Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619200975
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6619200975.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX C., štátna občianka Maďarskej
republiky, zastúpenej: Viktória Hellenbart advokátska kancelária s. r. o., so sídlom ul. Martina Rázusa
146/23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640, v mene ktorej koná E. F. G., advokátka, proti žalovaným: 1/
E. H. I., J. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. L. XXXX/XX, XXX XX K., štátna občianka Slovenskej
republiky a 2/ C. H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX F. I., štátna občianka
Slovenskej republiky, zastúpené JUDr. Denisou Veselou, advokátkou, so sídlom Mierová 1, 990 01 F.

I., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne a žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/4/2019-640 zo dňa 28. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Lučenec, obec C.,
katastrálne územie C., zapísaným Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na LV č. XX, ako

parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 214 m2, parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXX/XX, orná
pôda o výmere 884 m2, stavba: rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele registra „C“,
evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo XXX – ďalej v texte uvádzaným aj ako „predmetné
nehnuteľnosti“ (výrok I.). Výrokom II. odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd prikázal predmetné
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne a výrokom III. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť
žalovanej 1/ na vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva sumu 4.766,66 Eur, v lehote troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň okresný súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej
2/ na vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva sumu 4.766,66 Eur, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Žalovanej 1/ okresný súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
4.213,44 Eur titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok V.). Žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 4.213,44 Eur titulom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle voči žalovanej 2/ okresný súd zamietol
(výrok VI.). Žalovaným 1/ a 2/ okresný súd uložil povinnosť nahradiť žalobkyni zo žaloby o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100 %, v
lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov, vydaného vyšším súdnym úradníkom
(výrok VII). Výrokom VIII. okresný súd rozhodol tak, že žalovaná 1/ je povinná nahradiť žalobkyni z
návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle trovy konania v rozsahu100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania, vydaného vyšším
súdnym úradníkom a výrokom IX. okresný súd uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanej 2 /z návrhu
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle trovy konania v rozsahu 100 %,

v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania, vydaného vyšším súdnym
úradníkom (výrok IX.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa podala prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam na Okresný súd Lučenec

(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktorou žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam tak, že súd predmetné nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne
a zaviaže ju zaplatiť odstupujúcim podielovým spoluvlastníkom - žalovaným 1/ a 2/ - vyrovnávací podiel,
každej vo výške 100,- Eur, pričom žiadala tiež, aby jej súd priznal náhradu trov konania. Žalobkyňa
v žalobe tvrdila, že mala v úmysle odkúpiť od žalovaných podielových spoluvlastníkov (pôvodne bol

žalovaný ako podielový spoluvlastník aj N. B., nar. XX.XX.XXXX, brat žalovaných 1/ a 2/) nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XX, nachádzajúce sa v katastrálnom území a obci Biskupice už v roku 2004. V tom
čase jej žalovaní ukázali rodinný dom (ktorý bol v tom čase zapísaný na LV č. XX) a ním zastavané a
priľahlé pozemky a uviedli, že oni sú podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. Prevzali zálohu
vo výške 50.000,- Sk z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 100.000,- Sk. Žalobkyni však žalovaní ukázali

LV č. XX, ktorý sa mal podľa ich tvrdenia vzťahovať na predmetné nehnuteľnosti a z ktorého vyplývalo,
že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v ideálnych spoluvlastníckych podieloch
1/3. Žalovaní sprístupnili žalobkyni dotknutú domovú nehnuteľnosť, tá ju uviedla do užívateľného stavu
a od roku 2007 ju obýva spolu so synom a vnučkou. Až na Notárskom úrade notárky JUDr. Marty
Jurinovej so sídlom vo Fiľakove, kde prišli ako zmluvné strany uzatvoriť kúpnu zmluvu, vyšlo najavo,

že dom, ktorého držby sa žalobkyňa ujala, nie je zapísaný na LV č. XX, ale na LV č. XX, kde sú vo
vzťahu k nehnuteľnostiam tam uvedeným zapísané aj iné osoby ako podieloví spoluvlastníci, nielen
žalovaní. V čase dojednania kúpy a odovzdania zálohy na kúpnu cenu bol predmetný rodinný dom
neobývaný, nebývalo sa v ňom od roku 2000, bol po požiari. Na základe toho bola dohodnutá kúpna
cena vo výške 100.000,-Sk. Žalobkyňa bola žalovanými ubezpečovaná, že vysporiadajú podielové

spoluvlastníctvokpredmetnýmnehnuteľnostiam,žesvojespoluvlastníckepodielyprevedúnažalobkyňu
a že predmetné nehnuteľnosti budú jej výlučným vlastníctvom, to sa však nestalo, žalovaní nepreviedli
na ňu svoje spoluvlastnícke podiely. Naopak vyhýbali sa jej, a to zrejme z obavy, že voči nim vyvodí
právne následky za ich podvodné konanie. Prevzatú zálohu na kúpnu cenu jej odmietli vrátiť, preto
pokračovala v držbe predmetných nehnuteľností. Na liste vlastníctva č. XX boli okrem žalovaných ako

podielovíspoluvlastnícizapísaníajL.K., N.D.,D.K.,N.K.aA.K. aakoneznámipodielovíspoluvlastníci
N. K. a C. C.. V uvedenej súvislosti žalobkyňa tvrdila, že na vlastné náklady uzatvorila s ostatnými
ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, zabezpečila obnovy dedičských konaní, a tak v čase podania žaloby
bola ideálnou podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 2/3. Žalovaná 1/

ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/36,
evidovaného na LV č. XX pod B5 nebola žalobkyňou (z dôvodu obmedzenia žalovanej 1/ nakladať s jej
spoluvlastníckym podielom) vyzvaná na uzatvorenie mimosúdnej dohody. Pôvodne žalovaného N. B.
ako podielového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/36,
evidovaného na LV č. XX pod B9, žalobkyňa listom zo dňa 16.10.2018 vyzvala na uzatvorenie dohody

o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva; N. B. na túto výzvu žalobkyne najprv nereagoval,
ale v priebehu konania uzavrel so žalobkyňou kúpnu zmluvu, v dôsledku ktorej skutočnosti zobrala
žalobkyňa voči nemu žalobu späť; okresný súd uznesením č. k. 9C/4/2019-156 zo dňa 16.10.2020,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2020, konanie voči N. B. zastavil. Listom zo dňa 16.10.2018
žalobkyňa vyzvala žalovanú 2/ ako podielovú spoluvlastníčku predmetných nehnuteľností o veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 4/36, evidovaného na LV č. XX pod B10, na uzatvorenie dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva; žalovaná 2/ na uvedenú výzvu žalobkyne nereagovala.
Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že do predmetnej domovej nehnuteľnosti investovala a tá je v
súčasnej dobe obývateľná. To, že je výlučnou držiteľkou predmetnej domovej nehnuteľnosti od roku
2007, potvrdzuje aj výzva žalovanej 2/ zo dňa 08.12.2017, ktorou ju žalovaná 2/ žiadala, aby sprístupnila

predmetnú domovú nehnuteľnosť, žalobkyňa v odpovedi zo dňa 02.01.2018 jej požiadavku odmietla
a upozornila ju na to, že bola z jej strany zámerne uvedená do omylu. Žalobkyňa k žalobe pripojila
stanovisko obce Biskupice, čestné prehlásenie N. B. z roku 2004, listy vlastníctva č. XX D. O. XX a
výzvy zo dňa 16.10.2018. S poukazom na čestné prehlásenie N. B. z roku 2004, v ktorom N. B. potvrdil,že aj za svojich súrodencov prevzal zálohu z kúpnej ceny vo výške 50.000,- Sk, čo prepočtom na
menu Euro konverzným kurzom 30,126 predstavuje sumu 1.959,69 Eur, žalobkyňa žiadala započítať
na povinnosť výplaty žalovaných 1/ a 2/ ako odstupujúcich podielových spoluvlastníkov pomernú časť

tejto sumy zodpovedajúcu veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Uviedla, že dohodou strán bola v
roku 2004 hodnota predmetných nehnuteľností stanovená na sumu 3.319,39 Eur (100.000,- Sk), z čoho
sumazodpovedajúca1/3-inepredstavujesumu1.106,46Eur.Žalobkyňažiadalazohľadniť,žeodplatuza
spoluvlastníckypodielužvminulostižalovanýmvyplatilaatedaužnemápovinnosťzaplatiťodstupujúcim
podielovým spoluvlastníkom vyrovnací podiel.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobkyňa v podaní
zo dňa 05. 09. 2024, doručenom okresnému súdu dňa 11. 09. 2024, žiadala, aby súd pripustil zmenu
žaloby, pričom si dvoma navrhovanými výrokmi voči žalovaným uplatnila nárok na zaplatenie pomernej
časti investícií, ktorými predmetnú domovú nehnuteľnosť zhodnotila; uznesením č. k. 9C/4/2019-613
zo dňa 11. 09. 2024 okresný súd zmenu žaloby pripustil. Následne okresný súd vykonal dokazovanie

výsluchom svedka D. F., výsluchom žalovanej 2/, prečítaním listinných dôkazov - výpisu z LV č. XX (č.
l. 7), čestného prehlásenia (č. l. 9), fotokópie katastrálnej mapy (č. l. 10), stanoviska obce Biskupice
(č. l. 11), výpisu z LV č. XX (č. l. 12, 14), výzvy (č. l. 15 - 21), osvedčenia o dedičstve (č. l. 41, 42),
fotokópie katastrálnej mapy (č. l. 43), platobného výmeru (č. l. 46, opätovne na č. l. 63), vyjadrenia obce
Biskupice (č. l. 47, opätovne na č. l. 61), výpisu z pozemkovej knihy (č. l. 48), vyjadrenia dotknutých

vlastníkov (č. l. 49, opätovne na č. l. 62), osvedčenia o dedičstve (č. l. 57), výpisu z PKV č. XXXX,
k. ú. C. (č. l. 64, 65), kúpnej zmluvy (č. l. 67), vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu (č. l.
69), trestného oznámenia (č. l. 150), fotografií (č. l. 259), vyjadrenia k hodnote nehnuteľnosti (č. l.
261), odborného posudku (č. l. 262), potvrdenia (č. l. 263, 264), potvrdenia o veku stavby (č. l. 265),
Znaleckého posudku č. 83/2022, vyhotoveného súdnym znalcom P. N. I. (č. l. 306), Znaleckého

posudku č. 8/2024, vyhotoveného súdnym znalcom P. A. L. (č. l. 526), odborného posudku (č. l.
606), odhadu hodnoty stavebných prác (č. l. 605) a zistil nasledovný skutkový stav: „Z listu vlastníctva
č. XX, k. ú. C., obec C. mal preukázané podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam tam
zapísaným, nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. v spoluvlastníckom podiele žalobkyne o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 28/36-ín (1/3 + 1/3 + 4/36) a v spoluvlastníckych podieloch žalovaných 1/ a 2/

o veľkosti spoluvlastníckych podielov po 4/36 s tým, že tam zapísané nehnuteľnosti predstavujú parcely
registra „C“, evidované na katastrálnej mape č. 384 o výmere 214 m2, zastavaná plocha a nádvorie, č.
XXX/X o výmere 884 m2, orná pôda a rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX o výmere
214 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Žalované nadobudli spoluvlastnícke podiely k predmetným
nehnuteľnostiam dedením na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 15D 749/2004 a žalobkyňa

darovacou zmluvou č. V 2238/2018 z 05.09.2018, darovacou zmluvou č. V 386/11 z 31.03.2011, kúpnou
zmluvou č. V 2024/2018 z 08.08.2018 a kúpnou zmluvou č. V 1842/2020 z 22.07.2020. Nehnuteľnosti
užíva syn žalobkyne s družkou a s maloletou dcérou. Žalobkyňa sa žalobou podanou voči žalovaným
domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z toho
dôvodu, že už nemá záujem v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými zotrvať a tiež preto, že

sa jej nepodarilo zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo so žalovanými dohodou, čo žalobkyňa
preukazovala v konaní výzvami dňa 16.10.2018, zaslanými žalovaným pred podaním žaloby (výzvu
pred podaním žaloby žalobkyňa doručovala aj N. B.). Hodnota predmetných nehnuteľností bola určená
Znaleckým posudkom č. 8/2024, vyhotoveným súdnym znalcom P. A. L. v sume 42.900,- Eur, z ktorej
podiel pripadajúci na žalované 1/ a 2/ (každá zo žalovaných o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX-

XXX) predstavuje sumu 4.766,66 Eur. Zhodnotenie predmetných nehnuteľností vloženými investíciami
žalobkyňa preukazovala listinným dôkazom - Odborným posudkom vyhotoveným spoločnosťou BANET
s. r. o. so sídlom Červenej armády 91, 980 22 Veľký Blh, IČO: 47 158 792, podpísaným konateľom
spoločnosti Ing. Ladislavom Kováčom. Z uvedeného odborného vyjadrenia okresný súd zistil, že oproti
stavu v roku 2004, žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti zhodnotila približne sumou 29.000 Eur, do ktorej

je premietnutá aj cena stavebných materiálov a vykonaných prác. Uvedená suma zahŕňala kompletnú
výstavbu strešnej konštrukcie, zabudovanie výplní otvorov (okná, dvere), vytvorenie betónovej podlahy
a interiérových konštrukčných prvkov, zriadenie vodovodnej a kanalizačnej prípojky, elektroinštaláciu
v domovej nehnuteľnosti, zriadenie vodovodnej a kanalizačnej prípojky, konečnú povrchovú úpravu
interiéru a exteriéru domu. Svedok D. F. na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa

09.03.2022 uviedol, že v roku 2004 ho vyhľadali B., vtedy býval u svojej matky. Spýtali sa, či by nechceli
kúpiť rodinný dom, ktorý stál oproti ich rodinného domu cez cestu za 100.000,- Sk. Po rozhovore
s matkou, sa matka rozhodla, že dom kúpi. Telekovci súrili kúpu, tvrdili že potrebujú peniaze a tak
im matka vyplatila zálohu 50.000,- Sk. „Ukázali im list vlastníctva alebo nejaký výpis o nehnuteľnostia na ňom boli uvedené mená troch súrodencov Telekovcov“. Následne im odovzdali kľúče od domu,
že ho môžu užívať a že o dva týždne pôjdu k notárovi spísať kúpnu zmluvu. Po odovzdaní zálohy z
kúpnej ceny bolo spísané Čestné prehlásenie N. B. v znení, ako sa nachádza na č. l. 9 spisu. Na tomto

Čestnom prehlásení zo dňa 20.10.2004 notárka osvedčila pravosť podpisu N. B.; vtedy chceli uzavrieť
aj kúpnu zmluvu, ale jedna z predávajúcich nebola na Slovensku. Svedok D. F. v rámci svojej svedeckej
výpovede upozornil na to, že v predmetnom Čestnom prehlásení sú uvedené údaje o inej nehnuteľnosti
než je nehnuteľnosť, ktorú im žalovaní ukázali a ktorú im chceli predať. Žalované ich ubezpečili, že
kúpnu zmluvu uzavrú. Čas plynul, žalované neboli na Slovensku, a preto išiel opakovane navštíviť

žalovanú 1/ do Fiľakova. Súčasne navštívil aj matku žalovaných pani B., dozvedel sa, že súrodenci sú
v zahraničí. Nehnuteľnosti nevedeli vysporiadať, nebola uzavretá kúpna zmluva, domová nehnuteľnosť
chátrala a žalovaní sa o ňu nestarali. Svedok D. F. predložil súdu farebnú fotografiu predmetného
rodinného domu v súčasnom stave - po rekonštrukcii a domu v pôvodnom stave (iného v susedstve)
ako dôkaz, že približne tak vyzeral dom, ktorý od žalovaných „kúpili“ za 100.000,- Sk. Uviedol, že dom,
ktorý od žalovaných „kúpili“ bol v skutočnosti v horšom stave ako ten, ktorého fotografiu pre ilustráciu

súdu ukázal, mal azbestovú strechu, niektoré dielce chýbali. Začali s jeho rekonštrukciou, snažili sa
kontaktovať žalovaných, ale bezvýsledne. Chceli dom zachovať tak ako ho kúpili, ale v dome bol prehnitý
plafón, zrejme doň zatekalo. Najskôr urobili novú strechu, rekonštrukčné práce prebiehali cca 7-8 rokov,
kým neboli ukončené a dom nenadobudol ten stav, aký je teraz zachytený na fotografii, ktorú súdu
predložil. Rekonštrukčné práce prebiehali postupne, pretože nemali finančné prostriedky. V roku 2011,

keď sa im zdalo, že už uplynula dlhá doba a ešte stále predmetné nehnuteľnosti nevlastnia a nikto sa im
neozýva, vyžiadali si list vlastníctva a z neho zistili, že spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností nie sú
trajapodielovíspoluvlastníci,aledeviati.VtedykúpilispoluvlastníckepodielyodK.,ktoríboliichsusedmi,
„aby už mali niečo aj svoje“. Následne v roku 2017 dostali od žalovaných výzvu, aby im odovzdali kľúče
od domu. Začali sa obávať, čo bude ďalej. Svedok (D. F.) začal pátrať po spoluvlastníkoch, našiel

jedného, ktorý vlastnil spoluvlastnícky podiel 1/3, ale už bol nebohý. Následne zistil údaje o dedičoch a
uzavreli s nimi kúpnu zmluvu. Konkrétne išlo o podielovú spoluvlastníčku H. C., rodenú I., bytom K. L.
XXXX/XX, ktorá na základe darovacej zmluvy previedla na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1/3. „Všetky dedičské poplatky, ktoré vznikli tým, že nehnuteľnosť musela byť „prededená“ hradil on
(svedok)“. Z výzvy na odovzdanie kľúčov zistil adresu a meno žalovanej 2/, navštívil ju, lebo nechcela

uznať, že jej bratovi – N. B. zaplatili zálohu z kúpnej ceny vo výške 50.000,- Sk. Brat žalovanej 2/ N. B.,
ktorý túto skutočnosť uznal, nakoniec v priebehu tohto súdneho konania uzavrel so žalobkyňou kúpnu
zmluvu a svoj spoluvlastnícky podiel previedol na žalobkyňu za symbolické 1 Eur. Svedok D. F. vo svojej
svedeckej výpovedi uviedol, že bol ochotný žalovanej 2/ za prevod jej spoluvlastníckeho podielu zaplatiť
ešte nejakú sumu v eurách, hoci na to podľa jeho názoru už nemala nárok. „Žalovaná 2/ sa prišla pozrieť

na domovú nehnuteľnosť, videla ako vyzerá, povedala, že ide o krásny dom, že to čo jej svedok ponúka
je málo a že s prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu za takýchto podmienok nesúhlasí. Darmo
jej vysvetľoval, že domová nehnuteľnosť nebola v takom stave v akom je teraz, keď im ju žalovaní
„predali“ a že nemôže žiadať výplatu z hodnoty nehnuteľnosti, potom čo oni do nej investovali. Potom
už uznala, že prevzala časť zo sumy 50.000,- Sk, ktorá bola vyplatená jej bratovi ako záloha z kúpnej

ceny“. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že svedok D. F. vo svojej svedeckej výpovedi súčasne uviedol, že z rozhovoru so žalovanou 2/, ktorý
prebehol v maďarskom jazyku si urobil nahrávku, o ktorej žalovaná 2/ nemala vedomosť; „táto nahrávka
nebola v konaní použitá ako dôkaz práve z tohto dôvodu“. Svedok ďalej uviedol, že predmetnú domovú
nehnuteľnosť zrekonštruoval na moderný dom, v ktorom nie sú steny, len nejaké deliace prvky. Jediná

miestnosť, ktorá je oddelená je detská izba. Priestory sú otvorené, v predmetnej domovej nehnuteľnosti
je kuchyňa s obývačkou, vstupná hala, kúpeľňa, záchod. Všetky tieto priestory sú oddelené deliacimi
prvkami. Prístup do domovej nehnuteľnosti je priamo z ulice jedným vchodom. Vstup z cesty je len asi
1/4 z pozemku, 3/4 z pozemku sú zastavané domom a vzadu za domom pokračuje dlhá, úzka záhrada.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobkyňa je štátna
občianka Maďarskej republiky. Podľa čl. 24 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012
z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach, výlučnú právomoc v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo
nájom nehnuteľnosti, majú súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza, bez ohľadu

na bydlisko účastníkov. Predmetom tohto súdneho konania je vecné právo k nehnuteľnosti - zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Výlučnú právomoc na rozhodovanie tohto sporu má súd
Slovenskej republiky, a to v súlade s § 20a CSP, kde sa uvádza, že „namiesto všeobecného
súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týkavecného práva k nej“. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v obvode Okresného súdu Lučenec, ktorý
je v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 20a CSP na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu

miestne príslušný. Zároveň rozhodným právom je právo Slovenskej republiky.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ust. § 141 ods. 1
a 2, § 142 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 100 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „Občiansky zákonník“) a uviedol, že

v zmysle zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu prichádza do úvahy v prípade, ak
podieloví spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že k dohode podielových spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva nedošlo, preto súd o jeho zrušení a vyporiadaní rozhodol autoritatívnym rozhodnutím,
nakoľko všetci podieloví spoluvlastníci v konaní prejavili vôľu podielové spoluvlastníctvo k predmetným

nehnuteľnostiam zrušiť, a teda nie je možné, aby jednotliví podieloví spoluvlastníci pokiaľ takúto
vôľu prejavili, boli nútení v spoluvlastníckom vzťahu s inými osobami zotrvávať. Konštatoval, že súd
je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, avšak nie je viazaný navrhovaným
spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným ako navrhovaným spôsobom.
Žalobkyňa navrhla zrušenie podielového spoluvlastníctva a tiež navrhla spôsob jeho vyporiadania

prikázaním predmetných nehnuteľností v celosti do jej výlučného vlastníctva za primeranú náhradu
vyplatenú odstupujúcim podielovým spoluvlastníkom – žalovaným 1/ a 2/. V uvedenej súvislosti okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo,
je povinný ho aj vyporiadať, pričom z jazykového výkladu ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný záväzným poradím

vyporiadania tak, ako to ustanovuje § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že
medzi stranami sporu nebolo sporné (a zároveň to bolo príslušným listinným dôkazom podporené), že
rozdelenie predmetných nehnuteľností medzi jednotlivých podielových spoluvlastníkov podľa výšky ich
spoluvlastníckych podielov nie je možné. Žalobkyňou navrhovaný spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva prikázaním predmetných nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou

výplaty odstupujúcich podielových spoluvlastníkov, nebol žalovanou stranou namietaný a súd ho tiež
považoval za nesporný. Za takto zisteného skutkového stavu okresný súd podielové spoluvlastníctvo
žalobkyne a žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam zrušil a zároveň rozhodol o ich prikázaní
do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatiť jednotlivých odstupujúcich podielových
spoluvlastníkov (žalované 1/ a 2/) peňažnou sumou zodpovedajúcou výške ich spoluvlastníckych

podielovvjejfinančnom vyjadrenítak,akotovyplynulozoZnaleckéhoposudkuč.8/2024,vyhotoveného
znalcom P. A. L.. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
konštatoval, že Znalecký posudok č. 8/2024, ako aj vyčíslenie hodnoty jednotlivých spoluvlastníckych
podielov nebolo stranami sporu namietané, preto ho považoval za nesporné. Ďalej uviedol, že s
poukazom na výšku spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/ (každá po X/XX-XXX), hodnota

spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/, určená Znaleckým posudkom č. 8/2024, vyhotoveným
znalcomP.A.L.predstavujesumu4.766,66Eur,naúhraduktorejžalovaným1/a2/okresnýsúdzaviazal
žalobkyňu. Pokiaľ žalobkyňa žiadala od uvedenej sumy vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ odpočítať sumu,
zodpovedajúcu 1/3-ine sumy, ktorá bola vo výške 50.000,- Sk titulom zálohy z kúpnej ceny uhradená
bratovi žalovaných 1/ a 2/ N. B., okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,

že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa táto dostala do dispozičnej sféry či už žalovanej 1/
alebo žalovanej 2/, a preto nemohla byť ani od hodnoty spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/
odpočítaná. Zdôraznil, že žalovaná 2/ v konaní výslovne poprela, že by titulom zálohy z kúpnej ceny vo
vzťahu k vypriadavaným nehnuteľnostiam prevzala nejaké finančné plnenie, pričom dôkazné bremeno
na preukázanie tohto tvrdenia zaťažovalo žalobkyňu.

1.5 Pokiaľ si žalobkyňa v zmysle pripustenej zmeny žaloby (uznesením okresného súdu č. k.
9C/4/2019-613 zo dňa 11. 09. 2024) uplatnila právo na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v širšom slova zmysle, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku s poukazom
na ustálenú vnútroštátnu judikatúru ako aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 22Cdo/3766/2011 a sp. zn. 22Cdo/4756/2008 uviedol, že zo zákonnej úpravy § 141
Občianskeho zákonníka, resp. § 142 Občianskeho zákonníka vyplýva, že so zrušením podielového
spoluvlastníctva je nerozlučne spojené aj vyporiadanie podielových spoluvlastníkov, ktorých práva
boli zrušením podielového spoluvlastníctva dotknuté. Zmyslom tohto vyporiadania (najmä vtedy, akide o zrušenie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu do výlučného
vlastníctva jedného alebo viacerých podielových spoluvlastníkov) je nielen poskytnutie primeranej
náhrady za spoluvlastnícky podiel odstupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi, ale aj vyriešenie

všetkých vzťahov, ktoré sa medzi podielovými spoluvlastníkmi vytvorili v súvislosti s existenciou
podielového spoluvlastníctva, prípadne ktoré sa medzi nimi vytvárajú v súvislosti so zrušením
podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykonáva
ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj na to, či a do akej miery niektorý
z podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú vec investíciami a podobne. „Bolo by nelogické,

aby ten kto zhodnotil nehnuteľnú vec, ktorá mu bola v rámci zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v konečnom dôsledku za primeranú náhradu prikázaná do výlučného vlastníctva,
poskytol odstupujúcim podielovým spoluvlastníkom najprv náhrady za ich spoluvlastnícke podiely,
vypočítané z hodnoty spoločnej nehnuteľnosti, vrátane ním vykonaného zhodnotenia nehnuteľnosti
a aby si potom v inom občianskom súdnom konaní voči bývalým podielovým spoluvlastníkom uplatňoval
nároky na náhradu pomernej časti vynaložených nákladov – investícií. V nadväznosti na uvedené

okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v tzv. širšom slova zmysle bolo žalobkyňou navrhnuté voči každej zo žalovaných
1/ a 2/. V konaní bolo preto podľa okresného súdu potrebné ustáliť, či žalobkyňa poukazuje
na vynaložené investície len v súvislosti s argumentáciou odôvodňujúcou prikázanie predmetných
nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva alebo či sa domáha úhrady nákladov vynaložených na ňou

tvrdené opravy a údržbu, a teda či má súd o ňou uplatňovanom nároku na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom slova zmysle rozhodnúť samostatnými výrokmi. V uvedenej súvislosti
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že „žalobkyňa sa domáhala
vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle uplatnením si práva na zaplatenie
peňažnej náhrady za uskutočnené investície do spoločnej nehnuteľnosti dvoma samostatnými výrokmi,

o ktorých rozhodol vo výrokovej časti rozsudku, keďže dospel k záveru, že zo strany žalobkyne
sa nejednalo len o argumentačnú podporu návrhu na prikázanie predmetných nehnuteľností do jej
výlučného vlastníctva, čo bolo medzi stranami nesporné. „Pokiaľ sa teda žalobkyňa návrhom na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle slova domáhala náhrady investícií, ktoré
vynaložila počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu so žalovanými 1/ a 2/, bolo podľa okresného súdu

v prvom rade potrebné zistiť, či išlo o nevyhnutne vynaložené náklady na opravu a údržbu alebo
či sa jednalo o také náklady na opravu a údržbu, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť. Zdôraznil,
že ak by jeden z podielových spoluvlastníkov vynaložil náklady na nevyhnutné opravy či údržbu
nehnuteľnosti (v tomto prípade rodinného domu) a a) jednalo by sa o bežnú záležitosť, alebo b)
nejednalo by sa o bežnú záležitosť, avšak ostatní podieloví spoluvlastníci by s nevyhnutnou opravou

či údržbou rodinného domu vyslovili súhlas, investujúci podielový spoluvlastník by sa voči ostatným
podielovým spoluvlastníkom mohol domáhať náhrady pomernej časti nákladov vynaložených na túto
opravu či údržbu už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, pričom by sa v takom prípade nejednalo
o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale o majetkové právo investujúceho podielového
spoluvlastníka, uplatňované voči ostatným podielovým spoluvlastníkom. Na strane druhej, ak by jeden

z podielových spoluvlastníkov vynaložil náklady na nevyhnutnú opravu či údržbu, pričom by nešlo
o bežnú záležitosť a ostatní podieloví spoluvlastníci by s takouto nevyhnutnou opravou či údržbou
rodinného domu nevyslovili súhlas, išlo by o neplatný právny úkon a investujúci podielový spoluvlastník
by sa už za trvania podielového spoluvlastníctva mohol od ostatných podielových spoluvlastníkov
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 456 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by jeden

z podielových spoluvlastníkov vynaložil náklady na nie nevyhnutnú opravu či údržbu rodinného domu,
ide vždy o záležitosť, ktorá nie je bežná a vyžaduje súhlas ostatných podielových spoluvlastníkov.
Ak bol tento súhlas daný, závisí od obsahu dohody podielových spoluvlastníkov o spôsobe úhrady
nákladov. Aj keď nebol spôsob úhrady nákladov nie nevyhnutnej, ale inak aspoň odsúhlasenej opravy
či úpravy dohodnutý, investujúci podielový spoluvlastník sa môže domáhať náhrady nákladov od

ostatných podielových spoluvlastníkov pomerne za použitia ustanovení § 74, § 137 ods. 1, § 138 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ibaže by bolo dohodnuté, že
investujúcispoluvlastníksatakejtonáhradyvzdáva.Anituvšaknejdeonároknavydanie bezdôvodného
obohatenia, ale o majetkové právo investujúceho podielového spoluvlastníka. Ak niektorý podielový
spoluvlastník vynaložil náklady na nie nevyhnutnú opravu alebo údržbu rodinného domu bez súhlasu

alebo napriek nesúhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov, zo žiadneho zákonného ustanovenia
nemožno vyvodiť povinnosť ostatných podielových spoluvlastníkov znášať za trvania spoluvlastníckeho
vzťahu pomernú úhradu týchto nákladov. Ak však dôjde k zániku podielového spoluvlastníctva, na strane
neinvestujúcich podielových spoluvlastníkov pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo „pri inejrealizácii spoluvlastníckych podielov“, vzniká na strane neinvestujúcich podielových spoluvlastníkov
neoprávnený majetkový prospech, a to vo výške zhodnotenia ich podielov v súvislosti s neohlásenou,
neodsúhlasenou, nie nevyhnutnou opravou či úpravou. Z toho podľa okresného súdu vyplýva, že

pokiaľ súd rozhoduje o riadnom návrhu na úhradu nákladov vynaložených na opravy alebo úpravy
nehnuteľností, treba podrobne zistiť charakter týchto opráv a úprav, najmä či išlo o nevyhnutné opravy
či údržby, či boli bežnou záležitosťou alebo nie a v zápornom prípade, či dali (v tomto prípade) žalované
na ich vykonanie súhlas a či došlo k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov. Povinnosť tvrdenia
vo vzťahu ku charakteru opráv a úprav, ako aj ich nevyhnutnosti zaťažuje žalobcu, ktorý navrhuje

vykonať vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, a teda v zásade ho zaťažuje
aj dôkazné bremeno na preukázanie, kedy a v akom rozsahu bola tá – ktorá investícia vykonaná a
najmä aký bol charakter tejto investície, či sa jednalo o náklady na nevyhnutnú opravu a údržbu a
nešlo pritom o bežnú záležitosť alebo naopak, či táto investícia nemala charakter nevyhnutnej opravy a
údržby. Zároveň bolo povinnosťou žalobcu preukázať, či na tieto opravy, ktoré nezahrňovali nevyhnutné
opravy, resp. údržbu, mal súhlas ostatných podielových spoluvlastníkov. V konaní o vypriadanie

podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je však podstatnou skutočnosťou tá skutočnosť,
aby žalobca preukázal, že ako podielový spoluvlastník takéto opravy a úpravy uskutočnil a že nimi
došlo k zhodnoteniu vyporiadávanej nehnuteľnosti. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na základe uvedeného vyvstala v konaní otázka (keďže
v konaní nebolo preukázané, že by investície mali charakter tzv. neodkladných, napriek tomu, že

žalobkyňa to tvrdila najmä vo vzťahu k rekonštrukcii strechy, ani nebolo preukázané, že by ostatní
podieloví spoluvlastníci dali s takýmito investíciami žalobkyni súhlas), či prináleží žalobkyni náhrada za
investície, ktorými došlo k zhodnoteniu spoluvlastníckych podielov žalovaných v rozsahu rozdielu medzi
cenou nehnuteľnosti pred zhodnotením (viď v čase nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu a vydania
nehnuteľnosti do užívania žalobkyne) a v čase zrušenia podielového spoluvlastníctva. V prvom rade

je teda podľa okresného súdu potrebné preukázať, či investície vykonané žalobkyňou mali charakter
neodkladných investícií (tzv. rekonštrukčné a záchranné práce za účelom udržania stavu nehnuteľnosti
a zamedzenia jej ďalšieho poškodenia, resp. zničenia a schátrania) a ak investície vykonané žalobkyňou
tento charakter nemali, je potrebné preukázať, že ostatní podieloví spoluvlastníci s ich vynaložením
súhlasili. Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov, nevzniká

podielovému spoluvlastníkovi, ktorý investície vynaložil, proti ostatným podielovým spoluvlastníkom
právo na náhradu vynaložených prostriedkov v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, môže
sa však voči ostatným podielovým spoluvlastníkom domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
ostatným podielovým spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich spoluvlastníckych podielov v dôsledku
vynaloženej investície (§ 451 ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka), pričom ide o rozdiel medzi cenou

spoluvlastníckeho podielu pred investíciou a po jej vynaložení.

1.6 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, ktoré z vykonaných rekonštrukčných
prácmalicharakterneodkladnýchinvestícií,rovnakoakovovzťahukžalovaným1/a2nepreukázala/,že

byvprípade,žesanejednalooneodkladnéinvestície,súhlastýchtopodielovýchspoluvlastníčokmala.Z
uvedeného je teda podľa okresného súdu možné konštatovať, že keďže nebola žalobkyňou preukázaná
suma vynaložených investícií a ani súhlas žalovaných 1/, 2/ ako podielových spoluvlastníčok s nimi, nie
je možné vynaložené prostriedky vyporiadať v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale podľa
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka titulom bezdôvodného obohatenia žalovaných 1/ a 2/ tým, že sa

ich spoluvlastnícke podiely zhodnotili.

1.7 Vo vzťahu k argumentácii žalovaných, že peňažné prostriedky vynaložené na rekonštrukciu
predmetných nehnuteľností boli vynaložené treťou osobou (nie žalobkyňou), okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že táto skutočnosť má/môže mať vplyv na posúdenie

aktívnej vecnej legitimácie subjektu, ktorý môže vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných 1/, 2/
požadovať.Uviedol,žetvrdenia„žalobkyne“,produkované vtomtosmere, niesúpreukazujúcimi,naviac
syn žalobkyne D. F. najprv uviedol, že finančné prostriedky vynaložené na rekonštrukciu predmetných
nehnuteľností investoval on - následne na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 06.05.2024
vypovedal, že peniaze boli žalobkyne, pretože on nebol na tom dobre finančne. Výpoveď žalobkyne

v korelácii s výpoveďou svedka, ktorý je jej synom evokuje podľa okresného súdu záver, že finančné
prostriedky na rekonštrukciu predmetných nehnuteľností boli vynakladané tak žalobkyňou ako aj jej
synom,došlotedakichzmiešavaniuaprelínaniu,keďžerekonštrukciapredmetnýchnehnuteľnostítrvala
niekoľko po seba nasledujúcich rokov. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, ktoré konkrétnefinancie boli investované priamo žalobkyňou a ktoré čiastočne alebo v celosti jej synom. Je teda
možné podľa okresného súdu ustáliť, že žalobkyňa je ako podielová spoluvlastníčka aktívne vecne
legitimovaným subjektom na uplatnenie si práva na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom

slova zmysle titulom zhodnotenia predmetných nehnuteľností.

1.8 Vo vzťahu k žalovanou 2/ vznesenej námietke premlčania, okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že je potrebné uviesť, že z tvrdenia svedka D. F. vyplýva, že
k odovzdaniu predmetných nehnuteľností došlo po spísaní čestného prehlásenia N. B. – bratom

žalovaných 1/ a 2/ dňa 20.10.2004. Následne malo dôjsť k prikročeniu k ich rekonštrukcii, ktorá mala
trvať určité časové obdobie, „pričom svedok sa vo svojich výpovediach rôzni, keď najprv uvádzal ako
dobu trvania rekonštrukčných prác 7 až 8 rokov, následne na pojednávaní konanom dňa 06.05.2024
uviedol 8 až 10 rokov a na otázku právneho zástupcu žalovanej 2/ uviedol, že „práce doteraz nie sú
ukončené, ale vo všeobecnosti k ukončenie rekonštrukcie mohlo dôjsť po nejakých 12-tich až 16-
tich rokoch od odovzdania peňažných prostriedkov (zálohy na kúpnu cenu) N. B.. Na inom mieste

svedeckej výpovede však svedok uvádza, že v roku 2007 bola predmetná domová nehnuteľnosť v zlom
stave, z čoho podľa okresného súdu vyplýva, že ak by sa prikročilo k rekonštrukcii predmetnej domovej
nehnuteľnosti na konci roku 2007, rekonštrukcia by trvala maximálne do konca roku 2017. „Ak by sa
súd priklonil k svedkom tvrdeným 10-tim rokom trvania rekonštrukcie, resp. ak by peňažné prostriedky
boli N. B. prevzaté v zmysle jeho čestného vyhlásenia dňa 20.10.2004, tak po pripočítaní svedkom

tvrdených 16-tich rokov trvania rekonštrukcie by rekonštrukcia mala byť ukončená dňa 20.10.2020“.
Žalobkyňa si uplatnila právo na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle
procesne prijateľným spôsobom v podaní zo dňa 05.09.2024, kde navrhla, aby súd pripustil zmenu
petitu žaloby spočívajúcu v rozšírení žaloby, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 11.09.2024,
z čoho podľa okresného súdu vyplýva, že od ukončenia rekonštrukcie až do uplatnenia práva žalobkyne

na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle došlo k uplynutiu tak objektívne
trojročnej, ako aj subjektívnej dvojročnej premlčanej doby (keďže žalobkyňa musela vedieť kto sú
podieloví spoluvlastníci a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje). Z uvedeného dôvodu okresný
súd žalobu voči žalovanej 2/ pre uplynutie premlčacej doby na uplatnenie si práva žalobkyne na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle v časti náhrady nákladov (investícií)

titulombezdôvodnéhoobohateniazamietol.Zároveňokresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutého
rozsudku konštatoval, že „vo vzťahu k žalovanej 1/ žalobkyňa síce nepreukázala, ktoré konkrétne práce
boli vykonané a za akú cenu, hoci to tvrdila v podaní zo dňa 05.09.2024, nepochybne však preukázala,
že nehnuteľnosť zhodnotila tak, ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov (potvrdenia o hodnote
vykonaných prác, znaleckého posudku o určení ceny nehnuteľnosti). Žalovaná 1/ námietku premlčania

nevzniesla a ani skutkové tvrdenia žalobkyne nepopierala a ňou predložené dôkazy nenamietala“.
Vo vzťahu k žalovanej 1/ je teda podľa okresného súdu možné konštatovať, že právo žalobkyne na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle a uplatnenie si práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia bolo preukázané, a preto okresný súd zaviazal žalovanú 1/ zaplatiť žalobkyni
titulom náhrady investícií zhodnocujúcich nehnuteľnosť sumu 4213,44 Eur, zodpovedajúcu výške jej

spoluvlastníckeho podielu.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobkyňa a aj žalované 1/ a 2/ (ďalej aj
„žalované“) prostredníctvom svojich právnych zástupkýň odvolali. Žalobkyňa v úvode svojho odvolania
zhrnula, v ktorých výrokoch odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bola v konaní ako

sporovástranaúspešná(vovýrokochI.,II.,V.,VII.aVIII.)avktorýchvýrokochbolavkonaníakosporová
strana neúspešná (vo výrokoch III., IV., VI. a IX.) a uviedla, že odvolaním podaným v zákonnej lehote
napáda v zmysle ust. § 359 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV., VI. a vo výroku IX.
z odvolacích dôvodov uplatnených podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.

2.1 Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uplatnenému v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, žalobkyňa
v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie v odseku 18. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
konštatoval, že žalobkyňa je štátna občianka Maďarskej republiky, ktorá je členom Európskej únie a
následne posudzoval, či má právomoc na prejednanie veci s cudzím prvkom, ako aj otázku rozhodného
práva, neakceptoval však námietku žalobkyne, ktorá v konaní tvrdila a preukázala, že ako cudzí štátny

príslušník neovláda slovenský jazyk, a to ani slovom a ani písmom a nedoručil jej v poradí druhý
rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/9/2019-640 zo dňa 28.10.2024 preložený do E. N.,
„hoci sa jedná o rozsudok vydaný v konaní, v ktorom bola vo viacerých ohľadoch neúspešnou stranou
sporu, a teda bolo potrebné, aby sa za účelom riadneho výkonu svojich procesných práv podrobneoboznámila s odôvodnením rozsudku a aby posúdila, či proti nemu podá opravný prostriedok“.
Uviedla, že v priebehu konania sa opakovane domáhala, aby jej súd doručoval dôležité písomnosti
a podania v maďarskom jazyku, aby sa s nimi mohla ako sporová strana podrobne oboznámiť. Súd

prvej inštancie jej námietku akceptoval a uznesením č. k. 9C/4/2019-213 zo dňa 05.11.2021 pribral do
konania tlmočníka na tlmočenie z maďarského jazyka do jazyka slovenského a naopak. Pokiaľ ide o
preklad písomností zo slovenského do maďarského jazyka, žalobkyňa v odvolaní uviedla, že súd prvej
inštancie jej doručil preložené do maďarského jazyka vyjadrenie žalovaných 2/ a 3/ (teraz žalovaných
1/ a 2/) k žalobe a v poradí prvý rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/4/2019-327 zo dňa

12.09.2002. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/12/2023-397 zo dňa 25.01.2024
a v poradí druhý rozsudok vydaný Okresným súdom Lučenec v tejto veci jej okresný súd nedoručil
preložené do maďarského jazyka; za porušenie práva na spravodlivý proces však žalobkyňa podľa
obsahu odvolania považuje práve to, že jej nebol preložený do maďarského jazyka doručený v poradí
druhý rozsudok Okresného súdu Lučenec, vydaný v tejto veci, a to rozsudok sp. zn. 9C/9/2019-640
zo dňa 28.10.2024. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní uviedla, že „skorší (v poradí prvý)

rozsudok okresného súdu, na základe ktorého bola v konaní úspešná, a teda nemala právo podať proti
nemu opravný prostriedok, jej bol doručený preložený do maďarského jazyka. Po doručení v poradí
druhého rozsudku vydaného okresným súdom v tejto veci, vyhotoveného v slovenskom jazyku sa u
asistentky sudcu informovala, či má očakávať doručenie tohto rozsudku v preklade do maďarského
jazyka. Bola jej poskytnutá informácia, že nie a že to, že jej bol doručený rozsudok v slovenskom jazyku

súd nepovažuje za porušenie jej procesných práv, preto podala odvolanie už po doručení písomného
vyhotovenia tohto rozsudku v slovenskom jazyku. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní ďalej
uviedla, že „v krátkej lehote 12 pracovných dní si nevedela ani na vlastné náklady zabezpečiť preklad
rozsudku, ktorý má 22 strán, do maďarského jazyka, preto nemohla kvalifikovane prejednať vec so
svojou právnou zástupkyňou za účelom podania odvolania. Takýmto postupom súdu prvej inštancie jej

bolo odňaté právo na konanie v materinskom jazyku“.

2.2 Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uplatnenému v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP,
žalobkyňa v odvolaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že súd prvej inštancie
nevykonal ňou navrhnutý dôkaz prehratím zvukovej nahrávky vyhotovenej svedkom D. F. (synom

žalobkyne) z rozhovoru medzi ním a žalovanou 2/ C. H. B., „na ktorej zvukovej nahrávke je
zachytené vyjadrenie žalovanej 2/ C. H. B., ktorým C. H. B. potvrdila, že dostala zálohu na predaj
svojho ideálneho spoluvlastníckeho podielu k spoločnej nehnuteľnosti (ktorá je predmetom sporu), ktorú
zálohu v sume 50.000,- Sk (predstavujúcu polovicu dojednanej kúpnej ceny za celú nehnuteľnosť)
odovzdala žalobkyňa bratovi žalovanej 2/ N. B.. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní uviedla, že

keďže odstupujúci podieloví spoluvlastníci majú pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
právo na vyplatenie protihodnoty svojich spoluvlastníckych podielov, bolo a je relevantné zohľadniť,
že žalobkyňa už v minulosti v dobrej viere zaplatila zálohu z kúpnej ceny za spoluvlastnícke podiely
žalovaných 1/ a 2/ (a pôvodne aj žalovaného 3/) v celkovej výške 50.000,- Sk a túto v rozsahu
zodpovedajúcom veľkosti spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/ odpočítať od všeobecnej

hodnoty spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/ v čase zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Uviedla, že jej návrh na odpočítanie zálohy od všeobecnej hodnoty spoluvlastníckych
podielov žalovaných 1/ a 2/, určenej Znaleckým posudkom č. 8/2024, vyhotoveným znalcom P. L., súd
prvej inštancie neakceptoval s odôvodnením, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
svojho tvrdenia, že záloha z kúpnej ceny v sume 50.000,- Sk bola žalobkyňou uhradená N. B. v súvislosti

so zamýšľaným predajom nehnuteľností, ktorú sú predmetom sporu (nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XX) a že z tejto sumy N. B. (brat žalovaných 1/ a 2/) vyplatil aj svojich súrodencov – žalované 1/ a 2/.
Súd prvej inštancie bol podľa žalobkyne povinný vyhodnotiť vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
a zohľadniť pritom všetko čo v konaní vyšlo najavo so zreteľom na to, že žiadny z vykonaných dôkazov
nemá vopred predpísanú dôkaznú silu. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že

za účelom preukázania svojho tvrdenia o odovzdaní zálohy z kúpnej ceny N. B., súdu prvej inštancie
predložila a súd prvej inštancie vykonal nasledovné dôkazy: skutkové tvrdenie žalobkyne v žalobe,
čestné prehlásenie N. B. zo dňa 20.10.2004 s jeho úradne osvedčeným podpisom, v ktorom N. B.
prehlásil, že od žalobkyne (budúcej kupujúcej) prevzal zálohu z kúpnej ceny vo výške 50.000,- Sk aj
za ostatných podielových spoluvlastníkov (žalované 1/ a 2/) na základe ich ústneho súhlasu, kúpnu

zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou a N. B. v priebehu súdneho konania, predmetom ktorej bol
spoluvlastnícky podiel N. B., „v ktorej N. B. potvrdil prevzatie zálohy z kúpnej ceny“, list vlastníctva
č. XX, k. ú. C., z ktorého v spojení s predloženou katastrálnou mapou vyplýva, že rodinný dom
zapísaný na LV č. XX sa nachádza oproti rodinnému domu žalobkyne, výsluch svedka D. F. - synažalobkyne. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa v odvolaní uviedla, že v konaní pred súdom prvej
inštancie opakovane navrhla vykonanie dokazovania prehratím zvukového záznamu vyhotoveného D.
F. z jeho rozhovoru so žalovanou 2/ C. H. B., „keď a) na uvedený dôkaz poukázala v bode 5. svojho

písomného vyjadrenia zo dňa 30.09.2020, keď b) na uvedený dôkaz poukázala dňa 01.10.2020
doručením trestného oznámenia podaného na C. H. B., v ktorom poukazovala na existenciu zvukovej
nahrávky, ktorá žalovanú 2/ usvedčuje z toho, že voči súdu vedome vo svojom vyjadrení uvádzala
zavádzajúce údaje a nepravdy, keď c) na uvedený dôkaz poukázal pri svojom výsluchu na pojednávaní
dňa 09.03.2022 svedok D. F., ktorý uviedol: Darmo som žalovanej 2/ vysvetľoval v akom stave sa

nehnuteľnosť nachádzala, keď nám ju predali a ako môže žiadať výplatu z hodnoty nehnuteľnosti v stave
ako nehnuteľnosť vyzerá v súčasnosti, keď do jej opravy nič neinvestovala a neodpracovala pri prácach
vykonaných na jej rekonštrukcii ani hodinu. Potom už uznala aj to, že ona vlastne prevzala ten podiel
zo sumy 50.000,- Sk, pričom do svojho vyjadrenia k žalobe napísala, že neprevzala žiadne peniaze.
Súčasne povedala, že keď ja dokážem, že som peniaze odovzdal tak, že mi ich vrátia, pričom doplnil:
Ja som si urobil nahrávku z rozhovoru so žalovanou 2/ v maďarskom jazyku, keď d) na uvedený

dôkaz svedok D. F. opätovne poukázal pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom na súde prvej
inštancie dňa 06.05.2024, kde uviedol: Taktiež môžem povedať, že som nahral telefonický rozhovor so
žalovanou, opravujem nahral som rozhovor so žalovanou, tu prítomnou pani B. bez jej súhlasu, kde
ona potvrdzuje, že svoj podiel z mnou vyplatenej sumy dostala. Ak s tým súd bude súhlasiť, môžem
to prehrať aj teraz. Môže sa k tomu vypočuť aj brat žalovanej, či nejaké peniaze z toho on sestre

dal, keď e) žalobkyňa v bode 24. písomného vyjadrenia k (v poradí prvému) odvolaniu žalovanej 2/
uviedla, že prevzatie zálohy aj zo strany žalovanej 2/ vie preukázať prehratím zvukového záznamu,
keď f) žalovaná 2/ pri svojom výsluchu ako sporová strana na pojednávaní konanom na súde prvej
inštancie dňa 06.05.2024 uviedla: „Do záhrady chodili môj švagor, nehnuteľnosť sme dovolili užívať
synovi žalobkyne, ktorý si tam umiestnil nejaký tovar, nejaké sklo. Ja som dlhý čas bola v zahraničí,

splnomocnila som na vyporiadanie majetkových vecí švagra, sestrinho manžela. My sme mali úmysel
predaťdom,alevždysajednalolenotendom,ktorýjepredmetomtohtokonania.Mysmeinýdompredať
nechceli.“ V nadväznosti na uvedené žalobkyňa v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie musel na
základe vyhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov (ktoré vykonal bez prehratia zvukového záznamu)
dospieť k záveru, že čestné prehlásenie spísané N. B., bratom žalovaných 1/ a 2/, sa týkalo predmetu

sporu napriek nesprávne uvedenému číslu listu vlastníctva v tomto čestnom prehlásení. Poukázala na
to, že „žalovaná 2/ v reakcii na otázku právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní konanom na súde
prvej inštancie dňa 06.05.2024 potvrdila, že iný dom ako ten čo je oproti domu žalobkyne predávať
nechceli. Pri zákonnom hodnotení vykonaných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach nemohol súd
prvej inštancie vyhodnotiť podľa žalobkyne svedeckú výpoveď a tvrdenie žalovanej 2/ ako dôveryhodné,

pretože bolo v rozpore s inými vykonanými dôkazmi (s čestným prehlásením N. B., s kúpnou zmluvou
uzatvorenou s N. B., s výpoveďou svedka D. F., s tvrdeniami žalobkyne). Súd prvej inštancie mal mať
podľa žalobkyne pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede žalovanej 2/ C. H. B. a v tejto situácii mal
vykonať dôkaz prehratím zvukovej nahrávky, „ktorý žalobkyňa riadne označila a vykonanie tohto dôkazu
nechala na posúdení súdu“. Pokiaľ tak súd prvej inštancie neurobil a bez predloženia akýchkoľvek

iných dôkazov na podporu dôveryhodnosti výpovede žalovanej 2/, výpoveď žalovanej 2/ bez výhrad
akceptoval, pričom nevykonal navrhnutý dôkaz prehratím zvukového záznamu, ktorý bol dôležitý pre
rozhodnutie vo veci samej, naplnil svojim postupom odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
Nad rámec uvedeného žalobkyňa vo vzťahu k uvedenému dôkazu v odvolaní ešte dodala, že tento
dôkaz zachytávajúci autentický rozhovor D. F. a žalovanej 2/ C. H. B. je dôveryhodnejším dôkazným

prostriedkom ako napr. výsluch N. B., ktorý vo svojom čestnom prehlásení s overeným podpisom už
v roku 2004 uviedol, že zálohu prevzal aj za svoje sestry a ktorý prevzatie zálohy potvrdil aj v kúpnej
zmluve. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní zdôraznila, že „keďže už v minulosti odovzdala
žalovaným 1/ a 2/ zálohu z hodnoty ich spoluvlastníckych podielov, navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. zmenil tak, že 1/3-inu zo sumy 50.000,- Sk (ktorá predstavuje

sumu 16.666,67 Sk a po prepočte na menu Eur sumu 553,23 Eur) odpočíta od všeobecnej
hodnoty spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2 (ktorá všeobecná hodnota spoluvlastníckych
podielov žalovaných 1/ a 2/ predstavuje sumu 4.766,66 Eur) a zaviaže žalobkyňu zaplatiť žalovaným
1/ a 2/ titulom náhrady za ich spoluvlastnícke podiely každej sumu vo výške 4.213,43 Eur, „avšak len
v nadväznosti na výroky V. a VI. rozsudku, tak ako ich navrhuje žalobkyňa, resp. so zohľadnením jej

odvolacích námietok voči nesprávnemu zisteniu skutkového stavu“.

2.3 Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uplatnenému žalobkyňou v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f)
CSP, žalobkyňa v odvolaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že pokiaľ ide o skutkovézistenia týkajúce sa odovzdania zálohy na zamýšľanú kúpu spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/
a 2/ v celkovej výške 50.000,- Sk (spolu so spoluvlastníckym podielom N. B.) namieta, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,keď sa„nekriticky

priklonillenku stanoviskužalovanej2/“.Tiežnamietaskutkovézisteniasúduprvejinštancie, vyvodenéz
vykonaného dokazovania ohľadne zistenia všeobecnej hodnoty spoluvlastníckych podielov žalovaných
1/ a 2/, z ktorých mala žalobkyňa žalované 1/ a 2/ ako ich podielová spoluvlastníčka vyplatiť, „keď
súd tak rozhodol v spojitosti so zamietnutím žalobného návrhu žalobkyne na zohľadnenie investícií
vynaložených z jej výlučného majetku“. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa v odvolaní uviedla,

že do sumy 4.766, 66 Eur (ako hodnoty spoluvlastníckych podielov žalovanej 1/ a žalovanej 2/,
každej o veľkosti 4/36) sú zo všeobecnej hodnoty dotknutých nehnuteľností v celkovej sume 42.900,-
Eur, určenej Znaleckým posudkom č. 8/2024, vyhotoveným znalcom P. A. L. zahrnuté aj hodnoty
hnuteľných vecí, ktoré netvoria a nikdy netvorili podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/
a 2/. V uvedenej súvislosti poukázala žalobkyňa v odvolaní na ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa znenia ktorého „súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť od nej

oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila“ a tiež na ust. § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa znenia ktorého „príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené
na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali“. Uviedla, že do hodnoty dotknutých nehnuteľností sa
premietla aj hodnota nasledovných hnuteľných vecí: sporák elektrický s elektrickou rúrou a keramickou
platňou, umývačka riadu, chladnička alebo mraznička, odsávač pár, drezové umývadlo nerezové alebo

plastové, kuchynská linka s materiálom na báze dreva, vaňa plastová s vírivkou, umývadlo, nerezová
páková batéria so sprchou, nerezové batérie, elektrický kozub s vyhrievacou vložkou, vstavané skrine,
ktorých hodnotu stanovil znalec na sumu 1.325,- Eur. Jedná sa o hnuteľné veci, ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne a súčasťou predmetného rodinného domu sa stali ich zakúpením z výlučných
prostriedkov žalobkyne, avšak sú oddeliteľné od hlavnej veci, ktorej súčasťou sa stali a môžu byť

samostatným predmetom práva. „Okrem toho sa jedná o veci s relatívne krátkou životnosťou, ktoré sú
v domácnostiach bežne vymieňané za novšie“. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2280/2012 zo dňa 25.09.2012, kde Najvyšší súd
ČR uvádza: „Dovolací súd však vychádza z ustálenej judikatúry a literatúry, ktorá bola od doby jeho
účinnosti vytvorená a ktorá v tejto otázke podáva jasné riešenie. Z neho vyplýva, že ak je spojenie

súčasti veci s hlavnou vecou tak úzke, že nemôže byť reálne oddelená alebo môže byť oddelená len
nehospodárnym spôsobom, ide o nesamostatnú súčasť veci, ktorá zdieľa osud hlavnej veci, pretože
nemôže byť samostatným predmetom práva“.

2.4 Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uplatnenému žalobkyňou v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.

f) CSP, žalobkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že súd prvej inštancie zahrnul do všeobecnej hodnoty
spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/ aj „drobné stavby“, ktoré nie sú neoddeliteľnou súčasťou
inej nehnuteľnosti, sú samostatným predmetom práva a nepatria do podielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/. Jedná sa o dvojkrídlovú oceľovú bránu pri vstupe na pozemok, ktorá je
vo výlučnom vlastníctve žalobkyne ako vec nadobudnutá originálnym spôsobom v roku 2010 a podľa

znaleckého posudku jej všeobecná hodnota je 287,82 Eur, ďalej sa jedná o spevnené plochy vonkajšej
terasy, ktorých všeobecná hodnota podľa znaleckého posudku je 628,62 Eur, spevnenú plochu pod
vonkajším bazénom, ktorej všeobecná hodnota podľa znaleckého posudku je 445,51 Eur, chodník,
ktorého všeobecná hodnota podľa znaleckého posudku je 273,84 Eur, žumpu, ktorej všeobecná
hodnota podľa znaleckého posudku je 1.786,19 Eur; postavené v roku 2015. Zdôraznila, že „stavba nie

je súčasťou pozemku a spevnené plochy a komunikácie súdna prax považuje za samostatný predmet
práva a nie za súčasti pozemku“. Ďalej sa podľa žalobkyne jedná o dreváreň, postavenú v roku 2010,
nachádzajúcu sa v zadnej časti dvora na parcele č. 385/1, ktorej všeobecná hodnota podľa znaleckého
posudku je 578,57 Eur, pričom je stavba drevárne vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a je nadobudnutá
originálnym spôsobom.

2.5 Nesprávne skutkové zistenia sa podľa žalobkyne týkajú aj záverov súdu prvej inštancie o čase
vynaloženia jednotlivých investícií a toho, ktoré z investícií boli nevyhnutné na zachovanie celistvosti
a bezpečnosti stavby – predmetného rodinného domu. Súd prvej inštancie vynechal podľa žalobkyne
v procese hodnotenia vykonaných dôkazov obsah Znaleckého posudku č. 8/2024, vyhotoveného

znalcom P. A. L., ktorý bol v konaní vykonaný ako dôkaz, preto je odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa žalobkyne nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Zdôraznila, že
k tomuto dôkazu neboli zo strany žalovaných 1/ a 2/ vznesené žiadne námietky; súd prvej inštancie
považoval tento znalecký posudok a v ňom uvedené skutočnosti za nesporné (odsek 30. odôvodneniarozsudku). Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa nesprávnych skutkových zistení súdu prvej
inštancie ohľadom investícií nevyhnutných na zachovanie podstaty a bezpečnosti predmetnej domovej
nehnuteľnosti a možnosti jej využitia na účel, na ktorý bola určená, žalobkyňa v odvolaní uviedla,

že pôvodná stavba rodinného domu bola realizovaná v roku 1950 a podľa znaleckého posudku
pozostávala zo vstupnej predsiene, izby, kuchyne, kúpeľne a WC. Na pôvodnej stavbe rodinného
domu sa podľa znaleckého posudku realizovala nová sedlová strecha („pôvodná azbestová strecha
bola poškodená a musela byť so zvýšenými nákladmi odstránená, nakoľko predstavovala riziko
pre životné prostredie a zdravie okolia“) s nižším sklonom, krytinou z asfaltových šindľov a debnení

zo sadrokartónu. K nevyhnutným výdavkom patrili investície do klampiarskych konštrukcií, výdavky
súvisiace s výmenou vstupných dverí a okien, realizované v roku 2013 a 2017, nová elektroinštalácia
realizovaná v roku 2015, rozvod studenej a teplej vody realizovaný v roku 2015, napojenie na studňu
a odkanalizovanie žumpy realizované v roku 2013. Zo znaleckého posudku č. 8/2024, vyhotoveného
znalcom P. A. L. je podľa žalobkyne možné zistiť hodnotu týchto investícií, ako aj ich cenový
podiel na celej stavbe. Zdôraznila, že uniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie charakteru

a výšky investícií do predmetného rodinného domu, ako aj času ich realizácie. Súd prvej inštancie
dospel podľa žalobkyne na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam
ohľadne (ne/existencie) súhlasu s rekonštrukciou dotknutého rodinného domu zo strany ostatných
podielových spoluvlastníkov. Zdôraznila, že všetky investície, ktoré boli na dome realizované, súviseli
výlučne s opravou, údržbou a modernizáciou predmetnej nehnuteľnosti. Ohľadne práv a povinností

vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva, žalobkyňa v odvolaní uviedla, že v zmysle § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozhodujú podieloví spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
ich podielov. „Ak by sa jednalo o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu sa prehlasovaní podieloví
spoluvlastníci obrátiť na súd, aby o zmene rozhodol“. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní
uviedla, že žalované 1/ a 2/ majú spoločne 8/36-inový spoluvlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti

a žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou so spoluvlastníckym podielom XX/XX-XXX, teda má
väčšinový spoluvlastnícky podiel. Žalované 1/ a 2/ mali podľa žalobkyne menšinový spoluvlastnícky
podiel aj v čase realizácie väčšiny opráv, úprav a investícií do predmetného rodinného domu. „Žalované
1/ a 2/ sa v priebehu trvania spoluvlastníckeho vzťahu so žalobkyňou neobrátili na súd ako prehlasované
podielové spoluvlastníčky a nenamietali vykonanie údržby, opráv alebo výšku nákladov vynaložených

na rekonštrukciu predmetného rodinného domu a priľahlých pozemkov („predmetných nehnuteľností“)“.
Za daného skutkového stavu je skutkové zistenie súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa realizovala
investície do predmetného rodinného domu (bez ohľadu na ich charakter) bez súhlasu ostatných
podielových spoluvlastníkov podľa žalobkyne nesprávne, nevyplývajúce z vykonaného dokazovania.
Súd prvej inštancie pri vyvodzovaní skutkových záverov musel podľa žalobkyne zohľadniť aj veľkosť

spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovaných. „Súhlas podielových spoluvlastníkov je totiž daný
vtedy, ak je daný súhlas ich nadpolovičnej väčšiny, čo v konaní vyvrátené nebolo“. Preukázanie
nesúhlasu podielovej spoluvlastníčky so spoluvlastníckym podielom o veľkosti X/XX-XXX s investíciami
žalobkyne do dotknutej nehnuteľnosti, nie je podľa žalobkyne dôkazom o absencii súhlasu ostatných
podielových spoluvlastníkov“. Zdôraznila, že ak chcel súd prvej inštancie rozhodnúť spôsobom, že

nárok žalobkyne na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, tak ako ho
žalobkyňa navrhla, nebude akceptovať, od čoho sa v tomto type konaní mohol odkloniť, musel pri
vyhodnotení dôkazov, skutkových zisteniach a následnom právnom posúdení veci zohľadniť vyššie
uvedené skutočnosti, týkajúce sa výkonu práv a povinností podielových spoluvlastníkov. Rozsudok
súdu prvej inštancie je podľa žalobkyne v tejto časti nepreskúmateľný aj z toho dôvodu, že pokiaľ ide

o žalovanú 1/, súd prvej inštancie v odseku 38. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že vo vzťahu k žalovanej 1/ je možné konštatovať, že právo žalobkyne na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom slova zmysle a právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo
voči žalovanej 1/ preukázané, a preto uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.213,44 Eur,
zodpovedajúcu výške jej spoluvlastníckeho podielu. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa v odvolaní

uviedla, že „ak je to tak, potom sú jej výhrady týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení uvedené
v odvolaní, ktoré považuje za dôvodné irelevantné, pretože súd prvej inštancie považoval voči žalovanej
1/ jej nárok na zaplatenie (náhradu) investícií vo výške 4.213,44 Eur za preukázaný a podložený
dôkazmi“. Napriek tomu však na tomto odvolacom dôvode (na odvolacom dôvode uplatnenom podľa
§ 365 ods. písm. f) CSP) trvá, nakoľko z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku nie je

podľa jej názoru jednoznačne zrejmé, či a ako súd prvej inštancie vyššie uvedené skutočnosti pri
svojom rozhodovaní, riadiac sa nesprávnym právnym posúdením veci ohľadne vyhodnotenia vznesenej
námietky premlčania, zohľadnil.2.6 Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uplatnenému žalobkyňou v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, žalobkyňa v odvolaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie

vznesenej námietky premlčania. V uvedenej súvislosti poukázala žalobkyňa v odvolaní na záverečnú
reč žalovanej 2/, prednesenú žalovanou 2/ na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie/,
v rámci ktorej žalovaná 2/ prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že už v skoršom odvolacom
konaní vzniesla námietku premlčania ohľadne náhrady za vykonané investície, ktoré boli žalobkyňou
vynaložené bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov, a teda žalobkyňa sa nemôže domáhať

vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, ale mohla by sa domáhať len vydania
bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie sa podľa žalobkyne dopustil pri posúdení vznesenej
námietky premlčania nesprávnych skutkových a právnych záverov, a to ohľadne absencie súhlasu
ostatných podielových spoluvlastníkov s opravou, údržbou a rekonštrukciou predmetného rodinného
domu, ktoré nesprávne skutkové a právne závery prevzal z tvrdenia žalovanej 2/, pričom opomenul, že
nesúhlas žalovanej 2/, ktorá má spoluvlastnícky podiel v rozsahu X/XX-XXX, nepreukazuje skutočnosť,

že žalobkyňa konala bez súhlasu väčšiny podielových spoluvlastníkov. Skutkové a právne závery súdu
prvejinštancie,vychádzajúceznesprávnehoprávnehoposúdeniaotázkyrozhodovaniaväčšinou hlasov
podielových spoluvlastníkov nie sú podľa žalobkyne správne, preto zakladajú dôvodnosť podaného
odvolania. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní uviedla, že žalovaná 2/ vo svojom odvolaní proti
v poradí prvému rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/4/2019-327 zo dňa 25.11.2022 vzniesla

námietku premlčania ohľadne náhrady za vykonané investície. Z toho podľa žalobkyne vyplýva, že
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd druhej inštancie, sa s touto námietkou (s námietkou premlčania)
pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej 2/ už zaoberal, „kedy posudzoval aj výhradu žalobkyne, že táto
námietka nebola vznesená dôvodne a že jej vznesenie je v rozpore s dobrými mravmi“. Z odôvodnenia
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/12/2023 zo dňa 25.01.2024 podľa žalobkyne

nevyplýva, že by odvolací súd považoval nárok žalobkyne na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v širšom slova zmysle a nárok žalobkyne na zohľadnenie investícií za premlčaný. Žalovaná 2/
vznesenú námietku premlčania odôvodnila tým, že nárok žalobkyne na náhradu investícií sa premlčal
z toho dôvodu, že sa jednalo o bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa žalobkyňa domáhala
po uplynutí premlčacej doby. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie podľa žalobkyne

jednoznačne vyplynulo, že k významnému zhodnoteniu predmetu konania došlo výlučne z finančných
prostriedkov žalobkyne ako väčšinovej podielovej spoluvlastníčky. Takto došlo aj k zhodnoteniu
spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/, čo sa prejavilo na ich všeobecnej hodnote stanovenej
znalcom v Znaleckom posudku č. 8/2024 na sumu 4.766,66 Eur. Nesprávne právne posúdenie
vznesenejnámietkypremlčaniasúdomprvejinštancievyplývapodľažalobkyneznesprávnehoprávneho

posúdenia (ne)/existencie súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov s investíciami žalobkyne do
predmetnej nehnuteľnosti a nesprávneho právneho posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby, ktorá
nemôže začať plynúť skôr, než k bezdôvodnému obohateniu dôjde. Nárok žalobkyne na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle nemožno podľa žalobkyne posúdiť bez výhrad ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia; k bezdôvodnému obohateniu žalovaných 1/ a 2/ na úkor

žalobkyne by nedošlo samotnou investíciou, ale až jej premietnutím do zhodnotenia spoluvlastníckeho
podielu žalovaných 1/ a 2/ „a ten je zjavný a definitívne vyčísliteľný až v čase, kedy dochádza k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva“.

2.7 V závere odvolania žalobkyňa uviedla, že nepovažuje za správne právne posúdenie investícií ako

bezdôvodné obohatenie a uplatňuje si ich zaplatenie titulom vyporiadania v širšom rozsahu (v širšom
slova zmysle) založenom na princípoch, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v odseku 32. odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku. Vznesenú námietku premlčania považuje za vznesenú nedôvodne
a jej akceptáciu zo strany súdu prvej inštancie za nesprávne právne posúdenie veci. Ak súd prvej
inštancie nemienil uznať jej nárok na zohľadnenie investícií, ktoré podstatne zvýšili hodnotu spoločnej

veci, mal určiť výšku odplaty za spoluvlastnícke podiely žalovaných 1/ a 2/ so zohľadnením kritérií
a na základe riadnych skutkových zistení, na ktoré poukázala v čl. 6.2 odvolania, t. j. mal zahrnúť do
ceny spoluvlastníckeho podielu len hodnotu tých vecí, ktoré tvoria spoločné vlastníctvo a mal vylúčiť
veci nadobudnuté výlučne žalobkyňou (hnuteľné veci, drobné stavby). Uviedla, že podaným odvolaním
sa domáha rozhodnutia v súlade s odvolacím návrhom uvedeným v čl. 3 bod 7 odvolania, kde navrhla,

aby odvolací súd rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV., VI. a IX. zmení
a vydá rozsudok:
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 1/ na vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva
sumu 4.213,44 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 2/ na vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva
sumu 4.213,44 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Žalovaná 2/ je povinná zaplatiť žalobkyni 4.213,44 Eur titulom vyporiadania podielového

spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IX. Žalovaná 2/ je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % z návrhu na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení
výšky trov konania vydaného vyšším súdnym úradníkom.
X. Žalované 1/ a 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

3. Žalované 1/ a 2/ v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedli, že odvolaním napádajú
výroky V., VII. a VIII. rozsudku súdu prvej inštancie; v ostatných výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie
odvolaním nenapádajú. Odvolanie odôvodnili žalované odvolacími dôvodmi uplatnenými v zmysle ust.
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP (podľa znenia ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci), ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (podľa znenia ktorého súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a ust. § 365 ods. 1 písm.
h) CSP (podľa znenia ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci). Uviedli, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení
vyvodzujeprávnezáveryanazistenýskutkovýstavaplikujekonkrétnuprávnunormu.Nesprávneprávne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd na
zistený skutkový stav nepoužije (neaplikuje) správny právny predpis, alebo ak síce na zistený skutkový
stav aplikuje správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretuje, alebo ak zo správnych skutkových
zistení vyvodí nesprávne právne závery.

3.1 Vo vzťahu k výrokom V. a VIII. rozsudku súdu prvej inštancie, žalované 1/ a 2/ v odvolaní uviedli,
že „súd prvej inštancie si na základe vykonaného dokazovania ustálil to, že žalobkyňa investovala do
predmetnej domovej nehnuteľnosti, čo však nezodpovedá skutočnosti a nevyplýva to ani z vykonaného
dokazovania.Zdôraznili,žedopredmetnejdomovejnehnuteľnostiinvestovalavýlučnealentretiaosoba,
a to syn žalobkyne - svedok D. F., ktorý v predmetnom rodinnom dome dlhodobo býva so svojou

rodinou, a ktorý na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 09.03.2022 výslovne uviedol,
že on zaplatil zálohu z kúpnej ceny, doteraz do predmetnej nehnuteľnosti investoval nemalé finančné
prostriedky, on z nej urobil moderný dom. Pokiaľ svedok D. F. na pojednávaní konanom na súde prvej
inštancie dňa 06.05.2024 diametrálne zmenil svoju výpoveď, pričom zrazu tvrdil, že na zálohu na
kúpnu cenu mu požičala peňažné prostriedky matka (žalobkyňa), uvedené tvrdenie svedka D. F. je

podľa žalovaných špekulatívne a ničím nepodložené. „Pokiaľ boli investície do predmetného rodinného
domu financované treťou osobou (D. F.) a nie podielovým spoluvlastníkom (žalobkyňou), nemôže
sa tento podielový spoluvlastník voči ostatným podielovým spoluvlastníkom domáhať vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, a teda nemôže žiadať od ostatných (odstupujúcich)
podielových spoluvlastníkov, aby mu nahradili tieto investície a nemôže tiež žiadať započítať údajné

zaplatenie zálohy na spoluvlastnícky podiel. V nadväznosti na uvedené žalované v odvolaní uviedli,
že pokiaľ by aj boli tieto investície realizované priamo žalobkyňou, čo však v konečnom dôsledku
nevyplýva z vykonaného dokazovania, tak žalovaná 1/ tiež vznáša námietku premlčania ohľadne
náhrady za vykonané investície do predmetného rodinného domu. V uvedenej súvislosti poukázali
žalované v odvolaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1644/2005, kde Najvyšší súd

ČR uvádza: „Na účely vyporiadania investícií treba rozlišovať prípady, keď sú investície vykonané so
súhlasom (hoci aj konkludentným) spoluvlastníkov (§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo bez
tohto súhlasu. V prípade, že ostatní podieloví spoluvlastníci súhlasia s nákladmi vynaloženými jedným
alebo viacerými spoluvlastníkmi na spoločnú vec, teda ide o dohodu o hospodárení so spoločnou
vecou, investujúci podielový spoluvlastník má proti ostatným podielovým spoluvlastníkom právo na

náhradu vynaložených prostriedkov (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak boli náklady vynaložené
bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, môže sa však domáhať
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným podielovým spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením
ich podielov v dôsledku vynaloženej investície (§ 451 ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka); ide
o rozdiel medzi cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení“. V nadväznosti na uvedené

žalované v odvolaní uviedli, že berúc do úvahy fakt, že rekonštrukčné práce boli vykonané bez súhlasu
ostatných podielových spoluvlastníkov, plynutie premlčacej doby sa spravuje ustanovením § 107 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka. Poukázali na to, že žalovaná 2/ kvalifikovane vzniesla námietku premlčania
eštevodvolanízodňa25.11.2022,podanomprotivporadíprvémurozsudkuokresnéhosúdu,vydanémuv tejto veci. Zdôraznili, že v danom prípade sa jedná o „nútené nerozlučné procesné spoločenstvo“,
a preto žalovanou 2/ vznesená námietka premlčania v zásade zaväzuje aj žalovanú 1/. Vzhľadom
na uvedený charakter procesného spoločenstva žalovaných 1/ a 2/ neobstojí podľa žalovaných záver

súdu prvej inštancie, že žalovaná 1/ námietku premlčania nevzniesla, že nepoprela skutkové tvrdenia
žalobkyne a že nenamietala žalobkyňou predložené dôkazy, nakoľko toto vykonala žalovaná 2/
a žalovanou 2/ vznesená námietka premlčania sa týkala celkových investícií do predmetného rodinného
domu, netýkala sa výlučne (len) žalovanej 2/ a jej spoluvlastníckeho podielu, preto mal súd prvej
inštancie žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 4.213,44 Eur titulom vyporiadania podielového

spoluvlastníctva v širšom slova zmysle zamietnuť aj voči žalovanej 1/.

3.2 Žalované v odvolaní ďalej uviedli, že na odvolaním napadnutý výrok V. nadväzuje výrok VIII., týkajúci
sa trov konania, vo vzťahu ku ktorému navrhujú, aby ho odvolací súd zmenil a rozhodol tak, že žalobkyňa
je povinná nahradiť žalovanej 1/ trovy konania v rozsahu 100 % z návrhu na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva s širšom slova zmysle, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení

výšky trov konania, vydaného vyšším súdnym úradníkom (súdu prvej inštancie). Vo vzťahu k výroku
VII. odvolaním napadnutého rozsudku žalované v odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vyporiadavaná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a že
prikázaniepredmetnejnehnuteľnostidovýlučnéhovlastníctvažalobkynejenajúčelnejšíanajpraktickejší
spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva s preukázaním schopnosti žalobkyne

zaplatiť ostatným (odstupujúcim) podielovým spoluvlastníkom primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke
podiely. Súd prvej inštancie v odseku 42. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
žalobkyňa bola v konaní úspešná pokiaľ ide o zrušenie podielového spoluvlastníctva a prikázanie veci
do jej výlučného vlastníctva, preto jej v tejto časti priznal náhradu trov konania. O trovách konania
mal však súd prvej inštancie rozhodnúť podľa žalovaných 1/ a 2/ tak, že žalobkyňa je povinná

nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, nakoľko predmetné nehnuteľnosti
bez akéhokoľvek hradenia nájomného niekoľko rokov užíva syn žalobkyne, žalované k predmetným
nehnuteľnostiam už niekoľko rokov nemajú prístup, napriek tomu im žalobkyňa nebola ochotná a stále
nie je ochotná z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva uhradiť sumy určené znaleckým
posudkom, zodpovedajúce hodnote ich spoluvlastníckych podielov. V uvedenej súvislosti žalované

v odvolaní zdôraznili, že predmetný spor nevznikol z toho dôvodu, že by žalované neboli ochotné zrušiť
podielové spoluvlastníctvo, resp. že by v ňom chceli zotrvať, ale kvôli tomu, že otázka vyporiadania
podielového spoluvlastníctva bola sporná. V uvedenej súvislosti poukázali ďalej žalované v odvolaní
na postoj žalobkyne v priebehu celého konania, „ktorá nemala záujem uhradiť žalovaným v podstate
žiadnu čiastku z titulu vyporiadania“. V prejednávanej veci je podľa žalovaných zjavné, že žalobkyňa,

resp. syn žalobkyne sa protiprávnym konaním zmocnil užívania celého rodinného domu, tento stav
naďalej so žalobkyňou udržiavajú, majú prospech zo svojho nepoctivého správania sa a porušenia práv
žalovaných 1/, 2/, ako aj z porušenia základných princípov, na ktorých je postavené rozhodovanie
podielových spoluvlastníkov, ktorí v tomto prípade nikdy nedali súhlas, aby predmetný rodinný dom
užívala žalobkyňa, resp. syn žalobkyne bez hradenia nájomného. Žalobkyňa a syn žalobkyne si

nikdy podľa žalovaných nežiadali od žalovaných súhlas na nakladanie s predmetnou domovou
nehnuteľnosťou a všetky práce na predmetnom rodinnom dome vykonávali bez vedomia žalovaných.
V uvedenej súvislosti poukázali žalované v odvolaní na právny princíp - zásadu v zmysle ktorej,
nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania („nemo turpitudinem suam allegare
potest“). Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania žalované v odvolaní alternatívne navrhli, aby

odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 257 CSP, podľa ktorého ustanovenia súd výnimočne
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Uviedli, že hoci je konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva konaním sporovým, je súčasne konaním, v
ktorom súd nie je v otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva viazaný návrhmi strán sporu, teda
návrhmi podielových spoluvlastníkov, ale postupuje podľa právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob

vyporiadania medzi stranami sporu – podielovými spoluvlastníkmi (§ 142 Občianskeho zákonníka),
najmä pokiaľ ide o spôsob vyporiadania. Nie je pritom rozhodujúce, ktorý z podielových spoluvlastníkov
podal žalobu a zaujal tak procesné postavenie žalobcu proti žalovanému. V konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o špecifickú situáciu, preto je potrebné prihliadať
predovšetkým na to, že v tomto konaní majú účastníci konania na oboch stranách sporu tak postavenie

žalobcu ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým,
že podaním žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcom je uplatnené
rovnaké právo žalovaného, ktorý má rovnako ako žalobca právo na súdnu ochranu. Zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka nemožno preto nazvaťúspechom žalobcu a neúspechom žalovaného. Tým, že sa žalobca a žalovaný ako podieloví
spoluvlastníci nedokázali, resp. nemohli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
dohodnúť, jeden z nich (v tomto prípade žalobkyňa) využil zákonné právo požiadať o rozhodnutie

súd. Žalobkyňa však nemala záujem vyplatiť žalované za odstúpenie ich spoluvlastníckych podielov.
Súd prvej inštancie vo veci síce rozhodol tak, že na návrh žalobkyne zrušil podielové spoluvlastníctvo
žalobkyne a žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam, nemožno však hovoriť o úspechu žalobkyne,
práve naopak súd v plnom rozsahu vyhovel aj žalovaným, a to výrokmi III. a IV. Na základe vyššie
uvedeného žalované v odvolaní navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo

výrokoch V., VII. a VIII. tak, že žaloba žalobkyne sa v časti o zaplatenie sumy 4.213,44 Eur titulom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle voči žalovanej 1/ zamieta, ďalej tak,
že žalobkyňa je povinná zo žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nahradiť
žalovaným 1/ a 2/ trovy konania, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov,
vydaného vyšším súdnym úradníkom a tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej 1/ trovy konania
v rozsahu 100 % z návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, v lehote

troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov, vydaného vyšším súdnym úradníkom; v
ostatnýchvýrokochžalovanénavrhlirozsudoksúduprvejinštancieodvolacímsúdom potvrdiť.Otrovách
odvolacieho konania navrhli žalované rozhodnúť tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným 1/
a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % z návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva a z návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, v

lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov, vydaného vyšším súdnym úradníkom.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ uviedla, že „odvolanie podané žalovanou 2/
považuje za v celom rozsahu nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jej odvolacím
návrhom, uvedeným v ňou podanom odvolaní“. Vo vzťahu k odvolaniu podanému žalovanou 1/

prostredníctvom splnomocneného advokáta, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nepovažuje
za preukázané, že odvolanie podávala žalovaná 1/ a že ho podala v zákonnej 15-dňovej lehote. Uviedla,
že z elektronického súdneho spisu zistila, že odvolaním napadnutý (v poradí druhý) rozsudok okresného
súdu nebol žalovanej 1/ listinne doručený z dôvodu, že adresát zásielky je neznámy; súd prvej inštancie
doručoval predmetný rozsudok žalovanej 1/ na adresu K. L. XXXX/XX, XXX XX K. s fikciou doručenia.

Ďalej zistila, že odvolaním napadnutý (v poradí druhý) „rozsudok mal byť žalovanej 1/ odoslaný na
doručenie 28.10.2024 a správa o jeho nedoručení žalovanej 1/ mala byť doručená súdu 01.11.2024“.
Súdu prvej inštancie bolo dňa 26.11.2024 doručené spoločné odvolanie žalovanej 1/ a 2/, ktoré bolo
podané prostredníctvom ich spoločného splnomocneného advokáta. Iné odvolanie súdu prvej inštancie
zo strany žalovaných doručené nebolo. „Ak žalovaná 1/ prevzala rozsudok 01.11.2024, 15-dňová lehota

na podanie odvolania jej uplynula dňa 16.11.2024, a teda jej odvolanie zo dňa 26.11.2024, ak by aj
bolo podané žalovanou 1/, bolo doručené súdu po zákonnej lehote“. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu
ďalej uviedla, že odvolaní žalovaných sa konštatuje, že žalovaná 2/ prevzala rozsudok dňa 11.11.2024,
neuvádza sa v ňom kedy rozsudok prevzala žalovaná 1/ len to, že žalovaná 1/ oznamuje súdu, že
si zvolila právneho zástupcu. Žalovaná 1/ mala udeliť advokátovi plnú moc na podanie odvolania v

advokátskej kancelárii so sídlom vo Veľkom Krtíši dňa 11.11.2024, napriek tomu, že rozsudok osobne
neprevzala, teda napriek uplatnenej fikcii doručenia dňa 01.11.2024, z čoho podľa žalobkyne vyplýva,
že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanej 1/ riadne doručený, nakoľko žalovaná 1/ využila právo
podať proti nemu odvolanie; toto odvolanie však mala podať v zákonnej lehote do 16.11.2024 a nie až
dňa 26.11.2024. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vytkla, že jej nedoručil spolu s odvolaním žalovaných

plnú moc na zastupovanie žalovanej 1/, len listinu o zaručenej konverzii plnej moci z podoby listinnej do
podoby elektronickej, ku ktorej malo dôjsť 25.11.2024; plnú moc udelenú žalovanou 1/, ktorá bola takto
konvertovaná, jej súd prvej inštancie nedoručil. Po nahliadnutí do súdneho spisu žalobkyňa zistila, že na
č. l. 695 spisu sa nachádza takmer nečitateľná fotokópia plnej moci, ktorá mala byť zvolenej advokátskej
kancelárii žalovanou 1/ udelená dňa 11.11.2024; dátum udelenia plnej moci nie je dostatočne čitateľný.

V uvedenej súvislosti žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaná 1/ E. H. I. sa dlhodobo
zdržuje v zahraničí, preto má za to, že žalovaná 1/ E. H. I. sa v čase udelenia plnej moci 11.11.2024
nezdržiavala na území Slovenska, hoci sa na plnej moci uvádza, že táto bola žalovanou 1/ udelená
splnomocnenému právnemu zástupcovi vo Veľkom Krtíši. V uvedenej súvislosti žalobkyňa vo vyjadrení
k odvolaniu žalovaných spochybnila, že by splnomocnená advokátska kancelária mala originál plnej

moci, ktorú podpísala žalovaná 1/ E. H. I.. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu ďalej uviedla, že ak medzi
žalovanou 1/ a splnomocnenou advokátskou kanceláriou došlo k mailovej alebo k inej komunikácii na
diaľku, o tejto komunikácii vie žalovaná 1/ predložiť dôkazy, pričom táto komunikácia sa musela odohrať
pred udelením plnej moci advokátskej kancelárii, t. j. pred 11.11.2024. Zdôraznila, že žalovaná 1/ E. H.I. bola počas celého konania procesne pasívna, nepodala jedno jediné vyjadrenie, nepodala (v poradí
prvé) odvolanie, nezúčastňovala sa pojednávaní, preto má žalobkyňa za to, že žalovaná 1/ ani toto (v
poradí druhé) odvolanie nepodávala a ak ho podala a splnomocnila na to advokáta, tak jej odvolanie

bolo podané po lehote a na to neoprávnenou osobou.

4.1 Pokiaľ ide o obsah podaného odvolania, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaná
2/ v odvolaní (odvolávajúc sa na nerozlučné procesné spoločenstvo žalovanej 1/ a žalovanej 2/ ako
ideálnych podielových spoluvlastníkov spoločnej veci, ku ktorej sa zrušuje a vyporiadáva podielové

spoluvlastníctvo) uvádza, že tak podanie odvolania ako aj námietka premlčania, ktorú žalovaná 2/
vzniesla vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne, platia- vzťahujú sa na obe žalované, teda, ak
súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania vznesenú len žalovanou 2/ ako dôvodnú, mal ju
za dôvodnú (dôvodne vznesenú) považovať aj voči žalovanej 1/; uvedená argumentácia žalovanej
2/ nie je podľa žalobkyne vecne správna. Zatiaľ čo v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva ohľadom spôsobu vyporiadania platí nútené nerozlučné spoločenstvo podielových

spoluvlastníkov spoločnej veci, neplatí to v prípade nároku podielového spoluvlastníka na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči ostatným podielovým spoluvlastníkom a nevzťahuje sa to ani na nároky,
uplatnené žalobkyňou v dôsledku vyporiadania v širšom zmysle slova.

4.2 Vo vzťahu k námietke premlčania, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že celom rozsahu

odkazuje na odôvodnenie svojho odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 13.11.2024,
konkrétne na body 40. až 54. odvolania, pričom nárok na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v širšom zmysle slova nepovažuje za premlčaný a ak to súd prvej inštancie posúdil inak, vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že premlčanie ako námietka dlžníka neznamená, že
nárok na plnenie zanikol, preto zaplatenie premlčanej pohľadávky nie je bezdôvodným obohatením na

strane veriteľa. Námietka premlčania oslabuje nárok v tom, že si ho veriteľ už nemôže úspešne vymôcť
žalobou na súde. „Keďže nárok podielového spoluvlastníka na preplatenie investícií vložených do
spoločnej veci je individuálnym nárokom voči každému jednému podielovému spoluvlastníkovi, osobitne
podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, a každý jeden z podielových spoluvlastníkov sa môže
sám rozhodnúť, či a v akom rozsahu ho bude dobrovoľne plniť, v tejto otázke neplatí podľa žalobkyne

nerozlučné procesné spoločenstvo a teda námietkou premlčania voči takémuto nároku sa musí brániť
každý z podielových spoluvlastníkov samostatne. Ak by súd zohľadnil námietku premlčania vo vzťahu
k tej strane sporu, ktorá ju nevzniesla, porušil by podľa žalobkyne ust. § 152 Civilného sporového
poriadku, v zmysle ktorého „súd prihliadne na hmotnoprávnu námietku len, ak sa ňou procesná strana
bráni a túto vlastnú procesnú aktivitu uplatní podľa § 152 CSP, pričom je potrebné mať na zreteli aj §

154 CSP“. V závere vyjadrenia žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd komplexne vyhodnotil, či žalovaná
1/ vôbec podala odvolanie proti rozsudku, či toto odvolanie podala včas a či akceptovanie námietky
premlčania vznesenej žalovanou 1/ až v podanom odvolaní je prípustné podľa § 154 CSP.

4.3 „Vo vzťahu ku obom žalovaným“ dala žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných na zváženie

„názor, vyskytujúci sa v súdnej praxi, a to, že súd na vznesenú námietku premlčania nemusí prihliadať,
ak zistí, že táto je v rozpore s dobrými mravmi“. V uvedenej súvislosti poukázala žalobkyňa na tvrdenie
žalovanej 2/ smerujúce voči žalobkyni, ktorú obvinila z toho, že sa protiprávnym konaním zmocnila
spoločných nehnuteľností, čo sú podľa žalobkyne závažné obvinenia, ktoré žalovaná 2/ v priebehu
konania nepreukázala.

4.4 Rovnako bez dôkazu je podľa žalobkyne aj tvrdenie žalovanej 2/, že žalobkyňa do predmetných
nehnuteľností investovala bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov, pričom žalovaná 2/
opomenula, že má len menšinový spoluvlastnícky podiel a že o tejto otázke rozhoduje väčšina, ktorú
žalobkyňa rozhodne mala a nezískala ju protiprávne, ale na základe riadne uzatvorených zmlúv

s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktorých uzatvorenie žalované 1/
a 2/ nenamietali a nerealizovali ani iné svoje práva spojené s ich ideálnymi spoluvlastníckymi podielmi.
Nekorektnéjepodľažalobkyneajto,žežalovaná2/zatajuje,žeodžalobkynevminulostiprijalazálohuza
svoj spoluvlastnícky podiel, hoci žalobkyňa disponuje dôkazom vo forme zvukovej nahrávky, ktorý súdy
zatiaľ nevykonali, ale ktorý bude možné vykonať pred orgánmi činnými v trestnom konaní. „Žalobkyňa

nič nekonala tajne, práce, ktoré sa na nehnuteľnosti realizovali boli viditeľné, a preto mala žalovaná 2/
možnosť kedykoľvek proti nim namietať a zasiahnuť“. V skutočnosti sa žalované ako aj ich brat dlhé
roky pred žalobkyňou zatajovali, potom ako vyšlo najavo, že zálohu v sume 50.000,- Sk od žalobkyne
vylákali predstierajúc predaj inej nehnuteľnosti, ktorú vlastnili len oni traja po 1/3-tine a nie tej, ktorá jepredmetom tejto žaloby. Investície do predmetnej nehnuteľnosti boli investíciami žalobkyne. Žalovaná
2/ sa snaží podľa žalobkyne účelovo poukazovať na to, že do predmetných nehnuteľností investoval syn
žalobkyne a navodiť tak dojem, že žalovaným 1/ a 2/ nevznikla povinnosť vydať žalobkyni pomernú časť

investícií, o ktoré sa predmetné nehnuteľnosti zhodnotili.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34ods.1CSP)prejednalodvolaniežalobkyneažalovanýchvrozsahu
a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1
CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.

§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov uplatnených tak žalovanými ako aj žalobkyňou v ich odvolaniach v zmysle ust. §
365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) (žalobkyňa) a v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP (žalované).

7. Podľa ust. § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že rozsudok sa musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

8. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

9. Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

10. Podľa ust. § 139 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej

veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo
ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

11. Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie

vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa
keď k nemu došlo.

13. Po prejednaní odvolania žalobkyne (ktorá podala odvolanie do výrokov III., IV., VI., a IX. v poradí
druhého rozsudku súdu prvej inštancie) a žalovaných (ktoré podali odvolanie do výrokov V., VII. a
VIII. v poradí druhého rozsudku súdu prvej inštancie) dospel odvolací súd k nasledovným záverom:
V prvom rade sa odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať s otázkou, či na strane žalovaných
existuje nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle ust. § 77 ods. 1 CSP, a to v súvislosti s tým, že

žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných spochybnila včasnosť podania odvolania žalovanou 1/
a tiež to, že odvolanie podané splnomocneným advokátom žalovaných nebolo pokiaľ ide o žalovanú
1/ z vyššie uvedených dôvodov obsiahnutých vo vyjadrení žalobkyne k odvolaniu žalovaných, podané
oprávnenou osobou. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 77 ods. 1 CSP, podľa znenia
ktorého: „Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo

povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný;
procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných“. Nerozlučné spoločenstvo v civilnom sporovom
konaní je také procesné spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu spoločenstva v zásade zaväzujú
každý ďalší subjekt, ktorý je členom tohto procesného spoločenstva. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 375/2019 zo dňa 15. 04. 2020 „o nerozlučné procesné spoločenstvo ide vtedy, ak

povaha predmetu sporu neumožňuje, aby ten bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému
z procesných spoločníkov“. Z uvedeného je zrejmé, že ak podá odvolanie čo i len jeden z procesných
spoločníkov v nerozlučnom procesnom spoločenstve, súd je povinný naň prihliadnuť akoby ho podali
všetci spoločne. V danom prípade sú nerozlučnými procesnými spoločníkmi žalované 1/ a 2/, pretoak by len žalovaná 2/ podala včas a riadne zastúpená odvolanie, jeho právne účinky sa vzťahujú aj
na žalovanú 1/, čo znamená, že argumentácia žalobkyne týkajúca sa včasnosti podania žalovanou
1/ a toho, či JUDr. Denisa Veselá, advokátka, so sídlom vo Veľkom Krtíši bolo oprávnená podať

odvolanie aj za žalovanú 1/ je irelevantná, pretože odvolanie podané žalovanou 2/ sa vzťahuje z titulu
nerozlučného procesného spoločenstva tak či tak aj na žalovanú 1/.

14. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní v rámci odvolacieho dôvodu uplatneného podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b) CSP namietala, že rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/4/2019-640 zo dňa 28.

októbra2024jejneboldoručenýpreloženýdomaďarskéhojazyka,odvolacísúdpoukazujenauznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 347/2020 z 27. augusta 2020, z ktorého vyplýva, že právo konať
v materčine nie je absolútne a že ani z relevantného procesného ustanovenia (§ 155 ods. 1 CSP)
nevyplýva za každých okolností povinnosť súdov doručovať stranám sporu písomnosti v preklade
do ich materinského jazyka ako jazyka, ktorému bezpochyby rozumejú. V odôvodnení predmetného
uznesenia Ústavný súd SR uviedol, že „v okolnostiach posudzovanej veci podľa názoru ústavného

súdu nedošlo k porušeniu sťažovateľom označených základných práv podľa ústavy a práva podľa
dohovoru (o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a skutočnosť, že neboli súdne písomnosti
preložené do jeho materčiny, ho nijako nezvýhodnila proti druhej strane sporu, o čom svedčí dôsledné
využitie prostriedkov procesnej obrany i procesného útoku, ako i podanie mimoriadneho opravného
prostriedku“. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie doručoval v poradí druhý rozsudok

vydaný okresným súdom v tejto veci právnej zástupkyni žalobkyne, ktorá podľa údajov zverejnených
na stránke Slovenskej advokátskej komory poskytuje okrem iných tam uvedených jazykov právne
služby aj v maďarskom jazyku (komunikuje teda v prípade potreby s klientami v maďarskom jazyku,
čo znamená, že v danom prípade bola odborne a aj jazykovo spôsobilá vysvetliť žalobkyni dôvody
rozhodnutia súdu prvej inštancie v takom rozsahu, aby sa žalobkyňa za odbornej a jazykovej pomoci

svojej právnej zástupkyne mohla rozhodnúť, či podá proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie opravný
prostriedok alebo nie, ktorý v konečnom dôsledku aj podala), tak nemohlo byť spôsobom opísaným
v odvolaní porušené právo žalobkyne na konanie v materinskom jazyku, a tým naplnený odvolací dôvod
uplatnený žalobkyňou v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

15. Rovnako odvolací súd nepovažuje za naplnený odvolací dôvod uplatnený žalobkyňou v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz prehratím zvukovej
nahrávky vyhotovenej svedkom D. F. (synom žalobkyne) z rozhovoru so žalovanou 2/ C. H. B. (bez toho,
aby C. H. B. mala o tom vedomosť), pretože a) v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP je na úvahe (rozhodnutí)
súdu, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná, b) svedok nie je oprávnený navrhovať vykonanie dôkazov,

toto procesné právo patrí stranám sporu, c) žalobkyňa vykonanie tohto dôkazu súdu prvej inštancie
výslovne nenavrhla, pričom v odvolaní uviedla, že tento dôkaz označila a jeho vykonanie ponechala na
posúdení (úvahe) súdu prvej inštancie d) uvedený dôkaz bol svedkom D. F. vyhotovený bez vedomia
C. H. B., ide teda o nezákonný dôkaz, vyhotovený v rozpore s právom C. H. B. na ochranu osobnosti (o
čom musel mať svedok D. F. vedomosť, keď sa v konaní pred súdom prvej inštancie medzi iným vyjadril,

že: „táto nahrávka nebola v konaní použitá ako dôkaz práve z tohto dôvodu, že bola vyhotovená bez
súhlasu C. H. B. “), ktorého vykonanie by súd v civilnom sporovom konaní mohol len veľmi výnimočne
pripustiť, a to v tom prípade, že by tá strana sporu (nie svedok), ktorá jeho vykonanie navrhla nemala
k dispozícii iný dôkaz, ktorý by mohla použiť za účelom preukázania ňou tvrdených skutočností, čo nie
je tento prípad, pretože žalobkyňa ako strana sporu vykonanie tohto dôkazu v konaní pred súdom prvej

inštancie, tak ako je vyššie uvedené, výslovne nenavrhla a v súvislosti s odovzdaním zálohy z kúpnej
ceny N. B. – bratovi žalovaných 1/ a 2/ poukazovala na iné dôkazy – na Čestné prehlásenie N. B. a na
kúpnu zmluvu, ktorú uzatvorila s N. B. na predaj jeho spoluvlastníckeho podielu.

16. V rámci odvolacieho dôvodu uplatneného žalobkyňou v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f)

CSP, žalobkyňa v odvolaní opakovane tvrdila, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne vyhodnotil
vykonané dôkazy, keď považoval za nepreukázané, že „žalobkyňa už v minulosti odovzdala žalovaným
1/ a 2/ zálohu z ceny ich spoluvlastníckych podielov“, pričom uvedené žalobkyňa v odvolaní namietala
najmä vo vzťahu ku svojej požiadavke na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch III.
a IV. odvolacím súdom tak, že odvolací súd zmeneným výrokom III. a IV. zaviaže žalobkyňu zaplatiť

žalovaným 1/ a 2/, každej sumu 4.213,43 Eur (ku ktorej dospela po odpočítaní 1/3 zo sumy 50.000,-
Sk, prepočítanej na menu euro, od sumy 4.766,66 Eur ). V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní
tvrdila, že žalované 1/ a 2/ prevzali časť zálohy z kúpnej ceny vyplatenej N. B. v celkovej sume 50.000,-
Sk (ktorá časť zálohy po prepočte na menu euro predstavuje sumu 553,23 Eur), zodpovedajúcu výškeich spoluvlastníckych podielov, ktorá má byť podľa žalobkyne odpočítaná od sumy 4.766,66 Eur, na
zaplatenie ktorej žalovaným 1/ a 2/ ako odstupujúcim podielovým spoluvlastníkom zaviazal súd prvej
inštancie žalobkyňu. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke žalobkyne odvolací súd uvádza, že

ani z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie potom čo odvolací súd uznesením č. k.
11Co/12/2023-397 zo dňa 25. 01. 2024 v poradí prvý rozsudok vydaný okresným súdom v tejto veci
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie nevyplynulo, že by žalobkyňa preukázala svoje
tvrdenie, že „už v minulosti odovzdala žalovaným 1/ a 2/ zálohu z ceny ich spoluvlastníckych podielov“,
pričom súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zdôraznil, že pokiaľ by aj

pôvodný podielový spoluvlastník N. B. (vyhlásením v čestnom prehlásení a v kúpnej zmluve, ktorú vo
vzťahu ku svojmu spoluvlastníckemu podielu uzatvoril so žalobkyňou) prevzatie zálohy od žalobkyne
priznal - potvrdil, v konaní nebolo preukázané, že by zodpovedajúce čiastky žalovaným 1/ a 2/ vyplatil,
s ktorou úvahou súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil, pretože ak žalovaná 2/ výslovne poprela,
že by zálohu od žalobkyne prevzala a z prípustných (zákonných) dôkazov predložených žalobkyňou
táto skutočnosť výslovne nevyplýva, bolo na žalobkyni, aby toto svoje tvrdenie relevantným spôsobom

preukázala, pričom bez právneho významu nie je ani skutočnosť, že podľa tvrdenia syna žalobkyne -
svedka D. F., zálohu z kúpnej ceny odovzdal zo svojich peňažných prostriedkov N. B. on, nie žalobkyňa,
žalobkyni teda neprináleží právo domáhať sa odrátania zálohy uhradenej treťou osobou od hodnoty
spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/ ako odstupujúcich podielových spoluvlastníkov, preto je
rozhodnutie súdu prvej inštancie v žalobkyňou napadnutých výrokoch III. a IV. vecne správne.

17. V rámci odvolacieho dôvodu uplatneného v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalobkyňa
v odvolaní tiež namietala, že suma 4.766,66 Eur, na zaplatenie ktorej žalovaným 1/ a 2/ ju zaviazal súd
prvej inštancie neobstojí aj z toho dôvodu, že do všeobecnej hodnoty ohodnocovaných nehnuteľností
znalcom P. A. L. bola zahrnutá aj všeobecná hodnota hnuteľných vecí a drobných stavieb, na ktoré

vynaložilasvojefinančnéprostriedkyžalobkyňa,pretohodnotaspoluvlastníckychpodielovžalovaných1/
a 2/ nemôže byť podľa žalobkyne aj z tohto dôvodu určená v sume 4.766,66 Eur, pričom tiež tvrdila tiež,
ževroku2004sasožalovanýmidohodla,žehodnotapredmetnýchnehnuteľnostíjeXXXXXX,-Sk,preto
mal súd prvej inštancie podľa názoru žalobkyne túto ich dohodu pri rozhodovaní s ohľadom na zmluvnú
autonómiu, na ktorej sú založené súkromné záväzkové vzťahy zohľadniť a vyvodiť z toho záver, že

hodnota spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/ bola vôľou strán dohodnutá (ako 1/3 – ina) zo
sumy 100 000,- Sk, ktorá predstavuje sumu 3.319,39 Eur, teda bola dohodnutá podľa žalobkyne v sume
3.319,39 Eur : 3, t. j. v sume 1.106,46 Eur. K uvedenému odvolací súd uvádza, že a) žalobkyňa potom
čo bol jej právnej zástupkyni doručený Znalecký posudok č. 8/2024, vyhotovený znalcom P. A. L. závery
predmetného znaleckého posudku žiadnym spôsobom nerozporovala, b) pri vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva sa vychádza vždy z hodnoty vyporiadavanej veci v čase zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, c) investície vynaložené niektorým z podielových spoluvlastníkov či už do
hnuteľných vecí (neoddeliteľných od hlavnej veci) alebo do nehnuteľných vecí, vrátane drobných stavieb
sú predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, a preto ich nemožno
odrátať od hodnoty spoluvlastníckych podielov odstupujúcich podielových spoluvlastníkov. Z uvedených

dôvodov nemožno považovať odvolaciu argumentáciu žalobkyne, týkajúcu sa výšky sumy, na zaplatenie
ktorej žalovaným 1/ a 2/ ako odstupujúcim podielovým spoluvlastníkom bola odvolaním napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie žalobkyňa zaviazaná, za opodstatnenú.

18. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobkyne a žalovaných, týkajúce sa rozhodnutia súdu prvej

inštancie v otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, kde súd prvej
inštancie výrokom VI. žalobu žalobkyne voči žalovanej 2/ v časti o zaplatenie sumy 4.213, 44 Eur titulom
vyporiadania v širšom slova zmysle zamietol, s čím vyjadrila v odvolaní nesúhlas žalobkyňa a výrokom
V. uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
v širšom slova zmysle sumu 4.213,44 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s čím naopak

vyjadrili nesúhlas v odvolaní žalované, odvolací súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, či
investície do predmetných nehnuteľností vynaložené zo strany žalobkyne mali charakter neodkladných
investícií a či si žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností, pred tým ako
do predmetných nehnuteľností investovala vyžiadala od žalovaných 1/ a 2/ v zmysle § 139 ods.

2 Občianskeho zákonníka súhlas. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie sa s uvedenou otázkou vysporiadal v odsekoch
32. až 35. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku tak, že v konaní nebola preukázaná
neodkladnosť investícií a ani to, že by žalované 1/ a 2/ dali žalobkyni na realizáciu investícií dopredmetných nehnuteľností súhlas, preto vynaložené investície nemožno vyporiadať v zmysle § 137
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka titulom vydania
plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaných 1/ a 2/ vzniklo tak, že v dôsledku

investícií vynaložených zo strany žalobkyne došlo k zhodnoteniu predmetných nehnuteľností a tým aj
spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/. Uvedený záver súdu prvej inštancie namietala žalobkyňa
aj v rámci odvolacieho dôvodu uplatneného v odvolaní v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď
uviedla, že nepovažuje za správne právne posúdenie investícií ako bezdôvodné obohatenie a uplatňuje
si ich vyporiadanie v širšom slova zmysle s tým, že žalovanou 2/ vznesenú námietku premlčania

považuje za nedôvodnú a jej akceptáciu zo strany súdu prvej inštancie za nesprávne právne posúdenie
veci. K uvedenej odvolacej argumentácii žalobkyne odvolací súd uvádza, že z dostupnej judikatúry
je možné pri zisťovaní do akej miery a za akých podmienok existuje u investujúceho podielového
spoluvlastníka nárok na náhradu nákladov vynaložených pri investíciách do spoločnej veci, vyvodiť dva
základnévýchodiskovéfaktory:a)čiboliinvestíciedospoločnejvecivynaloženésväčšinovýmsúhlasom
podielových spoluvlastníkov a zároveň či bola pred ich vynaložením zachovaná možnosť každého

spoluvlastníka vyjadriť sa k nim, teda či investície vynaložené jedným z podielových spoluvlastníkov boli
vynaložené na základe platného právneho úkon a b) či išlo o investície, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú podieloví spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
ich podielov. Zo súdnej praxe však vyplýva, že súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov (počítanej

podľaveľkostispoluvlastníckychpodielov)naplatnosťprávnehoúkonu,nazákladektoréhosú investície
do spoločnej veci vykonávané, ešte nemusí stačiť. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 162/2004, ktoré de facto zabraňuje absolútnemu popieraniu
práv menšinového podielového spoluvlastníka, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza: „Aj
v prípade, keď veľkosť spoluvlastníckeho podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti

postavenie umožňujúce mu presadiť v každom prípade svoju vôľu proti vôli ostatných spoluvlastníkov,
nemôže byť prijímanie rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle ust. § 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka len záležitosťou dominantného spoluvlastníka. Na procese rozhodovania
týkajúceho sa hospodárenia so spoločnou vecou musia mať možnosť zúčastniť sa aj všetci ostatní
podieloví spoluvlastníci, a to bez ohľadu na skutočnosť, že miera ich právnej a faktickej možnosti

ovplyvniť tento proces, daná výškou ich spoluvlastníckeho podielu, je v porovnaní s dominantným
spoluvlastníkomzanedbateľná“.ZcitovanéhorozhodnutiaNajvyššiehosúduSRvyplýva,žepreplatnosť
právneho úkonu týkajúceho sa hospodárenia so spoločnou vecou je nevyhnutné dať aspoň možnosť
menšinovým spoluvlastníkom vyjadriť sa k plánovaným investíciám, pretože v opačnom prípade bude
vykonanie takýchto investícií odporovať zmyslu a účelu ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to

znamená, že v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka pôjde o neplatný právny úkon. V nadväznosti
na uvedené odvolací súd uvádza, že považuje za vecne správny záver súdu prvej inštancie, vyjadrený
v odseku 35. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, že keďže v konaní nebola preukázaná
neodkladnosť investícií a ani súhlas žalovaných 1/ a 2/ ako podielových spoluvlastníčok s nimi, nie je
možné zo strany žalobkyne vynaložené investície do predmetných nehnuteľností vysporiadať v zmysle

§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia, pričom nič na správnosti uvedeného záveru súdu prvej inštancie
nemení ani odvolacia argumentácia žalobkyne, že pokiaľ žalované 1/ a 2/ s vykonávanými investíciami
nesúhlasili mali možnosť obrátiť sa na súd, pretože to, že prehlasovaní podieloví spoluvlastníci majú
možnosť za podmienok uvedených v ust. § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka obrátiť sa na súd je

ich právom, nie povinnosťou, a teda uvedená argumentácia žalobkyňa v kontexte vyššie uvedeného
neobstojí.

19. Nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia ako každý nárok na peňažné plnenie podlieha
premlčaniu. Premlčacia doba je v prípade bezdôvodného obohatenia upravená v § 107 Občianskeho

zákonníka tak, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí v dvojročnej
subjektívnejpremlčacejdobe(§107ods.1Občianskehozákonníka)avtrojročnejobjektívnejpremlčacej
dobe (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podmienkou na nepriznanie nároku na vydanie plnenia
zbezdôvodnéhoobohateniazdôvodujehopremlčaniajeúčinnévznesenienámietkypremlčaniavlehote
uvedenej v § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa si uplatnila voči žalovaným 1/ a 2/

nárok „na investície do predmetných nehnuteľností, ktoré investície do predmetných nehnuteľností viedli
k ich zhodnoteniu do súčasného stavu“ v podaní zo dňa 05. 09. 2024, doručenom okresnému súdu dňa
11. 09. 2024, po uplynutí premlčacej doby vyplývajúcej z ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov správne posúdil žalobkyňou uplatnenýnárok na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle ako nárok na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka konštatujúc, že
od vykonaným dokazovaním zisteného času skončenia rekonštrukcie predmetných nehnuteľností (20.

10. 2020) až do uplatnenia práva žalobkyne na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom
slova zmysle došlo k uplynutiu tak subjektívnej (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako aj objektívnej
( § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) premlčacej doby. Pokiaľ teda súd prvej inštancie výrokom
VI. odvolaním napadnutého rozsudku žalobu žalobkyne voči žalovanej 2/ (ktorá vzniesla námietku
premlčania v súlade s ust. § 154 CSP) v časti o zaplatenie sumy 4.213,44 Eur titulom vyporiadania

podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VI. ako vecne správny potvrdil. Rovnako ako
vecne správny odvolací súd potvrdil aj výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie
zaviazal žalovanú 1/ zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova
zmyslesumu4.213,44Eur,dotrochdníodprávoplatnostirozsudkukonštatujúc,žežalovaná1/námietku
premlčania nevzniesla, skutkové tvrdenia žalobkyne nepopierala a ňou predložené dôkazy nenamietla,

pretože námietka premlčania je hmotnoprávna námietka (§ 152 CSP), ktorá sa v danom prípade týka
plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto nemožno konštatovať, že ak námietku premlčania vzniesla
žalovaná 2/, tak sa táto hmotnoprávna námietka v zmysle ust. § 77 ods. 1 CSP automaticky vzťahuje
aj na žalovanú 1/.

20. Pokiaľ žalované v odvolaní namietali rozhodnutie súdu prvej inštancie premietnuté do výroku
VII. odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/a 2/ povinnosť
zo žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov,
vydaného vyšším súdnym úradníkom a ktoré súd prvej inštancie odôvodnil v odseku 42. odôvodnenia

rozsudku tak, že „žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti o zrušenie podielového spoluvlastníctva
a prikázanie veci – predmetných nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, preto jej v tejto časti
priznal náhradu trov konania v celosti“, pričom žalované v uvedenej súvislosti v odvolaní argumentovali
tým, že súd prvej inštancie mal podľa ich názoru o trovách prvoinštančného konania rozhodnúť tak,
že žalobkyňu zaviaže nahradiť im trovy konania, nakoľko žalobkyňa, resp. syn žalobkyne predmetné

nehnuteľnosti užíva bez hradenia nájomného niekoľko rokov a napriek tomu im žalobkyňa nie je
ochotná uhradiť hodnotu ich spoluvlastníckych podielov stanovenú znaleckým posudkom, odvolací
súd uvádza, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania nehnuteľností nad
rámec spoluvlastníckeho podielu je samostatným nárokom každého podielového spoluvlastníka, ktorý
má podielový spoluvlastník možnosť uplatniť si v premlčacej dobe tak ako akýkoľvek iný nárok na

vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žalované však tak vo vzťahu k žalobkyni neurobili,
ale v odvolaní žiadali, aby odvolací súd uvedenú skutočnosť zohľadniť pri rozhodovaní o trovách
konania (prvoinštančného aj odvolacieho), pričom alternatívne navrhli, aby odvolací súd o trovách
konania rozhodol za použitia (aplikácie) ust. § 257 CSP, podľa znenia ktorého súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a zároveň zdôraznili, že hoci

je konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva konaním sporovým, je súčasne
konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je viazaný návrhmi strán
sporu, teda podielových spoluvlastníkov, ale postupuje podľa právnej normy, z ktorej vyplýva určitý
spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu, pričom nie je rozhodujúce, ktorý z podielových
spoluvlastníkov podal žalobu na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu oproti žalovanému,

pretože v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o špecifickú situáciu
a je potrebné prihliadať predovšetkým na to, že v tomto konaní majú obe strany sporu tak postavenie
žalobcu,akoajpostaveniežalovaného(iudiciumduplex).Poprejednaníodvolaniažalovanýchzhľadiska
uvedenej odvolacej námietky odvolací súd uvádza, že správna je argumentácia žalovaných v tom, že
spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykazuje určité odlišnosti oproti „klasickým“

civilným sporom práve z dôvodu, že spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva je
určený zákonom v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nie je viazaný návrhmi strán sporu. Ide o tzv. konanie iudicium duplex,
kde každá zo strán sporu je zároveň žalobcom aj žalovaným a ich procesné postavenie v spore sa
spravuje tým, kto inicioval začatie konania podaním žaloby. Ústavný súd SR však vo vzťahu k otázke

trov konania pri takomto type sporov (iudicium duplex) opakovane judikoval (napr. v náleze sp. zn. III. ÚS
73/2023 z 25. 05. 2023), že ak rozhodnutie súdu zodpovedá v žalobe navrhovanému zrušeniu a spôsobu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, má žalobca právo na plnú náhradu trov konania aj v takom
konaní, ktoré je iudicium duplex, pričom nie je dôvod, aby sa zásadne neaplikovalo ust. § 255 CSPaabysabezďalšiehozotrvávalonaschematickomzávere,žebezohľadunaúspechvsporesimákaždá
zo strán znášať svoje trovy konania. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny aj v odvolaním žalovaných napadnutom výroku VII.

konštatujúc, že na žalovanými požadovanú aplikáciu ust. § 257 CSP na rozhodnutie o trovách konania
nevzhliadal okolnosti hodné osobitného zreteľa.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 2 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože tak žalobkyňa ako ani žalované

nemali v odvolacom konaní úspech.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393
ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.