Uznesenie – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Cbi/21/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108203775
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6108203775.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci žalobcu BETERRA, s.r.o., so sídlom 814 99 Bratislava,
Palackého 12, právne zastúpený advocatius s.r.o., Palackého 12, 814 99 Bratislava, IČO: 36 868 752
proti žalovanému JUDr. Ivan Dlhopolec, so sídlom kancelária Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, správcovi
konkurznej podstaty úpadcu Zámocká spoločnosť, a.s., Vajanského 16, 984 01 Lučenec, IČO: 35 687
533, v konaní o určenie popretých pohľadávok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Návrh žalovaného na uloženie pokuty žalobcovi vo výške 0,1% až 0,2% zo sumy popretých
pohľadávok 686.510,68 EUR za každý deň od prihlásenia pohľadávok až do právoplatného skončenia

tohto konania, v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dna 22.02.2008 domáhal určenia, že pohľadávka
navrhovateľa voči úpadcovi Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť " v konkurze" vo
výške 123.739,80 Eur titulom ušlého zisku, je čo do právneho dôvodu aj do
výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná, že pohľadávka vo výške 104.645.03 Eur

titulom náhrady škody je pri splnení podmienky vzniku pohľadávky pri
uplatnení výkonu záložného práva záložným veriteľom A. B. ( v súčasnosti C., B.), ktoré je zriadené
na rozostavanú stavbu na pare. č. 835/47 a na pozemky pare. 835/47 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 2381 m2 a pare. č. 835/48 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2, zapísanej na LV č.
XXXX, ječodopodmienkyvznikupohľadávky,právnehodôvoduajvýškyprihlásenejpohľadávkyzistená
a nesporná, ako aj určenia, že pohľadávka vo výške 458.125.88 Eur titulom náhrady škody je pri splnení

podmienky vzniku pohľadávky, ktorou je zahrnutie bytu Č. 20 o výmere 122.28 m na 1. nadzemnom
podlaží,, terasy a loggie o výmere 19.68 m2, skladu Č. 01 o výmere 11,39 m2 a k nim prislúchajúcich
podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a priľahlých pozemkoch v rozostavanej
stavbe, nachádzajúcich sa na Zámockej ulici 24,26.28, so súpisným číslom 7327, postavené na parc. č.
835/47, 835/51, 835/53, vchod Zámocká/B, obce Bratislava, štát Slovenská republika, zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. E. čo do podmienky vzniku pohľadávky, právneho dôvodu

a výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná.

2. Podaním zo dňa 24.06.2024 zobral žalobca svoju žalobu v plnom rozsahu späť. V späťvzatí
žaloby poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 25CoKR/41/2009 zo dňa
10.9.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.9.2009, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie Okresného
súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Cbi/21/2008-202 zo dňa 11.5.2009, ktorým okresný súd rozhodol o

návrhu žalobcu na prerušenie konania tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania ohľadom určenia
pohľadávok vo výške 123 739,79 EUR (3 727 785 Sk) a 104 645,02 EUR (3 152 536 Sk) až doprávoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 8C/14/2007
zamietol a v časti, ktorým okresný súd prerušil konanie ohľadne určenia pohľadávky 458 125,87 EUR
(13 801 500 Sk) až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava

I. pod sp. zn. 8C/14/2007, uznesenie okresného súdu o prerušení konania potvrdil. Má za to, že
ako dobromyseľný veriteľ bol nútený si uplatniť v konkurznom konaní svoje prihlášky pohľadávok z
dôvodu uplatnenia svojich práv a ochrany svojho majetku, ktorý mal byť ako majetok na ktorom bolo
zriadené neexistujúce záložné právo, na základe ktorého si A. B. ako zabezpečený veriteľ prihlásil
svoje zabezpečené pohľadávky zabezpečeného veriteľa, speňažený. Žalobca v súvislosti s prerušením

konania ohľadne určenia pohľadávky vo výške 458 125,87 EUR (13 801 500 Sk) do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I., sp.zn. 8C/14/2007, predkladá rozsudok
odvolacieho Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/430/2015 - 4088 zo dňa 24. mája 2022, ktorým
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5Co/430/2015 - 4088 zo dňa 24. mája 20222, zmenil rozsudok
Okresného súdu Bratislava I, č. k. 8C/14/2007-2422 zo dňa 15. júna 2015 tak, že určil, že záložné právo,
zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor,

okres: F. A., G.: F. - E. D. E., k.ú. D. E., podľa V-2485/2002 zo dňa 27.11.2002, ako záložné právo na
rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 (parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria o výmere 660
m2)apozemkyp.č.835/47(parcelaregistra"C",zastavanéplochyanádvoriaovýmere660m2),835/48
(parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2), v prospech C. G. F., B., IČO: 36 854
140, v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, neexistuje/ nie je. Rozsudok odvolacieho súdu v

predmetnom konaní, v ktorom bol žalobca sporovou stranou (pozn.: por.č. 30), nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 29.07.2022. Zabezpečený veriteľ C., B., v konkurznom konaní vedenom pod
sp.zn. 2K/18/2007 na majetok úpadcu, Zámocká spoločnosť a.s., v konkurze, C. G. F. B., nepodal proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave dovolanie. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 8C/14/2007-2422
zo dňa 15. júna 2015, zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa títo domáhali určenia neexistencie záložného

práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti ZN č. 30/120/2002
uzatvorenou medzi pôvodným žalovaným (A., B.) ako záložným veriteľom a spoločnosťou Zámocká
spoločnosť,a.s.,naposledysosídlomVajanského16,Lučenec,IČO:35687533akozáložcom(ďalejlen
"Zmluvaozáložnompráve").KrajskýsúdvBratislavesvojerozhodnutieourčeníneexistenciezáložného
práva podľa V 2485/2001 pôvodne evidovanom na LV č. XXXX k.ú. D. E., na základe ktorého si C. G.

F. B. (pozn. : H. H. A. B.) prihlásila svoje pohľadávky v konkurznom konaní 2K/18/2007, odôvodnil o.i.
nasledovne:
"53/Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s ďalšími závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých
žalobcovia vlastnícke právo nadobudli až kolaudačným rozhodnutím a teda vznikom veci (jednotlivých
bytov a nebytových priestorov), keď samotnou zmluvou o výstavbe nevzniklo vlastnícke právo k

jednotlivým budúcim bytom a nebytovým priestorom, keďže pre jeho vznik bolo potrebné zhotovenie
diela a následne kolaudačné rozhodnutie, na základe čoho súd prvej inštancie konštatoval, že Zámocká
spoločnosť, a.s., mohla až do doby kolaudácie stavby platne samostatne uzatvoriť záložnú zmluvu na
uvedenú nehnuteľnosť. Žalobcovia už v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj v Zmluve o dielo a
napokon a hlavne aj v Zmluve o prevode práv a povinností, vzali svojím podpisom na vedomie existenciu

uvedeného záložného práva, ktoré bolo v katastri riadne zapísané. Žalobcovia tak vstúpili do práv
a povinností Zámockej spoločnosti, a.s., ktorá jasne prejavila uzavretím záložnej zmluvy vôľu založiť
predmetnú nehnuteľnosť a teda aj predmetné priestory, ku ktorým bolo neskôr zapísané vlastnícke právo
žalobcov.
54/Vo všeobecnosti nadobúdanie vlastníckeho práva upravuje Občiansky zákonník v § 132, pokiaľ

ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom odkazuje v § 125 ods. 1
OZ na osobitný zákon, ktorým je zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(ZoVB). Ustanovenie § 4 ods. 1 ZoVB upravuje nadobúdacie tituly vlastníctva bytu resp. nebytového
priestoru nasledovne: a) zmluvný prevod vlastníctva bytu, alebo nebytového priestoru, b) zmluva o
výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe bytového domu s bytmi a nebytovými priestormi vo vlastníctve,

c) dedenie, d) rozhodnutie štátneho orgánu. Iné spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva k bytu
alebo nebytovému priestoru než uvedené v ust. § 4 ods. 1 ZoVB nie sú právne možné. Zo znenia
§ 4 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods. 1 ZoVB vyplýva, že vlastníctvo bytu, alebo nebytového
priestoru môže vzniknúť výstavbou bytového domu. V tomto prípade ide o originárny (pôvodný)
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva bytu alebo nebytového priestoru vytvorením novej veci,

ktorou je bytový dom (§ 2 ods. 2 ZoVB). Právnym základom vzniku vlastníckeho práva k bytu alebo
nebytovému priestoru výstavbou bytového domu je v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) v spojení ust. §
21 ods. 1 ZoVB vždy písomná zmluva medzi stavebníkmi, teda budúcimi vlastníkmi. Na základe
zmluvy o výstavbe vzniká vlastníctvo bytu a nebytového priestoru, nie však bezprostredne uzavretímzmluvy o výstavbe, ale momentom dokončenia výstavby domu. Do momentu vydania kolaudačného
rozhodnutia vzniká na základe zmluvy o výstavbe len právny režim spoluvlastníctva stavebníkov
(budúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome) k stavebnému materiálu, neskôr

k rozostavanej stavbe, k rozostavanej stavbe bytov a nebytových priestorov, prípadne stavebnému
pozemku,atovpodielezodpovedajúcomvzájomnémupomerupodlahovejplochybyturesp.nebytového
priestoru k úhrnu všetkých podlahových plôch bytov a nebytových priestorov v dome. Tento právny
režim spoluvlastníctva sa vydaním kolaudačného rozhodnutia mení na právny režim vlastníctva bytov
a nebytových priestorov, ktoré však vzniklo na základe zmluvy o výstavbe, momentom vytvorenia

novej veci, ktorý nastal dokončením výstavby bytového domu, teda ešte pred vydaním kolaudačného
rozhodnutia. Kolaudačným rozhodnutím vydaným stavebným úradom nedochádza teda k nadobudnutiu
vlastníckeho práva, ale k deklarácii právnej existencie jednotlivých bytov a nebytových priestorov (§ 2
ods. 1 a 3 ZoVB) tak, ako sú označené v zmluve o výstavbe.
55/ Pokiaľ žalovaná tvrdila, že jej právna predchodkyňa pri uzatváraní Zmluvy o záložnom práve
vychádzala z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností, kde bola ako výlučný vlastník nehnuteľností,

ktoré mali byť predmetom záložného práva, uvedená Zámocká spoločnosť, a.s. a teda v otázke
vlastníctva bola dobromyseľná, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k zapísaniu vlastníctva
Zámockej spoločnosti, a.s. k rozostavanej stavbe na liste vlastníctva došlo v zmysle ust. § 46
ods. 4 katastrálneho zákona (účinného do 14.4.2004, v zmysle ktorého "Pri zápise údajov o práve
k rozostavanej stavbe sa predkladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký

posudok o cene rozostavanej stavby a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom
stavebnom povolení"). Uvedené však vo svojich dôsledkoch vôbec neznamená, že osoba, ktorej bolo
udelené stavebné povolenie, aj výlučným vlastníkom rozostavanej stavby v celosti skutočne je. Kto
je skutočne vlastníkom rozostavanej stavby treba posudzovať podľa súkromnoprávnych predpisov. Pri
posudzovaní práv k rozostavanej stavbe nestačí vychádzať z výpisu listu vlastníctva, nakoľko sa v ňom

uvádza iba osoba, ktorej bolo udelené stavebné povolenie, ale je potrebné vychádzať z nadobudnutia
vlastníckeho práva rozostavanej stavbe tak, ako ju upravujú súkromnoprávne predpisy. Aj odborná
literatúra konštatuje, že zápis vlastníctva v zmysle vyššie citovaného ustanovenia plní len evidenčnú
funkciu. Nakoniec to potvrdzuje aj aktuálne znenie zákona - § 46 ods.3 zák. č. 162/1995 Z.z., v zmysle
ktorého "Rozostavaná stavba sa do katastra zapíše, ak z predloženého znaleckého posudku je zrejmé

stavebnotechnické usporiadanie a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Pri zápise
rozostavanej stavby do katastra sa predkladá právoplatné stavebné povolenie a znalecký posudok o
stupni rozostavanosti a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená ako stavebník v právoplatnom stavebnom
povolení, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom je iná osoba."
56/O tvrdenej dobromyseľnosti banky (v zmysle § 151d ods. 1 OZ účinného do 31.12.2002, podľa

ktorého "Ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné
vecnéprávonezlučiteľnésozáložnýmprávom,vzniknezáložnéprávo,lenaksavecodovzdázáložnému
veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností
platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne ako právnej predchodkyne žalovanej nesvedčí nakoniec ani
to, že z textu samotnej záložnej zmluvy (Čl. III bod 3, kde záložca vyhlásil, že na nehnuteľnostiach, ku

ktorým sa zriaďuje záložné právo, neviaznu iné záložné práva, vecné bremená, nájomné ani iné užívacie
práva, ťarchy ani obmedzenia s výnimkou tých, ktoré sú uvedené na liste vlastníctva čl. 6947 /t.č. LV č.
XXXX/, a to V 4335/99, V 674/2000, V 244/2001 - Zmluva o výstavbe, V2381/2001, V - 455/2001) bola
zrejmá existencia uzavretej zmluvy o výstavbe, a teda existencia ďalších (spolu)vlastníkov zakladanej
nehnuteľnej veci.

59/ Z doposiaľ uvedeného potom vyplýva, že Zámocká spoločnosť, a.s., nebola ku dňu uzatvorenia
záložnej zmluvy ZN č. 30/120/2002 (05.11.2002) jediným (výlučným) vlastníkom rozostavanej stavby,
nebola preto oprávnená samostatne zaťažiť vo vlastnom mene celú rozostavanú stavbu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že Zámocká spoločnosť uzatvorila dňa 24.02.2001 s ďalšími stavebníkmi (I.
E., J. E.) Zmluvu o výstavbe domu a zriadení vecného bremena, predmetom a účelom zmluvy bola

podľa čl. III výstavba polyfunkčného objektu na Zámockej ulici v Bratislave za podmienok daných
rozhodnutím Okresného úradu v Bratislave - odbor životného prostredia č. ŽP 1133/ZM/98/Gro-Kš zo
dňa 1998 o umiestnení stavby, právoplatným dňa 28.01.1999. K uzavretiu Zmluvy o výstavbe došlo pred
uzatvorením záložnej zmluvy ZN 30/120/2002 zo dňa 05.11.2002, ktorej vecnoprávne účinky nastali
zaevidovaním na LV č. XXXX až 17.03.2003. Zámocká spoločnosť, a.s. ako jeden zo spoluvlastníkov a

zároveň stavebníkov rozostavaného domu zriadila záložné právo k rozostavanému domu bez vedomia
a súhlasu ostatných stavebníkov, v dôsledku čoho konala v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy aj
vo svetle rozhodnutia dovolacieho súdu totiž vyžadujú, aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného
domu s budúcimi bytmi a nebytovými priestormi, pokiaľ chce zaťažiť nehnuteľnosť záložným právom nazabezpečenie pohľadávky svojho veriteľa zmluvou o zriadení záložného práva, v čase, keď už predtým
uzavrel zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na
výstavbe majú nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, požiadal

spolustavebníkov o súhlas so záložného práva, čo v postupe Zámockej spoločnosti, a.s. pri uzatváraní
Záložnej zmluvy s právnou predchodkyňou žalovanej absentovalo.
60/Žalovaná predložila odvolaciemu súdu čestné vyhlásenie I. K., L. E. a J. E. zo dňa 08.10.2019,
ktorým títo vyhlásili, že "v čase uzavretia zmluvy o výstavbe, ako aj v čase uzavretia jej neskorších
dodatkov, mali vedomosť o tom, že na financovanie výstavby polyfunkčného domu budú obstarávateľovi

na základe zmluvy o úvere poskytnuté finančné prostriedky zo strany spoločnosti A., B., a rovnako
mali vedomosť o tom, že obstarávateľ na zabezpečenie pohľadávky spoločnosti A., B. z uvedeného
právneho dôvodu uzatvoril so spoločnosťou A., B. zmluvu o zriadení záložného práva na rozostavanú
stavbu polyfunkčného domu a ním zastavané a priľahlé pozemky, nakoľko bez poskytnutia finančných
prostriedkov z úveru od A., B. by nedošlo k realizácii výstavby polyfunkčného domu". Odvolací súd musí
konštatovať, že toto ich aktuálne stanovisko je celkom rozporné so skoršími tvrdeniami menovaných

(v žalobe proti žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu Zámocká spoločnosť, a. s. zo dňa
27.08.2008, resp. 14.01.2009 zhodne uviedli, že napriek skutočnosti, že boli od samého začiatku
stavebníkmi stavby spolu so Zámockou spoločnosťou, uzatvoril úpadca bez súhlasu menovaných a
ďalších stavebníkov zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, ktorou založil rozostavanú
stavbu na Zámockej ulici v Bratislave bez vedomia a súhlasu menovaných). V každom prípade však

aktuálne čestné vyhlásenie konštatuje "vedomosť" menovaných o uzatvorení záložnej zmluvy, absentuje
však vyhlásenie o tom, či s takýmto postupom Zámockej spoločnosti, a.s. vyjadrili predošlý súhlas, či s
takýmto postupom súhlasia v súčasnosti (a prečo), resp. či došlo medzi nimi a neskorším úpadcom k
inej dohode. Odvolací súd dáva do pozornosti, že Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/137/2017
uzavrel, že "dobré mravy vyžadujú, aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného domu s budúcimi

bytmi a nebytovými priestormi, pokiaľ chce zaťažiť túto nehnuteľnosť záložným právom na zabezpečenie
pohľadávky svojho veriteľa zmluvou o zriadení tohto práva, uzatváranou v čase, keď už predtým uzavrel
zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na výstavbe
majú nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, si vyžiadal ich súhlas
so zriadením záložného práva, resp. aby sa s nimi dohodol na prípadnej zmene dohodnutého obsahu

zmluvy o výstavbe domu, prípadne aj iných zmlúv, s ohľadom na túto okolnosť". Za danej situácie
odvolací súd z obsahu čestného vyhlásenia vychádzať nemohol, ako týmto vyhlásením nerozporované
potom ostalo tvrdenie žalobcov, že úpadca uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva bez súhlasu
menovaných ako ďalších stavebníkov.
61/Zmluvu o zriadení záložného práva ZN 30/120/2002 potom odvolací súd vyhodnotil ako absolútne

neplatný právny úkon, keď tento svojim obsahom resp. účelom sa prieči dobrým mravom (§ 39, § 3
ods. 1 OZ).
59/ Z doposiaľ uvedeného potom vyplýva, že Zámocká spoločnosť, a.s., nebola ku dňu uzatvorenia
záložnej zmluvy ZN č. 30/120/2002 (05.11.2002) jediným (výlučným) vlastníkom rozostavanej stavby,
nebola preto oprávnená samostatne zaťažiť vo vlastnom mene celú rozostavanú stavbu. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že Zámocká spoločnosť uzatvorila dňa 24.02.2001 s ďalšími stavebníkmi (I.
E., J. E.) Zmluvu o výstavbe domu a zriadení vecného bremena, predmetom a účelom zmluvy bola
podľa čl. III výstavba polyfunkčného objektu na Zámockej ulici v Bratislave za podmienok daných
rozhodnutím Okresného úradu v Bratislave - odbor životného prostredia č. ŽP 1133/ZM/98/Gro-Kš zo
dňa 1998 o umiestnení stavby, právoplatným dňa 28.01.1999. K uzavretiu Zmluvy o výstavbe došlo pred

uzatvorením záložnej zmluvy ZN 30/120/2002 zo dňa 05.11.2002, ktorej vecnoprávne účinky nastali
zaevidovaním na LV č. XXXX až 17.03.2003. Zámocká spoločnosť, a.s. ako jeden zo spoluvlastníkov a
zároveň stavebníkov rozostavaného domu zriadila záložné právo k rozostavanému domu bez vedomia
a súhlasu ostatných stavebníkov, v dôsledku čoho konala v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy aj
vo svetle rozhodnutia dovolacieho súdu totiž vyžadujú, aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného

domu s budúcimi bytmi a nebytovými priestormi, pokiaľ chce zaťažiť nehnuteľnosť záložným právom na
zabezpečenie pohľadávky svojho veriteľa zmluvou o zriadení záložného práva, v čase, keď už predtým
uzavrel zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na
výstavbe majú nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, požiadal
spolustavebníkov o súhlas so zriadením záložného práva, čo v postupe Zámockej spoločnosti, a.s. pri

uzatváraní Záložnej zmluvy s právnou predchodkyňou žalovanej absentovalo."

3. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný zaradil majetok žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu na
základe právneho dôvodu "existencie" záložného práva k majetku žalobcu, ktorý uviedol tzv. záložnýveriteľ(t.j.A.B./C.G.F.B.)vosvojejprihláškepohľadávky.Predmetomtohtokonaniaježalobapodľaust.
§32odst.6ZoKR,ktorousažalobcadomáhaurčeniaprávnehodôvodu,vymáhateľnosti,výškyaporadia
správcom popretých pohľadávok. Z citovaného ustanovenia ZoKR vyplýva, že veriteľ môže podať

dôvodne určovaciu žalobu len v takom rozsahu, v akom bola jeho prihlásená pohľadávka správcom
popretá. Žalobca žalobou žiada, aby konkurzný súd určil, že prvá pohľadávka titulom ušlého zisku je čo
do právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná. Ďalej žalobca žalobou žiada
o určenie, že druhá pohľadávka titulom náhrady škody je pri splnení podmienky vzniku pohľadávky -
uplatnení výkonu záložného práva záložným veriteľom - čo do podmienky vzniku pohľadávky, právneho

dôvoduajvýškyprihlásenejpohľadávky,zistenáanespornáažalobcaohľadomtretejpohľadávkytitulom
náhrady škody žiada, aby konkurzný súd určil, že pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - zahrnutie
bytu do konkurznej podstaty úpadcu - je čo do podmienky, právneho dôvodu aj výšky prihlásenej
pohľadávky zistená a nesporná. Žalobca v excindačnom konaní vedenom pod sp.zn. 26Cbi/108/2008
zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaný/SKP úpadcu, Zámocká spoločnosť a.s., "v konkurze" v
Obchodnom vestníku č. 216/2022, publikovanom 10.11.2022, oznámil vylúčenie majetku žalobcu zo

súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa C. G. F., B., Bratislava, pričom ako dôvod vylúčenia
súpisovej zložky majetku uviedol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2022, č.k.:
5Co/430/2015-4088, ktorý určil neexistenciu záložného práva z dôvodu absolútnej neplatnosti záložnej
zmluvy. Žalobca ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.12.2023
sp.zn. 5Obdo/29/20225, ktorým NS SR odmietol dovolanie žalovaného, ktorý sa žalobou v konaní

vedenom na tunajšom súde domáhal určenia neúčinnosti Dohody o zmene dispozičného usporiadania a
prevodrozostavanýchbytov,nebytovýchpriestorovagarážívpolyfunkčnomobjekte"FunkčnýcelokIV/1
- V" na Zámockej ulici v Bratislave zo dňa 10.10.2006 (ďalej tiež "Dohoda"), uzavretej medzi úpadcom
a žalovanými (pozn.: žalobca ako žalovaný pod por.č. 1), voči konkurzným veriteľom a vydania bytov a
nebytových priestorov do oddelenej podstaty pôvodne zabezpečeného veriteľa A., B. (aktuálne C. G. F.,

B., D. D. M. XX, XXX XX F., A.: XX XXX XXX; N. O. "C., B."), alternatívne v prípade, že dôjde k zrušeniu
rozhodnutia stavebného úradu (rozhodnutie č. SU - 2004, 05, 06, 07/29209, 75464 - H/167-Bu) a
následnesprávakatastraprehlavnémestoBratislavavykonánaLV.č.8160príslušnézmeny,sažalobca
domáhal vydania nehnuteľností do oddelenej podstaty pôvodne zabezpečeného veriteľa A., B.. Žalobca
odôvodnil žalobu tým, že dňa 10.10.2006 bola medzi úpadcom a žalovanými uzatvorená Dohoda,

predmetom ktorej bolo nadobudnutie spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam a zariadeniam
bytového domu a úprava práv k pozemku zastavanému stavbou bytového domu, pričom v zmysle čl.
II. a III. bod 4 Dohody, vlastníctvo vznikne na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy
katastra o povolení vlastníckych práv. Na základe Dohody ako právneho titulu, správa katastra dňa
20.10.2006 povolila v prospech úpadcu a žalovaných vklad vlastníckeho práva k rozostavaným bytom

a nebytovým priestorom, čím nastali účinky Dohody ako právneho úkonu, ktorému žalobca odporuje.
V tejto súvislosti žalobca argumentoval, že Dohoda je bezodplatným úkonom, nakoľko z nej nevyplýva
žiadne primerané protiplnenie zo strany žalovaných. Zároveň poukázal na skutočnosť, že súdna
exekútorka JUDr. Alena Szalayová vydala dňa 10.07.2006 upovedomenie o začatí exekúcie predajom
nehnuteľností na rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 a pozemky parc. č. 835/47, č. 835/48, z čoho

vyplýva,žeexekúciazačalapreduzatvorenímDohodyakeďžetátoskutočnosťbolapoznamenanánaLV
č. XXXX, žalovaní museli vedieť o obmedzení dispozičného práva úpadcu k predmetnej nehnuteľnosti,
a teda im musel byť známy úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Žalobca poukázal na ust. § 58,
§ 60 a § 63 ods. 1 ZoKR a zhrnul, že prevodom vlastníckeho práva z úpadcu na žalovaných (t.j. aj
žalobcu v tomto konaní) bez primeraného protiplnenia došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, pričom

tieto pohľadávky existovali v čase uzatvorenia Dohody. Súd prvej inštancie považoval za preukázané,
že dňa 10.07.2006 vydala súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová upovedomenie o začatí exekúcie
predajom nehnuteľností na rozostavanú stavbu nachádzajúcu sa na parc. č. 835/47 a pozemkov parc. č.
835/47, č. 835/48, evidovaných na LV č. XXXX, že dňa 10.10.2006 došlo medzi úpadcom a žalovanými k
uzavretiuDohody,akoaj,ževrozhodnutíč.k.8C/14/2007-2422(z15.06.2015;pozn.najvyššiehosúdu)

Okresný súd Bratislava I konštatoval, že samotná Dohoda nebola titulom nadobudnutia vlastníckeho
práva, ako je to zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 26
Cbi/4/2012-611 z 31.01.20196, ktorým žalobu zamietol, považoval za nesporné, že Dohoda síce je
zapísaná v katastri nehnuteľností ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných k bytom
a nebytovým priestorom, avšak s prihliadnutím na obsah Dohody dospel k záveru, že jej predmetom

nebol prevod vlastníckeho práva úpadcu k bytom a nebytovým priestorom na žalovaných, ale len
zosúladenie vzniknutého (už existujúceho) stavu, keď v priebehu výstavby predmetnej nehnuteľnosti
došlokzmenedispozičnéhoriešenianiektorýchbytovanebytovýchpriestorov.Okresnýsúdkonštatoval,
že Dohodou úpadca síce previedol na žalovaných vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých bola stavbarozostavaná (čl. IV bod 1. Dohody), ale prevod pozemkov na žalovaných nebol s poukazom na čl.
IV bod 2. Dohody bezodplatný, keďže kúpna cena jednotlivých podielov na pozemku a kúpna cena
pozemkov je súčasťou ceny jednotlivých bytov a nebytových priestorov, ktorú účastníci zmlúv uhradili/

uhradia v zmysle platobných podmienok dohodnutých v konkrétnych zmluvách. Ďalej súd prvej inštancie
zdôraznil, že prevod vlastníckeho práva k bytom bol uskutočnený samostatnými právnymi úkonmi,
pričomkonkretizoval,žeDohodanastr.9až13avčl.IVbod2.poukazujenasamostatnéprávneúkonyu
každéhojednéhoúčastníka,nazákladektorýchjednotlivíúčastnícinadobudličiužprávostavebníkabytu
alebo nebytového priestoru, alebo mali v budúcnosti nadobudnúť vlastnícke právo k bytom a nebytovým

priestorom (zmluvy o uzavretí budúcich zmlúv). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetom
Dohody nebol prevod vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom z úpadcu na žalovaných,
nakoľko bol uskutočnený inými, samostatnými právnymi úkonmi. Preto uzavretím Dohody úpadca
neporušil zákaz obsiahnutý v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľností. Týmto úkonom
teda nemohlo dôjsť k ukráteniu konkurzných veriteľov - a to ani v časti prevodu pozemkov, nakoľko
ani tento prevod svojou povahou nebol bezodplatný. Súd prvej inštancie taktiež uzavrel, že v tomto

konaní neriešil otázku vlastníctva žalovaných, t.j. čo je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva
žalovaných k bytom a nebytovým priestorom. Predmetom tohto konania bolo posúdenie, či Dohoda je
platným právnym úkonom vo vzťahu k upovedomeniu o začatí exekúcie a ak áno, či jej uzavretím došlo k
ukráteniuuspokojeniapohľadávokkonkurznýchveriteľov,pričomvzmyslevyššieuvedenýchzistení,súd
prvej inštancie vyhodnotil, že Dohoda nie je úkonom neplatným a následne ani ukracujúcim. Záverom

súd prvej inštancie zdôraznil, že zo zisteného skutkového stavu, konania samotného žalobcu a z jeho
vyjadrenívkonkurznomkonaní,bolojednoznačnepreukázané,žežalovanínenadobudlibytyanebytové
priestory bezodplatne, a to s poukazom na vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.11.2016 prednesenom v konaní
sp. zn. 2K/18/2007, ako aj s poukazom na žaloby žalobcu voči žalovaným o zaplatenie, vedené pod sp.
zn. 12Cbi/5/2009, 12C/95/2009, 13Cbi/5/2009, 16C/74/2009, 17C/97/2009, 8Cbi/5/2009, 16Cbi/5/2009,

61Cbi/5/2009,20Cbi/5/2009,10Cbi/6/2009,7Cbi/5/2009,14Cbi/5/2009,vktorýchžalobcauplatňujevoči
žalovaným právo na zaplatenie/doplatenie kúpnych cien za byty/nebytové priestory, pričom v žalobách
poukazuje práve na Čl. III bod 2 Dohody, odkazujúci na samostatné zmluvy uzavreté medzi úpadcom
a žalovanými. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj "odvolací súd") rozsudkom
č. k. 41CoKR/12/2020 - 849 zo dňa 27.05.20217 7 Príloha potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. V

napadnutom rozhodnutí sa zaoberal odvolacími dôvodmi žalobcu, ktorý namietal, že súd prvej inštancie
porušil jeho právo na spravodlivý proces, keďže rozhodnutie riadne neodôvodnil (§ 365 ods. 1 písm.
b/ CSP), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f/ CSP), ako aj, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h/ CSP).

Žalobca, ktorý týmto berie svoju žalobu späť, v konaní bránil svoj majetok a svoje vlastnícke právo k
bytu a nebytovému priestoru a s poukazom na uvedené navrhuje, aby súd konanie podľa ust. § 145
ods. 1 zastavil a stranám podľa ust. § 257 CSP nárok na náhradu trov konania nepriznal. Existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobca preukazuje tým, že jeho vlastnícke právo bolo porušované
od roku 2008 z dôvodu neexistujúceho záložného práva, na základe ktorého bol majetok žalobcu

zapísaný v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa (C. B.) a zabezpečoval záväzky úpadcu
voči zabezpečenému veriteľovi, a v prípade nepreukázania absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy a
teda neexistencie záložného práva, by bol majetok žalobcu speňažený. Žalobca uvádza, že dôvody
hodné osobitného zreteľa nie sú v súčasnej dobe špecifikované zákonom, pričom ich kvalifikovanie a
samotný výklad sa ponecháva na súdnu prax. Za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca považuje

celý proces konkurzného konania 2K/18/2007, ktorého účelom bolo speňažovanie majetku žalobcu.
Žalovaný podaním zo dňa 15.4.20088 požiadal o registráciu záložného práva, ktoré následne súd určil
ako neexistujúce/neplatné. V období po podaní žaloby, došlo k rozhodnutiam odvolacieho súdu o určení
neexistencie záložného práva, z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu - Záložnej zmluvy,
podľa ust. § 3 a 39 Občianskeho zákonníka. Následne ďalším rozhodnutím bola zamietnutá žaloba

žalovaného o určení neúčinnosti Dohody a dovolací súd odmietol dovolanie žalovaného, čo v konečnom
dôsledku primälo žalobcu vziať späť podanú žalobu. Tieto skutočnosti považuje žalobca za dôvody
hodné osobitného zreteľa. Konanie o náhrade trov konania je konaním kontradiktórnym, preto v prípade
aplikácie ust. § 257 CSP má toto ustanovenie slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami,
na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Žalobca s poukazom na právoplatné rozhodnutia,

ktorými bolo určené, že záložné právo zabezpečeného veriteľa C. B. na majetku žalobcu neexistuje,
nakoľkojepredmetnázáložnázmluvaabsolútneneplatnýmprávnymúkonomanazákladektorejprávnej
skutočnosti bol majetok žalobcu vylúčený z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa C. B., a tiež
rozhodnutia, ktorými bola zamietnutá žaloba SKP o určenie neúčinnosti Dohody o zmene dispozičnéhousporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte
"Funkčný celok IV/1 - V" na Zámockej ulici v Bratislave zo dňa 10.10.2006, týmto podľa ust. § 144
a nasl. CSP, berie svoj žalobný návrh o určenie dobromyseľne prihlásených pohľadávok veriteľa v

celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním a navrhuje, aby okresný súd konanie vedené pod sp.
zn. 27Cbi/21/2008 zastavil a podľa ust. § 257 CSP žiadnej sporovej strane nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

4. Žalovaný podaním zo dňa 17.07.2024 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby. Uviedol, že žalobca si

do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu prihlásil nasledovné pohľadávky:
pohľadávka číslo 1 v celkovej sume 3.727.785,00 SK (123.739,79 EUR), na ktorú sa v dôsledku
nevyznačeniaporadiauspokojovaniapohľadávkyzovšeobecnejpodstatyneprihliadaloaktorejprávnym
dôvodom vzniku mal byť ušlý zisk; Pohľadávka číslo 2 (podmienená) v celkovej sume 3.152.536,00
SK (104.645,02 EUR),ktorej právnym dôvodom vzniku mala byť náhrada škody, bližšia špecifikácia
právneho dôvodu vzniku pohľadávky je obsiahnutá v prílohe číslo 2 tohto podania; pohľadávka číslo 3

(podmienená) v celkovej sume 13.801.500,00 SK (458.125,87 EUR), ktorej právnym dôvodom vzniku
mala byť náhrada škody, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je obsiahnutá v
prílohe číslo 3 tohto podania. Pričom pohľadávka číslo 2 a pohľadávka číslo 3 boli predchádzajúcim
správcom úpadcu popreté čo do právneho dôvodu vzniku a pohľadávka číslo 3 bola naviac popretá
aj čo do výšky v celom rozsahu, odôvodnenie popretia pohľadávok je rovnako obsiahnuté v prílohe

číslo 2 a 3 tohto podania. Ustanovenie ZKR (§ 30) zakladá osobitnú zodpovednosť veriteľa za
nesprávnosť údajov uvedených v prihláškach pohľadávok, ktorá sa prejavuje v možnosti uloženia
pokuty (sankcie) postihujúcej veriteľa, ktorý sa v incidenčnom konaní domáha určenia svojej pohľadávky
alebo jej časti napriek tomu, že bola správcom popretá. Veriteľ je postihovaný pokutou, aj v prípade,
ak v incidenčnom konaní, vezme návrh na začatie konania späť pred rozhodnutím súdu a prihláška

pohľadávky nebola podaná dobromyseľne. Vychádzajúc z odôvodnenia popretia pohľadávky číslo 2,
ktorej právnym dôvodom vzniku podľa žalobcu má byť škoda a ktorej vznik žalobca podmienil výkonom
záložného práva zo strany zabezpečeného veriteľa C. G. F., B. (pôvodne A., B.), D. D. M. XX, XXX
XX F., D. L., A.: XX XXX XXX (ďalej aj len ako "C."), možno jednoznačne konštatovať, že podmienka
vzniku pohľadávky číslo 2, tak ako je formulovaná v prihláške pohľadávky číslo 2 nemôže vzniknúť

a údaje uvedené v prihláške pohľadávky číslo 2 nie sú správne, nakoľko ustanovenia ZKR vylučujú
akúkoľvek možnosť výkonu záložného práva inak ako spôsobom ustanoveným ZKR. Vychádzajúc z
odôvodnenia popretia pohľadávky číslo 3, ktorej právnym dôvodom vzniku podľa žalobcu má byť škoda,
ktorej vznik žalobca podmienil zápisom majetku vo vlastníctve žalobcu do súpisu majetku podstát
v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, možno jednoznačne konštatovať nesprávnosť údajov

uvedených v prihláške predmetnej pohľadávky, nakoľko je zrejmé že zápisom majetku žalobcu do
súpisu majetku v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu nevznikne a ani nemôže vzniknúť škoda.
Otáznou sa javí aj správnosť špecifikácie právneho dôvodu vzniku predmetnej pohľadávky, ktorú by
bolo možné za predpokladu speňaženia majetku žalobcu ako majetku zabezpečujúceho pohľadávky
úpadcu, kvalifikovať ako regresný nárok a nie ako škodu, ktorej vznik možno predpokladať len v prípade

porušenia povinnosti, majetkového úbytku a existencie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti
a majetkovým úbytkom. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že údaje uvedené v prihláške
pohľadávky číslo 3 nie sú správne, tak v rozsahu formulácie podmienky vzniku pohľadávky číslo 3, ako
aj právneho dôvodu jej vzniku. Žalovaný pre úplnosť uvádza, že za správny by bolo možné s ohľadom
na ust. § 28 ods. 4 ZKR považovať taký postup žalobcu, keď by žalobca prihlásil budúcu pohľadávku

ako pohľadávku, ktorá vnikne žalobcovi ako záložcovi po vyhlásení konkurzu v dôsledku speňaženia
majetku Žalobcu. V kontexte uvedeného žalovaný poukazuje na odôvodnenie Uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.09.2009, sp. zn.: 25CoKR/41/2009, súvisiaceho so Súdnym konaním,
v ktorom konajúci súd vo vzťahu k pohľadávkam žalobcu vyslovil nasledovný právny názor "Odvolací
súd ohľadne druhej pohľadávky poukazuje na § 48 ods. 4 ZoKR, podľa ktorého zabezpečovacie právo

vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak ako podľa tohto
zákona. Pokiaľ by sporný byt podliehal konkurzu, neprichádza do úvahy počas konkurzného konania
výkon záložného práva samotným záložným veriteľom, ale len speňažením zálohu správcom konkurznej
podstaty. [...] Tretia pohľadávka predstavuje náhradu škody (ako trhovú cenu sporného majetku), ktorá
môže podľa žalobcu mu vzniknúť tým, že správca zaradil byt do konkurznej podstaty úpadcu. Zaradenie

majetku do konkurznej podstaty, pokiaľ nedôjde počas konkurzného konania zákonom stanoveným
spôsobom k jeho vylúčeniu zo súpisu konkurznej podstaty, znamená, že správca je oprávnený a povinný
speňažiť tento majetok. Právnym dôvodom pre zápis tohto majetku je existencia záložného práva k
spornému majetku, ktorý uviedol záložný veriteľ vo svojej prihláške ako záloh. Pokiaľ by pohľadávkazáložného veriteľa bola uspokojovaná zo zálohu záložcu, ktorý nie je obligačný dlžník, teda úpadca,
môže záložca za to požadovať náhradu"", ktorá by zodpovedala regresnej náhrade za použitia analógie
vzmysleust.§853aust.§550zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov.

Žalovaný vychádzajúc z obsahu žaloby, ktorou bolo iniciované Súdne konanie, berúc na zreteľ údaje
uvedené v prihláške pohľadávky číslo 1, v prihláške pohľadávky číslo 2 a v prihláške pohľadávky číslo
3, ako aj v prílohách číslo 1 až 3 tohto podania zastáva názor, že žalobca (a) v prihláške pohľadávky
číslo 1 neoznačil povinnú obsahovú náležitosť, v dôsledku ktorej skutočnosti sa na pohľadávku číslo 1
v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu neprihliada; (b) v prihláške pohľadávky číslo 2 nesprávne

kvalifikoval podmienku vzniku; a (c) v prihláške pohľadávky číslo 3 nesprávne kvalifikoval právny dôvod
vzniku a tiež podmienku vzniku predmetnej pohľadávky, a preto považuje nezapísanie pohľadávky číslo
1 a popretie pohľadávok číslo 2 a 3 predchádzajúcim správcom za dôvodné. Žalovaný poukazuje na
ust. § 30 ods. 3 ZKR, "Povinnosť veriteľa zaplatiť pokutu podľa odseku 2 vznikne aj vtedy, ak veriteľ
pred rozhodnutím súdu v konaní o určení pohľadávky vzal návrh na určenie popretej pohľadávky späť,
ak nepodal prihlášku dobromyseľne. Pokuta sa v tom prípade určí z celej sumy popretej pohľadávky"

a uvádza, že vyššie citované ustanovenie ZKR zakladá ako liberačný dôvod majúci za následok
neuloženie pokuty, dobromyseľnosť žalobcu pri podaní prihlášok pohľadávok. Pojem dobromyseľnosť
nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky jednoznačne definovaný, v danom prípade ho však
možnokvalifikovaťakopresvedčenieveriteľa,žesohľadomnavšetkyokolnostiaprizachovaníodbornej
starostlivosti koná pri vypĺňaní (vkladaní) údajov do prihlášky pohľadávky a jej následnom uplatnení v

konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu správne a v súlade so zákonom. Žalovaný s ohľadom na
obsah podania pre úplnosť uvádza, že výsledok súdneho konania o určenie neexistencie záložného
práva vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.: 8C/14/2007 a ani výsledok súdneho
konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu Úpadcu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn.: 26Cbi/4/2012, nemajú vplyv na posudzovanie dobromyseľnosti žalobcu pri vypĺňaní a

podaní prihlášky pohľadávky číslo 1, prihlášky pohľadávky číslo 2 a prihlášky pohľadávky číslo 3, a to
najmä s ohľadom na dôvody popretia pohľadávok žalobcu uplatnených prihláškou pohľadávky číslo 1,
prihláškou pohľadávky číslo 2 a prihláškou pohľadávky číslo 3, ktoré nesúvisia s predmetnými súdnymi
konaniami, ale spočívajú v právne nesprávnej formulácii podmienok vzniku pohľadávok a nesprávne
špecifikovanom právnom dôvode ich vzniku, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca bol pri vypĺňaní

prihlášok pohľadávok a ich podávaní právne zastúpený advokátom. Žalovaný preto zastáva názor,
že žalobca pri vypĺňaní a podaní prihlášok pohľadávok nekonal s odbornou starostlivosťou a nebol
dobromyseľný, nakoľko si v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu uplatnil pohľadávky, ktorých
existenciu nepreukázal a ktorých vznik podľa žalobcom formulovanej podmienky nemožno predpokladať
a napriek (podľa názoru žalovaného) dôvodnému popretiu jeho prihlásených pohľadávok žalobca

inicioval Súdne konanie, čím sa sám vystavil riziku vzniku pokuty podľa ust. § 30 ZKR. Žalovaný záverom
uvádza, že preukázanie dôkazného bremena o konaní žalobcu s odbornou starostlivosťou zaťažuje
žalobcu, pričom s ohľadom na dôvody popretia jeho pohľadávok možno len sťažka predvídať racionálnu
argumentáciu odôvodňujúcu formulovanie takej podmienky vzniku pohľadávky, ktorej splnenie vylučuje
priamo právny predpis a označenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky ako škody v prípade, keď nie

sú naplnené základné normatívne predpoklady vzniku škody a v zmysle ustálenej judikatúry a právnych
predpisov je zrejmé, že právnym dôvodom vzniku takejto pohľadávky by mohol byť regresný nárok. S
poukazom na ust. § 30 ods. 1 a 2 ZKR žalovaný navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica uložil
žalobcovi pokutu vo výške 0,1% až 0,2% zo sumy popretých pohľadávok 686.510,68 EUR za každý
deň od prihlásenia pohľadávok až do právoplatného skončenia konania Súdneho konania, ktorá bude

príjmom všeobecnej podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu.

5. Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu na nepriznanie náhrady trov súdneho konania žiadnej zo
strán sporu. Uviedol, že v predmetnej právnej veci je zrejmé, že zastavenie súdneho konania procesne

zavinil žalobca. Ust. § 257 CSP, na ktoré žalobca odkazuje, umožňuje konajúcemu súdu výnimočne
nepriznať náhradu trov konania, ak na to existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Vychádzajúc
z právnej doktríny možno konštatovať, že predmetné ustanovenie CSP má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie
súdneho konania a jeho výsledok. V súdnom konaní neexistujú také dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré by bolo možné aplikovať právnu normu vyjadrenú v ust. § 257 CSP, a to obzvlášť s ohľadom
na dôvody popretia pohľadávok žalobcu, právnu argumentáciu žalovaného a právny názor vyslovený v
UzneseníKSBB,sohľadomnaktorénemožnorozumnepredpokladaťúspechžalobcuvsúdnomkonaní.Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy súdneho konania v rozsahu 100%.

6. Súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 CSP konanie vo veci zastavil.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

8. Čo sa týka náhrady trov konania, súd nezistil v konaní existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré by mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ust. § 257 CSP. Dôvodom
späťvzatia žaloby bolo vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa
C. G. F., B., s odvolaním sa na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2022, č.k.:
5Co/430/2015-4088,ktorýmurčilneexistenciuzáložnéhoprávazdôvoduabsolútnejneplatnostizáložnej
zmluvy. Predmetom tohto konania však boli majetkové nároky žalobcu, z toho prvý uplatnený - nárok na

náhradu ušlého zisku na nájomnom ( na ktorý nárok, resp. prihlášku, sa v konkurze neprihliadalo), so
záložným právom nesúvisí. Druhé dva nároky, pohľadávka titulom náhrady škody, pri splnení podmienky
vzniku pohľadávky - uplatnení výkonu záložného práva záložným veriteľom a pohľadávka titulom
náhrady škody, pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - zahrnutie bytu do konkurznej podstaty
úpadcu, síce so záložným právom súvisia, ale s ohľadom na žalobcom uvedené podmienky ich vzniku,

nemožno rozumne predpokladať úspech žalobcu v incidenčnom spore. Späťvzatie žaloby malo byť
rovnako dôsledkom v prospech žalobcu právoplatne skončených súdnych konaní týkajúcich sa jeho
majetku. Žalobca v späťvzatí žaloby zdôrazňoval, že prostredníctvom tohto konania bránil svoj majetok a
svojevlastníckeprávokbytuanebytovémupriestoru,žebolvosvojomvlastníckompráveobmedzovaný,
so svojim majetkom nebol oprávnený po dobu cca 20 rokov plnohodnotne nakladať, kedy v konkurze

hrozilo speňaženie jeho majetku. Za dôvod hodný osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces
týkajúci sa konkurzu, počnúc zápisom majetku žalobcu do oddelenej podstaty a kedy jeho vlastnícke
právo bolo porušované od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z dôvodu neexistujúceho
záložného práva, na základe ktorého bol majetok žalobcu zapísaný v súpise oddelenej podstaty
zabezpečeného veriteľa (C. B.).

9. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania súd skúma vo vzťahu k okolnostiam daného súdneho konania, v ktorom o náhrade trov konania
rozhoduje. Je nepochybné, že žalobca bránil svoje vlastnícke právo k bytu v konaní o excindačnej žalobe
( sp. zn. 26Cbi/108/2008 ), v ktorom bol v konečnom dôsledku úspešný. Rovnako je nepochybné, že

v prospech žalobcu skončili aj ďalšie súdne konania týkajúce sa majetku žalobcu ( konanie o určenie
neexistencie záložného práva), ako aj konanie vedené správcom voči vlastníkom bytov a nebytových
priestorov o určenie neúčinnosti "Dohody". Pokiaľ aj mal žalobca v úmysle v tomto konaní uplatňovať
svoje majetkové práva a v budúcnosti potenciálne vzniknuté škody na svojom majetku v súvislosti s
hrozbou speňaženia svojho majetku ako zálohu na základe záložného práva, o ktorom bol presvedčený,

že neexistuje, tak v každom prípade platí, že žalobca nesie zodpovednosť za to, aké konkrétne právo
a akým spôsobom v konkurze a následne v incidenčnom konaní, uplatní. Účelom všetkých troch
pohľadávok žalobcu, ako ich žalobca prihlásil do konkurzu, a ktoré pohľadávky po ich popretí správcom
( pohľadávka č. 2 a č. 3 ) uplatnil v tomto konaní, bolo uplatnenie majetkových ( a teda nie vlastníckych)
práv - náhrady vzniknutej škody ( 1. pohľadávka), alebo škody potenciálne v budúcnosti vzniknutej, za

splnenia žalobcom v prihláške uvedených podmienok ( druhá a tretia pohľadávka), kedy v prípade druhej
a tretej pohľadávky s ohľadom na žalobcom uvedené podmienky ich vzniku ( a v prípade 3.pohľadávky
aj právneho dôvodu), nemožno rozumne predpokladať úspech žalobcu v incidenčnom spore. Tak
ako uviedol aj odvolací súd v procesnom rozhodnutí sp.zn. 25CoKR/41/2009 vydanom v priebehu
tohto konania, zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas

konkurzu vykonať inak, ako podľa tohto zákona. Záložný" veriteľ C., B. ( právny nástupca A., B. ) preto v
konkurze nemohol uplatniť výkon záložného práva. Veriteľ môže prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu
ako zabezpečenú, avšak vykonať záložné právo, tj. uplatniť jeho výkon nemôže. Rovnako je možné
s poukazom na ust. § 76 ZKR a teda účinky zápisu majetku do súpisu uzavrieť, že len samotným
"zahrnutím majetku do podstaty" škoda nevznikne. V prípade týchto dvoch pohľadávok sa preto jedná o

zjavne nedôvodné uplatnenie práva. Z týchto dôvodov existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa
tvrdených žalobcom preto v prípade týchto dvoch pohľadávok nemohla byť daná. V prípade prvej
pohľadávky, tj. pohľadávky z titulu ušlého zisku na nájomnom pre nedokončenie diela v dohodnutom
termíne (do 31.08.2003) sa v danom prípade na prihlášku neprihliadalo v zmysle ust. § 29 ods. 1 ZKRv znení do 31.12.2011 pre neuvedenie podstatnej náležitosti - poradia jej uspokojenia. Žalobca napriek
uvedenému uplatnil právo na jej určenie v tomto konaní, aj keď táto pohľadávka už nemohla podliehať
ani prieskumu správcu podľa § 32 ods. 1 ZKR a teda ju nebolo možné ani poprieť. V konečnom dôsledku

sa navyše jednalo o peňažnú pohľadávku bez súvisu s prípadnou existenciou záložného práva, ani tu tak
nebol daný dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP zo žalobcom uvádzaných dôvodov. Platí preto, že žalobca
procesne zavinil zastavenie konania ( § 256 ods. 1 CSP) a žalovanému tak vznikol nárok na náhradu
trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP v rozsahu 100%. Súd preto priznal žalovanému právo na náhradu
trov tohto konania voči žalobcovi v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP) .

10. Návrh žalovaného na uloženie pokuty žalovanému podľa § 30 ods. 1 a 2 ZKR v rozhodnom znení
súd týmto uznesením vylúčil na samostatné konanie v zmysle § 147 ods. 4 CSP.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Proti výroku III. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.