Rozsudok – Oddĺženie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123209643
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7123209643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcu: DMJ MARKET, s. r. o., so sídlom
Budovateľská 1288, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 490 661, zastúpený: AK NOVIKMEC s.r.o.,
so sídlom Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701, proti žalovanej: A. B., nar.:
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. - E. A., t.č. korešpondenčná adresa B. XX, XXX XX F.
G., v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského
súdu Košice č. k. 89Odi/1/2023-100 zo dňa 22. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 89Odi/1/2023-100 zo dňa 22. apríla 2024.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom zrušil oddlženie žalovanej na základe
uznesenia bývalého Okresného súdu Košice I sp. zn. 9Odk/10/2020 zo dňa 07.02.2020, ktorým súd
zbavil žalovanú všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu v akom nebudú
uspokojené v konkurze (výrok I.) a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil oddlženie na základe uznesenia
Mestského súdu Košice sp. zn. 9OdK/10/2020 vydaného dňa 07.02.2020, uverejneného v Obchodnom
vestníku dňa 03.03.2020 pod č. zverejnenia 43/2020. Žalobca ďalej uviedol, že ako predávajúci a
žalovaná ako kupujúci uzatvorili dňa 29.04.2011 Rámcovú kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca
dodal žalovanej ňou objednaný tovar, ktorý jej vyúčtoval faktúrami v súhrne v sume 77.797,80 eur.
Následne žalobca v roku 2015 podal žalobu voči žalovanej o zaplatenie 77.797,80 eur s príslušenstvom,
o ktorej rozhodol Okresný súd Košice I. rozsudok sp. zn. 33Cb/123/2015 zo dňa 06.11.2017 tak, že

žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 77.797,80 eur s príslušenstvom. Keďže žalovaná dobrovoľne svoj
dlh nesplnila, tak žalobca podal voči žalovanej návrh na vykonanie exekúcie. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vydané dňa 07.03.2018. Následne bolo uznesením Okresného súdu Košice I. sp. zn.
9OdK/10/2020 zo dňa 07.02.2020, uverejneným v Obchodnom vestníku dňa 03.03.2020, rozhodnuté
o vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej ako dlžníka. Týmto rozhodnutím bola žalovaná zbavená
všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené v konkurze. Dodal, že návrh na zrušenie oddlženia podal
v zákonnej lehote šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu. Žalovaná konala nepoctivo, v rozpore so

zásadou poctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“).
Žalobca poukazoval aj na uznesenie Okresného súdu Košice I. sp. zn. 33Cb/123/2015 zo dňa
11.08.2016, ktorým bolo na návrh žalobcu zriadené zabezpečovacie opatrenie, ktorým v jeho prospechbolo zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX a LV č. XXXXX. Tieto
opatreniasúdodôvodnilprávekonanímžalovanej,ktoréukracovaložalobcuakoveriteľaazvýhodňovalo
iných veriteľov. Ďalším uznesením toho istého súdu zo dňa 19.09.2017, ktoré sa zaoberalo návrhom

žalovanej na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, súd opätovne konštatoval, že žalovaná poškodila
svojho veriteľa. V bode 5 tohto uznesenia súd uviedol, že žalovaná počas prebiehajúceho konania
previedla byt v Novej Bani (LV č. XXXX) na svojho brata H. C., aj keď mala vedomosť o podanej žalobe.
Zmluva o prevode obsahovala záložné právo v prospech kupujúceho a časti kúpnej ceny boli použité
na úhradu osobného úveru žalovanej, pričom zvyšná časť kúpnej ceny mala byť vyplatená na účet

žalovanej, ktorý však v zmluve absentoval.
Zo zmluvy o poskytnutí úveru v hodnote 50.000,- eur navyše vyplýva, že žalovaná ako záložca
nepravdivo vyhlásila, že na nehnuteľnosti neviazne žiadne záložné právo a že voči nej nie sú vedené
súdne konania, čím zatajila skutočnosti smerujúce k poškodeniu žalobcu ako veriteľa.
Žalobca bol toho názoru, že žalovaná pred podaním návrhu na oddlženie poškodila žalobcu ako veriteľa
a to tým, že kúpnou zmluvou previedla vlastníctvo na sebe blízku osobu, bez toho, aby z kúpnej

ceny uhradila svoj dlh voči veriteľovi. Rovnako účelovo opomenula existenciu súdneho konania a
zabezpečovacieho inštitútu v záložnej zmluve a v zmluve o poskytnutí úveru.

3. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu a nesúhlasila s nimi. Žiadala návrh zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom: Platobný rozkaz zo dňa 24.09.2015, Rozsudok, sp. zn. 33Cb/123/2015 zo dňa
06.11.2017, Upovedomenie o začatí exekúcie z 20. apríla 2018, LV č. XXXX a LV č. XXXXX, listinnými
dôkazmi predloženými žalovanou: Oznam o zrušení konkurzu č. 90/2020 zverejnený v Obchodnom
vestníku 13.05.2020, Potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za

obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2015 z 06.10.2023, Potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti
zo 07.12.2016, Kúpna zmluva z 28.06.2016, Notárska zápisnica N 2202/2018 Nz 56917/2018 z
18.12.2018 a Oznámenie o opakovanej dražbe zn. 379/2018, obsahom pripojených spisov Okresného
súdu Košice I. sp. zn. 33 Cb/123/2015 a sp. zn. 9OdK/10/2020 zistil skutkový stav:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn. 9OdK/10/2020 súd zistil, že súd uznesením dňa

07.02.2020 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, uznesenie bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 43/2020 z 03.03.2020, t.j. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 03.03.2020.
Ďalej z pripojeného spisu z podania žalovanej onačeného ako „Životopis dlžníka, aktuálna životná
situácia a zoznam spriaznených osôb“ zo dňa 22.08.2019 súd zistil, že žalovaná pri opise aktuálne
životnej (najmä finančnej) situácie uviedla, že je nezamestnaná a nemá príjmy. Dlh vznikol v súvislosti

s podnikaním a následne v spojitosti so zdravotným stavom. Žije u detí, ktoré jej pomáhajú, keď v
dražbe prišla o byt v Košiciach a jej zdravotný stav je stabilizovaný. V Zozname veriteľov z 28.01.2020
bolo uvedených 13 subjektov, medzi nimi aj žalobca. V zozname majetku dlžníka k 31.10.2019 neboli
uvedené žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci, peňažné pohľadávky či iné majetkové hodnoty. V
Zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnila v posledných troch rokoch bol uvedený byt v Košiciach

LV XXXXX, ktorý bol následne predmetom dražby (viď zápisnica o dobrovoľnej dražbe čl. 63-71) na
uspokojeniepohľadávkyzáložnéhoveriteľa I.J..Konkurznamajetokdlžníkabolzrušený,keďkonkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu (v Obchodnom vestníku 90/2020 publikované 13.05.2020).
Žalovaná uzavrela s H. C. (brat žalovanej) Kúpnu zmluvu dňa 28.06.2019 (pozn. KS: správne
28.06.2016) na nehnuteľnosť byt na Štúrovej ulici. č. 8, F. G. za kúpnu cenu 33.100,- eur s dohodnutým

mechanizmom výplaty kúpnej ceny podľa bodu IV. zmluvy.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn. 33Cb/123/2015 mal súd preukázané jednak
konanie žalovanej pri vymáhaní alebo uplatnení pohľadávky žalobcu v základnom konaní, následné
zaťaženie nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej a vydanie zabezpečovacieho opatrenia súdom, kde
súd v uznesení konštatoval možné nepoctivé správanie žalovanej a taktiež pripojením tohto spisu boli

ozrejmené skutočnosti, ktoré boli odprezentované žalovanou, že nevedela o tom konaní, tvrdiac, že tam
neboli doručované podania, že niekto podpisoval za žalovanú. Zo spisu bolo zistené, že boli z jej strany
podávané podania do tohto spisu, vedela o konaní, v ktorom si žalobca uplatnil pohľadávku 77.797,80
eur s príslušenstvom, čo následne na pojednávaní 21.03.2024 potvrdila aj žalovaná. V tomto konaní
bolo vydané uznesenie 11.08.2016, ktorým súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti žalovanej vedené

na LV č. XXXXX pre okres Košice I., obec D. - E. A., k.ú. E. A. ako aj na LV č. XXXX pre okres K., obec F.
G., k.ú. F. G.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 03.09.2016. Z pripojených LV bolo zrejmé, že ku dňu
04.08.2016, teda pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia bola ako vlastník bytu v Košiciach ako aj v
Novej Bani zapísaná v časti „B“ A. B.. Z LV č. XXXX vyhotoveného 14.08.2017, ktorý žalovaná priložilak návrhu na zrušenie zabezpečovacieho oprávnenia vyplýva, že aj k tomuto dňu figurovala ako vlastník
žalovaná a bola už vyznačená poznámka v súvislosti s právoplatným uznesením o zabezpečovacom
opatrení OS Košice I.

Dňa 17.08.2017 žalovaná podala v konaní sp. zn. 33Cb/123/2015 návrh na zrušenie zabezpečovacieho
opatrenia, keď považovala za neadekvátne zaťažiť dve nehnuteľnosti. Poukázala na vklad záložného
práva k bytu v Novej Bani v prospech I. J. z mája 2016 ako aj predložila Návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností súvisiaci s Kúpnou zmluvou z 28.06.2016 medzi ňou a H. C. adresovaný
OÚ Žarnovica, ktorý mu podľa pečiatky bol doručený 11.08.2017, teda viac ako rok po podpise kúpnej

zmluvy bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva. Žalovaná už súdu nepredložila doklad o tom
kedy bol vklad povolený resp. aktuálny LV z tohto obdobia. Rovnaký návrh 17.08.2017 na zrušenie
zabezpečovacieho opatrenia podal aj H. C. ako dotknutá osoba, kde aj on uviedol tú okolnosť, že
dlhodobo pracuje v zahraničí. Uznesením z 19.09.2017 (právoplatné 10.10.2017) súd zamietol návrh
na zrušenia zabezpečovacieho opatrenia a v bode 8. uznesenia súd konštatoval, že uzavretie Kúpnej
zmluvy 28.06.2016 s blízkou osobou, ktorej predmetom je jedna z nehnuteľností, na ktoré súd zriadil

záložné právo zabezpečovacím opatrením, dostatočne osvedčuje obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie
a odôvodňuje ďalšie trvanie zabezpečovacieho opatrenia.
Z výpisu zo Živnostenského registra súd mal preukázané, že žalovaná má stále živnosť a to od roku 2011
a následne rozšírená o ďalší predmet podnikania od roku 2015, pričom od 07.12.2016 do 07.12.2019
mala živnosť pozastavenú.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ZKR): § 166f ods. 1, 2, § 166g ods. 1, 2, 3, 5, § 3 ods. 2 a ustanovení Civilného
sporového poriadku (CSP): čl. 8, § 185 ods. 1, § 191 ods. 1, § 217.

6. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia dospel k záveru, že žalovaná nebola v čase podania
návrhu na konkurz platobne neschopná, ako to vo svojom návrhu deklarovala. Vlastnila dva byty, z
ktorých jeden pred podaním návrhu previedla na blízku osobu – svojho brata, pričom z kúpnej ceny
neuhradila žiadnu časť svojho dlhu voči žalobcovi. Tento právny úkon je hodnotený ako účelový,
smerujúci k ukráteniu veriteľa, čo je typický prejav nepoctivého zámeru. Rovnako účelovo žalovaná

opomenula existenciu vtedy prebiehajúceho súdneho konania a zabezpečovacieho inštitútu v záložnej
zmluve a v zmluve o poskytnutí úveru. Ďalej súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že žalovaná
je osoba v produktívnom veku, ktorá dlhodobo vykonávala podnikateľskú a zárobkovú činnosť, pričom
sama priznala, že disponovala odbornými a organizačnými schopnosťami a mala možnosť si zabezpečiť
stabilný príjem. Napriek tomu neuhradila žalobcovi ani čiastočnú platbu, hoci jej osobné a ekonomické

pomery umožňovali aspoň minimálne splácanie záväzkov.

7. Súd prvej inštancie poukázal nato, že v rámci konkurzného konania týkajúceho sa oddlženia má
súd len malú možnosť zistiť objektívnu situáciu navrhovateľa. Z toho dôvodu je potom celý proces
dokazovania nepoctivého zámeru na veriteľoch dlžníka. Keď žalobca predložil dôvodné pochybnosti o

platobnej neschopnosti žalovanej, je potom na mieste, aby súd dôkladne preskúmal splnenie podmienok
na vyhlásenie konkurzu a tak predchádzal zneužívaniu inštitútu oddlženia. Žalobca vzniesol dôvodnú
pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovanej. Súd poukázal na znenie § 3 ods. 2 ZKR a dôvodil, že
za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Nestačí, ak
dlžník nie je ochotný svoje záväzky hradiť, resp. prechodne nie je schopný ich hradiť. Žalovaná bola

zárobkovo činnou osobou, keď vo svojom životopise uviedla, že je od roku 1999 zamestnaná, má vydané
živnostenské oprávnenie a je to len jej rozhodnutie, že od 2016 až doposiaľ uvádza, že je dobrovoľne
nezamestnaná. Mala tak dlhodobo stály príjem z pracovnej činnosti (bez ohľadu na posudzovanie na
danom mieste jeho výšky). Žalovaná v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu tak mohla, mala
možnosť (čo je zásadné) disponovať finančnými prostriedkami na plnenie (aspoň čiastočné) svojich

záväzkov a v prípade riadneho plnenia svojich záväzkov (či už formou exekučných zrážok, kde je možná
dohoda s exekútorom na splácaní záväzku, alebo dobrovoľnými úhradami) by bola schopná splácať
aspoň čiastočne svoje záväzky. Napriek tejto skutočnosti sa žalovaná rozhodla riešiť svoju situáciu
formou oddlženia v konkurze s tým, že sa vyhne čo i len aj čiastočnému splácaniu dlhov. Uvedené
tak preukázateľne dôvodne spochybňuje poctivý zámer žalovanej a jej úprimnú snahu o riešenie dlhov.

Žalovaná neuviedla a predovšetkým nepreukázala také skutočnosti, ktoré by objektívne znemožňovali
uspokojenie jej záväzkov.8. Súd prvej inštancie ďalej dodal, že poctivý zámer nemožno vyvodzovať z formálneho vyhlásenia
dlžníka v návrhu na oddlženie, ak toto nie je podložené konkrétnymi skutkovými prejavmi úprimnej
snahy riešiť svoje dlhy. Žalovaná nepreukázala žiadne také okolnosti, ktoré by objektívne znemožňovali

uspokojenie jej veriteľov, a z jej správania vyplýva vedomé odmietanie plnenia záväzkov. Žalovanou
uvádzané dôvody (zdravotné problémy, rodinné okolnosti, pomoc bratovi) sa týkali minulosti a nemajú
relevantný vplyv na posúdenie jej aktuálnej platobnej schopnosti. Predaj bytu bratovi nemožno
považovať za konanie s poctivým zámerom – žalovaná mohla bratovi pomôcť inak, bez prevodu majetku
v čase, keď mala uhrádzať svoj záväzok voči veriteľovi. Jej dlhodobá dobrovoľná nezamestnanosť len

potvrdzuje, že nejde o osobu bez možností zárobku, ale o dlžníka, ktorý vedome neplní svoje povinnosti.
Podľaustálenejjudikatúry(rozsudokNSSRsp.zn.4Obdo/35/2022)musísúdpriposudzovanípoctivého
zámeru prihliadať na správanie dlžníka pred aj po podaní návrhu na oddlženie, so zreteľom na
jeho ekonomické a osobné pomery. Platobná neschopnosť je vyvrátiteľná domnienka, a ak veriteľ
predloží dôvodné pochybnosti o jej existencii, súd je povinný dôkladne preskúmať skutočné splnenie
zákonných predpokladov. Ak žalovaná disponovala stálym príjmom z pracovnej činnosti bolo jej

prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov a len v prípade ak by bolo uspokojovanie jej
záväzkov objektívne nemožné, malo jej byť umožnené oddlženie a aj to v rozsahu, aby došlo aspoň
k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalovaná neuviedla, žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali,
že uspokojovanie jej záväzkov bolo a je pre ňu objektívne nemožné. Ťažká životná a finančná situácia
(vyjmúc z toho v určitom čase nepriaznivý zdravotný stav žalovanej) je podľa názoru súdu spôsobená

predovšetkým jej konaním a musí sama niesť za ňu aj následky, zodpovednosť a neprenášať toto na
ťarchu veriteľov a ich uspokojovania. Sama žalovaná je zodpovedná napr. za dosiahnuté najvyššie
vzdelanie, počet detí (vyživovacích povinností), spôsob života atď. Ide podľa názoru súdu o subjektívne
dôvody na strane žalovanej, ktoré nemôžu ospravedlňovať vznik jej záväzkov a nemožnosť ich riadneho
plnenia. Nemôžu byť na ťarchu veriteľov. V prípade ak sa žalovaná účinne nebránila v základnom

konaní (33Cb/123/2015), v ktorom si veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku, nemožno tak urobiť v tomto
konaní.Zcelkovéhoskutkovéhostavuskôrvyplývajejneochotaplniťzáväzkyakoobjektívnanemožnosť
ich plnenia. Skôr práve naopak žalobkyňa potvrdila, že motívom podania návrhu na konkurz bolo
predovšetkým zbavenie sa do budúcnosti všetkých dlhov namiesto ich uhrádzania. Oddlženie nie je
právnymnástrojom,ktorýbymalautomatickyavovšeobecnostislúžiťnazbaveniesadlhovprevšetkých

aj nezodpovedných a finančne nedisciplinovaných dlžníkov, ale iba pre tých, ktorý sa do zlej finančnej
situácie dostali z objektívnych dôvodov.

9. Po vyhlásení konkurzu žalovaná žiadnym spôsobom nekontaktovala žalobcu za účelom riešenia
svojho dlhu. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer a úprimnú snahu žalovanej

uspokojiť veriteľov a riešiť svoj dlh. Súd má za to, že žalovaná sa len snažila využiť právnu úpravu,
primárne orientovanú na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a majú nízke príjmy. Takouto osobou
žalovaná nie je. Ak by mala žalovaná so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu
riešiť svoj dlh v medziach svojich možnosti, naďalej by riadne splácala svoje záväzky veriteľom, prípadne
by využila inštitút splátkového kalendára, ktorý má na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok

ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Nie
je možné sa zbaviť pochybnosti, že žalovaná sa podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu snaží zbaviť
svojej zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov tak, aby nemusela uhradiť svojim veriteľom
ani časť ich pohľadávok. Treba zdôrazniť, že oddlženie nesmie byť považované za spôsob zbavenia sa
zodpovednosti za záväzky voči veriteľom. Platobná neschopnosť je trvalý, nie prechodný stav žalovanej

uhrádzať svoje splatné finančné záväzky. Za platobnú neschopnosť sa nepovažuje stav, keď dlžník
odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky, pretože ich neuznáva alebo ich odmieta uhradiť z iných
dôvodov. Formou plnenia záväzkov je v zmysle § 566 Občianskeho zákonníka aj čiastočné plnenie
záväzku a zákon aj v prípade čiastočného plnenia upravuje povinnosti veriteľa a dlžníka. Gramatickým
výkladom § 566 Občianskeho zákonníka, vo vzťahu k § 3 ods. 2 tretia veta ZKR, je možné dospieť k

tvrdeniu, že platobne neschopnou je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná, ani čiastočne, plniť 180
dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaná preto nenaplnila podmienku platobnej
neschopnosti predpokladanú § 3 ods. 2 tretia veta ZKR, resp. § 167g ods. 2 písm. f) ZKR (pozn. KS:
správne § 166g ZKR). Skutočnosť, že dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne
svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno

považovať za poctivý zámer. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia
žalovaným. Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva
žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek
náhrady;takétokonanienemôžepožívaťprávnuochranu.Rozhodnutieopovoleníoddlženiajedôvodomna bezodkladné rozhodnutie o zastavení exekúcie. Následkom zastavenia exekúcie je odblokovanie,
napr. mzdy dlžníka, ktorou môže dlžník znova v plnom rozsahu disponovať. Je zrejmé, že predpokladom
poctivého zámeru žalovanej by bolo, okrem iného, aj úprimná snaha žalovanej riešiť, po podaní návrhu,

svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania žalovanej takáto snaha vôbec nevyplýva. Zákonom
výslovne uvedené podmienky nepoctivého zámeru (§ 166g ods. 2 ZKR) nie sú konečným výpočtom
a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú
dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a
v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. Oddlžením nedochádza k zániku záväzkov

veriteľa.Rozhodnutímsúduooddlženídlžníkasapohľadávkyveriteľovmenianatzv.naturálneobligácie.
Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu
na majetok dlžníka ako aj po zrušení konkurzu. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho
dôvodu. Rovnako len orgánu verejnej moci je uložená povinnosť hľadieť na žalovanú vo vzťahu k
pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľnou, ako by na ňu hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od
vymáhania pohľadávky. Právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorí sa úmyselne

vyhýbajúúhradesvojichzáväzkovajzasituácie,keďichpríjemasociálnearodinnépodmienkysplatenie
týchtozáväzkovumožňujú.Aksadlžníkrozhodnepreoddlženie,veriteľnemámožnosť,akotentoproces
zvrátiť.Jepretoúlohousúduvkonaníozrušenieoddlženiaposúdiť,čidlžníkspĺňapodmienkyoddlženia,
má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia.

10. Súd prvej inštancie k procesnej obrane žalovanej ešte dodal, že v prípadoch uvedených v § 166g
ods. 2 ZKR sa uvádzajú situácie, kedy sa nepoctivý zámer prezumuje, preto bolo na žalovanej, aby
súdu hodnoverne preukázala, že pri naplnení vyššie špecifikovaných situácii nekonala s nepoctivým
zámerom. Súd dospel k záveru, že žalovaná v konaní uvedené nepreukázala, neuviedla také objektívne
dôvody, ktoré by mali za následok takú jej finančnú a majetkovú situáciu, aby nebola schopná a nebolo v

jej možnostiach čiastočné plnenie záväzkov. Na druhej strane tvrdenia žalobcu boli v konaní dostatočne
hodnoverne preukázané podloženými listinnými dôkazmi, ktoré žalovaná nevyvrátila.

11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovanie dospel k záveru, že žalovaná nemala pri
oddlžení poctivý zámer a preto v zmysle § 166f ods. 1 ZKR zrušil oddlženie žalovanej.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že procesne plne
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil žalovanej povinnosť ich
žalobcovi zaplatiť.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Nesúhlasila s napadnutým
rozsudkom z dôvodu procesných chýb a subjektívneho posúdenia zo strany sudcu. Nadobudla pocit
zaujatosti a bola toho názoru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, pričom tieto sa nezakladajú na
pravde. Súd nezohľadnil jej zdravotný stav, spochybňoval ho, ako aj jej príjem v sume cca 200,- eur/
mesačne.

Žalovaná v podanom odvolaní poukazovala na okolnosti, za ktorých odovzdala predajňu žalobcovi,
ohľadne čoho navrhla predvolať svedkov, avšak súd jej návrh zamietol. Nesúhlasila s tvrdením, že
ukracovala žalobcu a uprednostňovala iných veriteľov. Nesúhlasila s tvrdením, že spôsobila ďalšie dlhy
a že vlastnila podnik, že nepreukázala skutočnosť o svojom zdravotnom stave, ktorý je výhradne len
jej osobnou záležitosťou.

Žalovaná k zmluve uzavretej s H. C. (LV č. XXXX) uviedla, že cena v nej bola posúdená znaleckým
posudkom, pričom súd aj nesprávne uviedol, že zmluva bola uzavretá 28.06.2019 správne 28.06.2016
a v danej dobe a čase na nej neviazli žiadne iné záložné opatrenia iba záložné právo I. G.. Z jej strany
nebol porušený žiaden zákon. Dodala, že v čase, keď vlastnila dva byty, neuvažovala a nepomýšľala
na podanie konkurzu. Byt predala, nepreviedla na blízku osobu s úmyslom ako to tvrdí žalobca a súd.

Bratovi ju predala preto, lebo ju požiadal o pomoc a aj ona bola vo veľmi zložitej situácii. Dokázala
uhrádzať splátky úveru 640,- eur/mesačne, bežné náklady na nájomné 220,- eur/mesačne a aj ďalšie
exekúcieakopozostatkypodnikaniasožalobcom.Necítilasabyťzodpovednázaoneskorenéprepísanie
nehnuteľnosti LV č. XXXX novým majiteľom.
Žalovaná z dôvodov uvedených v odvolaní bola toho názoru, že súd je zaujatý, neberie do úvahy

skutočný reálny stav, vychádza zo všeobecných znení zákonov a predpisov a postupuje mechanicky.
Súd vôbec neuviedol, že bola zamestnaná v roku 2017 a mala záujem platiť čiastočne svoj záväzok.
Návrh na konkurz podala iba preto, aby ju jej dlhy neprenasledovali po celý zvyšok života a aby tietodlhy negenerovali ďalší jej úpadok. Rozhodnutie súdu v podobe napadnutého rozsudku neguje, popiera
účel možnosti podania návrhu na konkurz.
Záverom žalovaná uviedla, že žiadny zákon neporušila, nikoho úmyselne nepoškodila, pričom svoje

rozhodnutie s predajom nehnuteľnosti LV č. XXXX konzultovala s právnym zástupcom, aby nebol
porušený zákon.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, keďže
súd v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou sa vysporiadal s vykonaným dokazovaním a náležite

zistil skutkový stav veci. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalobca k tvrdeniam žalovanej o subjektívnom rozhodnutí sudcu a údajnej zaujatosti zákonného sudcu
dodal, že tieto tvrdenia nie sú odôvodnené. V rámci poučenia pri doručení prvotnej žaloby bola žalovaná
poučená o možnosti namietať zaujatosť sudcu. Túto námietku nevzniesla ani na pojednávaniach, ani
počasceléhokonania.Stýmtotvrdenímprišlaažporozhodnutísúdu.Navyšežalovanáneuviedlažiaden
relevantný dôvod, ktorým by preukázala zaujatosť sudcu.

Žalobca k tvrdeniam žalovanej, že napadnutý rozsudok obsahuje mnoho procesných chýb, udáva, že
v podanom odvolaní len nepriamo uvádza jedinú procesnú chybu a to nevypočutie svedkov z jej strany.
Dodal, že si dôkladne prečítal vyjadrenie žalovanej pred prvým pojednávaním a samotné jej vyjadrenia,
a návrhy v rámci dvoch pojednávaní vytýčených v konaní, a nenachádza sa v nich také podanie alebo
návrh na vykonanie výsluchov navrhovaných svedkov zo strany žalovanej. Preto tvrdenie žalovanej

považoval za účelové.
Dodal, že žalovaná sa v podanom odvolaní bráni aj voči samotnej pohľadávke žalobcu a nesprávne
sa tak vyjadruje k právoplatne uznanej pohľadávke, pričom túto obranu využíva nielen v rámci tohto
konania ale aj exekučného konania. Žalovaná sa bráni subjektívne vnímanými skutočnosťami, ktoré nie
sú právne významné ako napr. jej zdravotný stav, tovar, ktorý si zakúpila a nevrátila a teda v sumáre

skutočnosti smerujúce opätovne proti už právoplatnej pohľadávke.
Žalobca uviedol, že najdôležitejšou otázkou jeho návrhu bolo, že žalovaná previedla vlastníctvo k
nehnuteľnostiam aj na svojho brata, a to už v čase vzniknutej pohľadávky žalobcu, ďalej umelé
navyšovanie dlhov a na záver samotné neuhradenie čo i len čiastočného plnenia v prospech žalobcu,
a to aj napriek tomu, že disponovala značnou hotovosťou nadobudnutej z predaja nehnuteľností. Dané

priznala aj vo svojom vyjadrení, keď priznala predaj bytu blízkej osobe a sama uviedla, že to bolo za
účelom uhrádzania jej dlhov. Zdôraznil, že dlh žalovanej voči žalobcovi bol prvotný a teda aj keď niektoré
svoje záväzky uhrádzala, zvýhodnila tým iných veriteľov, keďže ani jednou splátkou neponížila svoj dlh
voči žalobcovi. Bol toho názoru, že žalovaná bezpochyby naplnila nepoctivý zámer ukrátením svojho
veriteľa a zbavením sa majetku.

15. Žalovaná v replike odvolania a žalobca v odvolacej duplike zotrvali na svojich prechádzajúcich
tvrdeniach a argumentoch.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo

podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je nedôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Žalovaná v podanom odvolaní nekonkretizovala, z ktorých odvolacích dôvodov podľa § 365 CSP
podáva odvolania. Z obsahu jej odvolania však vyplýva, že v podanom odvolaní uvádzala skutočnosti,

z ktorých možno vyvodiť, že podanie odvolania odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.1 písm.
b), c), e), f) a h) CSP. Odvolací súd je toho názoru, že žiaden z odvolacích dôvodov nebol naplnený.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,

a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP je daný, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd. Zákon ustanovuje, že v prvej inštancii koná a rozhoduje sudca príslušnéhookresného súdu. Na krajskom súde koná a rozhoduje senát. Na najvyššom súde koná a rozhoduje senát
alebo veľký senát (§ 44 a nasl. CSP). Civilný sporový poriadok takisto upravuje dôvody vylúčenia sudcov
a iných osôb (§ 49 a nasl. CSP).

21. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany

sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán

sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

24. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto

napadnuté rozhodnutie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovanou v podanom odvolaní a
inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací
súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní nezistil.

25. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaná neargumentuje žiadnymi
skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z konania
pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

26. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie predmetný spor riadne prejednal, strany
sporu riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Strany sporu mali právo vyjadriť sa k
jednotlivým vyjadreniam a k jednotlivým dôkazom. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie
na základe návrhov strán sporu potrebných na riadne zistenie skutkového stavu potrebného pre
meritórne rozhodnutie, rozhodnutie riadne odôvodnil, teda vykonal a riadne vyhodnotil prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na
samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci.

27. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpoveď na všetky podstatné otázky z hľadiska
rozhodnutia vo veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na

základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné
zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci.28. Žalovaná v prevažnej miere argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom
prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto
jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti

a neumožňujú prijať iné závery.

29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd k odvolacím námietkam žalovanej
uvádza nasledovné:

30. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že prvoinštančný
súd správne vyhodnotil, že žalovaná pri oddlžení nemala poctivý zámer v zmysle § 166g ods. 1 a 2
zákona č. 7/2005 Z. z. (ZKR). Z vykonaného dokazovania a skutkových zistení vyplýva, že žalovaná
konala v rozpore s princípom poctivého zámeru, a teda podmienky pre zachovanie účinkov jej oddlženia
neboli splnené.

31. Poctivý zámer predstavuje základnú materiálnu podmienku využitia inštitútu oddlženia, ktorá
reflektuje princíp spravodlivosti medzi dlžníkom a jeho veriteľmi. Ide o prejav dobrej viery, že dlžník sa
do platobnej neschopnosti dostal nezávisle od svojej vôle, bez úmyslu poškodiť veriteľov, a že využíva
osobný bankrot ako nástroj nápravy, nie ako prostriedok zneužitia právneho poriadku.

32. Okresný súd Košice I uznesením č. k. 9OdK/10/2020-25 zo dňa 07.02.2020 vyhlásil konkurz na
majetok dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX na základe žiadosti žalovanej doručenej konkurznému súdu
dňa 30.01.2020. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 43/2020 z 03.03.2020. Konkurz
na majetok dlžníka (žalovanej) bol zrušený, keďže sa nezistilo, že dlžník má majetok podliehajúci
konkurzu. Oznámenie správcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 90/2020 z 13.05.2020.

33. Odvolací súd uvádza, že zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ako aj z listinných dôkazov,
ktoré boli predložené, je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovanou existoval obchodný vzťah založený
Rámcovou kúpnou zmluvou z 29.04.2011, na základe ktorej žalobca dodal žalovanej tovar v hodnote
77.797,80 eur. Táto pohľadávka bola súdne judikovaná rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp. zn.

33Cb/123/2015 zo dňa 06.11.2017. Žalobca sa domáhal uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom
konaní. Žalobca uviedol, že exekučné konanie bolo zmarené tým, že žalovaná previedla podstatnú časť
svojho majetku na blízku osobu, svojho brata H. C. a to v čase, keď už mala vedomosť o prebiehajúcom
súdnom konaní o zaplatenie sumy 77.797,80 eur.

34. Rovnako z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná previedla byt
vNovejBani(LVč.XXXX,k.ú.F.G.)nasvojhobrata–H.C.nazákladeKúpnejzmluvyzodňa28.06.2016
(V 943/2017 z 6.10.2017).

35. Odvolací súd považuje za obzvlášť významné, že prevod nehnuteľnosti vedený na LV č. XXXX k.ú. F.

G. (byt v Novej Bani) sa uskutočnil po začatí konania sp. zn. 33Cb/123/2015. Pohľadávka bola priznaná
žalobcovi rozsudkom zo dňa 06.11.2017. To znamená, že žalovaná previedla podstatnú časť svojho
majetku po vzniku vedomosti žalovanej o pohľadávke žalobcu, čo nasvedčuje účelovému správaniu
žalovanej s cieľom ukrátiť veriteľa, t.j. mala snahu poškodiť svojho veriteľa (§ 166g ods. 2 písm. h/ ZKR).
Pred vyhlásením oddlženia ani počas oddlženia žalovaná neprejavila úprimnú snahu uspokojiť svojho

veriteľa (žalobcu), nič také z konania žalovanej nevyplynulo, ani to žalovaná nepreukázala.

36. V konaní bolo preukázané, že žalovaná previedla predmetný byt (LV č. XXXX) za 33.100,- eur
avšak žalovaná nepreukázala, aby po prevode predmetného bytu, čo i len čiastočne uhradila nejakú
sumu v prospech pohľadávky žalobcu t.j. ešte pred podaním žiadostí na vyhlásenie konkurzu. Rovnako

nevykonala žiadne úhrady v prospech žalobcu, ani po vyhlásení konkurzu.

37. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná nebola objektívne
v stave platobnej neschopnosti t.j. insolventnosti (§ 166g ods. 2 písm. f/ v spojení s § 3 ods. 2
ZKR). Z obsahu vyplýva, že pred vyhlásením oddlženia vlastnila viacero nehnuteľností, vykonávala

podnikateľskú činnosť a disponovala majetkom postačujúcim aspoň na čiastočnú úhradu jej dlhov t.zn.
aj dlhu v prospech žalobcu. Preto odvolací súd je toho názoru, rovnako ako súd prvej inštancie, že
žalovaná nemala poctivý zámer.38. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že oddlženie je určené pre poctivých dlžníkov, ktorí sa
dostali do úpadku nezavinene, nie pre tých, ktorí svoj úpadok vedome privodia s cieľom zbaviť sa
zodpovednosti.

39. Odvolací súd preto rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že správanie žalovanej napĺňa
znaky nepoctivého zámeru, pretože pred podaním návrhu na oddlženie účelovo nakladala so svojim
majetkom tým, že ho previedla na blízke osoby, čím zneužila konkurzné konanie na zbavenie sa
zodpovednosti za spôsobený dlh a nijakým spôsobom neprejavila úprimnú snahu uhradiť svoj dlh voči

žalobcovi, či už pred ako ani po vyhlásení konkurzu. Takéto konanie je v rozpore s cieľom a zmyslom
inštitútu oddlženia a vylučuje, aby žalovaná požívala ochranu, ktorú zákon priznáva len poctivým
dlžníkom.

40. Žalovaná takisto v podanom odvolaní namietala, že súd nevykonal dokazovanie ňou navrhnutých
svedkov, ktorí mali preukázať okolnosti, za ktorých odovzdala predajňu žalobcovi, pričom súd jej návrh

zamietol.
Žalovaná však týchto svedkov v odvolaní nijako nešpecifikovala s uvedením mena, ani adresy, z ktorej
majú byť volaní a najmä čo majú tí-ktorí svedkovia preukázať s ohľadom na predmet konania, ktorým
je zrušenie oddlženia žalovanej.
Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovanej, v ktorej namietala okolnosť, že súd prvej inštancie

neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz – výsluch svedkov, je treba ako
prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie
poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné
prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán.

41. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne
vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Je tomu tak preto, lebo účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154
CSP) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť

zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesne´ úkony vykonávali včas.
Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak
by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v diskrečnej právomoci súdu, či omeškaný procesný
úkon strany ospravedlnení alebo nie (I. U´S 33/2021). V prípade neúplného alebo nedostatočného
zistenia skutkového stavu veci sa pre prípustnosť novôt aplikuje ust. § 366 písm. d) CSP, v zmysle

ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v
konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

42. Odvolací súd podotýka, že z obsahu spisu však nevyplýva, aby žalovaná v priebehu celého konania

na súde prvej inštancie adresovala súdu akýkoľvek návrh na vypočutie svedkov, ktorých by aj náležite
označila. V podmienkach posudzovaného sporu odvolací súd konštatuje, že žalovaná mohla navrhnúť
svedkov už v konaní pred súdom prvej inštancie a ich navrhnutie v odvolacom konaní posúdil odvolací
súd v zmysle § 366 písm. d) CSP ako oneskorené a teda neprípustné, keďže žalovaná nepreukázala,
že tieto dôkazné prostriedky bez svojej viny nemohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie.

43. Navyše odvolací súd dopĺňa, že žalovaná uvádzala, že títo svedkovia mali preukázať okolnosti,
za ktorých odovzdala predajňu žalobcovi, avšak ich vypočutie vo veci zrušenia oddlženia žalovanej
nie je pre rozhodnutie prejednávanej veci relevantné, keďže v prejednávanej veci sa skúma, či
v prípade žalovanej došlo alebo nedošlo k naplneniu podmienok pre nepoctivý zámer žalovanej.

Okolnosti odovzdania predajne mohli byť relevantné napr. v konaní o zaplatenie sumy 77.797,80 eur
s príslušenstvom, o ktorej rozhodol Okresný súd Košice I. rozsudkom sp. zn. 33Cb/123/2015 zo dňa
06.11.2017, avšak pre účely tohto konania by ich vypočutie nebolo účelné.

44. Žalovaná v podanom odvolaní uviedla, že vo veci nadobudla pocit zaujatosti sudcu z dôvodu

subjektívneho posúdenia veci zo strany sudcu.
Z obsahu spisu však vyplýva, že počas celého konania na súde prvej inštancie však žalovaná nevzniesla
námietku zaujatosti zákonného sudcu. Keďže túto námietku zaujatosti nevzniesol ani žalobca, nebolo
v konaní rozhodované o vylúčení zákonného sudcu.Odvolacísúdvzhľadomnatútonámietkužalovanejpoukazujenaustálenújudikatúrunajvyššíchsúdnych
autorít, ktorá v otázke námietky zaujatosti vznesenej až po rozhodnutí súdu vo veci samej zastáva názor,
že táto sa nemá predkladať na ďalší procesný postup.

Odvolací súd uvádza, že nemožno prihliadať na námietku zaujatosti vznesenú po rozhodnutí súdu
v zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 2Nc/4/2024 z 16.05.2018), keďže nie je
možné rozhodnúť o vylúčení sudcu po rozhodnutí vo veci samej.
Odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku žalovanej uvedenú v podanom odvolaní súvisiacu s
námietkou zaujatosti zákonného sudcu posúdil ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP so

záverom, že odvolací dôvod v zmysle citovaného ustanovenia nie je naplnený, keďže zákonný sudca
nebol právoplatným rozhodnutím nariadeného súdu vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu.
Keďže v konaní nebolo rozhodnuté o vylúčení zákonného sudcu, nemohla nastať ani situácia, že vo
veci rozhodol vylúčený sudca.

45. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom

rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre
tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže
závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové
zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok tak napĺňa
požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a prekúmateľnosti. V danej veci súd prvej inštancie v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval
žalobu žalobcu za dôvodnú.

46. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na obsah podaného odvolania žalovaná odvolaním napadla
rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP).

Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie
uvádza, že ak žalovaná v podanom odvolaní namietala skutkové závery súdu prvej inštancie, táto
námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu
prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „... dôkazy hodnotí súd podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.

47. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade

spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

48. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie

jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov
je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o
vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré
skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom
hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia,

ktorá tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému
prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

49. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie

uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a
relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní. Preto ani táto odvolacia námietka
nie je dôvodná.

50. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a

právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvejinštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalovanou tvrdeným pochybeniam súdu prvej
inštancie, ktoré mali viesť k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo právnemu posúdeniu veci, či

rozhodnutiu veci vylúčeným sudcom, či k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci resp. k nepreskúmateľnosti
odôvodnenia napadnutého rozsudku (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, c/, e/, f/ a h/ CSP),
odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v konaní pred
súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku
rozsudku súdu prvej inštancie.

51. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej

strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

52. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobe žalobcu vyhovel. Preto odvolací

súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd
potvrdil aj závislý výrok o trovách konania ako vecne správny.

53. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom

konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinná nahradiť neúspešná
žalovaná. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

54. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).