Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoEk/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117210457
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8117210457.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Kataríny Krochtovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., o vymoženie

877,56 Eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k.
75Er/387/2017 – 21 zo dňa 17.7.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku,
§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 6 ods. 1, čl.
2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3 Smernice Rady 93/13/EHS.
Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 22.6.2016. Právny predchodca
oprávneného spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvoril s povinným dňa 3.3.2001 zmluvu, na
základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky. Oprávnený a povinný uzatvorili dňa

27.12.2013 dohodu o uznaní záväzku, v ktorej povinný uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok
vyplývajúci zo zmluvy vo výške 877,36 Eura a náklady na inkasné konanie vo výške 148,66 Eura.
Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným bola uzavretá rovnako, ako dohoda
o uznaní záväzku, teda vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola
individuálne dojednaná, nakoľko jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa iba údaje o bydlisku
povinného, podpisy oprávneného a povinného. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy

vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak
príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste
svojho bydliska. Vzhľadom na to súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a ním citovanú
zákonnú úpravu, žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 3 EP zamietol.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený v odvolaní namietal, že v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia absentuje zdôvodnenie, prečo skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo
formulárovej podobe, je pre súd neprijateľná. Uviedol, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na
samostatnom dokumente a je tak obsahovo a formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinný
rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, a mohol ju odmietnuť. Poukázal tiež na to, že ak

by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal
by samostatný zákon na jeho úpravu. Tiež vyslovil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne abez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP)), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné (§

387 ods. 2 CSP):

6. V zhode s názorom súdu prvej inštancie aj odvolací súd uvádza, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súdna exekúcia môže byť
nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. V rozhodnutiach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 a č. k. 6Cdo/143/2011
zo dňa 18.01.2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).
Exekučný súd je oprávnený preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané
na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, či doložky. Rozhodcovská doložka (zmluva) je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli v určenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, resp. v spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní.

7. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Smernica Rady 93/13/EHS v čl. 3 ods. 2 upravuje, že podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zákonodarca negatívnu definíciu
individuálne dojednanej zmluvnej podmienky koncipoval s ohľadom na materiálne znaky uvedené v
smernici Rady 93/13/EHS, pričom samotné definičné prvky založil na kumulácií stavu, že spotrebiteľ

sa mal možnosť oboznámiť so zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy a súčasne nemohol
ovplyvniť ich obsah. Uvedená kumulácia je významná avšak rozhodujúcim znakom je práve nemožnosť
ovplyvniť obsah dojednávanej zmluvnej podmienky. Popri tom skutočnosť, či sa spotrebiteľ mal možnosť
s takouto zmluvnou podmienkou oboznámiť pred podpisom zmluvy alebo nie, nie je právne relevantná.
Z predloženej rozhodcovskej zmluvy je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že spotrebiteľ nemal

žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Celá zmluva je vopred predformulovaná dodávateľom a sú v nej
dopísanélenosobnéúdajepovinnéhoadátumamiestopodpisu.Vprípadepochybnostíoindividuálnosti
dojednania zmluvnej podmienky platí fikcia, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne
dojednanú. Na uvedenom nedostatku nič nemení ani možnosť spotrebiteľa dodatočne od tejto zmluvy
odstúpiť.

8. Odvolací súd konštatuje, že text spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 27.12.2013 bol
nesporne predtlačený. Bol veriteľom vopred pripravený, pričom takáto rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dojednaná. V spotrebiteľskej právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnostirozhodovacieho procesu, nakoľko o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským
súdnym procesom v zmluve niet ani zmienky. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rovnaký
deň ako dohoda o uznaní záväzku. Oprávnený nepreukázal, za akých okolností došlo k uzavretiu

dohody o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluvy, či sa tak stalo z iniciatívy povinného, alebo
mu tieto dokumenty boli predložené na podpis oprávneným, do akej miery a či vôbec mu boli
vysvetlené právne dôsledky dohody o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluvy, či k vykonaniu
tohto právneho úkonu zo strany povinného skutočne došlo slobodne, určite, vážne a zrozumiteľne.
Uvedené pochybnosti neodstraňuje ani oprávneným predložený dotazník, nakoľko ani tento dotazník

nepreukazuje, že povinný bol riadne poučený o význame a dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy. V dotazníku, ktorý je takisto predformulovaný oprávneným, je povinným uvedené, že mu boli
vysvetlené podmienky rozhodcovského konania, najmä súdny poplatok, písomnosť konania, možnosť
preskúmaniarozhodcovskéhorozsudku,možnosťodstúpiťodzmluvy.Povinnémuvšaknebolvysvetlený
rozdiel medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, ani povinnosť podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd.

Vzhľadom na notoricky známu metódu uzatvárania spotrebiteľských zmlúv predkladaním viacerých
formulárov na vyplnenie niekoľko málo údajov o osobe dlžníka - spotrebiteľa, pričom na zakladanie
viacerých rôznych právnych vzťahov v tom istom čase so spotrebiteľom používa rôzne formuláre (napr.
zmluva o úvere, dohoda o uznaní záväzku, rozhodcovská zmluva), vyššie uvedený záver (že nejde o
individuálneuzavretúzmluvu)musídodávateľvyvrátiť(§53ods.3OZ),avšakinak,akolenpoukazomna

to, že použil formulár legitimizovaný zákonom. Pri nezmenenej metodike uzatvárania spotrebiteľských
zmlúv, ani v tomto prípade odvolací súd nezistil odklon od dlhoročne používanej formy („predloženia
listiny na podpis“), a preto nezistil v predmetnej veci individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy.

9. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí

byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je zväčša forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému ako spotrebiteľovi v podobe formulárovej zmluvy, bez
možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu.

10. Neprijateľnosť, teda neplatnosť, takéhoto dojednania znamená, že v konečnom dôsledku rozhodol
rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Ak oprávnený nemá titul vydaný rozhodcom s platnou
rozhodcovskou zmluvou, potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie.

11. Odvolací súd v predmetnej veci nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu.“
12. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle
judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca
425 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98

Océano Grupo Editorial).

13. Nedôvodná je aj odvolacia argumentácia oprávneného týkajúca sa dodržania podmienok
stanovených zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keďže tento zákon
nadobudol účinnosť 1.1.2015 a rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 27.12.2013.

14. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok E. proti Grécku z 29. mája 1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok F. a ďalší proti Francúzsku z19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú
rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

15. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne uzavrel, že rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná, a teda je neplatná a vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).