Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 9, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 3T/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315010358
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2315010358.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou v trestnej veci obžalovaného práp.

A. B., stíhaného pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 09. decembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný práp. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. F. XXXX/XX, F. G. D., v čase
spáchania skutku služobne zaradený vo funkcii referenta na Obvodnom oddelení Policajného zboru
Šaľa, ČOZ: XXXXXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa 21.11.2013 v čase o 17:30 hod. v meste C. H. I. J. K., ako príslušník Policajného zboru, služobne
zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru Šaľa, Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Šaľa, počas svojej služobnej činnosti v rámci výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej
premávky zastavil a kontroloval vodiča L. E. M. a z dôvodu spáchania priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov a to porušením § 137 ods. 2 písm. k) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej

premávke v znení neskorších predpisov – jazda v protismere, mu uložil za spáchaný priestupok pokutu
vo výške 60,- eur, ktorú na mieste priestupca L. E. M. zaplatil, pričom ako potvrdenie o zaplatení pokuty
mu vydal blok na pokutu v nominálnej hodnote len 20,- eur séria A č. 510936, kde navyše uvedený
blok je podľa znaleckého posudku ČVS: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/7624 falzifikát a po udelení pokuty
v rozpore s ustanovením § 85 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v pridelených blokoch
nevyznačil predpísané údaje tak, ako je to uvedené v ustanovení č. 8a ods. 1 Nariadenia prezidenta
Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednaní priestupkov v Policajnom zbore,
neuviedol skutočnú výšku zaplatenej pokuty – následok, vypísal blokovú pokutu len vo výške 20,-

eur na falošný pokutový blok séria A č. 510936 a finančné prostriedky vo výške 60,- eur si ponechal
pre vlastnú potrebu, pričom blokovú pokutu neuviedol v Zázname zo služby a ani nenahlásil svojmu
nadriadenému, ktorý v tom čase zapisoval zistené priestupky do evidenčných kárt vodičov, čím porušil
ustanovenie čl. 32 ods. 8 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 14/2011 o vykonaní dohľadu nad
bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravnoinžinierskej
činnosti a zabránil, aby bola bezodkladne zapísaná do evidencie vodičov,

t e d a :

ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu,

č í m s p á c h a l :

prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
účinného v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon“).Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 2.000,- (dvetisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený,
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 2 Pv 258/14/2202 zo dňa
17.04.2015, podaná na Okresný súd Galanta dňa 22.04.2015 súd na hlavnom pojednávaní prejednal
trestnú vec obžalovaného práp. A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“).

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 07.02.2017 bol podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

obžalovaný oslobodený spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že skutok sa stal.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.01.2018, sp. zn. 6To/71/2017 bol rozsudok súdu prvého
stupňa v celom rozsahu zrušený a vec bola súdu vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo vyhodnotiť všetky dôkazy v súlade s ustanovením

§ 2 ods. 12 Trestného poriadku, prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy nevyhnutné na náležité zistenie
skutkového stavu veci.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 13.10.2021 bol podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
obžalovaný oslobodený spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že skutok sa stal.

UznesenímKrajskéhosúduvTrnavezodňa12.04.2022,sp.zn.3To/104/2021bolrozsudoksúduprvého
stupňa v celom rozsahu zrušený a vec bola súdu vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Úlohou súdu prvého stupňa bolo vo veci opätovne rozhodnúť, pričom opätovne vyhodnotiť
všetky doposiaľ zabezpečené dôkazy v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 2 ods. 10 a § 2 ods.

12 Trestného poriadku, s rovnakou dôležitosťou prihliadnuť na dôkazy svedčiace o vine, ako aj nevine
obžalovaného, pričom záverečnej fáze tieto dôkazy vyhodnotiť komplexne, vo vzájomnom súhrne.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.10.2016 vyhlásil, že je nevinný. Po zmene
zákonnej sudkyne obžalovaný nesúhlasil so zmenou a žiadal, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo

znovu. Následne súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie a to výsluchom obžalovaného,
výsluchom svedkov L. E. M., A. B., N. A. D., A. M. B., A. A. M., A. L. N., A. B., O. A. K., A. L. L., A. P.,
N. N. G., za súhlasu procesných strán prečítaním znaleckého posudku KEU PZ, prečítaním listinných
a oboznámením vecných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je nevinný, dňa 21.11.2013 mal dennú službu s A.
K., išli po Vlčanskej ulici, keď vchádzali do kruhového objazdu zbadali, že z ulice Boženy Němcovej
z jednosmerky, teda zo zákazu vyšlo vozidlo, ktoré potom prešlo cez plnú čiaru a išlo smerom na ulicu
Vlčanská. Išli za ním, dali mu výstražné znamenie, stopku, keďže spáchal 2 priestupky, na čo však
nereagoval, následne však zastavil, postavili sa za neho, obaja vystúpili z vozidla a vyzvali vodiča, aby

im predložil doklady. Vodič bol nervózny, začal zvyšovať hlas a hulákal na nich, že prečo ho zastavili, či
je on nejaký vrah, vysvetlili mu, že sa dopustil priestupkov a akých, na to im predložil doklady, pričom
mu bolo vysvetlené aj to, že v zmysle sadzobníka mu možno uložiť pokutu až do výšky 100 eur, na čo
on reagoval tým spôsobom, že uviedol, že má známeho vysoko postaveného funkcionára v C. a že ešte
uvidia. Následne však uviedol, že je ochotný zaplatiť pokutu vo výške 60 eur, obžalovaný ho požiadal,

aby mu pokutu zaplatil, on mu dal 60 eur a keďže pršalo, povedal mu, že si môže sadnúť do vozidla
a oni si išli sadnúť do svojho. Vo vozidle vypísal riadne pridelené bloky typu B, vodič stál zatiaľ vonku
medzi vozidlami, po ich vypísaní obaja vystúpili z vozidla, aby mu doklady odovzdali a spolu s dokladmi
mu obžalovaný odovzdal aj tri 20-eurové ústrižky, ktoré boli položené na vrchu dokladov a požiadal ho,
aby mu podpísal prevzatie blokov. Vodič to však podpísať odmietol, sadol si do auta a odišiel preč. Oni

mali hliadkové knižky, kde boli povinní spísať záznam o priebehu služby, túto povinnosť splnil, záznamo tomto priestupcovi urobil a potom ich vyslali k nehode, kde došlo k zrazeniu chodca, službu skončili asi
o pol hodiny neskôr. Je pravda, že následne pochybil v interných predpisoch, keďže zabudol do záznamu
zo služby tohto priestupcu zapísať a vypísať aj hlásenku, ktorá sa zo záznamov zo služby odovzdávala

nadriadenému a on na základe tejto hlásenky priestupcov nahrával do systému zväčša na druhý deň. Na
otázky prokurátora uviedol, že okrem priestupcu vo vozidle videl jednu ženu na mieste spolujazdca. Čo
sa týka bloku, ktorý predložil priestupca do konania a ktorý je zadokumentovaný vo vyšetrovacom spise,
tento obžalovaný prvýkrát videl až keď mu ho predložil vyšetrovateľ a požiadal, aby sa k nemu vyjadril.
On sa nedozvedel konkrétne, že sa tento pán sťažoval, ale asi týždeň po tejto udalosti sa dozvedel,

nakoľko sa to šírilo po oddelení, že sa niekto sťažoval na to, že mu bola dňa 21.11.2013 udelená pokuta.
Obžalovaný mal s p. B. zlý vzťah, pretože on nemá rád keď niekto oponuje a on, aj napriek tomu, že
má úctu voči nadriadeným, keď má pravdu, tak to povie. Disciplinárne opatrenia uložené mal, avšak
nevie, či zo strany p. B. ale má vedomosť o tom, že sa na neho viackrát sťažoval u riaditeľa obvodného
oddelenia L. N., ten si ho 4-5x zavolal a uviedol mu, že sa na neho sťažoval. L. M. pred touto udalosťou
nepoznal, nevie posúdiť, či mu chcel alebo nechcel doktora M. ublížiť a prečo by tak konal, ale vie, že sa

pozastavenívyhrážal,žemávC.vysokopostavenéhoznámeho.Ktomutouvádza,žepodľavšetkéhoto
okresný riaditeľ L. nebol, a myslel tým teda inú osobu, keďže tento sa vyjadril tak, že doktora M. nepozná.
Na otázky obhajcu obžalovaný uviedol, že disciplinárnu právomoc udeľovať obžalovanému disciplinárne
opatrenie z jeho nadriadených mal riaditeľ obvodného oddelenia N.. Peniaze, ktoré obdržal od doktora
M. za priestupky, si riadne založil do zväzku pod spinku, tak, ako všetky ostatné. Pán D. mu následne

robil priebežnú kontrolu, kde kontroluje bloky, ako aj peniaze, tie mu následne odovzdávajú, jemu všetko
sedelo, aj bloky, aj peniaze. Asi pol roka po tejto udalosti si ho D. zavolal aj s K. a požiadal ich, aby mu
svoje zväzky odovzdali celé, pričom im všetko sedelo, čo mu potom D. sám uviedol a aj to zapísal do
knihy. To, že odovzdávajú bloky do knihy cenín aj podpisujú. Je zamestnaný stále na Ministerstve vnútra
Slovenskej republiky, pracuje v Šali na stálej službe s mesačným príjmom 1.450,- eur.

Poškodený L. E. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to bolo v novembri, už si presne nepamätá
kedy, ale asi v strede mesiaca, bol to štvrtok, keďže vozil v tento deň manželku na kurz paličkovania.
Pršalo a omylom vošiel do jednosmerky. Viezol aj susedu, ktorá bola u svojej sestry. Zastavili ho 2
policajti, uviedli mu čo všetko porušil a povedali mu, že mu za to možno uložiť pokutu až do výšky 300
eur. Mal pri sebe 60 alebo 70 eur, zaplatil im 60 eur, koľko následne žiadali. Keďže pršalo, peňaženku

hodil do auta a išiel zaviesť susedu domov a potom išli domov aj oni s manželkou. Keď prišiel domov,
našiel blok, ale nie na 60 eur ako zaplatil, ale na 20 eur. Ihneď volal na číslo 158, kde ho odkázali na
riaditeľa polície v C., tomu na druhý deň volal a dohodli sa, že príde v pondelok alebo utorok, už si
presne nepamätá. Neprijal ho on, ale jeho zástupca a tomu uviedol to, čo sa stalo. Následne sa mu ozvali
z Nitry z inšpekcie, či by vedel identifikovať príslušníkov Policajného zboru, ktorí ho zastavili, on si nebol

úplne istý, ale označil osoby, o ktorých sa domnieval, že sú to policajti, ktorí ho zastavili. S odstupom
nejakého času, už si nepamätá koľko, ho opäť kontaktovali z inšpekcie Nitry, že blok na 20 eur, ktorý
predložil, je falzifikát. Tento blok predložil na polícii zástupcovi riaditeľa, ktorý ho prijal namiesto neho,
následne bol vypočutý v Nitre spolu s manželkou a pani B. a neskôr na súde. Na otázky prokurátora
uviedol, že si je istý, že blok, ktorý odovzdal zástupcovi riaditeľa, bol blok, ktorý mu odovzdal policajt,

keďže tento si vložil medzi spolu s vodičským preukazom a občianskym preukazom na jedno miesto
medzi doklady. Pri kontrole, keď mu oznámili, že sa dopustil priestupku, sa správal normálne, neboli
žiadne problémy. Nikomu sa nevyhrážal, že má nejaké kontakty. S pánom B. sa predtým nepoznal, videl
ho iba v tom novembri raz a odvtedy ho nevidel. Na hlavnom pojednávaní tiež uviedol, že obžalovaný
je ten policajt, ktorý mu dal ten blok. Obžalovaného predtým, rovnako ako pána B. nepoznal a preto

nemal dôvod mu nijakým spôsobom uškodiť. N otázky obhajcu uviedol, ž dopravnú situáciu v mieste,
kde došlo k dopravnému priestupku, nepoznal, pretože nepozná mesto C.. Býva 10 km od C., na toto
miesto nosieval svoju manželku na spomínaný kurz, ale nikdy nešiel dnu do tej jednosmerky, teraz tam
vošiel pretože pršalo a išiel po susedu, ktorá býva v tej jednosmerke. V čase spáchania priestupku si
neuvedomoval, že sa priestupku dopúšťa. Následne sa bol na mieste pozrieť a všimol si, že skutočne

je tam zákaz odbočenia, ale až niekoľko metrov ďalej a sú tam aj stromy a preto si ho asi nevšimol.
Príčinou toho, že jazdil v protismere teda bolo to, že si nevšímal dopravnú značku. Nosil v tom čase
aj okuliare do diaľky a mal ich aj vtedy na sebe. Nespomína si či mu pán B., ktorému blok odovzdal,
vydal o tom nejaké potvrdenie. Nemohlo sa stať, napriek tomu, že si nevšimol dopravnú značku, že by
si nevšimol napr. to, že by mu bloky vypadli a to z toho dôvodu, že blok aj s dokladmi si vložil dovnútra

knižky s dokladmi a teda odtiaľto vypadnúť nemohli. Nevie prečo, ak by mu dal obžalovaný falošný blok,
prečo by mu dal len 1 a nie 3, ale vyšetrovatelia v Nitre uviedli, že asi viac nemal.
Svedkyňa A. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že asi v roku 2015 bola približne 2 týždne u sestry,
kde chorá ležala, prišiel pre ňu E. M., ktorý býva na rovnakej ulici ako ona. Pršalo, sestra ju odprevadilak autu, kde ju už čakal E. M. s manželkou. S autom vošli do nejakej ulice, tam ich predbehlo policajné
auto, ktoré ich zastavilo. Nebolo vidieť žiadne konkrétne osoby, videla iba postavy a nejaký pohyb. B. E.
M., ktorý bol vodič, vystúpil z auta, potom sa vrátil naspäť do auta pre peňaženku. Keď sa vrátil naspäť

do auta, povedal, že dostal pokutu 60 eur. Ona mu ponúkla, že to zaplatí, keďže tam bola s nimi, ale pán
M. povedal, nech to nechá tak. Nikoho konkrétneho nevidela, pretože pršalo, bolo zamračené a bola
tma. Na otázky prokurátora uviedla, že pán M. sa do auta vrátil iba raz pre peňaženku, keď sa vrátil
druhýkrát,potomužpokračovalivceste.Keďsavrátilprepeňaženku,vtedynepovedal,žedostalpokutu,
toto uviedol až keď sa vrátil do auta druhýkrát a sadol si doň. Ona sedela, teda skoro ležala vzadu,

pretože jej bolo zle. Žiaden doklad o zaplatení pokuty nevidela, rozhovor medzi pánom M. a policajtami
nepočula, nebolo počuť vôbec nič, pretože stáli medzi vozidlami a veľmi pršalo. Keďže jej bolo veľmi zle,
von nepozerala, nevnímala, jediné čo zaregistrovala, bolo, že vystúpil, vrátil sa pre peňaženku a potom
zase nastúpil. Keď si sadol do auta, povedal len to, že zaplatil 60 eur pokutu, ďalej celú cestu všetci
mlčali. Pán M. sa správal v aute tak, ako inokedy, býva na tej istej ulici ako ona, majú spolu veľmi dobré
susedské vzťahy. Má dobrú dušu, je ochotný každému pomôcť. K rozporom vo výpovedi z prípravného

konania zo dňa 19.02.2015 svedkyňa uviedla, že je pravda, ako uvádzala dňa 19.02.2015, že najprv sa
pán M. vrátil a povedal, že bude platiť 300 eur, potom odišiel a znova sa vrátil a povedal, že bude platiť
150 eur. Nakoniec, keď si sadol do auta a odchádzali, povedal, že platil pokutu 60 eur. Povedal to po
slovensky, ona mu rozumela, pán M. nehovorí po maďarsky. Pri výsluchu dňa 19.02.2015 som nemala
tlmočníka. Má už 86 rokov, nepamätá si, mohlo to byť v roku 2013 alebo v roku 2015, ako uviedla dnes.

Preto si pamätá detaily, čo sa týka súm, ktoré uviedla, ako aj skutočností, koľkokrát sa pán M. do auta
vracal, pretože keď bola prečítaná jej výpoveď, tak si na to spomenula. Svedkyňa vypovedala čiastočne
v slovenskom a čiastočne v maďarskom jazyku.
Obhajca k výpovedi svedkyne uviedol, že svedkyňa bola v prípravnom konaní vypočutá bez prítomnosti
tlmočníka a tiež, že na hlavnom pojednávaní vypovedala sama veľmi presvedčivo o tom, koľkokrát pán

M. z auta vystúpil, ako aj o tom, o čom sa rozprávali a svoju výpoveď následne upravila až po prečítaní
zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania. Dáva do pozornosti aj skutočnosť, že pán M. nehovorí
po maďarsky a svedkyňa len obmedzene rozumie a hovorí po slovensky.
Svedok N. A. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že robil zástupcu Obvodného oddelenia
Policajného zboru Šaľa. Jedného dňa mu zavolal zástupca okresného riaditeľa pán B., ktorý mu povedal,

aby preveril, či boli vydané bloky na pokuty pod určitými číslami. On túto skutočnosť preveril, zistil, že
pod týmito číslami bloky vydané neboli a oznámil to pánovi B.. Pán B. mu povedal, že policajti vydávajú
falošnébloky,potomprišlainšpekcia,zaistilipečiatkuanejakézáznamyzoslužby.Naotázkyprokurátora
uviedol, že si nepamätá koľko čísiel blokov mu pán B. uviedol za účelom ich preverenia. Nahadzovanie
priestupkov do systému na Obvodného oddelenia Policajného zboru Šaľa v tom čase na starosti mal

myslí on. Nahrávanie priestupkov prebiehalo tak, že dole na stálej službe mali policajti tlačivá, kde
vypísali potrebné údaje a toto tlačivo potom odovzdali spolu so záznamom zo služby do pošty, a on
keď prišiel do práce, tak to nahral. Policajt bol povinný tlačivo, teda hlásenie o priestupku vypísať
po službe. Kontrola vydaných blokov a súm, ktoré policajti vybrali, prebiehalo raz za mesiac, keď sa
odovzdávali peniaze, kontrolovali sa len peniaze a to s knihou pokutových blokov, čiže policajt odovzdal

iba peniaze, bloky mu ostávali a to až dovtedy, kým neminul celý balík. To, či bloky, ktoré policajt vydal
a sumy, ktoré vybral, sedia, sa zisťovalo tak, že v knihe pokutových blokov boli bloky napr. od 1 do 100,
policajt odovzdával vždy len sumu, len tá sa kontrolovala, nekontrolovali sa čísla blokov. Policajt v knihe
podpísal, že prevzal bloky v hodnote napr. 1.000 eur a keď odovzdal minutý blok, musela sedieť táto
suma 1.000 eur. Pri niektorých policajtoch náhmatkovo kontrolovali, či im sedí zostatok blokov a suma,

ktorú vybral, ale toto sa dialo len ojedinele, pri nejakom podozrení, alebo ak prišla nejaká kontrola.
O priestupku pána M. nemá vedomosť, nevie kto je to pán M.. Vie o tejto trestnej veci toľko, že nejaký
profesor mal dostať nejaký blok na pokutu a s tým išiel za pánom B.. Obžalovaný tohto profesora nemal
v zázname zo služby. Nevie, či dodatočne takýto záznam urobil. Jemu keď dali hlásenie, tak to nahral, to
čo mu nenahlásili nahrať nemohol, keďže o tom nemal vedomosť. Do tohto hlásenia sa uvádzajú aj čísla

blokov. Čísla blokov, ktoré policajt dostáva, za sebou matematicky nasledujú, ale nekontrolovalo sa to
ani vzhľadom na túto matematickú postupnosť. Nevie, či sa zo systému, kde sú priestupky nahrané, dajú
vytiahnuť aj čísla blokov, ktorými bola pokuta uložená. Policajt keď dostal pokutový blok a každú jednu
pokutu nahlásil, tak toto je uvedené v systéme. Stávalo sa, že policajti nevyplnili hlásenia o priestupku,
napríklad keď tlačivá neboli na stálej službe, potom sa to dodatočne rukou dopísalo do záznamu zo

služby a následne sa to nahralo. Ak by to policajt dodatočne nenahlásil, tak sa to skontrolovať nedá, čiže
o tom nemá vedomosť. Na otázky obhajcu uviedol, že do časti bloku, ktorý ostáva policajtovi, sa uvádza
meno priestupcu, niekedy sa tam priestupca podpisoval, a niekedy nie, toto záviselo od konkrétneho
bloku, či tam bola podpisová doložka. Vo vzťahu k obžalovanému neboli kontrolnou činnosťou zistenénedostatky resp. rozdiely v stave vydaných blokov a prijatých súm za priestupky. Nezrovnalosť týkajúca
saodovzdanýchblokovvporovnaníshlásením,ktorýpolicajturobil,sadázistiť,pokutovéblokysadávali
do veľkej krabice a archivovali sa po dobu 5 rokov. Povinnosť policajta urobiť hlásenie hneď po skončení

služby vyplývala z pokynu, nariadenia alebo rozkazu buď riaditeľa alebo jeho zástupcu, ale nevie uviesť
presne, že z čoho. Stávalo sa, že policajti nevyplnili hlásenie, pretože zabudli, mali toho veľa, a vyplnili
to potom následne na druhý deň. Pán B. mu uviedol, že sú vydávané falošné bloky od policajtov, ale
nevie uviesť, kedy, nebolo to do telefónu, keď mu volal, že má bloky preveriť, ale až inokedy, avšak nevie
uviesť, kedy. Na otázky obžalovaného uviedol, že v roku 2012-2013 boli problémoví policajti, ktorí mali

problémysfinančnouhotovosťou,jednalosaopánaD.,alenevieuviesťrokpresneatiežnevie,vktorom
roku, ale boli chodbové reči, že sa rozdávajú falošné bloky na pokuty. Nevie uviesť, či po novembri
2013 obžalovanému odoberal celé zväzky blokov. Keď zväzok blokov odobral, musí to byť uvedené
v knihe pokutových blokov. K rozporom vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 20.02.2015 uviedol,
že je pravda to čo uvádzal v prípravnom konaní, že obžalovaný ani dodatočne nenahlásil priestupok
spáchaný priestupcom L. E. M., pretože keby to nahlásil, on by to nahral. Nevie, ako skutočnosť, že

obžalovaný tento priestupok nenahlásil, zistil, zistil to asi vtedy, keď prišla inšpekcia. Nespomína si, či
v systéme preveroval, keď prišla inšpekcia, či je tento priestupok nahlásený. Nevie sa vyjadriť k tomu,
ako je možné, že si pamätá, že to dodatočne nahlásené nebolo, je to už dlhá doba.
Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že si pamätá, že po novembri r. 2013, kedy sa mal stať tento
skutok, asi o pol roka stále mal ten istý zväzok blokov, prišiel za ním vtedajší zástupca pán D., myslí, že

aj za pánom K., zavolal ich k riaditeľovi do kancelárie a povedal, aby odovzdali celý zväzok blokov aj so
zostávajúcimi blokmi aj s finančnou hotovosťou, s tým, že ich chce inšpekcia. To sa zapísalo do knihy
cenín,zrátalasafinančnáhotovosť,zostatokblokovavšetkomusedelo,totovknihecenínajpodpisoval.
K výpovedi svedka sa vyjadril obhajca a uviedol, že z vyjadrenia svedka vyplynula podstatná skutočnosť,
že do tej časti pokutových blokov, ktorá ostávala policajtovi, sa uvádzali mená priestupcov. Tieto

pokutovéblokyodovzdávalpolicajtnadriadenému,tenicharchivoval.Ztýchtopokutovýchblokovsadalo
bezpečne zistiť, komu teda bola uložená pokuta bloková a eventuálne nenahlásenie takéhoto priestupcu
do systému teda nemohol policajt zneužiť vo svoj prospech, ale ak by priestupcu do tohto systému
nenahlásil, tak je to len okolnosť v prospech priestupcu, ktorý nebude v tom systéme zaevidovaný.
Svedok A. M. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to bolo niekedy v roku 2013 alebo 2014 na

jeseň, bolo zlé počasie. Niekedy v novembri prišla za ním sekretárka poobede, že za pánom okresným
riaditeľom prišiel nejaký pán inžinier. On bol v tom čase zástupca okresného riaditeľa, tak sa s ním
stretol a uviedol mu, že pár dní predtým ho zastavila dvojčlenná hliadka Policajného zboru, pretože sa
dopustil priestupku. Vošiel do jednosmerky, myslí že ulice Boženy Nemcovej. Uložili mu pokutu, s ktorou
súhlasil, túto pokutu zaplatil a dostal blok alebo bloky, ktoré si založil a zatvoril do dokladov, odložil,

až doma si ich pozrel a zistil, že blok alebo bloky nezodpovedali sume, ktorú zaplatil, nevie uviesť, či
tam mal 1 alebo 2, myslí, že tam bol 1 blok s odtlačkom okrúhlej pečiatky č. 4. Pýtal sa ho, či chce
podať trestné oznámenie, ale uviedol, že to nechce oficiálne oznámiť, ale chce len, aby o tom nadriadení
vedeli. On ho presviedčal, aby trestné oznámenie podal, on však nechcel. Volal na dopravný inšpektorát
aj na všetky 3 obvodné oddelenia, aby zistili, kto má, komu vydali takýto pokutový blok. Volali mu, že

takéto pokutové bloky na ORPZ v Šali vydané neboli a že ani čisté nie sú na okrese u kolegyni, ktorá
ich vydáva. Oni mali v tom čase informáciu, že do C. chodia policajti z ORPZ Nové Zámky a rozdávajú
pokuty v Šali, teda mimo svojej územnej pôsobnosti, bol preto presvedčený, že to nebol nikto zo C.,
pretože policajtom sme vždy prízvukovali, aby sa neznížili nikdy k tomu, že budú vyberať 10-20 eurové
pokuty pre seba, že to za to nestojí. Zistil, že u nich to teda vydané nebolo, napísal úradný záznam,

priložil ho k tomu bloku, ktorý mu tento inžinier nechal a odstúpil to na úrad kontroly krajského riaditeľstva
v Nitre. Po pol roku mu volal riaditeľ obvodného oddelenia a uviedol, že inšpekcia vypočúvala alebo
zobrala, myslí si že len vypočúvali 2 policajtov zo C., čo ho veľmi prekvapilo. Poškodený hovoril, že sa
mohlo stať, že mu tie bloky vypadli, pretože pršalo, fúkal vietor, ale že zistil, že mu to nesedí a to až
doma, ale viac-menej bol presvedčený, že mu to neodfúklo. Preto hneď nevolal inšpekciu, pretože mal

za to, že táto vec znesie odklad, preto až v pondelok spísal a poslal úradný záznam a telefonicky im
uviedol, že má vedomosť o tom, že k nim chodia policajti z Nových Zámkoch a teda že nech preverujú
ich. Toto celé ho prekvapilo, pretože obžalovaného považovala za dobrého policajta, mrzí ho, že si
myslí, že mu spôsobil trestné stíhanie, on však nikoho neoznačil. Počul, že bloky údajne pochádzali
z obvodného oddelenia v Petržalke, kde boli vydané, už nevie od koho, pečiatku s č. 4 prevzala p. A. H.,

ale táto bola voľne prístupná na stálej službe. Na otázky prokurátora uviedol, že pečiatka je prístupná
na stálej službe, teoreticky sa dá zneužiť, pretože služba nemá pečiatku stále u seba. Voľne prístupné
nie sú pečiatky so štátnym znakom, ale takéto bežné pečiatky s číslom boli voľne prístupné na stojane
s pečiatkami. Poškodený keď prišiel za riaditeľom, uviedol, že sa jednalo o 2 policajtov, pričom 1 bolmenší, druhý väčší, pričom ich bližšie nevedel špecifikovať, nevedel uviesť ani ŠPZ auta. Uviedol iba,
že bolo pomaľované a teda policajné. Poškodený neprejavil záujem o potrestanie policajtov, opakovane
uvádzal,žechcelen,abysaotomvedelo.Obžalovanéhopoznalzvidenia,neboljehopodriadený,nemal

o ňom žiadne zlé informácie, neprichádzal do styku s policajtmi z obvodného oddelenia. K rozporom
vo výpovedi z prípravnom konaní zo dňa 17.03.2015 uviedol, že pri výpovedi na hlavnom pojednávaní
si vzhľadom na odstup času nepamätal presné sumy pokuty a blokov, ale bolo to tak, ako uvádzal
v prípravnom konaní, pretože toto som vypovedal na základe úradného záznamu, ktorý som spísal
bezprostredne potom, pričom v prípadnom konaní pri výsluchu dňa 17.03.2015 uviedol, že poškodený

uhradil pokutu vo výške 60,- eur, od policajtov obdržal len jeden ústrižok o platení pokuty – blok, a ten
bol na sumu 20,- eur, poškodeného sa preto pýtal, či mu nemohli zvyšné bloky vypadnúť, alebo či ich
nemohol stratiť, čo poškodený nepripúšťal. Poškodený mu tento blok na sumu 20,- eur, ktorý mal dostať
od policajtov predložil, on si ho prezrel, jednalo sa o blok nominálnej hodnoty 20,- eur opatrený červeným
razítkom zrejme Obvodného alebo Okresného riaditeľstva v Šali.
Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že z nej vyplynulo, že p. M. nevylúčil aj tú možnosť, že pokutové

bloky mohol pri preberaní stratiť. Z tohto vyvodzuje záver ako obhajoba, že p. M. si sám nebol touto
skutočnosťou istý a práve z tohto dôvodu netrval na podaní trestného oznámenia.
Svedkyňa A. A. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa to stalo asi pred 10 rokmi, pamätá si,
že veľmi pršalo, išli autom, manžel sa dopustil priestupku. Zastavili ich policajti, vyšiel z auta, všetko sa
dialo mimo auta, po celý čas sedela v aute. Vo veci vypovedala, teraz si to už presne všetko nepamätá.

Pamätá si, že manžel platil pokutu 60 eur, keď si sadol do auta, dal jej peňaženku, položil ju na ňu.
Doma zistili, že na bloku nebola uvedená suma 60 eur, ale suma oveľa nižšia, nahnevalo ich to, manžel
na druhý deň sa jej zdá že niekomu telefonoval. Na otázky prokurátora svedkyňa uviedla, že v aute
sedela ešte jedna pani, suseda, táto tiež nepočula priamy rozhovor, pretože sedela v aute. Nevie uviesť,
či manžel policajtom niečo podpisoval, ako už uviedla, veľmi pršalo. Čo sa týka odovzdania dokladov

a bloku manželovi, videla niečo aj že sa rozprávajú, ale nedávala pozor. Keď si manžel sadol do auta
povedal, že najprv chceli od neho vyššiu sumu, ale nakoniec to bola suma 60 eur. Rozhodli sa, že to
tak nenechajú a že to oznámia. Čo sa týka správania manžela, keď si sadol do auta, tak bol nahnevaný,
pretože stál predtým na daždi, ale na druhej strane si uznal, že dopravný priestupok spáchal, aj keď si
nevšimol značku, že sa jedná o jednosmerku, pretože táto bola čiastočne skrytá za konármi. Myslí si, že

k slovnému konfliktu medzi manželom a policajtmi neprišlo. Nevie uviesť, či blok videla na vlastné oči,
nepamätá si to, ale s blokom išiel manžel potom do C., nevie uviesť, za kým. Nevie uviesť, či sa manžel
rozprával s obomi policajtami alebo len s jedným, ani koľkí teda stáli vonku na daždi. Na otázku obhajcu
svedkyňa uviedla, že v čase skutku manžel používal okuliare, bez nich by nemohol ani šoférovať, takže
ich samozrejme mal na sebe. Už nevie uviesť, či si manžel čistil od dažďa okuliare alebo nie.

Svedok A. L. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa dozvedel dodatočne od pána B., že v tejto
veci niečo realizoval. Obdobie skutku určiť nevie, ale je už 8 rokov na dôchodku a mohlo to byť asi 2-3
roky predtým, takže asi 10 rokov dozadu. Obžalovaného pozná, boli vo vzťahu nadriadený-podriadený
na OOPZ v Šali, kde bol riaditeľ a obžalovaný policajt. Problémy s ním neboli, bol spoľahlivý, výkonný,
splnil čo sa mu povedalo, urobil čo bolo treba, hodnotí ho ako vyšší priemer. Čo sa týka ukladanie pokút

a ich evidencie, policajt keď udelil pokutu, bol na to systém, kde sa to nahrávalo do počítača. Peniaze
odovzdávali policajti podľa vlastného uváženia, kedy už mali veľa, bola na to norma, ktorú nesmeli
presiahnuť. V roku 2013 nevie aké boli nariadenia v platnosti, čiže nevie ako presne toto prebiehalo.
Pán B. mu povedal len to, že sa stala udalosť, že nejaký policajt dal pokutu a použil falošné alebo
nejaké iné bloky a peniaze si zobral pre seba. Nepovedal mu však o koho sa jednalo, vie, že to pán

B. riešil a až dodatočne sa dozvedel, že malo ísť o obžalovaného. Čo sa týka informácií o uložení
pokuty, bolo aj obdobie, že sa vypĺňali tlačivá a policajt alebo stála služba uloženie pokuty na základe
vyplneného tlačiva nahrávali do systému, bolo aj obdobie, že sa to hlásilo na operačné stredisko. Stávalo
sa, že po službe nebola pokuta nahratá, alebo že to nebolo vykázané. Nepamätá si na nejaké vážnejšie
nedostatky v pracovnej činnosti obžalovaného, išlo v jeho prípade o bežné nedostatky v administratívnej

činnosti. Nespomína si, či mal uložený nejaký disciplinárny trest, ale predpokladá že mal, keďže každý
policajt nejaký má.
Svedok A. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná odkedy k nim bol preradený
z Bratislavy do C. na obvodné oddelenie, teda ho pozná zo služobnej činnosti. Vie, čo je predmetom
trestného konania, mali spoločnú službu, boli voľby, boli operačným strediskom zavolaní na obvodné

oddelenie,kdeužbolivšetkyhliadky,všetcičobolivelenídovolieb,išlikriaditeľovidozasadačky,boltam
riaditeľ aj okresný riaditeľ pán L.. Pán B. držal euroobal v ktorom bol ústrižok blokovej pokuty, povedal,
že jeho známemu bola uložená bloková pokuta a bol mu daný falošný blok, na to sa ozvali nejakí ľudia,
že čo si vymýšľa, na čo pán B. uviedol, že táto osoba si nemá prečo vymýšľať, jedná sa o jeho známeho,je to profesor, ktorý bol zastavený hliadkou, bola mu uložená pokuta a že niečo je s tým blokom. Na to
sa on ohradil, pretože bol v tom čase stíhaný za podobný skutok a opýtal sa, prečo to nerieši inšpekcia,
na čo mu povedal riaditeľ, že to je niečo iné, nech to nechá tak. Potom asi o 4 dni prišiel na stálu službu,

uvidel, že tam je nová pečiatka, pýtal sa či majú novú pečiatku, na čo mu bolo povedané stálou službou,
ktorú preberal, že tam bola inšpekcia a v súvislosti s tým blokom zaistili pečiatku. Nová pečiatka bola
na stálej službe na stole, keď preberáte stálu službu, tak preberáte aj zbrane, písomnosti a vtedy tam
uvidel čisto novú pečiatku.
Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že čo sa týka tej spoločnej služby so svedkom, boli to voľby do

VÚC a toto bolo asi 2 týždne predtým ako pána M. zastavil a udelil mu pokutu. Už pred týmto skutkom,
ktorý sa mu kladie za vinu, teda pán B. disponoval nejakým podľa jeho vyjadrenia falošným blokom,
ktorý mal v euroobale.
Svedok O. A. K. vykonával hliadku s obžalovaným, bol vodičom, obžalovaný bol spolujazdec.
Spozorovali vodiča ako vyšiel z jednosmerky do protismeru, prešiel cez plnú čiaru a keďže porušil zákon
o cestnej premávke, rozhodli sa ho zastaviť, dali mu znamenie, ktoré však nerešpektoval a pokračoval

od kruhového objazdu cez celú Vlčanskú ulicu až po Andreashop, kde následne zastavil. Vodiča vyzvali,
aby predložil doklady, on na nich hučal, že čo ho zastavujú. Keďže sa dopustil priestupku, obžalovaný
mu uviedol, že mu bude uložená sankcia vo výške 60 Eur. Vodič súhlasil s blokovým konaním na mieste.
Keďže pršalo, sadli si do auta, kde obžalovaný vypísal iniciály priestupcu do svojich blokov. Následne
spolu s obžalovaným vystúpili z auta, zavolali si aj priestupcu, Svedok videl ako obžalovaný trhal bloky

a odovzdal ich priestupcovi. Vyzval ho, aby ich podpísal, čo však odmietol a povedal, že sa bude na
nich sťažovať, že má kamarátov na polícii a ešte niečo zanadával. Obžalovaný odovzdal priestupcovi 3
ks 20 eurových blokov, následne zapísal skutočnosť, že ich priestupca odmietol podpísať a pokračovali
v hliadkovej službe. Policajt, ktorý uložil pokutu vypísal po ukončení služby hlásenku o priestupku, táto
sa hodila do pošty a následne zástupca riaditeľa nahadzoval do evidencie. Stávali sa prípady, keď mali

veľa práce alebo sa na to zabudlo, že by tieto hlásenky neboli odovzdané hneď po ukončení služby. Čo
sa týka vulgarizmov, ktoré mal poškodený použiť svedok uviedol, že sa mu hneď po zastavení nepáčilo,
že ho zastavili a uvádzal, že čo si to dovoľujú. Stále niečo nahlas vykrikoval, že má kamarátov policajtov,
avšak presne si to už nepamätá. Svedok si nespomína či túto udalosť uviedli do záznamu o službe, resp.
do knihy. On vypisoval záznam zo služby, avšak neviem či to tam uviedol, boli vtedy dlhšie v robote a

potom sa ponáhľali domov.

Svedok A. L. L. má všetky informácie týkajúce sa predmetu trestného konania len sprostredkovane od
svojho zástupcu, pretože v čase, kedy sa mal skutok stať, bol na dovolenke a riešil to jeho zástupca, pán
B.. Čo sa týka služobného zaradenia, v období rokov 2012-2013 bol riaditeľ ORPZ Šaľa. S poškodeným

sa nikdy nestretol, nepozná ho, vie len z rozprávania zástupcu, že k takejto veci prišlo, malo sa jednať
o pedagóga vysokoškolského profesora, ktorý mal chalupu v Q. a ktorý prechádzal cez C. na jeseň v
roku 2013. Z dôvodu, že sa dopustil priestupku, bol kontrolovaný hliadkou na ulici O. H. a následne
bol sankcionovaný blokovou pokutou. Poškodený mal zistiť, že bloky nezodpovedajú výške pokuty,
ktorú zaplatil, následne na druhý alebo tretí deň prišiel na ORPZ za zástupcom p. B. s tým, že takáto

situácia nastala. Pokutové bloky sa skladajú z dvoch častí, jednu časť dostane priestupca, druhá ostáva
v pokutovom zväzku, sú opatrené pečiatkou, pričom na časti, ktorú dostáva priestupca je uvedené
kde sa skutok stal, dátum a podpis policajta. V prípade vyčerpania časti B blokov, teda odovzdávané
priestupcom,policajtblokovýzväzokodovzdánadriadenému,ktorývedieevidenciublokovaspríslušnou
odvedenou hotovosťou, vtedy to bolo len v hotovosti, pričom odvedená hotovosť sa musela zhodovať s

príslušnými blokmi. Vydané zväzky sa zaznamenávali do otvorenej knihy kde sa zaznamenávali vydané
zväzky, v tom čase elektronická evidencia pravdepodobne ešte neexistovala. Nahrávanie do systému
zabezpečoval nadriadený zložiek, ktoré vykonávali výkon služby. Nahrával do takéhoto systému pokuty
v príslušnej časti, pričom ku koncu roka nemuseli byť vyčerpané, avšak odtrhnutá časť musela byť
nahradená príslušnou hotovosťou tak, aby to sedelo. Nemá vedomosť o tom, že poškodený by bol

známym jeho zástupcu. On sa ho konkrétne nepýtal, či sa poznajú z minulosti, avšak z jeho rozprávania
a z toho, ako mu to celé podal, mu bolo zrejmé, že poškodený je pre neho cudzí človek a že sa
predtým nepoznali. Na sťažnosti ohľadom udeľovania blokových pokút si konkrétne nespomína, ak sa
riešili, boli to maličkosti, možno len administratívneho charakteru, ktoré sa vyriešili v rámci riadiacich
na základných útvaroch, ale nešlo o nejaké vážnejšie veci, že by chýbali napr. financie. Z dôvodu

odstraňovania rozporov vo výpovedi svedka sa podľa § 246 TP čítala jeho výpoveď z prípravného
konania zo dňa 04.02.2020. K rozporom vo výpovediach svedok uviedol, že v prípade mimoriadnej
situácie bola možnosť nahrania priestupku do systému pri nástupe do ďalšej služby alebo na druhý deň,ak by to policajt nemohol urobiť v ten deň, išlo ale o výnimku on si na takúto situáciu nespomína ale
pripúšťa, že možno bolo pár takýchto prípadov“.

Svedok A. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná odkedy 01.01.2012 nastúpil
na obvodné oddelenie do C.. Boli kolegovia. Dá a povedať aj parťáci, boli v spoločnej dvojke asi 2 roky.
Vie o ňom že je rozvedený, stará sa príkladne o svojho syna, vždy sa na neho dalo spoľahnúť. Ku skutku
nevie uviesť nič, službu vtedy nevykonával. Vie, že ide o nejaký údajný úplatok, ale nič uviesť nevie. Bol
služobnezaradenýakorádovýpolicajtvhliadke.Vrámcivýkonusvojejčinnostiajukladalblokovépokuty.

Pokiaľ ide o ukladanie a evidenciu blokových pokút, prebiehalo to tak, že sa zastavil vodič, vysvetlilo
sa mu čoho sa dopustil, vypísala sa bloková pokuta podľa OP a vodičského, po uložení a vyplatení sa
ústrižky dávali priestupcom. Na konci služby by mal policajt do systému zaevidovať túto pokutu, dávalo
sa to do hlásenky v tom čase, vypísal sa papier - hlásenie do evidencie priestupkov. Tento sa prikladal do
záznamu z evidencie zo služby. Stali sa prípady, že sa to nezaevidovalo nakoľko mohol padnúť systém.
Vtedy sa tá hlásenka pripojila do záznamu zo služby a neskôr sa to zaevidovalo do systému, keď prišiel

do služby zástupca, ktorý to mal na starosti. Ak bol víkend, teda ak mal policajt službu v piatok a vypadol
systém, tak sa to nahodilo až v pondelok. Systém niekedy nefungoval, aj záznam zo služby sa vypisovali
niekedy ručne. Obžalovaného hodnotí ako policajta kladne, bol spoľahlivý aj čo sa týka zákrokov, chodil
riadne a včas. Vzťah obžalovaného a bývalého zástupcu okresného riaditeľa p. B. hodnotí záporne.
Obžalovanýsiservítkupredústanedávalazvykolmuoponovať,čosanadriadenýmsamozrejmenepáči.

Svedok N. N. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná od roku 2013, kedy bol
zaradený na obvodné oddelenie v C. na pozíciu referent s územnou a objektovou zodpovednosťou,
teda na rovnakej ako je obžalovaný. V rámci výkonu ukladal aj blokové pokuty. K ich ukladaniu uviedol,
že ak bol zistený priestupok, poučili priestupcu, ak súhlasil bol vyriešený blokovou pokutou zaplatenou
alebo nezaplatenou na mieste. V roku 2013 nevie či nahadzovali blokové pokuty do systému oni alebo

zástupca. Ak to nahadzovali oni, mali sa pokuty nahodiť do konca služby. Stalo sa aj, že sa to však
neurobilo napr. ak boli nejaké udalosti, ktoré sa museli dokumentovať a pod. S obžalovaným si vždy
rozumel a dalo sa na neho vždy spoľahnúť. Ku skutku uviesť nevie nič. Vie, že ide o nejaké zneužitie
právomoci verejného činiteľa.
Ako vecný dôkaz boli oboznámené dva zväzky pokutových blokov z č.l. 140 a to ich predložením

stranám. Z vykonaného dôkazu vyplynulo, že v pokutových blokoch diel A, série B je pod č. 690925,
690926690927 uvedený priestupca E. M., s pokutou vo výške 60,- eur datovanou dňa 21.11.2013,
nasledujúci pokutový blok série B č. 690928 je datovaný 22.12.2013.
Z oboznámenému vecnému dôkazu sa vyjadril obžalovaný a uviedol, že z vykonaného dôkazu vyplýva,
že po pokute L. M. sú uvedené ďalšie pokuty, ktoré nasledujú za ním, nie je tam nič spätne dopísané,

ako mu bolo kladené za vinu, L. M. do stal pokutu 21.11. a následne sú tam uvedené chronologicky
ďalšie pokuty.
Zo záverov znaleckého posudku KEÚPZ ČES: PPZ-KEÚ-BA-EXP-214/7624 z č. l. 129- 133 vyplýva,
že predložený pokutový blok (pokutový blok série A blok č. 510936 blok na pokutu vo výške 20,- eur
opatrený okrúhlou pečiatkou Obvodné oddelenie PZ 927 00 Šaľa č. 6) série „A“ diel „B“ je falzifikát

vyhotovený technikou striekanej tlače. Odtlačok pečiatky bol vyhotovený predloženou pečiatkou alebo
pečiatkou, ktorá má s predmetnou pečiatkou zhodný pôvod.

Uznesením o pribratí znalca z č.l. 125 bol do konania pribratý znalec KEÚ PZ Bratislava na skúmanie
pokutového bloku série A, blok č. 510936 opatrený okrúhlou pečiatkou OOPZ XXXXX C. F. XX

V knihe cenností z č.l. 137-140 sú uvedené cennosti A. K. zo dňa 03.07., 05.11. a 02.12 so zostatkom
1300 ,-EUR ako aj cennosti – blokové pokuty A. B. zo dňa 01.01., 29.01., 25.07. a 22.10. so zostatkom
640,-eur.

V prečítaných listinných dôkazov- listinné materiály z OOPZ Šaľa z č.l. 150-164 sa nachádza inštruktáž
hliadkovej služby zo dňa 21.11.2013, rozpis činností policajtov OOPZ Šaľa v mesiaci november 2013,
hliadková kniha O. A. K., hliadková kniha A. B., blok na pokutu 20,-EUR č. 690925-690928. V hliadkovej
knihe obžalovaného je ako posledný záznam zo dňa 21.11.v čase o 17:15 uvedená suma 60,-eur, blok
B 690925-27, M. E., J. I.. Z predmetného záznamu vyplýva, že v čase, keď sa stal skutok, t.j. dňa

21.11.2013 o 17:30 hod. od 17:15 hod. do 19:00 hod. vykonávali hliadkovú službu v služobnom obvode
1, 2, kontrolovali objekty a dohliadali nad verejným poriadkom. V čase od 19:00 hod. do 19:30 hod.
vyhotovovali záznam zo služby.Z odpovede odboru dokladov z č.l. 166-167 je potvrdené vykonanie lustrácie motorového vozidla s EČV:
D. dňa 30.11.2013 v čase o 11:59 hod. užívateľom B..

Z odpovede zo sekcie informatiky z č.l. 169-171 je potvrdené vykonanie lustrácie osoby E. M. v REGOB-
e v období od 01.11.2023-31.12.2023, kedy dňa 30.11.2013 užívateľ B. vykonal 4 lustrácie osoby E. M.
v uvedenej evidencii okrem toho aj dňa 02.08.2011, 07.02.2014 a 30.05.2014.

Z odpovede mestskej polície Šaľa z č.l. 173 zo dňa 01.08.2014 vyplýva, že príslušníci Mestská polícia

Šaľa nežiadala lustráciu vozidla D. ani osobu L. E. M.. Menovaný spáchal priestupok dňa 04.07.1998
proti VZN 8/2000, iný priestupok neeviduje a nevedie ani priestupkové konanie voči uvedenej osobe.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného, z ktorého vyplývam že obžalovaný spáchal 1
priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Z hodnotenia služobnej činnosti obžalovaného zo dňa 13.03.2015 vyplynulo, že obžalovaný je v stálej
službe, služobne zaradený vo funkcii referent s územnou a objektovou zodpovednosťou na Obvodnom
oddelení PZ Šaľa, Odbor poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva PZ Šaľa, služobného
úradu Krajského riaditeľstva PZ Nitra, bol preložený na OO PZ Šaľa ku dňu 01.06.2011, po stránke
odborných a všeobecných znalostí je na dobrej úrovni, interné služobné predpisy ovláda v dostatočnej

miere, úlohy a povinnosti vyplývajúce z funkcie plní správne a včas, počas zaradenia na Obvodnom
oddelení Šaľa sa dopustil jedného porušenia základných povinností policajta, nebola na neho podaná
žiadna opodstatnená sťažnosť.

Zprehľadudisciplinárnychodmienadisciplinárnychopatreníobžalovanéhovyplynulo,žeobžalovanému

boli uložené 4 disciplinárne opatrenia (25.10.2006, 22.06.2007, 06.12.2010, 24.08.2011).

Z aktuálneho odpisu registra trestov zo dňa 04.12.2024 vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne
trestaný.

Z aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 04.12.2024 vyplýva,
že obžalovaný spáchal 3 priestupky v období od 23.01.2020 do 03.11.2020 proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, ktoré boli vybavené napomenutím.

Z aktuálnej lustrácie SP zo dňa 06.12.2024 vyplýva, že obžalovanému nie sú vyplácané žiadne dávky

v čase spracovania žiadosti.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Na základe takto vykonaného dokazovania, zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bolo podľa názoru súdu spáchanie žalovanej trestnej činnosti
obžalovaného plne preukázané v súlade s obžalobným návrhom prokuratúry. Vykonaným dokazovaním

bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, vykazuje znaky žalovaného trestného činu a že tento
spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona po stránke
subjektívnej a objektívnej, pretože v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával ako
verejný činiteľ svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je
bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené
Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu.

Objektom trestného činu v zmysle § 326 Trestného zákona je spoločenský záujem na riadnom výkone
právomoci verejného činiteľa, ako aj záujem na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb.Objektívna stránka trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa spočíva v tom, že verejný
činiteľ v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech
vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju právomoc alebo nesplní

povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu. Právomoc verejného činiteľa možno
charakterizovať ako súhrn všetkých činností, ako aj rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických
a právnických osôb vo vzťahu k zverenej právomoci konkrétneho verejného činiteľa. Ide o výkon
dôležitých úloh, ktoré sú zverené verejnému činiteľovi a ktoré vykonáva v rámci svojich oprávnení.
Tieto úlohy boli verejnému činiteľovi zverené v rámci plnenia úloh spoločnosti a štátu, ide predovšetkým

ovlastnúrozhodovaciučinnosť,aletiežjesemmožnézaradiťajplnenieúlohiných,ktorésvojoupovahou
smerujú k rozhodovanej činnosti príslušného verejného činiteľa. Vykonávanie právomoci spôsobom
odporujúcim zákonu predstavuje spôsob výkonu právomoci, kedy sa verejný činiteľ snaží obchádzať
zákon alebo iný právny predpis vydaný na základe zákona, ide o jeho aktívny prejav, kedy si je vedomý
toho,žespôsobvýkonujehoprávomociniejevsúladesozákonomčiinýmprávnympredpisomvydaným
na základe zákona. Objektívna stránka spáchaného prečinu v tomto prípade spočívala v zadovážení

neoprávneného prospechu, a to peňažnej sumy utŕženej od poškodeného ako priestupcu, ktorá nebola
riadne hlásená do príslušnej evidencie a poškodenému nebola riadne zdokladovaná potrebným počtom
blokových ústrižkov.

Subjektom tohto trestného činu je verejný činiteľ, čiže ide o subjekt špeciálny. Podľa § 128 ods. 1

Trestného zákona sa verejným činiteľom rozumie aj osoba v služobnom pomere, ak sa podieľa na
plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za
plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť verejného činiteľa sa vyžaduje, aby trestný čin
bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak Trestný
zákonneustanovujeinak.ObžalovanýbolvslužobnepomereakopríslušníkPolicajnéhozboru,služobne

zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru Šaľa, Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Šaľa.

Z protiprávneho konania je obžalovaný usvedčovaný priamo výpoveďou svedka L. E. M., nepriamo
výpoveďou svedkyne A. A. M., A. B., A. M. B. a N. A. D., listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom. Po

vyhodnotení vykonaných dôkazov súd ustálil, že obžalovaný ako príslušník Policajného zboru, služobne
zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru Šaľa, Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Šaľa – teda verejný činiteľ počas svojej služobnej činnosti vodičovi L. E. M. vydal ako potvrdenie
o zaplatení pokuty falzifikát bloku na pokutu v nominálnej hodnote 20,- eur, v pridelených blokoch
nevyznačil predpísané údaje v súlade s Nariadením prezidenta Policajného zboru, neuviedol skutočnú

výšku zaplatenej pokuty, vypísal pokutu len vo výške 20,- eur na falošný pokutový blok a finančné
prostriedkyvovýške60,-eursiponechal,blokovúpokutuneuviedolvzáznamezoslužbyaaninenahlásil
svojmu nadriadenému, to všetko v úmysle získať pre seba neoprávnený majetkový prospech vo forme
finančných prostriedkov, ktoré obdržal od vodiča L. E. M..
Je nepochybné, že poškodený L. E. M. bol dňa 21.11.2013 kontrolovaný hliadkou polície a bola mu

uložená bloková pokuta, pričom ním predložený blok série A č. 510936 zástupcovi riaditeľa OR PZ
v Šali A. M. B. bol falzifikátom. Hliadka, v ktorej bol v kritickom čase zaradený aj obžalovaný, pokutovým
blokom série A č. 510936 nemala však disponovať. Obžalovaný nepopiera, že poškodeného zastavil
a že mu v rámci plnenia služobných povinností uložil blokovú pokutu za priestupok, namieta však, že by
poškodenému nevydal príslušný počet ústrižkov ako aj to, že by mu vydal falzifikát takéhoto bloku.

Z výsluchu svedka L. E. M. bol zistený podrobný opis skutkového deja, ktorý sa dňa 21.11.2013
v čase o 17:30 hod. odohral v meste C. na ulici J. cesta, kedy ho obžalovaný ako člen hliadky zastavil
a kontroloval ho ako vodiča z dôvodu spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky – jazda v protismere, pričom mu bolo zo strany obžalovaného uložená pokuta vo výške 60,-
eur, ktorú zaplatil, predtým mu však uviedol, že za spáchaný priestupok možno uložiť pokutu až do

výšky 300,- eur, ako aj to, že po zaplatení pokuty si svedok L. M. blok na pokutu vložil medzi doklady,
avšak následne doma zistil, že tento je len v hodnote 20,- eur, z ktorého dôvodu zavolal na linku č. 158
a následne uvedené oznámil aj zástupcovi riaditeľa na osobnom stretnutí, ktorému tiež odovzdal blok
na pokutu, ktorú obdržal od obžalovaného, o ktorom sa neskôr dozvedel, že sa jedná o falzifikát.

Spáchanie skutku obžalovaným, napriek popieraniu viny z jeho strany, je vo veci dostatočne preukázané
najmä vierohodnou výpoveďou samotného poškodeného L. E. M., ktorý zotrval na svojej výpovedi aj na
hlavnom pojednávaní po zložení prísahy. Poškodený od počiatku skutku, v priebehu celého trestného
konania vypovedal konzistentne a zotrval na ním uvádzaných skutočnostiach, predložil falzifikát blokuna pokutu v nominálnej hodnote 20,- eur, pričom skutočná výška pokuty za priestupok na úseku cestnej
premávky, ktorú na mieste zaplatil, bola 60,- eur. Poškodený skutok opísal v podstatných skutkových
okolnostiach obdobne ako v prípravnom konaní, pričom jeho výpoveď a opis skutkových okolností

podporne dokresľujú tiež výpovede svedkýň A. A. M., A. B. a A. M. B.. Napriek tomu, že svedkyne A.
A. M. a A. B. priamo pri skutku neboli, pretože sedeli v aute a nevideli ani žiadne konkrétne osoby, obe
svedkyne zhodne vypovedali o tom, že svedok L. E. M. po tom, čo vošiel do nejakej ulice, bol zastavený
príslušníkmi polície, z vozidla preto vystúpil, následne sa do neho vrátil a potom opakovane vystúpil,
po čom keď do vozidla nastúpil uviedol, že dostal pokutu vo výške 60,- eur, avšak predtým uvádzal,

že od neho chcú vyššiu sumu. Navyše svedkyňa A. A. M. zhodne vypovedala o tom, že následne po
príchode domov doma zistili, že na bloku nebola suma 60,- eur, ktorú jej manžel L. M. zaplatil, ale
oveľa nižšia suma, čo ich nahnevalo, a preto sa to rozhodli ohlásiť, manžel preto volal na linku 158
a signalizoval nesprávny postup policajnej hliadky bezprostredne po tom, ako po príchode domov zistil,
že počet a nominálna hodnota blkov nekorešponduje so skutočne zaplatenou pokutou

Obe svedkyne zároveň napriek tomu, že sedeli v aute, zhodne vylúčili údajný konflikt medzi svedkom L.
E. M. a príslušníkmi polície, resp. obžalovaným a potvrdili, že sa aj po nastúpení do motorového vozidla
svedok L. M. správal štandardne, keď do auta nastúpil, bol síce nahnevaný, pretože stál v daždi, avšak
na druhej strane si uznal, že dopravný priestupok spáchal. Napriek skutočnosti, že svedkyňa A. B. na
hlavnom pojednávaní vypovedala, že svedok RNDr. z vozidla po zastavení vystúpil len raz, po prečítaní

výpovede z prípravného konania si spomenula a uviedla, že vystúpil viackrát, pričom prvýkrát, keď sa
vrátiluviedol,žebudeplatiťpokutu300,-eur,potomodišiel,znovasavrátilapovedal,žebudeplatiť150,-
eur, nakoniec, keď si sadol do auta a odchádzali povedal, že platil pokutu vo výške 60,- eur. Uvedený
rozpor logicky odôvodnila vysokým vekom (86 rokov) ako aj odstupom času. Tieto nepriame svedkyne
zhodne potvrdzujú výšku uloženej pokuty a zároveň vylučujú agresívne, hlučné čin iné neprístojné

správanie svedka L. E. M. v kritickom čase po udelení pokuty a v kontexte s výpoveďou svedka L. E. M.
ucelene a presvedčivo dokazujú spáchanie skutku obžalovaným tak, ako je uvedené v skutkovej vete
tohto rozsudku. Rozpory vo výpovediach svedkýň ohľadom skutočnosti, koľko krát presne svedok L. M.
z motorového vozidla vystúpil a následne do neho nastúpil, nepovažuje súd za natoľko závažné, že by
mohli mať vplyv na vierohodnosť svedkýň.

O tom, že skutok sa stal svedčí aj výpoveď svedka A. M. B., ktorý potvrdil, že niekedy v novembri
v roku 2013 alebo 2014, prišiel za okresným riaditeľom nejaký pán inžinier, on bol v tom čase zástupcom
okresného riaditeľa, preto sa s ním stretol sám a ten mu uviedol, že ho pár dní predtým zastavila
dvojčlenná hliadka Policajného zboru, pretože sa dopustil priestupku, keď vošiel do jednosmerky, bola

mu uložená pokuta, s ktorou súhlasil, zaplatil ju, dostal blok, ktorý si založil do dokladov a odložil, pričom
až doma zistil, že blok nezodpovedal sume, ktorú zaplatil. Jednalo sa o jeden blok s odtlačkom okrúhlej
pečiatky č. 4. Svedok zároveň potvrdil, že L. M. nechcel podať trestné oznámenie a to napriek tomu,
že ho presviedčal, aby tak urobil, nechcel to ani oficiálne oznámiť, chcel len, aby o tom nadriadení
vedeli, neprejavil žiaden záujem o potrestanie policajtov. Následne zistil, že takéto pokutové bloky na

Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Šali vydané neboli, avšak v tom čase mal informáciu, že do C.
chodia policajti z Nových Zámkov a udeľujú pokuty, po tomto zistení napísal v pondelok úradný záznam,
priložil k nemu blok, ktorý mu ten inžinier nechal a odstúpi vec na Úrad kontroly Krajského riaditeľstva
v Nitre. Poškodený bol viac menej presvedčený, že mu bloky nevypadli, a to napriek nepriaznivému
počasiu. Pečiatka č. 4 bola voľne prístupná na stálej službe. Z výpovede B. A. M. B. tiež vyplynulo,

že poškodený nepostupoval zaujato pri oznamovaní okolností, za ktorých mu bola uložená bloková
pokuta, práve naopak, mal záujem iba o prešetrenie, aby sa takáto situácie neopakovala aj v budúcnosti
a z jeho konania vyplýva, že nemal záujem o trestné stíhanie obžalovaného ani o jeho potrestanie.
Dokonca ani pri predložení 6 ks fotografií policajtov (ktorí v ten deň vykonávali službu v obvode OR PZ
Šaľa) neopoznal obžalovaného a výslovne uviedol, že by nerád označil niekoho iného. Ďalej uviedol,

že obžalovaný mu nedal podpisovať žiadne bloky. Nie je preto žiaden dôvod pochybovať o tom, že pri
riešení priestupku mu bol vydaný blok na pokutu, ktorý odovzdal na polícii B. A. M. B., pričom skutočnosť,
že tento blok je falzifikátom, vyplynula až zo znaleckého dokazovania. Svedok N. A. D. v rámci výpovede
na hlavnom pojednávaní okrem iného potvrdil, že obžalovaný nemal L. E. M. v zázname zo služby,
pričom obžalovaný ani dodatočne tento priestupok nenahlásil, ak by tak urobil, on by priestupok nahral

do systému.

Okrem vyššie uvedených výpovedí je obžalovaný zo spáchania skutku usvedčovaný aj listinnými
dôkazmi. Okrem samotného pokutového bloku aj záznamom zo služby zo dňa 21.11.2013, kde nieje uvedené uloženie pokuty L. E. M., pričom v hliadkovej knihe obžalovaného je v zázname zo dňa
21.11.2012 zapísané uloženie pokuty L. E. M. ako posledný záznam. Z evidenčnej karty poškodeného
pritom bolo zistené, že uloženie blokovej pokuty nebolo do evidencie priestupkov vôbec zaevidované,

čo je síce v prospech poškodeného, ako správne namietala obhajoba, avšak na druhej strane nijak
nezbavuje obžalovaného zodpovednosti za jeho protiprávne konanie.

Výpoveď svedka L. E. M. teda ako priamy usvedčujúci dôkaz voči obrane obžalovaného nestála
osamotene, bola podporená radou nepriamych dôkazov (listinných dôkazov, znaleckým posudkom a

svedeckými výpoveďami), ktoré tvorili ucelenú logickú a ničím neprerušenú reťaz dôkazov vzájomne na
seba nadväzujúcich svedčiacich v neprospech obžalovaného.

Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona
ako úmysel priamy, keď obžalovaný chcel svojím konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom
(jednota vedomosti a vôle), berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok spáchal a tiež

skutočnosť, že neexistovali pochybností o zachovaní jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností v
čase skutku.

Zo všetkých hore uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného skutkovo aj právne podľa
obžaloby tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poškodený nemal dôvod obžalovaného krivo obviniť, rovnako v konaní nebolo preukázané, že by
mu ďalšie dva ústrižky blokov vypadli, práve naopak, poškodený uviedol, že mu vypadnúť nemohli,
keďže si blok bezprostredne po zaplatení pokuty vložil medzi doklady. Rovnako tak svedok A. B.
potvrdil, že poškodený vylúčil, že by mu nejaké bloky mohli vypadnúť. Faktom tiež zostáva, že blok,

ktorý obžalovaný poškodenému vydal, bol znaleckým skúmaním vyhodnotený ako falzifikát. Tento blok
poškodený vydal svedkovi A. B., ktorý ho následne postúpil na prešetrenie Sekcii kontroly a inšpekčnej
služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, čo vyplynulo z výpovede svedka B.. Je tiež potrebné
poukázať na skutočnosť, že poškodený skutok riešil bezprostredne ešte v ten deň, kedy k nemu
došlo, teda volal na linku 158 a signalizoval nesprávny postup policajnej hliadky bezprostredne po

tom, ako po príchode domov zistil, že počet a nominálna hodnota blkov nekorešponduje so skutočne
zaplatenou pokutou, čo vyplynulo jednak z výpovede samotného poškodeného a jednak aj z výpovede
jeho manželky A. M.. Táto bezprostredná aktivita poškodeného svedčí o tom, že si skutkový dej nemohol
vymyslieť a krivo tak obviniť obžalovaného. Poškodený v podstate ani nepodal trestné oznámenie,
nemal v úmysle privodiť trestné stíhanie obžalovaného, chcel len poukázať na postup obžalovaného

pri prejednávaní priestupku a následnú absenciu blokov na pokutu zaplatenú na mieste. Vykonaným
dokazovaním navyše nebolo preukázané, že by sa poškodený mal hliadkujúcim policajtom, teda
obžalovanému a svedkovi K. vyhrážať tým, že má známosti na polícii a rovnako nebolo preukázané, že
by sa poškodený s niektorým zo svedkov, najmä nadriadených obžalovaného, poznal.

Vykonaným dokazovaním (výpoveď N. A. D., výpoveď obžalovaného) bolo preukázané aj to, že
obžalovaný uloženie blokovej pokuty po skončení služby nezapísal do Záznamu zo služby. Je síce
pravdou, že svedkovia (kolegovia ako aj nadriadení obžalovaného) vypovedali, že nezapísanie uloženia
blokovej pokuty, resp. hlásenia zo služby nie je ničím výnimočným, v tomto prípade však nešlo o prípad,
kedy k absencii zápisu došlo v dôsledku nedostatku času obžalovaného po skončení služby. Na uvedenú

skutočnosť súd prihliadol v kontexte celej dôkaznej situácie, kedy sám obžalovaný vypovedal o tom,
že záznam o priestupcovi urobil do hliadkovej knižky, do záznamu zo služby zabudol tohto priestupcu
zapísať a zabudol aj vypísať hlásenku, a tiež vypovedal, že asi týždeň po prejednaní priestupku sa začali
po oddelení PZ šíriť reči o tom, že sa niekto sťažoval na to, že mu bola dňa 21.11.2013 uložená bloková
pokuta. Následne obžalovaný dňa 30.11.2013 vykonával lustrácie priestupcu ako aj jeho motorového

vozidla, čo svedčí o tom, že si túto skutočnosť ihneď spojil s prejednávaním priestupku poškodeného
M., t.j. so svojim vlastným služobným zákrokom, čo potom logicky vyvoláva pochybnosti o tom, prečo
obžalovanému napadol práve poškodený Legéň a prejednávanie priestupku, počas ktorého ukladal
blokovú pokutu práve on a následne po tom ( po šírení informácie o falošných blokoch na pokutu)
obžalovaný dodatočne zapísal údaje o uložení blokovej pokuty. Takýto postup svedčí o účelovosti

konania obžalovaného. K dodatočnému zápisu nedošlo pritom pri nástupe do nasledujúcej služby
obžalovaným, t.j. nasledujúci deň, ako to zvykli realizovať jeho kolegovia v prípade, kedy sa im služba
predĺžila kvôli služobným zákrokom, ale až po uplynutí jedného týždňa v čase, kedy už obžalovaný
vedel o probléme a sťažnosti poškodeného L. E. M.. K zápisu uloženia blokovej pokuty tak došlo až podtlakom okolností, kedy už minimálne nadriadený obžalovaného mal vedomosť o protiprávnom konaní
obžalovaného,čímchcelobžalovanýsvojekonaniedodatočnekonvalidovať.Nebolopritompreukázané,
že by po skončení služby obžalovaného v inkriminovaný deň došlo k výpadku systému, resp. že by

obžalovaný mal také služobné povinnosti, ktoré by mu bránili zapísať záznam o uložení blokovej pokuty
bezodkladne, eventuálne počas nasledujúcej služby. Obžalovaný síce uviedol, že boli následne po
prejednaní priestupku vyslaní k nehode, kde bol zrazený chodec, čo však z vykonaného dokazovania
nevyplynulo.

V danom prípade nemožno spochybniť výpoveď poškodeného L. M. iba na základe výpovede
obžalovaného a svedka O. A. K. (člen hliadky PZ spolu s obžalovaným), ktorá je spochybnená
nepriamymi dôkazmi v neprospech obžalovaného.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nepriame dôkazy pritom musia tvoriť sústavu – harmonický celok,
medzi každým nepriamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou musí byť príčinný vzťah, súvislosť

medzi nepriamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou sa musí zisťovať, každý nepriamy dôkaz musí
byť nepochybne preukázaný a sústava nepriamych dôkazov musí byť uzavretá, to znamená, že dôkazy
musia vo svojom súhrne viesť k jedinému záveru a musia pritom vylučovať záver iný.

Je potrebné poukázať na nepriame dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného a to, že uloženie

blokovej pokuty poškodenému L. E. M. dňa 21.11.2013 o 17:30 hod. zapísal obžalovaný do hliadkovej
knihy až dodatočne, s odstupom cca 1 týždňa po uložení blokovej pokuty, vykonával lustrácie
poškodenéhgo L. M. a jeho vozidla, teda v čase, keď poškodený namietal postup hliadky pri uložení
blokovej pokuty u nadriadených obžalovaného a vec bola postúpená inšpekcii Ministerstva vnútra SR.
Takéto konanie obžalovaného svedčí o snahe odvrátiť podozrenie z konania, ktoré malo byť predmetom

šetrenia inšpekciou. Tento záver umocňuje fakt, že obžalovaný dňa 30.11.2013 vykonávalo v systéme
EVO lustráciu vozidla, ktorého majiteľom je práve svedok L. E. M., zároveň v ten istý deň vykonával
obžalovaný lustráciu na poškodeného v systéme REGOB a SA. V hliadkovej knihe obžalovaného je
síce v zázname zo dňa 21.11.2013 zapísané uloženie pokuty L. E. M. avšak až ako posledný záznam
v danom dni, čo v kontexte celej dôkaznej situácie svedčí o tom, že tento bol dopísaný dodatočne.

Nemožno prijať obhajobu obžalovaného a to, že so svedkom A. B. mal v rozhodnom období naštrbené
vzťahy,pretožepokiaľbytomutakajbolo,nemenítoničnaskutočnosti,žebloknapokutu,ktorýpredložil
poškodený L. E. M., ktorý mu vydal obžalovaný bol falzifikátom a tiež to, že obžalovaný nevydal potrebný
počet blokov.

Čo sa týka výpovede svedka K., túto súd vyhodnotil ako výpoveď, ktorou sa svedok obžalovanému
ako svojmu kolegovi snažil pomôcť. Čo sa týka výpovede svedkov A. P. a N. N. G., títo ku skutku nič
relevantnéneuviedli,vypovedalilenosvecounesúvisiacichskutočnostiachtýkajúcichsaobžalovaného.

Obranu obžalovaného podporenú výpoveďou svedka O. A. K. považoval súd za účelovú, nemajúcu
oporu vo vykonanom dokazovaní. Tvrdenie, že priestupok poškodeného nebol uvedený v zázname
zo služby, nakoľko počas hliadkovej služby „na to zabudli“, resp. „mali toho veľa“, nebolo v konaní
nijak preukázané, pretože táto skutočnosť nevyplýva z jednotlivých záznamov v hliadkovej knihe.
Z predmetného záznamu vyplýva, že v čase, keď sa stal skutok, t.j. dňa 21.11.2013 o 17:30 hod. mali

od 17:15 hod. do 19:00 hod. vykonávať hliadkovú službu v služobnom obvode 1, 2, kontrolovať objekty
a dohliadať nad verejným poriadkom. V čase od 19:00 hod. do 19:30 hod. mali vyhotovovať záznam
zo služby.

Obrana obžalovaného sa nepreukázala, naopak výpoveďami svedkov L. E. M., A. A. M., A. M. B. bola

vyvrátená a bolo nimi v kontexte ostatných uvedených dôkazov preukázané, že skutok sa stal tak, ako
je uvedené v skutkovej vete rozsudku, je trestným činom, lebo boli naplnené všetky znaky skutkovej
podstaty tohto trestného činu po stránke subjektívnej aj objektívnej a že skutok spáchal obžalovaný.
Súd v priebehu dokazovania nezaznamenal také rozpory, ktoré by boli spôsobilé vyvolať dôvodné
pochybnosti o skutkových zisteniach, prípadne o páchateľovi trestného činu. S poukazom na vyššie

uvedené, súd bez akýchkoľvek pochybností považoval za preukázané, že obžalovaný spáchal prečin
popísaný v skutkovej vete rozsudku. Na uvedenom nič nemení ani výpovede svedkov N. N. G. a A.
P., ktorí prítomní v rozhodnom čase na rozhodnom mieste neboli prítomní a preto nevypovedali nič
podstatné k okolnostiam žalovaného skutku.Na základe vykonania a zhodnotenia dôkazov týkajúcich sa skutkových zistení dospel súd k záveru, že
skutok sa stal tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku a že ho spáchal obžalovaný a tak svojim
protiprávnym konaním naplnil zákonné znaky uvedeného trestného činu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Súd u obžalovaného vzhliadol jednu významnú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona, teda že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného

súd nevzhliadol. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd v zmysle § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona pristúpil k modifikácii hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby v § 326
odsek 1 Trestného zákona (dva až päť rokov) a túto znížil o jednu tretinu (dva až štyri roky). S poukazom
na vedenia riadneho života obžalovaným ako pred, tak i po spáchaní trestného činu, ako aj s ohľadom
na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu (11 rokov) súd obžalovanému uložil alternatívny
trest – peňažný trest za súčasného ustanovenia náhradného trestu odňatia slobody.

Povinnosť súdu podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností sa však vzťahuje
nielen na prípad ukladania trestu odňatia slobody, ale aj na prípad ukladania iného druhu trestu s
odstupňovateľnou zákonom ustanovenou trestnou sadzbou. Ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona preto súd následne aplikoval aj na zákonom ustanovené trestnú sadzbu peňažného trestu, kedy

po uvedenej zákonnej modifikácii vychádzal z upravenej trestnej sadzby v rozpätí 160 € až 221 340 €.

Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu,
s prihliadnutím aj na zistený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:0, keď
dôsledne prihliadal aj na potrebu naplnenia účelu trestu dospel k záveru, že na obžalovaného nie

je potrebné pôsobiť uložením trestu odňatia slobody, ale že účel trestu bude naplnený aj uložením
iného (alternatívneho) druhu trestu, a to trestu peňažného. Súd v rámci určenia druhu trestu a jeho
výmery zohľadnil bezúhonný život obžalovaného, ktorý nebol doposiaľ súdne trestaný a nedopustil sa
ani žiadneho závažnejšieho priestupku a uložil mu peňažný trest vo výmere dvetisíc eur, teda takmer
dvojnásobok jeho mesačného príjmu. Takto uložený trest považuje súd za primeraný a spravodlivý

s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a ochranu spoločnosti. Pri ukladaní
peňažného trestu súd obligatórne prihliadol aj na osobné a majetkové pomery obžalovaného, na výšku
pravidelného mesačného príjmu obžalovaného (1.400,- eur) a dospel k záveru, že uloženie takéhoto
druhu trestu je možné, nakoľko obžalovaný ho je schopný zaplatiť. Pre prípad, že by výkon peňažného
trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil súd obligatórne náhradný trest odňatia slobody a to vo výmere

2 roky.

Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa a závažnosť trestného činu považoval súd za
primeraný a spravodlivý i s ohľadom na naplnenie individuálnej a generálnej prevencie peňažný trest
vo výmere 2.000,- eur. Pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, ustanovil súd

náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda korešpondujúci so samotnou spodnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Súd nezistil nepatrnú závažnosť činu odôvodňujúcu použitie materiálneho korektívu podľa § 10 odsek 2
Trestného zákona, a to vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol
čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa.

Záverom, súd uvádza, že trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného
v čase spáchania trestného činu, pretože tento vyhodnotil ako priaznivejší pre obžalovaného,
s poukazom na povinnosť modifikovať hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri prevahe
poľahčujúcich okolností ako tomu bolo u obžalovaného.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomnepodanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.