Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

Legislation area – Občianske právoBezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222201045
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8222201045.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., a
členov senátu JUDr. Jana Burešová a JUDr. Eduard Valenčin v právnej veci žalobkyne: G.. N. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. D. XX, XXX XX R., právne zastúpenej JUDr. Matúšom Hribom, advokátom,
so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Tehelná 46, IČO: 42 246 237, proti žalovanému: B.. G.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX R., právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Pochom,

advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Hviezdoslavova 3, IČO: 37 936 417, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti II.
výroku uznesenia Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/33/2022 - 456 zo dňa 24.9.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku II.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov ( ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým uznesením rozhodol tak, že
I. Súd schvaľuje zmier uzavretý medzi stranami sporu v znení:

„Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. XXXX, k.ú. R., obec R., okres R. a to k rodinnému domu so súpisným číslom XXX postavenom na

parcele V. č. XXXX a k parcele V. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2.

Do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e parcelu registra V. č. XXXX o výmere XXX m2,
zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra V. č.
XXXX, obe nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie R., obec R., okres R.; v celkovej
hodnote XXX.XXX Eur.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 110.000
Eur, v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o .

2. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol v súlade s ustanovením § 257 C.s.p. a
vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
platia dve základné zásady, a to zásada úspechu vo veci a zásada procesného zavinenia. Vzhľadom
na povahu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pri ktorom je zrušenie a
vyporiadanie v záujme oboch strán (iudicium duplex), nejde tak o klasické sporové konanie, v ktorom
jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

v tomto konaní súd nie je viazaný návrhmi strán a každý zo spoluvlastníkov môže prezentovať svoju
predstavu o tom, ako má byť spoluvlastníctvo vyporiadané. Z toho dôvodu preto nemôže byť tenúčastník, ktorý navrhne spôsob vyporiadania podielového spluvlastníctva, plne úspešný vo veci len
preto, že sa súd s jeho návrhom stotožní. Podľa názoru súdu charakter tohto sporu, v ktorom išlo o
vzájomné vyporiadanie majetkových vzťahov medzi stranami sporu, i s ohľadom k tomu, že podanie

žaloby na súde bolo vynúteným dôsledkom vyplývajúcim z postoja oboch spoluvlastníkov k danej
nehnuteľnosti, a to tak žalobkyne ako aj žalovaného, možno tieto skutočnosti považovať za dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán
sporu.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa a to proti jeho druhému výroku
o trovách konania. Žalobkyňa poukazuje na to, že aj po zrušení vecí odvolacím súdom sa žalovaný
obmedzil len na obštrukcie v snahe dotlačiť žalobkyňu na čo najnižšiu cenu vyporiadania.

4. Najskôr s predajom súhlasil, kde všetky potrebné záležitosti predaja dojednala žalobkyňa s realitnou
kanceláriou a následne potom, čo bol kupec pripravený zaplatiť kúpnu cenu, predaj stopol.

5. Ako bolo uvedené aj na ostatnom pojednávaní žalobkyňou, žalovaný sa pokúsil aj cestou rodiny
ponúknuť žalovanej opäť neprimeranú sumu vyporiadania cestou svojich detí.

6. Žalovaný ani jeho právny zástupca nereagovali ani na snahu právneho zástupcu žalobkyne

na doriešení predaja cestou realitnej kancelárie, k čomu sme taktiež predložili dôkaz a rovnako
poukazujeme aj na čestné prehlásenie p. R. z realitnej kancelárie K., ktorý obštrukcie žalovaného
potvrdil.

7. Len na súdnom poplatku za žalobu zaplatila žalobkyňa sumu 3.490 € a za odvolanie sumu 692,50 €.

Ďalej zaplatila 600 € za znalecký posudok, čo spolu činí 4.782,50€.

8. Ďalej poukázala na uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 12.09.2024, č.k. 25Co/34/2023 - 396 a
to body 50. a 51 odôvodnenia, v ktorom odvolací súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. III. ÚS 138/2022 z 23. júna 2022, ako aj na právny názor uvedený v uznesení Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4 MCdo 10/2012 zo dňa 26. júla 2012.

9. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia v časti trov konania nevyplýva, aby súd tieto závery
Ústavného či Najvyššieho súdu zvažoval.

10. Ak by tak učinil, musel by nepochybne žalobkyni náhradu trov konania priznať, nakoľko aj po zrušení
veci sa potvrdil špekulatívny postoj žalovaného, hoci žalobkyňa opäť urobila maximum pre mimosúdne
riešenie veci.

11. Rozhodnutie sa javí ako značne nespravodlivé, súd neprihliadal na náklady a útrapy žalobkyne

spôsobené potrebou vynakladať značné množstvo peňažných prostriedkov i času na vyporiadanie
rodičovského domu, žalovanému už pri prvom pojednávaní poskytol priestor na vytváranie prieťahov,
keďže ten nemal znalecký posudok a celý čas menil názor na vyporiadanie, kde pravou podstatou jeho
snahy bolo dom si ponechať za čo najnižšiu výplatu, kde žalobkyňa podotýka, že uvedené činil žalovaný
od dedičského konania, na ktorom žalobkyňa súhlasila s čiastkou 40 tis. eur, pričom sa ju žalovaný

následne celé roky snažil znížiť na minimum.

12. Je vrcholne nespravodlivé, aby po všetkom uvedenom musela žalobkyňa znášať trovy presahujúce v
tisícových čiastkach, preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok uznesenia tak, že prizná
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( § 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
oprávnenouosobouvzákonomstanovenejlehote(§359a§362ods.1prvávetaCSP)viazanýdôvodmi

odvolania (§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP argumentom a contrario) dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.15. So zreteľom na obsah odvolania v odvolacom konaní bol preskúmaný len napadnutý výrok o trovách
konania. Žalobkyňa podala (vychádzajúc z obsahu odvolania) odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Podľa žalobkyne rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania nie je správne
s poukazom na citovanú judikatúru Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR a postoj žalovaného v
predchádzajúcom konaní.

16. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolateľkou v podanom odvolaní citovaná judikatúra

v danom prípade nie je relevantná, pretože konanie neskončilo autoritatívnym rozhodnutím súdu, ale
skončilo zmierom účastníkov konania.

17. Súčasťou zmieru nebola dohoda o trovách konania.

18. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov strane konania podľa pomeru úspechu

vo veci , podľa ods. 2 cit. ustanovenia , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je premietnutá v ustanovení § 255 CSP a

uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré
jej vznikli. Úspech v konaní treba chápať teda v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod
úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalobcu je stav,
keď súd žalobu žalobe v celom rozsahu vyhovie, naopak žalovaný je úspešný vtedy, ak súd žalobu v
celom rozsahu zamietne. Súdny spor medzi stranami sporu bol však skončený schválením zmieru.

21. Podľa článku 7 ods. 2 základných princípov CSP základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu
k zmierlivému vyriešeniu sporu.

22. Podľa ustanovenia § 148 CSP žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má

súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

23. Odvolací súd konštatuje, že predchádzajúca právna úprava Občianskeho súdneho poriadku v
ustanovení § 146 ods. 1 písm. b) upravovala spôsob rozhodnutia o trovách konania v prípade, ak sa

konanie skončilo súdnym zmierom. Podľa tohto ustáleného ustanovenia žiaden z účastníkov nemal
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie skončilo zmierom, pokiaľ v ňom
nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné. V súčasnosti platný Civilný sporový poriadok neobsahuje
konkrétne ustanovenie ako má súd postupovať a rozhodnúť o trovách konania v prípade, ak sa konanie
skončilo zmierom.

24. Podľa článku 4 základných princípov CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci . Ak
takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol

sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov , zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Hoci súd prvej
inštancie aplikoval na výrok o trovách konania ustanovenie § 257 CSP , dospel k záveru, že žiadnej
zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva. Tento záver súdu prvej inštancie považuje odvolací

súd za správny, avšak z iného dôvodu. Odvolací súd konštatuje, že zo samotnej povahy zmieru, ktorým
dochádza k schváleniu dohody strán uzavretej pred súdom a v ktorej si strany upravili vzájomné práva a
povinnosti,vyplývažetumožnolensťažkosťouurčiťpomerúspechusporovýchstrán.Práveschválením
zmieru dochádza k tomu, že každá zo strán sporu musí vyvinúť úsilie ku konsenzu, a teda nielenrešpektovať požiadavky druhej strany, ale i pristúpiť k ústupkom. Odvolací súd preto ustaľuje, že je
dôvodné vo veci aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP s rovnakým záverom a rovnakým výrokom k
akému dospel súd prvej inštancie. Odvolací súd ustálil, že žalobkyňa i žalovaný mali čiastočný úspech,

na ktorý záver je dôvodné aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP.
25. S poukazom na článok 4 základných princípov CSP a § 255 ods. 2 CSP v spore skončenom
schválením zmieru strán sporu, v ktorom strany sporu opomenuli riešiť náhradu trov konania, je
odôvodnené také rozhodnutie, že sa stranám sporu nárok na náhradu trov konania neprizná, respektíve
sa vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania .

26. K námietke žalobkyne, že platila vysoké súdne poplatky a je nespravodlivé, aby ich znášala v plnom
rozsahu ona sama , odvolací súd uvádza, že zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 71/ 1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov, ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru
do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov . Ak konanie
skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo

všetkých zaplatených poplatkov. Nie je teda dôvodné tvrdiť, že by žalobkyňa všetky zaplatené poplatky
v prípade schválenia zmieru musela znášať.

27. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na trovy právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli, odvolací súd uvádza,
žetakžalobkyňaakoajžalobcaboliprávnezastúpeníakaždýznichuhrádzaltrovyprávnehozastúpenia

svojmu právnemu zástupcovi, čo v prípade schválenia zmieru nemožno považovať za nespravodlivé.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, síce
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však neuplatnil a ani mu z obsahu spisu

nevyplývajú, preto mu odvolací súd ich náhradu, s poukazom na článok 17 základných princípov CSP
nepriznal.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.