odstúpenia
od zmluvy zo strany žalovaného žiadne dôsledky, resp. nepodnikol žiadne kroky k rýchlej oprave

diela za tým účelom, aby bolo možné pokračovať v správnom konaní, napr. mohol podať odvolanie a
predložiť opravené dielo. Namiesto toho sa mu žalovaný pokúsil doručiť opravené dielo prostredníctvom
Slovenskej pošty a. s. dňa 18.07.2024 a následne opakovane až dňa 05.09.2024, avšak až v čase ako
už bola na žalovaného podaná zo strany žalobcu žaloba.
2.4 Nestotožnil sa s právnym výkladom a posúdením súdu prvej inštancie ohľadom § 879x Občianskeho

zákonníka a účinnosti Občianskeho zákonníka v prejednávanom spore. Vyjadril presvedčenie, že ako
spotrebiteľ má mať v čo najväčšej miere poskytnutú zákonnú ochranu a vzhľadom na uvedené majú byť
všetky zákonné ustanovenia vykladané v jeho prospech v znení platnom v čase rozhodovania vo veci
samej. Tvrdil, že objednané dielo na základe zmluvy o dielo zo dňa 06.10.2023 je dielom digitálneho
plnenia, ktoré sa vyhotovuje zhotoviteľom diela výlučne prostredníctvom počítača a nevyhnutného

softwarového vybavenia projektanta a až v konečnom dôsledku je dielo vytlačené do hmotnej podoby
na papier, ktorý sám o sebe nie je dielom, ale len prostriedkom zobrazenia diela. Žalobca poukázal
taktiež na skutočnosť, že dielo vypracované na základe jeho objednávky mohlo byť predložené do
správneho konania zo strany žalovaného výlučne elektronickými prostriedkami v zmysle zákona č.
305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a zákona č.
50/1976 Zb. (stavebný zákon). V zmysle uvedeného je nevyhnutné uplatňovať pri posudzovaní tohto
prípadu aktuálne znenia zákonov, ktoré zabezpečujú najväčšiu ochranu práv spotrebiteľa v porovnaní
s predchádzajúcou právnou úpravou a vyhotovené dielo objednané žalobcom ako dielo digitálneho
plnenia, na ktoré sa v zmysle § 879x Občianskeho zákonníka použijú ustanovenia novely zákona platnej

od 01.07.2024, nakoľko k digitálnemu dodaniu plnenia zo strany žalovaného došlo až po podaní žaloby
žalobcu prvý krát až dňa 18.07.2024 a následne opakovane až dňa 05.09.2024. Vzhľadom na uvedené
podľa neho nemožno na prejednávanú situáciu použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a ďalších
zákonov platných v čase uzavretia zmluvy o dielo, ale je nevyhnutné použiť novelizovanú právnu úpravu
účinnú odo dňa 01.07.2024. Zdôraznil, že reálne mohlo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy v zmysle § 624

písm. e/ Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa neho zľavu z ceny diela mu už žalovaný poskytol a on
nemal záujem na oprave diela.
2.5 Vo veci žalobcom namietanej relatívnej neplatnosti Zmluvy o dielo zo dňa 06.10.2023 uviedol, že
hodnoverným spôsobom preukázal odkazom na zákonné ustanovenia stavebného zákona, že žalovaný
ako zhotoviteľ diela musel od uzatvorenia zmluvy o dielo vedieť, že sa nejedná o jednoduchú stavbu

a objednané zhotovenie projektovej dokumentácie sa netýka jednoduchej stavby v zmysle § 139b
zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona v znení v rozhodnom období. Žalovaný sám v grafickej
časti vypracovanej projektovej dokumentácie uviedol a znázornil rozmery pôdorysu, ktorý je približne
400 m2 a taktiež výšku stavby, ktorá je 16,42 m. Žalovaný ako osoba, ktorá vyhotovuje projektové
dokumentácie si musel byť vedomý, že sa nejedná o jednoduchú stavbu, nakoľko stavebný zákon v

citovanom ustanovení jednoznačne uvádza, že jednoduchou stavbou sú bytové budovy, ktorých plocha
nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m. V čase odovzdania projektovej dokumentácie tak musel žalovaný
jednoznačne vedieť, že nie je oprávnený na vypracovanie uvedenej projektovej dokumentácie, nakoľko
sa nejednalo o jednoduchú stavbu.3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia

veci. Zmluvu o dielo vyhodnotil ako platný právny úkon, poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný pri
uzatváraní zmluvy neuviedol žalobcu do omylu.
3.1 Súd prvej inštancie podľa neho správne vyhodnotil, že vada diela spočívajúca v autorizácii
projektovej dokumentácie nie je neodstrániteľnou vadou, keďže si zmluvné strany v čl. D. zmluvy o dielo
dojednali osobitne situáciu, že žalovaný ako zhotoviteľ má možnosť dokončiť dielo aj prostredníctvom

iných poverených osôb v spojení s ustanovením čl. H. týkajúcej sa povinnosti oznámiť vady diela
zhotoviteľovi.
3.2 Odstúpenie od zmluvy nepovažoval za platné. Žalobca podľa neho mohol platne odstúpiť od zmluvy
až po tom, ak by žalovaný ako zhotoviteľ vzniknutú vadu v primeranej lehote neodstránil, čo sa však
nestalo, pričom žalobca už dňa 19.03.2024 odstúpil od zmluvy bez toho, aby poskytol žalovanému
v lehote zmluvne dohodnutej jednak priestor na vyjadrenie sa k obsahu vady, rovnako tak aj časový

priestor na odstránenie vady diela.
3.3 Uviedol, že rozhodnutie E. D. – stavebného úradu č. XXXX/XXXX/XXX o zastavení konania zo dňa
09.04.2024sadostalodojehodispozícieaždňa03.05.2024.Pooboznámenísasobsahomrozhodnutia,
odpoveďou zo dňa 10.05.2024 v súlade so zmluvou o dielo informoval žalobcu, že vady diela bez
zbytočného odkladu odstráni, a to prostredníctvom poverenej osoby tak, aby žalobca opätovne mohol

žiadať o vydanie stavebného povolenia. Žalobca na oznámenie o odstránení vady „odpovedal“ podaním
žaloby dňa 23.05.2024. Žalovaný vady diela odstránil, 2-krát sa pokúsil o doručenie, avšak bezvýsledne.
3.4 Z obsahu komunikácie medzi sporovými stranami je rovnako zrejmá pohnútka žalobcu, že nemal
záujem na riadnom odstránení predmetnej vady z dôvodu, že už nestál o realizáciu samotnej stavby,
vo vzťahu ku ktorej bola projektová dokumentácia vyhotovená. Potvrdzuje to aj zápis v katastri

nehnuteľností o nadobudnutí vlastníctva inej nehnuteľnosti zo dňa 12.06.2024, ako aj skutočnosť, že
žalobca kúpnou zmluvou previedol vlastníctvo bytu v bytovom dome, ku ktorému bola vypracovaná
projektová dokumentácia na inú osobu.
3.5Poukázalnato,žeodzačiatkuvznikusporumubolazostranyžalobcuodopieranámožnosťodstrániť
vady diela. Stavebný úrad podľa jeho názoru pochybil z dôvodu, že v konaní opomenul účastníka

konania – projektanta, a zároveň vydal rozhodnutie, z obsahu ktorého nie je zrejmé, na základe čoho
vyhodnotil, že v danom prípade nejde o jednoduchú stavbu. Za účelové označil opakované tvrdenia
žalobcu o údajných „skúsenostiach stavebného úradu so žalovaným v iných veciach“, ku ktorému sa
vyjadril v konaní pred súdom prvej inštancie a preložil relevantné referencie.
3.6 Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil

a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.

4. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že k tvrdeniam žalovaného uvedeným vo vyjadrení k odvolaniu sa
už vyjadril v priebehu súdneho konania na prvostupňovom súde a taktiež v rámci podaného odvolania
vo veci samej.

5. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach ako aj
skutočnostiach uvedených v rámci konania súdu prvej inštancie a žalobu pokladal za nedôvodnú.
Upozornil na to, že žalobca až v odvolacom konaní poukázal na to, že žalovaný mal a mohol počas
správneho konania vo veci samej vedenej stavebným úradom D. vyvinúť väčšiu odbornú angažovanosť

vo veci samej a spolupracovať so správnym orgánom od začatia konania.

6. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP),
preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 „a contrario“, len v
rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods.

1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Neboli naplnené procesné predpoklady

zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (§
383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP).8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie za vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozsudku. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností,
dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré tak
rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje
aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené žalovaným v odvolaní nemajú za

následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámec uvedeného k zásadným odvolacím námietkam
odvolací súd uvádza:

10. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3 850,00 € od
žalovaného, a to sumy 3 750,00 € zodpovedajúcej ním zaplatenej cene diela dodaného s vadami

titulom jeho odstúpenia od zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným a sumy 100,00 € zodpovedajúcej
ním zaplatenému správnemu poplatku za stavebné konanie titulom náhrady škody. Súd prvej inštancie
žalobu zamietol z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre
odstúpenie od zmluvy o dielo platnej uzatvorenej so žalovaným a nebolo preukázané ani naplnenie
predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného za škodu. S uvedeným rozhodnutím sa žalobca

nestotožnil, a rozsudok súdu prvej inštancie napadol riadne a včas podaným odvolaním, v ktorom
namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. V prvom rade je potrebné skonštatovať, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak zmluvný

vzťah strán sporu založený predmetnou zmluvou o dielo posúdil vzhľadom na povahu jeho subjektov
ako spotrebiteľský, v ktorom žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, t.j. fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný bol v pozícii dodávateľa konajúceho pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Napriek

tomu, že v Zmluve o dielo zo dňa 06.10.2023 bolo uvedené, že sa uzatvárala podľa § 563
a nasl. Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie správne stanovil, že sa na tento právny vzťah,
ktorého účastníkom je spotrebiteľ, použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase
uzatvorenia zmluvy o dielo. K námietke žalobcu, ktorý v podanom odvolaní namietal, že uvedený právny
vzťah sa má posudzovať v zmysle novšej a podľa jeho názoru pre neho ako spotrebiteľa priaznivejšej

právnej úpravy, odvolací súd uvádza, že ustanovenia zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorých aplikácie sa žalobca domáhal, sa v zmysle § 879x
Občianskeho zákonníka použijú na právne vzťahy vzniknuté po 30.06.2024, pričom ustanoveniami §
852a, § 852b, § 852d až 852m sa spravujú aj právne vzťahy, ktorých obsahom je dodávanie digitálneho
plnenia, ktoré vznikli pred 01.07.2024, ak k dodaniu digitálneho plnenia dochádza po 30.06.2024, no

vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa právnych
predpisov účinných do 30.06.2024. Vzhľadom k tomu, že zmluva o dielo bola sporovými stranami
uzatvorená dňa 06.10.2023, dátum odovzdania diela bol dohodnutý na 30.11.2023 a k reálnemu
odovzdaniu diela došlo dňa 26.01.2024, je nutné konštatovať, že k naplneniu predpokladov pre aplikáciu
tohto prechodného ustanovenia nedošlo a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke

aplikácienavecsavzťahujúcichustanoveníObčianskehozákonníkabolo správne.Neobstojíaniprávna
argumentácia žalobcu, že sa v prípade žalovaným dodanej projektovej dokumentácie jedná o dielo
digitálneho plnenia, nakoľko v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 108/2024 Z.z sa za digitálnu službu
nepovažuje poskytnutie štandardnej služby, ktorú je možné poskytovať fyzicky, a to ani v prípade, ak sú
na jej poskytnutie použité prostriedky digitálnej komunikácie.

12.Zmluvaodielopredstavujedvojstrannýprávnyúkon, nazákladektoréhodošlokvznikuzáväzkového
súkromnoprávneho vzťahu. V dôsledku zmluvného konsenzu medzi stranami sporu ako zmluvnými
stranami vzniklo zmluvné právo, ktorého záväznosť je pre účastníkov zmluvy rovnaká ako plneniepovinností vyplývajúcich zo zákona. Zmluvné strany boli zmluvou o dielo viazané a boli povinné plniť
svoje zmluvné povinnosti (pacta sunt servanda).
12.1 Zmluvné strany zaväzuje iba platná zmluva, t.j. zmluva, ktorá vznikla v dôsledku zhodného prejavu

vôle zúčastnených osôb, a po formálnej aj obsahovej stránke zodpovedá zákonným požiadavkám.
Žalobca v podanom odvolaní opakovane poukazoval na skutočnosť, že žalovaný ako zhotoviteľ
diela musel vzhľadom na pôdorys a výšku stavby vedieť, že sa nejedná o jednoduchú stavbu a
že nie je oprávnený na vypracovanie objednanej projektovej dokumentácie. Na tvrdení, že bol
v tejto otázke uvedený do omylu žalobca založil svoju argumentáciu o relatívnej neplatnosti zmluvy

o dielo, ktorú použil v rámci svojho procesného útoku. Súd prvej inštancie posúdil túto námietku ako
nedôvodnú a to s prihliadnutím na to, že žalovaný disponuje všetkými oprávneniami na autorizáciu
projektovej dokumentácie pre jednoduchú stavbu a súčasne zo zmluvy o dielo vyplývalo, že žalobca ako
objednávateľ súhlasil, aby žalovaný ako zhotoviteľ dielo vykonal aj s inými poverenými osobami, ktoré
nie sú pracovníkmi zhotoviteľa.
12.2 Odvolací súd sa s týmto právnym posúdením stotožňuje, nakoľko omyl žalobcu vychádzajúci zo

skutočnosti, ktorá bola pre uzatvorenie zmluvy o dielo rozhodujúca, v konaní žalobcom preukázaný
nebol. Právna podstata omylu (§ 49a Občianskeho zákonníka) spočíva v tom, že konajúci mal
nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je právne významný
(má za následok neplatnosť právneho úkonu) len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba,

ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu.
Skutočnosť, ktorá zakladá omyl, teda musí existovať v momente, kedy sa zmluva uzatvára. Z textu
sporovými stranami uzatvorenej zmluvy o dielo nevyplývajú rozmery pôdorysu a ani výška stavby, ktorej
sa zhotovovaná projektová dokumentácia mala týkať. Nebolo teda v konaní preukázané, že žalovaný
mal v čase vzniku zmluvy vedomosť o tom, že sa nejedná o jednoduchú stavbu. Ustanovenia zmluvy

navyše žalovanému umožňovali, využijúc možnosť vykonať dielo aj inými poverenými osobami, a teda
dodať projektovú dokumentáciu aj pre iné, ako jednoduché stavby.
12.3 Odvolací súd nad rámec uvedeného považuje za potrebné dodať, že ani v prípade, ak by žalovaný
vypracoval projektovú dokumentáciu k inému druhu stavieb, ako stavieb jednoduchých, na ktoré sa
vzťahujejehopredmetčinnosti,bynebola vzmysle §3ods.1Obchodnéhozákonníkaplatnosťtakéhoto

právneho úkonu dotknutá, pričom aj v takomto prípade by bol žalobca ako spotrebiteľ v zmysle § 26
ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy
o dielo chránený tým, že žalovaný mal povinnosti výrobcu, predávajúceho, dovozcu, resp. dodávateľa.

13. Zmluvu možno jednostranne zrušiť (odstúpiť od nej, resp. ju vypovedať), no urobiť tak možno
len v zákonom stanovených prípadoch. V konaní bolo nesporné, že dňa 26.01.2024 bola žalobcovi
odovzdaná na zákazku zhotovená vec s vadami, nakoľko nemala vlastnosti, ktoré by umožňovali jej
použitie v zmysle dojednanej zmluvy o dielo, pretože žalobcovi dodaná projektová dokumentácia nebola
vypracovaná oprávnenou osobou, čo bolo dôvodom pre zastavenie stavebného konania.

13.1 V posudzovanom prípade sa sporové strany zmluvne dohodli, že žalobca ako objednávateľ bol
povinný zistené vady projektu oznámiť zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu po ich zistení a žalovaný
ako zhotoviteľ sa zaviazal vyjadriť sa k oznámeným vadám do 30 dní od doručenia oznámenia
o vadách. Uvedené dojednanie v zmluve konkretizovalo práva a povinnosti zmluvných strán pri plnení
notifikačnej povinnosti vytknutia vád.

13.2 Pre daný prípad rozhodná zákonná úprava zakotvená v osobitných ustanoveniach Občianskeho
zákonníka o zhotovení veci na zákazku v § 649 stanovuje, že práva zo zodpovednosti za vady sa musia
uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe (prekluzívnej), inak zaniknú. V konaní nebolo sporné, že žalobca
vady veci zhotovenej na zákazku nevytkol a bezprostredne po ich zistení z dôvodu ich existencie od
zmluvy o dielo odstúpil. Žalobca teda po zistení vád na zákazku zhotovenej veci nepostupoval v súlade

s uzatvorenou zmluvou a zákonnou úpravou a žalovanému neumožnil tieto vady odstrániť.
13.3 V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že právnym následkom vadného plnenie je objektívna
zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa za vady. Jej úlohu je kompenzácia majetkovej ujmy žalobcu
spočívajúcej vo vade na zákazku zhotovenej veci a sleduje, aby dodané plnenie bolo odovzdané bez vád
a zodpovedalo plneniu dohodnutému v zmluve. Nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzkov zo zodpovednosti

za vady, sa však nemožno domáhať z titulu náhrady škody. Zodpovednosť za vady a zodpovednosť za
škodu uplatňujú vedľa seba ako odlišné právne inštitúty s rozdielnym účelom a predpokladmi, pričom
nemožno duplicitne dosahovať to isté uspokojenie z iného právneho dôvodu.13.4 Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní dôvodil skutočnosťou, že mu projektová dokumentácia nebola
nikdy odovzdaná v takej kvalite, aby ju bolo možné úspešne použiť v správnom konaní, je nutné
skonštatovať, že uvedený stav, kedy je v omeškaní s poskytnutím súčinnosti na prevzatie opravenej

projektovej dokumentácie, je výsledkom jeho vlastného postoja a opakovane prejavenému nezáujmu
o jej nadobudnutie, keďže ju opakovane odmietol napriek preukázanej opakovanej snahe žalovaného
o jej doručenie prevziať.

14.Súdprvejinštancievnapadnutomrozsudkusprávnekonštatoval,žeustanovenie§648Občianskeho

zákonníka právne dôsledky zo zodpovednosti za vady veci zhotovenej na zákazku rozlišuje podľa toho,
či ide o vadu odstrániteľnú, alebo neodstrániteľnú. Objednávateľovi patrí právo na zrušenie zmluvy len
vprípade,akideovadu,ktorúnemožnoodstrániťaktorábránitomu,abysavecmohlapodľaobjednávky
riadne užívať ako vec bez vady a v prípade odstrániteľných vád vtedy, ak pre opätovné vyskytnutie sa
vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Z uvedeného dôvodu bolo pre
rozhodnutie vo veci podstatné právne posúdenie vady veci zhotovenej na zákazku spočívajúcej v tom,

že projektová dokumentácia nebola vypracovaná oprávnenou osobou.
14.1 Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že vada diela spočívajúca v autorizácii
projektovej dokumentácie nie je neodstrániteľnou vadou. S uvedeným právnym posúdení sa odvolací
súd taktiež stotožnil. Zákon za neodstrániteľnú vadu považuje vadu, pre ktorú vec nemožno opraviť.
Len v prípade, ak by takáto vada bránila riadnemu užívaniu veci, a v prípade opakovane sa

vyskytujúcej vady alebo väčšieho počtu vád, by bol žalobca ako objednávateľ oprávnený zrušiť
zmluvu o dielo odstúpením od nej. Vzhľadom k tomu, že vadu spočívajúcu vo vypracovaní žalobcovi
dodanej projektovej dokumentácie neoprávnenou osobou bolo možno odstrániť, čím by sa plnenie
stalo bezvadným, a teda sa jednalo len o jednu odstrániteľnú vadu, ktorá sa nevyskytovala opakovane,
žalobcovi právo na zrušenie zmluvy nevzniklo. Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak

odstúpenie od zmluvy zo dňa 19.03.2024 posúdil ako neplatný právny úkon.
14.2 Argumentácia žalobcu, v rámci ktorej zdôrazňoval svoje postavenie spotrebiteľa nemajúceho
vedomosť o platnej právnej úprave upravujúcej možnosti odstúpenia od zmluvy nie je spôsobilá
spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie. S prihliadnutím na špecifické okolnosti
posudzovaného prípadu, keď predmetom posudzovania je úkon spotrebiteľa urobený v rozpore so

zákonom, pričom jeho neznalosť právnej úpravy nemožno pripočítať jeho neinformovanosti zo strany
žalovaného, a nie je ani následkom nekalej obchodnej praktiky využitej žalovaným alebo iného jeho
nezákonného konania, odvolací súd nevzhliadol dôvody, v dôsledku ktorých by mal všeobecný princíp
„ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v danom prípade ustúpiť princípu
ochrany spotrebiteľa.

14.3 Vzhľadom k tomu, že v posudzovanom prípade nedošlo k zrušeniu zmluvy, nenastupuje ani
vzájomná reštitučná povinnosť podľa § 457 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je každý z
účastníkov zrušenej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal.

15. Bezdôvodné obohatenie nemožno posúdiť ako náhradu škody a naopak, pretože ide o dve odlišné

právne inštitúty. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako
majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou
bezdôvodného obohatenia (m. m. III. ÚS 361/09, II. ÚS 165/2012, II. ÚS 17/2013). Uplatnenie náhrady
škody prichádza do úvahy až vtedy, keď sa preukáže, že uspokojenie z titulu bezdôvodného obohatenia
nie je možné.

15.1 Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V prípadoch, ak sa vyžaduje aj
zavinenie škodcu, sa jedná o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa jeho zavinenie nevyžaduje,
ide o objektívnu zodpovednosť. Všetky tieto predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené
súčasne (kumulatívne), v prípade nepreukázania čo i len jediného z nich, nie je možné nárok na náhradu

škody priznať.
15.2 Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej
súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný
a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný alebo len pravdepodobný.

15.3 Z uvedeného dôvodu ako nedôvodnú odvolací súd posúdil aj námietku, v ktorej žalobca namietal,
že žalovaný ako zhotoviteľ diela podľa neho nevyvodil z odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného
žiadne dôsledky, resp. nepodnikol žiadne kroky k rýchlej oprave diela za tým účelom, aby bolo
možné pokračovať v správnom konaní, napr. mohol podať odvolanie a predložiť opravené dielo.Vzhľadom k tomu, že žalobca žalovanému vady veci zhotovenej na zákazku nevytkol a neinformoval
ho o výhradách stavebného úradu k ním dodanej projektovej dokumentácie, ale z dôvodu existencie
vady ihneď bez ďalšieho od zmluvy o dielo odstúpil a teda nevytvoril žalovanému možnosť na včasné

odstránenie zistenej vady ešte počas stavebného konania, nemožno zastavenie konania stavebným
úradompovažovaťzapriamynásledokžalovanýmdodanéhovadnéhoplnenia. Zuvedenéhovyplýva,že
žalobca v konaní nepreukázal existenciu jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škody,
spočívajúceho v priamej príčinnej súvislosti medzi porušením jeho zmluvnej povinnosti a vzniknutou
škodou. Za správny a veci priliehavý preto odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie, ktorý

v súvislosti so všeobecnou prevenčnou povinnosťou a s poukazom na to, že predmetná vada mohla byť
odstránená a samotné konanie vedené pred správnym orgánom zhojené, vyhodnotil, že k vzniku škody
titulom úhrady správneho poplatku by nedošlo v prípade, ak by žalobca postupoval v zmysle zmluvy
a vyzval žalovaného na odstránenie predmetnej vady.

16. Skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení patria medzi prostriedky procesného útoku

a procesnej obrany. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sa aplikujú aj ustanovenia §
153 a § 154 CSP o koncentrácii konania. Zásada koncentrácie sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako
koncentrácia vhodná (§ 153 CSP - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 CSP -
zákonná koncentrácia konania). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalobca až v odvolacom

konaní produkoval nové skutkové tvrdenia a až v rámci svojej odvolacej argumentácie tvrdil, že žalovaný
nepredložil opravené dielo príslušnému správnemu orgánu a to tak, aby napriek tomu, že odstúpil od
zmluvy o dielo, bolo pokračované v správnom konaní vo veci žiadosti o stavebné povolenie a tým sa teda
odstránili vytýkané nedostatky diela v zmysle rozhodnutia správneho orgánu. Žalobcom však nebolo
tvrdené a v konaní ani nebolo preukázané naplnenie niektorej z podmienok zakotvených § 366 CSP,

za splnenia ktorých možno v odvolacom konaní uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, a preto na tieto nové skutkové
tvrdenia odvolací súd nemohol prihliadať.

17. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým

súd prvej inštancie žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 a 2 CSP. V nadväznosti na vecnú správnosť odvolaním napadnutého I. meritórneho výroku
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ako vecne správny posúdil aj závislý výrok,
ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP

rozhodol o trovách prvoinštančného konania, nakoľko súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného
konania rozhodol podľa správnych ustanovení CSP a tieto správne aplikoval.

18. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je spôsobilé privodiť zrušenie, ani zmenu napadnutého rozsudku, a keďže napadnutý rozsudok je

v meritórnom I. výroku, ako aj v II. výroku o trovách konania vecne správny, odvolací súd postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu, tento nebol

úspešný ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v obidvoch výrokoch z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanému, ktorý
sa k podanému odvolaniu i vyjadroval, a preto mu v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne
vznikli. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanémunáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%vlehotetrochdníododňaprávoplatnosti

uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.