Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 45T/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124013704
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124013704.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

11.9.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. XX E. C.,
adresa na doručovanie písomností:
F. G. H. XX, XXXX I., J. F.,

j e v i n n ý, ž e

v C. na ulici Galaktickej 30 a inde si od mesiaca jún 2021 až do 11.9.2025 úmyselne pravidelne neplnil
vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému synovi A. B., nar. XX.X.XXXX, hoci mu táto vyplýva zo
Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., pričom rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 15C/303/2010
zo dňa 11.9.2012, právoplatným dňa 23.11.2012, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50,- €
mesačne a rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. K2-43P/143/2020 zo dňa 1.2.2024, právoplatným

dňa 28.2.2024, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 120,- € mesačne, čím tak za obdobie
od mesiaca jún 2021 (s výnimkou, kedy uhradil v mesiacoch október 2021 sumu 50,- €; november
2021 sumu 80,- €; september 2022 sumu 150,- € a november 2023 sumu 20,- €), dlhuje do rúk matky
maloletého J. B. sumu vo výške najmenej 3.680,- €,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať

iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), l) a § 38 ods. 2 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu obžalovanému súd podmienečne
odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri)

mesiacov.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností zaplatil zameškané výživné vo výške 3.680,- € (tritisícšesťstoosemdesiat eur) do rúk
matky dieťaťa J. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom v C., H. K. XX.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 8.10.2024 Mestskému súdu Košice obžalobu na
obvineného A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy. Konajúci súd vydal dňa 31.10.2024 trestný
rozkaz, proti ktorému obžalovaný podal dňa 29.11.2024 odpor. V ňom poukázal na to, že v rokoch 2012
až 2020 bol jediným členom domácnosti, ktorý uhrádzal všetky náklady spojené s bývaním, živobytím
a zabezpečovaním stravy, hoci v tom čase s matkou dieťaťa už manželia neboli. Navrhol, aby súd na

jeho tvrdenia prihliadol. Porušenie procesných predpisov a práva na obhajobu v prípravnom konaní
však nenamietal.
Dňa 8.4.2025 konajúci súd vydal uznesenie o prijatí obžaloby, ktoré sa stalo právoplatným. Následne
bol stanovený termín hlavného pojednávania, ktoré bolo opakovane odročené z dôvodu neprítomnosti
obžalovaného. Jeho predchádzajúce „ospravedlnenia“ si vyžadovali podrobnejšie preverovanie (napr.

zdravotných dôvodov), v dôsledku čoho bolo zistené, že motívom konania obžalovaného bolo jeho
obštrukčné správanie. (Ani ošetrujúca lekárka v odpovedi na dožiadanie súdu nepotvrdila existenciu
zdravotných dôvodov, ktoré by odôvodňovali neúčasť obžalovaného v konaní pred súdom).
Súd vykonal dňa 11.9.2025 hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného v súlade s ustanovením
§ 252 ods. 2 Trestného poriadku vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa na hlavné pojednávanie

nedostavil, bol na možnosť vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti upozornený a bol
riadne a včas predvolaný. Jeho písomné podanie osobne doručené súdu deň pred začatím hlavného
pojednávania nemohlo mať za následok ďalšie odročenie pojednávania. Žiadal stanoviť termín ďalšieho
pojednávania v decembri 2025, aby si mohol zvoliť obhajcu. Na túto obštrukčnú námietku obžalovaného
nebolo možné prihliadať, keďže lehota na prípravu pojednávania bola u obžalovaného zachovaná už

v predchádzajúcich prípadoch a za včasnosť zvolenia obhajcu zodpovedá obžalovaný.
Po prednese obžaloby bola prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovaného A. B. z prípravného konania
Z jej obsahu bolo zistené, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal, svoje konanie oľutoval
a súčasne sľúbil uhradiť dlžné výživné do skončenia vyšetrovania. K úhrade výživného však nedošlo.
Zároveň súd oboznámil aj písomné podania obžalovaného, v ktorých poukazoval na svoj nepriaznivý

zdravotný stav, na dlžoby a exekúcie, ktorými je jeho súčasná rodina zaťažená. Súd oboznámil aj listiny
svedčiace o tom, že obžalovaný po začatí trestného stíhania zaplatil matke dieťaťa výživné v mesiaci
október 2021 sumu 50,- €; november 2021 sumu 80,- €; september 2022 sumu 150,- € a november
2023 sumu 20,- €. (Tieto skutočnosti potvrdila aj J. B. vo svojej výpovedi). Naznačil tiež, že na bývalú
manželku J. B. podal aj trestné oznámenie, že ho údajne okradla.

Svedkyňa J. B. vypovedala, že žije so synom v spoločnej domácnosti, ktorý je zdravotne ťažko
postihnutý, je mentálne zaostalý, neuvedomuje si všetky súvislosti, nedáva si pozor na veci a nevie sa
orientovať v čase a priestore. Preto navštevuje špeciálnu základnú školu na ulici Vojenskej v Košiciach.
Sama pracuje v upratovacej firme s mesačným príjmom 1.100 €, poberá rodinné prídavky a náhradné
výživné. Potvrdila, že obžalovaný si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť. Naposledy jej zaslal z titulu

výživného 20 € v roku 2023. Výživné je vymáhané exekučne, avšak bez výsledku. Výšku dlžného
výživného ustálila ku dňu rozhodnutia súdu sumou 3 680 €.
Svedkyňa podrobne opísala zvýšené náklady spojené so zdravotným stavom syna (školské potreby,
zdravotné pomôcky, strava, družina), ktoré sama hradí. Uviedla, že obžalovaný nad rámec výživného
synovi nič neposkytol, ani na Vianoce. Obžalovaný aktuálne žije v Maďarsku, je chovateľom bojových

psov, pritom nemá zabezpečené všetky podmienky, aby sa o syna riadne postaral. Podal síce návrh na
zverenie syna do výlučnej starostlivosti, ktorý vzal späť. Potvrdila, že syn sa s otcom stretol naposledy
v lete 2024 v Maďarsku, kde sa však necítil dobre. Ich kontakt prebieha len elektronicky.
Súd oboznámil a vyhodnotil aj súvisiace listinné dôkazy najmä:
· rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C 303/2010 a rozsudok Mestského Košice sp. zn.

K2-43P/143/2020, ktorými bola stanovená vyživovacia povinnosť obžalovaného,
·rodnýlistdieťaťa,potvrdeniaonávšteveškolyalekárskyposudokÚPSVaR,ktorépreukazujúzdravotný
stav a špeciálne vzdelávacie potreby maloletého,
· potvrdenie o poberaní náhradného výživného, ktoré dokladá neplnenie povinnosti obžalovaným,
· výplatné pásky a výpisy z účtov svedkyne, ktoré potvrdzujú jej príjem a výdavky,· správy ÚPSVaR, Sociálnej poisťovne, mestskej časti a ďalšie listiny, ktoré dokumentujú sociálnu a
majetkovú situáciu obžalovaného i svedkyne.
Po vykonaní potrebného dokazovania prokurátor navrhol prihliadnuť na to, že obžalovaný sa

v prípravnom konaní k spáchaniu trestného činu priznal s tým, že jeho obhajoba obsiahnutá vo
vyjadreniach prečítaných na hlavnom pojednávaní ho trestnej zodpovednosti nezbavuje. Napokon
navrhol, aby súd upravil skutok tak, že obžalovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku dlhuje na výživnom
sumu 3.680,- eur, uznal vinu v zmysle § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s prihliadnutím
na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere

12 až 18 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 18 až 24 mesiacov a zároveň, povinnosť
zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné.
Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním
naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b) Trestného zákona (účinného v čase rozhodnutia súdu) po stránke objektívnej tým, že si
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať

iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (§ 138 písm. b) Trestného zákona) – po dlhší čas.
Tátoskutkovápodstatapostihujejednakúmyselné,aleajnedbanlivostnékonaniepáchateľaspočívajúce
v neplnení vyživovacej povinnosti.
Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj
po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový

skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd
druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
Výška dlžného výživného bola po odrátaní výživného, ktoré obžalovaný už uhradil, ustálená ku dňu
rozhodnutia súdu na sumu 3.680 €.

Zo spáchania trestného činu je obžalovaný usvedčený najmä výpoveďou svedkyne J. B. a rozsiahlym
súborom listinných dôkazov, ktoré boli založené v spise. Vierohodnosť výpovede svedkyne súd hodnotí
ako vysokú, keďže je logická, konzistentná a v podstatných častiach korešponduje s listinnými dôkazmi.
Skutočnosť, že trestné oznámenie podané obžalovaným na svedkyňu bolo odmietnuté, podporuje jej
dôveryhodnosť.

Listinné dôkazy sú v súlade s výpoveďou svedkyne a potvrdzujú, že obžalovaný ako otec maloletého
A. si voči nemu dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť. Tomu zodpovedá aj priznanie obžalovaného
v prípravnom konaní.
Obžalovanýnasvojuobhajobuničpodstatnéneuviedol.Spáchanietrestnéhočinuvprípravnomkonanív
podstate priznal. K námietkam obžalovaného, v ktorých naznačoval svoju nepriaznivú finančnú situáciu

možno uviesť, že obžalovaný sa do stavu finančnej núdze priviedol sám tým, že sa nadmerne zadlžil
a zároveň sa úmyselne vyhýbal evidencii na úrade práce, čím sa pripravil o možnosť legálneho príjmu.
Takéto konanie nemožno hodnotiť ako objektívnu prekážku, ale ako vedomé zanedbanie rodičovskej
povinnosti.
Judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 3 Tdo/31/2010) zdôrazňuje, že trestnoprávna represia

je namieste vtedy, ak páchateľ úmyselne a dlhodobo neplní svoju povinnosť, hoci má objektívnu
možnosť tak urobiť. Judikát Jtk/1/2011 (KS Žilina) zdôrazňuje, že nemožno akceptovať stav, keď sa
páchateľ do finančnej neschopnosti dostane vlastným pričinením. V komentári k § 207 Trestného zákona
(Šámal, Trestný zákon. Komentár, 2022) sa poukazuje na to, že účelom trestnoprávnej úpravy nie je
sankcionovať každé omeškanie, ale len také konanie, ktoré má charakter dlhodobého a vedomého

zanedbávania povinnosti, pričom musí byť preukázaná schopnosť páchateľa platiť výživné. Trestnosť
neplnenia vyživovacej povinnosti je daná len pri vedomom a dlhodobom zanedbávaní povinnosti.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine je každý rodič povinný zabezpečovať výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Táto povinnosť má absolútny charakter
a nemožno sa jej zbaviť ani vlastným nezodpovedným konaním.

Vyššie uvedené závery sú plne aplikovateľné aj na posudzovaný prípad. Podľa názoru konajúceho
súdu neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by obžalovanému bránili platiť výživné v stanovenej
výške, ako bol zaviazaný rozhodnutím poručenského súdu. Preto obhajobu obžalovaného považoval za
účelovú, za zákonom využitú možnosť brániť sa akýmkoľvek spôsobom, ktorá však bola vykonanými
dôkazmi vyvrátená.

Súd hodnotil osobu obžalovaného na podklade údajov z jeho odpisu z registra trestov a vyžiadaných
správ. V mieste bydliska je hodnotený všeobecne, v odpise z registra trestov má zaznamenané tri
odsúdenia, ktoré sú s účinkom ich zahladenia, (posledné od 18.9.2014).
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal z nasledujúcich právnych úvah:Za spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona je možné
jeho páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov.
V zmysle zásad uvedených v § 34 Trestného zákona

- Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
- Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby.

- Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.
- Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie

o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie
urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
- Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia

slobody môže súd páchateľovi uložiť povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatil dlh alebo zameškané výživné.
Zanedbanie povinnej výživy je trestný čin, ktorý zasahuje do základných práv dieťaťa na výživu a
starostlivosť. Spoločenská závažnosť spočíva v dlhodobom dopade na vývoj dieťaťa, jeho životné
podmienky a psychickú pohodu. Zákonodarca preto oprávnene považuje tento čin za trestný, no zároveň

ponecháva priestor na individuálne posúdenie okolností prípadu.
Súdbolpretopovinnýprihliadnuťajnato,žemaloletédieťaobžalovanéhojezdravotneťažkopostihnuté,
navštevuje špeciálnu základnú školu a jeho výchova a starostlivosť si vyžadujú zvýšené finančné
náklady. Matka dieťaťa pracuje v upratovacom servise s nízkym príjmom, ktorý nepostačuje na pokrytie
všetkých nákladov spojených so starostlivosťou o dieťa. Neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany

obžalovaného preto malo priamy a závažný dopad na životné podmienky maloletého a iba vďaka
obetavému úsiliu jeho matky nebolo vystavené nebezpečenstvu núdze.
S ohľadom na osobu obžalovaného, na jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije, ako aj na okolnosti
prípadu, má konajúci súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa
sa javí najvhodnejším trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Uloženie nepodmienečného

trestu odňatia slobody by bolo v tomto štádiu trestného stíhania neprimerané a kontraproduktívne. Na
uloženie trestu postihujúceho majetok obžalovaného či iného druhu trestu uvedeného v ustanovení §
32 Trestného zákona (vrátane trestu povinnej práce, či domáceho väzenia) nie sú splnené zákonné
podmienky.
Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody predstavuje významný nástroj trestnej politiky štátu,

ktorý umožňuje reagovať na protiprávne konanie páchateľa primerane, no zároveň s predpokladom jeho
nápravy bez potreby jeho izolácie od spoločnosti.
Protiprávne konanie obžalovaného možno vnímať ako zlyhanie, avšak účelom trestu by malo byť
dovŕšenie jeho nápravy a odstránenie škodlivého následku.
Poľahčujúcou okolnosťou bolo, že na obžalovaného sa hľadí, že doposiaľ viedol riadny život, že

spáchanietrestnéhočinupriznalaoľutoval [§36písm.j),písm.l)Trestnéhozákona].Tietookolnostimali
za následok, že súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov. Na druhej strane súd zohľadnil, že konanie obžalovaného
malo dlhodobý charakter, bolo úmyselné a priamo ohrozilo základné životné potreby zdravotne ťažkopostihnutého dieťaťa. Preto výkon trestu súd obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu
24 mesiacov.
Uložený trest je v súlade s princípom individualizácie trestu a zásadou primeranosti. Zo zámerom

dovŕšenia prevýchovného účelu trestu, sud uložil obžalovanému povinnosť nahradiť počas skúšobnej
doby dlžné výživné a to v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 Trestného zákona.
Súd je presvedčený, že takto uložený trest je primeraný povahe a závažnosti spáchaného činu,
zohľadňuje osobu obžalovaného a zároveň sleduje výchovný účel trestu, keďže motivuje obžalovaného
k riadnemu plneniu rodičovských povinností. Zároveň poskytuje potrebnú ochranu maloletému dieťaťu,

ktoré je vzhľadom na svoj zdravotný stav a sociálne pomery matky obzvlášť zraniteľné.
V zmysle § 50 ods. 4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil
povinnosť zaplatiť zameškané výživné, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v
priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Z toho vyplýva, že rozhodnutie o nariadení
trestu môže ovplyvniť obžalovaný iba svojim správaním počas skúšobnej doby.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom
súde Košice. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.