Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/104/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123210248
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3123210248.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Anovčina a členiek senátu
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Márie Vrtochovej, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., D. E. XXX/X, právne zastúpenej Mgr. Ivanou Lackovou, LL.M., advokátkou so sídlom Trenčín, Jána
Fabu 9, IČO: 42 150 582, proti žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX/X, právne
zastúpenému advokátskou kanceláriou PACTIO, s. r. o., so sídlom Trenčianska Turná, Lúčna 491, IČO:

36862452,ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,oodvolanížalobkyneprotirozsudku
Okresného súdu Trenčín, č. k. 28C/75/2023 - 213 zo dňa 11. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. r u š í a vec mu v tejto časti v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) výrokom I. zrušil podielové

spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v rozhodnutí. Výrokom
II. toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nariadil predaj špecifikovanej nehnuteľnosti s tým,
že výťažok z predaja nehnuteľnosti sa rozdelí medzi žalobkyňu v pomere 1 a žalovaného v pomere 1.
Výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a výrokom IV. priznal
žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného v rozsahu
100 %. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - bytu č. XX, ktorý sa nachádza na 1.
poschodí, vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXX postaveného na parcele registra "C" č. XXXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 777 m2, a k podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckemu podielu k pozemku v podiele
34/2520, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C., obec Trenčín, okres Trenčín. Žalobu
odôvodnilatým,ženechcenaďalejzotrvávaťvpredmetnompodielovomspoluvlastníctveanavrhlazrušiť

podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať ho tak, že sa predmetná nehnuteľnosť prikáže do výlučného
vlastníctva žalovaného s povinnosťou výplaty žalobkyni v sume 44 335,- eur. Z dôvodu vzdania sa
odvolania po vyhlásení rozsudku stranami sporu proti výrokom I. a II. rozsudku na pojednávaní, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán sporu, písomné vyhotovenie rozsudku
neobsahuje odôvodnenie k výroku I. a II. rozsudku (§ 221 písm. a) CSP). O trovách konania rozhodol
súd podľa § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V

danom spore sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom
ako spôsob vyporiadania navrhovala prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného
a zaviazanie žalovaného na výplatu vyrovnacieho podielu. Žalobkyňa dosiahla žalobou zrušenie
podielového spoluvlastníctva, avšak v časti, v ktorej navrhovala prikázanie nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalovaného a zaviazanie žalovaného na výplatu vyrovnacieho podielu,
nebola úspešná z dôvodu, že súd po vykonanom dokazovaní pristúpil k tretiemu spôsobu vyporiadania

podielového spoluvlastníctva, a to k predaju nehnuteľnosti, s ktorým obe strany sporu napokon súhlasili.
Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že úspech žalobkyne je v konaní čiastočný (50 % v častizrušenia podielového spoluvlastníctva), a preto by mala každá zo strán právo na náhradu trov konania
v rozsahu 50 %. Z dôvodu rovnakého pomeru úspechu a neúspechu strán sporu súd vyslovil, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O trovách konania o vzájomnej žalobe žalovaného

súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v postavení
žalobcu zobral vzájomnú žalobu späť, čím zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy
konania o vzájomnej žalobe žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Proti výroku III. tohto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že súd

pristupoval k výsledku konania pomerne zjednodušeným spôsobom a
všeobecne, bez prihliadnutia na všetky okolnosti konania, postoj strán, individuálne posúdenie
konania a jeho priebehu a zohľadnenia, do akej miery boli strany sporu dotknuté na svojich
záujmoch vyneseným rozsudkom. Konanie zapríčinil žalovaný, ktorý nebol ochotný spolupracovať
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa sa niekoľko rokov pokúšala o mimosúdne
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný pred podaním návrhu

na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uviedol, že jej vyplatí sumu podľa znaleckého posudku.
Žalobkyňa si dala vypracovať znalecký posudok ešte pred podaním návrhu na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Žalovaný so sumou podľa znaleckého posudku nesúhlasil, no sám iný dôkaz
nepredložil. Žalobkyňa nemala inú možnosť ako domáhať sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva
súdom. Žalobkyňa nemala záujem zostávať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným, nakoľko tento

užíval celú nehnuteľnosť a ona bola tá, ktorá sa musela aj s deťmi odsťahovať ešte pred rozvodom v roku
2020. Logickým záverom, potvrdeným žalovaným, bolo navrhnutie prikázať nehnuteľnosť do vlastníctva
žalovaného. Konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa skončilo preto, že žalovaný zistil,
že úver mu žiadna banka neposkytne a ani aktuálne existujúci úver zabezpečený záložným právom na
vyporiadavanej nehnuteľnosti tak nedokáže na seba prevziať. Ak by si bol žalovaný preveril situáciu

ešte pred podaním návrhu, mohli sa strany dohodnúť a nemuselo ku konaniu vôbec dôjsť. V konaní
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je cieľom vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a súd
niejeviazanýnávrhomospôsobevyporiadania.Vpriebehukonania saukázalo,žežalovanýpredlžoval
konanie, ponúkal neprimerane nízku sumu za spoluvlastnícky podiel, pričom
žalobkyňa doložila do spisu značné množstvo dôkazov o hodnote rovnakých a podobných

nehnuteľností, ako aj znalecký posudok. Žalovaný konanie výrazne sťažoval, účelovo predlžoval a nebol
úspešný v zásadnej spornej otázke, pričom zavinil, že k podaniu žaloby vôbec muselo dôjsť. Súd mal
povinnosť posúdiť úspech žalobkyne a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania v príslušnej miere
(§ 255 v spojení s § 256 CSP). Ak by si dal žalovaný vypracovať svoj znalecký posudok a
navštívil banky za účelom potvrdenia financovania ešte pred podaním žaloby, mohli sa strany

dohodnúť a ku konaniu by vôbec nemuselo dôjsť. Nakoľko k nemu však došlo a žalobkyni
v súvislosti s touto skutočnosťou vznikli trovy konania, mal by trovy znášať ten, čo konanie zapríčinil.
Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd výrok o trovách konania rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak,
že zaviaže žalovaného k náhrade trov konania vo výške 100 %. Tiež si uplatnila nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľka

použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom
výroku III. o trovách konania zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vrátiť vec v tejto časti na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a IV. odvolaním napadnutý nebol, preto je v týchto
častiach právoplatný a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

5.Vpredmetnomsporerozhodolsúdprvejinštancieotrováchkonania(výrokIII.napadnutéhorozsudku)

podľa ust. § 255 ods. 2 CSP. Úspech žalobkyne súd považoval za čiastočný (50 % v časti
zrušenia podielového spoluvlastníctva), a preto by mala každá zo strán právo na náhradu trov
konania v rozsahu 50 %. Z dôvodu rovnakého pomeru úspechu a neúspechu strán sporu súd vyslovil,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.6. Podstatou odvolacej argumentácie žalobkyne bol nesúhlas s rozhodnutím o náhrade trov konania z
dôvodu, že výsledok konania zapríčinil žalovaný, ktorý nedostatočne skúmal svoju bonitu na vyplatenie

podielu žalobkyne pri prikázaní nehnuteľnosti do jeho vlastníctva. Tvrdila, že žalovaný konanie sťažoval,
účelovo predlžoval a nebol úspešný v zásadnej spornej otázke, pričom zavinil, že k podaniu žaloby
došlo. Podľa žalobkyne mal súd povinnosť posúdiť úspech žalobkyne a zaviazať žalovaného k náhrade
trov konania v príslušnej miere.

7. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo
veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

8. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konanie, v ktorom z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu, keďže ustanovenie

§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje záväzné poradie jednotlivých spôsobov vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Platná právna úprava civilného procesu síce určité osobitosti takéhoto
konania upravuje (napr. že súd nie je žalobným návrhom ohľadne spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v týchto prípadoch viazaný, viď § 216 ods. 2 CSP), ale vo vzťahu k trovám konania
žiadna osobitná norma neexistuje. Možno teda vyvodiť, že aj v tomto konaní je pri rozhodovaní o trovách

konania s poukazom na § 255 CSP nutné vychádzať v zásade zo zásady úspechu.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu však nie je bez ďalšieho možné považovať za neúspech
strany sporu rozhodnutie o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva iným spôsobom,
ako strana sporu navrhla, keďže súd nie je návrhom ohľadne spôsobu vyporiadania podielového

spoluvlastníctva viazaný. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné
z hľadiska posúdenia úspechu v spore potrebné skúmať celý rad ďalších okolností, a to najmä postoje
a návrhy strán sporu vo vzťahu k zrušeniu a k spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
tak pred začatím konania, ako aj v priebehu konania, ako aj ich aktivitu v konaní, zohľadniť prípadné
nedôvodné predlžovanie konania, ako aj to, akým spôsobom a v akom čase plnili svoju povinnosť

tvrdenia, svoju dôkaznú povinnosť, a to najmä z hľadiska, či ich návrhy k spôsobu vyporiadania
boli reálne možné, a ak nie, či a do akej miery boli podmienené postojom druhej strany. Súd prvej
inštancie sa uvedenými okolnosťami nezaoberal a pristúpil k rozhodnutiu o náhrade trov konania čisto
formálne porovnaním žalobného návrhu a výsledku vyjadreného v rozhodnutí vo veci samej, avšak
bez zohľadnenia toho, že spôsobom vyporiadania nie je súd viazaný, ako aj bez zohľadnenia špecifík

predmetného sporu, najmä postoja strán sporu pred začatím konania, počas konania, ako
aj bez zohľadnenia toho, do akej miery boli strany objektívne schopné presadiť svoj návrh na spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, bez zohľadnenia procesnej aktivity strán, vôle dohodnúť
sa mimosúdne, priebehu konania, príp. reakcií na výzvy súdu a pod. Z týchto dôvodov je potom
napadnuté rozhodnutie o náhrade trov konania pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Rozhodnutie

o trovách konania nemožno v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva založiť len
naporovnanížalobnéhonávrhuarozhodnutiavovecisamejavyhodnotiť,žestrananemalaplnýúspech,
keď podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené, avšak vyporiadané inak, ako navrhovala. Tu je potrebné
skúmať, z čoho navrhovaný spôsob vyporiadania vychádzal, najmä, či a do akej miery navrhovaný
spôsob ovplyvnil postoj druhej strany, a tiež je potrebné skúmať dôvod, prečo nebolo možné vyporiadať

podielové spoluvlastníctvo navrhovaným spôsobom, pričom je potrebné zároveň brať zreteľ na aktivitu
protistrany,t.j.či,kedy avakomrozsahusizabezpečilaazároveňprotistraneposkytlainformácie
(prípadne dôkazy), ktoré mali alebo mohli mať podstatný vplyv na navrhovaný spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Čisto mechanické a formálne porovnanie žalobného návrhu a rozhodnutia
vo veci samej bez zohľadnenia vyššie uvedených faktorov nemôže byť dostatočným podkladom pre

rozhodnutie o náhrade trov konania v takomto type sporov.

10. Keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezohľadnil vyššie uvádzané
východiská, nemožno jeho prístup pri rozhodovaní o trovách konania hodnotiť inak, než taký, ktorý
odporuje obsahu základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.11.ZuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuIII.onáhrade
trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec v tejto časti vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania, vychádzajúc
pritom zo záverov právneho posúdenia veci samej, ako aj z potreby náležitého zohľadnenia
a vyhodnotenia všetkých relevantných skutočností (ako vyplýva z odôvodnenia vyššie), ktoré majú
vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania, s potrebou rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade

s požiadavkami v zmysle § 220 CSP. Vo svojom ďalšom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania.

13. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391
ods. 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( § 160 ods. 2 CSP). Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).