Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011766
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hanzlík Šuleková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4125011766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 3 - 33T/79/2025

ECLI:

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Luciou Hanzlík Šulekovou, v trestnej veci obžalovaného A. B.
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenia § 138 písmeno b) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa

11.02.2026, takto

r o z h o d o l :

- 4 - 33T/79/2025

r o z h o d o l :
obžalovaný:
A. B. C. XX.XX.XXXX D. E. A.,
trvale bytom F. G. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,ž e :

sa od presne nezistenej doby v roku 1985 do 14.05.2025 v obci F. G. H. XXX v rodinnom dome vždy pod
vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím a opakovane fyzicky útočil na svoju manželku I. B. tým spôsobom,
že jej dával facky, kopal ju do rôznych časti tela, hádzal po nej rôzne predmety, vyhrážal sa jej, že jej dá
guľku do čela alebo s ráno nezobudí, trikrát sa ju pokúsil vyhodiť z balkóna, oblieval ju studenou vodou,
naháňal ju so zbraňou alebo sekerou, pričom jeho agresivita sa za posledných 10 rokov stupňovala

a I. B. mala z neho a z jeho hrozieb, aj z dôvodu jeho fyzických útokov, strach a schovávala sa pred
nim a naposledy dňa 14.05.2025 ju po predchádzajúcej hádke udrel drevenou palicou po pleci, čím jej
nespôsobil zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie,

t e d a :
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal uvedený čin
závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas) a na chránenej osobe (blízkej osobe),

t ý m s p á c h a l :
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákonaanezistiacpriťažujúcuokolnosťpodľa§37Trestnéhozákona,spoužitím§38odsek2Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákon výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

- 2 - 33T/79/2025

O d ô v o d n e n i e
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. k. 2 Pv/196/25/4403 - 33 podanej na
Okresný súd Nitra (ďalej len ,,súd“) dňa 08.12.2025 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. B..

Obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní dňa 11.02.2026 urobil vyhlásenie
v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu
je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu po
poučení, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa

ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), e), g) a h) Trestného poriadku odpovedal kladne, po
súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu
priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že
vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, a tiež
z dôvodu, že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej

podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenia § 138 písmeno b) Trestného zákona, § 139 odsek 1
písmeno c) Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona po stránke subjektívnej, ako aj po
stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný
spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne

kvalifikovaný.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním znaleckého posudku a listinných dôkazov,
ktoré boli zabezpečené v prípravnom i súdnom konaní:

Znalecký posudok A. G. J., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Psychiatria (liečba

alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) č. 36/2025 z ktorého záverov vyplynulo, že obžalovaný
je závislý od alkoholu, jedná sa o plne rozvinutú závislosť psychickú aj fyzickú. Závislosť od iných látok
zistenánebola.Znalecajnapriekdiagnostikovanejzávislostiodalkoholunenavrholuložiťobžalovanému
protialkoholické liečenie pre jeho negatívny postoj k liečbe. U obžalovaného znalkyňa nezistila dôvody,
pre ktoré by bolo potrebné skúmať jeho duševný stav, nakoľko netrpí ochorením z okruhu psychóz.

Odpis registra trestov, z ktorého súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov, z ktorej vyplynulo, že u obžalovaného sú
evidované štyri priestupky, dva menej závažné dopravné priestupky (z dní 03.11.2022 a 16.03.2024),
jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu spočívajúci vo vulgárnom správaní sa voči susedovi

(z dňa 31.07.2024) a jeden priestupok pre neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa. Obžalovaný bol za
uvedené priestupky postihovaný blokovými pokutami v rozmedzí 10,- až 30,- Eur a v jednom prípade
pokarhaním.
Obžalovaný k osobným a majetkovým pomerom priblížil, že býva na adrese trvalého pobytu vo svojom
dome a je starobných dôchodcom, pričom dôchodok má približne 850,- Eur mesačne.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy, správanie obžalovaného po spáchaní trestného činu, ako aj dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu.V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri
ukladaní trestu. Medzi základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu v prvom rade patrí ustanovenie
§ 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalším základným pravidlom pri
ukladaní trestu je ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného poriadku, v zmysle ktorého má trest postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zásada

proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
V kontexte vyššie uvedených zásad ukladania trestov súd u obžalovaného prihliadol na nasledujúce
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti:
Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu
skutku a tento úprimne oľutoval.
Súd o obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad na ukladanie sankcií podľa § 33a Trestného
zákona, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej
činnosti prezentovaný v konaní pred súdom prostredníctvom vyhlásenia o vine, osobu obžalovaného,
ktorý je starobným dôchodcom a preto v jeho prípade neprichádza do úvahy uloženie trestu povinnej
práce a zároveň vzhľadom výšku starobného dôchodku, ktorý dostáva, neprichádza do úvahy ani

uloženie peňažného trestu. V prípade obžalovaného tak nie je možné uložiť iný trest, ako trest odňatia
slobody. Vzhľadom na okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky
okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj z hľadiska individuálnej
prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov, teda na samotnej spodnej hranici trestnej sadzby.

Pri ukladaní trestu súd prihliadol v prvom rade na osobu obžalovaného, ktorý sa doposiaľ nedostal do
závažnejšieho rozporu so zákonom (má evidované štyri priestupky), je starobným dôchodcom a zároveň
v konaní pred súdom prezentoval výrazne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti. V zmysle
uvedeného by uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody bolo vo vzťahu k obžalovanému
neprimerane prísne a majúce značný vplyv na jeho rodinu a preto súd výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil a určil obžalovanému primeranú skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov, teda
v najkratšej možnej výmere upravenej v § 50 odsek 1 Trestného zákona.
S poukazom na závery znaleckého posudku č. 36/2025 A. G. J., znalca z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvia Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) súd
obžalovanému ochranné liečenie neukladal.

Súd o náhrade škody nerozhodoval, pretože poškodená takýto nárok neuplatnila.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

- 2 - 33T/79/2025

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje
(OkresnýsúdNitra),atodo15(pätnásť)dníododňaoznámeniarozsudku.OodvolanírozhodujeKrajský
súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto

práva výslovne vzdal.