Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Sak/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100985
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0724100985.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: C. R., narodený XX. R. XXXX, trvale bytom č. X, Xtir L., M.,
Iránska islamská republika, prechodne bytom F. XA, XXX XX F., právne zastúpený: BURDA LEGAL
s.r.o., so sídlom Rudnicka 8, Bratislava, IČO: 46 530 894, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a
cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. PPZ-HCP-BA2-2024/008465-004 zo dňa 12. apríla 2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. 1S/84/2024-57, zo dňa 24. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 24. júna
2025, č. k. 1S/84/2024-57 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BA2-2024/008465-004 zo dňa 12. apríla 2024 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“).

2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Oddelenia
cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. PPZ-HCP-
BA6-13246-013/2023-PC zo dňa 23. októbra 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým tento
podľa § 34 ods. 12 s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 6 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte
cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 404/2011 Z. z.“) zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej
republiky na účel podnikania.

3. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil odkazujúc na ustanovenie § 34 ods. 5 zákona č.
404/2011 Z. z., podľa ktorého štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel
podnikania, ku dňu podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, nesmie mať
evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu a na sociálnom a zdravotnom poistení.
Žalovanýzvýstupovzinformačnéhosystému,akoajzodpovededaňovéhoúradu,ustálil,žežalobcamal
u Daňového úradu Bratislava ku dňu podania žiadosti evidované pohľadávky po splatnosti. Poukazujúc
na skutočnosť, že ustanovenia § 34 ods. 12, ako aj § 33 ods. 6 písm. c) zákona č. 404/2011 sú

kogentnýmiustanoveniami,uzavrel,žepokiaľsprávnyorgánzistí,žesúnaplnenédôvodynazamietnutie
žiadostioobnovenieprechodnéhopobytunaúzemíSlovenskejrepubliky,nemáinúmožnosť,ibažiadosť
o obnovenie prechodného pobytu zamietnuť. Preto rozhodol tak, ako je uvedené v bode 2 vyššie.4. Žalobou zo dňa 21. júna 2024 sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, ako aj
prvostupňového rozhodnutia. O správnej žalobe rozhodol správny súd napadnutým rozsudkom tak, ako
je uvedené v bode 1 vyššie. Vychádzal pritom zo skutočností uvedených v bodoch 2 až 4 vyššie.

5. Správny súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že (i) konštatoval, že Daňový úrad Bratislava v
stanovisku z 13. júla 2023 uviedol, že u daňového subjektu NSI Europe s. r. o., IČO: 50 828 291,
eviduje ku dňu 7. júla 2023 (ku dňu podania žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu) daňové
nedoplatky vo výške 120,- Eur na spravovaných daniach; (ii) ďalej konštatoval, že žalobca bol listom zo
dňa 27. augusta 2023 vyzvaný na vyjadrenie k podkladu pre vydanie rozhodnutia [stanovisko daňového

úradu - viď sub (i) vyššie]; (iii) uviedol, že žalobca sa vyjadril písomne listom zo dňa 19. septembra 2023
a 29. septembra 2023; (iv) následne interpretoval ustanovenie § 34 zákona č. 404/2011 Z. z., ktoré podľa
správneho súdu neupravuje iba formálne náležitosti žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, ale aj
materiálne podmienky, ktorých splnenie správny orgán v konaní posudzuje; (v) uviedol, že zákonom č.
221/2019 Z. z. sa vypustila z osobitných predpisov (aj zo zákona č. 404/2011 Z. z.) zákonná povinnosť
fyzických osôb a právnických osôb na účel preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné

výpisy a potvrdenia, resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť
prostredníctvom informačných systémov verejnej správy; (vi) následne dôvodil, že „Ustanovenie § 34
ods. 12 zákona obsahuje výslovný legislatívny odkaz na § 33 ods. 6 uvedeného zákona, ktorý upravuje
dôvody pre zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu. V predmetnom prípade to znamená, že
správny orgán je povinný pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu aplikovať dôvody

pre zamietnutie žiadosti, aké zákon stanovuje pre jej pôvodné neudelenie. Zákonodarca tým sleduje
konzistentnosť právnej úpravy bez ohľadu na to, či ide o prvú žiadosť o pobyt alebo o jeho obnovenie,
preto systematicky preberá dôvody pre zamietnutie obnovenia prechodného pobytu cez legislatívny
odkaz.“; (vii) z týchto dôvodov uzavrel, že preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie
vychádzajú zo skutkových zistení majúcich oporu vo vykonanom dokazovaní a v nadväznosti na tieto

zistenia správne orgány vec správne právne posúdili.
6. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému (ktorý mal vo veci
úspech) trovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy možno ich
náhradu priznať iba výnimočne.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
7. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorou sa
domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) napadnutý
rozsudok zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie ruší a vec vracia
na ďalšie konanie.

8. Dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil žalobca v jej úvode odkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm.
f) a g) SSP.
9. Žalobca v úvode kasačnej sťažnosti uviedol, že je objektívnym faktom, že mal ku dňu podania
žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v Slovenskej republike na účel podnikania nedoplatok
na spravovaných daniach. Zdôraznil, že z jeho strany išlo o neúmyselné porušenie zákona, ktoré

bolo obratom (po jeho zistení) napravené uhradením dlžnej sumy 120,- Eur a doručením potvrdenia
Daňového úradu Bratislava zo dňa 20. septembra 2023 o neevidovaní nedoplatkov. Následne žalobca
interpretoval ustanovenia § 31 až 36 zákona č. 404/2011 Z. z. tvrdiac, že splnenie povinnosti v zmysle
§ 34 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. (neexistencia nedoplatkov) sa v zmysle zákona pri udelení
prechodného pobytu neposudzuje. Akcentoval skutočnosť, že otázka existencie alebo neexistencie

nedoplatkov na spravovaných daniach nie je pre rozhodovanie o žiadosti o udelenie prechodného
pobytu v Slovenskej republike relevantná. Následne uviedol „Žalobca sa v priebehu správneho aj
súdneho konania opakovane pýta, z ktorého ustanovenia zákona vyplýva pre žiadateľa o udelenie
prechodnéhopobytuvSlovenskejrepublikenaúčelypodnikaniapožiadavkanaexistenciunedoplatkuna
spravovaných daniach?“. Dôvodil, že splnenie podmienky podľa § 34 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. nie

je podmienkou pre udelenie prechodného pobytu, keďže takáto podmienka z dikcie zákona nevyplýva.
Taktiež uviedol, že právna norma (§ 34 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z.) právnu povinnosť síce definuje,
avšak jej porušenie žiadnym spôsobom nesankcionuje. V tejto súvislosti poukázal na čl. 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky. Namietal, že ako správny súd, tak správne orgány aplikovali extenzívny
výklad ustanovení zákona č. 404/2011 Z. z., čo je (podľa jeho názoru) neprijateľným porušením princípu

viazanosti správneho orgánu právom. Poukázal taktiež na závažný následok rozhodnutia správnych
orgánov, ktorým je zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v Slovenskej republike
primárne pre žalobcu a sekundárne aj pre jeho rodinu.10. Kasačná sťažnosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa 13. novembra 2025. Žalovaný sa ku
kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
III.A Procesný postup kasačného súdu

11. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým
postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z

toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas
[§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
12. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 SSP bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli súdu a na internetovej

stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. januára 2026 (§ 137 ods.
4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,
najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
14. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým tento zamietol

správnu žalobu žalobcu. Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú vyjadrené v časti I
vyššie.

III.B Aplikovateľné právne predpisy

15. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, prechodný
pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods.
6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo
družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.
16. Podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, policajný

útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne
na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej
činnostištátnehopríslušníkatretejkrajinyprehospodárstvoSlovenskejrepublikyanaochranuverejného
zdravia.
17. Podľa § 33 ods. 6 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, policajný

útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa
podmienky na udelenie prechodného pobytu.
18. Podľa § 34 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, štátny príslušník
tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel podnikania, ku dňu podania žiadosti o
obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania nesmie mať evidované nedoplatky voči daňovému

úradu, colnému úradu, evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa
neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov z tohto podnikania a zo
všetkých obchodných spoločností a družstiev, v ktorých mene koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny
nie je daňovníkom alebo nie je povinný platiť poistné na sociálne poistenie, priloží doklad potvrdzujúci
túto skutočnosť.

19.Podľa§34ods.7zákonač.404/2011Z.z.vzneníúčinnomvrozhodnomčase,štátnypríslušníktretej
krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať zisk
po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie
obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej
krajiny, ktorého podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky

ako inovatívny projekt, minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé
predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku
životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník
tretej krajiny koná v mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky
zisku po zdanení podľa predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo,

v mene ktorých koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte
nebol oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie
prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej
činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7.20. Podľa § 34 ods. 12 prvá veta pred bodkočiarkou zákona č. 404/2011 Z. z. v znení účinnom v
rozhodnom čase, policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa
§ 33 ods. 6.

21. Podľa § 34 ods. 15 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, Policajný útvar
môže obnoviť prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b) aj vtedy, ak obchodná
spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1
písm. b), nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, ale
podľa stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky je podnikateľská činnosť obchodnej

spoločnosti alebo družstva prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

22. Predmetom kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol
správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného

č. PPZ-HCP-BA2-2024/008465-004 zo dňa 12. apríla 2024.
23. Najvyšší správny súd sa v prvom rade zaoberal posúdením dôvodov kasačnej sťažnosti, ktoré
žalobca vymedzil odkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP (správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces) a § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci).
24. Na úvod kasačný súd konštatuje, že medzi účastníkmi neboli sporné nasledovné skutočnosti, ktoré
sú významné pre aplikáciu a výklad relevantnej právnej normy: (i) žiadosťou zo dňa 7. júla 2023
(ďalej taktiež „žiadosť“) žalobca požiadal o obnovenie prechodného pobytu, ktorý mu bol udelený na

účel podnikania; (ii) ku dňu podania žiadosti bol žalobca jediným spoločníkom a konateľom obchodnej
spoločnosti NSI Europe s. r. o., IČO: 50 828 291 (ďalej taktiež „spoločnosť“); (iii) ku dňu podania
žiadosti Daňový úrad Bratislava evidoval voči spoločnosti daňové nedoplatky vo výške 120,- Eur na
spravovaných daniach, ktorú skutočnosť Daňový úrad Bratislava uviedol vo svojom stanovisku z 13. júla
2023; (iv) žalobca následne (po zistení tejto skutočnosti) zabezpečil úhradu uvedenej dlžnej sumy 120,-

Eur, čo preukazoval potvrdením Daňového úradu Bratislava zo dňa 20. septembra 2023 o neevidovaní
nedoplatkov. Použijúc dikciu ustanovenia § 34 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení účinnom v
rozhodnom čase, medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca (resp. spoločnosť, v mene ktorej konal)
mal „ku dňu podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania ... ... evidované
nedoplatky voči daňovému úradu“.

25. Naopak, medzi účastníkmi je sporným posúdenie, či skutočnosť uvedená v predchádzajúcom
bode (zjednodušene povedané existencia daňových nedoplatkov ku dňu podania žiadosti) je dôvodom
pre zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6 zákona č.
404/2011 Z. z. Právne posúdenie tejto otázky zo strany žalovaného je zrejmé z obsahu/odôvodnenia
rozhodnutí správnych orgánov (viď vyššie). Žalobca naopak zastáva právny názor významovo opačný,

pričom tento v kasačnej sťažnosti verbalizuje nasledovne: (i) „Splnenie povinnosti v zmysle § 34 ods.
5 Zákona o pobyte cudzincov, tzn. neexistencia nedoplatkov na spravovaných daniach sa v zmysle
Zákona o pobyte cudzincov pri udelení prechodného pobytu neposudzuje. Otázka, resp. neexistencie
nedoplatkovnaspravovanýchdaniachniejeprerozhodovanieožiadostioudelenieprechodnéhopobytu
v Slovenskej republike relevantná.“ (bod 13 kasačnej sťažnosti); (ii) „Žalobca sa v priebehu správneho

aj súdneho konania opakovane pýta, z ktorého ustanovenia Zákona vyplýva pre žiadateľa o udelenie
prechodného pobytu v Slovenskej republike na účely podnikania požiadavka na existenciu nedoplatku
na spravovaných daniach?“ (bod 15 kasačnej sťažnosti); (iii) „Právna norma (§ 34 ods. 5 Zákona) v
tomto prípade definuje právnu povinnosť, avšak jej porušenie žiadnym spôsobom nesankcionuje.“ (bod
20 kasačnej sťažnosti).

26. Podľa § 34 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, žiadateľ
(ktorý má udelený prechodný pobyt na účel podnikania) nesmie mať (ku dňu podania žiadosti
o obnovenie prechodného pobytu) evidované nedoplatky voči daňovému úradu (resp. iným tam
špecifikovaným verejným inštitúciám). Uvedená norma stanovuje predpoklad, resp. podmienku pre
obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania. Táto podmienka je vyjadrená explicitne a

jednoznačne, a to osobitne vo vzťahu k tomu, čo (nedoplatok) a kedy (ku dňu podania žiadosti) má
(zákonodarcom použitý výraz „nesmie“) byť prekážkou obnovenia prechodného pobytu. Aplikujúc túto
normu, pokiaľ potom „ku dňu podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania ... ...
(pozn. boli) evidované nedoplatky voči daňovému úradu“, bránila táto skutočnosť správnemu orgánupozitívne rozhodnúť o obnovení prechodného pobytu, nakoľko nebola splnená jedna zo stanovených
zákonných podmienok.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom najvyšší správny súd považoval právny názor žalobcu

vyjadrený slovami „Právna norma (§ 34 ods. 5 Zákona) v tomto prípade definuje právnu povinnosť, avšak
jej porušenie žiadnym spôsobom nesankcionuje.“ za nesprávny. Aplikovanú právnu normu (§ 34 ods. 5
zákona č. 404/2011 Z. z.) kasačný súd považoval za jednoznačnú, pričom konštatuje, že správne orgány
postupovali správne, ak z dôvodu nesplnenia tejto podmienky (viď predchádzajúci bod) postupovali
podľa ustanovenia § 34 ods. 12 prvá veta pred bodkočiarkou zákona č. 404/2011 Z. z. a žiadosť žalobcu

z dôvodov podľa § 33 ods. 6 č. 404/2011 Z. z. zamietli. Ustanovenie § 33 ods. 6 písm. c) zákona č.
404/2011 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, zakladá pre policajný útvar imperatív zamietnuť
žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie prechodného
pobytu. Prirodzene, podmienkou pre udelenie prechodného pobytu (v prípade žiadosti o jeho udelenie, a
teda nie žiadosti o jeho obnovenie) „prvožiadateľovi“ nemôže byť splnenie kritérií splniteľných až osobou
s udeleným prechodným pobytom za účelom podnikania (viď § 34 ods. 15 zákona č. 404/2011 Z. z.;

podmienka dosiahnutia výšky zisku po zdanení alebo stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky). Takáto interpretácia právnej normy (ustanovenia § 34 ods. 12 prvá veta pred bodkočiarkou
v spojení s § 33 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z.) by popierala jej jasné znenie a v neposlednom rade
aj jej účel/zmysel. Tento účel zákonodarca pomerne pregnantne vyjadril napríklad v dôvodovej správe k
zákonu č. 75/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (osobitná časť dôvodovej
správy k bodom 40 a 42), kde uviedol „Pôvodné znenie odseku 9 sa navrhuje vypustiť z dôvodu, že
súčasťou tohto návrhu novely zákona sú iné ustanovenia, ktoré skutočnosti ustanovené v odseku 9
už upravujú. Zároveň sa navrhuje nové znenie odseku 9, ktorý ukladá povinnosť policajnému útvaru
postupovať pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu obdobne ako pri rozhodovaní

o žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zároveň rieši situáciu, kedy obchodná spoločnosť alebo
družstvo, v mene ktorej koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla
v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk. V tomto prípade si policajný útvar vyžiada stanovisko
Ministerstva hospodárstva SR, či je podnikateľská činnosť tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva
prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. V prípade kladného stanoviska Ministerstva

hospodárstva SR môže policajný útvar prechodný pobyt obnoviť.“.
28. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti teda kasačný súd konštatuje, že s?právnymi námietkami
sťažovateľa (žalobcu) sa správny súd v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal, vyvodil správne
skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným
záverom a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom

súde. ?Preto námietky uvedené v?kasačnej sťažnosti žalobcu vyhodnotil najvyšší správny súd ako
bezpredmetné, teda také, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Z?uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
29. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý
v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu

nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.
30. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.