Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125203419
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125203419.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. X, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Dáša Komková, advokátka, so sídlom Hlavná 27, 080
01 Prešov, IČO: 34 904 620, proti žalovanému: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., so sídlom Panónska
cesta 39, 851 04 Bratislava, IČO: 47 918 101, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Zuzana

Pangrácová, s.r.o., so sídlom Sokolia ulica 4811/1, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 57 362 939, o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
16Csp/48/2025 – 53 zo dňa 09.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok s vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,

že: „I. Súd určuje,že zmluvná podmienka uvedená v Kúpnej zmluve zo dňa 4.8.2015 v časti: Kúpna
cena, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, v znení: „V prípade omeškania s úhradou zvyšnej časti
kúpnej ceny je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške časti kúpnej ceny
zaplatenej v hotovosti pri podpise tejto zmluvy; táto zmluvná pokuta je splatná v prvý deň omeškania
s úhradou zvyšnej časti kúpnej ceny. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že uplynutím prvého dňa
omeškania kupujúceho s úhradou zvyšnej časti kúpnej ceny zároveň dôjde k ukončeniu účinnosti tejto

zmluvy (rozväzovacia podmienka účinnosti).“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. Žalobca má
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil podľa § 177 ods. 2 písm. a), § 219 ods. 1 a 3, § 297 písm. b) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.

1 až 3, ods. 4 písm. k) a v) a ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal voči žalovanému určenia označenej zmluvnej
podmienky. Žalobu odôvodnil tým, že predmetom kúpnej zmluvy bola kúpa automobilu E. F. s kúpnou
cenou 2.934 eur s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 1.000 eur bola predávajúcemu zaplatená v

hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 1.934 eur mala byť predávajúcemu
uhradená prostredníctvom zmluvy o úvere č. 15003180 uzatvorenej medzi kupujúcim a obchodnou
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s.. Žalobca namietal, že dodávateľ uvedenú zmluvnú pokutu
so žalovaným ako kupujúcim individuálne nedojednal, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

4. Žalovaný v konaní namietal, že žaloba bola podaná až po viac ako 10-tich rokoch od uzavretia zmluvy.
Z uvedeného dôvodu vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a taktiež nedostatok právnehozáujmunaurčovacejžalobe.Konštatoval,žezmluvnápokutaniejeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,
pretože kvôli primeranosti jej výšky nie je zakázaná, navyše bola dojednaná individuálne. Navrhol žalobu
zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobca v konaní tvrdil, že žaloba na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je časovo
limitovaná, pričom poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a všeobecných súdov SR. Žaloba o
neprijateľnosť zmluvných podmienok môže byť podaná aj z dôvodu následného získania peňažnej
satisfakcie, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné osobitným spôsobom preukazovať. Dôvodil,

že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

6. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný ako predávajúci a žalobca ako
kupujúci uzavreli 4.8.2015 kúpnu zmluvu, pričom predmetom kúpnej zmluvy bola kúpa automobilu E. F.
s kúpnou cenou 2.934 eur s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 1.000 eur bola predávajúcemu zaplatená

v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 1.934 eur bola predávajúcemu
uhradená prostredníctvom zmluvy o úvere č. 15003180 uzatvorenej medzi kupujúcim a obchodnou
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s.. V texte zmluvy v časti označenej ako „Kúpna cena“ je
uvedené: „V prípade omeškania s úhradou zvyšnej časti kúpnej ceny je kupujúci povinný zaplatiť
predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške časti kúpnej ceny zaplatenej v hotovosti pri podpise tejto

zmluvy; táto zmluvná pokuta je splatná v prvý deň omeškania s úhradou zvyšnej časti kúpnej ceny.
Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že uplynutím prvého dňa omeškania kupujúceho s úhradou zvyšnej
častikúpnejcenyzároveňdôjdekukončeniuúčinnostitejtozmluvy(rozväzovaciapodmienkaúčinnosti).“

7. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného

plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú
zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,
ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD
C-26/13, A. B., G. B. H. proti F. I. J. z 30. apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v
ust. § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení,
o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola
upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

8. Súd sa zaoberal tiež primeranosťou uvedenej zmluvnej pokuty a dospel k záveru, že v danom prípade

by potenciálna zmluvná pokuta vo výške 1.000 eur predstavovala viac ako 30 %, čo súd v kontexte
celkovej kúpnej ceny za automobil vo výške 2.934 eur považoval za neprijateľné.

9. Súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, v zmysle ktorej nemožno obsah
neprijateľnej zmluvnej podmienky moderovať, cit.: „Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v

tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu
1/2007oprepracovanívšeobecnéhozákonaoochranespotrebiteľovaužívateľovaďalšíchdoplňujúcich
zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la K. L. para
la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007,
ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je

súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú
zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.“

10. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa,
ktorýmispotrebiteľovineposkytujeskutočnéprotiplnenie,alenaopak,tietosúposkytované(vykonávané)

vo vlastnom záujme dodávateľa.

11. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania súd prvej inštancie poukázal na viaceré rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ (napr. C - 776/19, C - 698/18), v ktorých bolo konštatované, že spotrebiteľ musí mať
kedykoľvek možnosť namietať nekalú povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale

aj na účely určenia nekalej povahy podmienky súdom, pričom uvedené nepodlieha nijakej premlčacej
lehote.12. Prejednávanú zmluvnú pokutu považoval súd za takú, ktorá je v príkrom rozpore s dobrými mravmi
pre jej nevyváženosť medzi zmluvnými stranami a zjavnú disproporciu. Uvedená nerovnováha vytvára
dodávateľskú prevahu nad spotrebiteľom, čo za predpokladu aplikovania takejto zmluvnej podmienky

má na spotrebiteľa z finančného hľadiska až devastačné účinky.

13. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má voči neúspešnému

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

14. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f)
a h) CSP. Namietal, že tvrdenie súdu prvej inštancie, že spotrebiteľ môže kedykoľvek žalovať len na
určenie nekalosti podmienky, vedie k absurdnému výsledku, že by sa mohol domáhať neprijateľnosti

aj bez existencie akéhokoľvek súvisiaceho nároku. Také rozhodnutie nechráni práva spotrebiteľa,
naopak otvára priestor pre šikanózne žaloby voči dodávateľovi. Podľa čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva
nepožíva právnu ochranu. Vedenie desiatok totožných sporov spotrebiteľom len za účelom dosiahnutia
„morálnehovíťazstva“(bezreálnejujmy)napĺňaznakyzneužitiapráva–nejdeouplatnenieoprávneného
záujmu, ale o snahu poškodiť druhú stranu. Žaloba nebola podaná oprávnenou osobou a nebol daný

naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Neboli splnené procesné podmienky na vydanie
napadnutého rozsudku a odvolací súd by ho mal zrušiť.

15. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie opomenul viaceré zásadné námietky a návrhy
žalovaného, čím porušil ústavou garantované právo na spravodlivý proces. V danej veci súd prvej

inštancie v odôvodnení rozsudku vôbec nereflektoval na kľúčové argumenty žalovaného – konkrétne
námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, poukaz na duplicitné vedenie
viacerých totožných sporov (zneužívanie práva) a ani námietku premlčania uplatneného práva.
Takýto deficit odôvodnenia dosahuje kritickú intenzitu – pokiaľ v rozhodnutí absentuje posúdenie
relevantnej námietky alebo dôkazného návrhu, ide o porušenie práva na spravodlivý proces v podobe

nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalovaný navrhol, aby súd – vzhľadom na prebiehajúce obdobné
konanie o totožnej právnej otázke – buď konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia v staršej veci,
alebo obe veci spojil na spoločné konanie (podľa § 160 CSP). Súd zároveň porušil princíp hospodárnosti
konania (čl. 17 CSP), keď nevyhovel návrhu žalovaného na spojenie tejto veci s iným prebiehajúcim
konaním s totožným predmetom. Týmto postupom konal nehospodárne a v rozpore s účelom CSP –

vystavil žalovaného paralelnému vedeniu dvoch totožných sporov, čo výrazne zvyšuje jeho náklady na
právnu obranu.

16. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že súd mal k dispozícii už existujúci (hoci neprávoplatný)
rozsudok v analogickej veci – no nijako sa s ním nevysporiadal. Okrem toho súd rozhodol vo veci bez

nariadenia pojednávania, hoci na taký postup neboli splnené zákonné podmienky podľa § 177 ods. 2
CSP. Podľa tohto ustanovenia možno upustiť od pojednávania len vtedy, ak ide o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu neprevyšuje 2 000
eur. Žiadna z týchto podmienok nebola v danom spore splnená – nejde o právne triviálny prípad a
skutkové tvrdenia strán (najmä ohľadom účinkov sporných ustanovení) sú naopak sporné. Aj napriek

tomu súd rozhodol bez vypočutia strán, čím fakticky znemožnil žalovanému predniesť argumenty a
dôkazy v osobnej konfrontácii. Nenariadením pojednávania, na ktoré neboli splnené podmienky, súd
odňal žalovanému možnosť realizovať jeho právo na spravodlivý proces. Vo veci nebolo nariadené
pojednávanie a rozsudok nie je náležite odôvodnený v zmysle § 220 CSP, keďže v ňom chýbajú
odpovede na zásadné argumenty.

17. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/84/2023, z ktorého vyplýva,
že dohodnutá jednorazová pokuta 1 250 eur (cca polovica dohodnutej provízie) v kontexte kúpnej ceny
nehnuteľnosti nebola neprimeraná a netvorila neprijateľnú podmienku. Analogicky, v posudzovanom
prípade pokuta 1 000 eur predstavuje približne 30 % z ceny vozidla (2 934 eur), čo nemožno označiť

za extrémnu alebo likvidačnú výšku – ide o sumu zodpovedajúcu bežnej akontácii pri kúpe vozidla
na splátky. Zmluvná pokuta plní zabezpečovaciu funkciu – motivuje dlžníka splniť svoj záväzok pod
hrozbou sankcie. Jej výška preto musí byť dostatočne významná, nie však likvidačná. V danom
prípade bola pokuta 1 000 eur nastavená primerane výške záväzku žalobcu: predstavovala približne51 % zo zostávajúcej dlžnej sumy kupujúceho, t. j. ani nepokryla celý nedoplatený dlh. Pokuta tak
nezabezpečovala viac, než bola povinnosť spotrebiteľa, a nemožno hovoriť, že by išlo o neprimerane
vysokú sankciu. V roku 2015 bola priemerná RPMN pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo

lízing vo výške od 1 500 do 6 500 eur vrátane v prípade zmluvnej splatnosti od 1 do 5 rokov 18,1 %,
dvojnásobok teda 36,2 %. Predmetná pokuta (30 % z ceny vozidla) túto hranicu neprekročila, preto ju
nemožno považovať za neprimerane vysokú. Súd však žiadnu takúto úvahu ani dôkazné posúdenie
nevykonal a mieru primeranosti sankcie vôbec neskúmal, čo zásadne ovplyvnilo nesprávnosť jeho
právneho posúdenia.

18. Pokiaľ ide o druhé sporné ustanovenie – rozväzovaciu podmienku, táto klauzula nie je ničím
výnimočným; naopak, odzrkadľuje dispozitívnu zásadu, že podstatné porušenie zmluvy môže viesť k jej
zániku. Ak kupujúci závažným spôsobom nesplní svoju povinnosť (neuhradí kúpnu cenu), predávajúci
má aj podľa všeobecného práva možnosť od zmluvy odstúpiť. Dohoda o rozväzovacej podmienke
v prípade omeškania kupujúceho iba explicitne upravuje následky podstatného porušenia zmluvy

pre zrozumiteľnosť obom stranám. Navyše, v posudzovanom prípade táto podmienka nebola nikdy
aktivovaná – žalobca svoje povinnosti splnil a vlastnícke právo k vozidlu na neho riadne prešlo.
Neexistuje teda žiadna reálna ujma, ktorá by žalobcovi z predmetnej klauzuly vznikla, či hrozila. Napriek
tomu ju súd v teoretickej rovine vyhodnotil ako neprijateľnú, pravdepodobne s odkazom na to, že môže
zvýhodňovať predávajúceho.

19. Podľa názoru žalovaného, ak súd dospel k záveru, že pokuta 1 000 eur je privysoká, mal určiť,
aká suma by bola primeraná a v tejto časti danú pokutu ponechať v platnosti. Logickým dôsledkom je,
že primerane vysoká pokuta neprijateľnou podmienkou nie je. Prvostupňový súd teda zvolil nesprávny
právny následok – namiesto úplnej neplatnosti mal pristúpiť k moderácii pokuty na prijateľnú úroveň.

Takýto postup by neodporoval právu EÚ, pokiaľ by išlo o použitie dispozitívneho pravidla či korektívu
(napr. dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nie o svojvoľnú tvorbu nového
zmluvného ustanovenia a vyhlásenia celého ustanovenia za neprijateľné. Absolútna neplatnosť celého
ustanovenia zmluvnej pokuty nezachováva rovnováhu zmluvných strán v takej miere, ako by to
urobila jej primeraná korekcia. Cieľom spotrebiteľskej smernice 93/13/EHS je obnovenie rovnováhy, nie

jednostranné zvýhodnenie spotrebiteľa.

20. Žalovaný tiež namietal nesprávne právne posúdenie námietky premlčania. Žalobca podal žalobu
až v roku 2025, hoci kúpna zmluva bola uzavretá už v roku 2015 a žalobca mal najneskôr v roku
2016 vedomosť o potenciálnej neprijateľnosti danej klauzuly (disponoval stanoviskom Ministerstva

spravodlivosti SR k obdobným zmluvným podmienkam). Napriek tomu čakal takmer 10 rokov s
uplatnením svojho práva.

21. Žalovaný súčasne vyslovil názor, že súd prvej inštancie nezistil žiaden konkrétny nepriaznivý dopad
daných ustanovení na žalobcu. Napriek tomu konštatoval, že zmluvná pokuta 1 000 eur by mala na

spotrebiteľa „až devastačné finančné účinky“. Taký záver je však čisto hypotetický – v konaní nebol
predložený dôkaz, že žalobca by nebol schopný uhradiť uvedenú sumu, alebo že by mu taká povinnosť
reálne hrozila. Žalobca riadne zaplatil celú kúpnu cenu vozidla, žiadnu pokutu nikdy neplatil, vozidlo
užíva a zmluvný vzťah sa bezproblémovo zavŕšil. Neexistuje teda žiadna spotrebiteľská ujma, ktorú
by bolo treba napraviť. Súd nevykonal dokazovanie na zistenie, či suma 1 000 eur naozaj presahuje

obvyklú mieru sankcií v obdobných prípadoch (napr. neporovnal ju so štandardnými pokutami u iných
predajcov alebo s výškou možnej škody). Skutkové zistenie, že ide o neprimerane vysokú pokutu, tak
nie je podopreté dôkazmi a ani analýzou. Ide skôr o subjektívnu domnienku súdu než o preukázaný fakt.
Zo spisu ani z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by žalobca v čase uzavretia zmluvy nerozumel významu
tohto ustanovenia, alebo že by bol v omyle o jeho dôsledkoch. Tiež nebolo zistené, že by táto klauzula

bola v rozpore s nejakým konkrétnym právnym predpisom na ochranu spotrebiteľa – napr. nejde o
jednostrannú zmenu zmluvy, skrytú podmienku či podobne. Jediným možným dôvodom neplatnosti by
bola neprimeraná nerovnováha v neprospech spotrebiteľa. Súd však neozrejmil, v čom konkrétne túto
nerovnováhu vidí. Súd si nevyžiadal predmetnú kúpnu zmluvu v celom znení (vrátane ustanovení o
odstúpení a vzájomnom vyrovnaní), ani nezisťoval, koľko žalobca zaplatil vopred a koľko splácal. Bez

týchto skutkových zistení však nemožno robiť kvalifikovaný záver o (ne)prijateľnosti danej podmienky.
V dôsledku toho považujeme skutkové zistenia súdu v tejto otázke za neúplné a predčasné.22. Aj keď žalovaný poukazoval na existenciu rozsudku iného senátu Okresného súdu Prešov vo veci s
obdobným predmetom – navrhol vykonať jeho dôkazné čítanie a zvážiť prerušenie konania. Tento dôkaz
nebol vykonaný ani zahrnutý do hodnotenia. Ďalej žalovaný navrhoval, aby súd vypočul samotného

žalobcu, či a ako bol priamo ovplyvnený predmetnými zmluvnými ustanoveniami. Rovnako nevyužil
možnosť znaleckého dokazovania ohľadom primeranosti výšky pokuty. Žalovaný tvrdil, že žalobca už
v roku 2016 dostal odborné stanovisko o možnej neplatnosti danej klauzuly, čo zakladá otázku, prečo
konal až v roku 2025. Preto navrhol, aby súd oboznámil spomínaný list (resp. stanovisko MS SR) z roku
2016, ktorý mal žalobca k dispozícii, ale ani tento dôkaz nebol vykonaný.

23. Na základe toho žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň mu priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Alternatívne žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

24. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok má atribúty jasnosti,
stručnosti a zrozumiteľnosti, a preto ho považoval za dostatočne odôvodnený. Samotná skutočnosť,
že právne závery učinené v rozhodnutí súdu nekorešpondujú s predstavami strany sporu ešte nemôže
založiťarbitrárnosťaobjektívnunepresvedčivosťrozsudku.Podľažalobcusažalovanýmylnedomnieva,
že určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je neprípustné. Žaloba predstavuje efektívny procesný

prostriedok pre spotrebiteľa, aby bola zabezpečená ochrana ohrozených a porušených práv v dôsledku
nedodržania povinnosti žalovaného ako dodávateľa nepoužívať neprijateľné zmluvné podmienky vo
formulárových zmluvách. K neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/2023 zo dňa 08.02.2024 priamo vo vzťahu ku kúpnej zmluve
žalovaného, z ktorého vyplýva: „Rozhodnutie súdu založené na izolovanom posúdení zmluvnej pokuty

ako nie neprijateľnej zmluvnej podmienky len z pohľadu jej výšky bez vysporiadania sa s kritériami
testu neprijateľnosti, akými sú kritérium dobrej viery, existencia značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj
explicitne normovanými ďalšími kritériami (§ 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka) je nedostatočne
odôvodnené, a tým aj ústavne neudržateľné.“

25. S poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.

26. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že v napadnutom rozsudku sa súd nevysporiadal s jeho

relevantnými argumentmi, čo vykazuje znaky nepreskúmateľnosti. Dodal, že dohodnutá zmluvná pokuta
bola ako inštitút v spotrebiteľskej zmluve dovolená a primeraná okolnostiam prípadu. Zároveň tvrdil, že
žalobca nemá právny nárok na samostatnú určovaciu žalobu v tejto veci, pretože mu chýba naliehavý
právny záujem na požadovanom určení a jeho postup predstavuje zneužitie práva. Nestotožnil sa ani s
názorom žalobcu, že nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/2023 z 08.02.2024 priamo podporuje

jeho právny názor v tomto konaní. Uvedené rozhodnutie považoval za právne a skutkovo odlišné od
predmetného sporu, a teda na danú vec neaplikovateľné.

27. V odvolacej duplike žalobca tiež uviedol, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Cdo/127/2017
zo dňa 30.01.2019 konštatoval, že zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam,

opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde. Totožný právny
záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.03.2019. K podaniu
samostatných žalôb o určenie neprijateľných zmluvných podmienok žalobca poukázal aj na viaceré
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, napr. sp. zn. 9Co/29/2017 zo dňa 17.05.2018, 18Co/90/2018

zo dňa 19.11.2018, 20Co/145/2018 zo dňa 30.05.2019 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Cdo/148/2018 zo dňa 30.07.2019 a 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.06.2019. Z týchto rozhodnutí vyplýva,
že žalobu o neprijateľnosť zmluvnej podmienky môže spotrebiteľ podať kedykoľvek, teda napr. aj
po uplynutí 10 rokov od uzavretia zmluvy alebo po skončení záväzkového vzťahu, pričom žalobca
nepotrebuje preukazovať žiaden právny záujem.

28. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku,
konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti
dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdomprvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

29. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

30. V predmetnej veci súd prvej inštancie konal na základe žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal voči
žalovanémuurčenia,žezmluvnápodmienkauvedenávKúpnejzmluvezodňa04.08.2015včasti:Kúpna
cena, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, v znení: „V prípade omeškania s úhradou zvyšnej časti
kúpnej ceny je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške časti kúpnej ceny
zaplatenej v hotovosti pri podpise tejto zmluvy; táto zmluvná pokuta je splatná v prvý deň omeškania
s úhradou zvyšnej časti kúpnej ceny. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že uplynutím prvého dňa

omeškania kupujúceho s úhradou zvyšnej časti kúpnej ceny zároveň dôjde k ukončeniu účinnosti tejto
zmluvy (rozväzovacia podmienka účinnosti).“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

31.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomurčilvyššieuvedenúzmluvnúpodmienkuzaneprijateľnú
z dôvodu, že žalovaný nepreukázal, aby bola individuálne dojednaná, z dôvodu jej neprimeranosti,

z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi a z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom
vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

32. Uvedené závery súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu javia ako relevantné.

33. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
sústredenávýhradnevúpraveprocesurokovaniaozmluve,ktorépredstavujejedinéštádium,kedymôže
spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto je ho potrebné vykladať v intenciách vzniku

spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, pri dojednávaní ktorého adresát ponuky
alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak
nebudúdanépodmienkyamožnosťspotrebiteľazmeniťnávrhzmluvnejpodmienky,t.j.zmeniťjejobsah,
atýmvparciálnejčastipredložiťdodávateľovinovýnávrh,nebudemožnézažiadnychokolnostíhovoriťo
priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa

v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať
relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J.,
Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). Ak žalovaný dodávateľ (obchodník) v tomto smere nepredloží žiadne
dôkazy, súd vychádza z domnienky, že zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods.

3 Občianskeho zákonníka).

34. Cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej strany záväzkového vzťahu, ktorou
je nepochybne spotrebiteľ, pričom východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa
spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na

všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež so zreteľom na to, že dodávateľ má možnosť jednostranne
stanoviť zmluvné podmienky, čo aj v reálnom živote uskutočňuje, a to prostredníctvom formulárových
zmlúv.

35. Za neprijateľné zmluvné podmienky je potrebné považovať také zmluvné dojednania, ktoré
spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Jedná sa o
podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné a hrubo poškodzujúce spotrebiteľa. Od dodávateľa, ktorý je
v spotrebiteľských vzťahoch v značne silnejšom postavení ako spotrebiteľ, sa vyžaduje, aby k tvorbe
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách pristupoval v súlade s dobrými mravmi.

36. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C-237/02,
Freiburger Kommunalbauten, cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka,
ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolomožné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“). Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná

(napr.neprimeranásankciazaporušeniezáväzkuspotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebo
je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa
považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od
pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky
vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10).

37. Po dôkladnom posúdení odvolacích námietok žalovaného, odvolací súd konštatuje, že nie je možné
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť z dôvodu, že námietky žalovaného ohľadom porušenia práva na

spravodlivý proces považuje za dôvodné.

38. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou
týkajúcou sa skutočnosti, že vec trpí nedostatkom naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe.
Podľa žalovaného sa súd nevysporiadal ani s námietkou premlčania. Zároveň za zásadný považoval

žalovaný aj nedostatok týkajúci sa skutočnosti, že súd nenariadil vo veci pojednávanie napriek tomu,
že neboli splnené podmienky, ktoré v spotrebiteľskej veci upravuje § 297 CSP a vo všeobecnosti § 177
ods. 1 CSP. Totiž v danej veci skutkové tvrdenia strán boli sporné.

39. Podľa čl. 12 CSP, Na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 177 ods. 1 CSP, Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Podľa 177 ods. 2 CSP
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak: a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje zákon.

41. Podľa § 297, Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak: a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba
o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

42. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zasiahol do práva žalovaného na spravodlivý proces
tým, že za situácie spornosti skutkových tvrdení nenariadil pojednávanie, na ktorom mal žalovaný
rovnako ako žalobca možnosť ústne predniesť súdu zásadné argumenty a dôkazy v priamej konfrontácii
s protistranou. Skutočnosť, že súd vo veci nenariadil pojednávanie napriek tomu, že na také konanie

neboli splnené podmienky, ktoré zákon predpokladá, bola preukázateľne žalovanému odňatá možnosť
realizovať jeho procesné práva v konaní pred súdom.

43. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, sú:
a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci

procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to
v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou
práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne

konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa

ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).44. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a
princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu

SR sp. zn. I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len
v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou SR zaručeného práva na súdnu ochranu.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým

sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

45.Vdanejvecisúdprvejinštancieverejnevyhlásilrozsudokbeztoho,abyvovecinariadilpojednávanie.
Bez nariadenia pojednávania môže súd rozhodnúť len v prípade splnenia podmienok podľa § 177 ods. 2
CSPavspotrebiteľskomsporeprisplnenípodmienokpodľa§297CSP.Nevyhnutnýmpredpokladompre

rozhodnutie bez nariadenia pojednávania bude zistenie toho, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné,
keďže si nemožno predstaviť také rozhodnutie súdu, v ktorom by súd posudzoval sporné skutočnosti
bez toho, aby vykonal dokazovanie.

46. Súd prvej inštancie svojim konaním odňal žalovanému právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom na pojednávaní a taktiež ho neoboznámil s predbežným právnym posúdením veci podľa § 181
CSP (aj keď porušenie tohto práva nezakladá procesnú vadu konania).

47. Okrem toho súd prvej inštancie nezareagoval na zásadný argument žalovaného o tom, že na
požadovanom určení neprijateľnej zmluvnej podmienky nemá žalobca naliehavý právny záujem. Z tohto

pohľadu je rozhodnutie súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnené. Na tomto mieste považuje
odvolací súd za významné pripomenúť, že naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej
podmienky je daný priamo v § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a vyplýva aj z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (k tomu pozri

napr. aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/26/2016 zo dňa 28.02.2017). V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na žalobcom zmieňované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik
záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už

bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v
povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade
nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo
zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky

zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na
žalobcami uplatnený nárok, a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal
odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako
aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

48. Pokiaľ žalovaný namietal, že v danom prípade ide o zjavné zneužitie práva, je potrebné uviesť,
že súd prvej inštancie na danú námietku nereagoval. Odvolací súd uvádza, že v zmysle čl. 5 CSP
zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone
odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na

svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v
konaní. V okolnostiach prejednávanej veci sa odvolaciemu súdu nejaví, aby žalobcom uplatnená žaloba
bola zjavným zneužitím práva, nakoľko spotrebiteľ má právo brániť sa proti neprijateľným zmluvným
podmienkam v spotrebiteľských zmluvách vychádzajúc z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.
3 zákona o ochrane spotrebiteľa.

49. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou premlčania. Danú
odvolaciunámietkuodvolacísúdvyhodnotilakoneopodstatnenú,keďžesúdprvejinštanciesícestručne,ale vecne na ňu reagoval v bode 29. odôvodnenia rozsudku. V naznačených súvislostiach sa odvolací
súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie.

50. Žalovaný zároveň namietal, že súd nepostupoval hospodárne, ak nespojil veci, ktoré spolu súvisia,
na spoločné konanie. Keďže žalovaný neoznačil konanie, ktorého sa malo spojenie s danou vecou týkať,
a to spisovou značkou a k uvedenému nepredložil relevantný dôkaz, odvolací súd nemohol na danú
námietku primerane reagovať.

51. Konaním, ktorým súd prvej inštancie porušil základné právo žalovaného na spravodlivý proces
tým, že mu odňal možnosť konať pred súdom a že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, dopustil
sa procesnej vady, ktorá je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

52. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie postupovať v zmysle záverov odvolacieho

súdu uvedených v tomto rozhodnutí. Súd prvej inštancie bude povinný zaoberať sa neprijateľnosťou
zmluvnej podmienky, námietkou žalovaného týkajúcou sa naliehavého právneho záujmu, námietkou
premlčania a námietkou zjavného zneužitia práva zo strany spotrebiteľa. Taktiež bude povinnosťou
súdu prvej inštancie nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom vykoná dokazovanie a poskytne stranám
priestor na prednesenie zásadných argumentov vo vzťahu k predmetu sporu. Po vykonaní týchto

procesných úkonov súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite
odôvodní. Povinnosťou súdu bude reagovať na každý zásadný argument strany sporu, ktorý môže mať
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách celého
konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).
Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá

má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebočlen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom

zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.