Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 4, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203878
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225203878.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B. C., narodená XX.XX.XXXX, D. E. C., narodená XX.XX.XXXX a F. G. C., narodený XX.XX.XXXX,
všetky bytom ako matka, všetky v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: B. E., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. – H. I., prechodne bytom G. X, B., v konaní zastúpená: JUDr. Roman
Hojer s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, Bratislava – mestská časť Petržalka, a
otca: G. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, B. – H. I., v konaní o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.
k. 41P/163/2025-16 zo dňa 15.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého F. G. výživným v sume 250,- Eur, maloletej

D. E. výživným v sume 250,- Eur a maloletej A. B. výživným v sume 25,- Eur mesačne (pozn. súdu:
v petite návrhu uvedená suma 25,- Eur, v samotnom návrhu 250,- Eur) vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k jej rukám.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1, § 360 ods.
1, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ustanovení § 324

ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej, ods. 2, § 331 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že po zvážení všetkých skutočností uvedených matkou
v návrhu a po oboznámení sa s obsahom spisov vedených na súde prvej inštancie pod sp. zn.
41P/78/2025 (konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom) a sp. zn. 41P/145/2025 (konanie o návrhu starého otca maloletých detí na ich zverenie do
jeho náhradnej osobnej starostlivosti) dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to matka v návrhu žiadala. Z návrhu súd nemal za
osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí vo forme
nariadenia neodkladného opatrenia navrhovaným uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté
deti v nevyhnutnej miere v zmysle § 366 CMP. Uviedol, že rozhodnutie o výške výživného formou

neodkladnéhoopatreniamusíspĺňaťzákonnépodmienkytohtoinštitútuavychádzaťzpravdepodobných
skutkových tvrdení, z ktorých potom na základe ich posúdenia súd pri rozhodnutí vychádza. Dôvodil, žev posudzovanom prípade prihliadnuc na zákonné ustanovenia, ako aj obsah návrhu, v ktorom matka
ani neuviedla v čom vidí ohrozenie výživy maloletých detí, splnenie podmienok pre určenie výživného
na maloleté deti v nevyhnutnej miere nezistil. Ďalej uviedol, že dôvodom na nariadenie neodkladného

opatrenia nemôže byť iba argumentácia matky, že otec na výživu maloletých detí neprispieva v
dostatočnom rozsahu alebo sporadicky. Súd prvej inštancie nemal osvedčený úmysel otca vyhýbať sa
plneniu vyživovacej povinnosti, keď, ako sama matka tvrdila v konaní vedenom pod sp. zn. 41P/78/2025,
otec jej pred informatívnym stretnutím konanom dňa 12.11.2025 poslal výživné na maloleté deti v sume
400,- Eur. Prihliadol na to, že matka súdu nepredložila žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývalo,

že výživa a potreby maloletých detí sú ohrozené a zároveň sama v návrhu uviedla, že otec prispel na
výživu bezprostredne aj po stretnutí rodičov. Poukázal na skutočnosť, že matka v návrhu uviedla, že
výživa maloletých detí je bezprostredne ohrozená a vzhľadom na starostlivosť o ne sa aktuálne nemôže
zamestnať, avšak z obsahu spisu vedeného pod sp. zn. 41P/145/2025 súd zistil, že matka vo vyjadrení
k návrhu uviedla, že je od 19.11.2025 zamestnaná ako asistentka poslanca mestského zastupiteľstva
v B. I. J. I. I. I., pričom tento pracovný pomer je časovo predvídateľný, stabilný a nezasahuje do jej

každodennej starostlivosti o maloleté deti. Konštatoval, že stabilné zamestnanie matky predstavuje
ďalší prvok životnej istoty pre jej maloleté deti, pretože pravidelný príjem matke umožňuje ešte
kvalitnejšie zabezpečiť ich materiálne, školské aj zdravotné potreby. Zamestnanie zároveň potvrdzuje
jej zodpovedný prístup k životu, schopnosť riadne fungovať, plánovať a dlhodobo zabezpečiť rodinu. Ide
o dôležitý faktor, ktorý priamo posilňuje stabilitu rodinného prostredia. Ďalej uviedol, že matka žiadnym

spôsobom neosvedčila skutočnosť, že výživa maloletých detí je bezprostredné ohrozená, nepredložila
žiadne listinné dôkazy, napr. nájomnú zmluvu, v ktorej by bola uvedená suma nájomného alebo predpis
mesačných zálohových platieb za užívanie bytu a pod., teda neposkytla ani také dôkazy, ktoré predložiť
mohla.
Ďalej dôvodil, že z matkou vyčíslených odôvodnených potrieb maloletých detí vyplýva, že ich životný

štandard je nadpriemerný. Matka ako celkové odhadované mesačné náklady na maloletého F. G.
uviedla sumu 850,- Eur mesačne, na maloletú A. B. sumu 775,- Eur mesačne a na maloletú D. E.
sumu 920,- Eur mesačne. Vyjadril názor, že pokiaľ matka uviedla tieto sumy mesačných nákladov na
maloleté deti, potom, ak matka skutočne vynakladá celkovo sumu 2.545,- Eur mesačne na maloleté
deti, musí mať aj dostatok finančných prostriedkov na ich vykrytie, pretože v opačnom prípade by

išlo o nadhodnotenie mesačných nákladov na maloleté deti a súdu by nebolo poskytnuté vyčíslenie
reálnych výdavkov vynakladaných na deti. Nepovažoval za dôvodné neodkladným opatrením sanovať
nevyhnutné výdavky. Mal za to, že matka neosvedčila žiaden z ňou uvedených výdavkov, nedoložila
potvrdenie o navštevovaní školy/škôlky maloletými deťmi, nedoložila potvrdenie o platbách, platobné
predpisy,fotokópiefaktúranižiadnuinúlistinu,ktoroubyosvedčila,ževýdavkysúskutočné,odôvodnené

a bez ich naplnenia je bezprostredne ohrozená výživa maloletých detí. Z tvrdení matky nevyplývajú
skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle jej návrhu, ani zvýšené náklady
maloletých detí, ktoré by odôvodňovali a vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov,
určením výživného vo forme neodkladného opatrenia, čím v danej veci absentuje naliehavosť potreby
neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Matka neuviedla a neosvedčila skutkové

okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v dôsledku nedostatočnej participácie otca by základná
výživa a potreby maloletých detí boli ohrozené. Zdôraznil, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži
na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale nato, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že
dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa, ak sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie, čo
nie je daný prípad. Dodal, že vyhovenie návrhu bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich

dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho
charakteru neodkladného opatrenia. Keďže nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia, návrh matky v celom rozsahu zamietol.
Vkonanívovecisamejvedenejnasúdeprvejinštanciepodsp.zn.41P/78/2025,resp.41P/145/2025,po
náležitom dokazovaní na pojednávaní, vyhodnotení majetkových pomerov oboch rodičov a ich možností

a schopností, súd rozhodne o návrhoch rodičov i návrhu starého otca maloletých detí.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodne v súlade s § 58 CMP v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (konanie vo veci samej).

6. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Poukázala na bod 29. až 31. odôvodnenia napadnutého uznesenia,
k čomu uviedla, že sa týmto záverom súdu vôbec nestotožňuje a má za to, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom. Zastáva názor, že dostatočne preukázala azdôvodnila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Uviedla, že prvoinštančný súd v napadnutom
rozhodnutí vychádzal zo zhodnotenia predložených dôkazov, pričom sa zameral len na formálne aspekty
ich preukázania. Mala za to, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchlu a dočasnú ochranu,

pričom zákon nevyžaduje úplné a definitívne dokazovanie všetkých tvrdených skutočností. Tvrdila, že v
predloženom návrhu dostatočne opísala okolnosti, ktoré zakladajú potrebu bezodkladnej súdnej úpravy,
najmä dlhodobé neplnenie vyživovacej povinnosti otca a nepravidelnosť jeho príspevkov, čo vytvára
stav právnej neistoty a ohrozuje riadnu výživu maloletých detí. Mala za to, že v návrhu podrobne,
konkrétnealogickyosvedčila,žesiotecdlhodoboavedomeneplnísvojuzákonnúvyživovaciupovinnosť

voči maloletým deťom. Otec na výživu detí neprispieva pravidelne, ani minimálnymi sumami, pričom
výnimočné platby realizoval len účelovo, bezprostredne pred alebo po individuálnych stretnutiach
rodičov, ktoré konanie otca nepredstavuje riadne plnenie vyživovacej povinnosti, ale vytvára stav právnej
neistoty a finančnej nestability, v ktorom je výživa maloletých detí závislá od jeho nepredvídateľnej a
podmienenej vôle. Zastávala názor, že práve táto nepravidelnosť, účelovosť a podmienenosť plnenia
zakladá potrebu bezodkladnej súdnej úpravy. Súd prvej inštancie vinila z toho, že nesprávne vyhodnotil

skutočnosť, že otec v ojedinelých prípadoch poskytol finančný príspevok, ako dôkaz neexistencie
ohrozenia výživy maloletých detí. Takýto záver považovala za v rozpore s obsahom návrhu, v ktorom
výslovne uviedla, že tieto platby neboli pravidelné, neboli dostatočné a boli viazané na splnenie
podmienok, ktoré nemohla a ani nemôže akceptovať, najmä návrat do spoločnej domácnosti. Mala za
to, že ojedinelé plnenie nemôže nahrádzať zákonnú vyživovaciu povinnosť otca ani odôvodňovať záver

o absencii bezprostredného ohrozenia výživy. Dôvodila, že súdu z jeho rozhodovacej praxe musí byť
známe,ženákladynadetivyrastajúcevB.súvysoké,atiežtoaképoložkymusípresvojedetizabezpečiť
akoľkotietostoja.Pretopovažovalazanenáležitýpostojsúduprvéhostupňa,podľaktoréhotrebavšetky
náklady formalisticky konkrétne preukázať, keď ich existencia je jasná a zrejmá.
Namietala záver prvoinštančného súdu, podľa ktorého jej zamestnanie vylučuje potrebu neodkladnej

úpravy pomerov. Uviedla, že nikdy netvrdila, že by nebola schopná zabezpečiť osobnú starostlivosť
o maloleté deti, alebo že by úplne rezignovala na zabezpečovanie ich potrieb. Naopak, vo svojom
návrhu uviedla, že všetky náklady na maloleté deti dlhodobo znáša sama, bez akejkoľvek pravidelnej
participácie otca. Skutočnosť, že vykonáva pracovnú činnosť, nemôže ísť na ťarchu maloletých detí ani
v prospech otca. Zdôraznila, že práca, ktorú vykonáva, nie je trvalým pracovným pomerom, ale dohodou

o asistencii, ktorá nemá charakter stabilného a dlhodobo garantovaného príjmu. Tento príjem nie je
spôsobilýdlhodoboavplnomrozsahupokrývaťvšetkyodôvodnenépotrebytrochmaloletýchdetí,najmä
v situácii, keď druhý rodič svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť dlhodobo ignoruje. Ďalej namietala, že
prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil, že akýkoľvek jej príjem automaticky vylučuje bezprostredné
ohrozenie výživy detí, čím fakticky preniesol vyživovaciu povinnosť otca výlučne na ňu.

Detailne a transparentne vyčíslila mesačné náklady na každé maloleté dieťa, pričom uvádzala výlučne
bežné a odôvodnené položky každodennej potreby, ako sú náklady na bývanie, stravu, hygienu,
oblečenie, školské a predškolské potreby, lieky, dopravu a primerané voľnočasové aktivity, avšak
súd prvej inštancie tieto náklady bez akéhokoľvek konkrétneho odôvodnenia paušálne označil za
nadpriemerné, hoci ide o výdavky zodpovedajúce veku detí, ich zdravotným, vzdelávacím a sociálnym

potrebám a súčasným životným nákladom. Prvoinštančný súd nelogicky uzavrel, že ak tieto náklady
uvádza, musí ich byť schopná pokryť, inak ide o ich nadhodnotenie. Dodala, že práve skutočnosť, že
tieto výdavky dlhodobo znáša sama, je dôvodom jej návrhu na neodkladnú súdnu ochranu.
Namietala, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s jej kľúčovou argumentáciou, že konanie vo veci
samej bude trvať ešte niekoľko mesiacov, počas ktorých nemožno odkladať zabezpečenie základných

potrieb maloletých detí. Výživa maloletých detí vzniká denne a každý deň bez pravidelného príspevku
zo strany otca má priamy dopad na ich životnú úroveň, psychickú pohodu a zdravý vývoj. Absencia
okamžitej súdnej úpravy predstavuje reálne riziko ujmy na strane maloletých detí. Na podporu svojich
tvrdení predložila súdu nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva výška pravidelných nákladov na bývanie
tvoriacich podstatnú časť mesačných výdavkov domácnosti.

Z uvedených dôvodov považovala za zrejmé, že osvedčila existenciu vyživovacej povinnosti otca,
jej dlhodobé neplnenie, ako aj bezprostredné ohrozenie riadneho zabezpečenia výživy maloletých
detí. Zastávala názor, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Neodkladné
opatrenie je v tomto prípade nevyhnutné pre zabezpečenie základných potrieb maloletých detí, pretože
čakacia doba na rozhodnutie vo veci samej by mala priamy negatívny dopad na ich životnú úroveň,

psychickú pohodu a zdravý vývoj. Zároveň navrhované opatrenie rešpektuje zásadu proporcionality.
Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §

357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého F. G.

sumou 250,- Eur mesačne, na výživu maloletej D. E. sumou 250,- Eur mesačne a na výživu maloletej A.
B. sumou 25,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám, a to počnúc mesiacom
január 2026.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky

akoajspoukazomnaobsahnapadnutéhouznesenia,jeposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolsprávne,
keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

15. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

16. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v

záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na
záujemdieťaťa,ktorýmámaťprednosťpredzáujmomrodiča,resp.osoboublízkouaneumožňujevynútiťsi také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne
nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného
opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie

splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má
za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je
možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v
zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité
záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie

procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude
o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

17. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,

ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

18. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,

pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť. Ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. K odvolacím
námietkam matky sa žiadať doplniť nasledovné:

19. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a faktickú osobnú
starostlivosť o maloleté deti aktuálne vykonáva matka. Výkon rodičovských práv a povinností rodičov
k maloletým deťom doposiaľ nebol upravený právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Na
súde prvej inštancie sa aktuálne pod sp. zn. 41P/78/2025 vedie konanie o návrhu matky na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a pod sp. zn. 41P/145/2025 sa vedie konanie

o návrhu starého otca maloletých detí na zverenie do jeho náhradnej osobnej starostlivosti.

20. V konaní o neodkladnom opatrení o určenie výživného na maloleté deti môže súd uložiť rodičovi,
aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom nevyhnutná miera je potrebné mať na mysli
takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb detí. Medzi základné potreby patria

predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské
potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre
nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu
súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletých detí v nevyhnutnom
rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa

zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby
maloletých detí nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa deti nachádzajú, uspokojované ani v nevyhnutnej
miere (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023).
Samotná existencia práva detí na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov
účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP.

21. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že v danom
prípade nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ustanovenia § 366 CMP.
Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že matka maloletých detí v konanížiadnym spôsobom neosvedčila, že by výživa maloletých detí bola aktuálne ohrozená alebo že by
maloletým deťom hrozila ujma z dôvodu, že by bol ohrozený ich život alebo zdravie, prípadne ich
zdravý vývoj, preto odvolací súd nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky nevyhnutné na

nariadenie neodkladného opatrenia o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti. Maloleté deti
sú vo faktickej osobnej starostlivosti matky, kde majú zabezpečenú výživu, výchovu, a ich život a zdravie
nie sú bezprostredne ohrozené. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia deklarovala
mesačné výdavky na maloleté deti nasledovne: na maloletého F. G. v sume 850,- Eur, na maloletú A.
B. v sume 775,- Eur a na maloletú D. E. v sume 920,- Eur, avšak na podporu ňou prezentovaných

a bližšie konkretizovaných výdavkov na každé z maloletých deti, ako i súd prvej inštancie správne
konštatoval, nepredložila žiaden listinný dôkaz. Matkou deklarované výdavky na maloleté deti tak ostali
iba v rovine ničím nepodložených tvrdení, ktorú skutočnosť sa matka v konaní pred odvolacím súdom
pokúsila sanovať predložením listinného dôkazu, a to Zmluvy o podnájme bytu č. SR72006, ktorá však
bola uzatvorená dňa 22.12.2025, na dobu určitú, a to od 22.12.2025 do 30.11.2026, a teda až po
rozhodnutí súdu prvej inštancie o zamietnutí jej návrhu, ktorý krok matky sa odvolaciemu súdu javí ako

účelový.Zároveň,opomenúcpredloženiezmienenejzmluvynapreukázaniealikvotnejčastitohoktorého
maloletého dieťaťa na mesačných nákladoch na bývanie a platbách s tým spojených, na preukázanie
zvyšných v konaní deklarovaných výdavkov, ktoré mesačne vynakladá na maloleté deti, rezignovala
a nepredložila jediný dôkaz, na základe ktorého by odvolací súd mohol dospieť ku konštatovaniu
o osvedčení vynakladaných mesačných odôvodnených výdavkov maloletých detí matkou. Odvolací súd

sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že matka neosvedčila žiaden z tvrdených výdavkov
na maloleté deti, ktoré v návrhu uviedla a nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by osvedčila, že ňou
deklarované výdavky maloletých detí sú skutočné a odôvodnené, a bez ich naplnenia je bezprostredne
ohrozená výživa maloletých detí.

22. K odvolacej argumentácii matky, že súdu z jeho rozhodovacej praxe musí byť známe, že náklady
na deti vyrastajúce v B. sú vysoké, a aké položky musí pre svoje deti zabezpečiť a koľko tieto stoja,
ako aj k odvolacej námietke matky o nenáležitom postoji prvoinštančného súdu, podľa ktorého treba
všetky náklady formalisticky konkrétne preukázať, keď ich existencia je jasná a zrejmá, odvolací súd
uvádza, že súdu síce sú známe priemerné mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletých detí

žijúcich v danom regióne, ktoré sú zdravé a nevyžadujú si žiadne špeciálne potreby, avšak tieto jednak
nekorešpondujú s matkou v návrhu tvrdenými sumami údajne vynakladanými na odôvodnené potreby
maloletých detí, t. j. napr. matkou prezentované výdavky na stravu maloletých detí, lieky a doplnky
výživy, oblečenie a obuv, hračky a knihy, a zároveň poznatky súdu nadobudnuté z jeho rozhodovacej
praxe matku nezbavujú matku povinnosti súdu náležitým spôsobom preukázať ňou v konaní tvrdené

skutočnosti, v tomto prípade mesačne vynakladané výdavky na maloleté deti. Pokiaľ matka v návrhu
tvrdí, že na mesačnej báze pravidelne uhrádza poplatky napr. za školné v materskej škole, stravu v
materskej škole / základnej škole, školský klub, školské pomôcky, cestovné náklady, zubára, oblečenie,
obuv, hračky, knihy, odvolací súd má za to, že v dobe elektronizácie platieb matke nič nebránilo
úhrady za zmienené výdavky maloletých detí bez akejkoľvek neprimeranej záťaže listinnými dôkazmi

(napr. potvrdeniami o platbách) súdu preukázať. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené považuje za
potrebné zdôrazniť, že súd pri osvedčovaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia
vzhľadom na osobitnú povahu inštitútu neodkladného opatrenia síce rozhoduje bez vykonania riadneho
dokazovania, t. j. na základe osvedčovania v konaní tvrdených skutočností, a síce vychádza z tvrdení
uvedených v návrhu, ktoré musia byť podložené dôkazmi, z ktorých bude nepochybné, že návrhom

uplatnený nárok s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou existuje, pretože v opačnom prípade návrhu
nie je možné vyhovieť.

23. K odvolacej námietke matky, že práca, ktorú vykonáva, nie je trvalým pracovným pomerom, ale
dohodou o asistencii, ktorá nemá charakter stabilného a dlhodobého príjmu, odvolací súd uvádza,

že matka v konaní síce zmienila predmetný pracovný pomer, resp. dohodu o asistencii, avšak
svoje pravidelné mesačné príjmové, zárobkové či iné majetkové pomery súdu nijakým spôsobom
neozrejmila. Matka v konaní neosvedčila tak výšku zárobku plynúceho jej z dohody o asistencii, ako
ani iné mesačné príjmy, napr. zo štátnych sociálnych dávok (rodičovský príspevok, prídavky na deti).
Odvolaciemu súdu tak neostáva iné, ako i v tomto ohľade konštatovať, že matka v kontexte ňou tvrdenej

nevyhnutnosti zabezpečenia základných potrieb maloletých detí formou nariadenia neodkladného
opatrenia rezignovala na preukázanie svojich príjmov, a teda ani uvedené súdu nijako neosvedčila.
Súčasne odvolací súd berúc do úvahy matkou vyčíslené výdavky na odôvodnené potreby maloletých
detí spolu v sume 2.545,- Eur mesačne dospel totožne ako i súd prvej inštancie k záveru, že pokiaľ matkaskutočne vynakladá na maloleté deti mesačne ňou prezentovanú sumu, životný štandard maloletých
detí je nadpriemerný a matka musí disponovať dostatočným množstvom finančných prostriedkov na
ich vykrytie, a súčasne na vykrytie potrieb tak svojich potrieb ako aj potrieb jej štvrtého na výživou

odkázaného maloletého dieťaťa. V opačnom prípade by išlo o nadhodnotenie mesačných výdavkov na
odôvodnené potreby maloletých detí, kedy by súdu bolo poskytnuté vyčíslenie výdavkov maloletých detí
nereflektujúce na realitu.

24. Pokiaľ matka v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej kľúčovou argumentáciou,

v zmysle ktorej konanie vo veci samej bude trvať ešte niekoľko mesiacov, počas ktorých nemožno
odkladať zabezpečenie základných potrieb maloletých detí, odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje,
že rozsah nariadenia platenia výživného v nevyhnutnej miere v zmysle § 366 CMP nie je totožný s
rozsahom vyživovacej povinnosti povinného rodiča k deťom v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine.
Podmienkou nariadenia platenia výživného v nevyhnutnej miere v zmysle § 366 CMP je preukázanie,
resp. aspoň osvedčenie skutočnosti, že bez ingerencie súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia

bude zabezpečenie výživy maloletých detí ohrozené, čo však v danom prípade konštatovať nemožno.
Odvolací súd preto na hypotetickú dĺžku konania v merite veci nemôže reflektovať autoritatívnym
zásahom do vzťahov účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by uložil otcovi
povinnosť platiť výživné na maloleté deti v nevyhnutnej miere, pokiaľ nemá osvedčené, že naliehavá
potreba takého zásahu je daná. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že za predpokladu určenia výživného

na maloleté deti v konaní vo veci samej, na zameškané výživné neplnené v prospech maloletých detí
počas celého konania (t. j. od podania návrhu), a to bez ohľadu na jeho dĺžku, reflektuje inštitút zročného
výživného.

25. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že matka neosvedčila také skutkové

okolnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť, že v dôsledku nedostatočnej participácie otca na výžive
maloletých detí, by základné potreby maloletých detí neboli zo strany matky zabezpečené. Rozhodnutie
o výživnom určeným neodkladným opatrením musí v prvom rade spĺňať zákonné podmienky tohto
inštitútu a musí vychádzať z pravdepodobných skutkových tvrdení, z ktorých potom na základe ich
individuálneho vyhodnotenia súd pri rozhodnutí vychádza. V posudzovanom prípade prihliadnuc na

vyššie uvedené zásady a obsah návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom v
podstatevôbecneuviedla,včomvidíohrozenievýživymaloletýchdetí,odvolacísúdsplneniepodmienok
pre určenie výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere nezistil. O rozsahu vyživovacej povinnosti
otca voči maloletým deťom (a to od uplatnenia tohto nároku maloletých detí na výživné zo strany otca
matkou), rozhodne súd v konaní vo veci samej po tom, čo vykoná riadne dokazovanie za účelom

zistenia osobných a majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletých detí a na základe
výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotí možnosti a schopnosti každého z rodičov prispievať na
výživu maloletých detí.

26. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací

súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval.

27. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča na bezodkladnú úpravu pomerov maloletých
detí podľa § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1,
2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej, ods. 2, § 331 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že návrh matky
nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov matkou

navrhovaným spôsobom. Takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie, odvolací
súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

28. Odvolací súd nevzhliadol, že by výživa maloletých detí mala byť bez neodkladnej úpravy výživného
akokoľvekohrozená,nakoľkoichpotreby(a tonielenzákladné,alevšetkymatkouvyčíslené)súaktuálne

uhrádzané a maloleté deti nijako nestrádajú, vychádzajúc pritom z inštitútu neodkladného opatrenia a
jeho účelu v spojení s účelom ustanovenia § 366 CMP uzavrel, že v prejednávanej veci neboli naplnené
zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.29.Vzhľadomnauvedené,keďžematkaanivodvolacomkonaníneosvedčilažiadnetakéskutočnosti,na
ktorébybolopotrebnéprihliadnuť,aktorébybolispôsobiléspochybniťsprávnosťrozhodnutiasúduprvej
inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti

potvrdil.

30. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).