Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220010858
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2220010858.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr.

Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXX XXXX v
C. D., trvalé bydlisko E. XXX/XX, C. D., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona (ďalej
len Tr. zák.), o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 27. januára
2025, č. k. 4T/116/2020-261, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 3. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX. XXXXX XXXX v C. D., trvalé bydlisko E. XXX/XX, C. D.,

o d s u d z u j e
podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 (ďalej len Trestný zákon), za použitia
§36písm.j),§36písm.p),§38ods.2Trestnéhozákonanatrestodňatiaslobodyvovýmere2(dva)roky.
Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 27. januára 2025, č.

k. 4T/116/2020-261 (ďalej aj napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za
vinného pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona
(ďalej len Tr. zák.), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 07.01.2019 v čase okolo 09:00 hod. obvinený spolu s poškodenou F. G., nar. XX.X.XXXX, ako
spolujazdkyňou vykonal jazdu na osobnom motorovom vozidle značky Audi A3 EČ: H. za mesto
Dunajská Streda, kde pri miestnom lesíku zastal s vozidlom, vybral kľúč zo zapaľovania, vložil si ho
do vrecka svojej bundy, kedy jej po predchádzajúcej slovnej hádke uviedol, že „dnes odtiaľto neodídeš,

pokiaľ mi nepovieš s kým ma podvádzaš Ty kurva, budeme tu aj do večera, času máme dosť, tu je
cintorín, môžem Ťa aj zakopať, tu Ťa nikto nenájde", pričom na poškodenú kričal a fyzicky ju napadol
a to takým spôsobom, že ju udrel svojou päsťou pravej ruky do ľavej časti tváre, následne ju udrel aj
otvorenou dlaňou pravej ruky do zadnej časti hlavy a z ruky jej vytrhol telefón, ktorý si začal prezerať, na
čo mu poškodená uviedla, nech jej vráti telefón, avšak jej ho nechcel dať a preto mu ho chcela vytrhnúť z
ruky a naklonila sa na neho, kedy ju dlaňou opakovane udrel do temena hlavy, vytrhol jej z hlavy chumáč
vlasov, pričom jej uviedol, že kľúče od auta a telefón jej vráti, keď mu povie, že s kým ho podvádza,

následne poškodenú odviezol na miesto svojho bydliska, z vozidla vystúpil a hodil jej telefón do vozidla.
2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) aTr. zák. podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu s probačným
dohľadom na 2 (dva) roky. Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Tr. zák. mu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze
kontaktu s poškodenou F. G. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej

komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami a podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák.
povinnosť nepriblížiť sa k tejto poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v
blízkosti obydlia poškodenej alebo v určenom mieste kde sa poškodená zdržuje alebo ktoré navštevuje.
Súčasne poškodenú okresný súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s jej nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní si prokurátorka ponechala lehotu na podanie
odvolania, ktorá jej márne uplynula. Obžalovaný zahlásil voči rozsudku ihneď odvolanie čo do výroku
o vine, treste aj voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Poškodená sa práva na podanie odvolania
vzdala.
4. Zahlásené odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Juraja Gavalca
písomným podaním doručeným krajskému súdu 13. januára 2026.

4.1. Obžalovaný v odvolaní poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Toš 4/2009 z 26.
februára 2010 (str. 25) uviedol, že sa v tejto trestnej veci opiera rozhodnutie o vine obžalovaného o
výpoveď poškodenej, iný priamy dôkaz proti obžalovanému neexistuje, s čím sa stotožnil aj odvolací
súd v uznesení sp. zn. 6To/82/2022 zo dňa 13.12.2022 (bod 16.). Na strane druhej stojí výpoveď
obžalovaného a nie je dôvod hovoriť, že je menej významná, než výpoveď poškodenej, ide o

bezúhonného človeka. Existujú teda dve alternatívy k otázke posúdenia, či sa skutok stal alebo nie,
nie je dôvod uprednostniť výpoveď poškodenej, ak nie je podporená iným objektívnym dôkazom.
Teda aj bez otázky posudzovania vierohodnosti výpovede poškodenej, keďže proti nej stojí výpoveď
obžalovaného, ktorá nebola spochybnená okrem výpovede poškodenej žiadnym iným dôkazom, nie
je možné dospieť k nespochybniteľnému záveru o vine obžalovaného. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia ponechal obranu (výpoveď) obžalovaného bez povšimnutia a nevyhodnocoval ju
pri posudzované viny obžalovaného, teda logicky by mal byť aj tento rozsudok nepreskúmateľný, keď
rovnako postupoval odvolací súd pri nevyhodnotení výpovede poškodenej (bod 18 uznesenia Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 6To/l76/2023 zo dňa 23.7.2024). V súvislosti s hodnotením výpovede poškodenej
je potrebné zohľadniť osobnostné vlastnosti, že jej myslenie je nedostatočne kritické s tendenciou k

vzťahovačnému až paranoidnému nastaveniu, v dôsledku čoho ťažšie vyhodnocuje okolnosti reality,
je zameraná na vlastné prežívanie. Usudzovať môže len na základe dojmov a nálad a jej úsudky
môžu byť determinované dojmami. Má tendenciu interpretovať okolnosti subjektivistický, v prospech
seba s vykreslením nadmerne pozitívneho sebaobrazu, čo môže čiastočne spochybniť jej všeobecnú
vierohodnosť. Toto všetko je obsahom znaleckého posudku PhDr. Kataríny Haidovej, znalkyne z odboru

psychológia. K tomuto je potrebné uviesť aj to, že i keď vytiahnutie chumáča vlasov na polícii odvolací
súd nepovažoval za významné (hoci obhajoba si logicky myslí, že mali ostať v ruke toho, kto ich vytrhol),
poškodená mala mať zlomené aj 2 alebo 3 nechty, čo nevie presne popísať, uvádza, že
ich mala nielen zlomené, ale do polovičky odtrhnuté, čo je mimoriadne bolestivé zranenie. Poškodená
s tým nešla k lekárovi, ale na kozmetiku, aby to nebolo vidieť, tak si to dala prekryť umelým nechtom,

čo obhajoba považuje za neprijateľné až nemožné. Brat poškodenej, svedok E. I. nepotvrdil výpoveď
poškodenej, tvrdil, že mu volala až večer, hoci skutok sa mal stať doobeda okolo 9.00 hod. a poškodená
vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní 7. máj 2021 uviedla, že volala bratovi hneď po skutku (str.
5 zápisnice). Taktiež tento svedok nepotvrdil, že poškodená bola týraná exmanželom. Výpoveď tohto
svedka nie je možné vyhodnocovať v neprospech obžalovaného.

4.2. Obžalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe, ak súd stojí pred
úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže
nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti
druhého dôkazu. Súdna prax nepripúšťa možnosť odôvodniť vierohodnosť jednej z diametrálne
odlišných verzií len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu bez analýzy, či tieto

okolnosti nie sú v súlade aj s druhou verziou prípadu, pričom prokurátor vlastne od súdu žiada, aby
bral do úvahy iba výpoveď poškodenej, čo nie je možné. Zistenie skutkového stavu veci vyžaduje,
aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo zistená tak, aby nemohla vzbudzovať
akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu veci nemožno preto považovať len zistenie púhej
pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru,

že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Ak po
vykonaní dokazovania zostanú vzhľadom na obhajobu obvineného pochybnosti o niektorej dôležitej
skutkovej okolnosti, treba rozhodnúť v prospech obvineného (zásada „v pochybnostiach v prospech
obvineného“). Čo sa týka SMS komunikácie, ktorú predložila v konaní poškodená, tak túto nie je možnéspájať s obžalovaným, pretože pravosť tejto komunikácie je sporná, poškodená nemá telefón, v ktorom
sa mala nachádzať a obžalovaný ju nepotvrdzuje.
4.3. Citujúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To 4/2010 z 2. júna 2010 (str. 4) potom

obžalovaný v konečnom návrhu žiadal, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b),
c), d), e) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
4.4. Prokurátorka sa k dôvodom odvolania obžalovaného písomne nevyjadrila.
5. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátora 17.

júna 2025.
6. Dňa 13. januára 2026 podal obžalovaný na krajský súd námietku zaujatosti, v ktorej uviedol, že ak
nie je skutočný stav veci správne zistený a ak má odvolací súd za to, že je tomu tak preto, že okresný
súd nehodnotil správne dôkazy vo veci vykonané, môže odvolací súd len upozorniť, v ktorých smeroch
má byt' konanie doplnené, alebo čím je treba sa znovu zaoberať, nesmie však v žiadnom prípade k
spôsobu hodnotenia dôkazov udeľovať záväzné pokyny. Obžalovaný vníma postup odvolacieho súdu

v súvislosti s jeho rozhodnutím č. k. 6To/176/2023-237 z 23. júla 2024, ako postup, ktorým priamo
prikázal prvostupňovému súdu, ako má rozhodnúť, a to konkrétnym odkazom v odôvodnení ( bod 19)
na povrchne, jednostranne a tendečne v prospech obžalovaného vyhodnotené dôkazy, len zdanlivo sa
opierajúc o zásadu in dubio pro reo, pretože už teraz je zrejmé, ako tento súd rozhodne o odvolaní
obžalovaného. Ak nie je skutočný stav veci správne zistený a ak má odvolací súd za to, že je tomu tak

preto, že okresný súd nehodnotil správne dôkazy vo veci vykonané, mal odvolací súd len upozorniť,
v ktorých smeroch má byt' konanie doplnené, alebo čím je treba sa znovu zaoberať, nesmie však
v žiadnom prípade k spôsobu hodnotenia dôkazov udeľovať záväzné pokyny, čo vyššie uvedeným
urobil a v podstate prikázal prvostupňovému súdu dôkazy hodnotiť v neprospech obžalovaného.
Obžalovaný vníma tento postup odvolacieho súdu ako nezákonný. Zásadnou okolnosťou, ktorá vzišla

z prejaveného postoja odvolacieho súdu v uznesení č. k. 6To/176/2023-237 zo dňa 23. júla 2024 k vine
obžalovaného, je námietka zaujatosti, ktorú obžalovaný podáva proti sudcom senátu Krajského súdu
v Trnave (predseda senátu je Mgr. Pavol Macháč), ktorý majú o veci obžalovaného opäť rozhodovať.
Tento senát nespĺňa základné predpoklady vyžadované súdnou praxou. pre kritéria nezaujatosti a
nestrannosti. Obžalovaný pritom vychádza z judikatúry pre posudzovania nestrannosti súdu resp.

sudcu. Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov, či názorov, ktoré
nie sú založené na spoľahlivom poznaní ale na púhom predpoklade) alebo zaujatosti (subjektivizme.
neobjektivizme, straníckosti). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk a to zo subjektívneho
hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu a z objektívneho
hľadiska nestrannosti, t. j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek

pochybnosti v danom smere. Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych
skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že súd je subjektívne nestranný, ale musí sa
akotakýobjektívnejaviťvočiachstrán.Objektívnehľadiskojezaloženénaexistenciidostatočnýchzáruk
pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti. Pri objektívnej nestrannosti stačí, ak sú tu
okolnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o nestrannosti. Podľa ESĽP je potrebné „íst' ďalej než ako sa

vec javí" (looking behind appearances). Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ona sa musí aj javiť,
že je vykonaná Oustice must not only be done, it must also be seen to be done) viď rozsudky ESĽP
Delcourt p. Belgicku - zo 17. januára 1970, Saraiva De Carvalho p. Portugalsku - z r. 1994. Sudca, sa
má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia
oprávnenápochybnosťojehonestrannosti.Nestrannosťnespočívalenvhodnotenísubjektívnehopocitu

sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by
zaujatý mohol byť. Z tohto hľadiska preto nezáleží na subjektívnom pocite. Podstatným je existencia
objektívnych skutočnosti, ktoré vrhajú pochybnosti na jeho nestrannosť v očiach strán a verejnosti (III.ÚS
47/05, I.ÚS 46/05). Samotný takýto záver súdu, aký urobil v rozhodnutí č. k. 6To/176/2023-237 z 23. júla
2024, predstavuje vnútorný postoj súdu k obžalovanému. pričom táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti

o nezaujatosti súdu. V tejto súvislosti poukazuje obžalovaný aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 111/2018 z 23 . mája 2018, podľa ktorého „pokiaľ obvinený v námietke zaujatosti uvádza okolnosti
znamenajúce protizákonný, resp. svojvoľný postup sudcu v konaní (napríklad vyjadrenie sudcovho
názoru o vine obžalovaného), treba takúto námietku zaujatosti považovať za spôsobilú námietku, o
dôvodnosti, či nedôvodnosti ktorej sa preto musí zákonom predpísaným spôsobom konať a rozhodnúť."

Z uvedených dôvodov obžalovaný navrhol, aby vec bola pridelená iným sudcom, resp. inému senátu
Krajského súdu v Trnave.
Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
3. februára 2026. Úkonu sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného.Obžalovaný, ktorý bol o termíne riadne a včas upovedomený, sa nedostavil, súhlasil s vykonaním úkonu
v jeho neprítomnosti. Rovnako sa konalo aj v neprítomnosti splnomocneného zástupcu poškodeného,
ktorý sa nedostavil, hoci bol riadne a včas o termíne upovedomený. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti

doručenú krajskému súdu 13. januára 2026, predseda senátu vyrozumel strany, že sa o nej
v zmysle ust. § 32 ods. 6 Tr. por. konať nebude. Primárne preto, lebo nebola vznesená bezodkladne, keď
obhajobapoznalaargumentyodvolaciehosúduodjesene2024aotermíneverejnéhozasadnutiavedela
od októbra 2025. Sekundárne preto, že podľa mienky krajského súdu bola táto námietka založená na
dôvodoch týkajúcich sa výhradne riadneho procesného postupu odvolacieho súdu, ktorý v namietanom

zrušujúcom uznesení žiadne záväzné pokyny na hodnotenie dôkazov okresnému súdu nedával, tobôž
niepokynodsúdiťobžalovaného.Okresnémusúdubolodôraznevytknutý nesprávnyanelogickýspôsob
hodnoteniadôkazov,akoajkvalitaodôvodneniasúdnehorozhodnutia,ktoréchybyjekrajskýsúdpovinný
vytýkať, ak ich zistí. Dokazovanie krajský súd nedopĺňal, nakoľko v tomto smere žiadne návrhy neboli.
V rámci konečných návrhov prokurátorka žiadala odvolanie obžalovaného zamietnuť v zmysle § 319
Tr. por. ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného sa pridržal konečného návrhu uvedeného v písomne

odôvodnenom odvolaní.
7.KrajskýsúdvTrnave(ďalejlenkrajskýsúd)akosúdodvolacípodľa§315Tr.por.preskúmalnapadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Tr. por. a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316
ods. 1 Tr. por., ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., lebo odvolanie podal
obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný. V dôsledku splnenia týchto procesných podmienok následne postupom
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal krajský súd zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania. Na podklade takéhoto
prieskumu zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

K doterajšiemu priebehu konania
8. Na úvod je potrebné uviesť, že krajský súd sa predmetnou trestnou vecou už zaoberal, keď na
podklade odvolania prokurátora preskúmaval predchádzajúci rozsudok okresného súdu z 12. januára
2022, sp. zn. 4T/116/2020 a svojim uznesením z 13. decembra 2022, sp. zn.
6To/82/2022, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. tento rozsudok zrušil v celom

rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. Bez nutnosti podrobne rekapitulovať obsah vyššie spomínaného zrušujúceho
uznesenia krajský súd konštatuje, že okresnému súdu boli vytknuté chyby, ktorých sa dopustil nielen
v procese dokazovania, ale aj v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov. Krajský súd okresnému súdu
prikázal predvolať a vypočuť brata poškodenej a následne dôkazy vyhodnotiť spôsobom, ktorý bude

zodpovedať zákonným požiadavkám. Krajský súd zdôraznil, že skutočnosti uvádzané v bodoch 16
až 18 uznesenia z 13. decembra 2022, sp. zn. 6To/82/2022, nie je možné vykladať tak, že okresný
súd je povinný obžalovaného uznať vinným podľa obžaloby, že predmetné skutočnosti majú na nové
rozhodnutie okresného súdu len ten dosah, že prípadný opätovný záver o nevierohodnosti poškodenej
okresný súd nemôže opierať o tie skutočnosti, ktoré uviedol v napadnutom rozsudku.

9. Okresný súd po vrátení veci doplnil dokazovanie v intenciách pokynu krajského súdu a následne
rozsudkom z 3. júla 2023, č. k. 4T/116/2020-216, postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. opätovne
oslobodil obžalovaného spod obžaloby. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, o ktorom
krajský súd rozhodol uznesením z 23. júla 2024, č. k. 6To/176/2023 – 237 tak, že napadnutý rozsudok
zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a

rozhodol. Opäť bez nutnosti podrobne rekapitulovať obsah vyššie spomínaného zrušujúceho uznesenia
krajský súd konštatuje, že okresnému súdu boli vytknuté dve veci. Jednak odôvodnenie napadnutého
rozsudku, ktoré nespĺňalo náležitosti predpokladané v ust. § 168 ods. 1 Tr. por. a opätovne aj spôsob,
akým okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil.
Konanie na okresnom súde po zrušení rozsudku

10. Okresný súd prihliadajúc na závery obsiahnuté v rozhodnutí krajského súdu po vrátení veci vytýčil
hlavné pojednávanie, na ktorom doplnil dokazovanie tým, že oboznámil aktualizované správy a relácie
na obžalovaného a keďže iné dôkazné návrhy strany nemali, tak bolo dokazovanie vyhlásené za
skončené.
11. Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o vine napadnutého rozsudku predchádzalo, obžalovaný mu

v odvolaní žiadne chyby nevytýkal a chyby konania odvolaním obžalovaného nevytýkané, ktoré by
zakladali dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a muselo sa na ne prihliadať z úradnej povinnosti,
odvolacím prieskumom zistené neboli. Možno preto uzavrieť, že okresný súd dodržal ustanoveniazákona o konaní pred súdom a pokiaľ vykonal dôkazy, tak v tom procese postupoval taktiež spôsobom
súladným so zákonom.
12. Ani rozsah vykonaného dokazovania obžalovaný v odvolaní nenamietal. Z obsahu spisového

materiálu pritom vyplýva, že po vrátení veci okresný súd už dokazovanie vo vzťahu k meritu veci
nedopĺňal, keďže strany žiadne ďalšie dôkazné návrhy nemali, preto okresný súd oboznámil len
aktualizované správy a relácie na obžalovaného a dokazovanie vyhlásil za skončené.
K spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
13. Gro odvolacích námietok obžalovaného sa týka spôsobu, akým okresný súd vyhodnotil dôkazy,

ktorénahlavnompojednávanívykonal. Obžalovanývodvolanípolemizujesodôvodnenímnapadnutého
rozsudku, presadzuje vlastný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a z toho vyvodzuje vlastnú verziu
skutkového deja, ktorá nekorešponduje so skutkovými zisteniami okresného súdu.
14. Vo všeobecnosti možno ku kritike spôsobu hodnotenia dôkazov obžalovaným uviesť, že v trestnom
konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie
dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie.

Tr. por. nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak vyjadrené, Tr. por. neupravuje otázku minimálneho
množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnomkonaníaleboniektorázostrán. Vsúvislostishodnotenímdôkazovplatíajdruhépravidlo,podľa
ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda že ich
hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd

nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté
dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému
rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).
15. V konkrétnostiach tohto prípadu krajský súd konštatuje, že okresný súd hodnotil dôkazy spôsobom
predpokladaným ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a správne na podklade vykonaného dokazovania ustálil,

že kritického dňa obžalovaný spolu s poškodenou ako spolujazdkyňou vykonal jazdu na osobnom
motorovom vozidle za mesto Dunajská Streda, kde pri miestnom lesíku zastal s vozidlom, vybral kľúč
zo zapaľovania, vložil si ho do vrecka svojej bundy, kedy jej po predchádzajúcej slovnej hádke uviedol,
že „dnes odtiaľto neodídeš, pokiaľ mi nepovieš s kým ma podvádzaš Ty kurva, budeme tu aj do večera,
času máme dosť, tu je cintorín, môžem Ťa aj zakopať, tu Ťa nikto nenájde", pričom na poškodenú kričal

a fyzicky ju napadol a to takým spôsobom, že ju udrel svojou päsťou pravej ruky do ľavej časti tváre,
následne ju udrel aj otvorenou dlaňou pravej ruky do zadnej časti hlavy a z ruky jej vytrhol telefón, ktorý
si začal prezerať, na čo mu poškodená uviedla, nech jej vráti telefón, avšak jej ho nechcel dať a preto
mu ho chcela vytrhnúť z ruky a naklonila sa na neho, kedy ju dlaňou opakovane udrel do temena hlavy,
vytrhol jej z hlavy chumáč vlasov, pričom jej uviedol, že kľúče od auta a telefón jej vráti, keď mu povie,

že s kým ho podvádza, následne poškodenú odviezol na miesto svojho bydliska, z vozidla vystúpil a
hodil jej telefón do vozidla.
16. Aj podľa názoru krajského súdu je obžalovaný zo spáchania žalovaného trestného činu jednoznačne
usvedčovaný poškodenou, ktorej výpoveď aj krajský súd považoval za pravdivú. Poškodená vypovedá
o čine zhodne v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, jej výpoveď je konzistentná a

dostatočne podrobná na to, aby bolo zrejmé, že vypovedá o skutočne prežitých udalostiach. Pokiaľ
v niečom vypovedá inak ako zdôrazňuje v odvolaní obžalovaný, tak len v nepodstatných detailoch (napr.
čas a spôsob ich stretnutia ráno u lekára a pod.),, ktoré nie sú spôsobilé ovplyvniť záver o pravdivosti jej
výpovede.Právedodetailovzhodnévýpovedepoškodenejprodukovanéajsväčšímčasovýmodstupom
by pôsobili naučene a preto nevierohodne. Podstatné aj z pohľadu krajského súdu je to, ako poškodená

vypovedá o kľúčovom trestnoprávne relevantnom konaní obžalovaného, teda o tom, ako ju v kritický
deň zaviezol autom za mesto, kde ho zaparkoval, vybral kľúče zo zapaľovania, aby jej znemožnil odjazd
a následne ju fyzickým násilím ale aj hrozbami násilia nútil oznámiť mu, s kým má poškodená ešte okrem
neho pomer, resp. s kým ho podvádza.
17. Správne okresný súd vo vzťahu k vierohodnosti poškodenej zdôraznil význam znaleckého posudku

č. 35/2020 vypracovaného PhDr. Katarínou Haidovou, znalkyňou z odboru psychológia, klinická
psychológiadospelých,zktoréhookreminéhovyplynulo,žepoškodenánemátendenciuúčelovoklamať,
nemá ani sklony k fabulácii, ani sklony k nadmernej fantazijnej produkcii a že konanie obžalovaného
u nej spôsobilo utrpenie, pocity úzkosti, starosti a obavy z vyhrážok smrťou.18. Správne okresný súd zdôraznil, že tvrdenia poškodenej sú čiastočne objektivizované aj výpoveďou
jej brata – svedka E. I., ktorý potvrdil, že mu poškodená v kritický deň volala a sťažovala sa mu na
útok zo strany obžalovaného, svedok jej mal odporučiť, aby sa obrátila na políciu. A tiež sú jej tvrdenia

podporené oboznámenými SMS správami, z ktorých okrem iného vyplýva, že obžalovaný poškodenú
nevyberaným spôsobom atakoval a že na ňu žiarlil on, nie ona na neho, ako tvrdil obžalovaný. Tieto
SMS správy predložené poškodenou považoval aj krajský súd za zákonný dôkaz, keď aj obžalovaný
v prípravnom konaní verifikoval ich pravosť a dokonca sa za ne poškodenej ospravedlnil.
19. Z dôvodov prezentovaných vyššie v texte vyhodnotil krajský súd odvolacie námietky obžalovaného,

ktoré stáli na konštatovaní, že ide len o jeho tvrdenie proti tvrdeniu poškodenej, že je tu stav dôkaznej
núdze, kedy mal okresný súd aplikovať zásadu in dubio pro reo, za nedôvodné. Ucelená reťaz
vyššie zmienených dôkazov (priameho a nepriamych) umožňovala v tejto trestnej veci aj podľa názoru
krajského súdu vyvodiť nepochybný, nevyvrátiteľný a nad všetky pochybnosti odôvodnený záver, že
obžalovaný spáchal skutok tak, ako je opísaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Ani krajský
súd nezaznamenal žiadne také diskrepancie, ktoré by boli spôsobilé vyvolať dôvodné pochybnosti

o skutku, či o jeho páchateľovi. Z pohľadu krajského súdu neznižuje vierohodnosť poškodenej to,
že po skutku nevyhľadala lekára a nedala sa ošetriť. Rovnako jej vierohodnosť neznižuje ani tá
skutočnosť, že policajt prijímajúci trestné oznámenie nevykonal ohliadku jej tela s fotodokumentáciou.
Je len domnienkou obžalovaného, že tak policajt neučinil preto, lebo poškodená žiadne viditeľné
zranenia neutrpela. Poškodená svoje zranenia detailne popísala a uviedla aj mechanizmus ich vzniku.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že okresný súd nevyhodnotil jeho výpoveď, ide o námietku nedôvodnú.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že tvrdeniam obžalovaného okresný súd neuveril
zdôrazňujúc, že to bol obžalovaný, ktorý aj po čine poškodenú kontaktoval, hoci tvrdil, že on sa rozišiel
s ňou a nechcel ju viac vidieť. Z oboznámených SMS správ vyplýva opak. Z uvedeného je zrejmé,
že okresný súd obrane obžalovaného neuveril. Aj z pohľadu krajského súdu bola obrana účelová,

produkovaná s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.
20. Nad rámec vyššie uvedeného krajský súd dopĺňa, že na posúdenie hodnovernosti výpovede
poškodenej použil aj takzvanú doktrínu RAVEN. Tento akronym písaný v angličtine (RAVEN) je
skratkou piatich slov: Reputation; Ability to see; Vested interest; Expertise; Neutrality. Prvé kritérium
(reputation/reputácia): hodnotí sa celkové spoločenské postavenie a status svedka v kontexte jeho

sociálnych väzieb (napr. patologické prostredie drogovo závislých osôb, ak sa v tomto prostredí svedok
preukázateľne pohybuje, môže mať na toto kritérium podstatný vplyv a pod.). Druhé kritérium (ability
to see/schopnosť vidieť): hodnotí sa kontext zmyslového vnímania a schopnosti svedka vypovedať o
tom, čo vnímal svojimi zmyslami, napríklad časový odstup jeho výpovede od relevantnej skutočnosti,
vek, zdravotný stav a podobne (napríklad sluchový či zrakový hendikep môže výrazne narušiť celkovú

dôveryhodnosť svedeckej výpovede v konkrétnom prípade - tým sa, samozrejme, nemá na mysli
diskriminácia akokoľvek postihnutých osôb, len obmedzenie schopnosti vnímať zmyslami skutočnosť).
Tretie kritérium (vested interest/osobný záujem): hodnotí sa prípadný dopad výsledku sporu na záujem
svedka, napríklad vplyv na jeho hmotnoprávne postavenie, atď. Ak by napríklad svedok v prípade
úspechu jednej strany získal nejakú hmotnoprávnu výhodu či lepšie hmotnoprávne postavenie, môže

to mať vplyv na celkovú vierohodnosť takéhoto svedka (pochopiteľne, aj tu platí, že sa hodnotí celkový
komplex vykonaných dôkazov, aj jednotlivý dôkaz v istej komplexnosti, teda ani takáto prípadná výhoda
nediskvalifikuje svedka absolútne, ale len v prípadnom kontexte s ostatnými hodnotiacimi kritériami
doktríny RAVEN, ako aj v kontexte ostatných vykonaných a hodnotených dôkazov). Štvrté kritérium
(expertise/znalosť): hodnotí sa prípadná odbornosť svedka. Ak svedok disponuje preukázanými

odbornými znalosťami v oblasti, ku ktorej a o ktorej vypovedá alebo ktorých sa jeho výpoveď týka, má
to dopad na jeho vierohodnosť v danom univerze úvahy. Ak napríklad očitý svedok dopravnej nehody
je zhodou okolností znalec z odboru dopravy, jeho výpoveď bude mať v rámci pomerovania rádovo
inú „váhu“, dôležitosť a hodnovernosť ako výpoveď osoby v tejto oblasti odborne nespôsobilej. Piate
kritérium je (neutrality/(ne)zaujatosť): hodnotí sa celková (ne)zaujatosť svedka. Súd musí starostlivo

vyhodnotiť prípadnú zaujatosť svedka v kontexte jeho vzťahu k určitej osobe, v kontexte ďalších kritérií
doktríny RAVEN, ako aj v kontexte celkového vyznenia výsluchu svedka - ako napríklad svedok reagoval
na otázky protistrany, prípadne na dopĺňajúce otázky sudcu v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu a
pod. Súd teda musí zvážiť výsledky hodnotení podľa jednotlivých kritérií doktríny RAVEN samostatne
a vo vzájomných súvislostiach. Vo všeobecnosti platí, že čím viac hodnotení podľa jednotlivých kritérií

vychádza v neprospech dôveryhodnosti svedka, tým viac by výpoveď svedka mala takpovediac strácať
váhu.
21. Poškodená bola v čase skutku rozvedená, matka od detí, zamestnaná v Rakúsku, bezúhonná,
s obžalovaným sa zoznámila cez zoznamku, pred skutkom sa stretávali asi pol roka. Poškodená akoobeť trestnej činnosti je laik, nie je odborník v riešenej oblasti, ide o ženu so stredoškolským vzdelaním,
podľa znalkyne s intelektom pri spodnej hranici populačného priemeru. Poškodená si síce uplatnila
nárok na náhradu škodu, s ktorým bola odkázaná na civilný proces, no voči tomu výroku sa neodvolala

(práva podať odvolanie sa výslovne vzdala) a svoj nárok na náhradu škody v podstate ani nijako zvlášť
v konaní neobhajovala, hoci bola zastúpená splnomocneným zástupcom. Z tohto pohľadu nemožno
tvrdiť, že by mala akýkoľvek hmotnoprávny záujem na výsledku tohto konania, tobôž finančný. V zmysle
posudku znalkyne má poškodená intelektové i pamäťové predpoklady k tomu, aby bola schopná vnímať
vzniknuté javy a vonkajšie prejavy a následne ich reprodukovať. Z vyjadrení poškodenej je zrejmé, že

sa obžalovaného bojí a ide jej len o jeho potrestanie a o to, aby sa k nej nepribližoval a nekontaktoval ju.
Hoci je teda poškodená v zmysle posledného kritéria ako obeť negatívne nastavená voči obžalovanému,
tak hodnotiac všetky vyššie uvedené kritériá jednotlivo i vo vzájomných súvislosti, dospel krajský súd
k záveru, že poškodená je vierohodná a jej výpoveď je pravdivá. Žiadne objektívne pochybnosti o jej
zainteresovanosti na výsledku konania podľa názoru krajského súdu nie sú. Preto by jej výpoveď mohla
obstáť aj ako jediný usvedčujúci dôkaz voči obžalovanému, hoci tu je podporená aj radnom ďalších

nepriamych dôkazov.
22. Záverom krajský súd k námietkam obžalovaného ohľadom nesprávneho hodnotenia vykonaných
dôkazov uvádza, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a
právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne

záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí
ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z
hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný
zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci
vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani

nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným
všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení §
2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).
K právnej kvalifikácii skutku
23. Pokiaľ ide o právne úvahy, akými sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona, tieto sú zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Možno
ich doplniť v tom smere, že od spáchania skutku do vyhlásenia napadnutého rozsudku prišlo k zmene

zákona, pričom Tr. zák. účinný od 6. augusta 2024 je predovšetkým v otázke trestania pre obžalovaného
priaznivejší, preto bolo potrebné v zmysle ust. § 2 ods. 1 Tr. zák. konanie obžalovaného opísané
v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku právne kvalifikovať ako zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6. augusta 2024. Trestnoprávne relevantné konanie obžalovaného
spočívalo v tom, že poškodenú násilím ako aj hrozbami násilia nútil, aby niečo konala – oznámila mu

s kým ho podvádza, s kým sa okrem neho stýka. Možno doplniť, že obžalovaný konal v priamom úmysle
podľa § 15 písm. a) Tr. zák., lebo svojim konaním zjavne chcel porušiť
záujem chránený týmto zákonom (objekt), ktorým je sloboda rozhodovania u poškodenej. Obžalovaný
pritom konal ako trestne zodpovedný páchateľ.
K trestaniu všeobecne

24. Krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre
ukladanie trestu.
24.1. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov,trestzároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.Trestakotakýjeprávnymnásledkom
trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti
trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o

možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti
spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení
osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi
páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
24.2. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Tr. zák., čím je určená aj jeho funkcia v tých

smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných
občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale
tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na
zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza
z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred

ich páchateľmi.
24.3.Individuálnaprevenciaspočívavovytvorenípodmienoknavýchovuodsúdenéhoktomu,abyviedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti.Spravodlivéavčasnéuloženietrestudáva ostatnýmčlenomspoločnostinajavo,žekonanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a

posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,

negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
24.4. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným
činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to

nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s
prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a
to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262,
§ 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k

poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu
finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.
24.5. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia

trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia
trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v
každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v

spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy

páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
K výroku o treste konkrétne

25. Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce výroku o treste, toto obžalovaný nenamietal a chyby konania
odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že
okresný súd vykonal ohľadom výroku o treste dokazovanie v dostatočnom rozsahu a procesne správne.26. Pokiaľ ide o výrok o treste, tento zo strany obžalovaného osobitným spôsobom v odvolaní namietaný
nebol. Krajský súd s poukazom na ust. § 317 ods. 2 Tr. por. preskúmal v celom rozsahu aj zákonnosť a
odôvodnenosť tohto (na vine závislého) výroku a dospel k záveru, že nezodpovedá stavu veci a zákonu.

27. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, tak okresný súd pochybil, keď
túto v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. neskúmal. Ak by tak učinil, zistil by, že obžalovanému bolo potrebné
priznať hneď dve poľahčujúce okolnosti. Jednak obžalovanému patrí poľahčujúca okolnosť podľa §
36 písm. j) Tr. zák., že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Obžalovaný totiž doposiaľ
súdne trestaný nebol a priestupkovo za ostatných päť rokov bol postihnutý trikrát za drobné priestupky

v doprave. Rovnako pred spáchaním skutku mal evidované len banálne priestupky v doprave. Taktiež
mu patrí poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. p) Tr. zák., lebo trestné stíhanie pre tento trestný čin bolo
vedené neprimerane dlho bez toho, aby obžalovaný alebo jeho obhajca k tomu akokoľvek prispeli. Ide
totiž o to, že táto trestná vec nebola ani skutkovo a ani právne zložitá. Jednoduchý prípad partnerského
násilia,kdebolopotrebnéokremobžalovanéhovypočuťpoškodenú,dvochsvedkov,znalcaaoboznámiť
listinné dôkazy, ktorý rozsah dokazovania je zvládnuteľný na pár termínoch hlavného pojednávania.

Sudkyňa vec pojednávala nesústredene, naviac opakovane rozhodla v merite veci nezákonne, čo bol
dôvod na zrušenie rozsudku a vrátenie veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V dôsledku toho
súdne konanie trvalo ku dňu konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu viac ako 5 rokov a od
spáchania skutku uplynulo viac než 7 rokov. A to bez toho, aby na tom mal obžalovaný akýkoľvek
podiel viny. Takéto obdobie jednoznačne nezodpovedá právu na prerokovanie jeho trestnej veci bez

zbytočnýchprieťahovgarantovanémuDohovorom,Ústavouazákonom.Priťažujúcuokolnosťanikrajský
súd nezistil.
28.Keďževýrokotrestezdôvodovrozvedenýchvyššievtextenemoholobstáť,krajskýsúdhopostupom
podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušil a nakoľko to dôkazná situácia umožňovala, tak
postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám obžalovaného potrestal uložením trestu odňatia slobody na

samej dolnej hranici dvoch rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, mal krajský súd za to,
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutný, preto mu ho podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu na jeden rok, t. j. opäť na samej
dolnej hranici zákonného rozpätia. Z pohľadu krajského súdu totiž obžalovaný spôsobom svojho života

v priebehu tohto neprimerane dlhého trestného stíhania preukázal, že išlo z jeho strany len o ojedinelé
vybočenie z medzí zákona, ktoré sa viac nebude opakovať. Preto mu nebolo potrebné ukladať ani dlhšiu
skúšobnú dobu, tobôž nie probačný dohľad a primerané povinnosti a obmedzenia, po ktorých siahol
okresný súd.
29. Takto uložený trest podľa krajského súdu zohľadňuje všetky kritériá predpokladané ust. § 34 Tr.

zák. (opísané vyššie v texte), preto ho možno považovať za primeraný a spravodlivý, zodpovedajúci
potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie. Zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie konania
obžalovaného spoločnosťou.
K výroku o škode
30. Tomuto výroku obžalovaný žiadne chyby nevytýkal. Krajský súd s poukazom na ust. § 317

ods. 2 Tr. por. napriek tomu preskúmal v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť tohto výroku (na
vine závislého) a dospel k záveru, že v situácii, kedy si poškodená v prípravnom konaní riadne a včas
uplatnila nárok na náhradu škody, o ktorom nároku bolo potrebné rozhodnúť, sa z pohľadu obžalovaného
priaznivejší výrok o škode ani učiniť nedal. Z titulu odvolania obžalovaného preto nebol dôvod ho nijako
korigovať.

Záver
31. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako čiastočne
dôvodné, preto na verejnom zasadnutí rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku. Tento rozsudok bol
prijatý v senáte jednohlasne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.