Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62CbPv/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123301048
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tadeáš Kertys

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123301048.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Tadeášom Kertysom, v právnej veci žalobcu:

Obchodné domy PRIOR STRED, a.s., so sídlom Námestie SNP 2497, 960 01 Zvolen, IČO: 31 562 817,
právne zast.: Mgr. Michal Lipták, PhD., advokát, so sídlom Moyzesova 61, 900 28 Ivanka pri Dunaji,
IČO: 47 679 107, proti žalovanému: Obchodný dom Bratislava, s.r.o., so sídlom Framborská 12, 010
01 Žilina, IČO: 50 061 020, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., so sídlom
Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777, o ochranu práv vyplývajúcich z ochranných
známok a nekalej súťaže, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti odstraňovacieho nároku žalobcu v znení:

„Žalovaný je povinný odstrániť označenia „PRIOR“ už umiestnené na obchodnom dome na Kamennom
námestí v Bratislave“ zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zdržať sa na území Slovenskej republiky používania označenia „PRIOR“ na
označenie služieb, obchodných domov, nákupných centier a prenájmu nebytových priestorov

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou dňa 27.04.2023 domáhal voči žalovanému, aby mu súd rozsudkom
uložil povinnosť odstrániť označenie "PRIOR" už umiestnené v obchodnom dome na Kamennom
námestí v Bratislave a zdržať sa na území Slovenskej republiky používania označenia „PRIOR“ na
označovanie služieb obchodných domov, nákupných centier a prenájmu nebytových priestorov. V žalobe
poukázal na to, že je akciovou spoločnosťou zaoberajúcou sa prevádzkovaním obchodných domov.
Hlavná činnosť žalobcu spočíva v prenájme predajných plôch v kamenných obchodných domoch a
nákupných centrách, ako aj prenájom skladových priestorov, poskytovanie reklamy, atď. V súčasnosti

prevádzkuje 9 obchodných domov (menovite v mestách Liptovský Mikuláš, Lučenec, Partizánske,
Piešťany,PovažskáBystrica,Prievidza,Trenčín,ŽiarnadHronomaZvolen).Zároveňjemajiteľomdvoch
slovenských ochranných známok č. 197532, POZ 1902 - 2000 s právom priority dňa 28.06.2000,
zapísané v triedach 35 a 36, a č. 23507, POZ 19 - 2012 s právom priority dňa 03.08.2002, zapísané
v triedach 16, 35, 36, 39 a 41. Obe pokrývajú služby maloobchodného predaja, či prenájmu obchodných
priestorov, najmä spadajúcich do tried 35 a 36. Okrem toho od 15.12.1994 používa žalobca uvedené
označenie„PRIOR“vrámcisvojhoobchodnéhomena,pričommedzipredmetypodnikaniatakistospadá

obchodná a sprostredkovateľská činnosť, ako aj prenájom nebytových priestorov. Ochranné známky
využíva žalobca na svojej webovej stránke www.odprior.sk a prevádzkovaných obchodných domoch,
pri, ktorých prevádzke mal za posledných 10 rokov priemerný ročný obrat zhruba 6 miliónov eur a
priemerný ročný zisk zhruba 1,5 milióna eur. Ochranné známky žalobcu sú riadne používané. Žalovanýje spoločnosťou s ručením obmedzeným, zaoberajúca sa podobne ako žalobca prenájmom obchodných
priestorov. Žalovaný je vlastníkom budovy obchodného domu na Kamennom námestí v Bratislave a
používa označenie „PRIOR“, zameniteľné s označením žalobcu. Presné označenie používa aj na svojej

Facebookovej stránke, na budove a propagačných materiáloch svojho obchodného domu. Ešte v januári
2020 žalovaný nazval svoj obchodný dom „Prešporok“ a nie „PRIOR“ a za tým účelom podal prihlášku
ochrannej známky č. 1957 - 2019 v znení "obchodný dom Prešporok“, pričom pre názov „PRIOR“
sa rozhodol až v marci 2020. Okrem uvedeného žalovaný podal prihlášku ochrannej známky č. 64 -
2000 „PRIOR BRATISLAVA“, voči ktorej žalobca podal námietky a rozhodnutím Úradu priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky zo dňa 19.09.2020 sp. zn. POZ694-2020/N-98-2022, bola predmetná
prihláška zamietnutá. Žalovaný sa svojím konaním dopúšťal porušovania ochranných známok žalobcu
zmysle zákona o ochranných známkach. Žalobca aj žalovaný teda používajú označenie „PRIOR“
súvislosti so službami obchodných domov, nákupných centier, a tým súvisiacim prenájmom nebytových
priestorov, predaj týchto obchodných domov a nákupných centrách. K Podrobnejšiemu posúdeniu
tovarov a služieb odkázal na rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej

aj „ÚPV SR“) o zamietnutí prihlášky ochrannej známky „PRIOR BRATISLAVA“, konkrétne stranu 11 až
14 rozhodnutia.
Pre posúdenie či dochádza k porušovaniu ochrannej známky sa zvyknú označenia posudzovať z
vizuálneho aj fonetického a sémantického hľadiska. V zmysle judikatúry súdneho dvora je potrebné
najprv identifikovať dominantné a dištinktívne prvky a vykonať porovnanie označení s ohľadom na tieto

prvky a nie s ohľadom na opisné, nedištinktívne, či málo významné prvky. Vo všetkých označeniach
v tomto prípade je dominantným a dištinktívnym prvkom nepochybne slovo „PRIOR“, ktorého bolo
posúden ÚPV SR ako slovo s minimálne priemernou vnútornou rozlišovacou spôsobilosťou. Vzhľadom
na źhodu v dominantnom a dištinktívnom prvku „PRIOR“ je zrejmé, že existuje vysoká miera podobností
ažzhodnostimedzioznačeniamitakzvizuálneho,fonetickéhoasémantickéhohľadiska.Jenepochybné,

že priemerný spotrebiteľ si zameniť označenie používané žalovaným s ochrannými známkami žalobcu.
Bude vnímať označenia použité žalovaný ako ďalší obchodný dom prevádzkovaný žalobcom. Na
základe uvedeného možno uzavrieť, že konaním žalovaného dochádza k porušovaniu ochranných
známokžalobcupodľa§8ods.2písm.b)zákonaoochrannýchznámkach.Kpravdepodobnostizámeny,
respektíve asociácie uviedol že spotrebiteľ, ktorý navštívil obchodné domy „PRIOR“ prevádzkované

žalobcom v niektorom z miest uvedených v odseku 1 tohto rozhodnutia, bude presvedčený, že ide
o jednu značku obchodných domov, prevádzkovaných jedným a tým istým podnikateľom. Žiaden zo
spotrebiteľov nebude realizovať výskum vlastníckych vzťahov k obchodným domom ale bude ich
vnímať ako obchodné domy Prior, teda jednu značku, ktorá má jedného majiteľa. Pravdepodobnosť
zámeny podľa zákona o ochranných známkach nemožno interpretovať tak, že spotrebiteľ si musí

exaktne myslieť, že obchodný dom v Bratislave je prevádzkovaný konkrétnou spoločnosťou, ktorou je
žalobca. Bežný spotrebiteľ pri nakupovaní v sieťach obchodných domov len zriedkavo presne zisťuje
ako sa volá spoločnosť, ktorá danú sieť prevádzkuje, avšak identita názvu každého obchodného domu
v sieti zabezpečuje zhodnosť zdroja. Bežný spotrebiteľ bude za každým obchodným domom Prior
vidieť jedného prevádzkovateľa, je podnikateľský subjekt, prípadne prepojené podnikateľské subjekty.

Takýto výklad pravdepodobnosti zámeny je plne v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej
únie. podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákon o ochranných známkach sa za pravdepodobnosť zámeny
považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi označeniami. Je nesporné, že 1 obchodný dom PRIOR
sa zmizli spotrebiteľ iným obchodným domom PIROR. Uvedené platí taktiež o nekalej súťaži, keďže
žalovaný sa v konaní dopúšťa aj vyvolávanie nebezpečenstva zámeny podľa § 47 ods. 1 písm. a)

a b) Obchodného zákonníka. Žalobca zdôraznil že nosným bodom žaloby napriek uvedenému je
porušovanie práv k ochranným známkam. Škoda zmysle porušovania práv k ochranným známkam
respektíve nekalej súťaže, nemusí nevyhnutne vzniknúť stačí, že taká škoda hrozí. Pravdepodobnosť
zámeny môže spôsobiť, napríklad odliv zákazníkov, ktorí budú mať dojem, že nakupujú v obchodnom
reťazci žalobcu aj keď budú nakupovať u žalovaného. Konanie žalovaného spôsobuje žalobcovi

ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky žalobcu, teda spôsobuje rozdrobovanie rozlišovacej
spôsobilosti ochranných známok. Na uvedenom nič nemení ani to, že obchodný dom, ktorý prevádzkuje
žalovaný sa pred rokom 1992 volal PRIOR, ktorý je síce historickým názvom daného obchodného
domu Bratislave, no predmetný obchodný dom v minulosti niesol hneď niekoľko mien (Prior, K-mart,
Tesco, My). Označenie „K-Mart“ bolo ako názov využívané najneskôr od roku 1992. Označenie Prior

sa pre obchodný dom Bratislave nepoužívalo najmenej 28 rokov pred rokom 2020. Ochrannú známku
žalobca zaregistroval v roku 2000 a 26 rokov pred rokom 2020 ju rozvíjal vyučuje žalobca, ktorý ju vo
všeobecnosti používal zjednodušene povedané pre služby obchodných domov, respektíve obchodných
centier. Nič na tom nemení ani to, že ide o bývalú „socialistickú“ značku ktoré boli v roku 1989 naúzemí vtedajšieho Československa a následne Slovenskej republiky vo viacerých prípadoch v rámci
tranzící sprivatizované a ich majiteľmi sa stali súkromné spoločnosti. Skutočnosť, že pred 34 rokmi
išlo o socialistickú značku nemôže znegovať 29 rokov podnikateľskej činnosti žalobcu a jeho práce na

budovaní predmetného označenia. Žalobca nenamietal proti opisným vyjadrenia, označenia napríklad,
že na Kamennom námestí ide o budovu bývalého Prioru, nakoľko nejde o používanie označenia
v obchodnom styku. Nenamieta taktiež ani používanie jeho označenia v rámci historických výstav,
exhibícii,čivzdelávacíchmateriálov.Tomtoprípadeniejemožnéaplikovaťobmedzeniezmysle§14ods.
3 zákona o ochranných známkach nakoľko práva majiteľa ochrannej známky majú absolútnu povahu

pre aplikáciu citovaného ustanovenia musia byť splnené kumulatívne podmienky uvedené v zákone
v paragrafe 14 ods. 3 zákona o ochranných známkach, ktoré v danom prípade nie sú splnené. Za
začiatok porušovania zo strany žalovaného možno stanoviť deň 18.09.2020 kedy podľa Facebookovej
stránke žalovaného došlo k umiestneniu loga, ktoré porušuje práva k ochrannej známke žalobcu, na
budovu obchodného domu Kamennom námestí v Bratislave. Porušovanie nastalo viac ako 8 rokov
od podania prihlášky druhej staršej ochrannej známky žalobcu, a teda nie je splnená kumulatívna

podmienka skoršieho používania. V prípade používania pred rokom 1989 nie je splnená kumulatívna
podmienka používania žalovaným. Žalovaný totiž vznikol až 27.11.2015 teda logicky nemohol používať
označenie po roku 1989. Zároveň nie je splnená ani kumulatívna podmienka nezmeneného rozsahu,
nakoľko v roku 2020 zjavne došlo k zmene rozsahu, začalo používanie slova „PRIOR“ pri obchodnom
styku ako značky obchodného domu, ku ktorému dovtedy nedochádzalo. Zároveň žalobca poukázal

na primeranosť zdržovacieho nároku, keďže žalovaný bude môcť naďalej pokračovať v podnikateľskej
činnosti a prevádzkovať obchodný dom na Kamennom námestí v Bratislave. Odstraňovací nárok
spočívajúci v odstránení predmetného označenia z obchodného domu nie je spojené so žiadnymi
nepomernými ťažkosťami.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca úmyselne opomína a ignoruje že k
používaniu slovného označenia „PRIOR“ nemá žiadne výlučné právo. Ochranné známky žalobcu sú
kombinovanými, obrazovými ochrannými známkami, ktoré chránia ich vizuálnu podobu nie samotný
pojem. Toho si žalobca je vedomý vzhľadom na to, že na uvedené poukázal Okresný súd Banská
Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 10CbPv/4/2021 a žalobca dňa 16.07.2021 podal žiadosť o

zápis slovnej ochrannej známky s označením PRIOR ku ktorej mu však do dnešného dňa právo
nebolo priznané. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 10CbPv/4/2021-178 zo dňa 15.03.2021
zamietol návrh žalobcu na vydaní neodkladného opatrenia na podklade tvrdení totožných so žalobnými
námietkami, voči ktorému sa žalobca neodvolal. Žalovaný vo svojom vyjadrení citoval jednotlivé v
časti odôvodnenia predmetného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že skutočnosťami opisovanými žalobcom v

žalobe nedochádza k porušovaniu práv žalobcu z duševného vlastníctva. K tvrdeniam pravdepodobnosti
zámeny uviedol, že ide o účelové a špekulatívne konštatovania, ktorým sa žalobca snaží navodiť dojem
o existencii porušenia jeho práv čo nezodpovedá realite je absurdné sa domnievať, že spotrebiteľ
si vyberá miesto svojho nákupu podľa toho, komu obchodný dom patrí. Spotrebitelia v súčasnosti
vyhľadávajú miesta nákupu výsostne podľa zamerania jednotlivých predajní, značiek, umiestnenia,

prípadne ceny. V tejto súvislosti poukázal na závery vyslovené v inom konaní, ktoré viedol žalobca,
vedené na Okresnom súd Banská Bystrica pod sp. zn. 10CbPv/14/2021, kde bola rozsudkom žaloba
zamietnutá, pričom išlo o žalobný návrh totožné obsahu ako znie žalobný návrh v tomto konaní a na
takmer totožnom základe. V predmetnom konaní boli tvrdenia žalobcu spochybnené aj s ohľadom na
rozdielne územné pôsobisko žalobcu a umiestnenie obchodného domu žalovaného, taktiež nesporný

historický aspekt používania označenia PRIOR pre obchodný dom žalovaného a v neposlednom rade
samotné konanie žalobcu, ktoré jeho vlastné tvrdenia o poškodzovaní jeho práv rozporuje. Vo vzťahu
k uvedenému odkázal zároveň na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 245/2004 podľa
ktorého k tomu aby konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konania je potrebné aby
sa pri naplnení ostatný zákonných pojmových znakov nekalej súťaže produkty súťažiacich stretli na

trhu, a to v predmete, čase a priestore, čo nemožno považovať za splnené v prípade súťažiteľov
podnikajúcich v rôznych regiónoch. Obchodný dom žalovaného sa nachádza v úplne inom regióne ako
sú obchodné domy žalobcu. Tvrdenia o umožnení používania predmetného označenia na základe
licenčnej zmluvy zo strany žalobcu sú absurdné a zavádzajúce. Domáhanie sa finančného prospechu
za poskytnutie práv, ktoré žalobcovi v skutočnosti ani nesvedčia, však podľa názoru žalovaného nemôže

byť považované za skutočnosť preukazujúcu oprávnenosť nárokov žalobcu. V súvislosti s historickým
aspektom poukázal na to, že označenie „PRIOR“ bolo dlhodobo spojené práve s obchodným domom
žalovaného. Žalobca v podstate potvrdil, že jeho vedomosť aj uznal historickú hodnotu uvedeného
označenia, po dlhé roky v očiach verejnosti späté s nehnuteľnosťou žalovaného, ktorú však bez reálnejspojitosti s týmto označením využíva pre svoju vlastnú obchodnú činnosť. Ochrannú známku pritom
žalobcapoprvýkrátzaregistrovalažvroku2000.Podľažalovanéhojenesporné,žebudovaobchodného
domu žalovaného je širokou verejnosťou aj v súčasnosti vnímaná a označovaná ako PRIOR. Nič na

tom nezmenil ani faktu, že pôvodný obchodný dom PRIOR už nefunguje, dokonca aj keď bola v budove
prevádzka iného obchodného reťazca, tento obchodný dom je stále v očiach spotrebiteľov a verejnosti
zafixovaný pod názvom PRIOR, ktoré označenie zľudovelo a je späté s touto nehnuteľnosťou.

3. Žalobca v podanej replike uviedol, že žalovaný sa vo vyjadrení opiera o závery z uznesenia zo

dňa 15.03.2021 vo veci 10CbPv/4/2021, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. K uvedenému žalobca uviedol že nie je rozhodnutím vo veci samej považujem za chybné
a navyše boli následne prekonané vecne a právne správnymi rozhodnutiami, jednak rozhodnutím
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo dňa 19.09.2022 sp. zn. POZ 694-2020/
N-98-2022, ktorým bola prihláška ochrannej známky žalovaného číslo 694 - 2020 zamietnutá a aj
v analogickej, skutkovo veľmi podobnej veci uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

43CoPv/11/2021 zo dňa 09.12.2021. Zároveň sa opieral aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 10 CbPv/14/2021, voči ktorému žalobca podal odvolanie. S argumentmi žalovaného, ktoré
vytiahol z ním odkazovaných rozhodnutí sa žalobca v sporoch so spoločnosťou personálne, organizačne
a majetkovo prepojenú so žalovaným už vyrovnal aj v predmetných konania. K uvedenému však
ďalej uviedol. K argumentu, že žalovaný nerporušuje práva žalobcu k ochranným známkam "PRIOR“,

pretože nie je majiteľom slovnej ochrannej známky „PRIOR“ uviedol, že tento argument vyvrátilo
už rozhodnutie ÚPV SR, podľa ktorého označenia žalobcu a žalovaného (doplniť vizuál), pokiaľ sú
používané pre identické služby obchodných domov, sú podobné a zameniteľné. K rovnakému záveru
dospel v uznesení aj Krajský súd v Banskej Bystrici. Z predmetného uznesenia žalobca poukázal
na to, že dominantným prvkom ochranných známok žalobcu je slovné označenie „PRIOR“, pričom

grafické prvky nachádzajúce sa pri týchto ochranných známkach neznamenajú, že žalobca nepožíva
ochranu z titulu vlastníctva ochrannej známky aj ku slovnému označeniu „PRIOR“, ktoré je dominantným
zásadným rozlišovacím prvkom v rámci ochranného označenia používaného žalobcom. Pokiaľ Okresný
súd uznesením z roku 2021 spolu so žalovaným interpretoval prípade ochranných známok žalobcu
interpretovali podčiarknutie a modrú farbu ako dominantné a v prípade označenia žalovaného priradili

dištinktívnosť aj čisto opisnému prvku „BRATISLAVA“, tak nevykonali posúdenie V intenciách § 8 ods.
2 písm. b) zákon o ochranných známkach, a to s prihliadnutím na tomto ustanovení transponovaný čl.
10 (2) (b) smernice Európskeho parlamentu a rady (EÚ) číslo 2015/2436 zo dňa 16. decembra 2015
vyložený v dlhodobej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, vrátane, napríklad rozsudkov T-443/12
a C-251/95. Reflektujúc dnes už klasicky princíp porovnávania označení v známkovom práve, treba

pri porovnaní predovšetkým brať do úvahy dištinktívne a dominantné prvky označení. Dištinktívnym
a dominantným prvkom v ochrannej známky žalobcu je slovo „PRIOR“. Málo významným prvkami sú
podčiarknutie, modrá farba, a typ písma, ktorý je štandardný. Dištinktívnymi a dominantnými prvkami
v označení žalovaného je slovo „PRIOR“ a logo. Pri porovnaní možno uzavrieť, že označenia sa zhodujú
v dištinktívnom a dominantnom prvku „PRIOR“, ako aj v dištinktívnych ale málo významných prvkoch,

ako je modrá farba a typ písma. Odlišujú sa v dištinktívnom prvku (vyobrazenia strechy) a v málo
významnom prvku podčiarknutie. Od čisto deskriptívneho prvku „BRATISLAVA“ sa odhliada. Následne
sa skúma či tieto odlišnosti sú dostatočné na to, aby zabezpečili, že nevznikne žiadne riziko zámeny.
V tomto prípade tieto prvky jednoznačne nie sú dostatočné a teda označenia sú podobné a zameniteľné
spôsobom predpokladajúcim § 8 ods. 2 zákona o ochranných známkach. Uvedené potvrdzuje, že

právane posúdenia Krajského súdu v Banskej Bystrici a ÚPV SR sú správne a prekonali tak odkazované
uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, na ktoré odkazoval žalovaný. Argumentáciu týkajúcu
sa nenaplnenia dôvodov nekalej súťaže žalovaný taktiež prebral z ním odkazovaného rozsudku.
Zo systematiky zákona o ochranných známkach vyplýva, že ochranné známky zapísané v registri
ochranných známok ÚPV SR sú platné nedeliteľné na území celej SR. Ak aj pri nekalej súťaži

je možné uvažovať nad regionálnymi hľadiskami, porušovanie ochranných známok sa posudzuje vo
vzťahu k celému územiu SR. Žalobca svoj nárok odvodzuje jednak od nekalej súťaže a jednak z titulu
porušovania práva k ochrannej známke. Citovaný rozsudok Najvyššieho súdu nie je relevantný vo
vzťahu k titulu podľa zákona o ochranných známkach. Aj keď je potrebné zohľadňovať regionálne
hľadisko, tak každý prípade je jedinečný a treba zvážiť jeho špecifiká. Žalovaný ani Okresný súd

v odkazovanom rozsudku nezohľadnil fakt mobility slovenskej populácie, ako ani to, že na strane
žalobcu sa jedná o sieť obchodných domov, čím môže ľahko dochádzať k zámene. Spotrebiteľ,
ktorý navštívil jeden z obchodných domov prevádzkovaných žalobcom bude presvedčený, že sa jedná
o jednu značku obchodných domov prevádzkovaných jedným podnikateľom. Žiadny bežný spotrebiteľnebude takýto výskum realizovať ale ako celok bude vnímať jeho obchodné domy „PRIOR“ ako jednu
značku s jedným majiteľom. Výhodou obchodných sieti pre spotrebiteľa je to, že kamkoľvek cestuje
vie, že v danej sieti môže očakávať služby určitej štandardizovanej povahy a kvality. Pričom očakávať

ich môže preto, že jednotné označenie zabezpečuje, že ho prevádzkuje jeden podnikateľský subjekt,
prípade prepojené podnikateľské subjekty. Slovenský spotrebitelia rozsiahlo cestujú po Slovensku
a obchodný dom v Bratislave budú nepochybne vnímať ako súčasť siete obchodných domov „PRIOR“.
K relevancii pôsobenia v súvislosti s historickým aspektom uviedol, že nepopiera, že obchodný dom
v Bratislave na Kamennom námestí, prevádzkovaný dovtedy subjektom absolútne nijako neprepojeným

so žalovaným, sa do roku 1992 nazýval „PRIOR“. Nie je jasné o aké ustanovenie zákona sa žalovaný
opiera, ak tvrdí, že v roku 2020 je oprávnený k porušovaniu práva žalobcu k ochranným známkam.
V odkazovanom rozsudku sa súd pokúsil o subsumovanie uvedeného pod výnimku podľa § 14 ods. 3
zákonaoochrannýchznámkach,uvedenépovažuježalobcazachybnúinterpretáciuzákona.Vsúvislosti
s tým uviedol aj s odkazom na skôr odkazované rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, že
v danom prípade nebolo splnené časové hľadisko nemennosti rozsahu používania. Uvedené názory sú

plne aplikovateľné aj na toto konanie, nakoľko ide o skutkovo podobný prípad týkajúci sa spriaznenej
osoby žalovaného. Používanie predmetného označenia žalovaným začalo 18.09.2020 teda viac ako
dvadsať rokov po dátume priority ochrannej známky č. 197352 zo dňa 28.06.2000 a osem rokov po
dátume priority ochrannej známky č. 235070 zo dňa 03.08.2012. Používanie žalobcom tak nie je skoršie
a táto obrana je nedôvodná.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení a nárok považuje naďalej za nedôvodný.
Podľa žalovaného subjektívne vnímanie žalobcu, ktorý sa s rozhodnutiami súdu v nich vydaných
a ich odôvodnením nestotožňuje, nemôže byť a ani nie je relevantným dôvodom pre konštatovanie,
že tieto závery a názory vyvodené súdom sú nesprávne. Predmetné právne závery boli v oboch

konania náležite zo strany súdu odôvodnené, súdy poskytli jednoznačné a na skutkovom i právnom
stave založené vysvetlenie týchto rozhodnutí. Žalobca sa voči rozhodnutiu vydanému vo veci vedenej
pod sp. zn. 10CbPv/4/2021 neodvolal a namiesto toho podáva jeho účelu vyhovujúce zdôvodnenie.
Podľa žalovaného sa s dôvodmi odkazovanými žalobcom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia ÚPV
SR a Krajského súdu v Banskej Bystrici nemožno stotožniť v kontexte žalobného návrhu. Žalobcovi

nesvedčia žiadne práva k používaniu a označeniu PRIOR, čo ostatne potvrdil aj svojim konaním, keďže
si v nadväznosti na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10CbPv/14/2021 podal prihlášku
práve na zápis slovnej ochrannej známky PRIOR. Ďalej poukázal na to, že vo svojej podnikateľskej
činnosti nepoužíva obchodné meno ani osobitné označenie podniku žalobcu, nakoľko ten nie je
vlastníkomoznačeniaPRIOR.Zároveňmázato,žepredmetnýobjektvovzťahukuktorémumážalovaný

porušovať práva žalobcu vždy bol a bude PRIORom. Takýto názov niesla budova v čase jej vybudovania
a doby jej fungovania a s tým názvom ju má zafixovaná aj samotná verejnosť. Žalobcu s minulosťou
predmetnej budovy ani s označením PRIOR nemá nič spoločné, nie je pokračovateľom pôvodného
vlastníka, či prevádzkovateľa budovy. Žalobca nepreukázal ani reálny vznik ujmy, ako ani okolnosti
preukazujúce jeho tvrdenia o schopnosti konania žalovaného privodiť ujmu žalobcovi. Pravdepodobnosť

zámeny činnosti žalobcu s činnosťou žalovaného nebola preukázaná. V závere spochybnil tvrdenú
podobnosť, či zhodnosť ochrannej známky žalobcu k označeniu žalovaného. U bežné spotrebiteľa nehrá
žiadnu úlohu pri výbere miesta nákupu otázka vlastníka, či prevádzkovateľa budovy, ale rozhoduje sa
podľa predajní nachádzajúcich sa v tom ktorom nákupnom centre.

5. Na nariadenom termíne pojednávania právny zástupca žalobcu sa pridržal svojich tvrdení pričom
pri prednese zdôraznil, že prevádzkuje obchodné domy PRIOR od roku 1992, pričom žalovaný ako
obchodná spoločnosť vznikol až v roku 2015. Žalovaný používa totožné označenie v dominantnom
a dištinktívnom prvku. Poukázal na to, že vo veci bolo nariadené neodkladné opatrenie na odstránenie
označenia PRIOR žalovaným, ktoré bolo taktiež potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu. Zároveň

poukázal,žeparalelnebolovedenéajkonanievovzťahukObchodnémudomuNitra,kdebolizprávneho
hľadiska riešené totožné otázky a to podobnosť, zameniteľnosť, ako aj výnimka podľa § 14 ods. 3 zákona
o ochranných známkach. Žalobca v konaní nenamieta opisné a historické označovanie názvom PRIOR
ale domáha sa len toho, aby nebolo používané v obchodnom styku. V danom prípade postačuje na
priznanie nároku aj samotná hrozba rizika zámeny v prípade predmetných označení. Záverom žalobca

navrhol čiastočné späťvzatie žaloby v časti odstraňovacieho nároku, nakoľko ten bol splnený na základe
nariadeného neodkladného opatrenia a preto sa žalobou domáhal už len zdržovacieho nároku. Žalovaný
pri svojom prednese uviedol, že uplatnený nárok popiera. Žalobcovi svedčí len vlastníctvo k jeho
ochranným známka a nie k označeniu PRIOR a zopakoval tvrdenia uvedené v písomných vyjadreniach.Ďalej zdôraznil, že predmetné označenie je historicky spojené s jeho obchodným domom. Pamiatkový
úrad vyhlásil obchodný dom žalovaného za národnú kultúrnu pamiatku v jeho priestoroch sa nachádza
základný pamätný kameň. V závere uviedol, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. Vo vzťahu

k predmetným skutočnostiam uvedeným žalovaný žalobca poukázal na časovú chronológiu v súvislosti
s návrhmi na nariadenie neodkladného opatrenia. V roku 2021 žalobca podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré ako uviedol žalovaný bol zamietnutý, pričom prihláška ochrannej známky
žalovaného bola v tom čase v konaní pred správnym orgánom. Po zamietnutí prihlášky ÚPV SR
bol zo strany žalobcu podaný opätovne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol zo

strany súdu zamietnutý pre prekážku rozhodnutej veci, pričom po podaní riadneho aj mimoriadneho
opravného prostriedku boli uznesenia zrušené a na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vrátené
na nové rozhodnutie Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý následne rozhodnutím sp. 66CbPv/1/2024
zo dňa 25.01.2024 nariadil neodkladné opatrenie, pričom uznesenie bolo potvrdené aj rozhodnutím
Krajského súdu v Banskej Bystrici. Nenamietajú historické označenia v súvislosti s pamätnými prvkami
nachádzajúcimi sa v obchodnom dome žalovaného, ich žaloba smeruje proti označovaniu v obchodnom

styku.

6. Vo veci súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami počas písomnej fázy
konania a to: druhopisy ochranných známok žalobcu, snímka obrazovky webovej stránky žalobcu, výpis
z SK-NIC k doméne www.odprior.sk, výpis k OZ č. 197532, výpis k OZ č. 235070, snímky obrazovky

z internetovej stránky google.sk zobrazujúce obchodné domy žalobcu, snímky obrazovky zobrazujúce
hospodárske výsledky žalobcu, výpis z ORSR žalovaného, výpis LV č. XXX, snímky obrazovky
facebookovej stránky žalovaného spolu s fotodokumentáciou používania označenia žalovaným, snímky
obrazovky novinových článkov, prihláška ochrannej známky č. 1957-2019 žalovaným, prihláška
ochrannej známky č. 694-2020, námietky žalobcu voči podanej prihláške ochrannej známky,

rozhodnutie ÚPV SR č. POZ 694-2020/N-98-2022, snímka obrazovky vestníka ÚPV SR, snímka
obrazovky novinového článku a fotografie týkajúca sa Obchodného domu v Nitre, prihláška slovnej
ochrannej známky žalobcu č. 1886-2021.

7. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach (ďalej aj „zákon o ochranných

známkach“); majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi
alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s
ochrannou známkou značku (R).

8. Podľa § 8 ods. 2 zákona o ochranných známkach; Ak § 14 až 15 neustanovujú inak a bez toho,

aby boli dotknuté práva nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo pred dňom práva prednosti
ochrannej známky, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku v
spojení s tovarmi alebo so službami používať označenie
a) zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná
známka zapísaná,

b) ak existuje z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo
podobnosti tovarov alebo služieb pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť
zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením,
c) zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno,
ak by používanie tohto označenia v spojení s tovarmi alebo so službami, ktoré sú zhodné, podobné alebo

nepodobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z
rozlišovacej spôsobilosti alebo z dobrého mena ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej
spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu.

9. Podľa § 14 ods. 3 zákona o ochranných známkach; majiteľ ochrannej známky je povinný strpieť, ak

tretia osoba používa v obchodnom styku označenie, ktoré má len miestny dosah, jeho používanie sa
začalo pred dňom podania prihlášky alebo pred dňom práva prednosti ochrannej známky a rozsah jeho
používania sa nezmenil.

10. Podľa § 44 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“);

Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je
spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje (1). Nekalou
súťažou podľa odseku 1 je najmä: vyvolávanie nebezpečenstva zámeny (2 pism. c)).11. Podľa § 47 ObZ; Vyvolanie nebezpečenstva zámeny je:
a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný
súťažiteľ,

b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov
aleboobchodnýchmateriálovpodniku,ktorévzákazníckychkruhochplatiapreurčitýpodnikalebozávod
za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov),
c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch,
ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené, a napodobňovateľ urobil

všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň
podstatne obmedzil,
d) pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom,
osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.

12. Podľa § 47 ods. 2 ObZ; Vyvolanie nebezpečenstva zámeny okrem prípadov podľa odseku 1 je

aj konanie podnikateľa, ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého
označenia podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie
nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou na základe
zákona.

13. Súd vo veci zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca je akciovou spoločnosťou prevádzkujúcou
v súčasnosti celkovo 9 obchodných domov „PRIOR“ (konkrétne v Liptovskom Mikuláši, Považskej
Bystrici, Trenčíne, Piešťanoch, Partizánskom, Prievidzi, Žiary nad Hronom, Zvolene, a Lučenci) , pričom
jeho hlavná činnosť spočíva v prenájme predajných plôch v kamenný obchodných domoch a nákupných
centrách, prenájme skladových plôch, poskytovaní reklamných plôch a pod. Z predložených výpisov

z registra ochranných známok ÚPV SR vyplýva, že žalobca je výhradným majiteľom dvoch ochranných
známok, a to kombinovanej ochrannej známky č. 197532, POZ 1902-2000 s právom priority dňa
28.06.2000, zapísanej v tr. 35 a 36 medzinárodného triedenia tovarov a služieb a ochrannej známky
č. 235070, POZ 1209-2012 s právom prednosti od 03.08.2012, zapísanej v triedach 16, 35, 36, 39 a
41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Z výpisu z Obchodného registra SR žalobcu vyplýva,

že predmetné označenie „PRIOR“ používa v rámci svojho obchodného mena odo dňa 15.12.1994.
Žalovaný je spoločnosť s ručením obmedzeným podnikajúca v oblasti prenájmu obchodných priestorov,
konkrétne nehnuteľností spojených s poskytovaním základných služieb spojených s prenájmom
a prenájmom hnuteľných vecí. Obchodná spoločnosť žalovaného bola založená zakladateľskou listinou
zo dňa 06.11.2015 a bola zapísaná do Obchodného registra dňa 27.11.2015. Ďalej z predložených

dôkazov a vyjadrení strán má súd preukázané a nesporné, že žalovaný prevádzkuje obchodný
dom na Kamennom námestí v Bratislave a v súvislosti s nárokom uplatneným touto žalobou odo
dňa 18.09.2020 používa v súvislosti s obchodnou činnosťou obchodného domu, označenie. Žalobca
si dňa 23.03.2020 prihlásil na ÚPV SR obrazovú ochrannú známku č. POZ-694-2020, ktorú však
správny orgán rozhodnutím č. POZ 694-2020/M-70-2021 zo dňa 13.07.2021 na námietky žalobcu

zamietol. V odôvodnení predmetného rozhodnutia ÚPV SR uviedol, že vznik pravdepodobnosti zámeny
porovnávaných označení na trhu je reálny. Pri porovnaní označenia žalovaného s oboma staršími
ochrannými známkami žalobcu správny orgán zistil, že zhodne obsahujú rovnaký slovný prvok „PRIOR,
ktorý je jediným slovným prvkom starších ochranných známok a jedným z dvoch slovných prvkov
zverejneného označenia. Vo všetkých označeniach je označenie „PRIOR“ dominantným prvkom,

pričom na základe uvedeného správny orgán skonštatoval vysokú podobnosť porovnávaných označení
z vizuálneho, fonetického a zo sémantického hľadiska. Podobnosť porovnávaných označení vyhodnotil
ako vysokú. Odlišnosti porovnávaných označení z vizuálneho hľadiska spočívajú vo vyobrazení
schematického domčeka v kruhu a schematického domčeka pozostávajúceho len z dvoch častí a farieb
nad slovným prvkom „PRIOR“ v prvej staršej ochrannej známke žalobcu a pri jej absencii v druhej staršej

ochrannej známky žalobcu budú spotrebiteľmi vnímané ako doplnkové ozdobné prvky, bez určujúceho
vplyvunaichvnímanie.Podstatnýmpreorientáciunatrhuanepochybnezhodnýmdominantnýmprvkom
bude slovný prvok „PRIOR“. Okrem uvedeného je z vyjadrení strán a pripojených dôkazov zrejmé, že
žalobca so dňa 16.07.2021 prihlásil slovnú ochrannú známku č. POZ 1886-2021 „PRIOR“ pre triedy 9,
16,35,36,37,39,41,42,43a44medzinárodnéhotriedeniatovarovaslužieb,pričomdodňarozhodnutia

súdupredmetnékonanieneboloukončené.Zožalobcompredloženýchsnímokobrazovkysociálnejsiete
Facebook žalovaného, ako aj ďalších fotografii zobrazujúcich obchodný dom žalovaného je zrejmé,
že žalovaný svoj obchodný dom označil slovom „PRIOR“, pričom predmetné označenie používal na
svoju propagáciu, v obchodnom styku, čo preukazujú aj fotografie oficiálnych dokumentov zverejnenýchna obchodnom dome, ktorými žalovaný komunikoval, prípadne oznamoval rôzne skutočnosti širokej
verejnosti.

14. Zo skutkových tvrdení sporových strán má súd za preukázané a nesporné, že obchodný dom
žalovaného bol v minulosti (v období pred vznikom SR) označený ako „PRIOR“, pričom toto označenie
je historickým označením spojeným s predmetným obchodným domom. Obchodný dom žalovaného
bol následne po roku 1992 označený hneď niekoľkými menami ako K-mart, Tesco, My a následne zo
stranyžalovanéhoodroku2020označovanýakoPRIORBratislava..Označenie„K-Mart“boloakonázov

využívané najneskôr od roku 1992. Označením „PRIOR“ nebol obchodný dom žalovaného označený
28 rokov a predmetné označenie počas tohto obdobia nepoužíval v obchodnom styku. Medzi stranami
bolo nesporné taktiež to, že žalovaný personálne, vecne a organizačne spriaznený so spoločnosťou
Obchodný dom Nitra, s.r.o. (ďalej aj „OD NITRA“), proti ktorému žalobca podal samostatnú žalobu,
o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 10CbPv/14/12021 zo dňa 20.09.2022, ktorý bol zmenený
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoPv/6/2023 zo dňa 18.01.2024, ktorým bolo

OD NITRA, ako žalovanému uložená povinnosť zdržať sa používania označenia „PRIOR“ na území SR
na označenie služieb obchodných domov, nákupných centier a prenájmu nebytových priestorov. Žalobca
samostatným nárokom pred podaním tejto žaloby sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia
týkajúceho sa rovnakých nárokov ako v tomto konaní, o ktorom tunajší súd rozhodol uznesením
sp. zn. 10CbPv/10/2021 zo dňa 15.03.2021 tak, že návrh zamietol. Po zmene skutkových okolností

následne ďalších samostatným návrhom sa domáha žalobca nariadenia rovnakého neodkladného
opatrenia, ktoré bolo tunajším súdom zamietnuté uznesením sp. zn. 62CbPv/2/2023 zo dňa 05.04.2023
z dôvodu prekážky rozhodnutej veci, ktoré bolo rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 41CoPv/9/2023 zo dňa 27.07.2023 potvrdené. Na základe podaného dovolania boli rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/25/2023 zo dňa 29.11.2023 tak rozhodnutie odvolacieho, ako aj

prvoinštančného súdu zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uznesením
tunajšieho súdu pod sp. zn. 66CbPv/1/2024 zo dňa 25.01.2024, bolo vo veci opätovne rozhodnuté
tak, že súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť označenie „PRIOR“ už umiestnené na obchodnom
dome na Kamennom námestí v Bratislave a zdržať sa na území SR používania označenia „PRIOR“ na
označovanie služieb obchodných domov, nákupných centier a prenájmu nebytových priestorov, a to až

do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod
sp. zb. 62CbPv/10/2023, ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 41CoPv/9/2024 zo dňa 18.06.2024.

15. Za sporné medzi sporovými stranami súd považoval zameniteľnosť označenia žalovaného

využívaného na označenie svojho obchodného domu a s tým súvisiace posúdenie, či týmto konaním
sa dopúšťa porušenia práv žalobcu plynúcich mu z jeho ochranných známok a posúdenie konania
žalovaného ako nekalosúťažného. Zo strany žalobcu po otvorení pojednávania došlo k čiastočnému
späťvzatiu žaloby v časti uplatneného odstraňovacieho nároku z dôvodu splnenia povinnosti uloženej
nariadeným neodkladným opatrením. Žalovaný s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil

a preto súd v tejto časti konanie zastavil (výrok I. tohto rozhodnutia).

16. Súd zároveň konštatuje, že žalovaný na nariadenom termíne pojednávania počas ústneho prednesu
uviedol v súlade so svojimi tvrdeniami v podanej žalobe, že označenie „PRIOR“ nepoužíva v obchodnom
styku, a že predmetné označenie je historicky späté s jeho obchodným domov a v súvislosti s tým

poukázal na rozhodnutie pamiatkového úradu, ktorým bol jeho obchodný dom vyhlásený za národnú
kultúrnu pamiatku. V súvislosti s tým predložil súdu listinné dôkazy, a to nájomnú zmluvu a rozhodnutie
pamiatkového úradu, vo vzťahu ku ktorému dodal, že konanie pred správnym orgánom nie je ukončené
do dňa rozhodovania súdu. Žalovaný však na otázku súdu neuviedol žiadne objektívne dôvody na
základe ktorých predkladá tieto listinné dôkazy až na nariadenom termíne pojednávania, a ktoré by mu

bránili tieto dôkazy predložiť v konaní už skôr. Súd mal za to, že tieto mohli byť zo strany žalovaného
predloženéskôr,keďžetenneuviedolžiadneskutočnosti,ktorébymuvtombránili,apretosúdvovzťahu
k týmto dôkazov aplikoval sudcovskú koncentráciu konania a na dôkazy neprihliadal.

17. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu.

Žalobca v konaní preukázal, že je vlastníkom vyššie uvedených ochranných známok a preukázal aj to,
že žalovaný využíva označenie obsahujúce slovný prvok „PRIOR“, obsiahnuté v ochranných známkach
žalobcu. Porovnaním ochranných známok žalobcu a označenia používaného žalovaný má súd za to,
že predmetné označenia sú zameniteľné. Dominantným označením označenia žalovaného ako akochranných známok žalobcu je slovný prvok „PRIOR“. Všetky označenia sú v dominantnom slovnom
prvku zameniteľné taktiež zvoleným štýlom písma, ktorý je napísaný zvýrazneným hrubým typom
písma, veľkými tlačenými písmenami s použitou zameniteľnou modrou farbou. Schematické zobrazenie

domčeka, strechy červeno modrej farby na ochrannej známke žalobcu a uzatvorený kruh nad slovným
prvkom v označení žalovaného sú len podpornými nedominantnými prvkami, ktoré nie sú spôsobilé
vyvolať rozdielnosť zobrazení. Vizuálna dominantnosť predstavuje situáciu, keď jeden prvok v porovnaní
s ostatnými vizuálne vyniká umiestnením, veľkosťou alebo farbou, čo v tomto prípade platí pre slovný
prvok všetkých označení, ktorý je v označenia vizuálne dominantný. V zložených ochranných známkach

do určitej miery prispievajú k rozlišovacej spôsobilosti slovné ako aj obrazové prvky. Vo všeobecnosti
platí, že čím viac prvok prispieva k rozlišovacej spôsobilosti, tým je pravdepodobnejšie, že zmena tohto
prvku povedie k zmene rozlišovacej spôsobilosti označenia. V tejto súvislosti súd pre úplnosť uvádza,
že slovný prvok vníma spotrebiteľ viac oproti obrazovému prvku, pretože verejnosť sa obvykle zmieňuje
o označení v jeho slovnej podobe. Z toho vyplýva, že podobnosť označení je pravdepodobnejšia v
prípadoch, keď označenia obsahujú totožný alebo podobný slovný prvok, a to aj v prípadoch ak by

obsahovali odlišný obrazový prvok. Z vizuálneho hľadiska možno považovať označenie žalovaného
s ochrannými známkami žalobcu za podobné, teda zameniteľné. Zo stránky fonetického porovnania
sú všetky označenia prezentované taktiež dominantným slovným prvkom „PRIOR“, pričom žiadne
z ostatných označení nespôsobuje odlišnú výslovnosť. Dodatok v označení žalovaného geografickým
prvkom BRATISLAVA je podľa súdu označením mesta, ktorému aj s prihliadnutím na jeho samostatné

dispozičné umiestnenie pod dominantný slovný prvok priemerný spotrebiteľ nemusí pripisovať žiadnu
pozornosť. Okrem uvedeného geografický dodatok slovného prvku je výrazne menší a preto podľa súdu
môže byť priemerným spotrebiteľom aj prehliadaný, preto možno považovať označenia za zameniteľné
aj z tohto hľadiska. Keďže predmetný slovný prvok je totožný vo všetkých označeniach a má aj
rovnaký význam, tak zameniteľnosť možno v danom prípade badať aj zo sémantického hľadiska, a to

aj napriek dodatočnému geografickému označeniu, pre ktoré platí tak ako pri fonetickom posúdení, že
nemá vplyv na vnímaní samotného označenia. Podobnosť označenia môže u priemerného spotrebiteľa
vzbudzovať dojem o totožnosti vlastníka obchodných domov prevádzkovaných žalobcom a obchodným
domom žalovaného na Kamennom námestí, respektíve môže vzbudzovať dojem, že ide o jednu sieť
totožných obchodných domov. Používanie predmetného označenia žalovaným (do momentu nariadenia

neodkladného opatrenia uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 66CbPv/1/2024 zo dňa 25.01.2024), ktoré
je zameniteľné v slovnom prvku „PRIOR“ s ochrannými známkami žalobcu je u priemerného spotrebiteľa
spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s ochrannými známkami žalobcu.

18. Žalobca v konaní žalobou neuplatňoval svoje práva vo vzťahu k historickému a popisnému

označovaniu obchodného domu slovom „PRIOR“ ale domáhal sa ochrany len vo vzťahu k využívaniu
tohto označenia v obchodnom styku. Preto procesná obrana žalovaného poukazujúca na to, že
obchodný dom bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku nemá v tomto smere žiadnu relevanciu.
Žalobca preukázal, že fotografiami, prípadne snímkami obrazovky sociálnych sietí, že žalovaný využíval
do momentu nariadenia neodkladného opatrenia predmetné označenie aj v obchodnom styku, v styku

s verejnosťou, na propagáciu obchodného domu a aj na jeho označenie. Súd sa ďalej nestotožňuje
s obranou žalovaného, že žalobca nevlastní samotné slovné označenie „PRIOR“ ale len ochranné
známky, a preto sa voči žalobcovi nedopúšťa žiadneho porušovania jeho práv. V súvislosti s tým
súd odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoPv/6/2023 zo dňa
18.01.2024, kde odvolací súd vo veci porušovania práv z ochranných známok žalobcu vedenej

proti OD NITRA, že „Práve slovné označenie „PRIOR“ definuje a charakterizuje ochrannú známku
žalobcu a týmto dominujúcim slovným označením a práve týmto slovným označením je vnímané
verejnosťou, ako označenie vzťahujúce sa k prevádzkovaniu obchodných domov, pre ktorú činnosť
má žalobca registrované ochranné známky v triede 35. Pokiaľ teda žalovaný nenamietal existenciu
ochrannej známky žalobcu, z ktorej by vyplývala ochrana pre žalobcu týkajúca sa označenia „PRIOR,

takéto tvrdenie nezodpovedá obsahu spisu, charakteru, účelu, významu a vnímaniu tohto slovného
označenia verejnosťou.“ Uvedené platí aj v tomto prípade, keďže v konaní z listinných dôkazov bolo
preukázané, že žalovaný používa pri činnostiach, na ktoré sa vzťahuje zápis ochranných známok
žalobcu označenie, ktoré môže byť s týmito ochrannými známkami zameniteľné, čo je v rozpore
so zákonom o ochranných známkach. Práva plynúce majiteľovi ochrannej známky majú absolútnu

povahu a smerujú proti akémukoľvek rušiteľovi tohto práva v medziach ustanovenia § 8 zákona
oochrannýchznámkach.Právomajiteľaochrannejznámkymôžebyťobmedzenélenzákonomnapríklad
ustanovením § 14 ods. 3 zákona o ochranných známkach podľa ktorého sú podmienkami časové
hľadisko (využívania označenia totožného s ochrannou známkou v obchodnom styku pred podanímprihlášky), charakter a intenzita používania má len miestny dosah a nemennosť rozsahu používania
predmetného označenia. V tomto prípade však nie je naplnená žiadna z uvedených podmienok.
Obchodný doma žalovaného bol síce v minulosti označený ako „PRIOR“ avšak od roku 1992 používal

pre svoje označenie iné názvy, a to aj v obchodnom styku, keďže mal viacero vlastníkov, teda uvedené
popiera naplnenie predpokladu nepretržitého označenia. Uvedené potvrdzuje aj výpis z Obchodného
registra SR vo vzťahu k subjektu žalovaného, keďže ten vznikol až v roku 2015 a svoj obchodný
dom začal označovať zameniteľných označením s ochrannými známkami žalobcu až v roku 2020.
Okrem uvedeného poukazovanie žalovaným na iné rozhodnutia tunajšieho súdu nemajú v tomto konaní

relevanciu, nakoľko jedno z odkazovaných rozhodnutí je rozhodnutie o neodkladnom opatrení, pričom
v oboch prípadoch išlo o rozhodnutia, ktoré bola následne zmenené alebo zrušené nadriadeným súdom
a nové rozhodnutia vydané vo veci svedčia jednoznačne v prospech žalobcu.

19. Pojmové vymedzenie generálnej klauzuly nekalosúťažného konanie je upravené v § 44 ods. 1
ObZ podľa ktorého je nekalou súťažou konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými

mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom zákon nekalú
súťaž zakazuje. Žalobca a žalovaný ako obchodné spoločnosti podnikajú okrem iného aj v rovnakých
predmetoch činnosti a s prihliadnutím na skutočnosti uvádzané nižšie má súd za to, že sa stretávajú na
rovnakom trhu, respektíve, že je tu naplnené aj regionálne hľadisko posudzovania ich súťažného vzťahu.
V širšom ponímaní súťažný vzťah nie je vymedzený vo vzťahu ku konkrétnej osobe, ale je vymedzený

ako okruh tých osôb, ktoré môžu byť dotknuté vo svojich záujmoch nie len ako subjekty súťaže, ale aj
ako objekty súťaže. Pre posúdenie konania súťažiteľa je kľúčová otázka, či je možné v jeho konaní badať
súťažný zámer alebo účel, teda či konaním súťažiteľa sú objektívne sledované konkurenčné ciele. Určité
konanie určitého súťažiteľa môže byť kvalifikované ako konanie v hospodárskej súťaži za predpokladu,
že toto konanie patrí do rámca súťažnej činnosti dotknutého súťažiteľa. Pri hľadaní odpovede na

túto otázku je rozhodujúca povaha tohto konania a jeho súvislosti, ktoré treba vyhodnotiť z hľadiska
konkrétnych okolností každého konkrétneho prípadu. teda sporové strany môžu byť v súťažnom vzťahu.
Konanie žalovaného s prihliadnutím na uvedené možno vyhodnotiť ako konanie v hospodárskej súťaži,
keďže sporové strany podnikajú v rovnakých predmetoch činnosti, teda prevádzkujú obchodné domy,
v ktorých poskytujú služby spojené s prenájmom hnuteľných a nehnuteľných vecí. S prihliadnutím na

porovnanie podobnosti označení používaných žalovaným s ochrannými známkami obsiahnuté v ods.
14 tohto rozhodnutia v spojení so skutočnosťou, že žalobca využíva predmetné slovné označenie aj
vo svojom obchodnom mene od roku 1994 možno konštatovať, že konanie žalovaného je v rozpore
s dobrými mravmi a môže žalobcovi privodiť ujmu. Súd má za to, že konanie žalovaného napĺňa
generálnu klauzulu nekalosúťažného konania. V súvislosti s odkazovaným rozhodnutím Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4 Obo/245/2004 súd konštatuje, že regionálne hľadisko možného stretu súťažiteľov
je potrebné zohľadňovať v každom jednom prípade vo vzťahu ku všetkým špecifikám danej veci.
V tomto prípade žalobca preukázal, že prevádzkuje sieť obchodných domov „PRIOR“, pričom okrem
iných prevádzkuje aj Obchodný dom PRIOR v Piešťanoch, Partizánskom, Trenčíne a Považskej
Bystrici. Regionálne hľadisko je v tomto prípade potrebné posudzovať zo širšieho pohľadu, keďže

z jednotlivých prevádzok obchodných domov vyplýva, že tie sú prevádzkované tak v okresných
ale aj v krajských mestách, ktoré sa nenachádzajú len na území stredného Slovenska. Slovenská
republika je podľa administratívneho členenia rozdelená na územie 8 samosprávnych krajov, pričom
z historického hľadiska bolo jej územie z administratívneho hľadiska rozdelené na 3 kraj, a to
východoslovenský, stredoslovenský a západoslovenský. Historické členenie sa v povedomí zachovalo

do dnes a možno ho charakterizovať aj ako geografické rozčlenenie územia na regióny východného,
stredného a západného Slovenska. Samotné obchodné domy prevádzkované žalovaný sa nachádzajú
na území rôznych samosprávnych krajov, pričom zároveň spadajú aj do rôznych historických regiónov
napr. Ponitrie, Tekov, Podpoľanie, Dolné Považie, Stredné Považie a tak ďalej. , S prihliadnutím na
veľkosť obchodných domov (nachádzajúcich sa výlučne v okresných prípadne krajských mestách),

ako aj skutočnosť, že žalobca ich neprevádzkuje výlučne na strednom Slovensku, čoho dôkazom sú
obchodné domy prevádzkované v mestách Piešťany, Považská Bystrica a Partizánske, spadajúce aj
z historického hľadiska do rôznych regiónov, je potrebné pri regionálnom hľadisku prihliadať na tieto
presahy. Regionálne hľadisko s prihliadnutím na uvedené je potrebné posudzovať podľa geografických
regiónov východného, stredného a západného Slovenska, teda možno uzavrieť, že sporové strany ako

súťažitelia sa stretávajú z regionálneho pohľadu na území západného Slovenska. Napriek skutočnosti,
že obchodný dom žalovaného sa nenachádza v tesnej blízkosti obchodných domov prevádzkovaných
žalovaným napr. v Trenčíne, Piešťanoch, či Považskej Bystrici, tak v súvislosti s tým je potrebné zobrať
do úvahy aj mobilitu obyvateľstva a priemerných spotrebiteľov pri dochádzaní za prácou, štúdiom,inými povinnosťami, či za zábavou do hlavného mesta, kde prevádzkuje žalovaný svoj obchodný dom,
ktorý označoval do vydania neodkladného opatrenia označením, ktoré môže vyvolať nebezpečenstvo
zámeny a zameniteľnosť s ochrannými známkami žalobcu. Súd má za to, že v tomto prípade na základe

uvedených záverov môže dôjsť k tomu, aby sa v tomto prípade služby súťažiacich subjektov stretli na
trhu, a to v predmete, čase a priestore.

20. Okrem uvedeného má súd za to, že v tomto prípade konanie žalovaného napĺňa aj osobitnú skutkovú
podstatu vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 ObZ. Pod predmetné ustanovenie možno

príslušné konanie subsumovať len pod podmienkou, že je spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny
s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami iného súťažiteľa. Žalovaným
zvolené označenie jeho obchodného domu používane do momentu nariadenia neodkladného opatrenia
s prihliadnutím na vyššie uvedené závery súdu, ku ktorým dospel pri porovnaní označenia žalovaného
s ochrannými známkami žalobcu bolo spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom
a obchodným menom žalobcu. K uvedenému súd dospel v korelácii so závermi obsiahnutými v ods.

14 tohto rozhodnutia, ako aj z nesporných zistení, že žalobca dominantný slovný prvok „PRIOR“
používa vo svojom obchodnom mene. V závere súd konštatuje, že pre posúdenie porušovania práv
k ochranným známkam, či nekalosúťažnému konaniu postačuje pravdepodobnosť zámeny či vyvolanie
nebezpečenstva zámeny, teda vznik samotnej škody nie je relevantný, ten je relevantný v konaní až pri
uplatnení nároku na náhradu škody, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Na základe uvedených

skutočností súd dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu uplatneného v podanej žalobe a preto jej
v zostávajúcej časti vyhovel.

21. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a rozhodol v zmysle
zásady úspechu tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania

voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal na vrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.