Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/122/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423204134
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4423204134.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéZámkysudkyňouMgr.KornéliouHarcsovouvsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom C., D. XX, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XXXX/XX, v zastúpení: G. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XXXX/XX, o vrátenie finančnej čiastky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.10.2023 domáhal zaplatenia sumy 192 eur. Žalobu odôvodnil tým,
že žalovaná mala záujem o odpredaj svojich pozemkov v H. I., okrem iného aj pozemku okolo chatky
žalobcu, žalobca chcel si vysporiadať pozemky pod chatkou a zakúpiť si tieto pozemky. Zašiel

k žalovanej, ktorá bez problémov hneď súhlasila, že pozemky predá, lebo ich vôbec nevyužíva. Po
informáciách od starostu H. I. na cenovú reláciu, manžel žalovanej vypočítal adekvátnu čiastku a po
spísaní splnomocnenia na mestskom úrade vyplatil žalobca žalovanej sumu 192 eur po podpísaní
a overení listiny splnomocnenia. Následne bola vyhotovená kúpna zmluva aj návrh na vklad do katastra,
opätovnezašielkžalovanej,ktorámuoznámila,žemanželnesúhlasíscenou,chce,abyzaplatilaďalších
192 eur a ešte 192 eur, takže spolu ešte 384 eur, čo žalobca nemohol dovoliť, preto od odkúpi pozemok
odstúpil. Na preukázanie svojich tvrdení predložil splnomocnenie zo dňa 21.06.2023 a posledný pokus

o zmier.

2 . Súd uznesením z 02.11.2023 vyzval žalobcu, aby svoje podanie doplnil o určitý zrozumiteľný
a vykonateľný petit a predložil dôkazy, ktorým preukazuje svoje tvrdenia, žalobca podaním zo dňa
13.11.2023 uviedol, že žiada svojim podaním zaplatenie sumy 192 eur od žalovanej na jeho účet.

3. Tunajší súd v konaní sp. zn. 4C/122/2023 vydal dňa 27.11.2023 platobný rozkaz, ktorým žalobe v

plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, preto sa platobný rozkaz v
zmysle § 267 ods. 4/ CSP zrušil v celom rozsahu. Žalovaná v odpore poprela a neuznala nárok žalobcu,
uviedla, že tvrdenie žalobcu, že od neho prevzala sumu 192 eur je absolútne nepravdivé, od žalobcu
žiadne peniaze neobdržala. Nepoprela, že dňa 21.06.2023 podpísala splnomocnenie pre žalobcu, aby ju
zastupoval v konaní o podpis kúpnej zmluvy na prevod pozemkov v jej vlastníctve v kat. úz. I. zapísaných
na LV č. XXX A. J. XXX. So žalobcom boli dohodnutí, že mu predá pozemok za kúpnu cenu 0,60 eur/m2,
celková výmera činila 765 m2 a výška kúpnej ceny predstavovala 459 eur. Po podpise splnomocnenia si

všimol jej manžel, že na splnomocnení je uvedená kúpna cena vo výške 192 eur a nie dohodnutá kúpna
cena 459 eur, preto na mieste odvolala splnomocnenie a povedala žalobcovi, že za týchto podmienok
nemá v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu na predaj pozemku. Žiadne peniaze od žalobcu však neprevzalaani pred podpisom splnomocnenia a ani po podpise, preto opovažuje nárok žalobcu za neodôvodnený
a žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

4. Na pojednávaní dňa 12.02.2024 (na ktoré sa žalovaná zo zdravotných dôvodov ospravedlnila,
preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v jej neprítomnosti) žalobca uviedol, že má chatku v H. I.,
ktorú vlastní už vyše 20 rokov a nedávno sa dozvedel, že pozemok pod chatkou mu nepatrí, nie je
vysporiadaní, patrí asi 6 spoluvlastníkom, preto sa skontaktoval s geodetom, ktorý mu mal povedať,
že zariadi, keď si kúpi v H. I. nejaký pozemok, že sa vymenia pozemky, geodet mu mal nejakých ľudí

aj navrhnúť. Z toho dôvodu išiel za žalovanou a dohodol sa s ňou, že jej pozemok odpredá a keď jej
ukázal, že koľko stojí, tak s tým súhlasila, čo jej manžel vypočítal. Spísal splnomocnenie na zastupovanie
žalovanej na katastrálnom úrade, ako aj na podpis kúpnej zmluvy a pri podpise splnomocnenia vyplatila
žalovanej 192 eur, vyplatil v hotovosti celú sumu v bankovkách 100 eur, 50 eur, 2x 20 eur a ešte doplatil
2 eurá, pričom bol prítomný aj manžel žalovanej. Peniaze vyplatil za pozemok v kat. úz. I., vedený na
LV č. XXX ako par. č. XXX/X a na LV č. XXX ako par. č. XXX/X, ktorých podielovou spoluvlastníčkou je

žalovaná. Vyplatenie kúpnej zmluvy bolo rýchlo ešte predtým, ako vôbec bola kúpna zmluva vyhotovená
a podpísaná, pretože nevedel, že kúpnu zmluvu a návrh na vklad je potrebné podpísať a dať overiť
podpis predávajúceho, to sa dozvedel až na katastri. Žiadal, aby mu žalovaná vyplatila sumu 375,50 eur,
titulom istiny sumu 192 eur, 100 eur za vypracovanie kúpnej zmluvy, 66 eur titulom kolku na podanie do
katastra, uplatnil si aj náhradu trov konania vo výške 17,50 eur, titulom zaplateného súdneho poplatku

sumu 16,50 eur a titulom poštovného sumu 1 eur.

5.Súduznesenímzodňa12.02.2024pripustilzmenupetitužaloby,pretožežalobcapožiadalorozšírenie
petitu žaloby, čo súviselo s predmetom konania a s pôvodne podanou žalobou.

6. Žalovaná svojím podaním zo dňa 26.02.2024 poprela opätovne nárok žalobcu aj v jeho rozšírení,
uviedla, že žiadne peniaze od žalobcu neprevzala. Žalobca za ňou prišiel domov, na rýchlo jej povedal,
čo má podpísať, ale ani slovom nespomenul, že v splnomocnení je uvedená kúpna cena a ani jej výšku
jej nespomenul. Následne ju manžel zobral na matriku, kde podpísala plnomocenstvo, ale peniaze
jej žalobca nevyplatil. K rozšírenému petitu žaloby uviedla, že ho považuje za absolútne neoprávnený

a nepreukázaný zo strany žalobcu, pretože žalobca predložil návrh kúpnej zmluvy, ktorý nie je podpísaný
žiadnou zo zmluvných strán a nepreukázal, že na základe akého titulu si nárokuje zaplatenie sumy vo
výške 100 eur, za spísanie kúpnej zmluvy. Takisto nárok žalobcu, ktorým sa domáha zaplatenia sumy
66 eur titulom kolku na podanie návrhu do katastra nehnuteľností, je neoprávnený, pretože ani návrh
na vklad nebol podpísaný a ani nebol podaný do katastra, preto ani žalobca nepotreboval zaplatiť sumu

66 eur za podanie návrhu na vklad. Namietala, že splnomocnenie, ktoré žalobca súdu predložil bolo zo
strany žalobcu upravované, čo je zrejmé z typu písma na zadnej strane splnomocnenia.

7. S poukazom na skutočnosť, že zdravotný stav žalovanej nedovoľoval jej osobnú účasť na
pojednávaní, súd vyzval žalovanú, aby oznámila, či navštívi lekára v Nových Zámkoch alebo nejaký úrad

a za tým účelom by bola osobne vypočutá žalovaná mimo pojednávania, na čo žalovaná podaním zo
04.04.2024 uviedla, že je úplne imobilná a jej zdravotný stav neumožňuje, aby cestovala, preto žiadala,
aby bola vypočutá v mieste bydliska. Súd poučil žalovanú, že môže splnomocniť advokáta alebo inú
fyzickú osobu, aby ju na pojednávaní zastúpil, žalovaná doručila dňa 24.04.2024 splnomocnenie na
zastúpenie pre svojho manžela G. F..

8. Podaním zo dňa 08.04.2024 žalobca ako reakciu na podanie žalovanej z 26.02.2024 oznámil, že
žalovaná si splnomocnenie prečítala, následne hneď odovzdala splnomocnenie manželovi, ktorý si tiež
prečítal splnomocnenie a následne zobral žalovanú svoju manželku na overenie podpisov. Žalobca
predložil súdu druhé splnomocnenie podpísané žalovanou v ten istý deň, ako prvé splnomocnenie, a to

dňa 21.06.2023, v ktorom nie je uvedená žiadna kúpna cena, na základe tohto splnomocnenia žalovaná
mala splnomocniť žalobcu, aby dokonal všetky rozhodnutia a úkony v jej mene, na základe projektu
pozemkových úprav D. I. so špecifikáciou pozemkov.

9. Na pojednávaní dňa 13.06.2024 žalobca zotrvával na svojich prednesoch, tvrdil, že peniaze mu boli

vyplatené vonku pri aute manžela žalovanej. Žiadal, aby bola vypočutá žalovaná pod prísahou, nie je
pravdou, že žalovaná a jej manžel nevedeli, čo má žalovaná podpísať, pretože si to prečítali. Na 100 %
prišlo k odovzdaniu peňazí, ale bol tam len on a žalovaná s manželom, ktorý nechcel, aby odovzdávalpeniaze pred pani, ktorá overovala podpis. Ďalej žiadal, aby bola vypočutá overovateľka podpisu, ktorá
sa mala vyjadriť, či videla, že žalobca chcel vyplatiť žalovanú.
Zástupcažalovanejvypovedal,ženič,čojevžalobesanezakladánapravde,všetkosižalobcavymyslel,

aj to že dal jeho manželke 192 eur. Žalobca k ním chodil, domáhal sa, aby mu manželka prepísala
pozemky, využil situáciu, že manželka sa nevie riadne vyjadrovať po slovensky a že mu niečo sľúbila.
Keď však išli podpisovať dokumenty, že úplne iný dokument dal manželke na podpis, než ako jej
vysvetľoval. Chceli, aby im splnomocnenie vrátil, ale žalobca rýchlo odišiel a už sa s ním nevedeli
skontaktovať a ani ho nevedeli nájsť. Zástupca žalovanej prečítal dokument, v ktorom žalovaná uviedla,

že u nich žalobca zazvonil a chcel vyporiadať pozemky v I., dohodli sa na 0,60 eur/m2, pričom výmera
pozemkov bola 765 m2, teda cena za pozemky mala byť 459 eur. Nie je zrejmé, na základe akých
výpočtov dospel žalobca k sume 192 eur, táto suma bola úplne iná ako sa dohodli, preto žalovaná chcela
na mieste zrušiť splnomocnenie a žiadala, aby jej žalobca splnomocnenie vydal, ale žalobca to nechcel
urobiť a žiadal zaplatenie sumy 192 eur a vyhrážal sa žalovanej, že ju dá na súd a príde o všetko.
Zástupca žalovanej ďalej uviedol, že žiadna kúpna zmluva medzi stranami podpísaná nebola, len

splnomocnenie, aj to dvakrát, jednalo sa o dve rôzne splnomocnenia, na jednom bola uvedená suma
192 eur a na druhom nie. Žalobca žalovanej žiadnu sumu nevyplatil, ani sumu 192 eur a ani žiadnu
sumu, žalobca chcel podvodom získať pozemky, ani to nie je pravda, že boli na mestskom úrade, lebo
žalobca sa tam už hanbí chodiť, lebo ho poznajú, boli na klientskom centre. Čo si žalobca vymýšľa
o peniazoch nie je vôbec pravda, pretože sa na výške kúpnej ceny nevedeli dohodnúť, určite by neboli

predali pozemky za 0,25 eur/m2, keď sa pozemky predávajú za 0,70 eur/m2 až 1 eur/m2. Keď prišli na
úrad overiť splnomocnenie, tak vyložil manželku z auta pred dverami úradu, tam už čakal na ňu žalobca,
išli spolu dnu a tom to podpísala manželka, ale keď mu žalobca ukázal splnomocnenie, čo podpísala
manželka, tak povedal, že vôbec nič nepredajú, nech im žalobca vráti splnomocnenie, ale žalobca toto
urobiť nechcel a až po dlhej dobe im poslal list, že chce vrátiť sumu 192 eur. Žalobca si vymýšľa, nemá

žiadny dokument, že prevzal od žalovanej 192 eur, keď sa robí kúpna zmluva, tak sa napíše, že jedna
strana peniaze odovzdala a druhá prevzala, ale žalobca stále niečo iné tvrdí, raz hovorí, že peniaze
boli vyplatené pred podpisom splnomocnenia, potom, že po podpise vonku, na kapote auta zástupcu
žalovanej, ale nevie preukázať, že peniaze boli vyplatené.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom strán sporu a oboznámením sa so žalobou,
plnomocenstvom, predžalobnou výzvou - pokusom o zmier zo 17.08.2023, uznesením, doplnením
žaloby z 13.11.2023, platobným rozkazom, odporom žalovanej z 11.12.2023, žiadosťou žalovanej
z 24.01.2024, lekárskou správou, návrhom kúpnej zmluvy, návrhom na vklad, projektom pozemkových
úprav D. I., uznesením z 12.02.2024, vyjadrením žalovanej z 26.02.2024, ako aj zo 04.04.2024,

vyjadrením žalobcu z 08.04.2024 spolu so splnomocnením a zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

11. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 192 eur titulom kúpnej ceny, ktorú mal podľa vlastného
tvrdenia vyplatiť žalovanej pri podpísaní a overení splnomocnenia. Táto kúpna cena mala byť za predaj

pozemkov žalovanej v kat. úz. I. zapísaných na LV č. XXX ako par. č. XXX/X o výmere 295 m2 a za
par. č. XXX/X o výmere 470 m2 zapísanej na LV č. XXX, celková výmera parciel činila 765 m2, podľa
tvrdenia žalobcu bola dohodnutá kúpna cena za túto výmeru v sume 192 eur. Žalobca najprv tvrdil a vo
svojej žalobe tiež uviedol, že pri podpísaní splnomocnenia mala byť vyplatená z jeho strany táto čiastka
žalovanej, následne na pojednávaní tvrdil, že peniaze vyplatil po podpísaní splnomocnenia žalovanou

vonku na parkovisku na kapote auta manžela žalovanej. Nehnuteľnosti chcel odkúpiť od žalovanej
preto, lebo sa nachádzajú pod jeho chatkou v H. I. a nedávno sa dozvedel, že nie sú vysporiadané
pozemky pod chatkou. Stretol sa s geodetom, ktorý mu povedal, že má odkúpiť nejaký pozemok a že
sa vymenia pozemky a bude mať vysporiadané pozemky pod svojou chatkou. Geodet mu spomenul
práve žalovanú, preto vyhľadal ju, aby odkúpil od nej jej pozemky. Bol u žalovanej doma aj sa dohodli,

že bude uzavretá kúpna zmluva, ale žalovaná je imobilná, preto navrhol, že sa podpíše splnomocnenie,
na základe ktorého ju žalobca bude zastupovať pri podpise kúpnej zmluvy a pri podaní návrhu na vklad
do katastra nehnuteľnosti. Žalobca podľa vlastného tvrdenia si dal vypracovať kúpnu zmluvu za 100
eur a žiadal, aby mu žalovaná vyplatila aj sumu 66 eur titulom kolku na podanie do katastra a náhradu
trov konania.

So žalovanou sa dohodli, že ju manžel privezie na matriku, pretože ťažko chodí a nevie prejsť
dlhšiu vzdialenosť pešo, prišli na matriku, tam vošli dnu a pred matrikárkou pani I. žalovaná
podpísala splnomocnenie. V priebehu konania po námietkach žalovanej žalobca predložil súdu ďalšie
splnomocnenie, v ktorom však nefiguruje žiadna kúpna cena, toto splnomocnenie bolo podpísanéžalovanou tiež 21.06.2023, žalovaná mala splnomocniť žalobcu na všetky právne úkony k sceľovaniu
pozemkov v kat. úz. I., na LV č. XXX a LV č. XXX. Žalovaná obe tieto splnomocnenia mala podpísať na
matrike, žalobca jej chcel vyplatiť peniaze pri podpise splnomocnenia pred matrikárkou, avšak manžel

žalovanej s týmto nesúhlasil, povedal, že až vonku sa budú vyplácať peniaze, preto peniaze žalovanej
vyplatil vonku na parkovisku.

12. Žalovaná nárok žalobcu poprela, uviedla, že so žalobcom sa dohodli, že podpíše splnomocnenie,
na základe ktorého ho má splnomocniť na vyporiadanie pozemkov v kat. úz. I., na spísanie kúpnej

zmluvy na prevod pozemkov v jej vlastníctve. Pri podpise splnomocnenia od žalobcu žiadne peniaze
neprevzala. Dohoda bola taká, že pozemky v celkovej výmere 765 m2 predá za kúpnu cenu 0,60 eur/
m2, t. j. za 459 eur. Žiadna kúpna cena vo výške 192 eur dohodnutá nebola, nevie akým spôsobom
a prečo žalobca zapísal do splnomocnenia aj to, že jej vyplatil sumu 192 eur, pretože ako už uviedla
takáto suma vôbec nebola predmetom dohody a nemala sa vyplácať pri podpise splnomocnenia, ale pri
podpise kúpnej zmluvy. Až potom, čo podpísala splnomocnenie, si manžel všimol, že na splnomocnení

je uvedená kúpna cena 192 a nie pôvodne dohodnutá cena vo výške 459 eur. Z toho dôvodu na mieste
odvolala splnomocnenie a chcela, aby žalobca jej ho vrátil, ale ten s tým nesúhlasil. Potom sa žalobca
dlho neozval, až jej poslal nejakú výzvu a aby mu žalovaná vyplatila sumu 192 eur. Žalobca však nemá
žiadny dokument o tom, že by žalovanej vyplatil sumu 192 eur, žalobca si to len všetko vymyslel a čo sa
týka jeho ďalšieho nároku ohľadne nákladov za vyhotovenie kúpnej zmluvy, tak tieto tiež neuznávajú,

pretože žalovaná nesúhlasila s predajom, takže žalobca nadbytočne vyhotovoval takúto zmluvu a keď
nemal ani kúpnu zmluvu, nie je zrejmé, na základe akých skutočností sa domáha poplatku za návrh na
vklad vlastníckeho práva do katastra, keď žiadny návrh nepodal.

13. Zo splnomocnenia zo dňa 21.06.2023 s overeným podpisom žalovanej z toho istého dňa, súd zistil,

žežalovanátýmtosplnomocnenímmalasplnomocniťžalobcunazastupovaniejejosobynakatastrálnom
úrade, ako aj na podpis kúpnopredajnej zmluvy. Zároveň v splnomocnení je uvedené, že sa jedná
o pozemky v kat. úz. I., evidované na LV č. XXX ako aj na LV č. XXX v celkovom podiele žalovanej 765
m2 a dohodnutá cena a pri podpise vyplatená suma činí 192 eur. Na druhej strane splnomocnenia je
dopísané po podpise žalovanou, že žalobca prijíma generálnu plnú moc od žalovanej.

14. Z ďalšieho splnomocnenia zo dňa 21.06.2023 s overeným podpisom žalovanej z toho istého dňa
vyplýva, že žalovaná splnomocnila žalobcu na vyporiadanie a vybavovanie všetkých právnych a iných
náležitostí a potrieb k sceľovaniu pozemkov, na základe projektu pozemkových úprav PPÚ Bajtava, na
LV č. XXX par. č. XXX/X a LV č. XXX par. č. XXX/X.

15. Z dokumentu označeného ako „Kúpna Zmluva“ súd zistil, že sa malo jednať o kúpnu zmluvu na
prevod nehnuteľností medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, nachádzajúcich
sa v kat. úz. I., vedených na LV č. XXX ako par. reg. E č. XXX/X o výmere 295 m2, vedených na LV
č. XXX ako par. reg. E č. XXX/X o výmere 470 m2, spolu vo výmere 765 m2 za kúpnu cenu 192 eur,

ktorá mala byť vyplatená pri podpisovaní splnomocnenia na spomínanej nehnuteľnosti po prevode do
osobného užívania. Predmetný dokument nie je podpísaný, ani datovaný.

16. Z písomnosti označenej ako „Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra“ súd zistil, že sa malo
jednať o návrh na vklad viacerých kúpnych zmlúv v kat. úz. I., kde ako predávajúci okrem žalovanej

figuruje ešte A. I. a K. L.. Predmetný dokument nie je podpísaný, ani datovaný.

17. Z projektu pozemkových úprav D. I. z 31.05.2022 súd zistil, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. I., vedených na LV č. XXX ako par. reg. E č. XXX/X o výmere 295 m2,
vedených na LV č. XXX ako par. reg. E č. XXX/X o výmere 470 m2, spolu vo výmere 765 m2.

18. Z posledného pokusu o mimosúdny zmier súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú o vrátenie finančnej
čiastky 192 eur, ktoré jej zaplatil pri podpise splnomocnenia, čo vlastnoručne overene podpísala
a právoplatne svojim podpisom potvrdila prevzatie tejto finančnej čiastky a v prípade, ak neodovzdá
peniaze žalobcovi, odovzdá celý prípad na súd.

19. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.20. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

21.Podľa ČL.8ZákladnýchprincípovCivilnéhosporovéhoporiadku(ďalejCSP)stranysporusúpovinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa § 150 ods. 1/a 2/ CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

23. Koncepcia Civilného sporového poriadku je založená na aktivite sporových strán, ktoré, ak chcú byť
v konaní úspešné, musia uvádzať skutkové tvrdenia, ktoré preukážu dôkazmi.

24. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky
podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo
obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo
a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k

neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie
konkrétneho procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti
tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť
a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu.
Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu

normatívne zakotvená v § 191 ods. 1 CSP za stredníkom - ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo
prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie
procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t. j. substancovať ich
pravdivo a úplne). Toto tzv. materiálne vedenie sporu je imanentnou súčasťou sociálnej koncepcie
civilného procesu, ku ktorej sa Civilný sporový poriadok hlási.

25. Dôkazná povinnosť rovnako predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová
strana - nie je v tejto súvislosti správne uvažovať pri dôkaznej povinnosti len o žalobcovi. Inak povedané,
dôkazná povinnosť nestíha v kontradiktórnom spore len žalobcu. Dokazovať je povinný každý, kto v
spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia,

a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného
bremenavedievprípadežalovanéhokprocesnejpasivite,ktorájerovnakosankcionovanástratousporu.
Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore
každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.

26. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá
a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom
protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom

prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových
tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za
následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň
tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena
(rozsudok NS SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3 Cdo 2/2016).

27.Podľa §191 ods. 1CSPdôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak

zákon neustanovuje inak.

29. V konaní zhromaždený materiál treba zhodnotiť. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých
vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnýmipredpismi v tom zmysle, ako ten, či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov).
Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo
najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie

je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov (R V/1968).

30. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná podpísala splnomocnenie pre žalobcu na právne úkony
týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti, ktoré sú v jej vlastníctve, a to nehnuteľnosti nachádzajúcich sa
v kat. úz. I., vedených na LV č. XXX ako par. reg. E č. XXX/X o výmere 295 m2, vedených na LV č.

XXX ako par. reg. E č. XXX/X o výmere 470 m2, spolu vo výmere 765 m2. Sporná bola skutočnosť,
či žalobca vyplatil žalovanej pri podpise splnomocnenia kúpnu cenu vo výške 192 eur tak, ako to bolo
uvedené v písomnom vyhotovení splnomocnenia. Žalobca tvrdil, že so žalovanou sa ešte predtým ako
vypracoval splnomocnenie na prevod nehnuteľností dohodol, že jej vyplatí kúpnu cenu v takejto výške
za jej nehnuteľnosti, žalovaná voči tomu nemala námietky, začala namietať výšku kúpnej ceny až pri
podpise splnomocnenia a dokonca ani nie ona, ale jej manžel.

31. Spornou medzi stranami ostala skutočnosť, či žalobca žalovanej vyplatil sumu 192 eur. Žalobca
tvrdil, že peniaze vyplatil žalovanej na okresnom úrade pred matrikárkou po podpísaní a overení
splnomocnenia, následne na pojednávaní, kde bol prítomný aj zástupca žalovanej, jej manžel, žalobca
začal tvrdiť, že peniaze vyplatil po podpise splnomocnenia, a to vonku na parkovisku v hotovosti

apeniazeprevzalvbankovkách1x100eur,1x50eur,2x20eura1x2eurá,manželžalovanej,peniaze
mu odčítal na kapote jeho auta. Už samotné tieto tvrdenia žalobcu sú zmätočné, vzájomne si odporujú,
žalobcažiadal,abysúdvypočuloverovateľapodpisu,ktorýmalpreukázať,žepeniazemalibyťvyplatené
pri podpise splnomocnenia, ale manžel žalovanej toto nedovolil a povedal, že nech si to vybavia vonku.
Manžel žalovanej však vypovedal, že on vôbec nebol prítomný pri podpise splnomocnenia a až keď

mu manželka ukázala podpísané splnomocnenia zistil, že úplne iný dokument dal žalobca podpísať
manželke,naakomsadohodli.Navyševie,žepripodpisesplnomocneniasavôbecnevyplácajúpeniaze,
tieto sa vyplácajú pri podpise kúpnej zmluvy. Nezakladá sa na pravde, že by žalobca žalovanej vyplatil
192 eur, túto skutočnosť nemá žalobca žiadnym spôsobom preukázanú. Nie je pravda, ani to, že sa
dohodli na kúpnej cene 0,25 eur/m2, dohodli sa na kúpnej cene 0,60 eur/m2, ale žalobca napísal do

splnomocnenia úplne inú sumu.

32. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k tomu záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
Žalobca tvrdil, že žalovanej vyplatil sumu 192 eur pri podpise splnomocnenia, na základe ktorého mal
v mene žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností, tvrdil, že sumu 192 eur vyplatil

v hotovosti manželovi žalovanej. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať v konaní o zaplatenie finančných
prostriedkov titulom kúpnej ceny, že medzi stranami bola dohoda ohľadne predmetu kúpy a kúpnej ceny,
avšak žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by so žalovanou uzavrel kúpnu zmluvu a vyplatil je
sumu 192 eur titulom kúpnej ceny, ako to opísal v žalobe a ako to tvrdil v konaní.

33. Žalovaná namietala v konaní tak dohodu strán o uzavretí kúpnej zmluvy, ako aj skutočnosť, že
zo strany žalobcu jej boli poskytnuté finančné prostriedky titulom kúpnej ceny za nehnuteľnosti vo
výške 192 eur. V konaní bolo preukázané, že žalovaná podpísala splnomocnenie, ktorým splnomocnila
žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností, ktoré mala vo vlastníctve a ktoré mala
v úmysle žalobcovi predať, avšak po podpise splnomocnenia (resp. oboch splnomocnení, pretože boli

v ten istý deň podpísané žalovanou dve splnomocnenia) zistila, že žalobca napísal do splnomocnenia
kúpnu cenu, na ktorej sa nedohodli a ktorá bola oveľa nižšia, za akú chcela svoje nehnuteľnosti predať.
Z toho dôvodu nesúhlasila s prevodom nehnuteľností, žiadala od žalobcu, aby jej vrátil splnomocnenie,
ale žalobca splnomocnenie vrátiť nechcel. Z dôkazov predložených v konaní bolo preukázané, že
žalovaná splnomocnenie podpísala, žalobca však v konaní nepreukázal, že by z jeho strany bola

pre žalovanú vyplatená kúpna cena vo výške 192 eur, ani skutočnosť, že by medzi stranami došlo
k dohode ohľadne výšky kúpnej ceny. Keďže sa malo jednať o kúpu nehnuteľností, kde zákon vyžaduje
písomnú formu, inak podľa § 40 Občianskeho zákonníka sankcionuje nedostatok formy právneho úkonu
jej absolútnou neplatnosťou, zo strany žalobcu nebolo preukázané, že bola uzavretá medzi stranami
písomná kúpna zmluva, tak súd považoval nárok žalobcu za neoprávnený a tvrdenia žalobcu za

nepreukázané. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkaz tvrdenia a ani dôkazné bremeno, pretože
v konaní hodnoverným spôsobom nevedel preukázať, že žalovanej vyplatil sumu 192 eur, jeho tvrdenie
nebolo podložené žiadnym vierohodným dôkazom, pričom ak tvrdil, že peniaze odovzdal, mal túto
skutočnosť bez pochybnosti preukázať. Čo sa týka ďalších nárokov žalobcu na zaplatenie sumy 100eur titulom vypracovania kúpnej zmluvy, žalobca nepredložil takisto žiadny dôkaz o tom, že by niekoho
poveril vypracovaním takéhoto dokumentu. Žalobca domáhal okrem toho aj sumy 66 eur, ktorú mal
zaplatiť za kolok za návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, ale nepredložil žiadny

dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, a to napriek tomu, že v žalobe, ako aj v predžalobnej výzve
tvrdil, že takýto kolok kúpil a má k dispozícii už neplatný kolok. Vzhľadom na tieto skutočnosti v konaní
zistené dospel súd k tomu záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že by žalovanej vyplatil sumu 192 eur a ani následné náklady súvisiace
s vypracovaním kúpnej zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti. Žalobca neuniesol

v konaní dôkazné bremeno ohľadne týchto svojich tvrdení, preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

34. Súd nevykonal ako dôkaz výsluch overovateľa podpisu, pretože tento overovateľ by sa mal vyjadriť
len ku skutočnosti, či žalobca bol „odtlačený“ manželom žalovanej pri podpise splnomocnenia, výsluch
takéhoto svedka nepreukazuje skutočnosť, či bola alebo nebola vyplatená suma 192 eur. Takisto súd
nevykonal výsluch žalovanej, pretože jej výsluch by z dôvodu hospodárnosti konania nebol efektívny,

z vyjadrenia zástupcu žalovanej – manžela bolo preukázané, že manžel žalovanej bol prítomný pri
každom úkone žalovanej, žiadne nové skutočnosti z výsluchu žalovanej by nevyplynuli.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani si žiadne trovy

v konaní neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.