Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-10C/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121202552
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1121202552.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: A. B. C.,

narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX, zastúpeného: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát, so sídlom
Dobšinského 14, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci v sume 346,92 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 160,12 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od
26.3.2021 do zaplatenia, sumu 92,31 €, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 16.12.2021 do
zaplatenia, sumu 94,49 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 30.5.2023 do zaplatenia, všetko

v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent
(100%).

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 9.4.2021 sa voči žalovanej domáhal nároku na náhradu
škody pôvodne v sume 160,12 € spolu s príslušenstvom titulom vydania nezákonných rozhodnutí
organizačnými zložkami žalovanej. Žalobca v žalobe uviedol, že bol účastníkom administratívneho
konania vedeného organizačnými zložkami žalovanej pod číslom 58101469140, v ktorom bolo vydané
prvostupňové rozhodnutie dňa 27.2.2018 a o odvolaní rozhodol nadriadený subjekt dňa 28.5.2018.

Rozhodnutia vydané organizačnými zložkami žalovanej boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 27Sa/13/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.2019. Dôvodom
zrušenia rozhodnutí bola ich nezákonnosť konštatovaná súdom v odôvodnení predmetného rozsudku
- konkrétne v bode 29. odôvodnenia. Žalobca v žalobe uviedol, že išlo o rozhodnutie správneho súdu,
ktorý v zmysle § 6 SSP preskúmal zákonnosť rozhodnutí žalovanej. Žalobca v žalobe konštatoval, že
zrušené nezákonné rozhodnutia žalovanej v sebe konzumovali aj nesprávny úradný postup, teda chyby
v priebehu administratívneho konania.

Žalobca v žalobe uviedol, že požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
v zmysle § 15 a §16 zákona č. 514/2003 Z.z. Obsahom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku bol
nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého náhrada
škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v
ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Súčasťou trov konania boli trovy právneho zastúpenia,
ktoré právny zástupca žalobcu vyčíslil v zmysle advokátskej tarify ako odmenu za dva úkony právnej
pomoci po 70,85 € - za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, vyhotovenie odvolania a náhradu

hotových výdavkov za dva režijné paušály po 9,21 €, celkovo žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody
160,12 €, keďže trovy právneho zastúpenia zaplatil zvolenému právnemu zástupcovi. Žalovaná dňa
26.3.2021 doručila právnemu zástupcovi žalobcu písomné vyrozumenie o predbežnom prerokovaní
nároku, z ktorého vyplýva, že žalovaná nárok na náhradu škody žalobcu neuznáva.Žalobca v žalobe konštatoval, že sú splnené podmienky pre uplatnenie jeho nároku tak, že existujú
rozhodnutia žalovanej, ktoré pre nezákonnosť boli zrušené súdom, v príčinnej súvislosti s nezákonnými
rozhodnutiami žalovanej vznikla žalobcovi škoda v podobe trov právneho zastúpenia, ktoré vynaložil

v administratívnom konaní po vydaní rozhodnutí žalovanou. Žalobca zároveň konštatoval, že trovy
právneho zastúpenia zaplatil právnemu zástupcovi, ktorý žalobcu v administratívnom konaní na základe
splnomocnenia udeleného mu žalobcom zastupoval.
Žalobcavžalobezároveňuviedol,žežalovanánárokžalobcuneuznalazdôvodu,žepodľajejvyjadrenia,
rozhodnutianebolizrušenépodľa§191ods.1písm.g)SSPapretomážalovanázato,ženebolizrušené

pre ich nezákonnosť. Žalobca sa s takýmto odôvodnením žalovanej nestotožnil práve s poukazom na
rozsudok vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici a zároveň s tým, že akýkoľvek dôvod zrušenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa SSP znamená, že vydané rozhodnutie je nezákonné. Žalobca
sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovanej, keď konštatovala v rámci predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody, že jej rozhodnutia boli zrušené len v dôsledku rozdielnych názorov na právne
posúdenie konkrétnych právnych otázok.

Žalobca v žalobe konštatoval, že mu nemožno uprieť právo na právnu pomoc a právne zastúpenie a z
tohtodôvoduišlooúčelnevynaloženétrovykonania.Žalobcavžalobeuviedol,ženaichnáhraduvrámci
administratívneho konania, podľa ustanovenia § 203 zákona o sociálnom poistení, mu nárok nevznikol,
avšak mal za to, že tento nárok mu vznikol v zmysle zákona č. 513/2004 Z.z., keď v administratívnom
konaní žalovaná vydala nezákonné rozhodnutia, ktoré v dôsledku podaného opravného prostriedku boli

zrušené súdom a zákon č. 513/2004 Z.z. zahŕňa v sebe nárok na náhradu škody aj vo vzťahu k nároku
na náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v konaní, v ktorom nezákonné rozhodnutia boli vydané
a následne príslušným súdom ako nezákonné zrušené.
Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil aj spolu s úrokom z omeškania s poukazom na ustanovenie
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. odo dňa oznámenia negatívneho výsledku B1-10C/20/2021 3

predbežného prerokovania nároku na náhradu škody žalovanou v jej písomnom podaní, ktoré bolo
právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 26.03.2021.
Žalobca spolu so žalobou súdu doručil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 27.2.2018,
číslo 58101469140 rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 28.5.2018, rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sa/13/2018 – 52, zo dňa 11.6.2019, žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 1.3.2021 doručovanú Sociálnej poisťovni, ústrediu,
písomné oznámenie Sociálnej poisťovne o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody zo dňa
24.03.2021.
2. Žalovaná súdu dňa 4.6.2021 doručila písomné vyjadrenie k obsahu žaloby, v zmysle ktorého žiadal

žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby konštatovala, že žalobca dňa 22.12.2017 spísal
žiadosť o priznanie starobného dôchodku, ktorý mu rozhodnutím žalovanej číslo 58101469140 zo
dňa 27.2.2018 nebol priznaný. Rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 28.05.2018 ako vecne správne. Žalovaná uviedla, že žalobca

voči obom rozhodnutiam podal správnu žalobu, ktorej Krajský súd v Banskej Bystrici vyhovel vydaním
rozsudku č.k. 27Sa/13/2018 - 52 zo dňa 11.06.2019, rozhodnutia žalovanej zrušil a vec vrátil žalovanej
na ďalšie konanie. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že opäť rozhodla o žiadosti žalobcu o priznanie
starobného dôchodku rozhodnutím zo dňa 18.12.2019, ktorým opäť žalobcovi nárok na starobný
dôchodok nepriznala. Rozhodnutie bolo ako vecne správne potvrdené rozhodnutím generálneho

riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 12.03.2020. Žalovaná uviedla, že voči predmetným rozhodnutiam
opäť žalobca podal správnu žalobu, no v čase vypracovania písomného vyjadrenia k obsahu žaloby o
jeho správnej žalobe nebolo súdom v správnom konaní rozhodnuté.
Žalovaná uviedla, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je možné priznať
iba v prípade kumulatívneho splnenia troch zákonných podmienok, t.j. pri existencii nezákonného

rozhodnutia, za existencie škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a požadovanou
škodou. Žalovaná uviedla, že žalobca si nárok na náhradu škody uplatňuje podľa ustanovenia § 6 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. titulom nezákonného rozhodnutia a s poukazom na ustanovenie § 18 ods.
1 uvedeného zákona.
Žalovaná uviedla, že pojem nezákonného rozhodnutia nie je v zákone č. 514/2003 Z.z. definovaný.

Rozhodnutia, ktoré Krajským súdom v Banskej Bystrici boli zrušené, nie je možné samo o sebe
považovať za nezákonné rozhodnutia najmä, ak sú rozhodnutia vydané žalovanou založené na ústavne
udržateľnom výklade zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Žalovaná uviedla, že vždy je nutné
skúmať všetky podmienky nároku na náhradu škody, pričom je potrebné prihliadnuť najmä na možnévýnimočné okolnosti prípadu, v dôsledku ktorých nemusí zrušenie rozhodnutia nevyhnutne vyplývať z
nezákonnejpovahytohtorozhodnutia,čizjehorozporusobjektívnymprávom,alemôžebyťodôvodnené
spornosťouprávnejotázkyzásadnéhovýznamuvoveci,naktorériešeniasarôzniakvalifikovanénázory,

pričom žiadny z týchto názorov nemôže byť posúdený ako rozporný s objektívnym právom. V tomto
kontexte žalovaná poukázala na nález Ústavného súdu SR IV.ÚS 159/2012. B1-10C/20/2021 4

Žalovaná uviedla, že spornou otázkou v konaní o nároku na priznanie starobného dôchodku v
prospech žalobcu bolo posúdenie, či obdobie jeho zamestnania u zamestnávateľa v roku 1999 patrí

do zvýhodnenej pracovnej kategórie 1.AA, čím by žalobca splnil podmienky pre skoršie dosiahnutie
dôchodkovéhoveku,alebototozamestnaniepatrídoIII.kategórieapretožalobcapodmienkypreskoršie
dosiahnutie dôchodkového veku nespĺňal.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby poukázala na obsah rozsudku vydaného Krajským
súdom v Banskej Bystrici č.k. 27Sa/13/2018 -52 zo dňa 11.6.2019, ktorý ako prioritné kritérium pre
posúdenie kategórie zamestnania žalobcu v roku 1999 určil druh ním vykonávanej práce, pričom takýto

postup odôvodnil znením bodu 19. odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 306/2010 - 30 zo
dňa 08.12.2010. Žalovaná však poukázala na skutočnosť, že medzi prípadom žalobcu a prípadom, ktorý
riešil Ústavný súd SR sú evidentné skutkové odlišnosti. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7So/198/2011 zo dňa 13.12.2012, ktorý sa týkal skutkovo totožného prípadu ako bol
prípad žalobcu. Žalovaná v tomto kontexte uviedla, že rovnaký skutkový stav bol v dvoch prípadoch

posúdený príslušnými súdmi úplne odlišne a Krajský súd v Banskej Bystrici, ako rozhodujúce kritérium
posudzoval výlučne druh vykonávanej práce, bez prihliadnutia na status zamestnávateľa žalobcu a
Najvyšší súd SR ako prioritné kritérium určil status zamestnávateľa, ktorý musí byť viazaný rezortným
zoznamom zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedla, že právna otázka týkajúca sa posúdenia

obdobia zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii je posudzovaná kvalifikovanými názormi
súdov odlišne, pričom žiadny z týchto názorov nemôže byť v súčasnosti posúdený ako rozporný s
objektívnym právom a z tohto dôvodu, aj keď došlo k zrušeniu rozhodnutí žalovanej súdom, nie je možné
tieto rozhodnutia vydané žalovanou považovať za nezákonné.
Žalovaná zároveň uviedla, že v konaní o starobnom dôchodku nespôsobila žalobcovi žiadnu škodu,

pretože nárok na starobný dôchodok žalobcovi zatiaľ nevznikol a jeho žiadosti o priznanie starobného
dôchodku nebolo vyhovené ani ďalšími v súčasnosti právoplatnými rozhodnutiami žalovanej. V tomto
kontexte žalovaná uviedla, že nárok uplatnený žalobcom nepovažuje za súladný so zmyslom a účelom
inštitútu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaná uviedla, že ak žalobcovi rozhodnutím
žalovanej nevznikla žiadna reálna škoda na jeho dôchodkových nárokoch, ale naopak neexistencia

jeho nároku na starobný dôchodok bola opakovane potvrdená, pričom konanie o starobnom dôchodku
z dôvodu podania správnej žaloby žalobcom stále pokračuje, je požiadavka žalobcu na náhradu trov
konania okrem rozporu so zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z.z. tiež v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaná v závere písomného vyjadrenia k obsahu žaloby uviedla, že nie sú doposiaľ zistené a
preukázanéskutočnosti,ktorébyodôvodňovalinárokžalobcunanáhraduškody,aniprípadnýnesprávny

úradný postup, respektíve nebolo vydané nezákonné rozhodnutie žalovanej a teda nie sú preukázané
žalobcom základné zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody - a to vydanie nezákonného
rozhodnutia žalovanou, prípadne nesprávny úradný postup žalovanej, vznik škody, jej výška, príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovanej. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť. B1-10C/20/2021 5

3. Žalobca súdu dňa 18.6.2021 doručil repliku, v zmysle ktorej konštatoval, že obrana žalovanej je
nedôvodná vo vzťahu, že jej rozhodnutia neboli zrušené pre nezákonnosť. Žalobca argumentáciu
žalovanej považoval za nesprávnu a zotrval na tvrdení, že rozhodnutia vydané žalovanou boli zrušené
z dôvodu ich nezákonnosti. Žalobca zároveň v replike uviedol, že správny súd už druhýkrát zrušil

rozhodnutia žalovanej ako nezákonné a to rozsudkom vydaným pod č. k. 27Sa/3/2020-66 zo dňa
11.5.2021, v ktorom neuznal argumentáciu žalovanej.
Žalobca spolu s replikou doručil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vydaný pod č.k.
27Sa/3/2020 - 66 zo dňa 11.05.2021, ktorým zrušil rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne, ústredie číslo 5801469140 zo dňa 12.3.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie

číslo 58101469140 zo dňa 18.12.2019 a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu žalovanej na ďalšie
konanie.
4. Žalovaná súdu dňa 12.7.2021 doručila dupliku, v zmysle ktorej uviedla, že sa pridržiava argumentácie
uvedenej v replike a jej rozhodnutia vydané v administratívnom konaní nie je možné považovaťza nezákonné rozhodnutia a preto zotrvala na argumentácii, že nie sú kumulatívne splnené všetky
predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody uplatnenej žalobcom žalobou.
5. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 13.1.2022 uviedol, že žalovaná po vrátení

veci správnym súdom pokračovala v administratívnom konaní a opäť, podľa názoru žalobcu, vydala
nezákonné rozhodnutia dňa 18.12.2019 a 12.3.2020, ktoré boli opäť správnym súdom v konaní
rozsudkom č.k. 27Sa/3/2020-66 zo dňa 11.5.2021 zrušené ako nezákonné, čo žalobca už uviedol
v replike citovanej súdom v 3. odôvodnenia rozsudku. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu
škody spôsobenej konaním žalovanej – nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom

administratívnom konaní vo vzťahu k vyhotoveniu odvolania zo dňa 7.1.2020. Žalobca si uplatnil nárok
na odmenu v celkovej sume 92,31 € podľa advokátskej tarify, za úkon právnej pomoci v sume 81,69
€ a režijný paušál 10,62 €. Žalobca v písomnom podaní zároveň súdu uviedol, že žalovanú požiadal o
predbežné prerokovanie nároku, no žalovaná po predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody,
tentonárokžalobcovinenahradilaažiadosťžalobcuopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody
vyhodnotila žalovaná s negatívnym výsledkom.

Žalobca predmetným písomným podaním žiadal o pripustenie rozšírenia žaloby tak, že žiadal, aby súd
žalovanú zaviazal nielen na zaplatenie nároku na náhradu škody v pôvodne žalovanej sume 160,12 €
spolu s príslušenstvom, ale aj na zaplatenie sumy 92,31 € spolu s 5 % percentným ročným úrokom z
omeškania od 16.12.2021.
Žalobca spolu s písomným podaním doručil súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo

dňa 18.12.2019, rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 12.3.2020, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sa/3/2020 - 66 zo dňa 11.5.2021, ktorým rozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.3.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie zo dňa 18.12.2019 boli zrušené, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 10.11.2021, doručovanú žalovanej, písomné oznámenie žalovanej o predbežnom prerokovaní

nároku na náhradu škody zo dňa 15.12.2021. B1-10C/20/2021 6

6. Súd uznesením č.k. 10C/20/2021 - 158 zo dňa 18.1.2022 pripustil zmenu žaloby v zmysle písomného
podania doručeného žalobcom súdu dňa 13.1.2022, ktoré súdom bolo citované v bode 5. odôvodnenia
rozsudku.

7. Žalovaná súdu dňa 11.7.2023 doručila písomné vyjadrenie k rozšíreniu žaloby s tým, že žalovaná
uviedla, že sa pridržiava svojich skorších vyjadrení doručených súdu v prejednávanej veci. Žalovaná
ako ďalšiu skutočnosť uviedla, že vo veci žiadosti žalobcu o starobný dôchodok opäť rozhodla dňa
17.8.2021, pričom nárok na starobný dôchodok žalobcovi opätovne nepriznala. Žalovaná uviedla, že
rozhodnutie zo dňa 17.8.2021 bolo ako vecne správne potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa

Sociálnej poisťovne zo dňa 2.11.2021. Žalovaná uviedla, že žalobca podal voči rozhodnutiam opäť
správnu žalobu, ktorej Krajský súd v Banskej Bystrici vyhovel a rozsudkom č.k. 27Sa/23/2021 - 57
zo dňa 25.10.2022 rozhodnutia žalovanej zo dňa 17.8.2021 a zo dňa 2.11.2021 zrušil a vec vrátil
žalovanej na ďalšie konanie. V čase vypracovania písomného vyjadrenia žalovaná konštatovala, že o
nároku žalobcu na priznanie starobného dôchodku ešte nerozhodla. Žalovaná uviedla, že predmetné

rozhodnutia boli súdom zrušené s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d, e, f Správneho
súdneho poriadku z dôvodu nepreskúmateľnosti, nedostatočne zisteného skutkového stavu a pre rozpor
s obsahom administratívneho spisu. Žalovaná uviedla, že žalobca sa v písomnom podaní, ktorým rozšíril
žalobu nevenoval skutkovým otázkam, iba uviedol, že nárok na náhradu škody mu vznikol v dôsledku
vydania ďalších nezákonných rozhodnutí žalovanou.

Žalovaná k výške žalobcom požadovanej škody uviedla, že nesúhlasí s právnym výkladom žalobcu k
náhrade škody za trovy vynaložené za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia. Žalovaná
uviedla, že jej bola uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 27Sa/13/2018 zo dňa
11.6.2020 uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania tvorené nákladmi na jeho
právne zastúpenie. Medzi tieto trovy súdneho konania bol zaradený aj právny úkon prevzatie a príprava

zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Žalovaná uviedla, že ide v rámci konania o odvolaní a
aj v rámci súdneho konania z obsahového hľadiska o rovnaký právny úkon v rovnakej veci, týkajúci
sa totožných účastníkov konania a nie je možné žalobcom uplatnené trovy za prevzatie a prípravu
právneho zastúpenia uhradiť duplicitne aj v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu žalovanej zo
dňa 27.8.2018, ak už tieto trovy boli žalovanou uhradené v rámci trov súdneho konania. Žalovaná

uviedla, že advokát žalobcu sa mohol objektívne s meritom veci oboznámiť iba raz a preto v súlade
so zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania by mala žalovaná uhradiť trovy za právny úkon
prevzatia a prípravy zastúpenia tiež iba raz v rámci trov súdneho konania. Žalovaná teda zastávala
názor, že nárok na náhradu škody vo forme trov odvolacieho konania vo výške 80,06 € prevzatie apríprava zastúpenia, preto nie je možné uznať aj z dôvodu, že škoda žalobcovi v tomto rozsahu reálne
nevznikla z dôvodu, že tieto trovy mu už boli nahradené v rámci správneho súdneho konania.
Žalovaná zároveň uviedla, že v konaní o starobnom dôchodku žalobcovi nespôsobila žiadnu škodu,

pretože nárok na starobný dôchodok žalobcovi zatiaľ nevznikol. Žiadosti žalobcu o priznanie starobného
dôchodku žalovaná nevyhovela ani ďalšími v súčasnosti právoplatnými rozhodnutiami. Uplatnenie
nároku žalobcu na náhradu trov konania v tejto situácii žalovaná nepovažovala za súladné so zmyslom
a účelom inštitútu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaná mala za to, že ak rozhodnutím
žalobcovi nevznikla B1-10C/20/2021 7

žiadna reálna škoda na jeho dôchodkových nárokoch, ale naopak neexistencia jeho nároku na starobný
dôchodokbolaopakovanepotvrdená,pričomkonanieostarobnomdôchodkuzdôvodupodaniasprávnej
žaloby žalobcom stále pokračuje, je uplatnený nárok žalobcu na náhradu trov konania, okrem rozporu
so zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z.z., podľa názoru žalovanej, aj v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaná žalobu žiadala opäť ako nedôvodnú zamietnuť.

Žalovaná spolu s vyjadrením doručila súdu uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
27Sa/13/2018 - 76 zo dňa 11.6.2020, v zmysle ktorého bola žalovaná zaviazaná na náhradu trov konania
v prospech žalobcu v správnom konaní.
8. Na pojednávaní konanom dňa 19.2.2024 strany sporu zotrvali na svojich skutkových a právnych
argumentáciách. Právny zástupca žalobcu súdu doručil listinné dôkazy potvrdzujúce zaplatenie trov

právnehozastúpeniažalobcomvjehoprospech,ktoréžalobcovivzniklipočasvedeniaadministratívneho
konania. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu opäť doručil písomné podanie, ktorým rozšíril žalobu
o zaplatenie sumy 94,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.5.2023.
Žalobca spolu s písomným podaním doručil súdu rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou ústredie zo
dňa 27.7.2023, ktorým bol starobný dôchodok žalobcovi priznaný. Žalobca zároveň doručil súdu listinný

dôkaz s označením osobný list dôchodkového poistenia žalobcu. Žalobca taktiež doručil súdu listinný
dôkaz s označením žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 19.4.2023, ktorá bola doručená
žalovanej, oznámenie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody vypracované žalovanou
dňa 23.5.2023.
Žalobca doručil taktiež rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sa/23/2021 - 57 zo dňa

25.10.2022,ktorýmbolizrušenérozhodnutiagenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovnezodňa2.11.2021
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 17.8.2021. Žalobca doručil súdu aj rozhodnutia
vydané Sociálnou poisťovňou zo dňa 2.11.2021 vydané generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne a
rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, ústredím zo dňa 17.8.2021, ktorými bola zamietnutá žiadosť
opriznaniestarobnéhodôchodkužalobcu.Vzhľadomnaobsažnosťpísomnéhopodania,ktorésúdubolo

doručené na pojednávaní aj s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, súd po pojednávaní samostatným
uznesením č. k. B1- 10C/20/2021 - 226 zo dňa 3. mája 2024 rozhodol o pripustení rozšírenia žaloby tak,
že súd pripustil rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 94,49 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 30.5.2023 do zaplatenia.
9. Na pojednávaní konanom dňa 15.5.2024 strany sporu zotrvali opäť na svojich skutkových a právnych

tvrdeniach. Žalobca žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalovaná zotrvala na argumentácii
vo vzťahu k zamietnutiu žaloby. Strany sporu nenavrhli žiadne doplnenie dokazovania v prejednávanej
veci.
10. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

B1-10C/20/2021 8

Podľa ustanovenia § 1, písm. a/,c/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (platného a účinného v rozhodnom období vydania
rozhodnutí žalovanou)tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej

moci pri výkone verejnej moci, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú
náhradu.
Podľa ustanovenia § 2 písm.a/,b/cit. zákona na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.Podľa ustanovenia § 3 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ustanovenia §3 ods.2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 5 ods.1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa ustanovenia § 6 ods.1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ustanovenia §6 ods.2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 15 ods.1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. B1-10C/20/2021 9

Podľa ustanovenia § 16 ods.1 cit. zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej
veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a
čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený
povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu
spôsobil.

Podľa ustanovenia §16 ods.4 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa ustanovenia § 17 ods.1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. 1a)
Podľa ustanovenia § 18 ods.1 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa ustanovenia §18 ods.3 cit. zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré
zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

11. Do náhrady škody podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. treba zahrnúť náhradu trov
konania, ktoré žalobcovi vznikli výhradne v súvislosti s vedením administratívneho konania vedeného
žalovanou. Pre posúdenie tohto nároku je podstatným, či trovy v administratívnom konaní boli v príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaným žalovanou. Ustálená judikatúra vypovedá, že náhrada
škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané

nezákonné rozhodnutie. Škodou sa v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumie ujma, ktorá
nastala alebo ktorá sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného, t.j. spočíva v zmenšení majetkového
stavu a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Pre účely náhrady škody za zodpovednosť štátu treba za
účelnevynaloženénákladypoškodenýmnazaplatenieodmenyadvokátovipovažovaťnákladyvrozsahutarifnej odmeny. Vychádzajúc z existencie nezákonného rozhodnutia žalobcovi patrí náhrada skutočnej
škody, ktorá zahŕňa náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s jeho zastupovaním
zvoleným právnym zástupcom v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie

žalovanou, keďže v príčinnej súvislosti s B1-10C/20/2021 10

nezákonným rozhodnutím došlo k zmenšeniu majetkového stavu žalobcu zaplatením trov právneho
zastúpenia zvolenému advokátovi.
12. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 346,92

€, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho zastupovaním zvoleným právnym zástupcom v administratívnom
konaní vedenom žalovanou, v ktorom boli vydané rozhodnutia žalovanou, ktoré v dôsledku podaných
opravných prostriedkov žalobcom v rámci správneho konania ako právoplatné boli z dôvodu ich
nezákonnosti opakovane zrušené rozhodnutiami súdu v správnom konaní. Žalobca v konaní preukázal
zaplatenie týchto trov právnemu zástupcovi žalobcu (táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola
sporná). Administratívne konanie je samostatným konaním a žalobca v zmysle citovaného článku

47 ods. 2 ústavy mal právo nechať sa zastúpiť ním zvoleným advokátom, ktorý v prospech žalobcu
realizoval nevyhnutné štyri úkony právnej pomoci. Tieto úkony právnej pomoci boli realizované účelne
a hospodárne. Zvolený právny zástupca žalobcu zastupoval v administratívnom konaní účelne, keď
voči nezákonným rozhodnutiam vydaných organizačnými zložkami žalovanej podal opakovane opravné
prostriedky a rozhodnutia vydané organizačnými zložkami žalovanej boli ako nezákonné zrušené v

následných konaniach vedených v správnom konaní pred súdom, v ktorých samostatne boli žalobcovi
voči žalovanej priznané nároky na náhradu trov konania, keďže žalobca aj v súdnom konaní bol voči
žalovanej v celom rozsahu úspešný.
Trovy konania v rámci administratívneho konania pozostávali zo štyroch úkonov právnej pomoci:
prevzatie a príprava zastúpenia, vyhotovenie odvolania á 70,85 €, ako aj náhrady hotových výdavkov

za dva režijné paušály á 9,81 €, vypracovanie odvolania zo dňa 7.1.2020 á 81,69 €, režijný
paušál 10,62 €,vypracovanie odvolania zo dňa 2.9.2021 á 83,62 €, režijný paušál 10,87 €. Žalobca
zvolenému právnemu zástupcovi vyčíslené trovy konania zaplatil, čo žalovaná počas vedenia konania
nerozporovala.
Žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vznikol na základe tej skutočnosti, že v

administratívnomkonanívedenomorganizačnýmzložkamižalovanejbolivydanéopakovanenezákonné
rozhodnutia žalovanou. Nezákonnosť rozhodnutí vydaných žalovanou bola konštatovaná rozsudkami
Krajského súdu v Banskej Bystrici, konkrétne v rozsudku č.k. 27Sa/13/2018-52 zo dňa 11.6.2019 v
bode 29. odôvodnenia, vo vzťahu k vydaným prvým rozhodnutiam žalovanej dňa 28.5.2018 a dňa
27.8.2018, ktorými žalovaná zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok. Nezákonnosť rozhodnutí

vydaných žalovanou dňa 12.3.2020 a dňa 18.12.2019 bola konštatovaná v rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 27Sa/3/2020 - 66 vydaného dňa 11.5.2021, konkrétne v bode 31. odôvodnenia.
Nezákonnosť rozhodnutí vydaných žalovanou dňa 17.8.2021 a 2.11.2021, bola konštatovaná opäť
súdom v správnom konaní a to rozsudkom zo dňa 25.10.2022 č.k. 27Sa/23/2021-57 v bode 40.
odôvodnenia.

Týmito rozhodnutiami bolo zároveň rozhodnuté tak, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej v rozsahu 100 % v súdnom konaní.
Žalobca žalovanú požiadal v zmysle §15 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody titulom vydania nezákonných rozhodnutí organizačnými zložkami žalovanej v
administratívnom konaní, avšak s negatívnym výsledkom. Žalovaná túto B1-10C/20/2021 11

skutočnosť počas vedenia konania nerozporovala. Žalobcovi teda vzniklo oprávnenie domáhať sa
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní
žalovanou, keďže rozhodnutia vydané organizačnými zložkami žalovanej, tak ako súd už uviedol vyššie,
boli ako nezákonné súdom opakovane zrušené v správnom konaní.

Súd konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané kumulatívne splnenie
podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej za vznik škody na strane žalobcu, ktorej náhrady sa žalobca
v konaní voči žalovanej domáha. V prejednávanej veci súd konštatuje, že žalovaná v administratívnom
konanívydalaopakovanenezákonnérozhodnutia,ktorévrámcivedeniasprávnehokonaniabolizrušené
rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp.zn. 27Sa/13/2018-52 zo dňa 11.6.2019, ktorým boli

zrušené rozhodnutia vydané organizačnými zložkami žalovanej dňa 27.2.2018 a dňa 28.5.2018, č.k.
27Sa/3/2020-66 zo dňa 11.5.2021, ktorým boli zrušené rozhodnutia vydané organizačnými zložkami
žalovanej dňa 18.12.2019 a dňa 12.3.2020, č.k. 27Sa/23/2021-57 zo dňa 25.10.2022, ktorým boli
zrušené rozhodnutia vydané organizačnou zložkou žalovanej dňa 17.8.2021 a dňa 2.11.2021).Súd v kontexte s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 159/2012 zo dňa 3.7.2012
uvádza, že pojem nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci zahŕňa nielen rozhodnutia súdov, ale aj rozhodnutia správnych orgánov. V

tejto súvislosti Ústavný súd SR poukázal na skutočnosť, že nezákonnosť súdneho rozhodnutia nie je
samostatným dôvodom mimoriadneho opravného prostriedku v rámci Občianskeho súdneho konania,
na rozdiel od nezákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré môže byť konštatované
v rámci konania o preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve.
Ústavný súd v tomto kontexte uviedol, že sa žiada rozlišovať medzi výkladom nezákonnosti rozhodnutia

súdu a správneho orgánu pre účely zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Ústavný súd uviedol, že pravidlá Občianskeho súdneho konania výslovne nevymedzujú ani povinnosť
a ani oprávnenie súdu rozhodujúceho na základe mimoriadneho opravného prostriedku o zrušení
právoplatného rozhodnutia súdu zrušiť toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti, jeho nezákonnosť
konštatovať vo výroku, respektíve uviesť výsledok tohto posúdenia v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku nároku

na náhradu škody ustanovuje § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a to tým, že ustanovuje ako predpoklad
nanáhraduškodyokreminéhovydanienezákonnéhorozhodnutiaaďalejjehozrušenieprenezákonnosť
príslušným orgánom. Tieto podmienky sú splnené vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené
na to príslušným orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia musí
byť dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia zrejmý. Vo vzťahu k argumentácii Ústavného súdu SR súd

konštatuje, že Krajský súd v Banskej Bystrici právoplatné rozhodnutia žalovanej v dôsledku podaných
opravných prostriedkov žalobcom, prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, opakovane zrušil z
dôvodu ich nezákonnosti, čo vyplýva z jednotlivých už súdom uvedených bodov odôvodnení rozsudkov,
čím je naplnený prvý predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovanej za vznik škody na strane žalobcu.
Žalobca zvolenému právnemu zástupcovi, ktorý ho zastupoval v administratívnom konaní, v ktorom boli

vydané nezákonné rozhodnutia, trovy právneho zastúpenia zaplatil, zaplatením B1-10C/20/2021 12

ktorých žalobcovi vznikla škoda na jeho majetku, čím je naplnený druhý predpoklad žalovanej za vznik
škody na strane žalobcu. Súd mal preukázaný aj tretí predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovanej
za vznik škody na majetku žalobcu a to príčinnú súvislosť medzi vydaním nezákonných rozhodnutí

v administratívnom konaní organizačnými zložkami žalovanej a vznikom škody na strane žalobcu v
tom smere, že ak by v administratívnom konaní nezákonné rozhodnutia neboli organizačnými zložkami
žalovanej vydané, žalobca by nebol nútený si zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho v administratívnom
konaní úspešne zastupoval a ktorému žalobca trovy právneho zastúpenia zaplatil.
Žalobca si v prejednávanej veci uplatnil len nárok na náhradu škody titulom náhrady trov právneho

zastúpenia, ktoré mu vznikli v administratívnom konaní tým, že si zvolil právneho zástupcu, ktorý ho
v administratívnom konaní zastupoval a ktorý v prospech žalobcu vykonal štyri úkony právnej pomoci.
Právny zástupca tieto úkony právnej pomoci realizoval dôvodne, hospodárne a účelne, keďže dosiahol
svojím konaním to, že následne v správnom konaní rozhodnutia vydané žalovanou v administratívnom
konaní boli z dôvodu nezákonnosti zrušené.

Žalobca ako poškodený v administratívnom konaní si mohol zvoliť aký rozsah škody, ktorá mu na jeho
strane vznikla, si voči žalovanej uplatní. Žalobca sa rozhodol voči žalovanej uplatniť si len nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré tak ako súd už uviedol vyššie, právnemu zástupcovi zaplatil.
Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu a tento nárok nekrátil
vovzťahukargumentáciižalovanej,žežalobcovibypatrillennároknanáhradutrovprávnehozastúpenia

len za tri úkony právnej pomoci vo vzťahu k vypracovaniu odvolaní voči rozhodnutiam vydaných v
administratívnom konaní, avšak podľa žalovanej len za predpokladu kumulatívneho preukázania ďalších
dvoch podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a nie aj za úkon
prevzatieaprípravazastúpenia.Súdkonštatuje,žeúčtovanýúkonprávnejslužbyzaprevzatieaprípravu
zastupovania si právny zástupca žalobcu vyčíslil správne, keďže ide o samostatný úkon právnej pomoci

v prospech žalobcu v rámci administratívneho konania, ktoré je samostatným konaním a v ktorom mal
žalobca podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, ako aj podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov právo, aby ho v administratívnom konaní zastupoval ním zvolený právny zástupca. Následne
v rámci súdneho konania žalobcovi boli priznané nároky na náhradu trov konania voči žalovanej, avšak

len výhradne v súvislosti s vedením súdneho konania, ktoré nároky boli priznané v rozsahu ustanovení
SSP a vyúčtovania trov právneho zastúpenia zvoleným právnym zástupcom žalobcu, aj za úkon právnej
pomoci prevzatie a príprava zastúpenia, ktorý úkon právnej pomoci sa vzťahoval výhradne k poskytnutiu
právnej pomoci právnym zástupcom žalobcu žalobcovi v samostatnom súdnom konaní.Súd nárok na náhradu škody žalobcovi priznal aj spolu s úrokom z omeškania. Konkrétne súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie náhrady škody v prospech žalobcu v sume 160,12 € spolu s 5 % ročným úrokom
z omeškania od 26.3.2021 do zaplatenia, v sume 92,31 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania

od 16.12.2021 do zaplatenia, v sume 94,49 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 30.5.2023
do zaplatenia. Žalovaná dátumy omeškania so zaplatením peňažných nárokov určené žalobcom v
žalobepočasvedeniakonanianerozporovala.Žalovanáuplatnenénárokyžalobcomvkonanípredbežne
prerokovala, B1-10C/20/2021 13

no počas predbežného prerokovania žalobcovi uplatnené nároky na náhradu škody nereparovala
a žalobcu odkázala na súdne konanie. Žalovaná sa tak s plnením peňažného nároku dostala do
omeškania.
13. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku
rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje
samostatne.

Podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
14. Súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent
z dôvodu, že žalobca v konaní mal plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1
CSP/. B1-10C/20/2021 14

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.